54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 13:53 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:24

Martin Poliačik
Skontrolovaný text

22.
Pán predseda, vzhľadom k počtu prihlásených rečníkov navrhujem, aby sme upravili tento návrh a síce, že do skončenia prerokovania celého bodu alebo maximálne do desiatej hodiny.

Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.9.2015 o 13:24 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:25

Alojz Hlina
Skontrolovaný text

24.
Nebol všeobecný súhlas. Ja s tým nesúhlasím, tak neviem, kde ste to nabrali!

Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.9.2015 o 13:25 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:26

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás, kým to začneme a všetci začnete hovoriť, ako vám záleží na utečencoch, na pomoci a neviem čom, mne to príde mimoriadne nedôstojné. Máme nejaký termín, že potrebujeme rokovať v noci? Zajtra je schôdzka premiérov? Proste je to len preto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, Národná rada rozhodla hlasovaním. Máte procedurálny návrh?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, mám procedurálny návrh.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak ho povedzte!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Aby sme o tak závažnej téme rokovali štandardne. To znamená, ako sa má. To znamená, začali sme teraz, skočíme o siedmej, keď neskončíme, pokračujeme ďalej. Prosím vás, mne to príde mimoriadne nedôstojné o desiatej tu rozprávať. Každý má plné ústa... (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.9.2015 o 13:26 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:30

