53.schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.

Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.

Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba tej časti zákona, ktorá má za účel zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách, pretože tento návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách považujem za nezmyselný.

A čo sa týka samotnej výšky kvót, o ktorých už hovoril pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, považujem ich za neuveriteľne vysoké. Návrh, aby 25 % hudby, ktorú budú hrať súkromné rádiá, a 35 % hudby, ktorú bude hrať Slovenský rozhlas alebo, keď chcete, rozhlasové vysielanie RTVS, sú obrovské čísla, ktoré budú v praxi veľmi ťažko splniteľné tak, aby neklesla počúvanosť týchto rádií, dokonca tieto percentá sú omnoho vyššie, lebo zámer navrhovateľa je, aby týchto 25 %, resp. 35 % hudby slovenskej bolo odohraných v čase od 6.00 do 24.00 hodiny, teda v tom najviac počúvanom čase rozhlasového vysielania alebo rádiového vysielania. To ale reálne znamená, že v tomto čase budú musieť odohrať súkromné rádiá 33 % slovenskej hudby a dokonca rozhlasové vysielanie RTVS 44 % slovenskej hudby. Preložené do slovenského jazyka to znamená, že každá tretia pesnička v súkromnom rádiu musí byť slovenská, a každá skoro druhá pesnička vo vysielaní Slovenského rozhlasu musí byť slovenská.

Slovensko nie je veľká krajina, dámy a páni, máme 5 mil. obyvateľov a napriek tomu, že máme veľa talentovaných umelcov, ktorí produkujú veľmi zaujímavú produkciu a veľmi pekné pesničky, si myslím, že naplniť to kvalitnou hudbou, ktorá bude vedieť konkurovať anglosaskej produkcii, ktorá dominuje vo svete, je nemožné. A poviem to veľmi konkrétne na príklade krajiny, ktorá takúto kvótu má, Francúzska. Francúzsko má tú kvótu 40 %. Keď to zavádzali, zhodou okolností som tam bol na stáži, keďže hovorím po francúzsky, všetci sa tam búrili. A ten argument bol veľmi jednoduchý a po rokoch sa aj naplnil. Jednoducho 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na svete nevyprodukuje toľko hudby, aby mohla ísť skoro v pomere k anglosaskej hudbe jedna k jednej. Ešte raz, 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na planéte nevyprodukuje toľko hudby. Stokrát menej Slovákov, teda 5 mil., má vyprodukovať toľko hudby, aby každá tretia pesnička v súkromnom rádiu a skoro každá druhá pesnička vo verejnoprávnom vysielaní Slovenského rozhlasu alebo v rozhlasovom vysielaní RTVS bola v slovenčine a bola teda konkurencieschopná, rovnako kvalitná.

Dámy a páni, myslím, že nemusím sa už ďalej hrať s číslami, aby nám bolo jasné, že jednoducho kvalita rozhlasového vysielania bude klesať, pretože sa budú musieť slovenské pesničky hrať hlavne z minulosti a neobyčajne často sa opakovať, aby udržali túto nezmyselnú kvótu a nesmierne vysokú kvótu rádia.

Tá moja druhá poznámka je teraz už trošku politická. Považujem to za hrubý zásah do fungovania súkromných rádií na Slovensku. Chcel by som povedať, že za 25 rokov od revolúcie keď sa niečo na Slovensku podarilo v mediálnom trhu vybudovať a je úspešné, tak určite sú to slovenské súkromné rádiá, kde nezávislým vysielateľom sa podarilo vybudovať stanice, ktorú sú, a smelo to poviem, konkurencieschopné aj s tými najkvalitnejšími stanicami v Európe napriek tomu, že operujú na jednom z najmenších reklamných trhov, pretože časť reklamného koláča, ako sa to v odbornej terminológii označuje, ktorú využijú ako reklamu vo svojom vysielaní, sa pohybuje okolo 6 %. Čiže preložené do slovenčiny mnohé rádiá doslova prežívajú, hlavne tie menšie súkromné rádiá prežívajú zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, majú problém udržať nejakých redaktorov, udržať nejakých moderátorov, zaplatiť ich slušne za dobrú prácu, ktorú odvádzajú.

