53.schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od poslancov Viliama Novotného, Daniela Lipšica, Magdy Vášáryovej a Alojza Hlinu.
Nech sa páči, pán poslanec Viliam Novotný, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Lipšic.
Neautorizovaný
Vystúpenia
19:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:04
Štefan KuffaMyslím si, že nás to čaká do budúcna, a ja držím palce komukoľvek, kto bude vo vláde, aby ten vyrovnaný rozpočet dosiahol, tak aby sme zodpovedne...
Myslím si, že nás to čaká do budúcna, a ja držím palce komukoľvek, kto bude vo vláde, aby ten vyrovnaný rozpočet dosiahol, tak aby sme zodpovedne správali k tým budúcim našim generáciám. Aj ten demografický vývoj, ktorý si, pán kolega, spomenul tuná, že je priaznivý. Chvalabohu, vďakabohu, lebo aj od toho sa v podstate odvíja tá stabilita Slovenskej republiky aj vôbec ekonomika ako taká, aj sociálne programy, aj to, čo si spomenul, dôchodcov, aby mal kto raz robiť na dôchodcov, aby dôchodcovia mohli skutočne dôstojne žiť. Samozrejme, boli tu aj návrhy zákonov také, aby to bolo také spravodlivejšie, lebo ja som síce za solidaritu, ale naozaj za takú spravodlivú a rovnako je tá solidarita aj v rámci Európskej únie. Tak ma to asociačne napadá aj to Grécko, ktoré si tu spomenul, ale treba sa predovšetkým zodpovedne správať, lebo človek, ktorý sa nezodpovedne správa, tak jednoducho, tak jak druhý preberá zaňho zodpovednosť. Rovnako je to v krajinách, rovnako je to v krajine, rovnako je to aj v rodinách. Treba sa správať zodpovedne. Ja som to teraz tak aj spomenul, kolega stiahol návrh zákona o jednorazovom oddlžení občanov Slovenskej republiky. No ale správajme sa všetci nezodpovedne a do budúcna, tak nás každého budú oddlžovať. Rovnako aj to Grécko, ktoré, tiež si dovolím povedať, že, myslím si, že sa správa nezodpovedne a nie je takou chudobnou krajinou, žeby sme mali nejaké tie dlhy stále len odpúšťať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.6.2015 o 19:04 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja tiež som chcel reagovať na ten vyrovnaný rozpočet, ale ja som to pánu ministrovi už tak povedal takmer tri roky dozadu, keď prvýkrát som vystúpil k štátnemu rozpočtu. Odvtedy som tuším ani nevystúpil a mal som tiež takú poznámku, že kedy bude ten rozpočet vyrovnaný.
Myslím si, že nás to čaká do budúcna, a ja držím palce komukoľvek, kto bude vo vláde, aby ten vyrovnaný rozpočet dosiahol, tak aby sme zodpovedne správali k tým budúcim našim generáciám. Aj ten demografický vývoj, ktorý si, pán kolega, spomenul tuná, že je priaznivý. Chvalabohu, vďakabohu, lebo aj od toho sa v podstate odvíja tá stabilita Slovenskej republiky aj vôbec ekonomika ako taká, aj sociálne programy, aj to, čo si spomenul, dôchodcov, aby mal kto raz robiť na dôchodcov, aby dôchodcovia mohli skutočne dôstojne žiť. Samozrejme, boli tu aj návrhy zákonov také, aby to bolo také spravodlivejšie, lebo ja som síce za solidaritu, ale naozaj za takú spravodlivú a rovnako je tá solidarita aj v rámci Európskej únie. Tak ma to asociačne napadá aj to Grécko, ktoré si tu spomenul, ale treba sa predovšetkým zodpovedne správať, lebo človek, ktorý sa nezodpovedne správa, tak jednoducho, tak jak druhý preberá zaňho zodpovednosť. Rovnako je to v krajinách, rovnako je to v krajine, rovnako je to aj v rodinách. Treba sa správať zodpovedne. Ja som to teraz tak aj spomenul, kolega stiahol návrh zákona o jednorazovom oddlžení občanov Slovenskej republiky. No ale správajme sa všetci nezodpovedne a do budúcna, tak nás každého budú oddlžovať. Rovnako aj to Grécko, ktoré, tiež si dovolím povedať, že, myslím si, že sa správa nezodpovedne a nie je takou chudobnou krajinou, žeby sme mali nejaké tie dlhy stále len odpúšťať.
Neautorizovaný
19:04
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec Mikloško nechce reagovať. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto nemá záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Skontrolovaný
19:06
Uvádzajúci uvádza bod 19:06
Peter Kažimír231.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať veľmi, veľmi rýchlo, aj keď závažnosť dokumentu by si možno zaslúžila naozaj väčšiu debatu a je mi ľúto, že pán poslanec Mikloško musel sám skrátiť svoj príspevok.
Ale na konci dňa chcem povedať to, že, že program stability, ku ktorému ste sa vyjadrovali, ktorý ste si naštudovali, je kľúčový dokument, ktorý z roka na rok musí byť aktualizovaný. Je to proste prirodzený fakt....
231.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať veľmi, veľmi rýchlo, aj keď závažnosť dokumentu by si možno zaslúžila naozaj väčšiu debatu a je mi ľúto, že pán poslanec Mikloško musel sám skrátiť svoj príspevok.
Ale na konci dňa chcem povedať to, že, že program stability, ku ktorému ste sa vyjadrovali, ktorý ste si naštudovali, je kľúčový dokument, ktorý z roka na rok musí byť aktualizovaný. Je to proste prirodzený fakt. Myslím, že si všetci na to postupne aj zvykneme.
Ak tu pán poslanec Kollár hovoril o tom, ako sa zmäkčovali napríklad ciele postupne, tak tu chcem povedať, že to nebolo pod vplyvom nejakej vidiny alebo nejakej drogy, na ktorú by sme boli nasadli, pretože sa, máme pocit, že sa nám darí lepšie, ale pretože program stability a ciele, ku ktorým sa teraz vyjadrujeme, sú pri hranici deficitu pod 3 % stanovené v štrukturálnej podobe. To je taký ten skutočný deficit, výsledok hospodárenia v takom rovnovážnom stave, kde sú poodpočítavané vlastne všetky tie dočasné jednorazové vplyvy. Je to, ako keby ste merali hustotu kvapaliny alebo nejakého materiálu pri konštantnej teplote napríklad a konštantnom tlaku, ak by som išiel do oblasti fyziky alebo chémie. A pri štrukturálnej podobe sa tieto parametre a ciele každý rok menia, pretože do veľkej miery na to vplýva tzv. potenciál našej ekonomiky, tzv. produkčná medzera. Darí sa nám. Máme veľmi zaujímavé v porovnaní s ostatnými krajinami percentá rastu ekonomiky.