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

30.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, migračná kríza predstavuje momentálne pre Európsku úniu najväčšiu výzvu aj najväčší problém. V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy. Dovoľte mi najskôr zdôrazniť tri základné východiská.
1. Slovensko je solidárny a zodpovedný člen Európskej únie. Odmietam obvinenia na adresu tejto krajiny, že nie sme solidárni. Slovensko vždy pomohlo ľuďom v núdzi, vždy bolo solidárne s partnermi a tak to bude aj naďalej.
2. Migračná kríza je v prvom rade o ľuďoch a ľudských osudoch. Odmietam jej účelové zneužívanie oportunistami a extrémistami. Rozhodne odmietame jej zneužívanie na šírenie nenávisti a na útoky proti ľuďom inej národnosti, farby pleti či vierovyznania.
3. Slovensko je za komplexné a udržateľné riešenie, dosiahnuté dohodou všetkých členských krajín Európskej únie. Tento problém má veľa aspektov: humanitárny, sociálny, politický, ekonomický, bezpečnostný. Preto ho nemožno riešiť administratívne a direktívne, ale iba spoločnými silami a diskusiami legitímne zvolených vlád členských krajín.
Kde sa momentálne nachádzame? Európska únia čelí bezprecedentnému prílevu imigrantov. Ich počty stále rastú a dosahujú rekordné hodnoty. Keď sa dnes pozrieme po Európe, čo vidíme? Vidíme stovky obetí zúfalých pokusov dostať sa do Európskej únie v preplnených člnoch a zamknutých nákladných autách. Vidíme pokračujúci prílev imigrantov a pokračujúci nehanebný pašerácky a prevádzačský biznis. Vidíme de facto neexistujúci Schengen a desaťtisíce osôb, ktoré sa po území Európskej únie pohybujú bez akýchkoľvek kontrol. Vidíme neúmerné zaťaženie niektorých členských krajín a nezatvárame pred ním oči. Vidíme však aj porušovanie základných pravidiel Schengenu a Dublinského protokolu. Vidíme plot a ostnaté drôty na maďarsko-srbských hraniciach. Vidíme obnovené hraničné kontroly na hraniciach Nemecka či Rakúska. Vidíme tiež nenávistné prejavy xenofóbnych šialencov na sociálnych sieťach aj na námestiach. Vidíme však aj vysokú mieru ľudskosti a ochoty radových občanov spontánne pomôcť utečencom. Toto si vážim a oceňujem, aj keď ide len o čiastkové zmierňovanie následkov.
Ale to, čo sme veľmi dlho nevideli, bola snaha o hĺbkovú, otvorenú a úprimnú diskusiu na úrovni celej Európskej únie. Snaha nájsť naozaj komplexné, udržateľné riešenia nielen toho, čo s utečencami na území Európskej únie, ale aj toho, prečo musia utekať zo svojich domovov. Pretože trpiace deti trpia rovnako v Srbsku ako v Jordánsku.
Migrácia pritom nie je náhodný jav. Migračné toky sa kontinuálne zvyšujú. Podľa Frontexu prekročilo v roku 2012 hranice Európskej únie nelegálne viac ako 75-tisíc osôb. V roku 2013 to už bolo viac ako 107-tisíc. Vlani prišlo do Európskej únie viac ako 276-tisíc nelegálnych migrantov, čo je nárast o 155 percent. Od januára do konca augusta tohto roka to už bolo pol milióna, pričom len v auguste rekordných 156-tisíc migrantov. Organizácia Spojených národov i Európska komisia odhadujú, že do konca roka môže len zo Sýrie odísť jeden až dva milióny utečencov. A do preplnených táborov v Libanone, v Jordánsku či Turecku asi nepôjdu. Verejný diskurz a mediálne prostredie v celej Európe sú zavalené číslami, zaplavené emóciami, elektrizované srdcervúcimi obrazmi, ale aj predsudkami, zjednodušovaním, výrokmi vytrhnutými z kontextu a dezinterpretáciami.
Pokúsme sa teraz túto debatu očistiť a sústrediť sa na podstatu. Sústreďme sa na to, ako celý problém vyriešiť. Nielen jeho následky, ale aj príčiny. To znamená v prvom rade riešenie nestability v krízových regiónoch, odkiaľ utečenci prichádzajú, a súčasne zabezpečenie ochrany našich vonkajších hraníc. Pritom nejde o to, či z momentálnej diskusie pri hlasovaní o kvótach vyjde niekto ako víťaz alebo porazený. Lebo v hre sú jednak osudy konkrétnych ľudí, ale aj podoba európskeho projektu. Projektu, v ktorom sme doteraz dokázali aj tie najzávažnejšie krízy riešiť nie čiastkovo a nárazovo, ale prezieravo, komplexne a hlavne udržateľne, tak, aby sa nám cez zadné dvierka nevracali každé tri mesiace.
Čo sa teda momentálne deje, respektíve nedeje na úrovni Európskej únie?
Migračná kríza predstavuje jeden z najväčších problémov, ktorým čelíme za posledné roky či dokonca od druhej svetovej vojny. No zjavne to doteraz nebolo dosť na zvolanie mimoriadneho summitu lídrov Európskej únie a až v týchto dňoch sa začalo reálne uvažovať o takejto možnosti. Naďalej sme svedkami opakovaných pokusov riešiť tento komplexný problém iba administratívnym prístupom cez automatický systém prerozdeľovania migrantov, ktorí tu už sú. Až teraz po štyroch mesiacoch diskusií výlučne o kvótach sa dostávajú na stôl niektoré účinné návrhy, ako sa vysporiadať s prílevom migrantov. No stále nevidieť úsilie dôkladne sa venovať aj príčinám, prečo svoje domovy opúšťajú.
Predseda vlády Robert Fico v júni v tomto pléne hovoril, že situácia s nekontrolovanou migráciou je dlhodobo neudržateľná. Apeloval na širšie riešenia, ako sú len kvóty. Upozornil, že bez systémového prístupu sa nič nevyrieši a problém sa nám vráti ako bumerang.
A problém sa vrátil. Kým v júni sa - obrazne povedané - prerozdeľovalo 40-tisíc migrantov, dnes je to o 120-tisíc viac. Koľkých si budeme znovu rozdeľovať v novembri alebo v decembri? Najnovší návrh Komisie hovorí o trvalom relokačnom mechanizme, no nikto zatiaľ nedokázal povedať, na akom čísle sa pri neustálom prúde migrantov prerozdeľovanie zastaví. Je naozaj zodpovedné zavádzať automatické prerozdeľovanie bez toho, aby sme vedeli, koľko ľudí a za akých podmienok môžeme prijímať? Zadefinoval niekto, aká je absorbčná kapacita Európskej únie? A čo nastane, keď sa táto kapacita dosiahne? Spustíme závory a urobíme z Európy neprístupnú pevnosť? Potom už nebudú platiť tie hodnoty, na ktoré sa dnes tak emotívne odvolávame?
Aký je teda postoj Slovenska v tejto situácii?