Národná rada bude hlasovať o tomto návrhu zákona a to, že politici sa rozhodnú zaviesť nejakú kvótu a povedia, že toľko hudby má byť slovenskej, znamená, že zasahujú nezávislým vysielateľom do toho, ako zostavujú svoj program, zasahujú im do toho, aby nie na základe odborných výskumov, na základe playlistov zostavili svoj program tak, aby zvyšovali svoju počúvateľnosť, a teda mohli dostať reklamu, a teda mohli prežiť na mediálnom trhu, a nech politici určia, že toľko a toľko to má byť. Čiže považujem to aj za veľmi neodborný zásah do fungovania rádií.

A o tom, že zrejme to pôjde na úkor kvality, som už hovoril. Pôjde to na úkor kvality jednoducho preto, lebo 5 mil. Slovákov bude mať veľmi veľký problém vyprodukovať tak veľa kvalitnej hudby, aby bola v tom pomere jedna ku jednej skoro vo verejnoprávnom vysielaní RTVS a dva ku jednej vo vysielaní súkromných rádií konkurencieschopná anglosaskej produkcii.

Ja som predstaviteľom malej neparlamentnej politickej strany Šanca, ale chcem vám povedať, že tento zákon považujeme za zlý predovšetkým preto, lebo zasahuje do súkromných rádií, predovšetkým preto, lebo zasahuje do slobody podnikania, predovšetkým preto, lebo ohrozuje súkromné vlastníctvo. Ako pravicová strana, a Šanca je pravicovou stranou, budeme vždy obhajovať slobodu podnikania a súkromné vlastníctvo. Tento zásah je nielenže neodborný, lebo môže byť až likvidačný, pretože ohrozí kvalitu rádií.

Chcel by som povedať aj to, že dnes nežijeme v čase rozhlasu po drôte. Moja babička taký mala, bývala na Komenského ulici v Košiciach, mala na stene taký rozhlas po drôte. A mal dve funkcie, zapla ho, hralo rádio, vypla ho, nehralo rádio. Čiže babičke celý deň hralo rádio, lebo však čo ona už, chudera, mohla robiť, to bol jej spoločník, ona sa s ním rozprávala, išla jej tam hudba, to, čo jej naservírovali, musela počúvať. Tam veľmi si nemohla vyberať, nemala veľmi inú možnosť. Dnes žijeme úplne ale v inej dobe, dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Jednoducho keď to, čo budú hrať súkromné rádiá alebo Slovenský rozhlas, sa nebude poslucháčom páčiť, tak si preladia na iné stanice alebo budú počúvať iným spôsobom hudbu. Moje malé deti, 6-ročná Sofia a 9-ročný Julko, bez problémov z mobilu v playlistoch vyberajú podľa mena interpreta a podľa názvu pesničky to, čo chcú počúvať. Včera mi môj 19-ročný syn vysvetľoval ako cez spotify je výborné počúvať hudbu, ako to môže dokonca v aute počúvať, ako sa to dá urobiť.

Čiže jednoducho, dámy a páni, ak chceme dnes v 21. storočí takýmto spôsobom kvótami vychovávať poslucháčov, že toto budete počúvať, lebo to je pre vás dobré, oni to počúvať nebudú, oni preladia alebo budú počúvať hudbu iným spôsobom, cez iné médium, cez inú aplikáciu, cez inú webovú stránku. Takže toto zrejme fungovať nebude.

Dokonca osobne si myslím, že ak chceme slovenskú hudbu, a budem o tom ešte hovoriť, ktorá je mnohokrát veľmi kvalitná, vznikajú tu veľmi pekné diela a máme veľa šikovných mladých interpretov, znechutiť začínajúcej novej generácii, tak lepší spôsob na to nepoznám. Lepšie nemôžete niečo znechutiť, ako nám znechutili ruštinu, či sa nám páčila alebo nepáčila, tak po rusky musíte rozprávať. Viete, hneď ako niečo musíte, tak máte okamžite k tomu prirodzený odpor. Tak čo sa týka ruštiny, sa to podarilo, lebo všetci sme skoro maturovali z ruštiny, napriek tomu málokto tú ruštinu naozaj ovláda, lebo sa ju učil s hnusom. Takže toto je presne o tom, veľa slovenskej hudby tu budete počúvať, inú možnosť nemáte, len si to obľúbite. Nemyslím si, že to bude v praxi fungovať.

