Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.
Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba tej časti zákona, ktorá má za účel zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách, pretože tento návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách považujem za nezmyselný.
A čo sa týka samotnej výšky kvót, o ktorých už hovoril pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, považujem ich za neuveriteľne vysoké. Návrh, aby 25 % hudby, ktorú budú hrať súkromné rádiá, a 35 % hudby, ktorú bude hrať Slovenský rozhlas alebo, keď chcete, rozhlasové vysielanie RTVS, sú obrovské čísla, ktoré budú v praxi veľmi ťažko splniteľné tak, aby neklesla počúvanosť týchto rádií, dokonca tieto percentá sú omnoho vyššie, lebo zámer navrhovateľa je, aby týchto 25 %, resp. 35 % hudby slovenskej bolo odohraných v čase od 6.00 do 24.00 hodiny, teda v tom najviac počúvanom čase rozhlasového vysielania alebo rádiového vysielania. To ale reálne znamená, že v tomto čase budú musieť odohrať súkromné rádiá 33 % slovenskej hudby a dokonca rozhlasové vysielanie RTVS 44 % slovenskej hudby. Preložené do slovenského jazyka to znamená, že každá tretia pesnička v súkromnom rádiu musí byť slovenská, a každá skoro druhá pesnička vo vysielaní Slovenského rozhlasu musí byť slovenská.
Slovensko nie je veľká krajina, dámy a páni, máme 5 mil. obyvateľov a napriek tomu, že máme veľa talentovaných umelcov, ktorí produkujú veľmi zaujímavú produkciu a veľmi pekné pesničky, si myslím, že naplniť to kvalitnou hudbou, ktorá bude vedieť konkurovať anglosaskej produkcii, ktorá dominuje vo svete, je nemožné. A poviem to veľmi konkrétne na príklade krajiny, ktorá takúto kvótu má, Francúzska. Francúzsko má tú kvótu 40 %. Keď to zavádzali, zhodou okolností som tam bol na stáži, keďže hovorím po francúzsky, všetci sa tam búrili. A ten argument bol veľmi jednoduchý a po rokoch sa aj naplnil. Jednoducho 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na svete nevyprodukuje toľko hudby, aby mohla ísť skoro v pomere k anglosaskej hudbe jedna k jednej. Ešte raz, 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na planéte nevyprodukuje toľko hudby. Stokrát menej Slovákov, teda 5 mil., má vyprodukovať toľko hudby, aby každá tretia pesnička v súkromnom rádiu a skoro každá druhá pesnička vo verejnoprávnom vysielaní Slovenského rozhlasu alebo v rozhlasovom vysielaní RTVS bola v slovenčine a bola teda konkurencieschopná, rovnako kvalitná.
Dámy a páni, myslím, že nemusím sa už ďalej hrať s číslami, aby nám bolo jasné, že jednoducho kvalita rozhlasového vysielania bude klesať, pretože sa budú musieť slovenské pesničky hrať hlavne z minulosti a neobyčajne často sa opakovať, aby udržali túto nezmyselnú kvótu a nesmierne vysokú kvótu rádia.
Tá moja druhá poznámka je teraz už trošku politická. Považujem to za hrubý zásah do fungovania súkromných rádií na Slovensku. Chcel by som povedať, že za 25 rokov od revolúcie keď sa niečo na Slovensku podarilo v mediálnom trhu vybudovať a je úspešné, tak určite sú to slovenské súkromné rádiá, kde nezávislým vysielateľom sa podarilo vybudovať stanice, ktorú sú, a smelo to poviem, konkurencieschopné aj s tými najkvalitnejšími stanicami v Európe napriek tomu, že operujú na jednom z najmenších reklamných trhov, pretože časť reklamného koláča, ako sa to v odbornej terminológii označuje, ktorú využijú ako reklamu vo svojom vysielaní, sa pohybuje okolo 6 %. Čiže preložené do slovenčiny mnohé rádiá doslova prežívajú, hlavne tie menšie súkromné rádiá prežívajú zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, majú problém udržať nejakých redaktorov, udržať nejakých moderátorov, zaplatiť ich slušne za dobrú prácu, ktorú odvádzajú.
