35.
Vážený pán podpredseda, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 217, ktorým ma súčasne aj poverila, aby som ho uviedol pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje základné informácie o ekonomickom vývoji krajiny, výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v metodike ESA 2010 a hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe. Hospodárenie je vyhodnotené v nadväznosti na schválený rozpočet verejnej správy na rok 2014, dovoľte mi teda v krátkosti vás informovať o dosiahnutých výsledkoch za rok 2014.
Podľa európskej metodiky ESA 2010 verejná správa Slovenskej republiky v roku 2014 hospodárila so schodkom 2,87 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. decembru 2014 dosiahol úroveň 53,58 % hrubého domáceho produktu. Tieto údaje sú predbežné na základe tzv. jarnej notifikácie Eurostatom, ktorej výsledky boli prezentované 21. apríla roku 2015. Tu si dovolím hneď aj podotknúť, že na základe práve minulý týždeň zverejnenej prognózy o vývoji daní a odvodov na tento a najbližšie roky súčasťou tejto prognózy bol aj odhad zvýšených príjmov z daní príjmov právnických osôb o ďalších 140 mil. eur, ktoré sa na základe akruálneho princípu budú zarátavať do príjmov štátneho rozpočtu za rok 2014, to znamená, na základe všetkých známych dostupných informácií predpokladáme, že pri jesennej notifikácii by ten záverečný výsledok nášho hospodárenia mohol alebo mal dosahovať úroveň o 0,2 % hrubého domáceho produktu nižšiu úroveň, ako je tu uvedené, čiže nie 2,87 %, ale niekde na úrovni vyše 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo sa v zásade kryje s cieľom schváleného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2014.
V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2014 skončilo schodkom vo výške 2,2 mld. eur, čo je o 156 mil. eur viac, než sa rozpočtovalo. Pri porovnaní s rokom 2013 je schodok rozpočtu verejnej správy vyšší o 0,24 % hrubého domáceho produktu na základe, opakujem, tých predbežných ukazovateľov schválených jarnou notifikáciou Eurostatom.
Oproti rozpočtu mali na schodok verejnej správy pozitívny vplyv najmä vyššie daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze oproti rozpočtu o skoro 700 mil. eur, presne 695,5 mil. eur. V ďalšom pozitívne dopadlo na hospodárenie prenesenie výdavkov štátneho rozpočtu do nasledujúcich období v hodnote 339,8 mil. eur. Úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov s Európskou úniou vo výške 257 mil. eur, nižší odvod do rozpočtu Európskej únie vo výške 167,3 mil. eur a nižšie výdavky na obsluhu štátneho dlhu v celkovej výške 33,4 mil. eur.
Z jednotlivých daní sa oproti pôvodným očakávaniam v rozpočte najpozitívnejšie vyvíjala daň z príjmov právnických osôb, oproti našim prognózam, plánom a rozpočtu to bolo navyše 267 mil. eur, nasledovaná platbami odvodov, o 181 mil. eur viac sme vybrali na odvodoch. V roku 2014 bol zaznamenaný pokračujúci pozitívny vývoj na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol lepší oproti rozpočtu o 116 mil. eur. Najdôležitejším faktorom na vývoji týchto príjmov bolo pokračujúce zvyšovanie efektivity výberu daní, to znamená žiadne sadzby, základy dane, ale efektivita výberu vďaka prijatým opatreniam proti daňovým únikom.