Ale aj v tomto roku, keď máme prekročiť ekonomický rast cez tri percentá, stále z hľadiska našich výpočtov, ale aj európskych výpočtov sme podchladená ekonomika. To znamená, že náš výkon je nižší, ako máme skutočný potenciál. Práve pretože tzv. tá produkčná medzera, to znamená, to rovnítko medzi potenciálom ekonomiky a skutočným výkonom sa postupne zatvára tým, že sa zlepšujú aj vonkajšie, aj vnútorné podmienky, sa tie ciele postupne posúvajú. To je to vysvetlenie, ktoré je skôr do sféry akademickej debaty, a to je jeden z kľúčových faktorov. A tu potom priznávame, že my upravujeme tieto ciele podľa týchto pravidiel a dávame ich na minimálnu mieru, resp. to taktovanie prispôsobujeme celkovej vonkajšej a vnútornej klíme.
Vyhradzujeme si jedno jediné právo a myslím si, že takto bude pokračovať aj ďalšia a ďalšie vlády, ktoré majú v čase svojho volebného obdobia legitímnu zodpovednosť, vymedzujeme si mať právo taktovať, hej, z roka na rok, koľko by to asi malo byť z hľadiska nášho pohľadu nielen na politický cyklus, lebo to je taký úzky politický pohľad, ale aj z hľadiska toho, čo ekonomika potrebuje viac alebo menej. Na tom sa nemusíme úplne zhodnúť a v tom už je len vlastne ten, ten náš spor, lebo v každom prípade, a myslím si, že to uzná aj opozícia, ten trend je správny, lebo je to pokles deficitov nominálnych, štrukturálnych, je tu zlepšenie dlhodobej udržateľnosti v tom celom priestore, môžete o medziročných zmenách, môžete hovoriť a upozorňovať na ne a je tu pokles dlhu.
A opäť ako pri prvom bode, predchádzajúcom bode, hovorím, výsledok je dôležitý a my tvrdíme a potvrdzujú nám to vyjadrenia Európskej komisie, ktoré sú skutočným kontrolórom dodržiavania týchto pravidiel, že zmena trajektórií, ktorá smeruje k odpovedi na otázku, ktorú ste položili, či budeme mať vyrovnaný rozpočet. Budeme ho mať v štrukturálnej podobe, v nominálnej to vôbec nemusí byť nula, môže to byť stále mínus alebo to musí byť dokonca plus podľa toho, ako na tom budeme v práve s tým potenciálom, a budeme ho mať v budúcom volebnom období, pretože ten termín bol pôvodne nastavený na rok 2017, na ten stále smerujeme, ale naozaj vláda, ktorá vzíde z ďalších volieb, si tiež určí taktovanie. Rozhodne sa buď dosiahnuť ten cieľ hneď v prvom roku rozpočte na rok 2017, alebo si to rozloží do viacerých rokov, ak to odkomunikuje s Komisiou a s ďalšími inštitúciami, ktoré do toho čo majú hovoriť, a potom sú aj také, že zo zdravého rozumu vyplývajúce možné zmeny, ak príde nejaký veľký investor a budeme potrebovať zainvestovať, tak sa možno všetci zhodneme, že to má význam posunúť ten priestor, ak tu bude veľká investícia v oblasti výstavby diaľnic alebo, alebo nejakých ďalších infraštruktúrnych záležitostí, tak sa možno zhodneme, že to má význam. Je to, je to naozaj o rozhodovaní o konkrétnych projektoch, určite by nemalo význam prejesť ten cieľ, hej. Prejesť znamená nezarobiť si na to, čo rozdáme, čo rozdelíme, čo spotrebujeme, ale tu pri tých štuchancoch, ktoré občas zaznievajú tak či tak, musíme si pripomenúť, že táto krajina nikdy vyrovnane nehospodárila a smeruje k tomu, že bude hospodáriť, a potom nabok z tých prebytkov, ktoré pri ekonomickom rastu budeme dosahovať, budeme môcť konečne aj plantať diery, ktoré tu za to obdobie naháňania toho cieľu vznikli, a oni, hlavne z debát pri rozpočte vidíte, že všetci naprieč, vládna strana, opozícia dávajú návrh na to, kam by malo ísť viac peňazí. Napríklad na vysporiadanie pozemkov alebo na školstvo, alebo na hento, alebo na tamto. Ako bohumilých cieľov nájdeme určite mnoho.
A posledná vec k dlhodobej udržateľnosti. Ono to často vyzerá, že hovoríme o veciach, ktoré sú strašne ďaleko. Máme desiatky, stovky vedcov, ktorí vedia vypočítať, čo bude v roku 2060, ale nevedia povedať, čo je zajtra, čo bude zajtra, a to je večný spor medzi vedou a praxou. (Povedané so smiechom.) Pravdou je a tú si musíme sebavedomo povedať, že sme ten parameter S2 udržateľnosti, ktorý tu vysvetľoval pán poslanec Kollár, stiahli z úrovne 7 na úroveň 2,9, a ktorá zodpovedá k tomuto roku. A to je proste výsledok, ktorý hovoril o tom, že je to o polovicu, tento parameter menší a bude ešte menší, až bude najmenší (povedané so smiechom), ak to mám tak povedať, ak dosiahneme vyrovnaný rozpočet. Čiže je to normálna cesta, ktorej treba dôjsť podľa možností takým primeraným spôsobom v čase sociálneho zmieru a takého udržania ohňa pod kotlom.
Ono na konci dňa ani ekonomika nie je o ničom inom, len o správaní ľudí a základné pravidlá zdravého rozumu musia platiť aj tam. Ďakujem aj za zdravý rozum, ktorý bol prednesený aj v tejto snemovni.
Pekný večer vám prajem. (Potlesk.)
231.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať veľmi, veľmi rýchlo, aj keď závažnosť dokumentu by si možno zaslúžila naozaj väčšiu debatu a je mi ľúto, že pán poslanec Mikloško musel sám skrátiť svoj príspevok.
Ale na konci dňa chcem povedať to, že, že program stability, ku ktorému ste sa vyjadrovali, ktorý ste si naštudovali, je kľúčový dokument, ktorý z roka na rok musí byť aktualizovaný. Je to proste prirodzený fakt. Myslím, že si všetci na to postupne aj zvykneme.
Ak tu pán poslanec Kollár hovoril o tom, ako sa zmäkčovali napríklad ciele postupne, tak tu chcem povedať, že to nebolo pod vplyvom nejakej vidiny alebo nejakej drogy, na ktorú by sme boli nasadli, pretože sa, máme pocit, že sa nám darí lepšie, ale pretože program stability a ciele, ku ktorým sa teraz vyjadrujeme, sú pri hranici deficitu pod 3 % stanovené v štrukturálnej podobe. To je taký ten skutočný deficit, výsledok hospodárenia v takom rovnovážnom stave, kde sú poodpočítavané vlastne všetky tie dočasné jednorazové vplyvy. Je to, ako keby ste merali hustotu kvapaliny alebo nejakého materiálu pri konštantnej teplote napríklad a konštantnom tlaku, ak by som išiel do oblasti fyziky alebo chémie. A pri štrukturálnej podobe sa tieto parametre a ciele každý rok menia, pretože do veľkej miery na to vplýva tzv. potenciál našej ekonomiky, tzv. produkčná medzera. Darí sa nám. Máme veľmi zaujímavé v porovnaní s ostatnými krajinami percentá rastu ekonomiky.