Ja vnímam ten rozmer, ktorý spomenul navrhovateľ, že treba pomôcť slovenským interpretom. Ten rozdiel vnímam. A trošku rozumiem aj tomu, že či už premiér Fico, či už pán minister Maďarič, či už SMER, je to úplne jedno, kto z nich to je, chce pomôcť možno aj interpretom, ktorí boli populárni v minulosti, ktorých popularita v súčasnosti už ďaleko klesla, pretože za každú zahratú pesničku dostávajú tantiémy. O to ide. Čiže ide o peniaze. No len trošku sa obávam toho, či celkom takto navrhnuté kvóty pomôžu skutočne podpore slovenskej kultúry, o čo, verím, ide pánovi ministrovi kultúry. Popové pesničky, na ktorých sme my s pánom ministrom Maďaričom vyrastali, keď sme mali 15 rokov, mali sme radi, vtedy končil socializmus, veľmi tam bola vysoká kvóta vtedy pre domácu produkciu. Čiže veľmi iné pesničky ani tak neboli, keď len občas sme si na nejakom dvojdecku nenahrali zo zahraničného rádia šumiacu inú pesničku. Iste sa pamätáte na tie časy, ja sa ešte na ne pamätám. Bol som pubertiak v tom čase. Čiže veľmi my sme inú možnosť nemali, tak sme tie pesničky aj celkom mali radi a vyrastali sme na nich. A nie som si celkom istý, že môj 9-ročný syn a 19-ročný syn ich budú mať rovnako radi ako ja pred tridsiatimi rokmi. Ale za každé zahratie tejto pesničky tí umelci majú dostať tantiémy. Čiže trochu je to o týchto peniazoch, pretože jednoducho tá moderná produkcia, ktorá v súčasnosti je zaujímavá pre mladých ľudí, nie je v takom rozsahu pri tak malom mediálnom trhu, aký je na Slovensku, a pri tak malej produkcii, akú máme, aby dokázala takéto vysoké kvóty naplniť.
Čiže poviem to ešte ináč. Ja si osobne myslím, že Ďuricu, Cmoríka, Tomečka, Kristínu, Katku Knechtovú netreba chrániť kvótami, mladí ich majú radi. Ja som zhodou okolností teraz mal tú možnosť byť na dvoch koncertoch jedného z týchto interpretov, nebudem ich menovať, aby som nerobil reklamu. A zabávali sa tam všetci vo veku od 15 do 55 rokov. Ich pesničky si prespievavali. Už ich poznáme., Myslím si, že im kvóty netreba, rádiá ich hrajú, pre nich kvóty netreba. Len je otázne na druhej strane počúvať ich ako každú tretiu pesničku. To zrejme nepôjde, lebo to by inak rádiá hrali stále to isté. To znamená, že zrejme budú musieť hrať viacej Tublatanku, zrejme aj Janka Lehockého bude treba hrať viacej, možno aj Karola Konárika bude treba hrať viacej, aj Jožo Ráž dostane omnoho väčší priestor. To zas si už nie som celkom istý, že práve toto počúvajú alebo chcú počúvať v takejto miere súčasní poslucháči rádií.

To, čo chcem ale povedať, a už sa blížim k záveru, aby som vás dlho nezabával, je, že nie som si celkom istý, či práve Popocatepetl twist je tá pesnička, ktorú by sme mali často hrať v súčasnosti v rádiách, iste sa na ňu pamätáte, ako podporu slovenskej kultúry. Keď už hovoríme o podpore slovenskej kultúry, či by sme nemali radšej hovoriť o slovenskom džeze, o slovenskej vážnej hudbe, či by sme nemali viacej hovoriť o symfonickej hudbe alebo o opere, a mohol by som tak pokračovať ďalej, čo by si asi tiež zaslúžilo možno tiež pomoc a ochranu nejakým spôsobom, resp. spôsob ako ich dostať k našim poslucháčom.

