53.schôdza

16.6.2015 - 3.7.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

30.6.2015 o 14:15 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 14:15

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Chcete reagovať? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.6.2015 o 14:15 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:15

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

6.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Vzhľadom na to, že SMER tento návrh nepodporí, tak sme sa dohodli aj so spolupredkladateľom pánom Zajacom, že ho stiahneme a predložíme ho opäť na septembrovú schôdzu, a otvorene hovoríme, že čas letných mesiacov využijeme na to, aby sme politicky pracovali aj s predstaviteľmi SMER-u na tom, aby sme sa tejto téme venovali, a avizujem, že v prípade, že sa jej nebudeme venovať na tejto pôde, veľmi nerád a budem musieť skonštatovať, že budeme z toho robiť volebnú tému, a to obnáša, by som povedal, že ďaleko väčšie riziká možno aj pre predstaviteľov SMER-u. Naozaj by som bol rád, aby sme sa tomu vyhli a skúsili túto tému uzavrieť na pôde parlamentu.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

30.6.2015 o 14:15 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:15

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán spravodajca? Áno, nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.6.2015 o 14:15 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:18

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

8.
Ďakujem pekne. Keďže som bol predkladateľom vyzvaný, tak sa k tejto téme vyjadrím. Sami predkladatelia skonštatovali, že ide o neštandardné riešenie, a ja s nimi súhlasím, ale musím povedať, že v tomto prípade považujem to za takú sympatickú neštandardnosť na rozdiel od napríklad Váhostavu, ktorý tu bol menovaný, ktorý je nesympatickou, ale ešte, presnejšie povedané, zvrátenou neštandardnosťou.
Tá neštandardnosť ale spočíva v tom, to si, samozrejme, treba uvedomiť, že vytvárame istý precedens aj do budúcnosti a ten precedens môže posilniť riziko podobného správania, ktoré na jednej strane, samozrejme, znamená zneužívanie dôverčivosti ľudí, ale na druhej strane znamená aj prílišnú dôverčivosť.
Čiže, samozrejme, pravidlá by mali byť také, aby zabránili zneužívaniu, ale na druhej strane treba vidieť, že so slobodou je spojená, samozrejme, aj zodpovednosť a zmluvná sloboda je nevyhnutným predpokladom fungovania prosperujúcej trhovej, trhovej ekonomiky. Tu treba ale potom povedať, keď hovoríme, čím ale zároveň hovorím, že tá situácia je naozaj taká, že takéto neštandardné riešenie je namieste a ja zaňho budem aj hlasovať.