Opatrenia na zvýšenie úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty pozitívne prispievali aj k rastu úspešnosti výberu dane z právnických osôb a vyššia úspešnosť bola zaznamenaná aj v prípade spotrebných daní z minerálnych olejov a z tabaku. Oproti rozpočtu malo na schodok verejnej správy negatívny vplyv najmä, išlo najmä o nižšie plnenie niektorých nedaňových príjmov o 1 mld. eur, najmä príjmy vo forme dividend boli nižšie o 714,2 mil. eur, čo na prvý pohľad je vysoká, vysoká čiastka. Ja chcem tu len podotknúť, že tieto peniaze prišli do rozpočtu, ale boli akruálne na základe zmeny metodiky z ESA 95 na ESO 2010 priradené k príjmom rozpočtu 2013. Vyššie výdavky verejného zdravotného poistenia o 160,4 mil. eur, vyššie výdavky Sociálnej poisťovne o 115,1 mil. eur, korekcie v čerpaní európskych fondov vo výške 111 mil. eur, vplyv novozaradených subjektov do verejnej správy, ktoré neboli súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2014, a to v celkovej výške 47,5 mil. eur. Ide opäť o metodologickú zmenu prechodu z metodiky ESA 95 na ESA 2010. A aj negatívny dopad malo horšie hospodárenie štátnych fondov vo výške 38,9 mil. eur.
Niečo k dlhu. Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol ku koncu roka 2014 hodnotu 40,3 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom v hrubom domácom produkte vo výške 75,2 mld. eur predstavuje číslo 53,58 % hrubého domáceho produktu, čiže zaokrúhlene 53,4. Dosiahnutá medziročná zmena konsolidovaného dlhu znamenala jeho zníženie o 1 % hrubého domáceho produktu. Oproti revidovanej hodnote dlhu za rok 2013 sa v absolútnom vyjadrení zvýšil dlh verejnej správy medziročne o 122,6 mil. eur. Je to jedna z najnižších, ak nie vôbec najnižšia medziročná zmena v absolútnom vyjadrení v histórii krajiny. Na jeho zvýšení sa v najväčšej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,9 mld. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2014 negatívne ovplyvnili aj tieto skutočnosti. Išlo o prevzatie záväzkov tzv. dočasného eurovalu vo výške 102,2 mil. eur, preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy pri jesennej notifikácii údajov za rok 2013 a z toho vyplývajúce zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2014, napríklad išlo o záväzky Národnej diaľničnej spoločnosti alebo Eximbanky, o zdravotnícke zariadenia, ktoré do metodologickej zmeny boli mimo verejný sektor.
Preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy pri jarnej notifikácii údajov za rok 2014 a z toho vyplývajúce zvýšenie maastrichtského dlhu, to je ďalšia kľúčová príčina, ktorá pôsobila negatívne na zvýšenie dlhu. Pripomínam, napríklad dopravné podniky najväčších slovenských miest boli zaradené do verejného sektora, to znamená výsledok ich hospodárenia sa každý rok už bude premietať do celkového obrazu verejných financií.
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2013 mali najmä tieto skutočnosti. Išlo o splátky záväzkov zo štátnych cenných papierov v objeme 4 mld. eur, išlo o splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 281 mil. eur, išlo o odstránenie prevzatých záväzkov nemocníc do dlhu verejnej správy vo výške 248,6 mil. eur a takisto došlo k zníženiu konsolidovaného dlhu samosprávy o 44,7 mil. eur.
V rámci Európskej únie 28 krajín v roku 2014 dosiahlo 13 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. To je umiestnenie v tabuľke 28 krajín, 13 krajín vyšší schodok a 17 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok Európskej únie, to znamená všetkých 28 členských krajín bol 2,9 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy európskej 28 bol 86,8 % hrubého domáceho produktu. Dovoľujem si porovnať s našimi číslami, ešte raz, na základe predbežnej notifikácie, dlh 53,6 oproti priemeru 86,8 a de facto výsledok deficitu 2,87 oproti priemeru 2,9.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o výsledok hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2014, na hotovostnom princípe príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 12,5 mld. eur a výdavky 15,4 mld. eur. Hovoríme o tom malom okruhu štátneho rozpočtu, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 2,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu vo výške 2,9 mld. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší, opakujem, nižší o 360 mil. eur oproti upravenému rozpočtu, za rok 2014 je nižší o 527 mil. eur. Schodok štátneho rozpočtu bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov.
Dovoľte mi teda požiadať vás, vážené dámy a páni, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu za rok 2014.
Ďakujem za vašu pozornosť.