Národná rada bude hlasovať o tomto návrhu zákona a to, že politici sa rozhodnú zaviesť nejakú kvótu a povedia, že toľko hudby má byť slovenskej, znamená, že zasahujú nezávislým vysielateľom do toho, ako zostavujú svoj program, zasahujú im do toho, aby nie na základe odborných výskumov, na základe playlistov zostavili svoj program tak, aby zvyšovali svoju počúvateľnosť, a teda mohli dostať reklamu, a teda mohli prežiť na mediálnom trhu, a nech politici určia, že toľko a toľko to má byť. Čiže považujem to aj za veľmi neodborný zásah do fungovania rádií.
A o tom, že zrejme to pôjde na úkor kvality, som už hovoril. Pôjde to na úkor kvality jednoducho preto, lebo 5 mil. Slovákov bude mať veľmi veľký problém vyprodukovať tak veľa kvalitnej hudby, aby bola v tom pomere jedna ku jednej skoro vo verejnoprávnom vysielaní RTVS a dva ku jednej vo vysielaní súkromných rádií konkurencieschopná anglosaskej produkcii.
Ja som predstaviteľom malej neparlamentnej politickej strany Šanca, ale chcem vám povedať, že tento zákon považujeme za zlý predovšetkým preto, lebo zasahuje do súkromných rádií, predovšetkým preto, lebo zasahuje do slobody podnikania, predovšetkým preto, lebo ohrozuje súkromné vlastníctvo. Ako pravicová strana, a Šanca je pravicovou stranou, budeme vždy obhajovať slobodu podnikania a súkromné vlastníctvo. Tento zásah je nielenže neodborný, lebo môže byť až likvidačný, pretože ohrozí kvalitu rádií.
Chcel by som povedať aj to, že dnes nežijeme v čase rozhlasu po drôte. Moja babička taký mala, bývala na Komenského ulici v Košiciach, mala na stene taký rozhlas po drôte. A mal dve funkcie, zapla ho, hralo rádio, vypla ho, nehralo rádio. Čiže babičke celý deň hralo rádio, lebo však čo ona už, chudera, mohla robiť, to bol jej spoločník, ona sa s ním rozprávala, išla jej tam hudba, to, čo jej naservírovali, musela počúvať. Tam veľmi si nemohla vyberať, nemala veľmi inú možnosť. Dnes žijeme úplne ale v inej dobe, dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Jednoducho keď to, čo budú hrať súkromné rádiá alebo Slovenský rozhlas, sa nebude poslucháčom páčiť, tak si preladia na iné stanice alebo budú počúvať iným spôsobom hudbu. Moje malé deti, 6-ročná Sofia a 9-ročný Julko, bez problémov z mobilu v playlistoch vyberajú podľa mena interpreta a podľa názvu pesničky to, čo chcú počúvať. Včera mi môj 19-ročný syn vysvetľoval ako cez spotify je výborné počúvať hudbu, ako to môže dokonca v aute počúvať, ako sa to dá urobiť.
Čiže jednoducho, dámy a páni, ak chceme dnes v 21. storočí takýmto spôsobom kvótami vychovávať poslucháčov, že toto budete počúvať, lebo to je pre vás dobré, oni to počúvať nebudú, oni preladia alebo budú počúvať hudbu iným spôsobom, cez iné médium, cez inú aplikáciu, cez inú webovú stránku. Takže toto zrejme fungovať nebude.