No a záverom poviem už len toľko, že bývalý ruský premiér Černomyrdin mal takú veľmi peknú vetu, že: „Mali sme len tie najlepšie úmysly a dopadlo to ako obvykle.“ Obávam sa, že tento zákon dopadne rovnako. Minister Maďarič, SMER aj pán premiér Fico tu mali zrejme len tie najlepšie úmysly, ale dopadne to ako obvykle. Dopadne to tak, že keď budú rádiá menej počúvané, tak ľudia, ktorí v nich platia reklamy, budú menej platiť a menej chcieť umiestniť reklamu do nepočúvaného rádia a keď bude menej reklamy, bude menej príjmov pre rádiá alebo zaniknú, alebo budú nejako prežívať, len hlavne budú menej platiť na tantiémach aj tým zaslúžilým umelcom, na pesničkách ktorých som ja vyrastal pred tridsiatimi rokmi, ale, bohužiaľ, aj tým umelcom, ktorí sú dnes hraní a o ktorých by nám predovšetkým malo ísť, ktorí dnes majú slušné tantiémy, lebo ich pesničky sú zaujímavé, ale, bohužiaľ, budú ich mať nižšie, pretože bude mať nižší príjem z reklamy dané rádio alebo dané médium.
Záverom ešte poviem toľko, že osobne si myslím, že celý tento zákon, o ktorom bude zrejme veľká diskusia, aj dnes v pléne je už o ňom veľká diskusia, v mediálnom priestore, niektorí sú zaň, niektorí sú proti nemu, niektorí ináč súhlasia, nesúhlasia s ním, slúži strane SMER hlavne preto, aby veľmi efektívne prekrývala hlavné problémy, ktoré dnes na Slovensku máme, všade prítomnú korupciu, schránkové firmy, ktoré rozoberajú slovenskú ekonomiku (hlavne VÁHOSTAV). Spomeňte si, kedy prišiel pán minister s týmto návrhom zákona, to nebola náhoda. Ja na náhody neverím, prestal som už veriť, presne vtedy, keď vrcholila téma VÁHOSTAV-u a bolo treba odpútať pozornosť. Nie je to o ničom inom. Ja viem, že kývate hlavou, kolegovia zo strany SMER, ale je to presne o tom, výborná zástupná téma, ktorou sa teraz budú médiá zabávať, pretože je tu prvé čítanie (júl), druhé čítanie (september), nedajbože to pán prezident vráti, aj v októbri to tu bude. Čiže naozaj je to veľká téma, ktorou sa dajú médiá zabávať miesto toho, aby zisťovali, z ktorej zákazky zase odišli peniaze do ktoréhoto daňového raja.

Záverom poviem už len toľko, že, dámy a páni, v druhom čítaní určite navrhnem pozmeňujúci návrh, aby sme tieto nezmyselné a likvidačné vysoké kvóty z tohto návrhu zákona vypustili.

Mimochodom, čo sa týka ostatných dvoch častí, ktoré rieši tento zákon, ja s nimi súhlasím, aj by som ich rád podporil, ale s takto nastavenými kvótami sa jednoducho súhlasiť nedá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolega Novotný, kvóty podielu slovenskej hudby v slovenských rádiách rozdelili spoločnosť už dávnejšie, keď sme s týmto návrhom prišli my z Obyčajných ľudí, konkrétne s ním prišiel Jofo Viskupič. Vtedy nastala veľká polemika, vtedy ešte nebola kauza VÁHOSTAV-u. A nastala polemika o tom teda. Tie kvóty majú zavedené iné krajiny. My sme tam vtedy argumentovali. Neviem, či ste tu boli alebo neboli, ako zdravotník ste sa asi nevenovali tomuto zákonu. Teraz ste sa zrazu pustili do obrany slovenských rádií.

