54. schôdza

Ďakujem pekne.
No, Jožko Mikloško, je to vlastne aj odpoveď Štefanovi Kuffovi, ja si to nemyslím, čo sa týka toho zákroku voči kolegovi Hlinovi, ja neviem, či ten zákrok bol adekvátny, alebo nebol adekvátny na to, čo sa tam dialo, to nech vyšetrí inšpekcia, ale ja si nemyslím, že poslanec je niečo viacej ako obyčajný človek. A toto je váš problém, chlapci, obidvoch. Pretože ak takéto niečo by sme chceli nastoliť, tak to môžeme, to sa vrátime že 30 rokov dozadu. Vy nie ste o nič viacej, Štefan, o nič viacej nie si! O nič viacej! A keď raz budeš porušovať zákon a ten policajt sa zachová zákonne a naloží s tebou tak, ako má naložiť, tak ja budem za tým policajtom stáť.
A preto som to povedal. Preto som to povedal, že pokiaľ tí imigranti dôjdu sem, a môže sa to stať, a budú tu robiť bordel a nebudú dodržiavať zákony a budú tu prerážať policajné kordóny, tak ja budem za tými policajtami aj za tými vojakmi vždy stáť, pokiaľ budú brániť Slovenskú republiku, pokiaľ budú brániť zákonnosť a budú brániť slovenské predpisy.
A ešte k tebe, Štefan, tí imigranti sú povinní si tie naše zákony naštudovať. Však sa pozri v televízii, keď je s nimi diskusia, alebo keď sú s nimi rozhovory, jeden študuje na takej vysokej škole, druhý na tej vysokej škole, to sú vzdelaní ľudia. Tak jednoducho nech si tie zákony naštudujú, prekristapána! Ako neznalosť neospravedlňuje. To je niečo neuveriteľné, že nejakí ľudia si dovolia preraziť na hraniciach policajný kordón zvrchovanej republiky! To neexistuje, aby sme niečo takéto ospravedlňovali. Niekedy je menej viacej, Štefan.
Čo sa týka tých našich riešení, kľudne ti ich vysvetlím, lebo si ich evidentne nepochopil.

Ďakujem veľmi pekne. Príjemné dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, páni poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi predniesť môj príspevok k téme, ktorá už takmer tri mesiace rozdeľuje Slovensko, k téme, ktorá podobne ako nešťastné februárové referendum vyvoláva vášne, zatemňuje úsudok a znemožňuje tak akúkoľvek rozumnú diskusiu.
A chcem povedať jedno, hanbím sa. Hanbím sa za politikov, ktorí sa neštítia zneužívať túto hroznú humanitárnu krízu a nešťastné osudy ľudí na vyvolávanie strachu a nenávisti s jediným cieľom vytĺcť z toho politický kapitál. Ja som za politickú súťaž, ale nech je to súťaž návrhov a riešení, ako zlepšiť život ľuďom na Slovensku, nech to nie je pretekanie sa vo vyhláseniach, kto dokáže viac vystrašiť ľudí inváziou, islamom, alebo teroristami. Áno, ľudia sa boja. A je úplne v poriadku, že sa boja, mnohí totiž nemajú žiadne informácie o tom, čo sa deje, alebo majú minimum informácií, alebo sú už totálne zmagorení a zmanipulovaní propagandou prokremeľských serverov na sociálnych sieťach, ktorej zrejmou úlohou je destabilizácia a erózia Európskej únie. A vy, milí kolegovia, teda mnohí z vás, veľká česť výnimkám, namiesto toho, aby ste mali aspoň snahu upokojiť a vysvetľovať rozdiel medzi utečencami a ekonomickými migrantmi, ľudí strašíte. Tak ako ste ich pred piatimi rokmi strašili Maďarmi, teraz ich strašíte utečencami, z jedného jediného dôvodu, aby ste mohli dokázať svoju politickú existenciu, vyrábate strašiaka, pred ktorým potom ľudí chcete chrániť, aby sa vám ľudia mohli odvďačiť vo voľbách hlasom.
Páni a dámy, chcem vás upozorniť, že si neuvedomujete pri tom jednu vec, váš bezbrehý politický machiavelizmus má aj vedľajšie účinky. A tými vedľajšími účinkami sú postupná radikalizácia spoločnosti a plazivá strata ľudskosti.
Dovoľte mi povedať jeden citát: „Za pár mesiacov sme naše srdcia zatvrdili obavou, ktorá vidí v každom, kto klope na naše dvere, v každom utečencovi bez rozdielu len potenciálneho teroristu alebo špekulanta.“ To som nepovedal ja, to povedal v utorkovej homílii v Šaštíne arcibiskup Cyril Vasiľ. Odporúčam vám celkom vážne, milí kolegovia, aj tým birmovaným komunistom, ja ako liberál, aby ste si pozorne prečítali celú tú kázeň a porozmýšľali o jej posolstve. Ja som si ju prečítal a s mnohým, čo povedal arcibiskup, musím súhlasiť.
Súčasná migračná kríza nie je novým problémom. Je to problém, na ktorý odborníci poukazujú už roky. Krajiny ako Taliansko, Grécko, ale aj štáty mimo Európskej únie, Turecko, Libanon, Jordánsko zažívajú prílev utečencov, ktorý môžeme kľudne nazvať najhoršou migračnou krízou 21. storočia už pomerne dlho. Je to prvá vážna migračná kríza v tomto storočí a je veľmi nepravdepodobné, že bude posedná.
Mnohé krajiny Blízkeho východu a subsaharskej Afriky zažívajú absolútnu krízu svojej identity, pád doterajších politík, ktoré sa nedokážu vyrovnať s modernosťou súčasného sveta. Dôsledkom toho je obrovský nárast chudoby, nárast náboženského fundamentalizmu a s ním spojený aj nárast násilia. Vážne sa obávam, že vzostup Islamského štátu je tu iba začiatkom.
Je obrovské množstvo krajín, v ktorých sa tiež začínajú mobilizovať islamskí radikáli, a je obrovské množstvo ďalších krajín, ktorým sa míňajú zásoby ropy, kde prudko rastie počet obyvateľstva, pričom to pôsobí ako stále sa zväčšujúci tlak v tlakovom hrnci, ktorému hrozí kedykoľvek vybuchnúť.
Skutočný problém dnes nie je ten, že prichádzajú utečenci. Okrem toho, že utečenci sú dôsledkom, tým skutočným problémom, ktorému musíme čeliť, je, že utečencov prichádza príliš veľa.
Považujem sa za zástancu ľudskosti, som presvedčený, že Slovensko ako krajina v ľudskosti nezlyhalo. Napriek totálnemu alibizmu súčasnej vlády, ale aj väčšiny pravicových politikov, stovky, možno tisícky ľudí, ktorí dobrovoľne išli pomáhať do Maďarska alebo Traiskirchenu, nosili deky, jedlo, oblečenie. To cez nich prehovorilo Slovensko. A na nich môžeme byť hrdí. A na týchto ľudí som hrdý aj ja. Lenže čoskoro narazíme na vážny problém.
Aj keby sme chceli pomôcť úplne všetkým, narazíme na hranicu, keď utečencov bude toľko, že im už všetkým pomôcť pri najlepšej vôli nedokážeme. Môžeme to nazvať tak, že narazíme na hranicu ľudskosti tvorenej našimi možnosťami. Keď príde 10-tisíc migrantov, 100-tisíc migrantov, Európa im ešte dokáže pomôcť postarať sa o nich, integrovať ich, ale keď príde 10 mil. migrantov do Európy, nedokážeme ich absorbovať, aj keby sme veľmi chceli.
Mimochodom, taká malá poznámka. V tejto debate mi rovnako chýbajú dôkladné analýzy, dôkladné čísla. Zatiaľ som nepočul či už zo strany Európskej únie, ale koniec koncov ani zo strany vlády, koľko utečencov, koľko migrantov je pripravená absorbovať Európa, koľko utečencov, koľko migrantov je pripravené absorbovať Slovensko. Máme kapacity možno 10-tisíc miest v azylových centrách, ktoré momentálne zívajú prázdnotou. Je 10-tisíc to číslo, ktoré sme schopní na Slovensku absorbovať. Včera som čítal u kolegu Dienstbiera z Českej republiky, keď vyhlásil, že Česká republika vie pokojne prijať 15-tisíc utečencov. Aká je kapacita na Slovensku, koľko utečencov dokáže prijať Slovensko? Je to číslo 7,5-tisíc, 10-tisíc, 15-tisíc? Ja to neviem, pretože v diskusii, ktorá zaznieva v médiách, som doteraz nepočul žiadne konkrétne číslo. Pýtam sa, existujú takéto analýzy?
Preto mi príde ako úplne absurdná debata, ktorá je dnes v centre pozornosti, debata o tom, či pomôcť 100 ľuďom, dvom tisíckam ľudí, či kvóty využiť alebo kvóty nevyužiť, či majú byť kvóty povinné, či majú byť kvóty dobrovoľné, pretože vo svetle toho všetkého, čo hrozí nám Európanom, ale aj Slovákom, je toto naozaj úplne, úplne nepodstatné, je pre mňa absurdné, že kvôli tomu, čo dnes Európa zažíva v porovnaní s tým, čo nám hrozí, je práve toto témou, ktorá do Európy vrátila ostnaté drôty a kontroly na hraniciach, ktorá dokázala tak silno destabilizovať jednotu Európy a otriasť Európskou úniou. Európska únia je dôležitá.
Môžem mať tisíc výhrad, milión výhrad, ja možno aj mám tie výhrady, ktoré sa týkajú európskej byrokracie, skostnatenosti Európskej únie, ktoré sa týkajú absurdných požiadaviek Európskej únie, ale Európska únia stále je najúspešnejším mierovým projektom na našom kontinente. Nikdy predtým nezažila Európa tak dlho obdobie bez vojny ako po vzniku Európskej únie, a preto to zopakujem ešte raz, hanbím sa za súčasnú debatu o kvótach, hanbím sa za to, že situácia na Slovensku zašla tak ďaleko, a hanbím sa za všetkých politikov, ktorí využívajú súčasnú krízu na rozdúchavanie nenávisti a strachu a na vytĺkanie politických bodov, hanbím sa za každého, kto súčasnú humanitárnu katastrofu využíva ako príležitosť na prekrývanie ďalších problémov, ktorými Slovensko trpí. Nefungujúce zdravotníctvo, dlhodobo podfinancované školstvo, nedostatok pracovných príležitostí, pracujúca chudoba, nízke platy, rozkrádanie, korupcia, toto sú témy, o ktorých by sme mali hovoriť.
