53.schôdza

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Jakab chce položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Pokračujeme siedmou otázkou, ktorá, pán poslanec Galko sa v sále nenachádza, takže ju preskočíme. Ôsma? V poradí ôsma otázka bola položená pánom poslancom Viliamom Novotným podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi. Otázka znie: "Pán minister, z akých prostriedkov budú uhradené eurofondové projekty, ktoré boli zaplatené a ktoré nám buď kompletne, alebo čiastočne Brusel odmietol preplatiť?"

30.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Takže odpoveď na otázku znie: V danom prípade sa vždy posudzuje čo, respektíve kto bol dôvodom pre nepreplatenie výdavkov Bruselom... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister, len vás poprosím o stručnosť, lebo sme už vlastne po limite. Ak by ste mohli veľmi stručne.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Vo všeobecnosti platí, že za pochybenie nesie zodpovednosť subjekt, ktorý to svojím konaním spôsobil. V prípade, ak ide o chybu prijímateľa, je sám prijímateľ povinný vrátiť finančné prostriedky poskytovateľovi. Zároveň platí, že v prípade pochybenia riadiaceho orgánu vzniká povinnosť vrátenia finančných prostriedkov priamo riadiacemu orgánu. V každom prípade však v danom prípade je možné takto vrátené finančné prostriedky opätovne použiť na financovanie iných projektov.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne.
Vzhľadom, že sme vyčerpali časový limit, tak už neumožním ani pánu poslancovi položiť doplňujúcu otázku. Ďakujem vám. Ďakujem predstaviteľom, zástupcom vlády a končím tento bod programu. Ďakujeme pekne, dovidenia.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k zákonu o verejnom obstarávaní. Prosím teda pána spravodajcu a pána ministra, aby prišli do rokovacej sály. Vyhlasujem krátku prestávku, aby sme mohli teda sa nastaviť na prerokovanie zákona o verejnom obstarávaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte teda, aby sme pokračovali v prerušenej rozprave k zákonu č. 25/2006 o verejnom obstarávaní (tlač 1494). Len pripomínam, že o šestnástej hodine budeme pokračovať termínovanými bodmi, ktoré boli ohlásené a schválené pri schvaľovaní programu.
Dávam slovo poslednému písomne prihlásenému rečníkovi v rozprave pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.
Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní v rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1494.)

32.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Vo svojom vystúpení sa budem venovať len elektronickému trhovisku a zdravotníctvu. Asi vás tým neprekvapím, aj keď použijem trošku širšie súvislosti, v závere by som rád dal jeden pozmeňujúci návrh. Vopred sa ospravedlňujem, že ho budem musieť celý prečítať, pretože voči tomu, čo je v spoločnej správe, sa tam mení len jedno slovo. Ale ináč sa to urobiť technicky nedá, takže budem sa to snažiť prečítať v závere čo najrýchlejšie. Ale najprv k tomu, o čom chcem hovoriť.
Elektronické trhovisko funguje necelý rok. Spustené bolo na jeseň a vlastne od 1. januára už funguje naostro. A v súčasnosti funguje pre podlimitné zákazky. To, aký je limit, určuje Úrad verejného obstarávania. A teraz nechcem o tom hovoriť, o limitoch, chcem hovoriť o týchto podlimitných zákazkách. Ukázalo sa totižto a musím súhlasiť s mnohými predrečníkmi, ktorí vystúpili v rozprave, že napriek všetkým problémom, ktoré máme, napriek problémom s elektronickým trhoviskom, na ktoré sa často sťažujú hlavne starostovia, respektíve hlavne z ich úst som počul mnoho sťažností na to, ako to vlastne v tom elektronickom trhovisku funguje, napriek tomu je to systém, ktorý vedie k úspore verejných zdrojov a zvýšeniu transparentnosti. Čiže je to systém, ktorý zvyšuje transparentnosť a hospodárnosť vo verejnom obstarávaní. To, prečo sú starostovia nespokojní, sa týka skôr ani nie tak horného limitu, ale toho dolného limitu, teda tej spodnej hranice, od ktorej majú robiť verejné obstarávania cez elektronické trhovisko. A hranica, tak ako je nastavená v súčasnosti vo výške 1 000 eur, sa im zdá byť nízka a mnohí sa na to sťažovali, že im to komplikuje situáciu. A teraz držím sa merita veci, že sú to čestní ľudia a ide im o čestné verejné obstarávanie, nie o nejaké špekulácie.
A ten druhý okruh problémov sú skôr problémy s tým, že mnohí starostovia nemajú reálne skúsenosti s tým, ako dobre špecifikovať samotnú zákazku. Som veľmi rád, že ľudia, ktorí robia elektronické trhovisko, v súčasnosti robia množstvo školení, aby naučili starostov alebo aby poučili starostov, ako správne špecifikovať predmet zákazky, aby sa im nestalo, že povedia, že potrebujú v šatni pre futbalistov skrinky a potom vysúťažia podľa najnižšej ceny cez elektronické trhovisko a zistia, že majú skrinky, ktoré sú absolútne nepoužiteľné. Čiže je to otázka skôr špecifikácie zákazky a toho, aby sa verejná správa naučila pracovať s elektronickým trhoviskom.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Petrák a ktorý je o tom, aby sa spodný limit, spodná hranica zvýšila z tisíc na päťtisíc euro, je niečo, čo bolo už avizované premiérom na stretnutí ZMOS-u, na sneme ZMOS-u. Bol som tam prítomný. Stretlo sa to s veľkým porozumením a s radosťou zo strany starostov, takže z tohto pohľadu môžem povedať, že ak je to teda na úrovni päťtisíc euro a pomôže to samospráve, tak nech sa páči. Nemám s tým žiaden problém. Trošku ma ale mrzí v tom pozmeňujúcom návrhu to, že pán poslanec Petrák ako keby išiel nad hranicu toho, čo sľúbil premiér Fico. Ten hovoril o starostoch, ale zrazu platí, že limit päťtisíc bude vlastne pre všetkých, okrem Slovenskej republiky a jej orgánov, kde ostáva tisíc euro ako limit na to, že nemusíte robiť nákup cez elektronické trhovisko. No ale to je teda asi z môjho pohľadu ako zdravotníka trošku problém. Jednoducho preto, lebo som si dal tú námahu a pozrel som si trošku štatistiku, mám tu čísla.