Hovorili ste o výbere hudby odborníkmi. Mal som jedno rádio, ktoré som počúval, ale ktoré som potom prestal počúvať kvôli dvakrát opakujúcim sa hlúpym výrokom na úkor tradičnej ľudovej hudby, a pritom toto rádio má celkom dobrý dopravný servis. Odvtedy som ho prestal počúvať. Hovorili ste tu o odbornom výbere. No povedzte mi, aký malo toto rádio odborný výber, keď jednu pesničku, z ktorej potrebovalo spraviť hit, hralo štyri a viackrát v rádiu tom istom počas jedného dňa. Tomuto hovoríte výber a pestrosť a odborný výber? To u mňa vôbec nie je.

A okrem toho hovorili ste, že bude tak menej reklamy. No asi toho nebude menej. Okrem toho mladí ľudia dnes nemajú problém stiahnuť si to do svojich iPhonov, iPadov a podobne a počúvať si hudbu takú, akú ju naozaj chcú. Nech si ju stiahnu. Ale rádio je aj o tom, že vysiela nielen hudbu, ale aj určité správy, určité spravodajstvo, určité zaujímavosti. A toto je tá pestrosť, ktorá by mala v rádiách byť. Hudba je tam len taká doplnková.

No a mám tu ešte poznámku. Hovorili ste, že sa tým prekrýva určitá kauza. Tak možno trošku je to tak, ale keby ste možno toľko k tomu nekecali, tak by to preplávalo úplne v tichosti a mohli by sme byť už dávno po tom.

Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím s predrečníkom, čo sa týka negatívneho alebo odstrašujúceho efektu povinnej ruštiny, pričom možno ešte výstižnejší príklad by bolo povinné čítanie. Ale na druhej strane aj ja by som privítal, keby sa z našich rádií ozývalo viac kvalitnej slovenskej hudobnej produkcie, ktorá objektívne existuje, aj keď sa môžeme líšiť v názore na niektoré mená. Napokon niektoré mená interpretov a interpretiek, na ktorých by sme sa asi vedeli zhodnúť, tu už odzneli a niektoré ďalšie by sme vedeli asi doplniť. A sú to na potvoru práve tie mená, produkcia ktorých v tých rádiách zaznieva minimálne, či už je to geniálny tandem Dežo Ursiny, Ivan Štrpka alebo Zuzka Homolová so Samom Smetanom. Ale aj celebrita v tejto oblasti nespochybniteľná, Peter Lipa by mohol v tých rádiách zaznievať častejšie. A takto by sme iste mohli pokračovať. A pritom sú to často ľudia, ktorí nie sú determinovaní nejakým generačným vkusom. Ja myslím si, že Lipu aj Zuzku Homolovú so Samom Smetanom si radi vypočujú príslušníci všetkých generácií, takže nevidím dôvod, prečo ich slovenské rádiá nehrajú častejšie?

No ale podstata, prečo som sa vôbec prihlásil, je tá, čo mňa trápi oveľa viac v súvislosti s populárnou hudbou, ktorá znie z našich rádií, hrozná kvalita, resp. nekvalita, tie gýče a ten balast, najmä novej slovenskej proveniencie, ktorý sa na nás stále častejšie valí takpovediac z našich prijímačov a ktorý by mal byť zakázaný zo zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Upozorňujem, že krokmi, z ktorých vyplýva obmedzenie dovozu potravín zo zahraničia a obmedzenie dovozu hudby zo zahraničia nás posúvajú na cestu, na ktorej, nehovorím, že to bude za najbližším rohom, raz stretneme, keď pôjdeme ďalej po tejto ceste, Nemcov a Rakúšanov, ktorí povedia, že: „Dobre teda, tak my obmedzíme dovoz slovenských áut do Nemecka a budeme si kupovať naše vlastné autá.“ Nehovorím, že to hrozí o mesiac, ale uvedomme si, že touto cestou kráčame.
Druhá poznámočka, menej dôležitá, je, že často sa o nás hovorí, že môžeme zvyšovať dane z príjmu, pretože podiel štátu na hrubom domácom produkte je nízky, ale práve takýmito opatreniami sa práveže podiel štátu na hrubom domácom produkte zvyšuje, ibaže to nie je transparentné, nie je to tak vidno, ale v zásade tie efekty sú rovnaké. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nebol, Viliam, na celom tvojom vystúpení, ale len v tej jednej chvíli ma to tak trošku trklo, keď si si dovolil tak trošku kádrovať to, čo chcú počúvať mladí, a to, čo mladí počúvajú. Ja myslím, že ten konflikt, o ktorom je aj táto diskusia, je konflikt medzi biznisom a nejakou predstavou o kvalite a asi existujú nejaké objektívne kritériá alebo nejaké veci, nejaký referenčný rámec, kde by sme sa vedeli dohodnúť, že je čosi aj v tej novej hudbe súčasnej, čo sa tých kvalít dotýka, a zase takisto aj v tej starej, že nedá sa to paušalizovať, že stará je zlá a nová je dobrá.