Slovensko je konštruktívne, solidárne a zodpovedné. Chceme sa podieľať na spoločnom európskom riešení migračnej krízy. Na riešení, ktoré bude pokrývať tak následky, ako aj príčiny tohto problému. K takémuto riešeniu sme pripravení prispieť svojím dielom, primeranými zdrojmi aj kapacitami: finančnými, technickými, odbornými, personálnymi, materiálnymi. Od začiatku sme zdôrazňovali, že iba prerozdeľovanie migrantov na báze povinných kvót neurobí nič pre zastavenie prílevu ďalších, neurobí nič pre elimináciu bezohľadných pašerákov, neurobí nič na zlepšenie ochrany vonkajších hraníc Schengenu a neurobí nič pre zníženie príťažlivosti azylových systémov tých krajín, kam smerujú utečenci najviac.
Len na ilustráciu: Slovensko nie je pre migrantov cieľová krajina. Ak sem aj náhodou prídu, spravidla tu ostať nechcú. Od začiatku tohto roka do konca júla požiadalo u nás o azyl 130 osôb. Iba 28 z nich je stále na Slovensku. To znamená, že 102 zo 130 žiadateľov o azyl u nás túto krajinu opustilo ešte počas ich azylového konania. A z osôb, ktorým bol v minulosti udelený azyl, sa dnes na Slovensku zdržiava iba 26 percent. Inými slovami, traja zo štyroch, ktorí azyl u nás dostali, už Slovensko opustili.
Opakovane poukazujeme na to, že samotné kvóty majú potenciál migračné toky zvyšovať. Neriešia ani problém sekundárnych pohybov migrantov, ktorí v krajinách, ako je Slovensko či Lotyšsko, ostať nechcú. Položil si vôbec niekto otázku, čo si o kvótach myslia migranti samotní? Kto sa postará, aby tí, ktorí boli, v úvodzovkách, pridelení na Slovensko, v tejto krajine aj ostali? A ako to zabezpečiť bez toho, aby boli porušené ich ľudské práva alebo pravidlá Schengenu?
Pýtame sa tiež, kto a ako bude vyberať a rozdeľovať tých 160-tisíc utečencov do jednotlivých členských krajín. Urobíme akúsi lotériu? Ten, kto vyhrá, dostane Nemecko, a ten, kto prehrá, pôjde na Slovensko? Logicky by ich mal vyberať ten, kto túto krajinu spravuje, kto pozná jej možnosti a nesie za ňu zodpovednosť. A to je legitímne zvolená vláda a nie administratíva Európskej komisie.
Dnes sa vedie spor o relokáciu 120-tisíc utečencov okrem iného aj preto, lebo zástancovia povinných kvót tvrdia, že toto je zásadné riešenie. My tento ich entuziazmus nezdieľame. Najskôr sa pozrime, ako sa v praxi osvedčí relokácia 40-tisíc migrantov, na ktorých sme sa dohodli v júni. Slovensko je súčasťou tohto riešenia. Následne si úprimne zhodnoťme, či takýto model reálne pomáha zastaviť migračnú vlnu. Ale nenechajme Európsku úniu rozdeliť na koncepte, ktorý neprešiel skúškou v praxi. Lebo kvóty nepredstavujú bodku. Sú začiatkom nového príbehu, príbehu s názvom integrácia. Niekto ju musí zabezpečiť, postarať sa o pridelených migrantov a pomôcť im začleniť sa do spoločnosti, ak teda nechceme vytvárať getá a ak sa chceme vyhnúť prípadnej vlne extrémizmu a radikalizmu, ktorá sa môže zdvihnúť po celej Európe, pokiaľ sa situácia nebude naozaj seriózne riešiť.
Vážená Národná rada! Na naše otázky nám a ďalším partnerom z Vyšehradskej štvorky, Rumunska či Pobaltia dodnes nikto nedokázal uspokojivo odpovedať. Namiesto počúvania a snahy pochopiť naše argumenty sme narážali buď na ignorovanie, alebo na snahu tlačiť, presviedčať. Prvá reálna diskusia sa uskutočnila až minulý piatok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky s partnermi z Nemecka a Luxemburska, ktoré, ako viete, v súčasnosti Únii predsedá. A naozaj celoeurópska diskusia o konkrétnych opatreniach a konkrétnych aspektoch migračnej krízy sa rozbehla až tento pondelok v Bruseli na Rade ministrov vnútra.
Osobne som bol vždy eurooptimistom a prívržencom európskeho projektu. Únia zmenila a mení túto krajinu k lepšiemu. Princípy a hodnoty, na ktorých stojí, sú inšpiráciou pre ľudí po celom svete a stojí za to bojovať za ich udržanie. Vždy som si na Európskej únii vážil, že sme vedeli diskutovať a počúvať sa a že sme dokázali nachádzať riešenia, s ktorými sa mohol každý stotožniť alebo s nimi minimálne žiť. Avšak to, čo vidíme teraz, je znepokojujúce a smutné. Akoby sme opustili princíp konsenzu, chýba diskusia, duch spoločného hľadania riešení, kde si žiadny individuálny člen nepresadí 100 percent toho, čo chce, ale zároveň nikto totálne neprehrá. Sme svedkami snahy presadzovať riešenia nátlakom. Všetci musíte prijať kvóty, o ktorých rozhodol neviemkto. A keď vznesieme námietky a kladieme otázky, obvinia nás z egoizmu či nevďaku a chcú nám riešenie nanútiť prostredníctvom väčšinového hlasovania. Lenže legitímny názor zostáva názorom, aj keď nebude dovolené o ňom diskutovať.
Slovensko sa od začiatku problému dožadovalo otvorenej diskusie medzi členskými štátmi o tom, ako vyriešiť všetky aspekty migračnej krízy. Keďže sa počas leta na Európskej únii neudialo nič na zastavenie neutíchajúceho prúdu utečencov, nič proti bezohľadným pašerákom a už vôbec nič v krajinách pôvodu väčšiny migrantov, prijala naša vláda mimoriadny materiál, kde sme načrtli, ako vidíme riešenie krízy. Následne zasadli predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky a v spoločnom vyhlásení predostreli spoločný pohľad nášho regiónu na postup pri prekonávaní problému migrácie. To sme potvrdili aj na úrovni ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky minulý piatok v Prahe na stretnutí s našimi kolegami z Nemecka a Luxemburska.
Poviem to ešte raz: Presadzujeme komplexné riešenie. Konkrétne to znamená lepšiu ochranu vonkajšej hranice, fungujúce hotspots s registráciou a braním odtlačkov, dôslednú návratovú politiku, celoeurópsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom, intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb, robustnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, riešenie problémov v krajinách pôvodu a lepšiu spoluprácu so zahraničnými partnermi, aby aj oni cítili zodpovednosť za to, čo sa deje v ich susedstve.
Vážená Národná rada! Skutoční utečenci sú v Európe naďalej vítaní. To je jedna z hodnôt, na ktorej stojí Európska únia: pomoc v núdzi. Neznamená to však, že iba Európska únia musí riešiť všetky bolesti sveta. Tu majú svoju úlohu aj ďalšie regionálne a medzinárodné zoskupenia: Africká únia, Arabská liga, Organizácia islamských štátov, no a samozrejme, Organizácia Spojených národov.
Ako vidíme cestu vpred? Európska komisia minulý týždeň predložila tzv. migračný balík s návrhmi na riešenie migračnej krízy. Je to v súlade s tým, čo sme od začiatku presadzovali aj my: komplexný prístup, sústredenie sa na príčiny a nielen následky migrácie, ako aj ochrana hraníc. Slovensko podporuje a víta väčšinu z navrhovaných riešení, ako sú vytvorenie núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu na boj s príčinami nelegálnej migrácie v Afrike, ďalej definovanie zoznamu bezpečných krajín či návrhy zamerané na posilnenie európskej politiky návratov.