V zdravotníctve išlo za ten necelý rok fungovania elektronického trhoviska, prebehlo cez neho 1 758 obchodov týkajúcich sa zdravotníctva, čo predstavuje 18 % všetkých obchodov, ktoré boli realizované cez elektronické trhovisko. A tá úspora v zdravotníctve bola 13 % z celkových úspor, to znamená zhruba 1,5 mil. eur. Sú to pekné peniaze pre rezort zdravotníctva. Pekné peniaze hlavne pre zdravotnícke zariadenia, lebo ony nakupujú tie tovary a služby.
Čiže nie som veľmi nadšený, že sa to bude týkať aj zdravotníctva. Ja si myslím, že to malo zostať na samosprávu. Prosím, keď je to problém pre niektoré obce, nech je to päťtisíc euro, ale konkrétne v zdravotníctve by som sa prihováral za to, aby ten limit zostal na úrovni tisíc euro, tak ako to bude pre Slovenskú republiku a jej orgány, pretože zjavne sa zdravotnícke zariadenia, keďže patria, keď si pozriete ten koláčový graf, kto koľko obstaráva cez elektronické trhoviská, patria medzi tých, ktorí sa s tým naučili robiť, vedia s tým robiť. Tak načo im to zvýšiť na päťtisíc eur? Na čo im znížiť tú úsporu, keď ju vedia mať a vedia robiť elektronické trhovisko už od tisíc euro? Takže tu som trošku sklamaný z toho pozmeňujúceho návrhu. Ja viem, že keď je politická vôľa v klube SMER-u, tak bude schválený, takže nesnívam. Len hovorím, že ide nám o úspory aj v zdravotníctve. A tak to považujem trošku za zbytočné, že sa tam zvyšuje tento limit.
Ale aby som teda pokračoval ďalej. V spoločnej správe je bod 16, ktorý prešiel na hospodárskom výbore alebo bol predložený na hospodárskom výbore, a tento bod hovorí o tom, aby elektronické trhovisko bolo možné využiť aj pri nadlimitných zákazkách. Teda aby mohol verejný obstarávateľ použiť elektronické trhovisko aj pri nadlimitných zákazkách. Podľa vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie je nadlimitná zákazka, len to chcem presne vyšpecifikovať, o čom hovorím, zákazka na tovary a služby nad 207-tisíc euro, v prípade ministerstiev nad 134-tisíc euro a pri stavebných prácach nad 5 mil. euro. Ja na konci svojho vystúpenia podám pozmeňujúci návrh, ktorý chce zmeniť tento pozmeňujúci návrh. Čiže ináč to neviem urobiť, len že ho vyjmem na samostatné hlasovanie a podám ho ešte raz s jedinou jednou maličkou zmenou, so všetkým tam súhlasím, ako to predložili na hospodárskom výbore kolegovia, jedna maličká zmena, slovo "môže" by som stadiaľ vypustil.
Jednoducho bolo by dobré, keby elektronické trhovisko bolo používané aj na nadlimitné zákazky. A poviem to znovu z pohľadu zdravotníctva, ktorí ste z iného rezortu, oponujte, že to nie je dobré, alebo bude to robiť nejaké komplikácie, ale z pohľadu zdravotníctva by to mohlo byť veľmi, veľmi dobré a poviem konkrétne prečo.
Určite sa pamätáte na kauzu predraženého nákupu cétečka piešťanskej nemocnice a na následné kauzy týkajúce sa zdravotníctva, ktoré koncom jesene a hlavne v priebehu celej zimy boli mediálne veľmi rozoberané. Výbor pre zdravotníctvo vykonal poslanecký prieskum v troch nemocniciach a skontrolovali sme celkovo šesť verejných obstarávaní týkajúcich sa cétečiek. Päť sme skontrolovali priamo na mieste, jedno bolo skontrolované vlastne na diaľku, teda nemocnica nám, breznianska nemocnica nám poslala všetky podklady, ktoré mala k tomu verejnému obstarávaniu, takže sme sa s tým mohli zoznámiť. Ja to mám spracované v takej veľmi peknej tabuľke. Ja ju takto ukážem pred seba. Ospravedlňujem sa, že je trošku pokrčená, ale myslím, že je viditeľná. To, čo je tam svetlomodrou zvýraznené, sú štyri verejné obstarávania z tých šiestich, ktoré sme ako výbor pre zdravotníctvo v rámci poslaneckého prieskumu kontrolovali, ktoré nesú veľmi podozrivé známky. Budem sa veľmi slušne vyjadrovať. Nesú veľmi podozrivé známky. Dokonca veľmi sa podobajú. Všetky tieto štyri verejné obstarávania, v ktorých dochádzalo k nákupu cétečiek, respektíve cétečiek a ešte nejakej prístrojovej techniky.