Okrem toho ten biznis v rádiách je naozaj nekompromisný, pretože tie playlisty vlastne, tie rádiá preberajú ako hotový formát bez tvorivosti, vôbec neformujú kultúrny horizont, proste nesnažia sa ovplyvňovať. Toto je výhrada. Poliaci, keby som mohol použiť tento príklad, to robia oveľa, oveľa rozumnejšie, takisto kvótami. A nazdávam sa, že aj sú tak vyspelí v tej percepcii, že niečo také, ako si ty spravil, diferencovať, že je mladá dobrá a stará zlá, toto, tento predsudok oni nemajú. Detto Francúzi napríklad takisto sú oveľa v tých kvótach prísnejší, pretože sa nezriekli povinnosti kvalitatívne formovať audiovizuálny priestor. Ja si myslím, že nemali by sme pozerať iba na tie peniaze a na trhové mechanizmy a reklamné a neviem konštrukcie, ale mali by sme mať na mysli tento kvalitatívny horizont. Vďaka.

Ďakujem. Viliam, ja musím povedať, že ja som veľký fanúšik slovenskej hudby, keď som si len zbežne teraz pozrel cédečká, čo mám v aute, tak ak nepočúvam rádio, tak mám tam posledné dva albumy Janky Kirschnerovej, mám tam Brančiho Kováča a Waltera Schnitzelssona. Myslím, že ten pomer by bol zhruba taký kvótový v pomere k tomuto zákonu s tým, čo tam mám zo zahraničných kapiel. Napriek tomu si myslím, že zavádzať to do rady nie je dobrý nápad, pretože to je môj osobný vkus.

A ja vlastne slovenské rádiá nepočúvam žiadne, okrem Rádia FM. To je jediná frekvencia, ktorú mám naladenú, ktorá mi sedí a kde aj tá slovenská hudba, ktorá tam je, myslím, zhruba reprezentuje to, čo by som od hudby očakával. A veľmi sa ale bojím toho, čo s nimi tých 40 % spraví. Totiž dnes majú vyhradené relácie, ktoré sa venujú česko-slovenskej hudbe, majú samostatnú hitparádu pre mladú slovenskú hudbu a tá je super, ale keď si predstavím, že v tom hlavnom vysielacom čase naozaj každá druhá, dvaapoltá pesnička bude mať byť zo slovenskej produkcie, tak podľa mňa sa veľmi zapotia.

A druhý veľký problém je, že my poslucháči prídeme o kopec kvalitnej hudby zo zahraničia, ktorú sme doteraz počúvať mohli, iba kvôli tomu, že sa tu rozhoduje od zeleného stola, a je možné, že sa kopíruje vzorec, ktorý je v iných krajinách Európskej únie. A ja som o tom viedol diskusie aj s kolegom Viskupičom, že vlastne tu neobjavujeme Ameriku, ale robíme niečo, čo už niekde existuje, ale nemusí to nutne byť kvôli tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Myslím si, tak ako niektorí to už spomenuli, čo nám chýba možno v tých rádiách, tak je to tvorivosť a pestrosť. Osobne tiež si nemyslím, že by nejako kvóty mohli riešiť tento problém, ja som skôr za tú možno dobrovoľnosť a za to, vlastne ten producent, ktorý to vysiela, aby nejako tak fungoval.