Posilnenie ochrany vonkajšej hranice Európskej únie je nevyhnutné pre zachovanie fungujúceho Schengenu. Pre nás je to jedna z najvyšších priorít. Z toho vyplýva obrovská zodpovednosť krajín, ktoré chránia vonkajšiu hranicu Schengenu a zároveň naša zodpovednosť im v tejto úlohe solidárne pomôcť. To, čo ale momentálne sledujeme, ide proti duchu schengenských pravidiel. A keď voláme po ich dodržiavaní, obviňujú nás z nesolidarity. Nemôžeme si dovoliť a nechceme prísť o tento dôležitý výdobytok európskej integrácie, jeden z najviditeľnejších prínosov zjednocovania Európy pre občanov: voľný pohyb bez hraníc.
Slovensko s cieľom ponúknuť aj iné riešenia, ako len prijímať migrantov, je pripravené posilniť expertnú aj materiálnu pomoc prostredníctvom agentúry pre vonkajšie hranice Frontex. Za rovnako dôležité považujeme zintenzívnenie spolupráce s krajinami pôvodu a tranzit.
V novembri sa hlavy členských krajín Európskej únie stretnú so zástupcami krajín Africkej únie aj Ligy arabských štátov s cieľom hľadať spoločné riešenia. Solidarita a zodpovednosť na oboch stranách je kľúčová pri riešení migračnej krízy. V októbri by sa mala konať podobná konferencia o tzv. balkánskej trase. Dôležitý aspekt spolupráce s tretími krajinami predstavuje tiež posilnenie politiky návratov a zlepšenie readmisií. Udržateľná návratová politika Európskej únie je prioritou a mala by byť súčasťou európskej rozvojovej politiky.
Slovensko je pripravené napomôcť spoločným riešeniam v súlade s humanitárnymi princípmi, či už prispením do spoločných operácií Európskej únie s cieľom definovať bezpečné zóny, alebo do projektov humanitárnej pomoci. Naša dobrovoľná investícia vyjadrená v reálnych peniazoch dnes môže byť v konečnom súčte nižšia ako finančná čiastka, ktorú budeme musieť vynaložiť v dôsledku nanútenia povinných kvót. Chceme prispieť tým, čo považujeme za primerané pre Slovensko. A to predsa musíme vedieť lepšie my ako Európska komisia. A to isté platí v prípade prijímania utečencov. My vieme posúdiť, kto má u nás najlepší integračný potenciál a najlepšie šance začať nový život. Integrácia väčších skupín utečencov z iného kultúrneho, etnického a náboženského prostredia si pritom vyžaduje dlhodobú a systematickú prácu konkrétnej krajiny a jej spoločnosti. To nie je o diskriminácii alebo o selekcii. To je snaha naozaj integrovať a nie vytvárať getá alebo problémové predmestia. Mohli by sme partnerom povedať: Dobre, prijmeme 20- alebo 30-tisíc, hoci vieme, že do mesiaca by tu z nich neostal prakticky nikto. Takúto falošnú solidaritu by sme preukázať mohli, ale neurobíme to.
Slovensko sa vždy snaží správať ako predvídateľný a transparentný partner. Žiaľ, napriek tomu sme obviňovaní z nesolidarity a ja sa pýtam, či je kladenie legitímnych otázok a dožadovanie sa komplexných a udržateľných riešení naozaj prejavom nesolidárnosti. Nie je to náhodou prejavom zodpovednosti a úprimnej snahy nájsť dlhodobé a udržateľné riešenia? Okrem toho solidarita je princíp a spôsob konania, ktorý by sa nemal v Európskej únii uplatňovať nárazovo a selektívne. Ak sa tvrdo presadzuje potreba solidarity pri migrácii, dalo by sa očakávať, že to isté nastane aj pri iných otázkach, napr. pri energetickej bezpečnosti, a tu spomeniem len heslo Nordstream a vieme, o čom hovoríme.
Vážená Národná rada! Európska únia, a teda aj Slovensko, čelí v súvislosti s migračnou krízou bezprecedentným výzvam. Za vládu Slovenskej republiky môžem vyhlásiť, že sa k nim staviame s plnou vážnosťou. Aby nevznikali nedorozumenia, poviem to veľmi jasne: To, o čo nám ide, je dodržiavanie existujúcich pravidiel. Tak ako sme na tom trvali v prípade finančnej krízy a problémov Grécka, tak trváme na rešpektovaní pravidiel aj teraz. Sme si vedomí našej zodpovednosti za Európsku úniu i našej zodpovednosti voči našej krajine. Preto pokračujeme v hľadaní čo najúčinnejších riešení. Preto voláme po zvolaní mimoriadneho summitu Európskej únie, lebo tam vidíme priestor na otvorenú a komplexnú diskusiu bez nátlaku, hrozieb a vytvárania deliacich čiar medzi členskými štátmi.
Posun v tomto smere malo priniesť pondelkové rokovanie ministrov vnútra v Bruseli. V niektorých čiastkových oblastiach došlo k pohybu správnym smerom, keď sa konečne dostala do popredia téma ochrany hraníc, zoznamu bezpečných krajín či situácia v Turecku. No keďže ministri nedospeli k celkovej dohode o prerozdelení utečencov, sú pred nami dve možnosti. Tou prvou je uvedomiť si, že tento problém si naozaj vyžaduje rokovania na najvyššej možnej úrovni, a teda premiérov a prezidentov členských krajín Európskej únie. A tou druhou, že budú niektoré členské štáty Európskej únie naďalej odmietať počúvať naše argumenty a v tom prípade nás čaká hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na úrovni ministrov vnútra.
Túto druhú možnosť by sme považovali za zlyhanie princípu konsenzu, na ktorom doteraz stála Únia pri hľadaní odpovedí na naliehavé výzvy. Solidarita totiž nemôže byť nanútená kvalifikovanou väčšinou. To by len prispelo k zacementovaniu deliacich čiar. Bolo by to nedôstojné, priečiace sa doterajšiemu európskemu duchu kompromisu a riešení, ktoré vyhovujú všetkým. Vnieslo by to medzi nás filozofiu rozdeľovania na víťazov a porazených, čo už s hodnotami Európskej únie naozaj nemá nič spoločné.
Pokiaľ ide o Slovensko, naďalej budeme pokračovať v úsilí dopracovať sa k takým celoeurópskym riešeniam, ktoré nebudú hasiť len následky, ale riešiť aj príčiny. Budeme pokračovať v úsilí dopracovať sa k riešeniam, ktoré zohľadnia tak záujmy Slovenskej republiky, ako aj záujmy partnerov. Riešenia, ktoré budú pomáhať aj ľuďom, ktorí našu pomoc naozaj potrebujú, a zároveň ochránia aj legitímne záujmy našich obyvateľov a nášho spoločenstva. Na to, aby sme to dosiahli, budeme, samozrejme, potrebovať podporu vás aj podporu celej spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.9.2015 o 13:30 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:51