Zároveň ale treba hovoriť aj o tom, aké by mali byť štandardné riešenia, aby nehrozilo riziko, pretože ak nebudú, ak tu nebudú dostatočne efektívne štandardné riešenia, tak o to väčšie riziko precedensu tu je, že o pár rokov budeme opäť v podobnej situácii. A treba teda povedať, čo sú štandardné riešenia. Štandardné riešenie je to, že štát prostredníctvom pravidiel hry by mal zabezpečiť alebo eliminovať informačnú asymetriu a že by teda mal znížiť riziko, aj keď treba si uvedomiť, že on ho nikdy neodstráni a že zneužívanie ľudskej dôverčivosti proste bude istým druhom podnikania niektorého typu ľudí, ale každopádne by štát mal, ale nemal by mať štát ambíciu vyriešiť tento problém, pretože on je neriešiteľný, resp., resp. ak by sa, ak by sa príliš angažoval v tejto oblasti, tak hrozí naozaj porušenie slobody zmluvných vzťahov a obmedzenie súťaže a konkurencie.
Ale čo je veľmi dôležité, je tá druhá, druhý spôsob štandardného riešenia a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme v tej situácii, ktorá tu bola popísaná viackrát, a naozaj veľmi nemilej situácii pre množstvo ľudí, a to je aj preto, že u nás nefunguje štandardný mechanizmus osobných bankrotov. Napriek tomu, že máme legislatívu, a tu musím ale skonštatovať, že tá legislatíva, ako som konzultoval aj s Luciou Žitňanskou, tá bola prijatá ešte v roku 2005 na konci druhej Dzurindovej vlády. Bola prijatá teda pred desiatimi rokmi, keď ten problém zďaleka ešte nebol ani taký vypuklý, a ona, samozrejme, má svoje muchy, má svoje nedostatky, aj preto nefunguje tak, ako by mala. Ten mechanizmus, ten inštitút osobného bankrotu teda nefunguje tak efektívne, ako by mal, ale považujem za veľkú chybu vlád, ktoré odvtedy vládli, a tu musím povedať, že za tých desať rokov vlastne tu vládne väčšinu tohto obdobia prvá a druhá vláda Roberta Fica. My počas vlády Ivety Radičovej sme mali v pláne, v legislatívnom pláne novelizovať tento inštitút a zefektívniť ho. Vláda skončila skôr, ako predpokladala, a nebol na to čas. Takže ten problém je tu aj preto, že tento inštitút osobného bankrotu nie je dostatočne funkčný a dostatočne efektívny a za tých posledných teda deväť rokov, zhruba sedem, vyše sedem rokov vláda Roberta Fica s tým neurobila nič.
Takže bude potrebné, aby buď táto vláda alebo budúca vláda vyriešila tento, resp. zefektívnila a spriechodnila tento štandardný mechanizmus osobného bankrotu, ktorý vlastne vytvára predpoklady na to, aby sa našlo východisko, aby tí ľudia sa mohli zbaviť časti svojich záväzkov a aby jednoducho mohli ďalej aj žiť a žiť a fungovať. Takže z tohto pohľadu si myslím, že to riešenie, aj keď, samozrejme, môžeme diskutovať, ak zákon prejde, teda nie teraz, ale na jeseň do druhého čítania, o tých technických riešeniach, ale v zásade, v zásade zmysel má, ale zároveň by sme mali diskutovať o znížení rizika precedensu a to sa dá dosiahnuť jedine tak, že tie štandardné riešenia zlepšíme a zefektívnime, pretože dnes dobre nefungujú.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.6.2015 o 14:18 hod.

