53.schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Hraško, Huba, Jurzyca, Kvasnička, Poliačik, Kuffa, Bublavý, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolega Novotný, kvóty podielu slovenskej hudby v slovenských rádiách rozdelili spoločnosť už dávnejšie, keď sme s týmto návrhom prišli my z Obyčajných ľudí, konkrétne s ním prišiel Jofo Viskupič. Vtedy nastala veľká polemika, vtedy ešte nebola kauza VÁHOSTAV-u. A nastala polemika o tom teda. Tie kvóty majú zavedené iné krajiny. My sme tam vtedy argumentovali. Neviem, či ste tu boli alebo neboli, ako zdravotník ste sa asi nevenovali tomuto zákonu. Teraz ste sa zrazu pustili do obrany slovenských rádií.

Hovorili ste o výbere hudby odborníkmi. Mal som jedno rádio, ktoré som počúval, ale ktoré som potom prestal počúvať kvôli dvakrát opakujúcim sa hlúpym výrokom na úkor tradičnej ľudovej hudby, a pritom toto rádio má celkom dobrý dopravný servis. Odvtedy som ho prestal počúvať. Hovorili ste tu o odbornom výbere. No povedzte mi, aký malo toto rádio odborný výber, keď jednu pesničku, z ktorej potrebovalo spraviť hit, hralo štyri a viackrát v rádiu tom istom počas jedného dňa. Tomuto hovoríte výber a pestrosť a odborný výber? To u mňa vôbec nie je.

A okrem toho hovorili ste, že bude tak menej reklamy. No asi toho nebude menej. Okrem toho mladí ľudia dnes nemajú problém stiahnuť si to do svojich iPhonov, iPadov a podobne a počúvať si hudbu takú, akú ju naozaj chcú. Nech si ju stiahnu. Ale rádio je aj o tom, že vysiela nielen hudbu, ale aj určité správy, určité spravodajstvo, určité zaujímavosti. A toto je tá pestrosť, ktorá by mala v rádiách byť. Hudba je tam len taká doplnková.

No a mám tu ešte poznámku. Hovorili ste, že sa tým prekrýva určitá kauza. Tak možno trošku je to tak, ale keby ste možno toľko k tomu nekecali, tak by to preplávalo úplne v tichosti a mohli by sme byť už dávno po tom.

Pán poslanec Huba, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím s predrečníkom, čo sa týka negatívneho alebo odstrašujúceho efektu povinnej ruštiny, pričom možno ešte výstižnejší príklad by bolo povinné čítanie. Ale na druhej strane aj ja by som privítal, keby sa z našich rádií ozývalo viac kvalitnej slovenskej hudobnej produkcie, ktorá objektívne existuje, aj keď sa môžeme líšiť v názore na niektoré mená. Napokon niektoré mená interpretov a interpretiek, na ktorých by sme sa asi vedeli zhodnúť, tu už odzneli a niektoré ďalšie by sme vedeli asi doplniť. A sú to na potvoru práve tie mená, produkcia ktorých v tých rádiách zaznieva minimálne, či už je to geniálny tandem Dežo Ursiny, Ivan Štrpka alebo Zuzka Homolová so Samom Smetanom. Ale aj celebrita v tejto oblasti nespochybniteľná, Peter Lipa by mohol v tých rádiách zaznievať častejšie. A takto by sme iste mohli pokračovať. A pritom sú to často ľudia, ktorí nie sú determinovaní nejakým generačným vkusom. Ja myslím si, že Lipu aj Zuzku Homolovú so Samom Smetanom si radi vypočujú príslušníci všetkých generácií, takže nevidím dôvod, prečo ich slovenské rádiá nehrajú častejšie?