Ale aj v tomto roku, keď máme prekročiť ekonomický rast cez tri percentá, stále z hľadiska našich výpočtov, ale aj európskych výpočtov sme podchladená ekonomika. To znamená, že náš výkon je nižší, ako máme skutočný potenciál. Práve pretože tzv. tá produkčná medzera, to znamená, to rovnítko medzi potenciálom ekonomiky a skutočným výkonom sa postupne zatvára tým, že sa zlepšujú aj vonkajšie, aj vnútorné podmienky, sa tie ciele postupne posúvajú. To je to vysvetlenie, ktoré je skôr do sféry akademickej debaty, a to je jeden z kľúčových faktorov. A tu potom priznávame, že my upravujeme tieto ciele podľa týchto pravidiel a dávame ich na minimálnu mieru, resp. to taktovanie prispôsobujeme celkovej vonkajšej a vnútornej klíme.
Vyhradzujeme si jedno jediné právo a myslím si, že takto bude pokračovať aj ďalšia a ďalšie vlády, ktoré majú v čase svojho volebného obdobia legitímnu zodpovednosť, vymedzujeme si mať právo taktovať, hej, z roka na rok, koľko by to asi malo byť z hľadiska nášho pohľadu nielen na politický cyklus, lebo to je taký úzky politický pohľad, ale aj z hľadiska toho, čo ekonomika potrebuje viac alebo menej. Na tom sa nemusíme úplne zhodnúť a v tom už je len vlastne ten, ten náš spor, lebo v každom prípade, a myslím si, že to uzná aj opozícia, ten trend je správny, lebo je to pokles deficitov nominálnych, štrukturálnych, je tu zlepšenie dlhodobej udržateľnosti v tom celom priestore, môžete o medziročných zmenách, môžete hovoriť a upozorňovať na ne a je tu pokles dlhu.
A opäť ako pri prvom bode, predchádzajúcom bode, hovorím, výsledok je dôležitý a my tvrdíme a potvrdzujú nám to vyjadrenia Európskej komisie, ktoré sú skutočným kontrolórom dodržiavania týchto pravidiel, že zmena trajektórií, ktorá smeruje k odpovedi na otázku, ktorú ste položili, či budeme mať vyrovnaný rozpočet. Budeme ho mať v štrukturálnej podobe, v nominálnej to vôbec nemusí byť nula, môže to byť stále mínus alebo to musí byť dokonca plus podľa toho, ako na tom budeme v práve s tým potenciálom, a budeme ho mať v budúcom volebnom období, pretože ten termín bol pôvodne nastavený na rok 2017, na ten stále smerujeme, ale naozaj vláda, ktorá vzíde z ďalších volieb, si tiež určí taktovanie. Rozhodne sa buď dosiahnuť ten cieľ hneď v prvom roku rozpočte na rok 2017, alebo si to rozloží do viacerých rokov, ak to odkomunikuje s Komisiou a s ďalšími inštitúciami, ktoré do toho čo majú hovoriť, a potom sú aj také, že zo zdravého rozumu vyplývajúce možné zmeny, ak príde nejaký veľký investor a budeme potrebovať zainvestovať, tak sa možno všetci zhodneme, že to má význam posunúť ten priestor, ak tu bude veľká investícia v oblasti výstavby diaľnic alebo, alebo nejakých ďalších infraštruktúrnych záležitostí, tak sa možno zhodneme, že to má význam. Je to, je to naozaj o rozhodovaní o konkrétnych projektoch, určite by nemalo význam prejesť ten cieľ, hej. Prejesť znamená nezarobiť si na to, čo rozdáme, čo rozdelíme, čo spotrebujeme, ale tu pri tých štuchancoch, ktoré občas zaznievajú tak či tak, musíme si pripomenúť, že táto krajina nikdy vyrovnane nehospodárila a smeruje k tomu, že bude hospodáriť, a potom nabok z tých prebytkov, ktoré pri ekonomickom rastu budeme dosahovať, budeme môcť konečne aj plantať diery, ktoré tu za to obdobie naháňania toho cieľu vznikli, a oni, hlavne z debát pri rozpočte vidíte, že všetci naprieč, vládna strana, opozícia dávajú návrh na to, kam by malo ísť viac peňazí. Napríklad na vysporiadanie pozemkov alebo na školstvo, alebo na hento, alebo na tamto. Ako bohumilých cieľov nájdeme určite mnoho.
A posledná vec k dlhodobej udržateľnosti. Ono to často vyzerá, že hovoríme o veciach, ktoré sú strašne ďaleko. Máme desiatky, stovky vedcov, ktorí vedia vypočítať, čo bude v roku 2060, ale nevedia povedať, čo je zajtra, čo bude zajtra, a to je večný spor medzi vedou a praxou. (Povedané so smiechom.) Pravdou je a tú si musíme sebavedomo povedať, že sme ten parameter S2 udržateľnosti, ktorý tu vysvetľoval pán poslanec Kollár, stiahli z úrovne 7 na úroveň 2,9, a ktorá zodpovedá k tomuto roku. A to je proste výsledok, ktorý hovoril o tom, že je to o polovicu, tento parameter menší a bude ešte menší, až bude najmenší (povedané so smiechom), ak to mám tak povedať, ak dosiahneme vyrovnaný rozpočet. Čiže je to normálna cesta, ktorej treba dôjsť podľa možností takým primeraným spôsobom v čase sociálneho zmieru a takého udržania ohňa pod kotlom.
Ono na konci dňa ani ekonomika nie je o ničom inom, len o správaní ľudí a základné pravidlá zdravého rozumu musia platiť aj tam. Ďakujem aj za zdravý rozum, ktorý bol prednesený aj v tejto snemovni.
Pekný večer vám prajem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
19:09
Tak ešte raz pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine.
(Prerušenie...
Tak ešte raz pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 19.14 hodine.)
Pán spravodajca, nie, prerušujem rokovanie o tomto bode, ďakujem vám všetkým, pán podpredseda vlády, pán minister, prajem vám pekný večer a zajtra ráno pokračujeme termínovanými bodmi a budeme pokračovať vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a vládny návrh zákona uvedie pán minister Maďarič.
Tak ešte raz pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 19.14 hodine.)
Skontrolovaný
8:54
Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a ďalej poslanci Juraj Droba, Mikuláš Dzurinda, Viera Mazúrová, Ivan Mikloš a Mária Ritomská.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa...
Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a ďalej poslanci Juraj Droba, Mikuláš Dzurinda, Viera Mazúrová, Ivan Mikloš a Mária Ritomská.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1562, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1577.
Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a ďalej poslanci Juraj Droba, Mikuláš Dzurinda, Viera Mazúrová, Ivan Mikloš a Mária Ritomská.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1562, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1577.
Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Neautorizovaný
9:02
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne zmeny v nasledujúcich troch oblastiach. Sú to podpora hranosti slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym...
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne zmeny v nasledujúcich troch oblastiach. Sú to podpora hranosti slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a rozšírenie obmedzení týkajúcich sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.
Prostredníctvom návrhu zákona sa podporuje vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, a to so zámerom zlepšenia prístupu poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, ktorú považujeme za súčasť kultúrneho dedičstva, podpory slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje zákonom určiť minimálny percentuálny podiel, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť slovenským hudobným dielam.
Navrhuje sa, aby bol povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam vysielateľ s licenciou v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov, ktorí majú mnohokrát u svojich poslucháčov práve prostredníctvom rozhlasového vysielania. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 hodiny do 24.00 hodiny. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Výška minimálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel sa navrhuje v takej percentuálnej sadzbe, ktorá by nemala mať za následok nadmerné zaťaženie rozhlasových vysielateľov, no na druhej strane umožní zvýšiť šance slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.
Návrh zákona ďalej v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem „titulky pre osoby so sluchovým postihnutím“. Podrobné požiadavky, ktoré budú musieť titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo kultúry.
Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, keď vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľov retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania, navrhuje sa zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu. Uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave sa má zabezpečiť aj prostredníctvom povinného zabezpečovania úpravy takýchto diel titulkami pre osoby so sluchových postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Povinnosť zabezpečiť tieto formy prístupu bude mať distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave.
Návrhom zákona sa zároveň do slovenského právneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES, ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie o vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne zmeny v nasledujúcich troch oblastiach. Sú to podpora hranosti slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a rozšírenie obmedzení týkajúcich sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.
Prostredníctvom návrhu zákona sa podporuje vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, a to so zámerom zlepšenia prístupu poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, ktorú považujeme za súčasť kultúrneho dedičstva, podpory slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje zákonom určiť minimálny percentuálny podiel, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť slovenským hudobným dielam.
Navrhuje sa, aby bol povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam vysielateľ s licenciou v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov, ktorí majú mnohokrát u svojich poslucháčov práve prostredníctvom rozhlasového vysielania. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 hodiny do 24.00 hodiny. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Výška minimálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel sa navrhuje v takej percentuálnej sadzbe, ktorá by nemala mať za následok nadmerné zaťaženie rozhlasových vysielateľov, no na druhej strane umožní zvýšiť šance slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.
Návrh zákona ďalej v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem „titulky pre osoby so sluchovým postihnutím“. Podrobné požiadavky, ktoré budú musieť titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo kultúry.
Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, keď vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľov retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania, navrhuje sa zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu. Uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave sa má zabezpečiť aj prostredníctvom povinného zabezpečovania úpravy takýchto diel titulkami pre osoby so sluchových postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Povinnosť zabezpečiť tieto formy prístupu bude mať distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave.
Návrhom zákona sa zároveň do slovenského právneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES, ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie o vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Neautorizovaný
9:02
Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi. Nech sa páči, pán poslanec.
Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi. Nech sa páči, pán poslanec.
Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi. Nech sa páči, pán poslanec.
Neautorizovaný
9:07
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:07
Peter FitzĎakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej...
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.7.2015 o 9:07 hod.
Mgr.
Peter Fitz
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
9:07
Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od poslancov Viliama Novotného, Daniela Lipšica, Magdy Vášáryovej a Alojza Hlinu.
Nech sa páči, pán poslanec Viliam Novotný, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Lipšic.
Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od poslancov Viliama Novotného, Daniela Lipšica, Magdy Vášáryovej a Alojza Hlinu.
Nech sa páči, pán poslanec Viliam Novotný, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Lipšic.
Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od poslancov Viliama Novotného, Daniela Lipšica, Magdy Vášáryovej a Alojza Hlinu.
Nech sa páči, pán poslanec Viliam Novotný, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Lipšic.
Neautorizovaný
9:09
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.
Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba tej časti zákona, ktorá má za účel zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách, pretože tento návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách považujem za nezmyselný.
A čo sa týka samotnej...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.
Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba tej časti zákona, ktorá má za účel zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách, pretože tento návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách považujem za nezmyselný.
A čo sa týka samotnej výšky kvót, o ktorých už hovoril pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, považujem ich za neuveriteľne vysoké. Návrh, aby 25 % hudby, ktorú budú hrať súkromné rádiá, a 35 % hudby, ktorú bude hrať Slovenský rozhlas alebo, keď chcete, rozhlasové vysielanie RTVS, sú obrovské čísla, ktoré budú v praxi veľmi ťažko splniteľné tak, aby neklesla počúvanosť týchto rádií, dokonca tieto percentá sú omnoho vyššie, lebo zámer navrhovateľa je, aby týchto 25 %, resp. 35 % hudby slovenskej bolo odohraných v čase od 6.00 do 24.00 hodiny, teda v tom najviac počúvanom čase rozhlasového vysielania alebo rádiového vysielania. To ale reálne znamená, že v tomto čase budú musieť odohrať súkromné rádiá 33 % slovenskej hudby a dokonca rozhlasové vysielanie RTVS 44 % slovenskej hudby. Preložené do slovenského jazyka to znamená, že každá tretia pesnička v súkromnom rádiu musí byť slovenská, a každá skoro druhá pesnička vo vysielaní Slovenského rozhlasu musí byť slovenská.
Slovensko nie je veľká krajina, dámy a páni, máme 5 mil. obyvateľov a napriek tomu, že máme veľa talentovaných umelcov, ktorí produkujú veľmi zaujímavú produkciu a veľmi pekné pesničky, si myslím, že naplniť to kvalitnou hudbou, ktorá bude vedieť konkurovať anglosaskej produkcii, ktorá dominuje vo svete, je nemožné. A poviem to veľmi konkrétne na príklade krajiny, ktorá takúto kvótu má, Francúzska. Francúzsko má tú kvótu 40 %. Keď to zavádzali, zhodou okolností som tam bol na stáži, keďže hovorím po francúzsky, všetci sa tam búrili. A ten argument bol veľmi jednoduchý a po rokoch sa aj naplnil. Jednoducho 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na svete nevyprodukuje toľko hudby, aby mohla ísť skoro v pomere k anglosaskej hudbe jedna k jednej. Ešte raz, 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na planéte nevyprodukuje toľko hudby. Stokrát menej Slovákov, teda 5 mil., má vyprodukovať toľko hudby, aby každá tretia pesnička v súkromnom rádiu a skoro každá druhá pesnička vo verejnoprávnom vysielaní Slovenského rozhlasu alebo v rozhlasovom vysielaní RTVS bola v slovenčine a bola teda konkurencieschopná, rovnako kvalitná.
Dámy a páni, myslím, že nemusím sa už ďalej hrať s číslami, aby nám bolo jasné, že jednoducho kvalita rozhlasového vysielania bude klesať, pretože sa budú musieť slovenské pesničky hrať hlavne z minulosti a neobyčajne často sa opakovať, aby udržali túto nezmyselnú kvótu a nesmierne vysokú kvótu rádia.