A trebárs je to prirovnanie tých hovoriacich 500 mil. Francúzov a 5 mil. Slovákov. Myslím si, že ten slovenský duch je naozaj tvorivý. A myslím si, že máme na nich a dokonca by sme ich mohli aj tromfnúť, dovolím si to takto povedať, lebo tú ľudovú tvorivosť, ktorú my máme, a tie ľudové piesne naozaj sú tak bohaté. A z nich mnohé nepoznáme a mnohé zapadli do zabudnutia, sú len znotované v archívoch. Ja sám sa musím priznať, možno okolo nejakých 200 ľudových piesni, si trúfam povedať, by som asi zvládol tak, že by som mohol toľko poznať. Ale to je len také zrnko.

Ale nie som tiež za tie kvóty, aby sme my nejako ich povinne zavádzali rovnako ako pri imigrantoch, rovnako aj tu pri tom hraní, aby naozaj tá sloboda aj toho podnikania aj tých súkromných rádií bola, aj keby to bolo pre RTVS, Slovenský rozhlas, tiež by som to nechal na tú tvorivosť a producentov, ktorí to pripravujú. Slovo má veľkú silu rovnako aj v tej piesni. A keď je ten obsah v tej piesni pekný, tak formuje aj tú dušu aj poteší, pohladí.

Už len na okraj, na záver poviem, ty si vyrastal na pope, my sme vyrastali na Beatlese, my sme počúvali Beatles a dodnes mám rád tieto piesne. A teraz tiež mladým ľuďom že by sme nejako kdesi čosi vnucovali, a Slovenský rozhlas mal ešte knoflík taký, že sa dal aj zvuk tam ladiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Novotný, na rozdiel od vás mi pripadá tento vládny návrh zákona veľmi rozumný a potrebný. A mne to tak prišlo, ako keby ste nechceli počúvať našich slovenských interpretov alebo ako keby ste nechceli tú produkciu našich umelcov, ktorí sú takisto kvalitní. Myslím si, je veľmi potrebné aj pre našu mladú generáciu, aby slovenskú hudbu počúvala, aby mala rada našich interpretov. Vy ste z nich spomenuli len niektorých. Ja keby som ich začal menovať, pričom myslím si, že sú všetci veľmi kvalitní, tak by sme tu možnože nejakú hodinku počúvali mená tých našich úspešných a dobrých interpretov a aj skupiny, ktoré sú veľmi dobré a veľmi kvalitné. A hľadať korupciu pri takomto vládnom návrhu, to mi pripadá úplne scestné.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, kvalita rozhlasového vysielania nebude tým klesať. A nemyslím si, že problémom bude alebo mal by byť podiel slovenskej hudby na ňom. Je to záležitosť dramaturgie a príťažlivosti, počúvateľnosti rádia, ako aj prinášaných tém.

Čo sa týka toho, keď hovoríte o tom, že verejnosť nevíta tento zákon, nemáte pravdu, pretože z prieskumu jednej agentúry vyplynulo, že poslucháči neodmietajú vyšší podiel domácej hudby, práve, naopak, len necelé percento z nich by vo svojom obľúbenom rádiu napríklad nechcelo počuť nejaké slovenské skladby.

Ale teraz povedzme jednu záležitosť. V súčasnom období z domácej hudobnej produkcie sa vysiela menej ako 10 %. Ak ste hovorili o tantiémach, to znamená z hľadiska autorských práv menej ako 10 % reklamných prostriedkov, ktoré sú investované do vysielania rádií, zostáva na Slovensku, z ktorých ostatné odchádzajú mimo Slovenska. To znamená, že tento zákon svojím spôsobom prispeje alebo mohol by prispieť aj k tomu, aby nastúpil rozvoj slovenskej domácej hudby, aby sa jej mohlo viacej vysielať a aby možno aj rádiá podporovali takýto trend tým, že možno keby boli pristúpili aj na to, že nemajú tie kvóty, by ju týmto spôsobom podporovali. Slovensko nie je jediná krajina, ktorá pristupuje na takéto kvóty, sú tu južní susedia z Maďarska, severné Poľsko, ako aj Francúzsko, ale o tom možno niečo poviem v ďalšom príspevku.