Tie spoločné známky, o ktorých hovorím, sú tieto: veľmi známe firmy, ktoré robia verejné obstarávania, realizovali tieto verejné obstarávania. Firma ako Pro-Tender alebo Euro Dotácie, ktoré poznáme z rôznych iných podozrivých verejných obstarávaní. To by ešte mohla byť náhoda, ale to, čo vám udrie do očí hneď, keď pozeráte na celý priebeh toho verejného obstarávania, na každý jeden krok, ktorý prebehol, je, že od začiatku do konca je nesmierne vysoká cena obstarávaného cétečka a ďalších prístrojov. Ale teraz hovorím len o cétečkách. Nesmierne vysoká cena obstarávaného cétečka. Keď sme nakoniec ceny, za ktoré boli nakúpené tieto cétečká, porovnali s cétečkami s rovnakou technickou špecifikáciou v Českej republike, čo je nám najbližšie, tak nám napríklad vychádzali tie známe údaje, že kým v Piešťanoch vedeli kúpiť cétečko určitej technickej špecifikácie a určitého servisu za 1 mil. 600-tisíc, bezmála 1 mil. 600-tisíc eur, tak také isté cétečko, presne také isté, od toho istého výrobcu, takej istej kvality, takej istej technickej špecifikácie, vedeli kúpiť v nemocnici v Znojme za 672-tisíc eur, alebo v Havlíčkovom Brode za 531-tisíc eur.
Čiže tá cena, keď aj zohľadním to, že možno je tam iný spôsob platenia, možno sa do toho niečo ešte dopočítalo, plus a mínus, tá cena by sa mohla pohybovať plus-mínus 30 percent. Ale tie rozdiely v cenách sú 100 % a viac. Čiže na Slovensku sa kupujú cétečka raz a viac predražené ako v Českej republike, rovnakej kvality.
Konkrétny ďalší príklad je napríklad martinské cétečko, tam sa kupovalo viac prístrojovej techniky, ale keď sme zo zmluvy, ktorá bola uzavretá, ju očistili o tie ostatné prístroje a riešili len to cétečko, treba povedať, že martinská nemocnica kúpila cétečko danej technickej špecifikácie od daného výrobcu za 1 mil. 444-tisíc eur a také isté cétečko kúpila uhersko-hradišská nemocnica za 632-tisíc eur. Čiže tá vysoká cena vás udrie do očí hneď. Tá cena je v porovnaní s Českou republikou o 100 % a viac vyššia. Čiže v niektorých prípadoch sa to pohybovalo skoro k trojnásobku ceny. To je druhá vec.
Tretia vec, ktorá je veľmi zaujímavá, keď sa začnete už samotne preberať v celom procese verejného obstarávania, je, že zistíte, že víťaz určil cenu. Skoro neuveriteľné. Na začiatku verejný obstarávateľ sa opýtal firiem na trhu: no potrebujem kúpiť 128-slajsové cétečko takej a takej technickej špecifikácie, za koľko mi ho viete predať? Koľko má cenu? A prišli ponuky a tie ponuky boli veľmi podobné, ako vajce vajcu a neskorší víťaz, v troch prípadoch Medical Group, firma, o ktorej tu bolo veľa rečí, v jednom prípade Med Leader, určili cenu zákazky. Tá ponuka, ktorú oni dali, bola vlastne cena, odhadovaná cena zákazky, ktorú odhadol verejný obstarávateľ, ktorú podpísalo potom ministerstvo zdravotníctva, že môže prebiehať verejné obstarávanie.
Tá štvrtá známka, ktorú máte v priebehu tej celej súťaže, je, že, ako keď sa mýlim, tak mi prepáčte, vy máte pocit, keď to celé prečítate, že tie firmy vám to verejné obstarávanie normálne zahrali. Od začiatku do konca. Všetko je v súlade so zákonom, platnou legislatívou. Ony dávali ponuky, potom ich špecifikovali, na záver išli do elektronickej aukcie a firma, v troch prípadoch Medical Group a v jednom prípade Med Leader, ktorá na začiatku stanovila cenu zákazky, v závere v elektronickej aukcii podliezla svoju vlastnú cenu o 280 euro, napríklad, a vyhrala. Alebo podliezla konkurenčnú cenu o pár sto euro. Viete, pri 1,5-miliónovej zákazke je to taká náhoda v tej elektronickej aukcii, že tomu až nemôžte uveriť.
Dobre. Toto sú zistenia. Samozrejme, som o tom presvedčený, že asi ináč to interpretujú niektorí kolegovia, ale teraz nie o tom chcem hovoriť. Chcem hovoriť o tom, že ak nakupujeme na Slovensku cétečka porovnateľnej kvality, porovnateľnej technickej špecifikácie od rovnakého výrobcu dvakrát a viac drahšie ako v Českej republike, tak s tým poďme niečo robiť, lebo nám na to odchádzajú verejné zdroje. Čiže teraz riešme, kto je za to zodpovedný, je jedna téma, ale druhá téma je, že čo ideme urobiť, aby to neprebiehalo aj v budúcnosti, no.
To prvé, čo by sme mohli urobiť, je, že budeme porovnávať ceny, že budeme žiadať nielen od verejného obstarávateľa, pred tým, ako mu ministerstvo podpíše súhlas, že môže verejne obstarávať cétečko alebo nejaký prístroj, aby sa neopýtal len firiem na slovenskom trhu, ale aby porovnal cenu danej špecifikácie daného prístroja minimálne v rámci krajín V4-ky, ako aby to bolo jednoduché, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, cca sa pohybujeme v rovnakých finančných reláciách.
Tá druhá vec, čo by trebalo urobiť, je zvýšiť transparentnosť v tom celom. Ja som sa pýtal na niektoré špecifikácie a odpovedalo mi ministerstvo zdravotníctva, že mám si to nájsť na webovej stránke nemocnice. No ja som si to hľadal. To by ste neuverili, že na webových stránkach niektorých nemocníc nájdete množstvo zaujímavých informácií, ale to, že práve prebieha súťaž na cétečko, nie. Oni povedia, že je to na stránke Úradu pre verejné obstarávanie, ale zato si myslím, že v rámci transparentnosti by takáto nemocnica mohla informovať o tom, že práve nakupuje, že bude nakupovať, že chce vypísať tender. Ministerstvo zdravotníctva by mohlo informovať, komu dáva súhlas na nákup prístrojovej techniky. Transparentnosti by to len pomohlo.