Dr. h. c. Ing.

Ivan Mikloš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:18

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

9.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1564, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1603.
Dávam slovo poslancovi Ivanovi Švejnovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1564.)

Skryt prepis

30.6.2015 o 14:18 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:23

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť môj návrh zákona, čo sa týka daňových licencií. No v prvom rade mi dovoľte povedať, že v podstate pred pár dňami vlastne sme "dostali účet" za daňové licencie, to znamená, že vieme približne, koľko subjektov zaplatilo tieto daňové licencie a aký..., a v akej výške sumárnej vlastne pomohli rozpočtu. Ja, samozrejme, nemám konkrétne čísla, takže ja budem používať len čísla, pozdravujem (rečník sa podaním ruky zvítal so spravdajcom), takže ja budem len čerpať z tých údajov, údajov, ktoré som vlastne získal z novín. Takže to znamená, že vlastne si už môžeme zrekapitulovať, že čo to prinieslo, prinieslo pre podnikateľov a, samozrejme, pre verejné financie.
Takže podľa mojich informácií okolo 69-tisíc subjektov zaplatilo daňové licencie. To znamená, že to sa dá, samozrejme, interpretovať aj tak, že 69-tisíc subjektov by malo nižšiu daňovú povinnosť, keby neboli zavedené tieto daňové licencie, alebo, ináč povedané, že tí, ktorí zaplatili daňové licencie, keby neboli tieto daňové licencie, tak pre nich daň z príjmu právnických osôb bola podstatne vyššia ako pre ostatných podnikateľov alebo, po slovensky povedané, zjednodušene, keď niekto mal, vykázal účtovný zisk 480 euro a zaplatil 480 euro daňovú licenciu, v podstate zaplatil 100 % daň.
Samozrejme, že ten filozofický problém spočíva nielen v tom, že tie daňové licencie, v podstate keď si to premietneme, že daňová licencia vo výške 480 euro znamená to, že ten podnikateľ musí zarobiť minimálne 2 181 euro, a to je teda 22 % daňovej povinnosti a to je tých 480 euro, tu len štát si vlastne určil, že aký vlastne má byť zisk podnikateľa, a stanovil si teda podmienky, že jednoducho títo podnikatelia musia zarobiť minimálne túto výšku.
Ja by som ešte, ako prejdem k tomu môjmu návrhu, ešte skonštatoval, že podľa teda mojich informácii tieto daňové licencie priniesli alebo prinesú cca 77 mil. eur. Ja, samozrejme, sa môžem mýliť, len ešte raz zdôrazňujem, že to mám nie z Finančnej správy, ale z novín, no ale to je v podstate tá istá výška, čo získali dvaja známi podnikatelia na daňových úľavách, teda Duslo Šaľa a plus Ružomberok, dokonca tieto daňové úľavy sú vyššie pre týchto dvoch podnikateľov, ako je suma vybratých peňazí z týchto 69-tisíc subjektov daňových licencií.
Ja možno ešte teraz, ešte spomeniem tiež, keď tí ľudia platia tie daňové licencie, tak určite si spomenú aj na to, nielen na tieto daňové úľavy, ale aj na to, ako jeden známy podnikateľ verejne na sociálnej sieti sa chváli, ako na Cypre pomáha optimalizovať svojim klientom daňové priznanie, samozrejme, potom tie sadzby daní už nie sú tak ako pri daňových licenciách, ale podstatne nižšie, ale to len na konštatovanie.
Takže aby som prišiel k tým licenciám alebo k tomu návrhu, ešte predtým chcem druhú vec povedať, že toto kontroverzné opatrenie, samozrejme, prinieslo peniaze do rozpočtu, ale nehovorím, že či je to správne, a stále existuje ako pre informáciu, pre informáciu občanov, že existuje podanie na Ústavný súd, ktorý má rozhodnúť, či sú v súlade s ústavou, či nie. Nehovorím, že či sú, či nie sú, samozrejme, nie každý zlý zákon je v protiklade s ústavou, ale my sme teda presvedčení, že sú zlé, a, samozrejme, sme už dali aj verejný záväzok, že pokiaľ prídeme k moci, tak tieto daňové licencie zrušíme. Takže odmietame teda vôbec toto zavedenie ako v princípe. Avšak, avšak treba povedať ešte ďalšiu dôležitú vec, že do 10-tisíc subjektov, a zase hovorím len orientačne, dali svoje spoločnosti do likvidácie najmä kvôli týmto daňovým licenciám, a tak aby ich nemuseli platiť, tak radšej zaplatili likvidátorovi, aby zlikvidovali spoločnosti, a evidentne aj to, že už sa neregistrujú nové alebo menej sa registruje nových spoločností, a teda eseročiek a akciových spoločností, podľa mojich informácií je to až o 50 % menej.