Tá moja druhá poznámka je teraz už trošku politická. Považujem to za hrubý zásah do fungovania súkromných rádií na Slovensku. Chcel by som povedať, že za 25 rokov od revolúcie keď sa niečo na Slovensku podarilo v mediálnom trhu vybudovať a je úspešné, tak určite sú to slovenské súkromné rádiá, kde nezávislým vysielateľom sa podarilo vybudovať stanice, ktorú sú, a smelo to poviem, konkurencieschopné aj s tými najkvalitnejšími stanicami v Európe napriek tomu, že operujú na jednom z najmenších reklamných trhov, pretože časť reklamného koláča, ako sa to v odbornej terminológii označuje, ktorú využijú ako reklamu vo svojom vysielaní, sa pohybuje okolo 6 %. Čiže preložené do slovenčiny mnohé rádiá doslova prežívajú, hlavne tie menšie súkromné rádiá prežívajú zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, majú problém udržať nejakých redaktorov, udržať nejakých moderátorov, zaplatiť ich slušne za dobrú prácu, ktorú odvádzajú.
Národná rada bude hlasovať o tomto návrhu zákona a to, že politici sa rozhodnú zaviesť nejakú kvótu a povedia, že toľko hudby má byť slovenskej, znamená, že zasahujú nezávislým vysielateľom do toho, ako zostavujú svoj program, zasahujú im do toho, aby nie na základe odborných výskumov, na základe playlistov zostavili svoj program tak, aby zvyšovali svoju počúvateľnosť, a teda mohli dostať reklamu, a teda mohli prežiť na mediálnom trhu, a nech politici určia, že toľko a toľko to má byť. Čiže považujem to aj za veľmi neodborný zásah do fungovania rádií.
A o tom, že zrejme to pôjde na úkor kvality, som už hovoril. Pôjde to na úkor kvality jednoducho preto, lebo 5 mil. Slovákov bude mať veľmi veľký problém vyprodukovať tak veľa kvalitnej hudby, aby bola v tom pomere jedna ku jednej skoro vo verejnoprávnom vysielaní RTVS a dva ku jednej vo vysielaní súkromných rádií konkurencieschopná anglosaskej produkcii.
Ja som predstaviteľom malej neparlamentnej politickej strany Šanca, ale chcem vám povedať, že tento zákon považujeme za zlý predovšetkým preto, lebo zasahuje do súkromných rádií, predovšetkým preto, lebo zasahuje do slobody podnikania, predovšetkým preto, lebo ohrozuje súkromné vlastníctvo. Ako pravicová strana, a Šanca je pravicovou stranou, budeme vždy obhajovať slobodu podnikania a súkromné vlastníctvo. Tento zásah je nielenže neodborný, lebo môže byť až likvidačný, pretože ohrozí kvalitu rádií.
Chcel by som povedať aj to, že dnes nežijeme v čase rozhlasu po drôte. Moja babička taký mala, bývala na Komenského ulici v Košiciach, mala na stene taký rozhlas po drôte. A mal dve funkcie, zapla ho, hralo rádio, vypla ho, nehralo rádio. Čiže babičke celý deň hralo rádio, lebo však čo ona už, chudera, mohla robiť, to bol jej spoločník, ona sa s ním rozprávala, išla jej tam hudba, to, čo jej naservírovali, musela počúvať. Tam veľmi si nemohla vyberať, nemala veľmi inú možnosť. Dnes žijeme úplne ale v inej dobe, dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Jednoducho keď to, čo budú hrať súkromné rádiá alebo Slovenský rozhlas, sa nebude poslucháčom páčiť, tak si preladia na iné stanice alebo budú počúvať iným spôsobom hudbu. Moje malé deti, 6-ročná Sofia a 9-ročný Julko, bez problémov z mobilu v playlistoch vyberajú podľa mena interpreta a podľa názvu pesničky to, čo chcú počúvať. Včera mi môj 19-ročný syn vysvetľoval ako cez spotify je výborné počúvať hudbu, ako to môže dokonca v aute počúvať, ako sa to dá urobiť.
Čiže jednoducho, dámy a páni, ak chceme dnes v 21. storočí takýmto spôsobom kvótami vychovávať poslucháčov, že toto budete počúvať, lebo to je pre vás dobré, oni to počúvať nebudú, oni preladia alebo budú počúvať hudbu iným spôsobom, cez iné médium, cez inú aplikáciu, cez inú webovú stránku. Takže toto zrejme fungovať nebude.
Dokonca osobne si myslím, že ak chceme slovenskú hudbu, a budem o tom ešte hovoriť, ktorá je mnohokrát veľmi kvalitná, vznikajú tu veľmi pekné diela a máme veľa šikovných mladých interpretov, znechutiť začínajúcej novej generácii, tak lepší spôsob na to nepoznám. Lepšie nemôžete niečo znechutiť, ako nám znechutili ruštinu, či sa nám páčila alebo nepáčila, tak po rusky musíte rozprávať. Viete, hneď ako niečo musíte, tak máte okamžite k tomu prirodzený odpor. Tak čo sa týka ruštiny, sa to podarilo, lebo všetci sme skoro maturovali z ruštiny, napriek tomu málokto tú ruštinu naozaj ovláda, lebo sa ju učil s hnusom. Takže toto je presne o tom, veľa slovenskej hudby tu budete počúvať, inú možnosť nemáte, len si to obľúbite. Nemyslím si, že to bude v praxi fungovať.
Ja vnímam ten rozmer, ktorý spomenul navrhovateľ, že treba pomôcť slovenským interpretom. Ten rozdiel vnímam. A trošku rozumiem aj tomu, že či už premiér Fico, či už pán minister Maďarič, či už SMER, je to úplne jedno, kto z nich to je, chce pomôcť možno aj interpretom, ktorí boli populárni v minulosti, ktorých popularita v súčasnosti už ďaleko klesla, pretože za každú zahratú pesničku dostávajú tantiémy. O to ide. Čiže ide o peniaze. No len trošku sa obávam toho, či celkom takto navrhnuté kvóty pomôžu skutočne podpore slovenskej kultúry, o čo, verím, ide pánovi ministrovi kultúry. Popové pesničky, na ktorých sme my s pánom ministrom Maďaričom vyrastali, keď sme mali 15 rokov, mali sme radi, vtedy končil socializmus, veľmi tam bola vysoká kvóta vtedy pre domácu produkciu. Čiže veľmi iné pesničky ani tak neboli, keď len občas sme si na nejakom dvojdecku nenahrali zo zahraničného rádia šumiacu inú pesničku. Iste sa pamätáte na tie časy, ja sa ešte na ne pamätám. Bol som pubertiak v tom čase. Čiže veľmi my sme inú možnosť nemali, tak sme tie pesničky aj celkom mali radi a vyrastali sme na nich. A nie som si celkom istý, že môj 9-ročný syn a 19-ročný syn ich budú mať rovnako radi ako ja pred tridsiatimi rokmi. Ale za každé zahratie tejto pesničky tí umelci majú dostať tantiémy. Čiže trochu je to o týchto peniazoch, pretože jednoducho tá moderná produkcia, ktorá v súčasnosti je zaujímavá pre mladých ľudí, nie je v takom rozsahu pri tak malom mediálnom trhu, aký je na Slovensku, a pri tak malej produkcii, akú máme, aby dokázala takéto vysoké kvóty naplniť.