No ale podstata, prečo som sa vôbec prihlásil, je tá, čo mňa trápi oveľa viac v súvislosti s populárnou hudbou, ktorá znie z našich rádií, hrozná kvalita, resp. nekvalita, tie gýče a ten balast, najmä novej slovenskej proveniencie, ktorý sa na nás stále častejšie valí takpovediac z našich prijímačov a ktorý by mal byť zakázaný zo zákona. Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Upozorňujem, že krokmi, z ktorých vyplýva obmedzenie dovozu potravín zo zahraničia a obmedzenie dovozu hudby zo zahraničia nás posúvajú na cestu, na ktorej, nehovorím, že to bude za najbližším rohom, raz stretneme, keď pôjdeme ďalej po tejto ceste, Nemcov a Rakúšanov, ktorí povedia, že: „Dobre teda, tak my obmedzíme dovoz slovenských áut do Nemecka a budeme si kupovať naše vlastné autá.“ Nehovorím, že to hrozí o mesiac, ale uvedomme si, že touto cestou kráčame.
Druhá poznámočka, menej dôležitá, je, že často sa o nás hovorí, že môžeme zvyšovať dane z príjmu, pretože podiel štátu na hrubom domácom produkte je nízky, ale práve takýmito opatreniami sa práveže podiel štátu na hrubom domácom produkte zvyšuje, ibaže to nie je transparentné, nie je to tak vidno, ale v zásade tie efekty sú rovnaké. Ďakujem.

Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nebol, Viliam, na celom tvojom vystúpení, ale len v tej jednej chvíli ma to tak trošku trklo, keď si si dovolil tak trošku kádrovať to, čo chcú počúvať mladí, a to, čo mladí počúvajú. Ja myslím, že ten konflikt, o ktorom je aj táto diskusia, je konflikt medzi biznisom a nejakou predstavou o kvalite a asi existujú nejaké objektívne kritériá alebo nejaké veci, nejaký referenčný rámec, kde by sme sa vedeli dohodnúť, že je čosi aj v tej novej hudbe súčasnej, čo sa tých kvalít dotýka, a zase takisto aj v tej starej, že nedá sa to paušalizovať, že stará je zlá a nová je dobrá.

Okrem toho ten biznis v rádiách je naozaj nekompromisný, pretože tie playlisty vlastne, tie rádiá preberajú ako hotový formát bez tvorivosti, vôbec neformujú kultúrny horizont, proste nesnažia sa ovplyvňovať. Toto je výhrada. Poliaci, keby som mohol použiť tento príklad, to robia oveľa, oveľa rozumnejšie, takisto kvótami. A nazdávam sa, že aj sú tak vyspelí v tej percepcii, že niečo také, ako si ty spravil, diferencovať, že je mladá dobrá a stará zlá, toto, tento predsudok oni nemajú. Detto Francúzi napríklad takisto sú oveľa v tých kvótach prísnejší, pretože sa nezriekli povinnosti kvalitatívne formovať audiovizuálny priestor. Ja si myslím, že nemali by sme pozerať iba na tie peniaze a na trhové mechanizmy a reklamné a neviem konštrukcie, ale mali by sme mať na mysli tento kvalitatívny horizont. Vďaka.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem. Viliam, ja musím povedať, že ja som veľký fanúšik slovenskej hudby, keď som si len zbežne teraz pozrel cédečká, čo mám v aute, tak ak nepočúvam rádio, tak mám tam posledné dva albumy Janky Kirschnerovej, mám tam Brančiho Kováča a Waltera Schnitzelssona. Myslím, že ten pomer by bol zhruba taký kvótový v pomere k tomuto zákonu s tým, čo tam mám zo zahraničných kapiel. Napriek tomu si myslím, že zavádzať to do rady nie je dobrý nápad, pretože to je môj osobný vkus.

A ja vlastne slovenské rádiá nepočúvam žiadne, okrem Rádia FM. To je jediná frekvencia, ktorú mám naladenú, ktorá mi sedí a kde aj tá slovenská hudba, ktorá tam je, myslím, zhruba reprezentuje to, čo by som od hudby očakával. A veľmi sa ale bojím toho, čo s nimi tých 40 % spraví. Totiž dnes majú vyhradené relácie, ktoré sa venujú česko-slovenskej hudbe, majú samostatnú hitparádu pre mladú slovenskú hudbu a tá je super, ale keď si predstavím, že v tom hlavnom vysielacom čase naozaj každá druhá, dvaapoltá pesnička bude mať byť zo slovenskej produkcie, tak podľa mňa sa veľmi zapotia.

A druhý veľký problém je, že my poslucháči prídeme o kopec kvalitnej hudby zo zahraničia, ktorú sme doteraz počúvať mohli, iba kvôli tomu, že sa tu rozhoduje od zeleného stola, a je možné, že sa kopíruje vzorec, ktorý je v iných krajinách Európskej únie. A ja som o tom viedol diskusie aj s kolegom Viskupičom, že vlastne tu neobjavujeme Ameriku, ale robíme niečo, čo už niekde existuje, ale nemusí to nutne byť kvôli tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)