Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne dovoľte povedať pár slov k tejto téme.
Prvé, čo mi napadlo, je, prečo by sme nemohli zrovnoprávniť aj slovenčinu s češtinou a dohodnúť sa s Čechmi, že by to aj oni tak urobili, lebo tých českých pesničiek je veľa, tie české pesničky aj sú pekné a všetci im rozumieme. Ja keď som bol v Taliansku, mal som kamaráta (Lionella Cammarota), bol riaditeľ konzervatória (Santa Cecilia v Ríme), verný kamarát. Spolupracovali sme, robili sme všetko možné. A potom sa mi chcel nejako zavďačiť a povedal, že spraví jeden grandiózny koncert Slovákov. „Výborne, pán riaditeľ, dáme tam Smetanu, Dvořáka, Janáčka, Suka, Fibicha, Martinů. Tak potom som videl, že musím mu povedať, že vlastne toto sú Česi. Ale išlo o klasickú hudbu teda. A teda z toho mi aj napadlo, že sú lepší v tomto iste oni, aj v pesničkách sú aspoň takí ako my a možno aj lepší, či tá možnosť nerozšíri to aj o češtinu, napríklad. To je prvá poznámočka.
Druhá poznámočka je, že sa to týka vlastne všetkých našich ministerstiev, nielen tohto ministerstva, že vzťah Slovenska k svojim výrobkom a chránenie si tantiém alebo proste toho, že to bolo vyrobené na Slovensku, a teda je to slovenské, mali by sme viac preferovať.
Ja som za tento zákon, plne s ním súhlasím, som si ho dobre preštudoval, som za obmedzenie zahraničnej hudby tak ako je to tam formulované. A, samozrejme, rád by som to videl aj v televízii napríklad. Už tých amerických filmov a amerických seriálov je strašne, strašne veľa, najmä v komerčných televíziách. Nedá sa na to pozerať pravdupovediac. Sú to vypasované detektivečky, tam s modrými očami behajú, kosti naháňajú a tak ďalej. Je to daň za nejaké iné filmy, ktoré nám dajú. Musíme to vysielať. Upozorňujem aj Radu pre retransmisiu, že tuším jedna z televízií, nebudem ju menovať, 6. júla začína vysielať nejakú čistú lásku na nejakom ostrove, hľadajú pravú lásku dvaja úplne nahí na exotickom ostrove. To nie je reklama. To je upozornenie, že proste všimnite si, o čo sa tu vlastne jedná. A je to bitka komerčných televízií na hranici o desiatej večer a tak ďalej. Dobre, uvidíme ako to dopadne. Samozrejme, to sa týka aj potravín, to sem nepatrí, že v obchodoch je ich dosť zahraničných. Jogurty keď si kúpite, hurá, sú slovenské a naraz vidíte, že je to vyrobené v zahraničí alebo to má majiteľa v zahraničí. Ale zase som to troška zgeneralizoval. Tu ide teda o hudbu.
Samozrejme, aj mne napadli majitelia médií. O tom debatujme, kto je za tým, kto to drží, kto to využíva pred voľbami alebo aj v celom období. O tom tu reč nie je. A skutočne oligarchovia alebo ľudia, ktorí majú veľa peňazí, odniekiaľ, naraz majú v rukách médiá, papierové noviny a všetko možné, televíziu, rozhlas.
Zaujímavé je, že asi najslobodnejšie médium je dnes internet, tam naozaj, samozrejme, sa to aj preháňa niekedy, ale tam momentálne nevidieť nejaké veľké vplyvy. Každý si to môže využívať, keď chce, keď vie, tak môže s tým aj veľa dobrého aj pre firmu, aj pre seba a aj pre neviem čo všetko urobiť, či že ja som za internet a postupné obmedzovanie tých iných možností. Dobre, ale to aj život ukáže.
Samozrejme, ide o tantiémy pre našich ľudí, aby sme ich zbytočne neposielali do zahraničia, ale tam sme my nemali mieru. Je tu kríza, sme chudobný národ a tak ďalej a robíme také šou a také megakoncerty a také pozvanie všelikoho. Čiže ťažké peniaze, ktorú tu ťažko vyrobíme, posielame potom kdekade do zahraničia. Čiže toto je len poznámka k tomu, že to takto vlastne je.
Keď nejaký náš daňovník nezaplatí pár eur, tak ho naháňame po celom Slovensku, dávame mu pokuty a neviem čo všetko, ale to, že kopa peňazí tu uteká von, teda aj v kultúre, ale nielen v kultúre, sú daňové raje nezdanené s neznámymi majiteľmi, často schránkovými, aj slovenskými. A neraz tam peniažky utekajú, nám tu chýbajú, tam ležia, nie sú zdanené, nikto nevie, komu patria a tak ďalej. Čiže to je systém, zrejme európsky problém, ale treba s tým niečo robiť, lebo je to už príliš veľa a ľudia potom rezignujú a nadávajú na všetkých.