Čiže poviem to ešte ináč. Ja si osobne myslím, že Ďuricu, Cmoríka, Tomečka, Kristínu, Katku Knechtovú netreba chrániť kvótami, mladí ich majú radi. Ja som zhodou okolností teraz mal tú možnosť byť na dvoch koncertoch jedného z týchto interpretov, nebudem ich menovať, aby som nerobil reklamu. A zabávali sa tam všetci vo veku od 15 do 55 rokov. Ich pesničky si prespievavali. Už ich poznáme., Myslím si, že im kvóty netreba, rádiá ich hrajú, pre nich kvóty netreba. Len je otázne na druhej strane počúvať ich ako každú tretiu pesničku. To zrejme nepôjde, lebo to by inak rádiá hrali stále to isté. To znamená, že zrejme budú musieť hrať viacej Tublatanku, zrejme aj Janka Lehockého bude treba hrať viacej, možno aj Karola Konárika bude treba hrať viacej, aj Jožo Ráž dostane omnoho väčší priestor. To zas si už nie som celkom istý, že práve toto počúvajú alebo chcú počúvať v takejto miere súčasní poslucháči rádií.
To, čo chcem ale povedať, a už sa blížim k záveru, aby som vás dlho nezabával, je, že nie som si celkom istý, či práve Popocatepetl twist je tá pesnička, ktorú by sme mali často hrať v súčasnosti v rádiách, iste sa na ňu pamätáte, ako podporu slovenskej kultúry. Keď už hovoríme o podpore slovenskej kultúry, či by sme nemali radšej hovoriť o slovenskom džeze, o slovenskej vážnej hudbe, či by sme nemali viacej hovoriť o symfonickej hudbe alebo o opere, a mohol by som tak pokračovať ďalej, čo by si asi tiež zaslúžilo možno tiež pomoc a ochranu nejakým spôsobom, resp. spôsob ako ich dostať k našim poslucháčom.
No a záverom poviem už len toľko, že bývalý ruský premiér Černomyrdin mal takú veľmi peknú vetu, že: „Mali sme len tie najlepšie úmysly a dopadlo to ako obvykle.“ Obávam sa, že tento zákon dopadne rovnako. Minister Maďarič, SMER aj pán premiér Fico tu mali zrejme len tie najlepšie úmysly, ale dopadne to ako obvykle. Dopadne to tak, že keď budú rádiá menej počúvané, tak ľudia, ktorí v nich platia reklamy, budú menej platiť a menej chcieť umiestniť reklamu do nepočúvaného rádia a keď bude menej reklamy, bude menej príjmov pre rádiá alebo zaniknú, alebo budú nejako prežívať, len hlavne budú menej platiť na tantiémach aj tým zaslúžilým umelcom, na pesničkách ktorých som ja vyrastal pred tridsiatimi rokmi, ale, bohužiaľ, aj tým umelcom, ktorí sú dnes hraní a o ktorých by nám predovšetkým malo ísť, ktorí dnes majú slušné tantiémy, lebo ich pesničky sú zaujímavé, ale, bohužiaľ, budú ich mať nižšie, pretože bude mať nižší príjem z reklamy dané rádio alebo dané médium.
Záverom ešte poviem toľko, že osobne si myslím, že celý tento zákon, o ktorom bude zrejme veľká diskusia, aj dnes v pléne je už o ňom veľká diskusia, v mediálnom priestore, niektorí sú zaň, niektorí sú proti nemu, niektorí ináč súhlasia, nesúhlasia s ním, slúži strane SMER hlavne preto, aby veľmi efektívne prekrývala hlavné problémy, ktoré dnes na Slovensku máme, všade prítomnú korupciu, schránkové firmy, ktoré rozoberajú slovenskú ekonomiku (hlavne VÁHOSTAV). Spomeňte si, kedy prišiel pán minister s týmto návrhom zákona, to nebola náhoda. Ja na náhody neverím, prestal som už veriť, presne vtedy, keď vrcholila téma VÁHOSTAV-u a bolo treba odpútať pozornosť. Nie je to o ničom inom. Ja viem, že kývate hlavou, kolegovia zo strany SMER, ale je to presne o tom, výborná zástupná téma, ktorou sa teraz budú médiá zabávať, pretože je tu prvé čítanie (júl), druhé čítanie (september), nedajbože to pán prezident vráti, aj v októbri to tu bude. Čiže naozaj je to veľká téma, ktorou sa dajú médiá zabávať miesto toho, aby zisťovali, z ktorej zákazky zase odišli peniaze do ktoréhoto daňového raja.
Záverom poviem už len toľko, že, dámy a páni, v druhom čítaní určite navrhnem pozmeňujúci návrh, aby sme tieto nezmyselné a likvidačné vysoké kvóty z tohto návrhu zákona vypustili.
Mimochodom, čo sa týka ostatných dvoch častí, ktoré rieši tento zákon, ja s nimi súhlasím, aj by som ich rád podporil, ale s takto nastavenými kvótami sa jednoducho súhlasiť nedá. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
1.7.2015 o 9:09 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.
Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba tej časti zákona, ktorá má za účel zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách, pretože tento návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách považujem za nezmyselný.
A čo sa týka samotnej výšky kvót, o ktorých už hovoril pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, považujem ich za neuveriteľne vysoké. Návrh, aby 25 % hudby, ktorú budú hrať súkromné rádiá, a 35 % hudby, ktorú bude hrať Slovenský rozhlas alebo, keď chcete, rozhlasové vysielanie RTVS, sú obrovské čísla, ktoré budú v praxi veľmi ťažko splniteľné tak, aby neklesla počúvanosť týchto rádií, dokonca tieto percentá sú omnoho vyššie, lebo zámer navrhovateľa je, aby týchto 25 %, resp. 35 % hudby slovenskej bolo odohraných v čase od 6.00 do 24.00 hodiny, teda v tom najviac počúvanom čase rozhlasového vysielania alebo rádiového vysielania. To ale reálne znamená, že v tomto čase budú musieť odohrať súkromné rádiá 33 % slovenskej hudby a dokonca rozhlasové vysielanie RTVS 44 % slovenskej hudby. Preložené do slovenského jazyka to znamená, že každá tretia pesnička v súkromnom rádiu musí byť slovenská, a každá skoro druhá pesnička vo vysielaní Slovenského rozhlasu musí byť slovenská.