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

32.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
A naozaj len slovenský parlament dokáže taký ohromný cynizmus, ako sme predviedli pred chvíľou. Ale chcem upozorniť na inú vec. Mňa ohromným spôsobom irituje, pán predseda, keď pán podpredseda parlamentu moderuje schôdzu tri dni v čiernom tričku. Tak isto ma ohromne irituje to, keď si špára v zuboch pri zasadnutí pléna a ešte sa pozerá, čo si vybral. Prosím vás, to je tak nedôstojné, že som si dovolil to dať ako procedurálny návrh, aby ste na to upozornili do budúcna, lebo on sa nerozpakuje ani trošku mňa upozorniť na niektoré iné skutočnosti.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.9.2015 o 13:51 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:53

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

34.
Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, ctené dámy a páni, táto kríza, migračná kríza v Európe je už dlhá a bude dlhá a bude ťažká. My sme nedávno riešili a ešte stále doznieva kríza finančná, ktorá mala dopad ekonomický, týkala sa niektorých štátov až dramaticky, ale táto kríza bude oveľa ťažšia a náročnejšia aj pre nás. Má dopad na bezpečnosť, na humanitárne aspekty, je to kríza už dnes aj politická, lebo je to kríza dôvery a vzťahov medzi štátmi Európskej únie, dokonca fungovania Európskej únie. Schengen prestáva fungovať alebo do veľkej miery prestal, a to tu nebolo.
V takomto rozsahu Európska únia dávno nebola skúšaná, ak vôbec. A preto sme prišli 2. septembra s apelom, výzvou, návrhom, aby sa slovenský parlament touto situáciou zaoberal, pretože si ani neviem predstaviť, aby sme riešili len rutinnú legislatívu a nevenovali pozornosť a politický postoj tomu, čo znamená veľkú a ťažkú, zložitú krízu a situáciu aj pre Slovenskú republiku.
Chcem tým poďakovať aj za konsenzuálnu podporu tomuto návrhu a som presvedčený, že to môže byť dobrý podnet, dobrý rámec, možno aj vyjadrenie istej podpory pre exekutívu Slovenskej republiky v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
Pre kresťanských demokratov to nie je nová téma. My sme sa mnohým záležitostiam vo svetových konfliktných miestach venovali po celé roky a nielen apelmi, ale aj konkrétnou pomocou a pri tejto migračnej kríze už od začiatku sme vyjadrovali postoj alebo líniu, ktorú môžem aj dnes potvrdiť a som rád, že dokonca je okolo nej širší politický konsenzus. Chcem to zhrnúť do štyroch bodov:
1. Krízu treba riešiť tam, kde vzniká. Tam, kde je jej zdroj.
2. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné racionálne riešenia.
3. Pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov, azylových žiadateľov, Slovensko má právo si vybrať, komu poskytne túto pomoc prioritne a komu vlastne poskytne aj nielen prístrešie, ale možno perspektívu spolužitia, domovinu, budúcnosť, integráciu.
4. Trváme na obnove a fungovaní schengenského systému, ktorého základom je aj zodpovednosť vlád a celej Únie za bezpečnosť obyvateľov, samozrejme, ochrana hraníc a pritom fungujúci azylový systém.
A na záver chcem navrhnúť jednu myšlienku alebo politický návrh, ktorý by mohol priniesť ďalší kvalitatívny, pozitívny posun pre nás všetkých v súčasnej situácii. Krízu -  a nielen túto, ale každú - principiálne treba riešiť od koreňov, tam, kde vzniká, tam, kde je živená, a to je dnes územie Sýrie, Iraku a ostatných území konfliktov. Som presvedčený, že Islamský štát, islamizmus, militantný fanatizmus, ktorý berie za obete civilistov bez ohľadu na všetky aspekty, ale vyberá si potom veľmi cielene, je globálnou hrozbou. Je to ohrozenie svetové, a preto by sa tejto hrozbe mala venovať Organizácia Spojených národov. Čo najviac a čo najúčinnejšie. Na to ju máme. Či zasahovať vojensky a v akom horizonte, aj na to je OSN, Bezpečnostná rada a medzinárodné právo. Sme presvedčení, že s takýmto postojom a mandátom by aj slovenská diplomacia a politika mala argumentovať či na európskych fórach, veď všetci sme v OSN, to bol výsledok obrody alebo snaha o iný svet po druhej svetovej vojne, ale aj na globálnych fórach, ktoré teraz v septembri budú práve o tom rokovať.
Aj preto KDH požadovalo, aby sme pomáhali dominantne napríklad na území Sýrie, ktorá je rozvrátená, kde veľa ľudí je v pozícii utečencov na domácom území a mnohí sú už za hranicami, pretože sú tam kontakty, vzťahy. Už doteraz mnohí slovenskí občania pomáhajú, organizácie tak isto, univerzity a Slovensko by mohlo a podľa mňa malo zaradiť územie Sýrie s okolím medzi priority našej rozvojovej pomoci. Kde inde pomáhať než tam, kde je akútny problém, ktorý tak či tak na nás dolieha a bude možno ešte viac?
Aj preto sme tu pozvali z Damasku svedka týchto čias patriarchu Gregoriosa III. Bol tu, v tejto sále. Zožal nielen aplauz, ale prijatie na najvyššej úrovni. A ja za to chcem poďakovať, pretože to bolo nielen gesto, ale reálna pomoc ľuďom, ktorí trpia a sú chudobnejší než tí, ktorí zvládnu nejaké dohody o úteku alebo o prechode do Európy. Na tých územiach, samozrejme, treba organizovať efektívnu humanitárnu pomoc, bezpečné zóny, záchytné centrá, Frontex by mal fungovať ako zrelá, zodpovedná európska agentúra pre schengenskú hranicu.
Kvóty. Aj v júni, aj predtým, aj teraz ich odmietame, nie pre tvrdohlavosť, ale pre princíp. Nadiktovaná solidarita nie je solidaritou, a dokonca môže tento systém živiť problém tak, aby sa prehlboval, dokonca prolongoval a rástol ako rakovina v organizme. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné, racionálne riešenia. Keďže kvóty neriešia problém zlyhania migračnej a azylovej politiky viacerých štátov, treba sa na to pozrieť cez prizmu reality. Keď sme Grécko riešili, lebo kolabovalo finančne a ekonomicky, to isté Grécko kolabuje bezpečnostne a zmluvnoprávne. Štát, ktorý je v rozklade, nefunguje v žiadnej dimenzii a ohrozuje alebo robí problém nielen sebe, ale aj väčšiemu priestoru.
Je treba veľmi poctivo a spravodlivo rozlišovať migrantov a utečencov. Lebo kým jedni sú hnaní na báze ekonomiky a sociálnych očakávaní, tí druhí na báze ľudských práv a základnej existencie. Bez tohto rozlišovania ďaleko nedôjdeme a znovu prehĺbime krízu v Európe, a nielen v Európe. Ekonomických migrantov kvóty neriešia. Mnohí z nich majú svoje vybrané destinácie, a tie nie sú ani Slovensko, ani Maďarsko, ani Poľsko, ale západná Európa.
Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež. Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež!
A podporujeme, samozrejme, celkové udržateľné riešenie, ktoré tu pán vicepremiér Lajčák analyticky alebo širšie popisoval. Nechcem ani opakovať, ani sa k niektorým vracať, veď nakoniec parlament 24. júna prijal uznesenie ako mandát vláde Slovenskej republiky, ako mandát pre premiéra pred rokovaním Európskej rady, sú prijaté závery Európskej rady a toho sa treba držať. Ak nebudeme sa držať ani toho, na čom sme sa dohodli, kam dôjdeme ako Európa? Európa na báze práva a dohody je inteligentné a perspektívne spoločenstvo. Európa na báze sily tu už bola a bola to katastrofa.