Dokonca osobne si myslím, že ak chceme slovenskú hudbu, a budem o tom ešte hovoriť, ktorá je mnohokrát veľmi kvalitná, vznikajú tu veľmi pekné diela a máme veľa šikovných mladých interpretov, znechutiť začínajúcej novej generácii, tak lepší spôsob na to nepoznám. Lepšie nemôžete niečo znechutiť, ako nám znechutili ruštinu, či sa nám páčila alebo nepáčila, tak po rusky musíte rozprávať. Viete, hneď ako niečo musíte, tak máte okamžite k tomu prirodzený odpor. Tak čo sa týka ruštiny, sa to podarilo, lebo všetci sme skoro maturovali z ruštiny, napriek tomu málokto tú ruštinu naozaj ovláda, lebo sa ju učil s hnusom. Takže toto je presne o tom, veľa slovenskej hudby tu budete počúvať, inú možnosť nemáte, len si to obľúbite. Nemyslím si, že to bude v praxi fungovať.
Ja vnímam ten rozmer, ktorý spomenul navrhovateľ, že treba pomôcť slovenským interpretom. Ten rozdiel vnímam. A trošku rozumiem aj tomu, že či už premiér Fico, či už pán minister Maďarič, či už SMER, je to úplne jedno, kto z nich to je, chce pomôcť možno aj interpretom, ktorí boli populárni v minulosti, ktorých popularita v súčasnosti už ďaleko klesla, pretože za každú zahratú pesničku dostávajú tantiémy. O to ide. Čiže ide o peniaze. No len trošku sa obávam toho, či celkom takto navrhnuté kvóty pomôžu skutočne podpore slovenskej kultúry, o čo, verím, ide pánovi ministrovi kultúry. Popové pesničky, na ktorých sme my s pánom ministrom Maďaričom vyrastali, keď sme mali 15 rokov, mali sme radi, vtedy končil socializmus, veľmi tam bola vysoká kvóta vtedy pre domácu produkciu. Čiže veľmi iné pesničky ani tak neboli, keď len občas sme si na nejakom dvojdecku nenahrali zo zahraničného rádia šumiacu inú pesničku. Iste sa pamätáte na tie časy, ja sa ešte na ne pamätám. Bol som pubertiak v tom čase. Čiže veľmi my sme inú možnosť nemali, tak sme tie pesničky aj celkom mali radi a vyrastali sme na nich. A nie som si celkom istý, že môj 9-ročný syn a 19-ročný syn ich budú mať rovnako radi ako ja pred tridsiatimi rokmi. Ale za každé zahratie tejto pesničky tí umelci majú dostať tantiémy. Čiže trochu je to o týchto peniazoch, pretože jednoducho tá moderná produkcia, ktorá v súčasnosti je zaujímavá pre mladých ľudí, nie je v takom rozsahu pri tak malom mediálnom trhu, aký je na Slovensku, a pri tak malej produkcii, akú máme, aby dokázala takéto vysoké kvóty naplniť.
Čiže poviem to ešte ináč. Ja si osobne myslím, že Ďuricu, Cmoríka, Tomečka, Kristínu, Katku Knechtovú netreba chrániť kvótami, mladí ich majú radi. Ja som zhodou okolností teraz mal tú možnosť byť na dvoch koncertoch jedného z týchto interpretov, nebudem ich menovať, aby som nerobil reklamu. A zabávali sa tam všetci vo veku od 15 do 55 rokov. Ich pesničky si prespievavali. Už ich poznáme., Myslím si, že im kvóty netreba, rádiá ich hrajú, pre nich kvóty netreba. Len je otázne na druhej strane počúvať ich ako každú tretiu pesničku. To zrejme nepôjde, lebo to by inak rádiá hrali stále to isté. To znamená, že zrejme budú musieť hrať viacej Tublatanku, zrejme aj Janka Lehockého bude treba hrať viacej, možno aj Karola Konárika bude treba hrať viacej, aj Jožo Ráž dostane omnoho väčší priestor. To zas si už nie som celkom istý, že práve toto počúvajú alebo chcú počúvať v takejto miere súčasní poslucháči rádií.