Slovensko nie je veľká krajina, dámy a páni, máme 5 mil. obyvateľov a napriek tomu, že máme veľa talentovaných umelcov, ktorí produkujú veľmi zaujímavú produkciu a veľmi pekné pesničky, si myslím, že naplniť to kvalitnou hudbou, ktorá bude vedieť konkurovať anglosaskej produkcii, ktorá dominuje vo svete, je nemožné. A poviem to veľmi konkrétne na príklade krajiny, ktorá takúto kvótu má, Francúzska. Francúzsko má tú kvótu 40 %. Keď to zavádzali, zhodou okolností som tam bol na stáži, keďže hovorím po francúzsky, všetci sa tam búrili. A ten argument bol veľmi jednoduchý a po rokoch sa aj naplnil. Jednoducho 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na svete nevyprodukuje toľko hudby, aby mohla ísť skoro v pomere k anglosaskej hudbe jedna k jednej. Ešte raz, 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na planéte nevyprodukuje toľko hudby. Stokrát menej Slovákov, teda 5 mil., má vyprodukovať toľko hudby, aby každá tretia pesnička v súkromnom rádiu a skoro každá druhá pesnička vo verejnoprávnom vysielaní Slovenského rozhlasu alebo v rozhlasovom vysielaní RTVS bola v slovenčine a bola teda konkurencieschopná, rovnako kvalitná.
Dámy a páni, myslím, že nemusím sa už ďalej hrať s číslami, aby nám bolo jasné, že jednoducho kvalita rozhlasového vysielania bude klesať, pretože sa budú musieť slovenské pesničky hrať hlavne z minulosti a neobyčajne často sa opakovať, aby udržali túto nezmyselnú kvótu a nesmierne vysokú kvótu rádia.
Tá moja druhá poznámka je teraz už trošku politická. Považujem to za hrubý zásah do fungovania súkromných rádií na Slovensku. Chcel by som povedať, že za 25 rokov od revolúcie keď sa niečo na Slovensku podarilo v mediálnom trhu vybudovať a je úspešné, tak určite sú to slovenské súkromné rádiá, kde nezávislým vysielateľom sa podarilo vybudovať stanice, ktorú sú, a smelo to poviem, konkurencieschopné aj s tými najkvalitnejšími stanicami v Európe napriek tomu, že operujú na jednom z najmenších reklamných trhov, pretože časť reklamného koláča, ako sa to v odbornej terminológii označuje, ktorú využijú ako reklamu vo svojom vysielaní, sa pohybuje okolo 6 %. Čiže preložené do slovenčiny mnohé rádiá doslova prežívajú, hlavne tie menšie súkromné rádiá prežívajú zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, majú problém udržať nejakých redaktorov, udržať nejakých moderátorov, zaplatiť ich slušne za dobrú prácu, ktorú odvádzajú.
Národná rada bude hlasovať o tomto návrhu zákona a to, že politici sa rozhodnú zaviesť nejakú kvótu a povedia, že toľko hudby má byť slovenskej, znamená, že zasahujú nezávislým vysielateľom do toho, ako zostavujú svoj program, zasahujú im do toho, aby nie na základe odborných výskumov, na základe playlistov zostavili svoj program tak, aby zvyšovali svoju počúvateľnosť, a teda mohli dostať reklamu, a teda mohli prežiť na mediálnom trhu, a nech politici určia, že toľko a toľko to má byť. Čiže považujem to aj za veľmi neodborný zásah do fungovania rádií.
A o tom, že zrejme to pôjde na úkor kvality, som už hovoril. Pôjde to na úkor kvality jednoducho preto, lebo 5 mil. Slovákov bude mať veľmi veľký problém vyprodukovať tak veľa kvalitnej hudby, aby bola v tom pomere jedna ku jednej skoro vo verejnoprávnom vysielaní RTVS a dva ku jednej vo vysielaní súkromných rádií konkurencieschopná anglosaskej produkcii.
Ja som predstaviteľom malej neparlamentnej politickej strany Šanca, ale chcem vám povedať, že tento zákon považujeme za zlý predovšetkým preto, lebo zasahuje do súkromných rádií, predovšetkým preto, lebo zasahuje do slobody podnikania, predovšetkým preto, lebo ohrozuje súkromné vlastníctvo. Ako pravicová strana, a Šanca je pravicovou stranou, budeme vždy obhajovať slobodu podnikania a súkromné vlastníctvo. Tento zásah je nielenže neodborný, lebo môže byť až likvidačný, pretože ohrozí kvalitu rádií.
Chcel by som povedať aj to, že dnes nežijeme v čase rozhlasu po drôte. Moja babička taký mala, bývala na Komenského ulici v Košiciach, mala na stene taký rozhlas po drôte. A mal dve funkcie, zapla ho, hralo rádio, vypla ho, nehralo rádio. Čiže babičke celý deň hralo rádio, lebo však čo ona už, chudera, mohla robiť, to bol jej spoločník, ona sa s ním rozprávala, išla jej tam hudba, to, čo jej naservírovali, musela počúvať. Tam veľmi si nemohla vyberať, nemala veľmi inú možnosť. Dnes žijeme úplne ale v inej dobe, dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Jednoducho keď to, čo budú hrať súkromné rádiá alebo Slovenský rozhlas, sa nebude poslucháčom páčiť, tak si preladia na iné stanice alebo budú počúvať iným spôsobom hudbu. Moje malé deti, 6-ročná Sofia a 9-ročný Julko, bez problémov z mobilu v playlistoch vyberajú podľa mena interpreta a podľa názvu pesničky to, čo chcú počúvať. Včera mi môj 19-ročný syn vysvetľoval ako cez spotify je výborné počúvať hudbu, ako to môže dokonca v aute počúvať, ako sa to dá urobiť.
Čiže jednoducho, dámy a páni, ak chceme dnes v 21. storočí takýmto spôsobom kvótami vychovávať poslucháčov, že toto budete počúvať, lebo to je pre vás dobré, oni to počúvať nebudú, oni preladia alebo budú počúvať hudbu iným spôsobom, cez iné médium, cez inú aplikáciu, cez inú webovú stránku. Takže toto zrejme fungovať nebude.
Dokonca osobne si myslím, že ak chceme slovenskú hudbu, a budem o tom ešte hovoriť, ktorá je mnohokrát veľmi kvalitná, vznikajú tu veľmi pekné diela a máme veľa šikovných mladých interpretov, znechutiť začínajúcej novej generácii, tak lepší spôsob na to nepoznám. Lepšie nemôžete niečo znechutiť, ako nám znechutili ruštinu, či sa nám páčila alebo nepáčila, tak po rusky musíte rozprávať. Viete, hneď ako niečo musíte, tak máte okamžite k tomu prirodzený odpor. Tak čo sa týka ruštiny, sa to podarilo, lebo všetci sme skoro maturovali z ruštiny, napriek tomu málokto tú ruštinu naozaj ovláda, lebo sa ju učil s hnusom. Takže toto je presne o tom, veľa slovenskej hudby tu budete počúvať, inú možnosť nemáte, len si to obľúbite. Nemyslím si, že to bude v praxi fungovať.
Ja vnímam ten rozmer, ktorý spomenul navrhovateľ, že treba pomôcť slovenským interpretom. Ten rozdiel vnímam. A trošku rozumiem aj tomu, že či už premiér Fico, či už pán minister Maďarič, či už SMER, je to úplne jedno, kto z nich to je, chce pomôcť možno aj interpretom, ktorí boli populárni v minulosti, ktorých popularita v súčasnosti už ďaleko klesla, pretože za každú zahratú pesničku dostávajú tantiémy. O to ide. Čiže ide o peniaze. No len trošku sa obávam toho, či celkom takto navrhnuté kvóty pomôžu skutočne podpore slovenskej kultúry, o čo, verím, ide pánovi ministrovi kultúry. Popové pesničky, na ktorých sme my s pánom ministrom Maďaričom vyrastali, keď sme mali 15 rokov, mali sme radi, vtedy končil socializmus, veľmi tam bola vysoká kvóta vtedy pre domácu produkciu. Čiže veľmi iné pesničky ani tak neboli, keď len občas sme si na nejakom dvojdecku nenahrali zo zahraničného rádia šumiacu inú pesničku. Iste sa pamätáte na tie časy, ja sa ešte na ne pamätám. Bol som pubertiak v tom čase. Čiže veľmi my sme inú možnosť nemali, tak sme tie pesničky aj celkom mali radi a vyrastali sme na nich. A nie som si celkom istý, že môj 9-ročný syn a 19-ročný syn ich budú mať rovnako radi ako ja pred tridsiatimi rokmi. Ale za každé zahratie tejto pesničky tí umelci majú dostať tantiémy. Čiže trochu je to o týchto peniazoch, pretože jednoducho tá moderná produkcia, ktorá v súčasnosti je zaujímavá pre mladých ľudí, nie je v takom rozsahu pri tak malom mediálnom trhu, aký je na Slovensku, a pri tak malej produkcii, akú máme, aby dokázala takéto vysoké kvóty naplniť.
Čiže poviem to ešte ináč. Ja si osobne myslím, že Ďuricu, Cmoríka, Tomečka, Kristínu, Katku Knechtovú netreba chrániť kvótami, mladí ich majú radi. Ja som zhodou okolností teraz mal tú možnosť byť na dvoch koncertoch jedného z týchto interpretov, nebudem ich menovať, aby som nerobil reklamu. A zabávali sa tam všetci vo veku od 15 do 55 rokov. Ich pesničky si prespievavali. Už ich poznáme., Myslím si, že im kvóty netreba, rádiá ich hrajú, pre nich kvóty netreba. Len je otázne na druhej strane počúvať ich ako každú tretiu pesničku. To zrejme nepôjde, lebo to by inak rádiá hrali stále to isté. To znamená, že zrejme budú musieť hrať viacej Tublatanku, zrejme aj Janka Lehockého bude treba hrať viacej, možno aj Karola Konárika bude treba hrať viacej, aj Jožo Ráž dostane omnoho väčší priestor. To zas si už nie som celkom istý, že práve toto počúvajú alebo chcú počúvať v takejto miere súčasní poslucháči rádií.
To, čo chcem ale povedať, a už sa blížim k záveru, aby som vás dlho nezabával, je, že nie som si celkom istý, či práve Popocatepetl twist je tá pesnička, ktorú by sme mali často hrať v súčasnosti v rádiách, iste sa na ňu pamätáte, ako podporu slovenskej kultúry. Keď už hovoríme o podpore slovenskej kultúry, či by sme nemali radšej hovoriť o slovenskom džeze, o slovenskej vážnej hudbe, či by sme nemali viacej hovoriť o symfonickej hudbe alebo o opere, a mohol by som tak pokračovať ďalej, čo by si asi tiež zaslúžilo možno tiež pomoc a ochranu nejakým spôsobom, resp. spôsob ako ich dostať k našim poslucháčom.
No a záverom poviem už len toľko, že bývalý ruský premiér Černomyrdin mal takú veľmi peknú vetu, že: „Mali sme len tie najlepšie úmysly a dopadlo to ako obvykle.“ Obávam sa, že tento zákon dopadne rovnako. Minister Maďarič, SMER aj pán premiér Fico tu mali zrejme len tie najlepšie úmysly, ale dopadne to ako obvykle. Dopadne to tak, že keď budú rádiá menej počúvané, tak ľudia, ktorí v nich platia reklamy, budú menej platiť a menej chcieť umiestniť reklamu do nepočúvaného rádia a keď bude menej reklamy, bude menej príjmov pre rádiá alebo zaniknú, alebo budú nejako prežívať, len hlavne budú menej platiť na tantiémach aj tým zaslúžilým umelcom, na pesničkách ktorých som ja vyrastal pred tridsiatimi rokmi, ale, bohužiaľ, aj tým umelcom, ktorí sú dnes hraní a o ktorých by nám predovšetkým malo ísť, ktorí dnes majú slušné tantiémy, lebo ich pesničky sú zaujímavé, ale, bohužiaľ, budú ich mať nižšie, pretože bude mať nižší príjem z reklamy dané rádio alebo dané médium.
Záverom ešte poviem toľko, že osobne si myslím, že celý tento zákon, o ktorom bude zrejme veľká diskusia, aj dnes v pléne je už o ňom veľká diskusia, v mediálnom priestore, niektorí sú zaň, niektorí sú proti nemu, niektorí ináč súhlasia, nesúhlasia s ním, slúži strane SMER hlavne preto, aby veľmi efektívne prekrývala hlavné problémy, ktoré dnes na Slovensku máme, všade prítomnú korupciu, schránkové firmy, ktoré rozoberajú slovenskú ekonomiku (hlavne VÁHOSTAV). Spomeňte si, kedy prišiel pán minister s týmto návrhom zákona, to nebola náhoda. Ja na náhody neverím, prestal som už veriť, presne vtedy, keď vrcholila téma VÁHOSTAV-u a bolo treba odpútať pozornosť. Nie je to o ničom inom. Ja viem, že kývate hlavou, kolegovia zo strany SMER, ale je to presne o tom, výborná zástupná téma, ktorou sa teraz budú médiá zabávať, pretože je tu prvé čítanie (júl), druhé čítanie (september), nedajbože to pán prezident vráti, aj v októbri to tu bude. Čiže naozaj je to veľká téma, ktorou sa dajú médiá zabávať miesto toho, aby zisťovali, z ktorej zákazky zase odišli peniaze do ktoréhoto daňového raja.
Záverom poviem už len toľko, že, dámy a páni, v druhom čítaní určite navrhnem pozmeňujúci návrh, aby sme tieto nezmyselné a likvidačné vysoké kvóty z tohto návrhu zákona vypustili.
Mimochodom, čo sa týka ostatných dvoch častí, ktoré rieši tento zákon, ja s nimi súhlasím, aj by som ich rád podporil, ale s takto nastavenými kvótami sa jednoducho súhlasiť nedá. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný