54. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, toto je naozaj problematika zložitá a v mnohých veciach určite nachádzame spoločnú reč, pretože sú to v prvom rade občania, ktorým sa isté veci nepáčia. A majú svoj názor, akým smerom by sa Slovensko malo uberať, aj čo sa týka prijímania cudzincov na našom území. To nie sú nejaké fóbie, to nie je možno nejaký strach, to sú skúsenosti či z nedávnej alebo z ďalekej minulosti. A na základe tohto sa ľudia určitým spôsobom poučili, a preto aj v súčasnosti reagujú tak, ako reagujú.
V každom prípade ja by som sa chcel venovať tejto téme trošku z iného pohľadu, a to z pohľadu Slovenska voči Európskej únii. V poslednom čase počúvame veľmi tvrdé vyjadrenia niektorých predstaviteľov jednotlivých členských štátov Európskej únie, že krajiny, ktoré sú málo solidárne s prijímaním utečencov, schválne teda nerozlišuje sa utečenec a ekonomický migrant, aj keď v niektorých ústach už je to tak, ale v tejto problematike sa hovorí len jednostranne, by mali byť postihnuté určitým spôsobom za to, že sú málo solidárne. Pritom postihnutí by sme mali byť tak, že by sa nám mali krátiť eurofondy. Ja sa ale pýtam, ako budú postihnuté krajiny, ktoré nedodržiavajú zákony Európskej únie o ochrane schengenskej hranice. My máme našu schengenskú hranicu na východe so susednou Ukrajinou a sme ostro sledovaní, ako túto hranicu chránime. A sú krajiny, ktoré len tak mirnix dirnix púšťajú všetkých ľudí cez tieto hranice. Schválne teraz nehovorím ani o utečencoch, ani o migrantoch, pretože to sa bude rozlišovať asi až neskôr. A aj na to sa prišlo už, zrazu, že tu asi treba rozlišovať. V tomto prípade tento problém nie je nový.
A ja ako obyčajný človek by som predpokladal, že každý štát má svoje spravodajské služby, ktoré určite sledujú situáciu široko vo svete alebo zbierajú informácie o situácii v širokom svete, ktorá by sa mohla eventuálne v budúcnosti dotýkať aj toho-ktorého štátu. A predpokladám, že spravodajské služby určite mali informácie o tom, že niekde môže nastať trma-vrma práve v rámci utečeneckej súčasnej krízy. Tak sa pýtam, informovali tieto spravodajské zložky jednotlivé vlády, jednotlivé krajiny o tom, že k takémuto niečomu môže dôjsť, informovali spravodajské služby o tom aj Európsku úniu ako najvyšší orgán Európskej únie alebo jednotlivé administratívy v rámci Európskej únie? Predpokladajme, že to urobili, pretože ak sa tak nestalo, určite už niekto by vyvodil osobnú zodpovednosť. Ak táto zodpovednosť vyvodená nebola, tak predpokladajme, že predstavitelia Európskej únie o týchto veciach informovaní boli. A povedzme si tak, že už prešiel rok, odkedy tento problém už je naozaj vypuklý a došlo k hromadnej migrácii cez schengenskú hranicu, ale nikto nevyvodil zatiaľ žiadnu osobnú ani politickú zodpovednosť za súčasný stav v Európskej únii. Za iných okolností bez problémov padajú hlavy vysokých funkcionárov, či v jednotlivých krajinách. Ale tu som ešte nepočul, že by niekto vyvodil osobnú alebo politickú zodpovednosť z nekonania a z nečinnosti v rámci Európskej únie. A keďže tak možno asi nedospelo sa k žiadnej výzve, kolega Blaha hovoril, že už by sme tu nemali nejakým zásadným spôsobom rozširovať naše postoje a naše vyhlásenia, ja si práve myslím, že práve týmto spôsobom by sme mali rozšíriť naše vyhlásenie, pretože ak na nás niekto útočí, že my sme údajne nezodpovední a málo solidárni, tak ak platia zákony v Európskej únii, tak nech platia pre všetkých. A v prípade, že niekto pochybil alebo že niekto nekonal, tak má byť vyvodená zodpovednosť. Toto by mal byť náš odkaz pre Európsku úniu a pre administratívu Európskej únie.
Posledný problém, o ktorom sa hovorí málo, u nás zatiaľ nie je, pretože nemáme vypracovanú infraštruktúru pre iné národy, národnosti, ktoré sa zatiaľ u nás veľmi neetablovali. A tí, ktorí sú u nás, tak sú už začlenení. Tak sa hovorí o tzv. no-go zónach. Francúzsky časopis VALEURS ACTUELLES koncom minulého roka priniesol informáciu, že vo Francúzsku sa nachádza 750 oblastí bezprávia. Takto to tam bolo napísané. Čo sú to za oblasti? No dneska sa im hovorí no-go zóny. Ale ja si dovolím tvrdiť, že toto sú normálne anektované územia. To sú územia, na ktorých neplatí právo daného štátu. To znamená, že niekto si tam zaviedol svoje vlastné právo. Administratíva daného štátu nemá na túto oblasť dosah a zlyhávajú tam základné bezpečnostné zložky ako polícia, hasiči, základná lekárska služba a podobne. Nikto o týchto územiach nehovorí. Ale sú to v niektorých prípadoch predmestia niektorých veľkých európskych miest. Ako sa mienia tieto krajiny vysporiadať s touto situáciou? Tu nejde totižto o integráciu. Toto nie je vôbec integrácia. To je obyčajná segregácia. Nie je to segregácia z pohľadu majoritného obyvateľstva, ale, žiaľ, z pohľadu menšiny. Sama menšina sa takýmto spôsobom vyčlenila a zaviedla si vlastné právo v cudzej krajine. Takže aj na toto by bolo treba upozorniť, pretože toto je bezpečnostné riziko, ktoré sa môže rozšíriť vo viacerých európskych krajinách, možno do miery, ktorú si dnes nevieme predstaviť.
Takže odporúčam rozšíriť naše vyhlásenie práve o posolstvo Európskej únie na vyvodenie zodpovednosti či už osobnej alebo politickej v rámci administratívy Európskej únie, ktorá doteraz nekonala a nedokázala nám ukázať konštruktívne riešenie, ako vyriešiť migračnú krízu v Európskej únii. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som pokračoval v tom, s čím som začal vo faktickej poznámke ku pánovi kolegovi poslancovi Šebejovi. Opakujem, daní utečenci sú predovšetkým ekonomickí utečenci. Ja vychádzam z tých údajov jednoducho o tom, ktoré územia Sýrie a Iraku sú obsadené Islamským štátom. Je to, opakujem, asi po pol územia každého z týchto štátov, kde pôvodne bolo sunitské obyvateľstvo, ale kde zároveň sa nachádzajú predovšetkým pusté oblasti, s výnimkou teda toho Mosulu (alebo Rakka), o ktorom hovoril pán poslanec Šebej, len, viete, keď ja tu hovorím o 15 až 20 % obyvateľoch, tak v rámci Iraku, kde je cez 30 mil. obyvateľov, tak je tam už 6 mil. ľudí. Takže zase také malé číslo to nie je. Títo ľudia na rozdiel od ľudí vo vojenských konfliktoch, ktoré sme mali napríklad v Európe, nechcú sa, opakujem, vrátiť naspäť do svojich domovov, ale, ako hovoria sami na televízne obrazovky, chcú začať budovať nový život tu, v bohatej, infraštruktúrou vybavenej, sociálne zabezpečenej Európe. To znamená, aj preto sú to predovšetkým mladí muži, ktorí proste takýmto spôsobom ekonomicky chcú sa aktivizovať a priviesť si sem aj svoje rodiny, nehovoriac o tom, že, samozrejme, nebojujú za tvár svojej krajiny a vyhýbajú sa týmto spôsobom aj vojenskej povinnosti brániť svoju vlasť pred Islamským štátom.
Pôjdem teraz k otázke, či sa toho báť alebo nebáť. Už tu pán kolega Hraško, chvíľu som ho počúval, hovoril o predmestiach, kde sú no-go zóny, alebo tak nejako to nazval, jednoducho neplatí už právo daných európskych štátov. Áno, však ten nárast moslimského obyvateľstva v Európe je enormný. Zoberte si, že dneska 10 % obyvateľov Francúzska predstavuje moslimov. Dneska sú 2 mil. moslimov v Holandsku. Okolo 1,5 mil. je ich v Belgicku. V Španielsku narástlo toto číslo závratne za desať rokov z 36 mil. na 40 mil. Čo myslíte, je to čím, svojou demografiou? Nie, je to prílivom marokánskych prisťahovalcov. Bohužiaľ, takáto je pravda a dneska je toto pozývanie utečencov do Európy: „Veď my vaše problémy vyriešime, veď my vás prichýlime, nemusíte sa starať a bojovať o vlastné domovy, o vlastnú krajinu. To vlastne privádza, teda naštartúva nové a nové vlny do invázie utečencov do Európy, a to nielen tam, kde sú otvorené konflikty, ale aj tam, kde sú tzv. nepriame konflikty, teda v krajinách, ako je to Eritrea, ako je Pakistan, ako je Bangladéš a tak ďalej. Prečo aj z týchto krajín húfne sem utekajú ľudia, keď tam priamo dneska v súčasnosti vojenský konflikt nie je. Je to preto, že ide o novodobý fenomén ekonomickej migrácie, doslova národov alebo proste etník smerom do vyspelejších oblastí sveta, a to z tých krajín, v ktorých jednoducho už ani dané prírodné danosti danej krajiny nie sú schopné tieto počty obyvateľstva uživiť. Treba si to úplne otvorene povedať, či to bude niekto považovať za konmformné alebo nekonformné, či to bude politikou correct alebo politikou incorrect.
Taktiež sa tu mnohokrát spomína Asad. Ja som povedal vo svojej faktickej poznámke, áno, aj Asad aj Saddám Husajn vyšli z Panarabského hnutia, ktoré nadväzovalo na panarabské nacionalistické tendencie. Opakujem ešte, v roku 1944 jeruzalemský mufti verboval divíziu SS Pronemcov, ale táto náklonnosť arabská v prospech nacizmu nebola kvôli nacizmu, ale vieme, preč, bolo to kvôli Židom, a teda proti nevraživosti, ktorá je medzi arabským a židovským národom dlhodobá a má svoje korene, nielen od vzniku Izraelského štátu v roku 1948.
Ale pozrime sa, kto vlastne bojuje proti napríklad sýrskemu režimu, hej, alebo vláde Asada. No, bohužiaľ, je to len veľmi slabučká slobodná sýrska armáda, ktorá je akože prozápadná, akože prodemokratická v zmysle toho, čo my chápeme ako demokraciu západného typu. A všetci ostatní, keď nerátam Islamský štát, ktorý už obsadil tú polku Sýrie, to sú ďalšie konkurenčné islamistické skupiny, ako je napríklad Islamský front, potom Front al-Nusrá a samotná Al-Káida. A napríklad Islamský front v spolupráci so Slobodnou sýrskou armádou spoločne koordinuje kroky. Čo myslíte, keď dôjde k zvrhnutiu tejto civilnej vlády Asadovej, nech je akákoľvek proruská, neviem aká a tak ďalej, čo nastane? No nastane to, čo nastalo v Iraku, a nastane to, čo nastalo v Líbyi, totálny rozvrat. Keď dneska odtiaľ z 20 mil. obyvateľov ušlo už 5 mil., tak ich z 20 mil. ujde 20 mil., to vám garantujem, tam ostane pár stotisíc kadejakých stúpencov týchto extrémistických organizácií, ktorých sa budú báť. A na strane Asada, už som povedal, že kto je proti nemu, bojujú napríklad kresťania, ktorých bolo 10 % v Sýrii, ktorí sa boja postupujúcich sunitov, a, samozrejme, príslušníci sekty alavitov, ku ktorej patrí samotný Asad, plus možno drúzi a nejaké menšie šiitske skupiny, ktoré tam sú v zanedbateľnom množstve. Preto ich tam aj Hizballáh z Libanonu podporuje. Toto je proste holý fakt.
V Iraku došlo k podobnej situácii, kde jednoducho 60-percentné väčšinové obyvateľstvo, ktoré je zložené zo šiitskej vetvy islamu a podporované z Iránu, sa dostalo k moci. A, samozrejme, to vyvolalo nepokoje medzi sunitmi. A väčšina týchto sunitských kmeňov v určitom čase sa priklonila k Islamskému štátu.
Prečo Saudská Arábia bojuje proti Asadovi? Saudská Arábia za normálnych okolností keby Asad nebol alavita, teda z tej vetvy šiitskeho islamu, tak by najradšej podporoval, samozrejme, Asada, lebo sa bojí takisto monarchie, z Perzského zálivu sa boja jednoducho Islamského štátu, ale zároveň boja sa, samozrejme, aj šiitov, teda aj Asada, aj Iránu, nakoľko najbohatšie ropné a plynové ložiská, ktoré Saudská Arábia má, sú práve pri hraniciach s Irakom v provincii Al-Hasá, ktorá je načisto šiitska, teda obyvateľstvo tamojšie arabské je šiitske. To znamená, že Saudská Arábia sa tam drží len silou, jednoducho za normálnych okolností táto oblasť by sa veľmi rada pripojila k oblastiam, ktoré sú obývané irackými šiitmi. Toto je pravda.
Teraz si treba uvedomiť, z čoho je tento pôvod. Iste to pochopíte, čo som naznačil, je z nepochopenia vytvorenia hraníc v postkoloniálnom a postvojnovom období, keď do jedných umelých štátov boli podávaní ľudia, ktorí sú absolútne protichodného proste náboženského, regionálneho, kultúrneho svetonázoru. A tým myslím teda hlavne šiitov, Kurdov a sunitov, pričom, samozrejme, ten taký multikulturálnejší svet existoval iba v Latakii, teda v prímorskej časti Sýrii a možno v Libanone, samozrejme, ktorý bol vždycky zmiešanou kultúrou. No a týmto vlastne toto tlelo.
Potom sa dostali k moci určité síce stabilné, ale despotické režimy, ktoré som menoval. A nezvládali naďalej potom takisto ekonomickú, sociálnu, ale hlavne demografickú situáciu v tomto priestore. Rád by som to demonštroval na takom príklade, že keď v sedemdesiatych rokoch v Sýrii žilo okolo 6 mil. ľudí, dneska je to okolo 20,5 mil. ľudí. V Egypte, o ktorom som povedal, že, chvalabohu, tam sa teda Arabská jar nepodarila, na čele s moslimským bratstvom a s prezidentom Mursím, žilo v sedemdesiatych rokoch okolo 30 mil. ľudí, dneska ich tam žije 90 mil. Predstavte si, že by tam vznikol tento nepokoj, takýto konflikt, ktorý je dneska v Iraku a v Sýrii a keby sa táto vlna stade utečencov Iraku pohla, kade by sa pohla. Pohla by sa zase len cez grécke ostrovy smerom do Európy. Chvalabohu, že tam sa podarilo zastabilizovať tento status, ktorý tam je. a pochopili to aj Spojené štáty americké, nehovoriac o tom, že v Egypte by inak došlo určite k absolútne vyhladeniu a vyhnaniu kresťanských Koptov, ktorí tvoria 6, 8, niektorí hovoria, 12 % obyvateľstva. Týmto už za Mursího začali odsekávať ruky a ktovie, ako by to bolo pokračovalo ďalej.
Situáciu svoju ekonomickú, sociálno-demografickú tam zatiaľ zvládajú iba krajiny, ktoré majú ropu a zemný plyn, teda monarchie v Perzskom zálive. Krajiny, ktoré tam jednoducho toto v takej miere nemajú alebo nemajú vôbec, dneska vzhľadom na počty obyvateľstva prestali byť aj potravinovo, aj ekonomicky, hlavne potravinovo sebestačné. A Arabská jar, nebudeme si to vysvetľovať, prišla aj so zdražením potravín, keď tieto štáty už neboli schopné za tú cenu dotovanú nakupovať potraviny zo zahraničia, ktoré boli pre ne príliš vysoké. V týchto krajinách bolo typické, že všetko, od energií až po potraviny, bolo vysoko dotované. Zrazu to prestávalo byť dotované a Arabská jar vznikla zo sociálnych nepokojov ani nie tak s ich exploatáciou nejakými západnými mocnosťami.
Pády režimov takmer v Egypte, v Líbyi, predtým v Iraku, vojna v Sýrii a pád režimu v Jemene, kde inak sa aktivizuje extrémna vetva takisto šiitskeho islamu (zajdijovia), jednoducho vedú k enormnému popudu, k exodu tohto obyvateľstva, ale povedzme si, kto ho kedy podporoval.
Bohužiaľ, keď sa vrátim k tým utečencom, ktorých tu sú už milióny, teraz, hovorím, hlavne moslimského a hlavne arabského pôvodu v Európe, tí extrémni imámovia, tí extrémni klerici islamu, kde boli to vyštudovaní, skadiaľ prišli? Neprišli náhodou z exilu, z Londýna, Paríža? Neštudovali na excelentných školách v týchto krajinách, plus v Spojených štátoch amerických? Kde študovali ajatolláhovia, jeden, druhý aj tretí, aj tí irackí, aj ten iránsky? Kde študoval Zawahrí, ktorý je otcom Al-Káidy a tak ďalej? Takže nie je namieste hovoriť, že sa nemusíme tohto exodu a tohto prílivu utečencov báť. My sa ho, bohužiaľ, musíme civilizačne ako Európa veľmi báť.
Nakoniec takú malú poznámku mám. Aj Pol Pot vyštudoval v Paríži a bol aj v exile v Paríži voči kráľovskému režimu a potom keď sa akože demokraticky dostal k moci, tak urobil genocídu khmérskeho národa.
Vidíme, že proste, nevieme sa z tejto minulosti poučiť a dneska sú naozaj politici, ktorí v západnej Európe vítajú vlny utečencov. Nechápu, že tým ešte pozdvihnú ďalšie utečenecké vlny napríklad zo saharskej a subsaharskej Afriky, kde len na toto čakajú, aby sa mohli z týchto oblastí, ako je Mali, Niger, Burkina Faso, Čad a tak ďalej, takisto sociálne slabých, konfliktami zmietaných oblastí pohnúť smerom na sever.
Riešenie je tu jediné, dodržiavanie prísne schengenských kritérií, prísna azylová politika, pomoc krajinám tam, kde konflikty vznikli, vytvorenie utečeneckých táborov na okraji Únie, prípadne hlavne na okraji krajín, z ktorých tie skupiny prichádzajú, a jednoducho ekonomickí utečenci by mali byť vrátení späť do týchto táborov a tam by sa im malo pomôcť. Jediné ponechanie by pritom malo byť ponechanie politických utečencov z jasne vydefinovaných konfliktných území. Inak bude, prepáčte, ale v Európe jej doterajšiemu systému, ako ho poznáme, bohužiaľ, koniec.
Dneska vidím len ďalšie pozývanie nových a nových utečencov a utekajú už Pakistanci, Somálčania, Eritrejčania, subsaharskí Afričania a tak ďalej. To nie sú ľudia z priameho vojnou dotknutého konfliktu.
Samozrejme, v Sýrii, možno to bude kontroverzne pôsobiť, ja sa domnievam, jednoznačne musí byť zapojené do toho Rusko, pretože bez neho to jednoducho riešiť nie je možné.
Nie je ani namieste hovoriť o tom, ako hovoril pán kolega Šebej, že Rusi majú v Tartúse základňu. Oni ju tam majú dlhodobo. Keby ostatné mocnosti nemali na Blízkom východe svoje základne v krajinách Perzského zálivu a inde, tak by som bral tento argument. Ale pokiaľ tieto mocnosti západné a naši spojenci, samozrejme, majú tieto základne, ťažko vyčítať inému štátu, že takisto má v tomto priestore svoju základňu.
A chcem pripomenúť, že Francúzi iba v minulom roku dobudovali, prosím pekne, v Perzskom zálive novú vojenskú leteckú aj námornú základňu, do ktorej presunuli polovicu svojho kontingentu, ktorý majú v Džibuti, teda v bývalom Francúzskom Somálsku, kde takisto majú veľkú námornú, leteckú aj pozemnú vojenskú základňu. A pritom ide, samozrejme, takisto o nominálne samostatný štát, aj keď de facto francúzsky protektorát.
Takže pokiaľ tieto, tieto body, o ktorých som hovoril, nebudeme dodržiavať a nezhodneme sa na tom, že utečenecký príliv takéhoto rozsahu je nebezpečenstvom bezpečnostným, ale aj do budúcnosti aj sociálnym a iným, tak jednoducho Európa na tomto podľa môjho názoru skončí, potom mohla ostať radšej pri tom uhlí a oceli a nemusela ísť na spoločnú bezpečnostnú, ľudskoprávnu a inú politiku.
To je, prosím, môj názor na súčasnú situáciu utečeneckej krízy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko ja zaujal možno viacej osobný ako stranícky postoj k prerokovávanej téme migrantov, ktorá sa časom zvrhla na takú výmenu politických postojov. A prepáčte mi, ja som vždy bol odporcom toho, aby sme na takýchto zásadných a dnes možno svetových problémoch robili opozično-koaličnú súťaž, aby sme doslova navzájom jeden druhého podozrievali z úmyslov, ktoré sú zlé. A takto doteraz vnímam aj túto diskusiu. Každý z nás sa za posledné mesiace stretával s rôznymi názormi, ktoré hraničia s obavou, doslova strachom z toho, čoho sme dnes svedkami, a to nielen v Európe, ale aj vo svete. Ja by som skôr začal hľadať príčiny, ktorých následky sú dnes dramatické a, trúfam si povedať, hrozia pomaly humanitárnou krízou, a to nie v Európe, ale v celom svete.
My sa tvárime, že ten problém riešime, ale okrem odmietnutia tých kvót, ktoré považujem za zodpovedný postoj vlády Slovenskej republiky, sme tu neponúkli žiadne riešenie, alebo ak sme nejaké ponúkli, tak sú to len frázy, sú to také nejaké vízie alebo predstavy, ale ich naplnenie nevieme reálne aj uskutočniť. Riešili sme pritom všetko od terorizmu až vojny.
A jedna vec, ktorá ma zaujala, bola tá, ktorú pán spoločný spravodajca povedal, že dokedy v Sýrii nebude mier, ale bude vojna, tá utečenecká vlna pokračovať bude. Dámy a páni, nuž a aké ponaučenie z tohto pre nás vyplýva. To odmietať je najjednoduchšie, ideme na vlne verejnej mienky, keď pomaly kto má iný názor, je upodozrievaný z toho, že chce na Slovensko prinášať islamský terorizmus. Pomaly vzniká strach z toho, že na Vianoce nebudeme si môcť ani v domácnostiach postaviť vianočné stromčeky, každý islamista je terorista, pomaly v našich obchodoch nebude, pánovi ministrovi poľnohospodárstva možno, odľahne bravčové mäso, teraz, ho je dosť, ale nemusí ho byť niekedy dosť. Takže s týmto sa potýkame.
A ja naozaj sa zamýšľam častejšie osobne ako človek, ako aj veriaci kresťan a v neposlednom rade aj ako ústavný činiteľ a politik, aké riešenie vlastne vieme ponúknuť, či máme odvahu vniesť do toho trošku toho európskeho, toho kresťanského, či sa vieme otvoriť, či vieme pochopiť tých ľudí, ktorých okolnosti prinútili, aby opustili krajinu, v ktorej sa narodili alebo z iných dôvodov dlho žijú. Ja sa nebránim tomu, že skôr by som tento humánnejší prístup na riešenie aktuálnej krízy uprednostnil ako silu zbrani, ktorá prináša len ďalšie obete a tragédie.
Ja som mal tú možnosť po roku 1968 roku navštíviť záchytný tábor v Traiskirchene. A vtedy tam boli tisícky slovenských, ale aj českých emigrantov, ktorí sa museli podriadiť istým pravidlám, pričom ak ich neprijali, tak nikto s nimi ani nedebatoval.
Táto migračná vlna narastá, priatelia, a neobíde Slovensko. Darmo sme sa dnes dozvedeli, že už kvóty prestali byť politickým problémom, chvalabohu, ale pár z tých utečencov, či to budú desiatky, stovky alebo tisíce, na Slovensko príde. Ja by som uprednostňoval teda, aby si Slovensko mohlo do istej miery povedať, kto je pre nás ten, ktorého naozaj považujeme za takého, ktorý si zaslúži našu pozornosť, dôveru a ktorému musíme pomôcť, každý z nás sa raz môže ocitnúť v nejakom ohrození. A títo ľudia dnes a utekajú preto.
Boli tu spomínané aj iné dôvody špekulatívne. Áno, vždy sa nájdu špekulanti a či ich je väčšina alebo ich menej, ktorí zneužívajú, vždy sa nájdu aj takí, ktorí využívajú tie ťažkosti tých ľudí, s ktorými tam žijú. A preto by som skôr sa zamýšľal, ako Slovensko môže v tejto chvíli aktívne začať pôsobiť ako ten, kto môže ukázať aj príklad iným. Poliaci to už robia niekoľko mesiacov.
Viacerí moji predrečníci tu povedali, že tí, ktorí majú dôvod odchádzať, sú v prvom rade kresťania, ktorých rozsudok trestu smrti je vykonaný v priebehu piatich minút. Rozprával mi to jeden človek, ktorý tam je a ktorý medzi nimi žije. Jediná otázka teroristu tam je: „Si ochotný konvertovať na islam,“ pýtajúc sa kresťana, ktorý ak povie nie, v tom momente je mŕtvy.
A je našou povinnosťou, priatelia, aby sme tým ľuďom pomohli, ako im len pomôcť vieme. Je to naša aj kresťanská, nielen občianska zodpovednosť. A vidím, že tadiaľto vedie cesta aj slovenskej pomoci tým, ktorí sa ocitli v ohrození života. A takto by sme možno dokázali vyselektovať aj tých špekulantov, ktorí prichádzajú do raja na Zemi, priatelia, lebo Európa je naozaj raj na Zemi. A oni si toto miesto nevybrali náhodne, aby sme ich odmietali, tak ako to robili tí Rakúšania, ako to robili ostatné krajiny po tom roku 1968, ale aj predtým, keď tam prichádzali z neľudského režimu ľudia za slobodou. A aj medzi nimi bolo niekoľko špekulantov, a preto je na mieste, aby sme si povedali podmienky a pravidlá, za akých sme pripravení a ochotní sa podieľať na tejto humanitárnej, nazvem to tak, pomoci a dokázať sa trošku otvoriť aj takýmto ťažkým skúškam, aké dnes Európa a svet zažíva.
Islamský štát, priatelia. Nechcem sa hrať na nejakého zahraničného politického experta, ale keď sa začala v Sýrii vojna, pozeral som tých bojovníkov, tak som si povedal, že za tri dni musí byť po nich. Oni mali v rukách hrdzavý kalašnikov, ruské alebo neviem aké samopaly, dneska sú vyzbrojení najmodernejšou vojenskou technikov. Kto za tým je, priatelia, aký kapitál má záujem na tom, aby na základe takýchto mocenských a ekonomických záujmov dokázali obetovať ľudské životy? Preto niekedy aj silové riešenie je riešením, ktoré môže umenšovať zlo. A od toho sme tu, aby sme sa pokúsili to zlo umenšiť, tie hrôzy a následky tým migrantom zmiernili.
Priatelia, aj som o tom presvedčený, mnohí z tých migrantov nie sú dobrovoľní migranti. Odchádzajú zo svojej krajiny pod hrozbou násilia, dokonca až smrti, a preto nezávidím ani vláde Slovenskej republiky, ale ani nám poslancom, hoci by som si želal, keby nielen premiéri a hlavy štátov, ale aj predsedovia parlamentov boli vtiahnutí na úrovni Európskej únie do riešenia tejto tak zásadnej problematiky.
A kladiem si za posledné týždne viacero otázok, kto vlastne a čo si a čím chceš byť, Európska únia? Zlyhali tu všetky ideály. Ešte je čas, aby sme Európsku úniu zachránili, ale už ho nie je veľa, preto, lebo tie silové postoje niekedy ešte viacej oslabujú dôveryhodnosť tohto celého európskeho regiónu.
Dovoľte mi, aby som tu skončil možno tak trošku odľahčene. Bol som v jednom európskom meste a čítal som tam na stene jednej budovy takýto nápis, ktorý napísali mladí ľudia, lebo tam to bolo pod ním uvedené: „Tvoj Kristus je Žid, tvoje auto je japonské, tvoja pizza je talianska, tvoja demokracia je grécka, tvoja káva je brazílska, tvoje prázdniny sú turecké, tvoje čísla sú arabské, tvoje písmo je latinské.“ A pod tým bol ďalší text: „Len tvoj blížny je stále cudzinec.“ Priatelia, skúsme sa zamyslieť aj nad týmto odkazom, ktorý je taký pekný, v ktorom je ľudskosť, je aj prejav istej veľkorysosti a aj istého európskeho postoja k tomu, čo dnes Európa zažíva. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. K tomu poslednému citovanému textu, pán poslanec Hrušovský, niet čo dodať. Je to naozaj počúvaniahodné.
Chcela by som ale povedať, že súhlasím s vami v tom a podporujem to všetko, čo ste povedali, najmä na začiatku. Tiež som sklamaná z toho, kam sa táto diskusia vedie, lebo naozaj si myslím aj ja, že to je taká vážna téma, že ju znevažujeme tými prestrelkami opozično-koaličnými. A myslím si, že ide o oveľa viac ako len o to, čo si dokážeme pripustiť, a určite o oveľa viac ako o miesto na kandidátkach alebo zvolenie v budúcich voľbách.
Ešte poviem k tomu, čo ste hovorili o tom, či vieme pochopiť tých ľudí, no ja som práve preto išla do Maďarska, bola som tam celý deň a bola som medzi tými utečencami a, chcem povedať, práve preto, aby som vedela, kto sú oni. A zdá sa mi úplne nezmyselné rozprávať tu, koľko je medzi nimi takých a onakých imigrantov, utečencov. Veď na to naozaj majú slúžiť tie azylové procedúry a stopercentne som za to, aby sa uplatňovali korektne, slušne, s ohľadom na ľudské práva aj na tradície naše aj ich.
Ale chcem len povedať, že medzi tými utečencami som videla napríklad tehotnú ženu, ktorá bola moslimka, vôbec je mi to úplne jedno, či bola to alebo ono, mala zjazvenú tvár, mala zjazvené ruky z bombardovania a mala so sebou malé dieťa a muža. A mne naozaj nestojí za to, zdôrazňovať, či treba takým ľuďom pomáhať. Ja si myslím, že je samozrejmé, že treba im pomáhať.
A ja som včera položila jednu otázku, ktorá sa týka toho, prečo vyvolávame stále také napätie, nepriateľstvo, prečo hovoríme stále o tých kvótach. Ja som proti tomu, aby to bolo, ale aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Hrušovský, ja si vás ako politika veľmi vážim, vaše vystúpenie bolo erudované a ľudské.
S tou ľudskosťou. Myslím si, aj strana SMER to jasne deklaruje, že my nemáme nič proti utečencom, ktorí majú právo na status utečenca a na azyl, keďže sú prenasledovaní a ide im o život, kde hlavne teda tvrdíme, že ide o tých kresťanov, teda o kresťanov, o ktorých ste hovorili. Na druhej strane uznávame, že ide nielen o kresťanov, ktorým treba pomôcť, ale aj o Židov jezídov. Jezídov sa dokonca na nič ani nepýtajú a rovno ich zotročujú a strieľajú v Islamskom štáte. Ale dokonca uznávame, že status utečenca, pokiaľ spĺňa tie podmienky, si zaslúži aj moslim, ktorý ale dodržiava pravidlá. Nemôže to byť tak, že máme tú skupinu moslimov ekonomických migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy a prerážajú násilne hranice s Maďarskom alebo so Srbskom. Takýchto ľudí, ktorí mnohokrát ani nie sú Sýrčania alebo Iračania, sú to Eritrejčania alebo Pakistanci, ktorí tvrdia, že sú Sýrčania, treba hneď deportovať. Keď tvrdia, že sú zo Sýrie, dobre, aj keď sú Pakistanci, nech idú do Sýrie. Dokonca sú ešte bezpečné časti napríklad aj v Sýrii pri hraniciach s Jordánskom alebo v Iraku pri hraniciach s Kuvajtom. Čiže nie celé územie je tam vo vojnovej zóne ako takej.
Ale na druhej strane, to tu bolo povedané, jednoducho my si musíme dôsledne chrániť našu štátnosť, naše hranice. Dokonca kebyže je Slovenská republika vo vojnovom stave, tak mladý človek, ktorý nenastúpi do armády, spácha trestný čin. Odtiaľ zo Sýrie mladí ľudia miesto toho, aby bojovali za svoj štát, utekajú a myslia si, že sa o nich postará Európska únia. Čiže jednoducho tu je vážny problém. Slovák by bol bojovníkom za svoj štát, tak ako sme to dokázali v boji proti fašizmu, Sýrčan, Iračan mnohokrát radšej utečie, ako by bojoval za svoj štát.
Ale chcem povedať, že zhodneme sa aj my s tým a aj pán premiér to prezentoval, že jednoducho komu treba pomôcť a spĺňa status... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ten malý zvyšok kolegov, ja vám sľubujem, že dlho hovoriť nebudem.
Áno, prvé chcem proklamovať, som za to, aby sme pomáhali tým, ktorí to potrebujú, a som za to, aby sme dali akúkoľvek pomoc, čo sa týka toho, že sa zriekneme istej finančnej čiastky z nášho rozpočtu, rovnako materiálnu a rovnako aj personálnu, ak treba humanitárnych pracovníkov, policajtov a príslušníkov armády. Som za takúto pomoc.
Ale na druhej strane si treba uvedomiť, že keď chcem niekomu pomáhať, musím pomáhať zo svojho. Vtedy to je pomoc. Viete, ak budem pomáhať tým, že zaťažím naše nasledujúce generácie vážnymi problémami, tak som nie presvedčený, že to je dobré.
A to, čo sa deje, že po celej Európe chceme rozmiestniť enklávy moslimov, si myslím, je problém a veľký problém.
A poviem, bolo by dobré, keby ste si prečítali, pred pár rokmi napísal francúzsky historik Jean-Paul Roux knihu o 1 300-ročnom zápase dvoch kultúr, kresťanskej a islamskej kultúry. A v podstate konštatuje, že to bol celý čas konflikt, zápas s občasnými prímeriami, keď ten jeden i druhý svet bol vyčerpaný. Ja som presvedčený, že z týchto dvoch civilizácií každá svoje čosi prináša a môžu tieto civilizácie popri sebe existovať, ale zmiešať ich, viete, si myslím, je pre Európu obrovské riziko do budúcnosti.
A tu zaznelo, že to je najväčšia migrácia do Európy. No tak keď sa vrátim do minulosti, vzhľadom na počet obyvateľov, ktoré mala vtedy Európa, tak musím povedať, že tá migrácia z islamského sveta bola oveľa väčšia, našťastie to v bitke pri Poitiers zastavil Karol Martel. Predtým sa už podarilo obsadiť celý Pyrenejský polostrov a trvalo skoro sedemsto rokov, pokiaľ Pyrenejský polostrov sa stal znova európskym.
To je jedna vec, ktorú som chcel povedať. A nad tým sa treba zamyslieť.
A druhé musím povedať, že som sklamaný tak, ako som bol hrdý na to, keď sme v roku 2004 roku vstúpili do Európskej únie, že sme stali súčasťou istých západných hodnôt. No len dnes keď sa na to dívam, tak musím povedať, že pri prvom probléme tieto európske hodnoty ako keby padali. Viete, sa pozerám na to, že, áno, prijmeme migrantov, ale prešlo pár dní, už všetci majú pomaly kontroly na hraniciach medzi sebou, lebo to je medzi krajinami, takže aký je to aj pre nás princíp Európskej únie o voľnom pohybe osôb a pracovných síl v rámci Európskej únie? Prosím vás, aký to bol Schengen, ako fungoval FRONTEX, ochrana vonkajších hraníc? Zdá sa, že Schengen je minulosťou v tejto chvíli, ak to bude ešte takto trochu pokračovať. To sme ako budovali? To je taká naozaj silná Európska únia? Európska únia v tejto chvíli podľa mňa ukázala, že je projekt do dobrého počasia. Ale akonáhle začne pršať a príde búrka, tak sa rúti. A z toho som frustrovaný. To pokladám za veľmi nebezpečné pre nás.
A myslím si, že som pozeral z tých svetových politikov, zatiaľ jedného som videl povedať riešenie, ktoré nie je aj dočasné, lebo to, čo je navrhnuté, zatiaľ to je dočasné riešenie. Prídu ďalší migranti a ďalšia vlna bude a ďalšie a ďalšie počty rozmiestnenia migrantov v Európe budú, áno? Zatiaľ to tak vyzerá. Toto je návrh riešenia Európskej únie. Jedine v tomto smere som registroval, bývalý francúzsky premiér Sarkozy povedal, že by sa malo vytvoriť nejaké, ja sa domnievam, že to je nápad dobrý, mandátne územie a nech je zodpovedná nielen Európa, ale celý svet pod gesciou OSN a jednoducho tam tento problém treba triediť, odtriediť tých, ktorí sú naozaj prenasledovaní, ktorí potrebujú azyl a čo sú ekonomickí a podobní migranti.
A nechcem hovoriť len o ekonomických migrantoch. Ale tu z tých poznámok, ktoré som dnes začul, vyznieva, že sú tu aj iné typy migrantov, ktoré sú mimoriadne nebezpečné pre každú európsku krajinu.
V tomto smere pre mňa vyplýva dvojitý záver, Európska únia zlyháva. A nad tým by sme sa mali zamyslieť, pretože ak má fungovať ďalej, ak to má byť úspešný projekt, tak to nemôže byť projekt len pre dobré počasie a projekt, ktorý nevie riešiť ťažké krízové situácie.
To nie sú len migranti, pretože pred chvíľou sme tu mali Grécko. A aj tam sa obávam, že to navrhnuté riešenie, ktoré zaznelo a ktoré je, takisto je len dočasné, takisto je s veľkou pravdepodobnosťou dočasné. Ja nie som ekonóm, ale väčšina ekonómov vám povie, že aj pri tomto riešení, aj keď je to rozpočítané na 30 rokov, Grécko nie je schopné svoje dlhy, tak ako sú vytvorené, splatiť.
Takže, priatelia, to nie je len o tom, aby sme boli humánni. My sme zodpovední aj za naše deti a ich budúcnosť a stav krajiny pre ne vytvárame. To je podľa mňa zodpovedné konanie politikov, pretože politik mal by vidieť nie to, čo bude zajtra alebo napozajtra, ale s dlhšou perspektívou pre budúce generácie. Ďakujem.

Dobrý deň prajem v tomto nadstavenom čase medzi dvanástou a trinástou. Takže, vážení kolegovia, kolegyne, dosť často sa tu spomínala kázeň otca Cyrila Vasiľa zo Šaštína, chcem sa od nej odraziť, nie preto, že by som nemal iné argumenty, neskôr to vysvetlím aj bližšie, a zdá sa mi, že veľmi dobre vystihol niektoré tie veci a naformuloval ich, tak si rád pomôžem jeho formuláciami. Národná púť v Šaštíne, minulý rok som na nej bol, bola tento rok teraz v utorok, som bol tiež tam pozvaný, kde zaznela tá kázeň. Ale nakoniec som sa rozhodol relatívne na poslednú chvíľku prijať pozvanie na inú púť. Púť ozbrojených síl do Ríma, 10. jubilejná to bola, s otcom biskupom Drábekom. Som členom aj výboru pre obranu a bezpečnosť, takže ten sviatok Sedembolestnej som tento rok neoslávil v Šaštíne ako minule, napríklad aj ako predminule, ale v Santa Maria Maggiore v Ríme, v najväčšej rímskej bazilike mariánskej. Ale o tú kázeň som tak či tak som neprišiel, lebo na druhý deň sa mi, ako človek by som povedal zhodou okolností ako veriaci človek, tam Božím riadením podarilo na recepcii na slovenskej ambasáde stretnúť osobne otca Cyrila Vasiľa. Mal som takú príležitosť, že som polhodinu s ním osobne medzi štyrmi očami o tom hovoril. Dneska som tu zažil rôzne citácie z jednej strany, z druhej strany. Ja som sa ho opýtal priamo na rovinu. Hovorím, veľmi rád by som to počul takto aj mimo kázne. A on mi naozaj povedal veľmi múdre slová, ktoré mi pomohli to pochopiť. A povedal som, že do bodky s ním súhlasím, a teda že to veľmi dobre vystihol. Tiež spomínal, že myslím nejakých pár dní predtým prijímal práve biskupov zo Sýrie. Čiže je to človek okrem toho, že je morálnou autoritou, aj človek, ktorý vie, čo sa deje v tej oblasti. Je sekretárom Kongregácie pre Východné cirkvi, čo sú najmä teda katolícke cirkvi, ktoré sú práve v týchto oblastiach. Sýria je najmä významnou časťou teda týchto východných katolíckych cirkví. A čo bolo zaujímavé, je, že, keď som sa ho opýtal na názor a potom som ho počúval s minerálkou v ruke, začal slovami, že treba rozlišovať postoj jednotlivca človeka ako súkromnej osoby a postoj politika, ktorý má nejaké zase iné povinnosti a iné postoje. Na to by som chcel upozorniť aj ja. Ako človek a veriaci kresťan mám pre utečencov otvorené srdce. Ak by som ho mal zatvorené, tak by to nebolo ani ľudské, ani kresťanské a bolo by to neprirodzené. Cítim voči nim súcit a ich utrpenie mi nie je ľahostajné, či ho nejako vnímam tak osobne alebo cez médiá. Novinári sa opakovane nás poslancov pýtajú, čo sme my konkrétne urobili pre utečencov a či sme ochotní ich prijať. Mne pripadá to také hlúpe, evanjelium hovorí, nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí tvoja pravá ruka. A tak sa mi zdá divné chváliť sa niečím, čo je podľa mňa samozrejmé. Ale môžem vo všeobecnosti povedať, áno, nielen utečencom, ale aj utečencom, aj mnohým núdznym ľuďom pomáhať, to pokladám za normálne nie ako jednotlivec a politik, ale ako rodina.
Ale o čom chcem rozprávať viac, to je moja povinnosť a moja úloha verejného činiteľa, poslanca Národnej rady. Mandátu poslanca som sa ujal tým, že som zložil poslanecký sľub. A už to tu bolo, myslím, spomínané aj včera, ale pripomeniem to, že sľub znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Pamätám si ešte tú situáciu, bola to pre mňa veľmi silná udalosť. Jediný raz v živote som si ruku položil na dvojkríž na ústave a povedal som, sľubujem toto. A čo som tým vlastne sľúbil? Tak, po prvé, tým som sľúbil vernosť Slovenskej republike, nesľúbil som vernosť Európskej únii, ale ani žiadnym iným krajinám, ani Amerike, ani Sýrii, ani Rusku, ďalej, sľúbil som, že mojou povinnosťou je slúžiť záujmom občanov Slovenskej republiky na prvom mieste ako poslanca Národnej rady, teda nie nejakému všeobecnému ľudstvu, hej, teraz hovorím o sebe ako o poslancovi a politikovi, a, ďalej, sľúbil som, že budem dodržiavať zákony, ktoré na Slovensku platia, aj tie azylové. Nemôžem ako poslanec Národnej rady v mene ľudskosti porušovať tento sľub, ktorý v mojom svedomí nie je v nejakom rozpore. Nemôžem povedať, že čo sa dá robiť, tak prišli sem utečenci, tak bez ohľadu na to, čo hovoria zákony, čo si prajú občania, aký je skutočný záujem občanov, tak ja nechám sa riadiť len nejakým svojím momentálnym pocitom. Nie je to moja ľubovôľa. Je to moja povinnosť ako poslanca, vlastne jediná možnosť. Možno aj na základe osobnej skúsenosti, aj na základe kresťanskej morálky alebo všeobecnej morálky by som to prirovnal k sľubu vernosti svojej manželke. Ako muž mám všeobecne úctu voči ženám a veľmi rád ju prejavím, ale vernosť som sľúbil len svojej manželke. Ona má právo vyžadovať odo mňa vernosť, pomoc, lásku. Ostatným ženám v rámci možností pomôžem, prejavím úctu, aj lásku, ale nie je to niečo, čo by malo ma obrať o možnosť milovať svoju manželku a byť na prvom mieste verný jej. Ostatným ženám pomôžem rád, ale nie na úkor vzťahu s manželkou. A hlavne nikto si nemôže takú pomoc vynucovať. Rovnako rád pomôžem sociálne odkázaným, napríklad bezdomovcom, ktorí boli tiež spomínaní v diskusii. Ale je úplne logické, že si strážim priestor vyhradený pre mojou rodinu, aby bol miestom bezpečným a zdravým a bol miestom pre rozvoj mojej rodiny. Je normálne, že si zamykám dvere do nášho súkromného bytu a rozhodujem o tom, koho vpustím, koho pozvem do môjho bytu. Nikto to nebude vnímať, že je to neľudské a nemorálne. Nemorálne by pritom bolo, ak by ma vôbec nezaujímalo to, čo sa deje za mojimi dverami. Ale keď tie dvere mám, strážim si ich a ja som ten, ktorý o tom rozhodujem, to je úplne v poriadku. A preto teda ako poslanec absolútne odmietam spochybňovanie zákonov a hraníc. O tom nemáme čo debatovať. Ak si myslíme, že nejaký zákon nevystihuje momentálne situáciu, tak treba prikročiť k jeho zmene. To je primárna úloha, povinnosť a samozrejmosť. Deravé vonkajšie hranice a nekontrolovaná migrácia nie je humanizmus ale slabosť, ktorá je trestuhodná voči našim občanom a môže sa nám vypomstiť. My politici sme povinní dbať na záujem našich občanov, samozrejme, ten skutočný, nie strašiť, nie bubákovať, nie vytvárať nereálne nebezpečenstvá, ale reagovať na skutočné reálne hrozby. Na to máme aj inštitúcie, máme spravodajské služby, ktoré nie na základe videí na YouTube alebo nejakých konšpiračných teórií, ale na základe faktov môžu nám politikom poskytnúť informácie.
Ja som spomínal toho otca Cyrila, tak teraz, by som povedal, na dokreslenie tých slov použijem priamo citát z jeho kázne, a túto časť kázne som ešte nepočul citovať, po tom, ako apeloval na našu ľudskosť a ochotu pomôcť utečencom: „Samozrejme, nehodno zľahčovať ani romanticky zjednodušovať poriadok, dodržiavanie zákona a prijatých pravidiel, rozumné zváženie ekonomických i kultúrnych kritérií, skutočnej potreby, vlastných možností, ako aj reálnej pravdepodobnosti a nevyhnutnosti kultúrnej, spoločenskej i duchovnej integrácie migrantov. To všetko je potrebné všestranne brať do úvahy pri hľadaní odpovede na komplikované problémy, problémy explózie migračnej vlny, ktorá začína podmývať základy spoločného európskeho domu i jeho identity. To je ťažkou a zodpovednou úlohou politikov, odborníkov na bezpečnosť, ekonómov, sociálnych pracovníkov. Ich prácou, ich povinnosťou je hľadať optimálne riešenie v prvom rade konkrétnou snahou pri odstraňovaní hlavných dôvodov migrantských explózií ako najlepším spôsobom predchádzania chaotickej migrácie, ďalej, účinnou a solidárnou medzinárodnou pomocou už v domovských krajinách a vytvorením a rešpektovaním spravodlivého mechanizmu posudzovania žiadostí bez toho, aby sa celý proces ocitol v rukách prevádzačských mafií alebo stal nástrojom politického vydierania.“
V rámci púte ozbrojených síl som sa včera zúčastnil aj na generálnej audiencii u pápeža Františka na Námestí svätého Petra v Ríme a veľmi často sa cituje jeho výzva prijať utečencov, pomôcť utečencom. Samozrejme, ako človek a veriaci kresťan som pripravený pomôcť utečencom. Hovoril som doteraz trocha viac ako o úlohe politika poslanca, teraz možno viac tak osobne spomeniem pápežovu výzvu, aby každá farnosť prijala jednu utečeneckú rodinu, pokladám za reálnu a oprávnenú. Bývam neďaleko Žiliny v takej malej obci, kde máme takú radovku, kde býva niekoľko kresťanských rodín. A o tejto téme sa tam pravidelne rozprávame aj v rámci nejakých našich kresťanských stretnutí, ale aj normálne úplne bežne v nejakej ľudskej komunikácii. A práve zhruba pred týždňom sme tam mali taký vážny rozhovor, či sme ochotní prijať do tohto nášho, nazvem to, bloku nejakú utečeneckú rodinu. Pritom výsledok bol taký, áno, že na to sme pripravení. Ja patrím do jednej z týchto rodín, ktoré tam bývajú. Áno, som ochotný mať, to poviem obrazne, za stenou v ubytovacom priestore utečeneckú rodinu. Sme si prípadne tam povedali, okej, nemusíme to takto hrotiť. Ak by naša farnosť napríklad mala nejaký iný priestor, boli by sme ochotní prispieť na náklady na to ubytovanie. Ale, ešte viac, hlavne sme ochotní pomôcť s tou integráciou, to znamená venovať sa tým ľuďom, tráviť s nimi čas, pomôcť im s prácou, s jazykom, s týmito vecami. Čiže, áno, musím povedať, osobne ako človek som na to úplne reálne pripravený, podporujem to a som ochotný ísť do toho aj s vlastnou kožou. Nemyslím si, že by to malo byť niečo, čím by sme sa ale mali nejako politicky vydierať. Čiže to je vec každého jedného z nás. Otázka je, nakoľko sa táto vec uskutoční.
Chcem povedať to, že bavíme sa tu o tých kvótach, odmietali sme ich. Ale poviem, že ak budeme tvrdiť, že prijmeme sto utečencov, sa hovorilo o takomto čísle, tak to sa mi vidí málo aj vzhľadom na to, že podľa mňa na Slovensku je oveľa viacej ochotných ľudí či už z kresťanského prostredia alebo akéhokoľvek profánneho prostredia takto pomôcť. Na Slovensku máme takmer tritisíc obcí a niekoľko stoviek farností. Myslím, že len v našej Žilinskej diecéze je zhruba stovka farností. To znamená, ak by každá farnosť o niekoľkých stovkách ľudí bola ochotná utečencov prijať a pomôcť s integráciou jednej utečeneckej rodiny, tak len jedna diecéza, povedzme, ekvivalent zhruba jedného kraja, je schopná prijať takých sto rodín, nielen sto ľudí. Vláda má slúžiť ľuďom tejto krajiny. Všetkým je povinná zabezpečovať bezpečnosť a ochranu, ale s tými, ktorí chcú pomôcť, má úzko spolupracovať a ich iniciatívu vítať, pričom na medzinárodnej úrovni treba podporovať skutočne dobré riešenia a skutočné riešenia.
Poviem ešte takú malú poznámku. Viackrát tu zaznelo to, že sa majú vyberať ľudia na základe vierovyznania, teda že pomôžeme len kresťanom. To je diskriminácia. Súhlasím s jedným postojom a myslím si, že snáď je nám to zrejmé aj sme pritom ústretoví, že ak ma požiada niekto o pomoc a ja tomu človeku môžem pomôcť a on povie, že nie je kresťan, tak ja vtedy poviem, že mu nepomôžem, no tak to je naozaj neľudské a nelogické. A myslím si, že nikto neuvažuje takto, že by sme odmietli pomoc niekomu, negatívne len preto, že niekto je iného vierovyznania, že sa nehlási ku kresťanstvu alebo teda že je moslim.
Na druhej strane, rozprával som o tom aj s otcom Cyrilom Vasiľom, je vec, že tie potreby možno niekedy prekračujú naše možnosti a musíme si vyberať, či už sa to týka utečencov v Európe alebo celosvetových problémov chudoby, vojny, nemôžeme pomôcť všetkým ľuďom, ktorí žijú v biede, ktorí žijú pod hranicou chudoby, aktuálne okamžite nemôžeme pomôcť všetkým ľuďom, ktorí majú v krajine vojnu a ktorí utekajú z tej krajiny kvôli tejto vojne, ale úplne konkrétne to vidíme aj v tej Sýrii, ale aj inde, že medzi tými ľuďmi, ktorí sú ohrození aj chudobou, biedou, aj vojnou a vojnovým stavom, tak je jedna skupina, ktorá je skupina navyše prenasledovaná z náboženských dôvodov. A nepatria tam len kresťania, aj tu to povedal jeden poslanec, napríklad sú tam tiež jezídi. Ale treba povedať úplne objektívne, že kresťania sú dnes vo svete najprenasledovanejšou skupinou. To znamená, že je úplne normálne, ak z tohto dôvodu chceme pomôcť napríklad sýrskym kresťanom, nie preto, že sú kresťania a keby boli moslimovia, tak im nechceme pomôcť, ale preto, že ak si vyberáme a chceme pomôcť týmto ľuďom preto, že sú prenasledovaní aj z tohto dôvodu a zároveň sú ohrození aj vojnou, aj chudobou, príde mi to rozumné a logické. A ten argument otca Cyrila sa mi zdal veľmi dobrý. Nikto nás tak nebude obviňovať, že sme nedokázali vyriešiť všetko. Možno niekto to urobí, v politike sa to deje, ale reálne, morálne nikto nás nebude obviňovať z toho, že sme nedokázali vyriešiť všetko. Ale ťažko si nájdeme ospravedlnenie na to, že sme v tomto neurobili nič.
A chcel by som teraz uzavrieť svoje vystúpenie a tak ako som začal s odvolaním sa na otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa a jeho kázeň, tak pri ňom aj skončím. Dovoľte mi teraz prečítať veľmi aktuálnu časť jeho kázne: „Každý deň nám ponúka príležitosť a je výzvou k obnoveniu radosti zo života, prejaveniu ľudského súcitu, budovaniu správneho vzťahu k oprávnenej autorite, Bohu za spravodlivosť, dodržiavaniu daného slova, prejavu ľudskej solidarity, k tomu, aby sme sa stali znakom nádeje v tomto svete. Túto príležitosť máme každý deň a každý osobne. Niektoré chvíle a príležitosti sa nám ponúkajú aj na to, aby sme svedčili aj spoločne. Najbližšie budeme mať takúto príležitosť už v nedeľu v Bratislave pri Pochode za život. Verím, že tam prídeme vydať svedectvo presvedčeniu, že má v Božích očiach nekonečnú cenu každý život, môj i jeho i jej, život utečenca uduseného v mraziarenskom voze, život odsúdenca, ktorému pred kamerou odrezávajú hlavu pre jeho vieru alebo len tak na zastrašenie iných, život človeka žijúceho s postihnutím, život človeka oslabeného chorobou či starobou. Vydať svedectvo o cene života vo všetkých týchto a podobných kategóriách je samozrejmé a všeobecne zdieľané. Nie je to kontroverzné.“ A posledný odsek hovorí z jeho kázne: „Na spomienkový pochod pripomínajúci vraždu piatich francúzskych karikaturistov a ďalších obetí atentátu zo 7. januára prišli v Paríži dva milióny ľudí, veriacich i neveriacich, ktorí svojou prítomnosťou hlásali: „Dosť, nedovoľte, zastavte barbarské zabíjanie.“ Koľko sa zíde nás veriacich i neveriacich na Pochode za život v Bratislave, aby sme si napríklad pripomenuli tých 7 500 nevinných životov, ktoré v minulom roku boli prerušené, či skôr ukončené, v našich zdravotníckych zariadeniach rukami lekárov, ktorí vykonávajú potraty na želanie a na základe našich zákonov? Pred časom ako znak civilizovanosti sme v našich zákonoch zrušili možnosť udelenia trestu smrti aj pre najťažších zločincov, nech by to hneď boli aj teroristi z parížskeho atentátu. V tých istých zákonoch sme ale súčasne paradoxom potvrdili možnosť legálneho zabíjania tých, ktorých jedinou vinou je to, že žijú a že ich tí, ktorí im dali život na tomto svete, už nechcú. Na zmenu týchto zákonov nie je politická vôľa a doteraz sa nenašlo ani 76 spravodlivých reprezentantov tohto ľudu, ktorí by tak učinili. Kedy tu povieme už dosť? Zrušte trest smrti nielen pre vinných, ale aj pre nevinných.“
Prijať sto utečencov je málo, neprijať 7 500 nenarodených detí je strašne veľa. Som ochotný prijať utečencov, som ochotný prijať aj nenarodené deti. Sa ma ako učiteľa pravidelne, prakticky každý rok niekoľkokrát študenti opýtali, že: Koľko chcete mať detí s manželkou?“ Tak postupne som sa dostal k odpovedi, že ich chcem mať s ňou všetky, všetky deti, ktoré sa počnú z našej manželskej lásky, som s radosťou ochotný prijať. Som ochotný prijať všetky deti, a preto aj kvôli utečencom, aj kvôli nenarodeným deťom som ochotný a rozhodnutý ísť v nedeľu 20. septembra na Pochod za život, teda za život každého človeka, zvlášť tých najslabších z mladých rodín, nenarodených detí, starých, chorých, utečencov, sociálne odkázaných.
Za Starého zákona boli také dve zložky, ktoré sa navzájom dopĺňali, králi a proroci. Napríklad Dávid, Šalamún boli králi, viedli, rozhodovali. Áno, mali prorokov, ktorí prišli a apelovali na ich vieru, na ich svedomie, aj na ich rozum. A oni ich počúvali. Myslím, že otec Cyril je aj pre nás v parlamente takým prorokom a môžeme sa z jeho slov poučiť.
Takže ďakujem vám za pozornosť, cítil som za potrebné povedať týchto pár slov k tejto téme. Vďaka.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, členovia vlády, milí hostia, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku najskôr z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Ďalej, neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, nie sú naňho žiadne otázky a otázky nie sú ani na ministra zdravotníctva Viliam Čisláka, na ministra kultúry Mareka Maďariča ani na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dámy a páni, viaceré otázky, ktoré ste postavili na dnešnú hodinu otázok, sa týkajú pripravovaných opatrení druhého sociálno-ekonomického balíčka vlády, preto sa vyjadrím k tejto téme v širšom kontexte.
Na úvod mi dovoľte pripomenúť niekoľko faktov.
Sociálno-ekonomické balíčky súčasnej vlády a ich realizácia v praxi sú dôsledkom pragmatických rozhodnutí, ktoré sa nám podarilo uskutočniť pri spravovaní verejných financií. Začali sme bezprecedentný boj proti daňovým únikom a proti daňovým trestným činom. Pri výbere daní sme získali sumu vyššiu ako 1 mld.0 eur, ale rovnako sa nám podarilo naštartovať ekonomiku. Máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov v celej Európskej únii a začala klesať aj nezamestnanosť. Je mi ľúto, že tieto fakty ako keby si niektorí nevšímali alebo nechceli všímať a informujú slovenskú verejnosť o opaku. Aj preto sme došli k záveru, že tieto povzbudzujúce čísla je potrebné pretaviť do krokov, ktoré reálne pocítia ľudia vo svojich peňaženkách. Zbytočne budeme hovoriť o tom, že máme dobrý deficit, že máme nízky verejný dlh, že máme vyšší hospodársky rast, že nám klesá nezamestnanosť, týmto číslam ľudia nerozumejú, pokiaľ ich nevidia na konkrétnych opatreniach dotýkajúcich sa ich každodenného života.
Často sme kritizovaní, že na jednej strane sa nám podarilo na výbere daní, na boji proti daňovým únikom a na podpore ekonomiky získať naviac peniaze v objeme možno 1,3 mld. – 1,4 mld. eur a že iba nejakú omrvinku vraciame naspäť verejnosti, nie je to pravda. Ak zrátame dopady prvého, druhého a pripravovaného tretieho balíka, môžeme hovoriť o sume okolo 1 mld., ktorú vraciame naspäť verejnosti v podobe konkrétnych opatrení. Ak teda ideme, tak ideme nie na úkor vyššieho deficitu, nejdeme na úkor zvyšovania verejného dlhu, nejdeme na úkor zhoršovania podnikateľského prostredia. len míňame tie peniaze, ktoré sme získali naviac z dobrého boja proti daňovým únikom a z ďalších opatrení, ktoré som uviedol. Preto ak tieto tri programy predstavujú dohromady 1 mld. eur, môžeme povedať, že to, čo sme ušetrili , aj poctivo vraciame slovenskej verejnosti.
Prvý súbor opatrení nazvaný ako prvý sociálny balík sa nám podarilo splniť na 100 %. Aj to je veľmi dôležité. Musíme držať slovo. Ak raz povieme, že toto ľuďom ideme dať, tak to musíme na 100 % aj naplniť. A takto to bude aj v druhom balíku, ktorý sa rozbieha. A niekoľko opatrení z tohto druhého balíka budete prerokovávať aj na tejto schôdzi. A nepochybne musíme rovnako dôsledne naplniť aj tretí balík, ktorý bude oznámený prvý decembrový týždeň.
Záujem verejnosti o tento prvý balík, ktorý sme naplnili na 100 %, nás presvedčil, že myšlienka sociálno-ekonomických balíkov na zlepšenie životnej úrovne ľudí je dobrou cestou. Pri jeho realizácii sme sa ani jedenkrát nestretli s tvrdeniami opozície, alebo médií, že by sme niektoré opatrenia zanedbali alebo nenaplnili ho na 100 %. Všetko to, čo bolo sľúbené v roku 2014, bolo naplnené do posledného slova. Naopak, sme kritizovaní za to, že plníme svoje sľuby, ktoré sme verejnosti dali. A niektoré médiá idú tak ďaleko, tak nenávidia tento balík a tak nám ho neprajú, že niektorí komentátori hovoria, že pánboh zaplať, že zomierajú migranti, že je tu obrovská humanitárna kríza, aspoň nemá SMER čas na prezentovanie svojho druhého balíka. V tom len vidieť, ako hlboko... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ak chcete, môžem vám zacitovať, viem presne, o čom hovorím, a poprosím vás, keď rečním, keby ste mi neskákali do reči, ja to nikdy nerobím. (Potlesk.)
Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že prvý sociálno-ekonomický balík nemá negatívny vplyv na verejný dlh a nemá žiadny finančný vzťah k otvoreniu II. dôchodkového piliera. Presne tieto isté pravidlá sa vzťahujú aj na druhý balík. Jednotlivé sociálno-ekonomické opatrenia sú navrhnuté tak, že na ich realizácii spolupracujú viaceré vládne rezorty.
Dámy a páni, ako dobre viete, vláda prisľúbila pomoc okresom s najvyššou nezamestnanosťou ešte v máji tohto roku, a to v podobe špeciálneho programu. Je súčasťou druhého balíka, ktorý by mal stáť približne 300 mil. eur, a obsahuje 15 opatrení, od podpory mladých rodín, seniorov, podpory škôl, nemocníc až po príspevok na ekologické zdroje energie pre domácnosti či lacné bankové účty pre každého občana.
Dňa 19. augusta 2015 aj za prítomnosti viacerých z vás som sa stretol v Rožňave so 140 zástupcami okresov s vysokou nezamestnanosťou. Spoločne s ministrami sme hovorili so zástupcami miestnej štátnej správy, samosprávy a podnikateľského sektora o možnej pomoci pre dotknuté okresy. Cieľom stretnutia bolo predstaviť súbor opatrení a vypočuť si návrhy a pripomienky. Na stretnutí sa zúčastnili ministri pôdohospodárstva, životného prostredia, štátni tajomníci z rezortu financií, hospodárstva, práce, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ide teda o tie rezorty, ktoré sú priamo do týchto regionálnych rozdielov zakomponované.
A teraz konkrétne.
Podľa návrhu, ktorý ja zahrnutý v druhom balíku, bude pre regióny s mierou nezamestnanosti nad 20 % zákonom vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory. Podľa návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov sa bude podpora poskytovať na základe vypracovaných akčných plánov pre jednotlivé okresy. Akčné plány vypracuje skupina odborníkov zložená zo zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, samosprávy, zamestnávateľov a tretieho sektora. Budú obsahovať konkrétne opatrenia na podporu regiónu špecifické pre každý okres. Opatrenia majú formu technickej podpory, napríklad školenia pre lepšie využívanie európskych fondov, transfer vedomostí v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu, skvalitnenie podpory služieb pre malých a stredných podnikateľov, alebo regionálneho príspevku ako doplnkového zdroja financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.
Podstata vládou navrhnutého zákona spočíva v tom, že podporu v podobe štátnej pomoci budú mať investície už vo výške nad 100-tisíc eur. Štátna pomoc sa môže poskytovať vo výške 45 až 55 %, pričom v súčasnosti majú nárok na štátnu pomoc iba investície za 1,5 mil. eur. Teda ideme z 1,5 mil. na 100 -tisíc eur. Vláda bude schvaľovať na návrh ministerstva dopravy osobitné plány a aktivity v danom okrese na päť rokov.
Pre investičné zámery v najmenej rozvinutých okresoch v priemyselnej výrobe a v cestovnom ruchu sa minimálna výška investície do majetku má znížiť na 200-tisíc eur. Z toho najmenej 50 %, teda 100-tisíc eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby podnikateľa. Hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, sa znižuje na 30 % z celkovej hodnoty majetku. Realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest. V prípade cestovného ruchu musí vytvoriť aspoň päť nových pracovných pozícií. Nárok na podporu musí vzniknúť automaticky. Pomoc okresom bude teda uskutočňovaná formou zvýhodnenia verejných a súkromných investícií, budovania cestnej a lokálnej infraštruktúry, podpory zamestnávania, umiestňovania verejných inštitúcií a iných foriem motivácie investovať v regiónoch a zamestnávať.
Našou ambíciou je, aby zákon o podpore najmenej rozvinutých okresom bol schválený v Národnej rade s účinnosťou už od 1. decembra 2015. Ako som uviedol, budete o ňom rokovať onedlho v pléne.
Pokiaľ sa konkrétne pýtate na región Oravy, na základe zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov sa bude podpora poskytovať okresom, v ktorých bola miera evidovanej nezamestnanosti deväť štvrťrokov za posledné tri roky vyššia ako 1,9-násobok priemeru Slovenska. Ak použijeme toto kritérium, tak momentálne na Orave nemáme okres, ktorý by do toho spadal, ale je na diskusiu v pléne, či toto kritérium nebudeme posúvať, čo by znamenalo, že sa môže okruh okresov, na ktorých sa bude automatický mechanizmus vzťahovať, rozširovať. Ku dnešnému dňu 17. 9. 2015 sú k dispozícii posledné údaje z ústredia práce za druhý kvartál 2015. Vychádzajúc z týchto údajov sa zatiaľ zákon týka Revúcej, Rožňavy, Rimavskej Soboty a Kežmarku. Je vysoký predpoklad, že sa bude vzťahovať aj na Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnicu. Pre porovnanie uvediem mieru nezamestnanosti oravských okresov. Ak v Dolnom Kubíne je to 11,5 %, v Revúcej je to 25 %, v Námestove je to 11,1 %, v Rimavskej Sobote je to 28,3 %, v Tvrdošíne je to 10 %, v Kežmarku je to 24,3 %. V širšom kontexte bude mať však druhý sociálny ekonomický balík dopad na územie celého Slovenska vrátane Oravy. Prijaté opatrenia prispejú k odstraňovaniu regionálnych rozdielov. A uvedené som považoval za dôležité zdôrazniť v odpovedi na otázku položenú pani poslankyňou Mazúrovou.
Súčasne predkladáme veľkú zmenu aj vo výstavbe sociálnych nájomných bytov, ktorá by v spomínaných okresoch znamenala väčšiu podporu zo strany štátu. Ako konkrétne? Súčasťou navrhovaného zákona sú aj špecifické projekty na podporu pracovných miest. Pôjde napríklad o odvodovú úľavu pre nezamestnaných už od šiestich mesiacov, na rozdiel od súčasného jedného roka.
Diskutujeme aj na tému, akým spôsobom znížiť zamestnaným výdavky na cestovanie za prácou.
Stimulom pre okresy by malo byť aj obnovenie tradície poľnohospodárstva v regióne v podobe zvýhodnenej formy pomoci určitej okamžitej finančnej injekcie pre človeka, ktorý sa chce poľnohospodárstvu venovať. V návrhu tohto zákona sa budú brať do úvahy špecifiká jednotlivých okresov a pre každý okres bude vláda schvaľovať osobitný plán krokov investícií. Bude potom zvolená aj osobitná rada, ktorá bude priamo kontrolovať, či dochádza k plneniu týchto krokov.
Dámy a páni, zo štatistík vieme, že obyvatelia Slovenska míňajú na teplo viac peňazí, ako je priemer Európskej únie. Dôvodom je predovšetkým zastaranosť rodinných domov. Programy zatepľovania, ako plánujeme v súčasnosti na Slovensku, sa už v dlhšej dobe realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2011 je na Slovensku počet obývaných rodinných domov okolo 800-tisíc. Z toho doteraz obnovených je asi 35 %. Zo zostávajúceho počtu musíme abstrahovať väčšie rodinné domy a domy, kde vlastníci nemajú záujem realizovať obnovu, resp. vzhľadom na ich technický stav nie je ekonomické investovať do obnovy. Predpokladajme, že do programu sa môže zapojiť teda približne 300-tisíc rodinných domov. Na poskytovanie príspevku na zateplenie rodinných domov pre rok 2016 vláda uvažuje s vyčlenením finančných prostriedkov vo výške 30 mil. eur. Štátny príspevok vo výške 30 % ako dotácia pri kompletnom zatepľovaní domov, odpustenie 15 % z pôžičky na zatepľovanie bytových domov či poukážky na nákup malých zariadení na výrobu elektriny, aj tieto opatrenia sú súčasťou druhého balíka a určite na Orave sa môžu stretnúť s veľkým záujmom, pretože ľudia si fakt budú môcť kúpiť za podstatne lacnejšie peniaze tepelné čerpadlo, môžu si kúpiť solárne panely, ale najmä môžu pristúpiť k zatepľovaniu rodinných domov. S týmto programom začneme v roku 2016. A treba len schváliť potrebnú novelizáciu zákona o energetickej hospodárnosti budov.
Ako som uviedol, príspevok na zateplenie môže dosiahnuť najviac 30 % oprávnených a uhradených nákladov, maximálne však 6-tisíc eur. Z tejto sumy bude 5-tisíc eur v závislosti od dosiahnutých tepelnoizolačných schopností jednotlivých konštrukcii domu a tisíc eur od dosiahnutej hodnoty potreby tepla na vykurovanie rodinného domu. Príspevok možno zvýšiť najviac o 500 eur na náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane projektového energetického hodnotenia a za vypracovanie energetického certifikátu. Teda 30 % a 6,5-tisíc, ktorí máte rodinné domy a ste zatepľovali, tak musíte uznať, to je významná pomoc pre rodiny. O dotáciu budú môcť požiadať aj majitelia rodinných domov, ktorí začali so zatepľovaním v tomto roku. V prípade požiadania o podporu po ukončení zateplenia bude tento príspevok poskytnutý do 90 dní.
Môžem uviesť ďalšie opatrenia, dámy a páni, chceme vracať na konci tohto roku, začiatkom roka 8 % z celkovej ročnej spotreby plynu.
Môžem hovoriť o znižovaní DPH na vybraný okruh potravín. Tu vás poprosím, keby ste pripomenuli pánom z opozície, ktorí nás kritizujú, že opozícia zvyšovala vždy DPH, my ju ideme teraz znižovať, čiže nemajú žiadne morálne právo po nás vykrikovať, či ideme neskoro, skoro, koľko, kedy a tak. (Potlesk.) Ale ja sa na túto diskusiu, samozrejme, mimoriadne teším.
A pokiaľ ide o Oravu, chcem pripomenúť ešte aj to, že ideme do podpory lyžiarskych zájazdov, škôl v prírode, je tam veľké množstvo turistických zariadení, hotelov, penziónov, všetky tieto penzióny budú môcť využívať práve služby alebo poskytovať služby týmto študentom a žiakom. Dohromady to bude 600-tisíc prenocovaní, čo môže výrazne naštartovať slovenský turistický cestovný ruch.
Dámy a páni, druhý balík podobne ako prvý bude naplnený na 100 %, rovnako bude naplnený tretí balík, ktorý predstavíme v decembri 2015. Ďakujem za otázku a za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Prajem pekné popoludnie. Odpoviem teda na otázku pána poslanca Gabriela Csicsaia.
Vážený pán poslanec, ministerstvo hospodárstva každoročne analyzuje stav malého a stredného podnikania v Slovenskej republike.
Vychádzajúc z pravidelných ročných správ o stave malého a stredného podnikania je možné konštatovať, že základným kvantitatívnym ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje aj celkovú kvalitu podmienok pre podnikanie, je počet malých a stredných podnikov.
Od roku 2009 sa celková početnosť malých a stredných podnikov vyznačuje odlišnými vývojovými tendenciami, ktoré sú zaznamenané v rámci jednotlivých právnych foriem. Zatiaľ čo počet malých a stredných podnikov, právnických osôb, rástol od roku 2009 priemerným medziročným tempom 8,8 %, počet fyzických osôb podnikateľov v priebehu predchádzajúcich piatich rokov vykazuje priemerný medziročný pokles, a to približne o 1,8 %. Takže vidíme tu rozdiel v tom, že rastie nám počet právnických osôb, takzvaných eseročiek, alebo iných foriem a klesá nám počet fyzických osôb podnikateľov alebo živnostníkov.
Hlavnými príčinami postupného znižovania počtu živnostníkov bola v roku 2009 a v nasledujúcich rokoch hlavne hospodárska kríza, potom v roku 2012 až 2014 k dôvodom transformácie podnikania zo živnosti na s. r. o. je možné pripísať zmenu daňovo-odvodovej legislatívy, ako aj zmenu v oblasti dlhodobej politiky. V týchto rokoch dochádza k postupnému nárastu sociálnych a zdravotníckych odvodov (napríklad zmena minimálneho vymeriavacieho základu, zmena živnostenského koeficientu) a obmedzili sa aj výdavky, ktorými si živnostníci znižovali náklady na podnikanie. Išlo o legitímne rozhodnutie živnostníkov, pričom pokles ich početnosti sa, naopak, prejavil v náraste počtu právnických osôb v kategórii malých podnikov. To znamená, že celkový počet podnikateľských subjektov, kde počítame aj s. r. o., aj živnostníkov, v podstate je stabilizovaný.
V odpovedi na ďalšiu časť vašej otázky, a to je, ako plánujeme skvalitniť podmienky na podnikanie, predovšetkým nadmerné daňové a odvodové zaťaženie, využijem výsledky vami spomínanej štúdie, to znamená výsledky štúdie OECD, v ktorej sa uvádza, že celkové daňové zaťaženie v roku 2013 bolo v Slovenskej republike vo výške 29,3 % HDP, a to je o 4,5 percentuálneho bodu nižšie, ako je priemer OECD, a patrilo k najnižším v rámci európskych krajín OECD a v krajinách V-4. Zámerom vlády Slovenskej republiky v daňovej a odvodovej oblasti je naďalej zvyšovať úspešnosť výberu dane z príjmu a, samozrejme, naďalej úspešne znižovať úniky na DPH. V oblasti znižovania odvodov a zaťaženia práce vláda Slovenskej republiky, ako viete, už schválila zníženie odvodu pre nízkopríjmových zamestnancov. Môj kolega minister financií Kažimír sa niekoľkokrát vyjadril, že ak tieto pozitívne trendy v oblasti verejných financií budú pokračovať, bude to tiež nasledovať alebo dá to dobrú bázu pre znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pre malé a stredné podniky.
Ďalší bod, ktorému by som sa len stručne chcel venovať, je otázka neprimeranej regulačnej záťaže pre podnikateľov, alebo teda hlavne pre malé a stredné podniky. V tejto oblasti od októbra 2015 začneme aplikovať systematické hodnotenie dopadov regulácií na podnikateľské prostredie. Jedná sa o tzv. Regulatory Impact Assessment, v rámci čoho sa bude realizovať aj proces hodnotenia dopadov regulácie na malé a stredné podniky, jedná sa o tzv. MSP test. Hodnotenie dopadov regulácie je základným predpokladom pre znižovanie neprimeranej regulačnej záťaže podnikateľského prostredia a odstraňovanie neodôvodnených bariér v podnikaní. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je naozaj beh na dlhú trať, ako napríklad očakávaný príchod takých investorov ako Land Rover. Množstvo investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko aj v oblasti malých a stredných podnikov, ukazuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku nie je až tak zlé, ako sa niekedy vykresľuje. Ale, samozrejme, sú tu oblasti, kde sa to dá zlepšiť. A tam práve zameriame súčinnosť v rámci ministerstva hospodárstva a ja ako minister hospodárstva.
Takže toľko v rámci odpovede. Ďakujem za pozornosť, prajem pekné popoludnie.