Dámy a páni, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by volala po skutočných riešeniach krízy, a nie iba po riešení dôsledkov a nehanbila by sa prejaviť svoju solidaritu, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by nikdy nedovolila, aby debata o kvótach vôbec dospela do dnešného štádia, lebo by sama zanalyzovala a ponúkla možnosti, ako môže a vie vláda pomôcť, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by rešpektovala Ústavu Slovenskej republiky a jej ustanovenia, že štát sa neviaže na žiadne náboženstvo, že sme sekulárny štát, a nikdy by si nekládla podmienku, že pomôže len skupine s jedným náboženským vyznaním. Ak si už máme klásť nejaké podmienky, tak povedzme, že pomôžeme prioritne deťom, ženám s deťmi a celým rodinám. A, áno, máme právo si vyberať, máme právo si vyberať spomedzi ekonomických migrantov, koho prijmeme a koho neprijmeme.
Prisťahovalecká politika je oveľa širší problém a nebojme sa povedať, že dnes napríklad máme nedostatok lekárov (alebo iných profesií), ktorých budeme musieť niekde nájsť a prijať, ja osobne poznám dvoch výborných a veľmi rešpektovaných lekárov, ktorí pochádzajú z Blízkeho východu, obaja sú moslimovia, sú to slušní ľudia, ktorí rešpektujú slovenské zákony a kultúru našej krajiny, no nezabúdajme, že pri tom všetkom stále platí aj to, že väčšina ľudí, ktorí prichádzajú z konfliktov a vojen zmietaných oblastí, je utečencami, a nie ekonomickými migrantmi a má podľa medzinárodného práva nárok požiadať o azyl, či sa nám to páči alebo nepáči. Naše azylové konanie, ktoré je možno najprísnejšie v Európskej únii, slúži práve na selekciu a rozlíšenie skutočných utečencov a čistých ekonomických migrantov, pričom tým, ktorí dostanú azyl, tým, ktorí sa rozhodnú žiť tu s nami, treba rovnako jasne zdôrazniť, že na Slovensku platia naše zákony, naše pravidlá, naše hygienické a kultúrne zvyky, že tu platí oddelenie záležitostí štátu a cirkvi z ústavy, že tu platí systém európskeho práva a že tu platí Listina základných ľudských práv a slobôd, ktorá nepozná telesné tresty ani trest smrti, a ženy sú tu rovnocenné mužom. Toto je potrebné zdôrazniť.
Môj postoj v dôsledku súčasnej krízy, je myslím si, jasný a čitateľný a zrejme ho aj vy, moji kolegovia a kolegyne, poznáte, naozaj sa snažím, aby som nielen v živote, ale aj v politike išiel príkladom, preto sme boli spoločne s mojím kolegom Jožom Kollárom ešte pred začiatkom leta na Sicílii, aby sme sa osobne oboznámili s tým, ako napríklad Taliansko zvláda príchod migrantov.
Rovnako som sa rozhodol ísť príkladom v tom, že sa sám postarám o jednu rodinu utečencov, ktorá dostane na Slovensku azyl a ktorá sa rozhodne tu žiť a rešpektovať naše zákony a naše zvyky. V porovnaní s tým, ako je závažný celý problém, ide, pochopiteľne, iba o gesto. Áno, to môžete pokojne povedať, nikoho som na to nevyzýval a ani dnes nevyzývam, ale ak by sa nás takýchto našlo viac, ktorí by boli ochotní takto osobne pomôcť, a išli by sme príkladom, pomohli by sme Slovensku a ukázali by sme, že si ceníme nielen našu slobodu, nielen naše bezpečie, ale aj hodnoty solidarity.
Teraz sa chcem ale dostať k tomu, čo považujem za dôležité, čo od nás občania našej krajiny skutočne očakávajú. A to sú riešenia. A treba povedať, že tie riešenia nebudú jednoduché, budú nákladné, nepríjemné, zložité a možno aj bolestivé. Tu musíme hovoriť o krátkodobých riešeniach, o tom ako si naozaj poradiť s ľuďmi, ktorí tu už sú, pri dodržaní všetkých dohovorov medzinárodného práva, bezpečnosti a schopnosti jednotlivých krajín absorbovať cudzincov, ako aj našej ľudskosti a európskej solidarity. A zároveň musíme hovoriť aj o dlhodobých riešeniach, o posilnení operácie na ochranu vonkajších hraníc EÚ a Schengenu, o opatreniach v Sýrii, v Líbyi, o zahraničnej pomoci aj krajinám mimo Európskej únie, ktoré u seba prichýlili najviac utečencov pred vojnou a násilím, lebo je lepšie im finančne pomôcť, ako keby mali nezvládnuť svoju situáciu, čo by viedlo k ďalšiemu náporu na Európsku úniu, a predovšetkým, a toto by som chcel zdôrazniť, v boji s terorizmom v jeho rôznych podobách. Teroristi a Islamský štát sú skutočný problém. Veľmi veľa kolegov doteraz v rozprave opakovalo v súvislosti s migračnou krízou jednu a tú istú mantru. Tou mantrou je, že treba riešiť príčiny, a nie dôsledky, ale, bohužiaľ, takmer žiadne riešenia príčin tu dnes nezazneli.
Tvrdenie, že my sme situáciu nespôsobili, nech ju riešia tí, čo ju spôsobili, dámy a páni, jednoducho neobstojí. Ak už necítime zodpovednosť za dodávky zbraní, či už z Česko-Slovenska alebo aj zo samostatného Slovenska, mali by sme cítiť aspoň spoločnú zodpovednosť za globálne klimatické zmeny, ktoré boli spúšťačom konfliktov, ktoré prerástli neskôr do občianskej vojny v Sýrii. Európska únia si pridlho zatvárala oči pred tým, čo sa dialo v Sýrii, pričom obávam sa, že dnes už máme na výber len veľmi zlé alebo katastrofálne riešenia. A tak najefektívnejším a možno aj nevyhnutným odstránením príčiny a zastavením príchodu najväčšieho počtu utečencov je okamžitá spoločná silová intervencia v Sýrii, áno, pokojne aj v spolupráci s Ruskom, spolu s vyslaním mierových síl s mandátom OSN, pretože ak chceme bojovať s terorizmom, musíme s ním bojovať aktívne, dôsledne a na všetkých frontoch, nielen v Európskej únii. Som presvedčený, že dobre pripravená medzinárodná operácia je schopná nastoliť pokoj a mier na väčšine územia Sýrie v priebehu no možno nie troch dní, ako hovoril kolega Hlina, ale v priebehu niekoľkých týždňov určite. A treba si jasne povedať, že si to bude vyžadovať aj dlhodobé nasadenie vojenských síl, ktoré bude udržiavať poriadok na území Sýrie. Dámy a páni, neteší ma to, nie som militant, vyznávam mier, ale Islamský štát dnes pred našimi očami zabíja tisíce nevinných ľudí a ešte sa tým dokonca aj chváli, spôsobuje utrpenie ďalším miliónom, ktoré vyháňa zo svojich domovov, ničí kultúrne dedičstvá krajín, ktoré okupuje. Tak ako je našou povinnosťou, ľudskou povinnosťou pomôcť utečencom tu na našom území, je rovnako našou povinnosťou využiť všetky možnosti, ktoré máme, a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu v Sýrii. Dámy a páni, my tieto možnosti máme.
Toto nie je len o Sýrii, oveľa väčšie počty žijú v ďalších krajinách, kde už dnes tikajú veľmi podobné rozbušky ako tá rozbuška, ktorá vybuchla v Sýrii. Som hovoril včera s kolegom Dzurindom a ja som presvedčený o tom, že on o chvíľu bude hovoriť oveľa podrobnejšie, takmer 200 mil. ľudí žije v Nigérii, kde je mierna väčšina moslimov, mierna menšina kresťanov a silne sa aktivizujú militanti, Boko Haram, snažiaci sa nastoliť podobný islamský kalifát, aký dnes vidíme na Blízkom východe. Ako by bola Európa schopná zvládnuť desiatky miliónov utečencov len z tejto jednej krajiny, ak by sme tam dopustili obdobný scenár, aký sa udial v Sýrii?
A teroristi, džihádisti, islamisti, operujú aj v ďalších krajinách. Žije 40 mil. ľudí v Sudáne, 13 mil. v Čade, 25 mil. v Jemene. Všade tam sa dá očakávať podobný scenár ako v Sýrii. A ak nezasiahneme teraz, môžeme mať jedného dňa skutočne celú Afriku v Európe. Pevne verím, že toto nikto z nás nechce.
Dámy a páni, najlepšie riešenia sú tie, ktoré sú realizované v súlade so zdravým rozumom a v rovnováhe so srdcom. Chcem vás požiadať, aby ste na to mysleli pri vašich vyjadreniach k téme utečencov a migrantov. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Priznám sa, mal som trošku väčšiu obavu, čo povie pán kolega, ale, dobre, mal som pocit, že to bude o niečo horšie z pohľadu toho, že treba ísť kúpiť minerálky do predajne Lidl. Tu som rád, že sme sa niektorým veciam vyhli. Ja, ak dovolíte, sa chytím dvoch vecí, čo kolega spomínal, a to toho, že, ja si to tiež myslím, že treba pomáhať, to nespochybňujem a, prosím vás, ani nespochybňujte, len pomáhať tým, čo potrebujú pomoc, lebo sa nám môže stať, keď budeme veľa pomáhať, tak už keď naozaj bude treba pomáhať, nebudeme mať z čoho pomáhať, resp. tá atmosféra bude taká, že sa nebude chcieť pomáhať, lebo teraz pomáhame v zásade všetkým. My sme pomaly, lebo aj Slovensko tak pomáha, jeden sociálny ústav. Tuná pán Richter pomáha exekútorovi Krutému, mu dotuje pracovné miesta. Tento štát platí letisko v Poprade, ktoré v zásade nepotrebujeme, len chlapci z J&T na ňom pristávajú, ale celú údržbu tam servisuje štát. Proste toto je vec, ktorú by sa Európa od nás nemala učiť, že sme urobili sociálny ústav pre bohatých zo Slovenska. To je jedna vec,Druhá vec, čo chcem spomenúť, sú tie čísla. Tiež cítim deficit v tých číslach, ale všimnite si, pán kolega, jediní, ktorí poznajú čísla v tejto krajine, sú pán Fico a pán Poliačik. Pán Fico vie presne, že z utečencov možno 90 % sú ekonomickí, 10 % sú iní utečenci. Pán Poliačik tu má presne opačné čísla. Čiže títo dvaja ľudia v zásade majú presné čísla, len tomu, aký je ten zdroj, my nerozumieme. A my, čo ešte pripúšťame, že svet nie je čierno-biely, by sme radi počuli tie naozajstné čísla. Mňa naozaj zaujímajú tie naozajstné čísla, aby sme pomáhali tam, kde treba pomáhať. Ďakujem.

Pán kolega Miškov, na túto vládu chrlíte len to všetko zlé, síru, že každé jej rozhodnutie bolo špatné. Len sa pozrite teraz na to, ako aj Európska únia sa chytila rozumu, aj keď neskoro, ako keby počúvala rady tejto vlády, Roberta Fica. My sme tu všetci proti kvótam, ale koldokola mlátime prázdnu slamu. A vy to takisto robíte. Sú bohatí ľudia, ktorí môžu pomáhať. Ja som veľmi rád, že chcete pomôcť nejakej rodine, máte na to finančné príjmy, by ste mohli pomôcť aj viacej a viacerým ľuďom, ale to nepomôže tomuto svetu ani Európe. To sú len malicherné veci, ktoré vy hovoríte.
Táto vláda nesie zodpovednosť za Slovensko a za všetko, ale aj za Európu, ale čo urobila vaša vláda? Veď ste boli ministrom v jednej vláde a keď ste mali zobrať na seba zodpovednosť, tak ste sa radšej rozpadli. Veď si vstúpte aj vy do svedomia.

Dobré ráno. Vážení páni poslanci, vážené panie kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov k tejto téme migrantov a migrácie povedať. Ja osobne som dumal celé prázdniny nad tým, aby človek naozaj sa s plnou vážnosťou zamýšľal nad tým, čo sa to tu deje. V podstate aj v našej krajine aj v kontexte Európy, ale vôbec, celkovo vo svete človeka všeličo napadá. Samozrejme, človek si aj vypočuje aj počúva stále názory ľudí. Často nás priam zachvacuje až hystéria ohľadne tej migrácie, ktorá sa deje.
Osobne sa domnievam, že zásadný problém tu je predovšetkým v rozdielnom chápaní ľudských práv, ktoré sa predovšetkým odvíjajú od kultúrnych, historických a náboženských princípov. Európa je, dá sa povedať, v euroatlantickom chápaní ľudských práv. Ale ak by sme tie ľudské práva, možno aj tú Listinu ľudských práv chceli vzťahovať úplne globálne na celý svet, nie je to možné. A to vieme veľmi dobre, pretože sú tuná naozaj veľakrát až priepastné rozdiely v kultúre, možno v tradícii a veľakrát hlavne kvôli tomu dochádza k neporozumeniu a nepochopeniu.
Keď si spomínam ešte aj na júnovú schôdzu, na ktorej sme hlasovali o tom, či tie kvóty majú alebo nemajú byť, tak táto Národná rada sa v podstate, dá sa povedať, jednohlasne zhodla na tom, že nemajú byť. Tiež som nad tým uvažoval a rozmýšľal a položil som si otázku, či je tuná vojna v Európe alebo tá vojna sa začala, lebo tie kvóty mi nabudili no naozaj spomienku, to, čo som mal možnosť počuť od starých rodičov, keď rozprávali. A v druhej svetovej vojne keď išiel front zo západu na východ, prišli nemeckí vojaci, v našom meste boli a jednoducho potrebovali byť ubytovaní, prišli so samopalmi a určili kvóty, povedali: „Desať nemeckých vojakov bude ubytovaných vo vašej rodine.“ Naspäť o niekoľko rokov keď išiel front, sa vracal späť z východu na západ, prišli sovietski vojaci, tiež zamierili pušky a samopaly a povedali: „Toľko a toľko ľudí musíte prijať.“ Ak má byť tá pomoc účinná a naozaj aj úprimná, myslím si, že kvóty by tuná nemali byť.
Ale treba aj ľudí motivovať a správne im podávať tie veci, aby boli ochotní pomáhať, lebo to, čo sa vynucuje, je veľmi málo účinné. A rovnako aj teraz Európska únia by si chcela vynucovať to, kde aké kvóty budú. Neviem si dostatočne predstaviť tú skutočnosť, ak vy máte predstavu o svojej budúcnosti, ak ste tým migrantom a chcete žiť v tej konkrétnej krajine, ktorú ste si možno vybrali, vytipovali, či už je to Nemecko alebo by to boli Spojené štáty severoamerické, možno tak trošku zachádzam ďalej, alebo ktorákoľvek krajina, či by to bolo Slovensko, Rakúsko alebo ktorákoľvek európska krajina, že ktosi vás nanúti že pôjdete do Švédska alebo do Nórska, alebo ja neviem do Litvy, alebo neviem kde. Myslím si, že nikomu by sa to nepáčilo.
A taká hystéria nás zachvacuje. Či sú to ekonomickí migranti alebo sú to migranti, ktorí utekajú pred vojnou, tiež som si položil otázku, naši ľudia ešte v Česko-slovenskej republike v čase totality boli prevažne akými migrantmi, boli to len politickí väzni alebo len politicky prenasledovaní ľudia, nebola to drvivá väčšina práve ekonomických migrantov? Mnohí ľudia práve išli za tým, možno tou vidinou blahobytu a možno šťastia. Ale tam mnohí išli aj s vidinou iného rozmeru slobody, ktorú sme za tou železnou oponou videli, a jednoducho boli ochotní alebo riskovali aj svoje životy.
Dnes na hraniciach čo a ako sa to deje? Áno, včera to bolo spomenuté, sme pohoršení, možno kolegom, ktorý tuná vystupoval, nad tým, že sa tuná použili vodné delá a slzotvorný plyn. Ale nie tak dávno boli to chlapci, poviem, chlapci ale vo veku od 18 do 20 rokov, chlapci nasadení na hranice aj tu v susednej obci v Devíne, v Devínskej Novej Vsi. A jednoducho mali ostré náboje a na toho, kto chcel narušiť hranicu či už z jednej alebo z druhej strany, strieľalo sa ostrými. Koľko ľudí tak bolo zastrelených na hraniciach? A koľko zastrelili sme aj my svojich vlastných ľudí?
Myslím si, že dnešnému svetu a možno aj dnešnej Európe naozaj chýba taký zdravý úsudok. My sme ho úplne, úplne stratili. Prepáčte mi to. To hovorím však aj za seba. Stratili sme ten reálny pohľad. My tuná sme toľko riešení tuná navrhovali, čo všetko by sa malo urobiť, ale nie sme schopní akcie žiadnej, nevieme pohnúť vecami dopredu. Mám taký pocit toľkokrát, a možno aj tá Európska únia a štáty Európskej únie, bezmocne sa pozeráme na ten prízrak, ktorý sa tuná deje.
Aj tí migranti, tí utečenci, ktorí sa možno tuná tlačia, kolega to tu včera rozprával, a tak sa rozohňoval, vraj musia dodržiavať zákony. Ale ich nepoznajú. Nech si ich naštudujú? Koľko našich ľudí v našej krajine a v Európe nepozná zákony vlastnej krajiny? Ale my to žiadame možno od ľudí. Keď povieme, že možnože sú to učitelia, inžinieri medzi tými utečencami, nie je to tak. To nie sú samí intelektuáli. Neverím tomu, že nimi sú. Sú tam veľakrát jednoduchí obyčajní ľudia. A oni sú naučení žiť v inej krajine, s inými zákonmi, s inou tradíciou, s inou kultúrou. A jednoducho vždy sa tuná budeme zrážať a budeme sa zrážať práve na tomto probléme. Ja som sa zamýšľal tiež nad tou vecou, prečo je to tak. Môžem sa mýliť, to sú moje úvahy. Ja tak poviem, tým aj vyjadrím sa k tomu, prečo tomuto tak je.
My samotní Európania odmietli sme mnohých ľudí, keď mnohým ľuďom sme nedovolili sa narodiť. Sú to milióny ľudí. My máme zákony a včera sa tak rozohňoval možno tuná kolega, že treba ich dodržiavať. V súlade so zákonom máme právo zabiť nenarodené dieťa. Je to práve preto, lebo to je v zákone. Máme na to právo. A toto je tá náhrada, pretože aj samotní Belgičania sa vyjadrili, že chýba im niekoľko tisíc pracovných miest na ich pracovnom trhu. Včera kolega Mikloško to hovoril, ako to bude vyzerať v roku 2020, v roku 2050, že budú mnohé pracovné miesta neobsaditeľné, lebo nemáme ich kým obsadiť, pretože predovšetkým, si dovolím povedať, Európu zachvátil egoizmus. Aký je to egoizmus, keď ja žijem, ja sa chcem mať dobre, chcem byť v blahobyte a jednoducho druhému ani nedovolím sa ani narodiť? Rovnaký postoj zaujímame aj voči týmto utečencom.
Máme sa, samozrejme, chrániť, lebo ak by boli medzi týmito ľuďmi kriminálnici, ktorí by rozvrátili naše spoločenské systémy, s tým sa súhlasiť nedá. A myslím si, že my sme stratili naozaj prehľad o týchto ľuďoch a môže byť z toho naozaj veľký chaos. S otcom, ktorý má 81 rokov, sme sa tak rozprávali. Myslím si, že môžem to prezradiť o ňom. Je onkologickým pacientom, je mojím otcom, naším otcom. A pýtal som sa tak 81-ročného muža, čo hovorí na tých utečencov. To som mu takú skúspróbu, takú otázku dal. „Zastaň sa ich chudákov.“ Veď ja sa ich naozaj aj zastávam.
Spomínam si na tie časy spred niekoľkých rokov. Je to možno len 26 rokov dozadu, čo sme to tuná mali, keď tiež sme boli utečencami. Aj v súčasnej dobe nechcem aby to bral z vás osobne ktosi, možno aj vládna strana SMER, lebo to je za tých 25 rokov. Naši ľudia cez to všetko, že sa otvorili tie hranice, sú migrantmi. Sme migrantmi akými? Ekonomickými migrantmi sme. Koľko našich ľudí z našej krajiny uteká von? Koľko našich ľudí študuje vonku? Čo je potom dobré?
Keď študujú naši mladí ľudia vonku, to som už tak aj spomínal, ak sa potom zo skúsenosťami vrátia späť, to je vynikajúce. Ale veľakrát sa nevracajú späť títo mladí ľudia. Nad tým sa treba zamyslieť. To je naozaj veľmi vážny problém.
Sem keď prídeš, čakajú ťa len samé problémy, máš problém s prácou, so zamestnaním, s bývaním, dokonca, musím teraz takto povedať, a neberte to osobne ani, hej, ale to je dlhodobý proces s úradmi a úradníkmi, prebyrokratizované všetko je, úradníci sú akoby kvázi vykladači zákonov a v podstate zaťažujú tých ľudí ešte viac, ako by ich mali zaťažovať. Je tu tisíc problémov. Myslím si, že ten egoizmus, ktorý nás akosi takto gniavi, to je tým veľkým problémom.
Včera keď som Renátu Zmajkovičovú počúval, ja som si to tak kdesi tuná poznačil, ale nebudem to hľadať v tých papieroch svojich, ona tak pekne to povedala. Myslím si, že mne sa jej tie prejavy, by som povedal, páčia, aj keď som včera možno tak na ňu nereagoval faktickou poznámkou. Ale teraz mám ten priestor. A povedala, že aj malá krajina, ako je Slovensko, môže byť tým malým mostom, ktorým sa prepoja. To môže byť aj tým malým mostom medzi východom a západom, ale medzi aj stredovýchodom a východom, ja to poviem aj, tak ale, aby to bol most, ktorý je jednoduchý, ktorý sa zrieka toho egoizmu, aby bol tým mostom dobra. Aj naša malá krajina má čo odkázať svetu.
Včera vo faktickej poznámke krátko som to len tak spomínal, na jednej strane sú tu utečenci, ktorí sa tlačia z juhu nekontrolovane, a na druhej strane ako keby sme mali silno zatlačené oči, ale aj uši s tým, že nechceme vidieť ani počuť, že v susednej krajine na východe, a máme spoločnú hranicu s ňou, a tou je Ukrajina, nie je všetko okej. Ešte aj o pohár majstrov futbal Ukrajinci keď hrajú, ako keby sa nič nestalo. Ale takmer 10-tisíc ľudí je tam mŕtvych, takmer milión utečencov je na Ukrajine. A voči nim akí sme veľkorysí? Sú to menejcenní ľudia alebo to nie sú ľudia, lebo sú to ľudia z východu? Ale veď sú to ľudia, Slovania rovnako ako aj my. Aj tú kultúru, dá sa povedať, aj to náboženstvo, aj všetky tie hodnoty máme s nimi veľmi blízke. Tak voči jedným nás zachvacuje hystéria a voči druhým sme takí tvrdí.
Aj s tými sankciami, ktoré sú uplatňované voči Rusku, spomenuté to tu bolo, ani ja nesúhlasím. Kto si urobil tu škodu? My sami sme si ju urobili tým, že sme tie sankcie urobili. A Poliaci boli tí, ktorí, teraz keď ma budú počúvať, nech sa neurazia veľmi, boli prví, ktorí boli za zavedenie tých sankcií voči Rusku. Ale zároveň boli prví, ktorí prebaľovali jablká, aby cez Bielorusko boli transportované jablká na ruský trh. No tak na jednej strane vykrikujeme o sankciách, ale na druhej strane aj ten ruský rubeľ je pri obchodovaní dobrý. Nesprávajme sa tak nepriateľsky.
A keď také nepriateľské postoje budeme zaujímať aj v Národnej rade, aj tu nás budú sledovať aj občania, ako sa my poslanci Národnej rady správame, naopak, riešiť nie mnohé, ale všetky konflikty sa dajú formou dialógu a rokovaní, tak aby dialóg išiel vždy na doraz až do vyčerpania a bol vedený neustále, lebo ty keď prestaneš viesť dialóg, začnú rinčať zbrane. A to bolo aj pred dvoma rokmi, keď som o tom rozprával, možno na tej Ukrajine a ešte sa tam nestrieľalo, hej. Ale potom po nejakom krátkom čase reálne sme zažívali to, čo sa tam dialo.
Byť utečencom a byť na úteku nie je jednoduché. Mohli by sme teraz vyberať medzi utečencami ako medzi zhnitými zemiakmi. Ale tiež som si položil otázku, kto z nás by chcel stráviť jednu noc v Sýrii, keď tuná možno mnohí rozprávali, že však sa tam pomaly nič nedeje. Kto z nás by chcel jednu noc stráviť v Iraku? Kto z nás by chcel stráviť tam jeden týždeň alebo jeden mesiac. Vyskúšajme si to. A keď je tam naozaj takýto pokoj, prosím, môžeme zaujať k tomu iný postoj, ale ak niekto mieri na niekoho puškou a ty pritom nepodáš tú pomocnú ruku, myslím si, že to je neetické a nehumánne, lenže my, by som povedal, Európania, sme už takí ľudskoprávni, že nevieme sa vpratať do kože, v súlade so zákonom, ktorý bol tuná spomínaný, spraceme zo sveta človeka, ktorý je dlhodobo chorý, nevyliečiteľne chorý.
Bavíme sa o eutanázii detí s otázkou, či ju zaviesť alebo nezaviesť v súlade s ľudskými právami. O čom to hovoríme, o čom to tá Európa hovorí? To je čosi úplne strašné. To je to zvrátené. Keď ty sa tak zvrátene budeš správať, ty nebudeš vedieť reálny postoj zaujať voči problému, ktorý nastáva, ktorý je dnes. A my ho nevieme zaujať. A to je takýto problém.
Kolega keď tuná rozprával, Ľubo Galko, nie je tuná, aj navrhol tie štyri body, ktoré SaS-ka navrhuje s tým, čo všetko by tu bolo treba urobiť. Ja som tak úsmevne na to tak reagoval otázkou, ako taká politická strana chce zvrátiť možno geopolitický priestor, ktorý tuná je, a tú hrozbu alebo tie problémy, ktoré sú tuná.
Na záver mi nedá, aby som nespomenul, lebo včera som už nejako nemohol tak reagovať, ono to tak nesúvisí s tou témou, ale len zdanlivo to s ňou nesúvisí, Dodo Hlina včera už odtiaľto odišiel nejakých pár minút pred desiatou večer, ale bola reč aj o ňom, Ľubo Galko vo svojom prejave tu, Dodo tu sedí teraz, spomenul ten zásah polície voči poslancovi Národnej rady. Ja z faktickej, už tá časomiera vtedy ma vypla, to dopoviem teraz. S tým, čo sa udialo na tej ulici, nesúhlasím. Neviem, čo Dodo povedal tým policajtom, nepýtal som sa ho na to, nerozprávali sme o tom. Ale poslanec je ústavný činiteľ. A nesúhlasím s Ľubom, nie je tuná, inak by som sa mu pozrel do očí s tým, že to je tiež len človek. No však je ním, veď ale má tiež ľudskú dôstojnosť. Ale to ja považujem za zásah polície, ktorý bol neprimerane tvrdý, lebo s ústavným činiteľom sa zaoberalo ako s nejakým zločincom. Tak pohoršujeme sa nad tým, čo sa deje, ako na hraniciach nejaká novinárka potkla nejakého utečenca, keď potom ju vyhodili, vyrazili, s tým, že je to veľká aféra alebo čo ako sa stalo, neviem, ja som to nevidel, len tak som to letmo nejako kdesi tak zachytil, ale tu poslanca Národnej rady v Európskej únie, v slobodnej krajine hodia na zem, spútajú. S tým nemôžem súhlasiť. Aj na druhej strane aj ten výrok pána prezidenta tuná bol, a súhlasím s ním, že v podstate, áno, polícia sa vťahuje do politického boja. To by nemalo tak byť, ale mali policajti reagovať inak. Je tu Národná rada Slovenskej republiky a my sme tí, ktorí majú riešiť, ak nejaký ten problém vznikne a Dodo by čosi zrobil, je tu na to mandátový a imunitný výbor, máme tak riešiť svojho vlastného kolegu. Ak pôjdeme tu inou cestou, je to veľmi zlá cesta, pričom budeme sa tváriť, že však aj poslanec je len obyčajný človek. No však je taký, samozrejme, ale je v pozícii ústavného činiteľa. Ak zbúrame všetky tie hodnoty a možno aj tú hierarchiu, aj všetko toto, čo nastane? Nastane tak anarchia. Robme to, pokračujme v tejto ceste, ale ja si myslím, že to tu nie je spôsob a nie je správna cesta.
Rovnako aj je to podobne pri tých utečencoch, na jednej strane aká nás hystéria tuná zachvacuje. Ale keď ja potrebujem naplniť si ten pracovný trh a chýbajú mi pracovné miesta, tak potiaľ sú mi tí utečenci dobrí. Ale keď už je tam pretlak, tak zavádzame kontroly na hranici a sankcie. Vtedy je už potom to problém. Dáni dávajú 2 200 eur pre mladé páry jednoducho, keď tam utečenci prídu. Oni vedia, že majú voľný trh práce, ale pozrite sa, ako sa liberálne správajú.
Tak v súlade so zákonom dáme si to do legislatívy, môžeme človeka zabiť, zavraždiť, to sú tie eutanázie. Toto je tá hrozba. To je tá hrozba, my sme sami sebe nepriateľmi. My sa vysmievame z kresťanských hodnôt a Európa je postavená na kresťanských hodnotách. My po nich šliapeme. Tak túto krajinu prídu zaujať iní ľudia. Iní ju zaujmú, to tak to bolo, prepáčte mi to, tak ma to stále tak napadá, biblicky aj v knihe Genezis, ale aj v Starom zákone, kanaánska krajina Izraelitom vždy nepatrila, ktorí ak boli verní svojmu Bohu, Boh stál na ich strane, ale ak sa začali klaňať kanaánskym bohom a bôžikom, odňal im túto krajinu a bolo tam potom babylonské zajatie, Nabuchodonozor, kráľ Kýros. A nebolo to inak. My sa nevieme, ľudia, poučiť na histórii.
A nedá mi, aby som nespomenul aj už tak možno kresťansky, nehanbím sa za to, a to je evanjelium. Včera Ľuboš možno trošku gúlil očami, keď to Jožo Mikloško spomínal. Ale, viete, aj mňa to isté napadlo. Bol to List sv. Jakuba a ja to poviem len tak úplne na záver. Ukáž mi svoje skutky a ja ti poviem, akú vieru máš. Ešte raz to zopakujem, ukáž mi svoje skutky a ja ti poviem, akú máš vieru. Aj my ak ešte sa teda ako-tak hlásime ku tým kresťanským hodnotám, ukážme svoje skutky, aby sme mohli ukázať aj svetu, že naozaj túto vieru máme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja som už chcel aj včera, ale predsa len kolega už bol úplne do desiatej, trošku reagovať na to, čo kolega spomenul. To sa tak javí pre toho, kto nevie, že pomaly kriminálnik som ja, čo som ja to vtedy urobil, čiže dovoľte povedať pár faktov, prosím vás, ale ešte jednu poznámku mám, koľkí z vás si povedali, že dobre mu tak. Len upozorňujem, či na zemi ležím ja alebo leží niekto iný, tak ak si máme na tieto obrazy zvykať, to nie je dobré, ale, nech sa páči. Ja by som dokonca možno vedel aj menovať niektorých, ktorí si povedali, že dobre mu tak.
Prosím vás, trošku faktografie. Úžerníci 2. 9. Nemali čo poskytovať pôžičky. Upozornil som osobne prezidenta Policajného zboru, podal som trestné oznámenie, 3. 9. pokračovali v tej činnosti, 2. 9. ešte okrem tých skutočností som povedal, že ak budú v nej pokračovať, že 3. 9. symbolicky zamurujem vstup do jednej z niekoľkých desiatok pôžičkární. Presne to som urobil. Symbolicky som zamuroval vstup do jednej brutálne úžerníckej nebankovky, ktorá je, žiaľ, a musím to povedať, krytá stranou SMER. Tá pani mohla odtiaľ kedykoľvek odísť. A nakoniec sa z toho stalo, že tu si objednajú P. R. článok v Pravde. Ja normálne žasnem, čo je schopná urobiť Pravda, že si nechá vytlačiť P. R. článok úžerníkov, kde splietajú úplné hlúposti, pričom nakoniec sa to celé pretočí tak, že neviem, čo som ja urobil. Viete, čo som ja vtedy urobil? Ja som chránil a budem chrániť, avizujem, aj ďalej desaťtisíce našich ľudí, ktorí sa stávajú utečencami v našej krajine, utekajú pred úžerníkmi, pred exekútormi, už pomaly... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec tu porozprával všeličo od rôznych proste tém. Z toho s niečím sa, samozrejme, stotožňujem, ani neviem, či sa s ničím dá stotožniť, ale v jednom určite sa to dá. Ja som to povedal aj pri inej príležitosti, že v krajine národ, civilizácia, ktorá vyprázdni svoj kultúrno-hodnotový priestor, tak jednoducho tú krajinu a tú zem zaujme iný kultúrno-hodnotový priestor a iné národy. A v tomto prípade sa to začína veľmi markantne diať. Proste islamská kultúra postupne a pozvoľne obsadí Európu a Európa sa stane apendixom arabského a moslimského sveta. To si treba uvedomiť. Toto sa dneska deje. Iba raz sa podarilo, jednoducho to bolo v Európe, naopak, a to bolo na sklonku zániku Západorímskej ríše, keď barbarské, germánske kmene, ktoré obsadili Západorímsku ríšu, ktoré ale nemali ucelenú náboženskú kultúrno-hodnotovú predstavu, tak jednoducho prijali kultúru, náboženstvo Západorímskej ríše a skultúrňovali sa. Ale to bol výnimočný prípad v histórii Európy, dneska sa deje pravý opak, Európa sa stane proste islamskou a nastanú tie hodnoty, ktoré prinesú, bohužiaľ, títo prisťahovalci. A tie prevládnu, to mi verte.

Áno, to je veľakrát tá hystéria. Bojíme sa niečoho. Bojíme sa niečoho neznámeho. Ale ešte tak dodám. Tvoj domov je tam, kde ťa prijímajú. A odmietanie tu je tým najhorším, čo môže byť. Ten, kto to nezažil, tak v podstate to ani nepochopí, o čom hovorím. Možno to tu spomenul aj kolega Dodo Hlina a možno aj ďalší kolega. Ale to odmietanie môžeš zažiť doma vo svojej krajine, doma vo svojom byte, vo svojom dome od svojich najbližších rodinných príslušníkov.To, čo sa deje dneska s migrantmi, no naozaj sú to zvrátenosti, lebo je to obrovský jeden veľký biznis, prevádzači zarábajú na migrácii viac ako narkomafie, ktoré na drogách zarábajú. Zrobili si z toho hnusný biznis. Nehľadíme na to ľudské utrpenie, na to, koľko ľudí už pri tejto migrácii naozaj zahynulo. Prečo je to tak? Je to pre náš egoizmus. Aj tá dodávka sa našla odstavená na diaľnici na ceste v Rakúsku, myslím, že tam bolo tých 78 utečencov, ktorí tam boli. Je to čosi strašné. Zomreli udusením. To je ten egoizmus, o ktorom som hovoril.
Táto migrácia, si dovolím povedať, je migráciou preto, lebo je to predovšetkým kríza morálnych hodnôt, stratili sme zmysel nielen pre dodržiavanie zákonov, ale predovšetkým pre ich tvorbu. Aké my zákony veľakrát prijímame, aj v rámci Európskej únie? Sú proti človeku, proti ľudskosti, ani nie je možné ich dodržiavať. To je strašné, lebo sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, rád by som predložil v prvom rade uznesenie. Bol by som bol rád, keby sme ho prijali na konci rozpravy pri hlasovaní, pretože si myslím, že by malo byť k tejto informácii niečo prijaté. A aj včera som pánovi kolegovi Viskupičovi povedal, že na druhej strane si myslím, že už by sme nemali substantívne pridávať nejaké veľké vyhlásenia, veľké deklarácie práve z toho dôvodu, že bolo historické, že táto Národná rada sa dokázala zhodnúť pred niekoľkými mesiacmi na vyhlásení, keď sme spoločne sa prihlásili k solidarite, ale zároveň odmietli povinné kvóty a nemali by sme tento akt devalvovať ďalšími novými a novými politickými vyhláseniami. Čiže na konci svojho príhovoru poviem a navrhnem uznesenie, ale predtým mi takisto dovoľte veľmi stručne sa vyjadriť k tejto téme. A pokúsim sa o to veľmi mierne, pretože priznám sa, že za ten čas, kým trvá táto migračná kríza a kým trvali predtým krízy, či už v Rusku, na Ukrajine a tak ďalej, tak sa vo mne aj hromadilo trošku hnevu na istý druh pokrytectva, ktorý si čoraz viac všímam u západných lídrov, no napriek tomu dneska ráno som si prečítal na internete, že Európska komisia chce stiahnuť návrh na tie povinné kvóty, čo ma trošku obmäkčilo. A pokúsim sa byť dneska o to priateľskejší a korektnejší voči našim európskym partnerom a pevne verím, že sa mi to podarí, väčšinou mi to nevyjde.
Čiže prvá vec.
Kto je tu humanista? To je základná otázka, ktorá tu dneska na západnom diskurze akýmsi spôsobom je nastolená. A trošku ma mrzí, že každý, kto odmieta povinné kvóty, je, aspoň keď máte skúsenosť so západnými médiami a západnými politikmi, považovaný pomaly za xenofóba, za rasistu. A takýmto urážlivým spôsobom sa pozerajú na strednú Európu, najmä na Česko, Slovensko, Maďarsko, ale aj Poľsko, Rumunsko a tak ďalej. Urážajú nás tým, že sme xenofóbni a že sme nesolidárni a že nie sme humanisti. Uráža to preto, pretože Slovensko takéto nie je, a včera to veľmi dobre povedal pán minister vnútra, pozrite sa okolo seba, žijú tu Vietnamci, žijú tu Číňania, žijú tu rôzne národnosti, žijeme v spolužití bez problémov. A ja s tým naozaj osobne nemám vôbec žiaden problém. A dokonca by som nešiel ani tak ďaleko ako ani niektorí kolegovia z konzervatívnych strán, keď tu hovoria o tom, že Európa sa stane islamskou.
Má aj, myslím, pán kolega Kuffa pravdu tu, hystériu treba robiť, lebo že tu hrozí nejaká islamizácia. Dneska v Európskej únii žije 6 % moslimov. Pri tých najdivokejších odhadoch, ktoré predpokladajú, že sa bude teraz moslimská populácia ďaleko viac reprodukovať ako tá, povedzme, nazvem to, kresťanská, alebo humanistická, proste európska, pôvodná, tak by malo byť v roku 2050, ak si dobre pamätám štatistiky, tých moslimov 9 alebo 10 %. Toľko je na Slovensku, mimochodom, maďarských spoluobčanov. A nemám pocit, že by tu hrozila maďarizácia. Čiže zase nerobme hystériu, nepreháňajme a snažme sa skôr vnímať tento problém ako nie stred kultúr a náboženstiev, nešírme náboženskú nenávisť, xenofóbne nálady, ako sa o to snažia niektoré nacistické kreatúry v uliciach. To je naozaj cesta, ktorá nikam nevedie.
Ale napriek tomu musíme jasne povedať, že to, čo robí niektorá časť západnej inteligencie, západní lídri, je jednoducho nesprávne. Tie povinné kvóty nič neriešia a nerobia z nás humanistov, práve, naopak, úplne na rovinu si povedzme, že najhumánnejšie riešenie, ktoré v tomto prípade možno nastaviť, je to, že tých utečencov jednoducho necháme ísť do Nemecka. To je teraz jediné humánne riešenie, jediné čisté riešenie, pretože keď sme humanisti, tak nám záleží na utečencoch. Čo chcú tí utečenci? Chcú ísť do Nemecka, do Holandska, do Švédska. A veľkí humanisti z Nemecka, Holandska, Švédska hovoria, no, počkajte, týchto utečencov treba internovať vo východnej Európe, je to z nich časť, ktorú vyberieme, časť z nich integrujeme povinne vo východnej Európe, zavrieme ich do táborov a tam ich skoncentrujeme. Toto je riešenie veľkých humanistov, tých slabučkých, chrumkavučkých humanistov zo západnej Európy. Tu je to pokrytectvo. No tak pokiaľ sú naozaj humanisti, tak by mali dbať na záujmy a želania utečencov, ktorých chcú chrániť. Takže bez kľučkovania, bez rôznych pokryteckých, účelových, manipulačných hier západná Európa by bola najhumánnejšia vtedy, pokiaľ by naozaj, keď už zavolala celú tú vlnu utečencov zo Sýrie, privítala všetkých, ktorí tam chcú ísť. To je humánne riešenie. A to je aj východisková poloha, pretože keby sme to nehnali tak spontánne na to, čo chcú títo utečenci, no tak by tam proste skončili. Všetci to dobre vieme. Všetci vieme, že spontánne, prirodzené riešenie v tom zmysle, že by vychádzalo z toho, ako sa tie veci dejú, bez regulácie, bez toho, že by sme zasahovali, by skončilo tak, že by tí ľudia skončili všetci v Nemecku, v Holandsku, vo Švédsku a v tých krajinách, vo Francúzsku, v Británii. No teraz nastupuje humánny západ, ktorý nám hovorí, aby sme my boli humanisti, tak si musíme časť z tohto sociálneho, ekonomického bremena zobrať. Okej, ale netvárme sa, že to je humánne voči utečencom, ani že to je solidárne s utečencami. Je to v protiklade k ich záujmom. Je to v protiklade k tomu, čo oni chcú. Čiže ak tu je niekto humanista, tak určite nie sú to kolegovia na západe. To, čo robia utečencom, nie je humánne a nie je solidárne.
A, viete, potom sa povie, no a však Nemci utečencov berú státisíce a vy ich nechcete zobrať niekoľko stoviek. To je argument, ktorý často zaznieva. Ale tu ako keby sa vychádzalo z predpokladu, že Nemci, Švédi, Francúzi, Briti proaktívne zvážajú tých ľudí zo Sýrie a dobre, že nechodia do Konga, že nechodia po celom svete s lietadlami na nakladanie utečencov. Ale tak to nie je, to nie je nejaká proaktívna ľudskosť. To je proste ich objektívny problém, ktorý majú. Tí ľudia tam idú a o niekoľko týždňov tam budú. To nie tak, že oni riešia teraz to, že sú strašní humanisti. Chcú od nás to isté. Oni riešia to, že majú problém, že tí ľudia chápu tieto krajiny ako cieľové. A tým pádom tam idú. A oni sa ich potrebujú zbaviť. Časti z nich sa potrebujú zbaviť oni, veľkí humanisti. A chcú sa ich zbaviť tým spôsobom, že ich pošlú do východnej Európy, aby sme ich zavreli do tých táborov, lebo inak ich tu neudržíte. Preto ja rozumiem tomu, že treba pomáhať utečencom a treba sa baviť o tom, ako im pomôcť, ale nenaskočme na hru západnej propagandy. Toto nie je o humanizme. Oni nie sú humanisti. Zabudnite na to. Oni sú tí, ktorí sa tých utečencov chcú zbaviť.
Navyše, títo veľkí humanisti, sladučkí, navoňaní, chrumkavučkí, ktorí nám rozprávajú stále o ľudských právach, stále o demokracii, stále o slobode, práve to sú oni, ktorí rozmlátili krajiny, z ktorých títo utečenci pochádzajú, rozmlátili Líbyu, rozmlátili Sýriu, rozmlátili Irak. V Iraku sa to celé začalo. Už si možno ani nespomínate na kolegov, ja nechcem ukazovať prstom na nich, ktorí hlasovali za to, aby aj slovenskí vojaci boli medzi americkými vojakmi, ktorí ničili Irak vo vojne, ktorá bola proti medzinárodnému právu, čiže ktorá bola zločinecká. Tým, že sa destabilizoval Irak, prelialo sa to úplne prirodzene do Sýrie, susednej krajiny, kde skončilo veľmi veľa práve islamských náboženských fundamentalistov z Iraku. Destabilizovalo to Sýriu, časom to išlo do Líbye, tam sa to celé začalo. Útok na tieto krajiny splodilo to, čím dneska žijeme.
A, viete, tu je taký ten krásny príklad, že keď sa niekto topí v rieke, tak mu pomôžeme a nepýtame sa na príčiny toho. To je, áno, pravda, ale predsa len by sme si mohli priblížiť komplexnejší obrázok toho topenia v rieke. Ono to je tak, že ten človek sa topí v rieke preto, lebo okolo išiel nejaký americký tanker, ktorý mu rozbil loď, a preto vypadol ten človek do tej vody. A teraz títo západní politici hovoria: „No však mu pomôžte, preboha, však on sa topí, nepýtajte sa na tie príčiny.“ Ale to je nezmyselné. My sa musíme pýtať na príčiny. Musíme ukázať na tú vojnovú loď, ktorá spôsobila túto tragédiu, a, áno, popritom pomáhať. Ale nezabúdajme na príčiny. To zabúdanie by bolo to najhoršie, čo môžeme spraviť. Za všetky tie vojny, ktoré destabilizovali Blízky východ, môžu západné veľmoci. Opakujem, za všetky tieto vojny môžu západné veľmoci.
Ja mám veľké obavy z takých rečí, ako tu niektorí kolegovia hovoria, že: „Však tam už nasaďme zase tie západné tanky a západné stíhačky, nech to tam celé zase rozbombardujú.“ Fakt si myslíte, že to je riešenie? Toto nie je riešenie. Áno, hovorme o tom, že musíme pomôcť miestnym lokálnym silám, ktoré tam môžu priniesť stabilitu, áno, aj režimy, s ktorými sme možno nesúhlasili hodnotovo, dokázali tam tú stabilitu v minulosti priniesť. A, žiaľ, západné veľmoci tieto režimy jeden po druhom odstránili dosť surovým a nepekným spôsobom. Keď ste videli fotky Kaddáfího, alebo keď ste videli popravu Husajna, ale keď ste videli všetky tie zverstvá, ktoré sa robili v mene západných chrumkavučkých, sladučkých rečí o ľudských právach, tak asi viete, o čom hovorím. Tie krajiny fungovali, boli stabilné. Nemuselo sa nám páčiť, že tam boli diktátori, sekulárni diktátori, ktorí často robili strašné veci svojim oponentom, mimochodom, tým oponentom, ktorí dneska tvoria jadro Islamského štátu. To je ďalšia vec, ktorá sa zabúda pripomenúť, diktátori v Líbyi, v Iraku, v Sýrii prenasledovali politickú opozíciu, ale tú tvorili predovšetkým náboženskí fundamentalisti, islamisti, práve tí, ktorých sa dneska bojíme. Čiže to je ten západný druh diskurzu, to je to pokrytectvo, ktoré ja odmietam bez ohľadu na to, že si vážim v mnohých veciach európskych partnerov.
A to treba opäť zdôrazniť, vraciam sa k tomu pôvodnému motívu, budem krotký, 99 % návrhov, s ktorými prišla Európska komisia, Slovensko schvaľuje. Sú dobré tie nápady, myslím, teraz riešenie migračnej krízy. Naozaj hovoria o veciach, ktoré sme navrhovali pôvodne aj my. Hovoria o tej väčšej ochrane hraníc, hovoria o tom, spravme fond pre Afriku, konečne pomáhajme tam, kde treba pomáhať, riešme tie príčiny, riešme chudobu, riešme vojny, riešme práve to, čo plodí príčiny migrácie. Teraz to Európska komisia konečne chce robiť.
Jediná vec z toho celého balíka, s ktorou Slovensko nesúhlasí, inak ho celý víta, sú práve povinné kvóty. Ale to je logické. A zabudnime teraz naozaj na chvíľočku na tie veľké krásne rečičky o ľudských právach, slobode, demokracii, humanizme a tak ďalej, pretože o tomto nie je politika naozaj, medzinárodná politika. Medzinárodná politika je o národných alebo štátnych záujmoch. Každá veľmoc má svoje záujmy a aby to tak nevyzeralo, tak surovo, tak reálpoliticky, tak cynicky, tak, samozrejme, svoje záujmy zabalí do krásneho balíka a zaviaže ružovou mašličkou a povie: „Nám predsa nejde o to, aby sme zvyšovali svoju moc. Nám ide o slobodu a demokraciu, na Ukrajine napríklad.“ Tak sa to krásne zaobalí a potom to vyzerá dobre. A ten istý prípad je aj dneska pri migračnej kríze. Záujem Nemecka, Francúzska, Británie, veľkých štátov, veľkých veľmocí, cieľových krajín, kam plynú migranti, aký je, čo myslíte, aký je? Je to zbavenie sa bremena, prerozdelenie bremena, aby nemuseli zobrať všetkých utečencov oni, ale aby to mohli prerozdeliť pekne do Estónska, do Lotyšska, kam naozaj ani jeden Sýrčan ísť nechce, ktorý sa vám bude hádzať o koľajnice, ako sa hádzali aj v Maďarsku. Nechcú tam ísť. A teraz tieto umelé riešenia sa vytvoria preto, aby sme hájili záujmy veľmocí. Takto naozaj ide o záujem veľmocí. Ale my, ktorí máme iné záujmy, náš záujem, kde by na Slovensko alebo v krajinách strednej Európy jediný ten utečenec nedošiel spontánne, možnože by došli dvadsiati utečenci, jediný by sem nešiel, išli by utečenci tadiaľto iba cez ako tranzit a skončili by v tom Nemecku, máme záujem, aby sa nerozhodovalo o nás bez nás, aby neboli tie povinné kvóty. A vyjadrili to kedysi ešte americké kolónie počas americkej revolúcie. No tak nezdaňujme bez reprezentácie, inými slovami neprerozdeľujte bremeno bez toho, aby sme nemohli k tomu niečo povedať. To je taká základná idea. Chráňme si v tomto našu suverenitu, tiež nielen preto, že sme nejakí ješitní, ale preto, že vieme, že 90 % slovenskej populácie tie povinné kvóty odmieta. A teraz sa môžeme baviť donekonečna, prečo ich odmieta. A môžu nás obviňovať zo všeličoho, ale pravdou je, že ak sme demokratickou republikou, a ňou sme, tak musíme rešpektovať mienku ľudí.
To je prvá vec.
Druhá vec.
Nemôžeme od strednej Európy, ktorá nemá také dlhoročné skúsenosti s konceptom multikulturalizmu (Ktovie, či ich chce mať. To je otázka pre nás, na dlhšiu diskusiu.), očakávať to, čo sa v Rakúsku podarilo za 20 rokov, že tam priniesli ľudí z iných krajín, z iných kultúr. A v Británii to máte dvesto rokov, kde tí ľudia naozaj spolu žijú. To má prebehnúť za dva týždne na Slovensku, v Čechách, v Lotyšsku, v Estónsku? Za dva týždne tu chceme mať naozaj multikulturálnu spoločnosť, kde si všetci zvykneme na seba, budeme sa mať radi? To sú proste utópie, bez ohľadu na to, že mne by sa ten obrázok mohol páčiť, lebo ja mám moslimov rád. Ja vám to poviem úplne na rovinu. Mne sa naozaj hnusia reči o tom, že všetci moslimovia sú teroristi alebo všetci zlí ľudia. Mám veľa moslimských priateľov a, povedal by som, sú zdvorilejší a v mnohých veciach srdečnejší ľudia než ľudia, ktorých poznám z našej kultúry. To sú fantastickí ľudia. Robiť z nich teroristov len preto, že teraz nejakí blázni z tejto kultúry odrezávajú hlavy, hádzať ich do jedného vreca s takými je jednoducho obludné. To si povedzme.
Čiže, áno, odmietam xenofóbiu, odmietam fašizmus akéhokoľvek typu, ale na druhej strane som realista, viem, že keď ich sem priveziete 50-tisíc, čo znamená to číslo, ktoré naozaj hrozí do budúcnosti, keď tu budú povinné kvóty, však napokon tá vojna v Sýrii, to si povedzme na rovinu, bude pokračovať, lebo s Ruskom sa nikto dohodnúť nechce, aj keď by podľa mňa jediná šanca bola do toho Rusko zapojiť. Tá vojna bude pokračovať a ďalej tam budú obete. Sýria má dvadsať miliónov obyvateľov? No tak, si to vyrátajte, koľko sem bude prúdiť ľudí a tak ďalej a tak ďalej? No jedného dňa tu budeme stáť pred otázkou, že už ďalších z nich aj tí najväčší humanisti v tých kaviarňach v Mníchove nebudú vedieť prijať. A čo potom povedia? „Týchto už ďalej nezoberieme, náš humanizmus sa končí v tejto chvíli. Doteraz sme zobrali tých mladých mužov, ale vy, ktorí ste nemali pôvodne peniaze na to, aby ste zaplatili pašerákom, tak vy už sem nemôžete byť zobratí.“ Čiže tých najchudobnejších, najzraniteľnejších v tej Sýrii necháme a tak tú strednú triedu, ktorá mohla do budúcnosti budovať Sýriu opätovne, zoberieme. Tá trieda mala peniaze hneď ako prvá. Toto sú také absurdity. Toto nemá žiadnu konzistentnosť. Ani keď to berieme z toho hľadiska, ktoré ponúkajú utopickí humanisti v kaviarňach niekde na západe.
Navyše, a to je ďalšia vec, viete, a to tu povedal vlastne minister vnútra veľmi presne, lebo on s tým naozaj žije každý deň bez ohľadu na to, že si to niekto môže myslieť, že hovorí tvrdo, no tak integrovať utečenca, to nie je tak, že mu donesiete deku. To zase fakt je pravda. To nie je tak, že sa teraz rozbúši srdiečko v kaviarni nejakého intelektuála, ktorý sa teraz zoberie, zoberie deku, zoberie sveter, zoberie demižón vody, dôjde do toho tábora, prvý deň tam bude kŕmiť utečencov, druhý deň ho to bude ešte trošku baviť, no a tretí deň už pôjde zase na tú kávu. A tým sa nekončí príbeh, lebo ten utečenec potrebuje takúto opateru najbližších 15 rokov. Sociálna integrácia tu znamená dať mu kurzy, pomôcť mu s robotou, pomôcť mu integrovať sa. Už do toho štát musí mimoriadne investovať. A to nie je tak, že mu teraz donesiete do tábora dečku. To naozaj nie je o tom. Je to krásne, treba to robiť, treba pomáhať.
Tu by som inak chcel veľmi oceniť, tých ľudí, ktorí nielen pomáhajú momentálne Sýrčanom, ale ktorí aj pomáhajú, a viem o nich veľmi dlho, ľuďom na Ukrajine v Donbase, na ktorých sa trošku zabúda, ktorí, mimochodom, sú utečencami v ďaleko ťažších podmienkach z toho hľadiska, že musia prežiť na Ukrajine ukrutnú zimu, ktorá sa blíži. To je predsa len trošku rozdiel medzi Tureckom, Sýriou.
A ďalšia vec je aj to, že dneska tí Sýrčania neutekajú zo Sýrie primárne. Sú už momentálne v Turecku tí, ktorí plynú momentálne do Európy. A to je ďalšia vec. A to je inak krásne, že ono tri roky sú už v tých táboroch v Turecku. Počuli ste niekedy na západe od nejakého lídra, od nejakej Merkelovej, Camerona, Hollanda, ktorý by sa postavil a hovoril, že to je predsa nemožné, ako môžeme v tom Turecku nechávať tých ľudí? Tri roky tu nikto nič nehovoril. Tri roky boli v tom Turecku. Nikto nehovoril o veľkom humanizme, o tom, že im musíme pomôcť lebo inak to nejde, lebo inak oni zomrú v Turecku, v bezpečnej krajine, mimochodom. Oni sa pohli preto z Turecka po troch rokoch, lebo Merkelová vyhlásila: „Ste tu vítaní.“ Nikoho v Európe sa nepýtala, či toto môže povedať. A vedela, že to bude mať dôsledky, znamenať domino efekt pre celú Európu. Ale teraz už chce spoločný postup zrazu. Oni sú vítaní, tak naozaj prišli. Ja by som spravil to isté. Prišiel by som tak do toho Nemecka. Tak som vítaný, nie? Ona zavrie hranice, ale my nie sme humanisti, ona je humanistka.
Opäť sa teraz také červené svetielko ukázalo, takže nebudem pokračovať, chcem byť dneska dobrý na svojich európskych partnerov, pretože naozaj ma potešila správa, že sťahujú návrh na povinné kvóty, čím aj odpovedajú kolegom, ktorí hovorili, že my sme už prehrali. Počul som to od kolegov z pravice, my sme už prehrali, tie povinné kvóty budú. Tak som to počul včera, keď premiér povedal, že tu budeme bojovať. Tak kolegovia z pravice povedali: „Načo by ste bojovali, to je celé politikárčenie, tie povinné kvóty budú.“ Nebudú a Slovensko, Česko a ďalšie krajiny strednej Európy tento boj môžu vyhrať aj preto, že sa Európa, pevne verím, spamätala, že nebude presadzovať symbolické riešenie, ktoré by nakoniec aj tak nič nevyriešilo, pretože, a to je svätá pravda, by tu tí utečenci jednoducho neostali, išli by za svojimi rodinami, za svojimi komunitami do západnej Európy.
A potom ešte jedna z posledných poznámok. Nechcem hovoriť dlho. Potom sa ešte vysmievajú niektorí kritici vlády, že Slovensko nie je atraktívna krajina pre utečencov, že to je priznanie, že ako je na Slovensku zle. Ani, mimochodom, Rakúsko nie je atraktívna krajina pre utečencov. Ja neviem povedzte hociktorému Slovákovi a spýtajte sa ho, či v Rakúsku je tak zle. Obávam sa, že vám povie, že Rakúsko je jedna z najvyspelejších krajín, kde je fantastický sociálny štát, ekonomická situácia a tak ďalej. Ale utečenci idú do toho Nemecka, pretože tam majú ďaleko prívetivejší prístup z hľadiska migračných úradov. A idú tam hlavne preto, že tam majú komunity, rodiny, náboženskú infraštruktúru a perspektívu z hľadiska aj sociálnej a ekonomickej opatery. Opäť nebudem to teraz hodnotiť, asi by sme spravili to isté na ich mieste. To je fajn, druhá vec je, ako sa k tomu postaví štát, ale vysmievať sa teraz zo situácie v strednej Európe, ktorá úplne logicky nemohla za 25 rokov dobehnúť vyspelé veľmoci aj preto, aká je štruktúra svetovej ekonomiky, o ktorej môžeme dlho hovoriť, a spamätať sa teraz a zobudiť sa s tým, že, hm, na Slovensku máme nižšie sociálne dávky ako v Nemecku, no doteraz to nikto nevedel, až teraz na to došiel havran, to je fantastické, to sú proste také nezmysly. A teraz za to môže Fico, lebo proste na Slovensku máme dávky, ktoré sú v desiatkach, stovkách eur a v Nemecku ich majú za 600 eur, lebo, keby tu nebol Fico, tak by sme tu mali určite 60-tisícovú dávku. To je tak strašná demagógia, že ma to až bolí. A čudujem sa naozaj, že takéto nezmysly tu niekto preberá. Proste Slovensko niekam naozaj ide. Ide dopredu, ale nemôžme sa zrovnávať s Belgickom, Holandskom, Nemeckom a veľmocami, ktoré majú úplne iné postavenie v globálnej ekonomike, ktoré majú úplne inú históriu a ktoré majú obrovské národné bohatstvo, ku ktorému, žiaľ, mnohé tieto krajiny prispeli aj tým, ako ničili Afriku a iné krajiny tretieho sveta v minulosti, počas kolonizácie, počas imperializmu a podobne.
A tu by som inak, keď už hovoríme o tej ére kolonizácie a ére imperializmu, spomenul príklady z Afriky. A hovorím to často, lebo sa na to často zabúda. Spomeňme si na Kongo, ľudia v Sýrii trpia, o tom nepochybujem, v Kongu už niekoľko rokov, ak nie desaťročí je občianska vojna alebo niekoľko občianskych vojen, ktoré do veľkej miery podporujú nadnárodné korporácie a koncerny, ktoré tam ťažia koltán okrem iného, ktorý máte všetci vo svojich laptopoch a mobiloch. Viete, tieto korporácie si platia milície, ktoré tam rozdúchavajú násilie. Tých obetí je už cez milióny Konžanov, čo nikoho na západe nezaujímajú, a v tých kaviarňach, v tých starobaxoch si pekne ťukajú títo rozmaznaní malomeštiaci do svojich laptopov, ktoré vyrobili korporácie kvôli tomu koltánu, kvôli ktorému museli umrieť milióny ľudí v Kongu, ale to nikoho zaujíma, objednajú si ďalšiu kávičku. Nezvážame sem milióny Konžanov, neriešime týmto spôsobom ich situáciu. Viete, kde sú Konžania, ktorí utiekli z tejto vojny? Sú v Tanzánii. Je ich tam milión. Tanzánia je jedna z najchudobnejších krajín sveta a zvláda zobrať milión Konžanov, Nemecko najbohatšia krajina sveta nezvládne zobrať 800-tisíc utečencov. A keď ich teda chce zobrať, tak je to len pod podmienkou, že to musia solidárne znášať aj ostatné štáty. Prečo by to museli znášať? Nemecko, Holandsko, Belgicko, Švédsko, Francúzsko, Británia, krajiny jadra globálnej ekonomiky, najbohatšie majú najviac prostriedkov, aby sa postarali o tých najúbohejších ľudí. To je solidarita. Tak nech sa neoháňajú humanizmom, pokiaľ túto solidaritu nevedia prejaviť a pokiaľ nevedia naplniť želanie týchto utečencov, ktorí tam jednoducho chcú ísť.
To je toľko k humanizmu našich západných kolegov, ale opäť červené svetielko sa ukázalo, budem na nich dobrý, myslím, že taký som zatiaľ, dobre, áno.
A, pán kolega Šebej, ktorý to už nemôže počúvať, lebo ešte som nepovedal ani slovo o Amerike, ani o Izraeli, takže ale keď chcete, tak môžem aj o Amerike a Izraeli hovoriť, ste mi pripomenuli, neviem, prečo som sa na vás pozrel, som si spomenul na Ameriku a Izrael (Reakcia z pléna.), no, áno, americké vojny, dobre, takže nebudem dneska o Amerike a o Izraeli hovoriť, aj keď naozaj to, čo sa odpúšťa Izraelu, minulé leto robil tie vojny proti Palestínčanom, čo sa odpúšťa Amerike pri tých vojnách, to sú také veci, že nebudem o tom hovoriť, budem sa snažiť dneska hovoriť tak, aby sme nakoniec naozaj boli stále v tej konsenzuálnej podobe aj s pánom kolegom Šebejom, sa nám to málokedy podarí, tak si to vážme, v tom konsenze, že chceme byť solidárni. A to si stále opakujme, Slovensko bude pomáhať finančne, bude pomáhať materiálnou pomocou, bude pomáhať akýmkoľvek spôsobom, aby sme tento problém vyriešili, a opakujem to ešte raz, utečencom pomôžeme najviac tak, že ich necháme ísť na západ, lebo tam chcú ísť, a my môžeme, samozrejme, tam prispievať do spoločného balíka, my môžeme, samozrejme, pomáhať chrániť schengenskú hranicu.
A predsa ešte mi to napadlo, dám tomu ešte 5 minút, nebudem hovoriť viac než pol hodinu, ono tá reakcia na utečencov na Slovensku vyplýva z veľkej miery nie z toho, že by sme automaticky ich nemali radi, sú aj takí blázni, hej, ktorí ich nemajú radi, tých tu neriešim. Naozaj zúrim, keď počúvam tie príspevky na internete, kde všetkých moslimov hádžu do jedného vreca. To je tragédia. Aj takí sú, ale nie je ich väčšina. To je zopár fašistov, ktorí sa väčšinou zgrupia na nejakom námestí a potom mlátia rodiny s deťmi a nevinných cyklistov, ale drvivá väčšina slovenskej populácie, ktorá odmieta tie kvóty, to odmieta preto, lebo má strach z nekontrolovanej migrácie, nie z migrácie ako takej, ale z nekontrolovanej. No, preboha, ale to je logické, keď máte otvorené hranice, keď sú hranice korzom a prúdia tam ľudia, o ktorých nič nevieme, a tu má pravdu naozaj pán minister vnútra, každý štátnik toto povie: „Však vy si musíte chrániť štát pred ľuďmi, o ktorých nič neviete.“ Ja neviem keby som ja ako Blaha došiel do Ameriky bez toho, že by som prešiel kontrolou, tak by ma zastrelili okamžite, čo by tam možno spravili aj bez toho. Ale určite by ma tam nepustili prejsť cez hranice len tak ledabolo s tým, že o mne nič nevedia. Čo keď mám naozaj nejakú chorobu? Čo keď mám naozaj nejaké zlé úmysly? Odkiaľ majú vedieť, že to tak nie je? Ja verím, že ľudia sú dobrí, verím tomu. Som socialista, verím tomu, že ľudia sú dobrí v princípe, ale aj medzi tými dobrými ľuďmi sa vždy nájde niekto, kto má zlé úmysly. To hádam nikto nespochybní a od toho sú tie hraničné kontroly, že pozrieme človeku ten batôžtek, že zistíme na jeho zdravotnej karte, akú má príslušnú situáciu, že zistíme, ako sa on volá, aká je jeho história, že o ňom budeme vedieť. A kým toto vedieť nebudeme, tak sa ľudia budú báť. A keď ich strach budeme ignorovať, opovrhovaním, tak nám tu porastie Kotleba a fašisti.
A toto je vec, ktorú by si mala západná Európa, v ktorej rastú strašidelne fašisti, uvedomiť. Vo Švédsku, v Rakúsku, vo Francúzsku, v Holandsku, v Belgicku, všade tam, kde sa pozriete, rastú fašisti. A ja som si istý, že do piatich rokov budú vládnuť. Už dneska vo Fínsku sú súčasťou vládnej koalície krajiny pravičiari. Nehovorím, že to sú fašisti toho typu, ako to bolo za Hitlera, úplne tí najsurovejší v tom zmysle, že by teraz okamžite zavádzali koncentračné tábory. Oni sú sofistikovanejší, oni budú hovoriť, že chcú odstrániť demokraciu, ale nakoniec ju odstránia. Fašisti sú zlo. Fašistov treba nemilosrdne poraziť, ale nie tým, že budeme teraz ignorovať ľudí a vysmievať sa im za ich strach. Musíme nájsť toľko zodpovednosti, aby sme tento problém riešili realisticky. A keď iba pomáhajú tieto pokrytecké reči zo západu iba nárastu fašizmu v Európe, tak ich jednoducho neveďme a riešme nakoniec aj tie obavy ľudí.
A jednoducho chráňme hranice. To tak veľa chcem naozaj v 21. storočí, keď sa cítim ako nejaký strašný autoritatívny xenofóbny pravičiar, keď to poviem? Už naozaj mám niekedy pocit, keď to na Slovensku poviete, tak dobre že vás neoznačia za fašistu, lebo hranice, to je fašizmus. Takto už niekedy naozaj vyzerajú tie diskusie v tých kaviarňach. Takže chráňme hranice v tom zmysle, že sem púšťajme ľudí, o ktorých niečo vieme. A tým pomáhajme.
Dobre, takže na žiadosť pána kolegu Šebeja, už je preč, takže môžem chvíľku o tom Izraeli hovoriť? Necháme to tak.
By som predniesol uznesenie, ktoré, by som bol rád, keby sme prijali, pričom by sme ukončili diskusiu o migračnej kríze práve odkazom na deklaráciu, ktorú sme prijali v júni 2015, teda pred niekoľkými mesiacmi. V tej deklarácii je všetko, hodnotovo úplne všetko, čo tu chceme. A naďalej to platí. A je dobré, že tým ukazujeme, že sme principiálni, konzistentní, kontinuálni a stále chceme to isté s tým, že chceme pomáhať, že odmietame xenofóbiu a rasizmus, že nám záleží na utečencoch, na ich ľudských osudoch, ale že odmietame povinné kvóty ako nezmyselné, iracionálne, symbolické riešenie, ktoré v tomto nikam nevedie, iba rozdeľuje Európu, čo je tá najväčšia tragédia, takže, áno, riešme príčiny, zastavme vojny. Znie to, ja viem pekne, zastavme vojny, nie je to také ľahké.
Ja vám poviem, ak sa ma spýtate na konkrétne riešenie, dohodnime sa s Ruskom. Nič iné tu neexistuje, ako dohodnúť sa s Ruskom. Keď sa v Sýrii nedohodneme s Ruskom, Sýria bude ďalšie roky v chaose a utopená v krvi. Dohodnime sa s Ruskom. Bezpečnostná rada OSN musí v tomto prípade držať za jeden povraz, lebo tie obete na životoch budú pribúdať. A teraz neobviňujte ma z toho, že by som nejako túžil po tom, tu mať nejaký ruský svet a podobne. Proste toto je pragmatické, racionálne riešenie, dohodnúť sa s Ruskom, aby bol v Sýrii mier. Už zabudnite na tú rusofóbiu. Aj tí kolegovia, ktorí nechcú, aby som hovoril o Izraeli a Amerike, zabudnite na to. V tejto chvíli v Sýrii potrebujeme aj Rusko, aj Irán, aj štáty, ktoré nás môžu zbaviť Islamského štátu, inak to nejde. Takže to je takto.
Dovoľte mi teda predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii.
„Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie informáciu o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii, B. pripomína, že vláda Slovenskej republiky je na európskych fórach vo vzťahu k aktuálnej migračnej kríze viazaná Vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia zo dňa 24. júna 2015.“
Takto by mohlo znieť uznesenie, za ktoré by som zahlasoval z tejto diskusie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. S viacerými tézami, ktoré tu prezentoval predrečník, by som dokázal súhlasiť, najmä s tým, že odmietol xenofóbne tendencie, čím sa odlíšil od niektorých iných v tejto sále a v tejto spoločnosti.
Ale chcem poukázať na niečo iné. Aj v jeho vystúpení, ale ešte častejšie v niektorých iných vystúpeniach rezonoval taký trošku optimistický tón v tom zmysle, že sa viac-menej na zásadných veciach vo vzťahu k problému utečencov a k celej tejto kríze zhodujeme. Za seba musím povedať, že tomu tak nie je. Napríklad s tým, aký postoj k tejto problematike zvolil od začiatku pán premiér, mám úplne zásadný problém, a to, že sa dodatočne snaží o tento svoj postoj, ktorý podľa môjho názoru je škodlivý a v konečnom dôsledku pre Slovensko nebezpečný a kontraproduktívny. A teraz to nemyslím len z nejakého geopolitického hľadiska vo vzťahu k našim partnerom v Európskej únii, ale aj z hľadiska mentálnej budúcnosti občanov Slovenska, pretože do duší našincov zaštepil ešte silnejší pocit strachu a xenofóbie, než tomu bolo dosiaľ. Takže ja s týmto konsenzom mám veľký problém.
A možnože niektorých zvádza k tomu, k tej ilúzii konsenzu to, že máme odmietavý postoj ku kvótam. Tie sú podľa mňa v tejto chvíli skôr zástupný problém. A navyše mnohí z nás tento postoj podmieňujú len tým, že budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)