To, čo chcem ale povedať, a už sa blížim k záveru, aby som vás dlho nezabával, je, že nie som si celkom istý, či práve Popocatepetl twist je tá pesnička, ktorú by sme mali často hrať v súčasnosti v rádiách, iste sa na ňu pamätáte, ako podporu slovenskej kultúry. Keď už hovoríme o podpore slovenskej kultúry, či by sme nemali radšej hovoriť o slovenskom džeze, o slovenskej vážnej hudbe, či by sme nemali viacej hovoriť o symfonickej hudbe alebo o opere, a mohol by som tak pokračovať ďalej, čo by si asi tiež zaslúžilo možno tiež pomoc a ochranu nejakým spôsobom, resp. spôsob ako ich dostať k našim poslucháčom.
No a záverom poviem už len toľko, že bývalý ruský premiér Černomyrdin mal takú veľmi peknú vetu, že: „Mali sme len tie najlepšie úmysly a dopadlo to ako obvykle.“ Obávam sa, že tento zákon dopadne rovnako. Minister Maďarič, SMER aj pán premiér Fico tu mali zrejme len tie najlepšie úmysly, ale dopadne to ako obvykle. Dopadne to tak, že keď budú rádiá menej počúvané, tak ľudia, ktorí v nich platia reklamy, budú menej platiť a menej chcieť umiestniť reklamu do nepočúvaného rádia a keď bude menej reklamy, bude menej príjmov pre rádiá alebo zaniknú, alebo budú nejako prežívať, len hlavne budú menej platiť na tantiémach aj tým zaslúžilým umelcom, na pesničkách ktorých som ja vyrastal pred tridsiatimi rokmi, ale, bohužiaľ, aj tým umelcom, ktorí sú dnes hraní a o ktorých by nám predovšetkým malo ísť, ktorí dnes majú slušné tantiémy, lebo ich pesničky sú zaujímavé, ale, bohužiaľ, budú ich mať nižšie, pretože bude mať nižší príjem z reklamy dané rádio alebo dané médium.
Záverom ešte poviem toľko, že osobne si myslím, že celý tento zákon, o ktorom bude zrejme veľká diskusia, aj dnes v pléne je už o ňom veľká diskusia, v mediálnom priestore, niektorí sú zaň, niektorí sú proti nemu, niektorí ináč súhlasia, nesúhlasia s ním, slúži strane SMER hlavne preto, aby veľmi efektívne prekrývala hlavné problémy, ktoré dnes na Slovensku máme, všade prítomnú korupciu, schránkové firmy, ktoré rozoberajú slovenskú ekonomiku (hlavne VÁHOSTAV). Spomeňte si, kedy prišiel pán minister s týmto návrhom zákona, to nebola náhoda. Ja na náhody neverím, prestal som už veriť, presne vtedy, keď vrcholila téma VÁHOSTAV-u a bolo treba odpútať pozornosť. Nie je to o ničom inom. Ja viem, že kývate hlavou, kolegovia zo strany SMER, ale je to presne o tom, výborná zástupná téma, ktorou sa teraz budú médiá zabávať, pretože je tu prvé čítanie (júl), druhé čítanie (september), nedajbože to pán prezident vráti, aj v októbri to tu bude. Čiže naozaj je to veľká téma, ktorou sa dajú médiá zabávať miesto toho, aby zisťovali, z ktorej zákazky zase odišli peniaze do ktoréhoto daňového raja.
Záverom poviem už len toľko, že, dámy a páni, v druhom čítaní určite navrhnem pozmeňujúci návrh, aby sme tieto nezmyselné a likvidačné vysoké kvóty z tohto návrhu zákona vypustili.
Mimochodom, čo sa týka ostatných dvoch častí, ktoré rieši tento zákon, ja s nimi súhlasím, aj by som ich rád podporil, ale s takto nastavenými kvótami sa jednoducho súhlasiť nedá. Ďakujem pekne.