A to tretie, a o tom bude môj pozmeňovací návrh, je, že myslím si, že by veľmi pomohlo, keby elektronické trhovisko bolo povinné aj pre nadlimitné zákazky a pre nadlimitné obchody, pretože v tej chvíli by ste, ak by verejný obstarávateľ presne vyšpecifikoval, čo chce kúpiť, na elektronickom trhovisku by to nebolo o tom, že sa opýta firiem a tí mu dajú ponuku a podľa toho stanoví cenu zákazky. By to bolo o tom, že takéto cétečko potrebujeme kúpiť do nemocnice x-y, nech sa páči, za koľko nám takéto cétečko s touto presnou špecifikáciou viete dodať? V tej chvíli sa môžu prihlásiť firmy, dokonca sa môže prihlásiť firma, ktorá vie doviesť cétečko, firma, ktorá priamo vyrába cétečko, firma, ktorá má obchodné zastúpenie na Slovensku, ktorá zabezpečuje servis a povie: za toľko, za toľko, za toľko, za toľko. A elektronické trhovisko je o tom, že sa nakupuje od najnižšej ponuky, čiže minimálne by sme dokázali tak ako pri podlimitných zákazkách, aj pri týchto nadlimitných zákazkách chrániť verejné zdroje, ktoré sú veľmi vzácne v zdravotníctve.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k môjmu pozmeňovaciemu návrhu. A teraz mi dovoľte, aby som ho teda oficiálne podal. Predovšetkým chcem poprosiť pána spravodajcu, aby si zapísal, že teda dávam návrh vyňať bod 16 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, pretože podávam totožný a z môjho pohľadu vylepšený pozmeňovací návrh nasledujúceho znenia.
V čl. I sa za bod 15 vkladá nový novelizačný bod 16, ktorý znie:
"§ 51 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
"(6) Ak ide o tovary a služby bežne dostupné na trhu, verejný obstarávateľ verejnú súťaž uskutoční s využitím elektronického trhoviska, pričom
a) vyberie najvhodnejšiu ponuku zverejnenú na elektronickom trhovisku, ak pre rovnaký alebo ekvivalentný tovar alebo služby sú zverejnené v čase akceptovania aspoň tri ponuky,
b) z vybranej ponuky vytvorí oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady prostredníctvom funkcie elektronického trhoviska podľa § 9c ods. 2 písm. m), pričom môže na účely vytvorenia zmluvy elektronicky komunikovať s tým, kto vybranú ponuku predložil; verejný obstarávateľ prijme primerané opatrenia, aby sa týmto postupom nenarušila hospodárska súťaž,
c) použije len podmienky účasti podľa § 26,
d) nepoužije ustanovenia § 32 ods. 3 písm. b), § 35 ods. 1 písm. a), § 36 a 37 a nepoužije ani ustanovenie § 32 ods. 11, ak v písmene m) nie je ustanovené inak,
e) ponuka, vybraná podľa písm. a) je po zverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania považovaná za ponuku predloženú v lehote na predkladanie ponúk, jej obsah sa nesmie meniť a nie je ju možné vziať späť; ustanovenie písmena j) tým nie je dotknuté,
f) po zverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa § 96 ods. 4 použije rovnako,
g) súťažné podklady, ako aj všetky ďalšie dokumenty podľa tohto zákona sa doručujú a oznamujú len v elektronickej podobe, ak v písmene k) nie je ustanovené inak,
h) v časti ponuky "Ostatné" sa predkladá vlastný návrh plnenia predmetu zákazky,
i) otváranie ponúk podľa § 41 je neverejné, údaje podľa § 41 ods. 3 komisia nezverejňuje a zápisnica podľa § 41 ods. 5 sa neodosiela,
j) na zostavenie poradia ponúk sa použije elektronická aukcia podľa § 43,
k) zmluva sa uzatvára v elektronickej podobe len, ak ju všetky strany zmluvy podpíšu zaručeným elektronickým podpisom, odkaz 9, alebo zaručenou elektronickou pečaťou; odkaz 9, inak sa uzatvára v listinnej podobe,
l) ministerstvo vnútra zabezpečí, aby vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronického trhoviska bol až do uzatvorenia zmluvy uchádzač alebo záujemca na elektronickom trhovisku identifikovaný výlučne bezvýznamovým identifikátorom,
m) ak záujemca nie je zapísaný v zozname podnikateľov, môže sa zaregistrovať na elektronickom trhovisku na účely konkrétneho už vyhláseného verejného obstarávania a predložiť ponuku aj bez zápisu do zoznamu podnikateľov, pričom sa mu umožní preukázať splnenie podmienok účasti čestným vyhlásením, ktoré je súčasťou takejto registrácie; ustanovenie § 44 ods. 1 tým nie je dotknuté."
Ostatné novelizačné body vo vládnom návrhu (tlač 1494) sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.
Tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2015, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovení o účinnosti vládneho návrhu zákona (tlač 1494).
Odôvodnenie: Účelom pozmeňovacieho návrhu je zavedenie povinnosti a nielen možnosti využitia elektronického trhoviska pri nadlimitných zákazkách. Elektronické trhovisko sa dnes využíva pri podlimitných zákazkách pre zvýšenie transparentnosti a hospodárnosti vo verejnom obstarávaní. Zavedenie povinnosti jeho využitia aj pre zákazky s vyšším finančným obnosom by prinieslo žiaduci efekt napríklad vo verejných obstarávaniach v oblasti zdravotníctva.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec, štyria, vidím, že aj pán poslanec Viskupič. Takže štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne v rozprave vystúpia: pán poslanec Mičovský, pán poslanec Susko, pán poslanec Zajac a pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

34.