Po tretie. Trváme na tom, že pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov v rámci Európskej únie, tak slovenskí ľudia sú pripravení prijať aj viac, než sú spomínané čísla v médiách alebo vo vládnych dokumentoch, ale sú pripravení prijať primárne, dominantne kresťanské rodiny zo Sýrie alebo z ďalších území aj preto – a ja som presvedčený, že to je silný argument, lebo sú tieto komunity na Blízkom východe vystavené ge-no-cí-de. Žiaľ, medzinárodné právo pozná po tragických dejinách tento pojem. Genocída prebieha a my ju nemôžeme len komentovať, ale pomáhať tým, ktorí sú obeťami genocídnej, cielenej, systematickej a dlhodobej likvidácie. Toto je výzva aj pre OSN a pre medzinárodné spoločenstvo. Lebo ak je genocída najväčší zločin proti ľudskosti, tak ľudskosť sa prejaví tým, že ho vraciame, to spoločenstvo, do zodpovednosti.
Integrácia, ktorá sa stala súčasťou našich každodenných debát a teraz sa má týkať aj utečencov, je otázka hodnotová a kultúrna. Nielen ekonomicko-sociálna alebo bezpečnostná, a preto si dovolím povedať, že Slovensko by na tejto báze, s takýmto férovým, otvoreným, dobrovoľným, žičlivým prístupom mohlo prijať aj viac než spomínaných sto alebo dvesto utečencov, osôb. Občania Slovenska, rodiny, farské spoločenstvá signalizujú, že sú pripravené poskytnúť pomoc, a preto by mal štát byť nápomocný, pretože má svoje nezastupiteľné úlohy pri takejto spolupráci.
A po štvrté. Trváme na tom, čo je vlastne prvou povinnosťou štátu, aj tohto štátneho orgánu, a to je, ústavného orgánu, a to je bezpečnosť a spravodlivosť. Ak v tomto štát zlyhá, čím to nahradí? Trváme na tom, aby sa obnovili a hlavne zachovávali pravidlá Schengenu, a to je ochrana územia, bezpečnosť obyvateľov a zároveň systém pomoci tým, ktorí ju potrebujú. To znamená fungujúci azylový systém vrátane, vrátane systému návratov. Zachovajme poriadok a poriadok nám bude slúžiť. Staré heslo, veľmi presné a veľmi osvedčené.
Chcem pred záverom práve túto situáciu opísať citátom od Cyrila Vasiľa, ktorý včera v Šaštíne na národnej púti veľmi precízne pomenoval viaceré naše bolesti alebo slabiny súčasnej doby, súčasného Slovenska, a práve jeden z tých bodov sa týkal žičlivosti či štedrosti alebo straty solidarity. Dovolím si krátky citát: "Poriadok, dodržiavanie zákona a prijatých pravidiel, rozumné zváženie ekonomických i kultúrnych kritérií, skutočnej potreby, vlastných možností, ako aj reálnej pravdepodobnosti a nevyhnutnosti kultúrnej, spoločenskej i duchovnej integrácie migrantov, to všetko je potrebné všestranne brať do úvahy pri hľadaní odpovede na komplikovaný systém alebo problém explózie migračnej vlny, ktorá začína podmývať základy spoločného európskeho domu i jeho identity. To je ťažkou a zodpovednou úlohou politikov, odborníkov na bezpečnosť, ekonómov, sociálnych pracovníkov. Ich prácou, ich povinnosťou je hľadať optimálne riešenie, v prvom rade konkrétnou snahou pri odstraňovaní hlavných dôvodov migrantských explózií ako najlepšiemu spôsobu predchádzania chaotickej migrácie, ďalej účinnou a solidárnou medzinárodnou pomocou už v domovských krajinách a vytvorením a rešpektovaním spravodlivého mechanizmu posudzovania žiadostí bez toho, aby sa celý proces ocitol v rukách prevádzačských mafií alebo stal nástrojom politického vydierania."
Dámy a páni, priatelia, žiadnu krízu nevyrieši naivita či bezcitnosť alebo politický kalkul, ktorý vždy vedie aj využíva nástroje populizmu a extrémizmu. Každú krízu vyriešia predovšetkým len zdravý rozum a dobré svedomie. Tieto dva. Zdravý rozum a dobré svedomie. Toto by mal mať každý, hlavne tí, ktorí spravujú verejnú moc. Už či európsku, slovenskú, alebo regionálnu, či komunálnu. Zdravý rozum a dobré svedomie treba aplikovať aj v tomto parlamente, aj na Slovensku. A krízu – a nielen migračnú – vyrieši ľudskosť a zodpovedná solidarita. Preto treba privítať každý prejav účinnej solidarity. Treba nám ju pestovať, rozvíjať etiku solidarity. Vedie ma to k spomienke na jedno meno: Józef Tischner, autor aj knihy, ale aj celej etiky solidarity, ideový vodca Solidárności v Poľsku, už nebohý.
Ale solidarizovať sa majú hlavne ľudia. Za socializmu to bolo inak. Ale práve človek voči človeku, ak je solidárny, tak na tom vzniká solidárna spoločnosť a, samozrejme, aj politika, ktorá napomáha takémuto charakteru. Štát je skôr zodpovedný za napomáhanie solidarite. Hlavne teda za otázky bezpečnosti, krízového manažmentu, spravodlivosti, zákonnosti verejných služieb. Aká by to bola solidarita, keby tento základ negarantoval štát? Dnes máme na Slovensku pri tejto kríze do veľkej miery fragmentovanú spoločnosť, polarizáciu nielen názorovú, a to nepomáha tým, ktorí trpia. Dôležité je, aby to, čo je dobré, aby spoločné dobro víťazilo. Tam vyhrávame všetci.
A chcel by som preto v tejto chvíli a na dôvažok toho, čo sme tu v júni a teraz budeme aj diskutovať ďalej, chcel by som adresovať nám všetkým a osobitne vláde, pánovi premiérovi jednu výzvu, aby sme využili skúsenosti, ktoré máme za vyše dvadsať rokov z rôznych ťažších, zložitejších období alebo výziev – či domácich, alebo medzinárodných – a aby tu vzniklo slovenské fórum pre solidaritu. Také to fórum, ktoré by vyjadrilo v podstate politicko-občiansku platformu pre dialóg, organizovanie a koordinovanie efektívnej solidarity, by pomohlo nielen menu Slovenska, ale charakteru nášho štátu, našej spoločnosti, nášho národa, pretože nás možno čakajú ďalšie, možno ešte väčšie krízy, 21. storočie je skôr pred nami a sú tu bezprecedentné javy. Ja sa nechcem vracať do dvadsiateho, ale Európa ho nezvládala. Dvadsiate prvé závisí od nás tu a teraz, možno aj zajtra.
Vytvoriť slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť takou príležitosťou aj zodpovednosťou pre vládu dať dokopy dôležité, samozrejme, kompetentné ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, ale aj predstaviteľov parlamentných politických strán, mimovládnych organizácií, cirkví a, samozrejme, zástupcov samospráv, tak aby mohli pravidelne a veľmi účinne nielen v dialógu, ale v kompetentnej a takej aktívnej zodpovednosti hľadať spôsob, ako pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Táto kríza bude dlhá a ťažká. A preto potrebujeme organizáciu, mobilizáciu a koordináciu i nástrojov, i samotnej pomoci. Keďže táto kríza je náročná, potrebujeme aj informovanosť občanov, a práve takéto slovenské fórum pre solidaritu by pomohlo etike solidarity, že to nie je len vec niekoho niekde, vlády alebo úradníkov, či bruselských alebo bratislavských, ale naša, naša vec, každého z nás, jednotlivo i spolu.
Chcem povedať, že takéto slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť potrebným a možným posunom, kvalitatívnym posunom od júna, odkedy sme túto tému diskutovali a myslím, že aj zvládali, v pripravenosti a schopnosti Slovenska reagovať a pomáhať čím skôr a čo najlepšie. Kríza je nielen na juhu, pripomínam, kríza je aj na východ od nás, dianie na Ukrajine nie je ľahké a nevieme, čo bude. Ale bez ohľadu na to, čo sa deje inde, formovať nástroje pre solidaritu a etiku solidarity je v našom spoločnom záujme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 13:53 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:12

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ako pán podpredseda Figeľ povedal, bude to naozaj dlhá a ťažká kríza. Veď už druhýkrát sa aj preto bavíme o tomto, o tejto téme v Národnej rade. Ale, tak ako sme počuli aj z úst pána ministra, je tu veľa otázok, ktoré treba riešiť, a s mnohým sa dá súhlasiť.
Čo ale treba povedať, tie veci, ktoré sú jasné dnes možno omnoho väčšiemu množstvu ľudí, boli jasné už v máji a v júni. A treba sa spýtať, prečo z úst slovenskej vlády, z úst premiéra, tu, z vás ako ministra nezaznievali naliehavo a jasne výzvy voči európskym partnerom vtedy.
Pán premiér používal túto tému na vnútropolitickej scéne na to, aby získaval body, ale nebolo ho počuť z európskej úrovne. Pričom bolo jasné, že táto kríza sa nedá zvládnuť – a mne je to jasné dodnes – inak ako dôslednou a tvrdou ochranou hraníc, a nie chimérickými návrhmi na riešenie v krajinách, kde problém vznikol, čo je špecialita pána premiéra. Pretože takéto riešenia si vyžadujú roky a možno aj ozbrojené zásahy, ale my potrebujeme odpovede na utečeneckú krízu tu a teraz. A tá sa dá riešiť len dôslednou ochranou hraníc, dôslednou realizáciou azylovej politiky, dôslednou kontrolou utečencov a aj návratovou politikou, ako hovoríte. Ale nielen tu v Národnej rade, nielen odmietaním kvót na domácej pôde, ale vyzývaním k mimoriadnemu summitu, pretože bez celoeurópskeho riešenia to nebude možné. Nie dnes. Pred tromi mesiacmi bolo treba žiadať zvolanie mimoriadneho summitu Európskej únie.
To, že Slovensko je malé, vôbec nie je ospravedlnením. Nič mu nebráni, aby bolo iniciátor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 14:12 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:14

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Ja som veľmi rád, pán podpredseda Figeľ, že si sa dotkol predovšetkým príčiny tejto utečeneckej krízy, ktorá v novodobej histórii sveta, môžem takto povedať, nemá obdobu.
Na istom internetovskom portáli som si prečítal aktuálny článok s názvom Islamisti zrovnali so zemou sýrsky kláštor Mar Elian, vzdorujú posledné kresťanské dediny. Európa hovorí momentálne iba o tých, ktorí sú niekde na ceste medzi Budapešťou a Mníchovom možno, a veľmi málo sa dotýka práve tých a hľadá riešenie pre tých, ktorí podliehajú genocíde, ktorí sú dennodenne likvidovaní kdesi v Sýrii alebo v Iraku, a neriešime tento problém.
Kde je OSN? Kde je Bezpečnostná rada? Prečo tí, ktorí môžu rozhodnúť o konkrétnych aktivitách, dokonca o vojenskom riešení tejto krízy, príčin tejto krízy, prečo sa neozývajú? A to sú tí, obyčajne sú to tí, ktorí sa podieľali, žiaľ, na príčinách tejto krízy, ktorí nereagovali vtedy, keď bolo treba reagovať. Kde sú tí, ktorí môžu zvolať Bezpečnostnú radu? Prečo ju nezvolajú? Pretože my riešime len časť problému. Kvóty nevyriešia túto situáciu, ktorú momentálne máme. Kvóty ju absolútne nevyriešia, ak nevyriešime príčiny tejto migračnej alebo utečeneckej krízy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 14:14 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:16

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Hneď ako prvé v zozname navrhovaných riešení spomenul pán podpredseda Figeľ riešenie problému tam, kde vzniká. Tým sa okrem iného prihlásil k rétorike vlády a jej predsedu.
Zároveň však musím konštatovať, že ja som hlboko presvedčený o tom, že problémy je treba riešiť tam, kde vznikajú, a hasenie následkov už je len druhoradé. Bolo by ideálne, keby sme týmto tento problém v tejto chvíli dokázali vyriešiť. Má to však svoje minimálne dve veľké "ale".
To prvé je to, že toto je uvažovanie v horizonte rokov, ba desaťročí, ale konkrétni utečenci, ktorí sú v Európe, dokonca v strednej Európe, na našich hraniciach, trpia tu a teraz. A pre nich toto riešenie nie je de facto riešením. To je riešenie pre tých druhých, ktorí tu ešte nie sú a ktorých prílev chceme spomaliť, keďže úplne mu zabrániť nedokážeme nepochybne.
A druhé to "ale" súvisí s tým, že stále sme sa nedozvedeli a, bohužiaľ, ani v tej informácii, ktorú nám predniesol pán podpredseda vlády, ako konkrétne chce Slovenská republika alebo slovenská vláda, aby sme boli ešte konkrétnejší, zabezpečiť to riešenie problému v krajine vzniku. Hovorilo sa tu o konferenciách a podobne, ale to nie je žiadny konkrétny návod. Ja som to chcel už aj v procedurálnom návrhu na začiatku schôdze navrhnúť, aby sme dostali takúto konkrétnu informáciu, ale bol som presvedčený, že ma pán predseda odkáže práve na túto informáciu, tak som ten návrh stiahol, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 14:16 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:18

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ja, samozrejme, súhlasím so všetkými štyrmi bodmi pána podpredsedu. Chcem zdôrazniť, že KDH tejto téme sa dlhodobo venuje. Pred týždňom sme mali Združenie kresťanských seniorov celodennú konferenciu na túto tému na Katolíckej univerzite. To tu nechcem viacej o tom hovoriť. Veľa sa tam povedalo, bolo tam hviezdne obsadenie prednášateľov. Iba to, že kríza tam, kde vzniká, máme ju riešiť, je už asi v niektorých krajinách, napríklad v Sýrii, Iraku, Líbyi, za bodom, keď sa to ešte dalo pomôcť. Ostatné tri body, plne s nimi súhlasím.
Tentoraz už ide o problematiku nadstranícku, že dneska sa musí Slovensko zjednotiť, aby jednotne pri riešení tohto problému, a že Národná rada mala šance sa k tomu už viackrát vyjadriť, ale opakovane možno štyri-, päťkrát to nedala do programu, a to tiež bola určitá chyba, mohli sme tam vyvetrať mnohé názory. Dobre.
Trocha som šokovaný zo stanoviska teraz Európskej komisie a iných politikov. Napríklad vyhrážky Schulzove o vojenskej sile alebo premiérky Nemecka o možnom zastavení EÚ fondov, alebo Schengen, alebo kvóty. Mali aj iní ľudia a iné politiky, iné štáty pomáhať. Napríklad Amerika, ktorá prispela v mnohom k destabilizácii, v podstate nerobí nič. Za ďalšie, arabské krajiny postavia 200 mešít v Nemecku, to ponúkli, ale pomoc, nejakých svojich súvercov prijať, nateraz nič. Ženeva má medzinárodnú organizáciu pre migráciu, 1,5-miliardový rozpočet, takisto absolútne nič.
Chcem upozorniť, že na Slovensku naozaj je veľa iniciatívy, veľa zaujímavých iniciatív, veľa nevládnych organizácií, ktoré veľa robia. A teraz slovenské fórum pre solidaritu by bol veľmi dobrý návrh, kde by naozaj nadstranícky, odborne sa o tejto téme debatovalo.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 14:18 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video