No teraz ešte pár slov k zákonu.
Tak definícia, sa mi zdá, je dobre urobená. Len jedna veta je tam taká zvláštna, že podporí slovenské hudobné rozhlasové vysielanie takých skladieb, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska, to sú krásne slová, ale keď teda používajú, nechcem povedať, niektoré primitívne pesničky alebo slabé melódie, slabé texty sú to, tak neviem, či sa niekedy naozaj zaradia do kultúrneho dedičstva Slovenska, lebo kultúrne dedičstvo Slovenska je, by som povedal, posvätný termín. Čiže neviem, či by sme tam troška nemali zmeniť to, že sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Reklama je tam tak veľmi jemne možno na nátlak Európskej únie obmedzená. Týka sa to, samozrejme, fajčenia, cigariet, cigaretových výrobkov, elektronických cigariet a ich náplní. Nedajú sa zrovnávať normálne cigarety s tými elektronickými. Samozrejme, nie je tam o alkohole nič, o liekoch nič, ale to nie je vaša starosť, o erotických službách, o všelijakých chemikáliách, ktoré môžu všeličo vylepšiť aj pohoršiť, takisto nič. Čiže tých reklám je príliš veľa naozaj v komerčných televíziách. To už je taký starý otrepaný vtip, že niekto protestuje, že chce pozerať reklamy a stále musí pozerať nejaký film, vôbec nevie, o čo sa jedná. No čiže to je pravda, že tu v pôvodnom zákone bolo nejaké obmedzenie. O tom obmedzení by sa malo porozmýšľať, či naozaj nie je nutné ho nejako prikryť alebo zmeniť.
Ešte dve poznámky.
Prvá poznámka je o tých zahraničných filmoch. To som mal skôr povedať, ale tú hviezdičku som si nevšimol. Ja naozaj nevydržím viac ako päť minút pozerať nejaký taký film, lebo už, po prvé, viem, ako sa skončí, a, po druhé, je to nuda a tak ďalej. Ale teraz nedávno najnovšie, pán minister, pozerali aj ostatní film taliansky. Tri hodiny dvadsať minút som tak sedel pri televízii do polnoci. A bol to film o talianskom hercovi, spevákovi Domenicovi Modugnovi, ktorý voľakedy Volare spravil. Ale hral to férovo jeden taliansky herec. Jeho brata náhodou aj poznám. Šikovní ľudia sú to veľmi. Ale veľmi dobré to bolo. Taliani sú majstri v kinematografii. A obráťme sa tu viac na nich ako na nejaké iné kinematografie. A to sa mi páčilo, ako tá cesta hore bola ťažká, ako bojoval, ako spieval naozaj v apúlčine, neapolčine, sicílčine. Ale presadil sa, veľmi, veľmi pekný film to bol. Ale to skutočne sem moc nepatrí, pán minister, prepáčte, ale keď ste to nevideli, pozrite si to, oplatí sa to vidieť.
Posledná poznámka. Oceňujem to, že je tam vyhláška o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím a aj zrakovým postihnutím. Ja som dal pred mesiacom interpeláciu, som aj dostal odpoveď na ňu, ministrovi Draxlerovi na tému novely zákona ohľadom posunkovej reči pre úplne nepočujúcich, aby sa táto reč dostala na úroveň vlastne normálnej reči, aby sme sa nesnažili ich učiť jazyk alebo reč, keď sú úplne sluchovo postihnutí, ťažko sa to naučia, posunková reč je tá, ktorá to nahradzuje. A je taký zákon, ktorý to zrovnoprávňuje, ale nemá vykonávaciu vyhlášku stále. A bolo by treba aj ten zákon novelizovať. Pán minister mi odpovedal, že teda takú novelu aj vyhlášku treba pripraviť. Povedal, že nie je v tom kompetentný. Takže je dosť možné, že vy ste v tom kompetentný, takže by som sa aj rád dozvedel, aby som nemusel naháňať ďalších, či ste vy v tomto smere kompetentný a...
Neviem, prečo mi tu hviezdička stále svieti, že mám končiť. Takže pravdepodobne by som mal asi končiť. To prvý raz vidím. (S úsmevom povedané.) To bude nejaká sabotáž. (Reakcia z pléna.) Tu mi svieti, že mám končiť. Po troch rokoch som si to konečne všimol. Dobre, ďakujem, končím.