No, stav je teraz takýto, ten môj návrh vlastne v podstate vychádza z toho, že min value, ako hovoria Angličania, alebo zatiaľ, kým sa nerozhodne buď Ústavný súd, alebo nová vláda sa nevyjadrí k tomu, tak zatiaľ si myslím, že pri zavedení týchto licencií sa zabudlo alebo veľakrát sa zabudlo na tie také individuálne prípady, ktoré, samozrejme, ťažko, každý ten individuálny prípad je iný, a jednoducho či už ľudia sú v účtovnej strate, alebo, ja neviem, z určitého času proste vieme, že prešli zo živnosti do eseročiek kvôli tomu, že sa, že sa zvýšili odvody, to znamená, že bolo výhodnejšie prejsť do eseročiek, ale napríklad aj tí eseročkári, hovorím, samozrejme, hovorím o tých malých firmách, tak mnohí z nich sa napríklad môžu v priebehu toho podnikania aj zamestnať, mohli vycestovať a tak ďalej a de facto nemajú, nemajú príjmy, pretože jednoducho nepodnikajú, a týmto som chcel vyjsť v ústrety. A obdoba toho nápadu, že čo chcem teda vyjsť v ústrety, je niečo ako, keď podnikateľ živnostník, lebo živnostník je tiež podnikateľ, a ten má právo zo zákona pozastaviť živnosť na dobu troch rokov, to znamená, že keď proste nejaká situácia životná vznikne, či ochorie, alebo tak ďalej, takže týmto som sa vlastne obdobne inšpiroval, pretože mnoho tých eseročiek je vlastne buď jednoosobových, alebo rodinných eseročiek, ktoré v podstate nemajú vysoké príjmy, nehovorím, že ich je gro, samozrejme, že ich neni gro, ale nezdá sa mi napríklad, ja si myslím, že možno pre tých 10-tisíc ľudí, čo išlo do likvidácie, alebo plus-mínus tých eseročiek, s kľudom keby platila, platilo niečo takého, ako navrhujem ja, to znamená, že aby sa na určité obdobie, a ja, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o tom, že na aké obdobie asi, nehovorím, že aj keď je to napísané, že pozastavenie, ale nemám problém s tým napríklad, kopírovať to obdobie ako pri živnostníkoch, to znamená, maximálne do troch rokov, že pokiaľ jednoducho nepodnikajú, nevyvíjajú nejakú činnosť, tak aby nemuseli platiť daň z niečoho, čo vlastne, vlastne ani nevytvorili. Takže to je podstata môjho návrhu. Samozrejme, oponenti môžu hovoriť, že, že niektoré eseročky sa naschvál, naschvál proste zakladajú na to, aby proste boli tzv. dépeháčkari, to znamená, pýtali peniaze z daňového úradu, ale musím hneď povedať, že na tento argument je protiargument okamžitý, že tí veľkopodvodníci, tým je úplne lauter ukradnutých nejakých 480 euro z daňovej licencie, to proste oni robia vo väčších peniazoch a jednoducho to im je úplne jedno, že či platia, či nie, to znamená, že tie tzv. biele kone v podstate sme nevyčistili, a zdôrazňujem, že keď je, nazveme to spiacou eseročkou alebo dočasne, zdôrazňujem, dočasne spiacou eseročkou, samozrejme, nie som fanúšik toho, aby právnici si zakladali desiatky a desiatky eseročiek a potom to jednoducho predávali, a pointa v tých eseročkách je len to, že je proste na predaj. To nehovorím, že som fanúšik toho, ja len hovorím, že mnoho tých osobných životných prípadov je takých, že jednoducho by sme mohli umožniť týmto ľuďom proste nerobiť tú pakáreň a na určité obdobie, pokiaľ teda nemajú žiadne príjmy a, samozrejme, si nemôže ani účtovať nejaké zákazky a tak ďalej, jednoducho aby nemuseli platiť túto daňovú licenciu.
Takže toto je v podstate podstata toho môjho návrhu, to znamená, že pre spoločnosti, tak ako som hovoril, ktoré nevykazujú zisk, resp. žiadne daňové náklady, aby nemuseli platiť daňovú licenciu.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