Pekné popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení občania. Včera podvečer, keď sme končili rokovanie o tomto zákone, tak vznikla taká kuloárna debata, ale myslím, že nie tajná, keď pán minister ako predkladateľ tohto zákona upozornil, že niektorí poslanci, a medzi nimi reagujeme na jednu záležitosť nie celkom správnym právnym termínom. Často sa tu pertraktuje a ja som tomu rád a verím, že to je zmysluplné, otázka zodpovednosti politikov za ich rozhodnutie, ktorá by mala byť reálna, uchopiteľná a nie symbolická, nasmerovaná do Bruselu v prípade nejakého zlyhania. A cením si, že pán minister pripomenul, že terminus technicus "hmotná osobná zodpovednosť" je nesprávny. Tak ma napadlo, pán minister, že možnože "reálna finančná zodpovednosť politikov", niečo na ten spôsob. Je to otázka termínu.
Začal som tým len kvôli tomu, viem, že neni nenáležité, aby som sa k tomu vracal, že mám pre vás takú ďalšiu nejakú ponuku, keď si to dovolím tak povedať z hľadiska termínu, terminus technicus, ktorý určite sa neujme, ale ja som si ho nazval "deštrukčný paradox".
Mám taký pocit, že v niektorých zákonoch, a konkrétne v zákone o verejnom obstarávaní, nájdeme úkaz, na ktorý by sa pojem "deštrukčný paradox" celkom hodil. Prečo? Preto, lebo nepochybne, ja som o tom presvedčený, zákon o verejnom obstarávaní a verejné obstarávanie ako také je zmysluplné, je potrebné, lebo jeho cieľ je správny: zabezpečiť efektívnejšie fungovanie štátu. Ale ten paradox spočíva v tom, že uplatňovanie tohto zákona bez patričnej dávky slušnosti a morálky vedie presne k opačnému efektu. Vďaka verejnému obstarávaniu sa štát v niektorých prípadoch riadi menej efektívne, ako keby sme tento zákon nemali. A to je naozaj "deštrukčný paradox", pretože dobrý úmysel sa dostáva do svojho protikladu, a zámer, aby štát fungoval lacno a efektívne, sa prehupne k tomu záveru, že štát funguje neefektívne a draho.
Použijem ako príklad to, čo ma trápi najviac, a to je otázka fungovania verejného obstarávania v lesnom hospodárstve. Ak by sme si urobili anketu, tak by sme určite zistili, že tak obstarávatelia, ako aj potencionálni dodávatelia sú s verejným obstarávaním a priori nespokojní, považujú ho za chybný krok a žiadali by, aby bolo možné urobiť v lesnom hospodárstve priame zadania.
Ja si v tejto chvíli žiadne zásluhy zrejme nevybrúsim, ani ostrohy, pretože nepoviem to, čo by možno moji kolegovia chceli en bloc počuť. Ja si myslím, že v princípe verejné obstarávanie, tak ako je správne pre riadenie štátu ako takého, univerzálne poňaté, je správne uplatňovať aj v lesnom hospodárstve. Ale, a to "ale" je vždy dôležité, musí sa uplatňovať spôsobom, ktorý jednoducho zabezpečí, aby ten deštrukčný paradox nepôsobil. A práve ten deštrukčný paradox, a ja na to opäť poukážem, v niektorých prípadoch a vôbec nie v zanedbateľnom rozsahu pôsobí práve aj nesprávnym uplatňovaním zákona o verejnom obstarávaní v lesnom hospodárstve.
Že to nie je nijaký výmysel pre túto chvíľu a že to nie je vec jedného, dvoch, troch poslancov, o tom svedčí minulý štvrtok, keď sa pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky zhromaždilo z celého Slovenska okolo 80 drobných živnostníkov, ktorí podnikajú v lesnom hospodárstve dlhodobo a ktorí, dohnaní pocitom, že už ich základné istoty sú natoľko ohrozené, že sa neblížia k nule, ale idú do mínusu, prišli povedať, že takto sa ďalej okrádať jednoducho už nedajú, pretože sa už takto ďalej nedá im existovať. Je to oficiálna organizácia, ktorá má názov Združenie podnikateľov a živnostníkov pracujúcich v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky. Bol tu aj ich pán predseda Ing. Jozef Hano. Okrem toho, že sa udiala pokojná, kultivovaná, ale dôrazná protestná akcia pri múre Bratislavského hradu, tak zároveň boli rozhodnutí odovzdať pánovi ministrovi rezortnému, pánovi Jahnátkovi svoj list. Išli sme spolu s malou delegáciou na ministerstvo, pán minister tam nebol, ale jeho kancelária list prevzala. Ja vám budem z neho citovať základné veci, pretože veľmi to súvisí s témou verejného obstarávania.
Otvorený list pre pána ministra Jahnátka.
"Pán minister, ste minister, ste ten, ktorý musí riešiť nenormálny stav v Lesoch Slovenskej republiky, nenormálny stav v Lesoch Slovenskej republiky. My sme tí, ktorí platíme všetky odvody, riskujeme svoje životy a zdravie, a realita je taká, že výhercovia verejných obstarávaní majú z daného právneho stavu najväčší osoh a zisk. Výhercovia verejných obstarávaní majú z právneho stavu, teda z toho stavu, ktorý my zabezpečujeme, najväčší osoh a zisk. Nás nezaujíma, akým spôsobom nasmerujete legislatívu vo svojom rezorte, je to vaša vec a sú to vaše kompetencie. Vy ste minister, človek, ktorý je zodpovedný za nás, za naše životy, za naše ženy a deti. Vaša práca má byť o tom, aby ste hájili záujmy nás, robotníkov v lesoch, a nie našich malých oligarchov, t. j. úžerníkov vo verejných obstarávaniach, ako vieme, všetci to vedia, aj veľkých oligarchov, ktorí už vlastnia poisťovne a tak ďalej."
Je tu niekoľko ďalších požiadaviek, nebudem to všetko čítať, pán minister list má a určite sa bude ním zaoberať. Bol takisto oslovený aj pán štátny tajomník Spevár. Mám informáciu, že už prebehli, po dlhom čase, po niekoľkých mesiacoch vzájomného nekontaktovania sa, kontakty a bude sa konať. Ja len na to musím poukázať kvôli tomu, že nieže by som tu chcel hájiť len záujmy lesníkov, lesného hospodárstva a ľudí, ktorí pracujú pre les, ale že to je celkom pekný príklad, ako to funguje u nás. Ten deštrukčný paradox tu naozaj je.
Môžem ho dokumentovať vlastne vďaka týmto 80-m ľuďom, ktorí zastupujú niekoľko stovák svojich kolegov. Viete, pre nich je každý deň vzácny a rozhodne sem neprišli, ani zďaleka, v nejakom významnom počte. Keby prišli všetci, tak to námestíčko pred naším parlamentom im nestačí. Ale aj tak tá necelá stovka je dosť dôrazná na to, aby sme si povedali, že deštrukčný paradox má niekoľko smutných právd.
Tá prvá pravda je taká, že v lesnom hospodárstve nám pracujú už dlhodobo, ešte pred tým, ako tento zákon vznikol, poctiví, drobní živnostníci, ktorí ovládajú svoje píly, traktory, autá a ďalšie náradie, ľudia, ktorí vedia ako v lese robiť, majú na to kvalifikáciu, majú na to veľké skúsenosti. A sú to proste ľudia, ktorí ani nič iné robiť nemôžu, pretože tá vysoká úzka špecializácia, kvalifikácia im neumožňuje, aby si povedali: zbohom, lesníctvo, ideme robiť na stavby, alebo ideme robiť do poľnohospodárstva. Jednoducho sú otrokmi, v tom dobrom slova zmysle, svojej profesie, pretože je tak vysoko špecializovaná, že oni nemajú kde sa presunúť. Títo ľudia teda majú schopnosť aj pracovať, aj vedieť, aj mať k tomu know - how a prostriedky, len chýba im jedna vec: chýba im schopnosť vyhrávať verejné obstarávanie. To je prvá smutná pravda o tom, ako to funguje v lesnom hospodárstve.
Poďme sa pozrieť na druhú smutnú pravdu. Tá je založená na tom, že existuje tu skupina ľudí, ktorá nemá tradície, nemá prostriedky, nemá skúsenosti, nepozná prácu v lese, neovláda finesy v tejto nádhernej profesii, nerozumie lesu, ale má jednu senzačnú schopnosť: dokážu vyhrávať verejné obstarávania bez toho, aby teda tie deficity, ktoré som spomínal, nejak vadili. Je to naozaj, naschvál hovorím smutná pravda, lebo je to pravda, ale je smutná nielen pre tých pracovníkov, ale pre nás všetkých. Pretože to sú ľudia, ktorí pracujú na továrni pre zdravie tejto krajiny, a to je dôležitá továreň, oveľa dôležitejšia ako tie, ktoré sa tu tak často pertraktujú.
No poďme sa pozrieť na tretiu smutnú pravdu. Tá má asi takúto charakteristiku: tí, čo vedia vyhrať verejné obstarávania, sú tí, ktorí, alebo naopak to poviem, tí, čo nevedia vyhrať verejné obstarávania, sú tí, ktorí teda vedia poctivo robiť a nevedia sa tejto súťaže jednoducho zúčastniť.
Prečo? Pretože ich vylučujú z takejto súťaže vopred diskriminačné podmienky. A to je to, na čo chcem použiť tento prerokovaný bod, aby som poukázal, že už dozrel vysoko čas, že sa musíme dostať veľmi rýchlo k tomu, aby sme zákon o verejnom obstarávaní neriešili len z pohľadu schránok a z pohľadu verejného trhovišťa, ale aj z pohľadu toho, a netýka sa to len lesného hospodárstva, že je nevyhnuté prijať také opatrenia, aby sme diskrimináciu ľudí, ktorí vedia pracovať, vylúčili. To znamená, tretia smutná pravda je o tom, že existujú diskriminačné podmienky, ktoré vylúčia tých, ktorí by mali zákonite svoju profesiu ponúknuť tam, kde ona patrí.
No a poďme k tej poslednej štvrtej, možnože najsmutnejšej pravde. Tá hovorí, že tí šikovní, čo majú tú schopnosť vyhrať verejné obstarávania, ako ich nazývajú kolegovia zo združenia, tí malí oligarchovia a tí úžerníci, myslím, že volia celkom správne slová, tí zase dokážu bez problémov jednu vec. Dokážu. Oni vzhľadom na to, že nemajú tradície, nemajú prostriedky, nemajú ľudí, neovládajú to: no, čo musia urobiť? Musia sa obrátiť na tých šikovných, ktorí nevedia bez súťaže vyhrávať, a najmú si ich na svoju prácu. Je to masívny a skoro zákonitý spôsob, ako sa pracuje v lesnom hospodárstve.
A čo sa stane s cenou? No tí, čo šikovne vyhrávajú, keďže sme diskriminovali tých, čo to nevedia, si ceny vyženú do výšok. To znamená, že tu je, pán minister, ten deštrukčný paradox, že my získame vďaka diskriminácii dôležitého spektra záujemcov, ktorých teda diskriminujeme, vylúčime zo súťaže, vysokú cenu, ale z tej vysokej ceny nemá osoh ten robotník, ktorý už desaťročia vie, robí a ktorý nám dneska nazýva verejné obstarávanie, a ja sa mu nevidím, že to je vec úžerníkov a podvodných oligarchov. A toto je vec, ktorú už v septembri určite tu predložím, a musíme ju vyriešiť, pretože si uvedomujem, že to je aj môj taký dlh, ale možno aj dlh všetkých šiestich lesníkov, ktorí sedia tu v parlamente, ale možno už iba piatich, sem-tam sa to mení, ale je podstatné, že toto je naozaj potrebné vyriešiť preto, že lesníci tomu rozumejú, že takto to fungovať ďalej nemôže.
A myslím, že, pán minister, aj pre vás je to významný moment, pretože ak sleduje vláda, aby verejné obstarávanie fungovalo, a ja verím, že tu dobrý úmysel na začiatku bol a stále je, no tak musíme potom si povedať, že deštrukčný paradox musíme, už nech to nazvete v právnej praxi akokoľvek, musíme vylúčiť z tohto verejného obstarávania, pretože on tu, funguje a deštruuje štát a deštruuje aj vieru účastníkov verejného obstarávania v zmysluplnosť tohto obstarávania ako takého.
A zakončím tým, že – ja to často používam, ale naozaj to tu funguje – že život je veľký režisér. Dnes je druhý júl 2015. Dnes mal som o deviatej v Humennom na okresnom súde stáť ako obžalovaný, žalobu na mňa podali Lesy Slovenskej republiky ešte koncom minulého roku za to, že som niektoré kroky, ktoré silne pripomínajú to, čo som teraz všeobecne povedal, pomenoval okrádaním občanov Slovenskej republiky prostredníctvom verejných obstarávaní, ktoré idú kdesi k tým oligarchom, k tým úžerníkom. No naozaj je dobrý režisér, lebo ja som sám žiadal aj so svojím právnym zástupcom Danielom Lipšicom, oceňujem, že sa tu našiel takýto zdatný kolega, ktorý sa ma ujal, sme žiadali predsedu senátu, aby to neodkladal na jeseň, lebo chceme, aby sa občania dozvedeli pravdu, pretože tento spor je sledovaný a jednoducho potrebujeme vedieť povedať, ako sa majú zachovať ľudia na príklade teda poslanca, ktorý hovoril asi to, čo nemal, aspoň podľa názoru mojich kolegov v Lesoch Slovenskej republiky.
Som sklamaný, že napriek tomu, že predseda senátu vyhovel a miesto septembra určil už júlový termín, aj keď má to tam nahusto, viete, pojednávania idú rýchlo, no prišla predvčerom ospravedlnenka zo štátneho podniku, že majú právneho zástupcu chorého, takže sa to odkladá. A bojím sa, že sa to odloží na neskorší čas, aj keď som volal aj dneska právnu zástupkyňu a poprosil som ju, aj keď teda som ju nechytil, je na práceneschopnosti, že by sme to skúsili čo najskôr. Aby sme teda... Však je to v záujme žalujúcej. Je to paradox, že ja sa domáham, aby čím skôr bolo rozhodnuté. Aby som čím skôr mohol zaplatiť 100-tisíc eur za to, že som poškodil dobré meno a ospravedlnil sa tuná od týchto mikrofónov. Ak to tak bude, ja budem rešpektovať rozsudok, ale rozhodne musím povedať, že nikdy, nikdy sa mi nevzoprie presvedčenie, že tento spôsob, aký som naznačil, je zlý. A nie je zlý len v tomto prípade. Zlý je, že funguje ako princíp.
A preto naozaj by som, pán minister, vás poprosil, možno tu urobím aj taký mostík, ja si veľmi cením, že pred rokom, pred dvomi, keď som mal možnosť rozprávať o 15-ročnom spore Slánskych vrchov, kde nečestní, zlí ľudia okrádali štát o miliardy, a 15 rokov súdy tejto krajiny to nevedeli rozlúsknuť, že ste vtedy sa ujali toho. Aj ste mi povedali jasne, že nemôžte urobiť zázraky, pretože sudcovia sú nezávislí, ale stala vec, ktorú budem ja vždycky spájať s vaším menom a s vašou existenciou ako ministra spravodlivosti: 15-ročný spor sa do troch mesiacov rozhodol v prospech spravodlivosti.
Pre mňa je to signál, ktorý ja môžem kľudne oceniť, pretože či ste vy člen SMER-u alebo len jeho predstaviteľ, teda ako jeho nominant, alebo nie ste, to neni pre mňa podstatné. Podstatné je, že ste to možno vtedy urobili naozaj s dobrým úmyslom a pomohli ste nie štátnemu podniku, ale Slovenskej republike. A pomohli ste spravodlivosti, ako to vyplýva z pomenovania vášho ministerstva. Nuž verím, že aj teraz, že uznávate, že ja som nerozprával o osobnom spore kvôli tomu, aby som si tu nejakým spôsobom riešil túto záležitosť, to nech rozhodnú súdy, ale preto, že tento princíp naozaj ničí tých ľudí. A to, že tu bolo tých 90 ľudí, a aj tie podpisy tu všetky sú, verte tomu, že ja ráno tu, pán predseda výboru mi volal, že či viem, čo sa deje, a ja sa priznám, nevedel som, nebol som dohodnutý, ja som tu nemal s nimi nejaký spolok, že ideme postrašiť vládu my, opoziční: poďte, poďte sa k tomu pridať! Nie. Ak oni prišli sami a ja som zrazu pochopil, že ako sa nádherne veci... Nádherne? No, ako sa zaujímavo veci spoja, že zrazu to, čo trápi ich, o čom vedel, možno čomu som sa nevenoval dostatočne, zrazu sa zrkadlovo podobá na to, o čom som hovoril a za čo som žalovaný. Nuž, naozaj je život dobrý režisér a naozaj to bude urobené tak, aby sme sa všetci z toho poučili, že aj keď s ťažkými krokmi, aj keď naozaj vidno, že niekto dokáže každý zákon zneužiť, a vieme, že každý je zneužiteľný, že verím, že aj dobrá vôľa, ale aj pocit politickej zodpovednosti všetkých 150-ch poslancov bude viesť k tomu, že zákon pre verejné obstarávanie musí byť z toho pohľadu upravený tak, aby sme nemohli diskriminovať tých, ktorí sa majú zúčastniť čestnej súťaže, ktorí sa vedia zúčastniť čestnej súťaže a ktorí vedia robiť tak, aby to zmysel tohto zákona v plnom rozsahu napĺňalo.
Verím, pán minister, že to tak bude. A som rád, že teda túto situáciu, ktorá tu bola minulý štvrtok, som mohol spojiť s týmto zákonom vládneho návrhu. A verím, že to jednoducho postúpi do fázy, ktorú budeme môcť nazvať, že tu pracujeme všetci pre túto krajinu.
Asi som povedal všetko, čo som chcel.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú 4 faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Lebocký.

36.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Pán kolega Mičovský, pre úplnú korektnosť, neviem, čo vás teda, alebo čo ťa teda viedlo k tomuto vystúpeniu. Spomínal si tu, že nás je tu päť lesníkov. Možno by stačilo, keby sme viac medzi sebou komunikovali a nemusel si všetky súvislosti až tak zložito vysvetľovať.
Pre korektnosť, zástupcovia združenia podnikateľov a živnostníkov tu neboli vo štvrtok, ale boli tu v piatok, a ja ako predseda Lesníckej komisie nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie som sa s nimi stretol hneď ráno. Odovzdali mi otvorený list pre pána ministra, okamžite som kontaktoval ministerstvo, v priebehu pár sekúnd bol otvorený list doručený štátnemu tajomníkovi, v priebehu pár minút som s ním osobne hovoril s tým, že som žiadal, aby obratom ľudí, ktorí sa prišli posťažovať alebo prejaviť svoj názor tým spôsobom, ako prišli v piatok, aby ich prijal. Bol na výjazde. Následne sme dohodli celý postup.
Neviem, či si informovaný, že včera, 1. júla štátny tajomník Spevár prijal zástupcov tohto združenia za účasti generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky aj riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u. Celý tento problém sa riešil v pondelok na zasadnutí hospodárskej a sociálnej rady s tým, že bodom programu tejto rady bol aj úplne nový zákon o verejnom obstarávaní.
Dohoda znie – to ti zdôrazňujem preto, že nemusíš si robiť nejaké veľké starosti s tým, čo si naznačil, že budeš to riešiť v septembri – dohoda znie, že v rámci nového zákona sa tento problém riešiť bude s tým, že sa predpokladá, že účinnosť nového vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní by mala nadobudnúť, teda účinnosť by mala byť od 1. januára 2016. Tak to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Novotný.

38.
Ďakujem pekne za slovo. Najprv by som chcel povedať k tomu sporu, ktorý vedie pán poslanec Mičovský, alebo ktorý vedú proti pánovi poslancovi Mičovskému, že ja som sa raz v presvedčení, že ako občan konám správne, tak raz sa nahlas vyjadril v médiách, že došlo k porušeniu zákona, všetky príslušné orgány aj nakoniec povedali, že došlo k porušeniu zákona, ale ten, kto bol zodpovedný za toto porušenie zákona, ma zažaloval za to, že som ho urazil na cti. A neuveríte, ale ja som ten súd prehral. To znamená, že pýtal som sa vtedy pani sudkyne, či to myslí naozaj vážne, že aký to dávame my príklad občanom, že tak keď niekto povie, že došlo k porušeniu zákona, tak aby sa ešte bál, že ten, kto ten zákon porušil, ho zažaluje a on bude nakoniec potrestaný za to, že povedal pravdu.
Ale teraz idem k tomu obsahu, o ktorom hovoril pán poslanec Mičovský. Ja som hovoril o tom, že v zdravotníctve verejné obstarávania na prístrojovú techniku prebiehajú tak, že známe firmy zorganizujú verejné obstarávanie, víťaz je od začiatku do konca viac-menej jasný, ceny sú neuveriteľne vysoké a firmy nám zahrajú verejné obstarávanie. A počujem od pána poslanca Mičovského, že niečo podobné prebieha aj v lesoch, v hospodárstve, v lesníctve. To znamená, tí, ktorí naozaj vedia, tí nemajú šancu, pretože uspejú firmy, ktoré síce nie celkom vedia, ale vedia vyhrať hlavne súťaž.
Čo je najhoršie, niečo podobné prebieha aj pri čerpaní eurofondov. Sú všeobecne známe firmy, ktoré ich vedia dosledovať, ktoré navštevujú starostov a vysvetľujú im, že keď oni budú dosledovávať projekt, tak určite budú úspešní. Ak oni nebudú dosledovávať projekt, tak nemajú šancu.
Hovorím to len preto, lebo dnes som zhodou okolností bol s pani predsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie, a tá mi vysvetľovala, že keď ale verejné obstarávanie v zmysle zákona prebehne čisto, ona s tým nemôže nič urobiť. Ale mňa ako zástupcu ľudí ide šľak trafiť, že takýmto spôsobom sa tu plytvajú verejné zdroje.