30.6.2015 o 14:23 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:25

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem. Poprosím vás, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, predkladáte návrh zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Pavlovi Zajacovi.
Nech sa páči.
Skryt prepis

30.6.2015 o 14:25 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:33

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis

30.6.2015 o 14:33 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:33

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán spravodajca, pán poslanec Zajac sa hlási do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

30.6.2015 o 14:33 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:35

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na chvíľu vystúpil, zahliadol som tu aj ministra financií, ktorý už je v Národnej rade, a keďže tento návrh zákona vznikol pôvodne, teda daňové licencie vznikli na jeho ministerstve, je to nápad tejto vlády, tak je celkom signifikantné, že sa tu práve teraz nachádza.
Ja veľmi krátko by som chcel povedať aké sú praktické skúsenosti s týmito daňovými licenciami, odporúčal by som tým, ktorých zaujímajú financie a dane a daňové licencie, aby si skúsili prečítať vyjadrenia niektorých firiem alebo majiteľov firiem, alebo malých eseročiek, čo hovoria na tieto daňové licencie. Prečítal som si aj minulý týždeň vyjadrenia na Facebooku niektorých aj dám, ktoré vlastnia eseročku, čo písali na tieto daňové licencie. Radšej to tu nebudem ani čítať, ani opakovať, lebo asi by to nebolo publikovateľné.
Naozaj firma, ktorá nemá žiaden obrat cez rok, prečo má platiť daň? Že sa to volá daňová licencia, to je len taký krajší názov toho. Ale čo vám chcem povedať a s tým sa stretávam veľmi často, a vidím tu aj niektorých starostov a predpokladám, že aj oni s tým majú skúsenosti, obracajú sa na mňa predsedovia urbariátov. Predsedovia urbariátov, malých urbariátov na východnom Slovensku, ktorí teraz prišli na to, že majú platiť daňovú licenciu.
Dámy a páni, niekoľko rokov oni ako neťažia drevnú hmotu. Musia plniť plány, ktoré majú nastavené, to znamená, oni s tým, že udržiavajú ten les, ten urbár, musia mať neustále každoročné náklady. Musia tam pracovať, musia sadiť, musia ošetrovať, vyžínať, ten les musia, niekoľko rokov majú s tým náklady. A potom po ix rokoch, nechcem to tu menovať, po koľkých rokoch dôjde k tomu, že ten urbariát vyťaží nejakú drevnú hmotu, a má z toho určitý príjem a potom je logicky, že keď firma má príjem, zisk, tak z toho zaplatí nejakú daň. Ale niektoré urbariáty prebrali po 40-ročnom pľundrovaní Štátnych lesov v takom stave urbariáty, že roky a roky tam nedôjde ku ťažbe. Takže logicky sa títo páni, veľakrát sú to starší chlapi, ktorí ešte majú aj určitý citový vzťah k tomu, k tej dedovizni, ktorú obhospodarujú v tom lese, a naozaj sa natrápia okolo toho, majú okolo toho náklady a oni teraz zistili, že oni majú štátu zaplatiť 480 eur. Ako toto sú praktické skúsenosti, prepáčte, za tú krátku dobu, kedy fungujú daňové licencie. A my sme na to upozorňovali ako pri tom, keď sa zavádzali. Prečo firma, ktorú si niekto založil, zaplatil určité poplatky, má platiť daň, keď nemá žiaden obrat? A možno o tri roky bude mať obrat a urobí zisk a vtedy zaplatí štátu daň. Ale prečo má platiť dneska?
Sú tu firmy, ktoré, samozrejme, sú zneužívané na rôzne daňové podvody, už vôbec tu nebudem začínať debatu o karuselových podvodoch na DPH, lebo to by bola teda veľká téma, áno, sú tu také firmy, ale ako správne povedal pán predkladateľ, tých nejakých 480-eurový poplatok, pardon, daňová licencia tých nevyruší. Tí zaplatia tých 480 eur. Tu by sme sa mohli baviť o iných podvodoch, ktoré tu vznikajú vo výške niekoľko miliónov eur, ale na to má štát iné inštitúcie vrátane finančnej polície, colnej správy a samotnej polície.
Takže firmy, ktoré nemajú žiaden obrat, urbariáty, ktoré musia plniť plány niekoľko rokov, nerobia ťažbu, majú platiť daňovú licenciu? Toto nám priniesla prax, preto, samozrejme, podporujem návrh môjho kolegu Ivana Švejnu, aby daňové licencie boli zrušené.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.6.2015 o 14:35 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom