54. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vystupovať v rozprave k tomuto návrhu nie je jednoduché, pretože sme rokovaním o ňom, keď sme ho schvaľovali ešte predtým, ako ho pán prezident dostal na podpis, tu strávili ja neviem tuším dva alebo tri dni. Kto si pamätá na tú diskusiu, bol to festival toho, čo začína sa stávať štandardom geríl a marketingu, že postavím sa a nabrýzgam na súpera čokoľvek, hocijako bez intuícií, bez čohokoľvek, kde veci boli súčasťou spoločenského života bežne, života v národe, normálne v každodennom živote s tým, že naozaj niekoho obviniť z niečoho znamená o nich nejakých spôsobom vážne ublížiť, pretože len samotné obvinenie je niečo ako to, že teda bez vetra sa ani lístok nepohne a tak ďalej a tak ďalej a že k elementárnej ľudskej kultúre patrí v danom prípade zdržanlivosť. Veď Trestný poriadok v tomto smere o ohováraní a iných trestných činoch, ktoré súvisia s krivým obvinením, je plný. Čiže donedávna ešte pravdepodobne to bola žiaduca spoločenská, etická hodnota, teda opatrne z toho niekoho obviniť s tým, že naozaj v danom prípade má to vždycky nejaké dôsledky a treba vážiť minimálne návrh obvinenia s tým teda, čo nastane v prípade, ak je to obvinenie krivé a že teda nejaká primeraná miera zdržanlivosti. A ma nenapadlo vystupovať už k tomuto návrhu zákona, lebo som presvedčený, že všetko, čo malo zmysel k nemu povedať, sa povedalo. Napriek tomu to tu pokračuje.
Pán Zajac sem prišiel a navyprával kdečo, čokoľvek. Pán Zajac, naozaj neviem sedieť vonku, postavíte sa sem a rozprávate o cétečku. Tak sa rozprávalo o cétečku, nastúpilo čosi bez preukázania dôsledkov a prešetrenia, nastupovala okamžitá politická a objektívna zodpovednosť. Odišli tak vysokí funkcionári SMER, čo sa tu v histórii ešte nestalo. Na druhej strane sedíte tam ako podpredseda KDH, kde také isté cétečko sa prenajalo na 21 mesiacov, ešte za cenu o 30 % vyššiu. Nemáte už ani trošku svedomia? Tu sa postavíte a brýzgate na ten SMER, ktorý urobil všetko, čo v danom prípade urobiť mal. Na čo je to dobré?
Kolegyne, kolegovia, pán Beblavý vystúpil. Tiež by som nevystupoval, len už som naznačoval aj v tej prvej diskusii, existuje stanovisko Transparency International k schránkovým firmám a k zákonu. Je to firma, ktorá je známa tým, že manželka pána Beblavého tam celé roky pôsobila. Pravdepodobne pán Beblavý nebude spochybňovať legitimitu tejto inštitúcie. Táto inštitúcia bola známa tým, že vládu inej strany ako SDKÚ veľmi rada nemá. Ale napriek tomu keďže je medzinárodnou firmou, musí držať nejaké stanovisko a hľadať aj nejakú mieru toho, že je organizáciou, ktorá musí byť objektívna, musia sa o to aspoň snažiť primeraným spôsobom. No a tá vláda pripravila aj stanovisko k schránkovým firmám a k problému schránkových firiem. Podpísaný je tam pán Šípoš, ktorý toho času teda Transparency International vedie.
Tak dovoľte len niekoľko pár citátov z tej správy uviesť.
Na jednej strane hovorí teda, že zaráža akákoľvek neprítomnosť analýzy schránkového systému, tým začína, aby sme vedeli, ako veľký problém ide, pritom obstarávatelia musia povinne nahlasovať množstvo dát už teraz a v kombinácii s Obchodným registrom sa dá o víťazoch tendrov mnoho zistiť už teraz. Čiže pravdepodobne tá vláda, keďže bolo známe, že prechádzajúce vlády nerobili absolútne nič s otázkou schránkových firiem, niečo urobila, keď už konštatuje takéto, pravdepodobne až nadštandardné stanovisko.
Teraz sa tam píše ďalej, až 80 % objemu zákaziek ide majiteľom do piatich firiem (Slovensko, Česko a tak ďalej), ale za posledných päť rokov získali firmy s majiteľmi z daňových rajov len 1,5 % alebo necelú 0,5 mld. z celého objemu verejných zákaziek. Viete o tejto informácii, pán Zajac, aspoň niekedy pri tých stámiliónoch a tom všetkom, čo ste tu narozprávali?
Ďalej, za posledné roky pozorujeme mierny nárast trendu víťazov z daňových rajoch, tvrdí zase Transparency International, za vlády Ivety Radičovej tu podiel dosiahol 1,8 % objemu verejných zákaziek, za druhej vlády Roberta Fica to už bolo 2,3 %. To je tak obrovský rozdiel vzhľadom na investície, kde napríklad len v smere aj diaľnic boli dramaticky vyššie, lebo ste to zastavili a podobne? Bez problémov sa pozrime na tú štruktúru, kde je ten rozdiel, ktorým sa zvýšil teda objem zákaziek, ktoré idú do daňových rajov. O čom potom, pán Zajac, rozprávate týmto sporom, na čo to je dobré, čo tým chcete dosiahnuť? Budem veľmi zvedavý na tú odpoveď.
Ďalej asi ani viacej netreba o tom hovoriť, lebo naozaj mi nejde o to, tu ísť do politickej konfrontácie, nemá to zmysel. Naozaj tu treba trpezlivosť, vydržať, vecné momenty, ktoré sú potrebné, povedať, a do konfrontácie ísť iba málo.
A ešte mi dovoľte ale uviesť niekoľko citátov, predsa len jeden taký hlavný citát. Transparency International hovorí o tom, že vlastne ani zisťovanie tých vlastníkov schránkových firiem ani nie je dôležité, lebo dôležitejšie je práve využívať tie inštitúcie, ktoré už teraz majú možnosť vo veci konať. Hovorí tu o finančnej správe, o národnej kriminálnej agentúre, o špeciálnej prokuratúre, lebo že dôležité nie sú tie všetky údaje, tvrdí Transparency International, ale poznať finančné toky po uzavretí transakcií, na čo sú práve tieto inštitúcie najlepšie stavané. Ich konanie, tvrdia, bolo by efektívnejšie vzhľadom na relatívne malý rozsah problémov. Ich konanie by bolo dôležité vzhľadom na malý rozsah problému, píše Transparency International, ako povinné deklarovanie všetkých tých uchádzačov, ktorých bolo za päť rokov takmer 5-tisíc. Tak ako to vlastne je, aká je kvalita technických pripomienok návrhu zákona a aké sú vlastne návrhy, ktoré neustále dávate, aká je ich efektivita, kolegyne, kolegovia.
A ešte poslednú vetu by som si dovolil zacitovať z tohto materiálu Transparency International: „Samostatnou kapitolou,“ a to je kritické k vládnemu návrhu, „je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem z iných členských krajín vrátane Cypru, pripomíname, tento tvorí až polovicu zákaziek do daňových rajov. Lepšou cestou s javí koordinácia v rámci Európskej únie a tlak na transparentnosť verejných registrov členských štátov, napríklad v spolupráci s Veľkou Britániou, ktorá si dala už prioritu a tak ďalej,“ pričom bolo jej známe, že Slovensko vstúpilo medzi prvými štyrmi aktivitami do snáh, ktoré v tomto smere vrátane belgickej deklarácie vyvíjali aktivitu. Na druhej strane, kolegyne, kolegovia, pán Beblavý aj pani Žitňanská boli významnými funkcionármi z SDKÚ, čo mali v daňových rajoch registrovaných vlastných zo svojej vlastnej strany.
Kolegyne, kolegovia, naozaj nebude lepšie bez týchto úplne nezmyselných obvinení hľadať cestu k vecnému, zmysluplnému dialógu, a tak hľadať naozaj tvorivé cesty, ako vyriešiť skutočne problém schránkových firiem, ktoré si nikto tu neželá? Ale na to potrebujeme serióznu diskusiu, v akom právnom prostredí sa nachádzame v rámci Európskej únie, do akej miery skutočne efektívne bude pôsobiť aj tá smernica, ktorá je prijatá.
Dovoľte mne vyjadriť skepsu, že za týchto okolností ešte nedokázali sme vytvoriť atmosféru v Európskej únii vzhľadom na to, ako organizujeme verejné obstarávania, aby sme naozaj skutočne efektívne bojovali proti schránkovým firmám, z jediného jedného dôvodu, ako ďaleko sme pokročili v odstraňovaní daňových rajov, kto ich založil, aký majú význam daňové raje a do akej miery zásadným spôsobom poškodzujú hospodárske životy krajín, pretože dramatickým spôsobom prispievajú k obrovským nožniciam, ktoré v majetkových príjmoch medzi obyvateľmi jednotlivých krajín vyvstávajú.
Takže skúsme hľadať skutočne esenciálne problémy a skúsme to robiť aspoň, kým neprídeme k tomu, že naozaj cez tie voľby asi môžeme alebo môžete už potom ísť hlava-nehlava. A tu a teraz pri takomto závažnom probléme zbytočne nepolitizujte. Trošičku aspoň chvíľočku sa pozrite na svoje vlastné pozadie, čo máte za tými svojimi vlastnými nechtami, keď to mám takto povedať. A skúsme teda hľadať vecný a zmysluplný dialóg. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Číž, vy vo svojom vystúpení toho poviete strašne veľa, takže ťažko sa na vás reaguje. Ja sa skúsim sústrediť a na jednom príklade vám to vysvetliť, lebo vy ste povedali, že my nabrýzgame čokoľvek a nezmyselné obvinenia. No tak vám poviem, za vašej prvej vlády sa obstarávalo, pričom vy ste obstarávali elektronické mýto na Slovensku. Tak ste to obstarávali, že troch uchádzačov ste vylúčili zo súťaže, zostal tam jeden uchádzač, firma SkyToll, čo bolo drahšie o 200 mil. oproti tomu ďalšiemu, a za 840 mil. ste s tou firmou podpísali zmluvu. Cez rôzne dodatky dnes, a môžem vám tú interpeláciu ukázať, táto firma má výhľadovo v ďalších rokoch zákazky od štátu cez miliardu eur. Rozumiete tomu, že to je miliarda eur, ktoré zaplatíme tejto firme? Ak tomu nerozumiete, skúste si to napísať a spočítajte si tie nuly. Cez miliardu táto firma má a my nevieme ani to, kto je jej vlastník. A menia sa tí vlastníci. A ešte bolo málo tej firme, tak si vypýtala za službu overovania palivových kariet ďalších 130 mil. na ďalších 13 rokov, cez firmu FLEETPAY, ktorá tiež kdesi tam sídli v daňových rajoch. Ale Európska komisia nám na to prišila a povedala, že bez súťaže si palivové karty nemohli objednať ako ďalšiu službu, za ktorú ďalšie peniaze platíme. Preto sa urobila súťaž, súťaž naoko a vyhrala ju firma PAYWELL, ale vlastne za ňu ďalej bude robiť firma FLEETPAY a ďalších 130 mil. vám tak nevadí, že z verejných zdrojov tu odchádza miliarda plus ďalších 130 mil., 1,130 mld. firme, pričom my ani nevieme o jej pozadí, o nej, kto je jej majiteľom? A vyhrala táto firma súťaž tak, že ostatných vylúčili zo súťaže? To sú tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, zaujímavé je v nadväznosti na to, čo hovoril pán podpredseda Číž, ako pravda v tomto parlamente neskutočným spôsobom zlacnela. Dnes si tu ktorýkoľvek poslanec z opozície, ktorý bol v exekutíve, ktorý bol za všeličo zodpovedný, dokonca ašpiroval na najvyššie funkcie v SDKÚ, mám na mysli pani Žitňanskú, ktokoľvek povie čokoľvek. Absolútne pravda zlacnela. Nikoho to nezaujíma. Pre istotu teraz pani Žitňanská s pánom Beblavým odišli, samozrejme, preč. Ešte dobre, že tu zostal pán poslanec Zajac, aby mohol nejakým spôsobom reagovať. Ale veď to je absolútne zneužívanie informácií. Vy naozaj poviete čokoľvek a kdekoľvek? Veď overte si isté veci, veď toto je materiál, ktorý by pán Beblavý mal určite poznať, má k nemu veľmi blízko a možno sa o ňom aj rodinne rozprávali. Veď naozaj si to treba len prečítať a máte tu jasné dôkazy o tom, o čom hovoril pán poslanec Číž. No tak, pre boha živého, už nezneužívajme tento parlament len preto, že sa blížia akési voľby. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, správne ste poukázali na niektoré fakty, hlavne vo vzťahu k pani Žitňanskej a pánovi Beblavému. Je celkom úsmevné keď títo dvaja bojovníci za transparentné verejné obstarávanie ani prstom nepohli, keď vyšlo najavo, že SDKÚ je financovaná zo schránkových firiem. Vtedy už mohli pripraviť, však boli pri moci, novelu, ktorou by to zmenili. Oni radšej prijmú nejakú koncepciu, stratégiu, budú sa tváriť, že akože niečo robia. Vecný zámer, to bolo tu ich čarovné slovo, ktoré používali, ktorý nič neriešil. Ale keď v podstate ide o ich vlastnú materskú stranu, tak vtedy čušia, tvária sa, že všetko je v poriadku. A na druhej strane sa idú hrať ako najväčší bojovníci za transparentné verejné obstarávanie a proti schránkovým firmám.
Pán podpredseda Číž, správne ste poukázali na to cétečko v podstate z ministrovania pána Uhliarika. Ja viem, že KDH sa ťažko priznáva, že za pána Uhliarika ešte aj stacionárny bicykel chceli prenajať za 30-tisíc eur. Stacionárny bicykel, čo stojí 300 eur, chceli prenajať za 30-tisíc. Tak tomu sa hovorí teda dobré verejné obstarávanie za KDH, veľmi dobre.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Nuž, kolega Číž, opäť som čakal niečo podobné, čo ste predviedli. Mali ste rozprávať ale k vrátenému zákonu prezidenta o verejnom obstarávaní. Vy ste viac rozprávali o všetkom tom, čo sa kedysi v minulosti robilo, respektíve neurobilo. Ono tých výčitiek by mohlo byť kopec, viac. My, našťastie, sa nemusíme obzerať za seba, pretože sme tu prvé volebné obdobie a aj to v opozícii. A verím tomu, že my by sme nepotrebovali rozkrádať a podobne.
No ale skôr ma zarazili tie slová, ktoré vy stále púšťate z vašich úst, „vecný, zmysluplný dialóg, korektne“. Viete, vy o tom viete len rozprávať. Ale prax ďaleko, ďaleko za vami zaostáva. Vy absolútne nie ste korektný. Vy absolútne nepotrebujete viesť zmysluplný dialóg. Vy si vždycky vyberáte do dialógu len toho, kto vám pritakáva. A vecný dialóg, to už vôbec nepoznáte, čo to je, pretože z vášho pohľadu je to len to, čo súhlasí s vami.
No a že chcete riešiť schránkové firmy vy, sociálni demokrati, keď sú polemiky o tom, kto konkrétny a konečný vlastne má z toho benefit, sú určité podozrenia? Vy to nechcete riešiť, vy to riešite len naoko. To je ten problém. A toto vám vytýkal aj pán prezident. Vy sa snažíte len naoko akože riešiť problém schránkových firiem, aby ste sa mohli odprezentovať. Však koniec koncov hovoríte, že nepolitizujete. Však toto je čisté politikárčenie z vašej strany. A to nehovoríme len o tomto zákone, to už pred vami hovoril aj minister pri migrantoch. Všetko zneužívate na svoju politizáciu, aby ste sa mohli zviditeľniť. Však je pred voľbami, len pred voľbami, ako kolega Jarjabek povedal, len pred voľbami. No tak keď sú to len predvoľby tak sa vykašlite na ne. Takže vy nepotrebujete riešiť schránkové firmy, vy potrebujete len sa ukázať, že to akože riešite, a to je všetko.

Ďakujem pekne. No čo k tomu len sa dá povedať.

Pán Zajac, samostatnou kapitolou tu je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem z iných členských krajín. Bude to asi problém. Národný tvorca legislatívy, ktorý v danom prípade pôjde voči teda tým smerniciam, keďže to tvrdí Transparency International, iste to bude pravda, tak pravdepodobne bude dobre doma rozmýšľať, i keď tá vláda bude mať doma podporu pre tento typ aktivít. A, samozrejme, aj expertne budeme posudzovať mieru tých rizík a tak ďalej, nepochybne totiž aj prijímanie takejto legislatívy prináša riziká, pretože dotknuté firmy, ktoré budú tak či onak vylúčené z toho procesu z rôznych dôvodov, budú mať právo sa brániť. A môže tak vznikať celý rad rizík do budúcnosti. To je ten vecný dialóg.Tú ambíciu diskutovať, pán Hraško, s vami nemám, ale napriek tomu o hĺbke vášho príspevku budem ešte rozmýšľať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, slová a skutky by mali byť v zhode, to znamená, keď pán poslanec Číž oprávnene vytkol neprítomným poslancom, ktorí boli v rozprave, že hneď po vystúpení odišli, tak teraz urobil, samozrejme, to isté. Čiže bol by som rád, keď niekto niečo kritizuje, správať sa teda iným spôsobom, a nie úplne identickým. (Reakcia z pléna.) To ste vy vytkli, pardon, tak teda dúfam, že teraz s faktickými ide to pánovi poslancovi Čížovi tiež, však, dúfam, očakávam to, lebo vy ste tak väčšinou konzistentný, neutrálny, nestranícky, to som si na vás, pán Jarjabek, vždy mimoriadne cenil, hej.
A teraz sa vrátim k tomu návrhu zákona. Neviem, či má zmysel hovoriť len o minulosti, keď v súčasnej vláde, a nechcem odpútavať od tohto pozornosť, sedí člen vlády, ktorý je alebo doteraz bol spoluvlastníkom schránkovej firmy. To preukážem nie dnes, ale v krátkej dobe. Jeden člen vašej vlády bol alebo stále je preukázateľne spoluvlastníkom schránkovej firmy. Blahoželám, naozaj, a budem tu hovoriť v krátkej dobe konkrétnejšie, o koho ide a aké sú konkrétne dôkazy.
Ale teraz budem hovoriť tu k tomuto návrhu zákona.
Poviem najskôr vec, ktorá je všeobecnejšia, že vládna strana často prijíma zákony, ktoré sú v princípe len naoko, o ktorých dopredu vieme, že nebudú fungovať, že nebudú vykonateľné, že v žiadnom prípade sa možno nepoužijú, ale prijmú sa len kvôli tomu, aby sa mohlo povedať, že: „Však niečo sme prijali.“
No a uvediem konkrétny príklad, aby sme nehovorili všeobecne. Pred voľbami v roku 2010 tento parlament prijal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ten pôvodný zákon bol zrušený Ústavným súdom. Bolo treba po rokoch právneho vákua vyvinúť nejakú zrazu rýchlu aktivitu pred voľbami, tak prišiel premiér s tým, že prijmeme nový zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lenže navrhol text, ktorý bol úplne zjavne neúčinný, nevykonateľný, deravý ako rešeto. Vtedy tu v pléne som upozorňoval, že ten zákon je nevykonateľný, a navrhoval som pozmeňujúce návrhy, ktoré by ten zákon urobili aspoň sčasti vykonateľným. Samozrejme, tieto návrhy boli odmietnuté a SMER si so svojimi koaličnými partnermi HZDS a SNS odhlasoval, čo potreboval. Od roku 2010 je päť rokov, vyše päť rokov. Hádajte, kolegyne a kolegovia, v koľkých prípadoch bol zákon o preukazovaní pôvodu majetku, marketingový ťah strany SMER v roku 2010 uplatnený. Ani v jednom jedinom prípade to nebolo.
Aj teraz v opozícii som navrhoval, asi tento rok, myslím, znovu opakovane novelu zákona, aby sa stal ten zákon aspoň trochu vykonateľný. Ako ste pritom hlasovali? Nik ho zo strany SMER nepodporil. Je úplne evidentné, že SMER, a nehovorím to s radosťou, proste nemá chuť ani vôľu, pokiaľ koná nezávisle a bez tlaku, prijímať reálne protikorupčné zákony. Žiaľ, ten "track record" je veľmi jednoznačný, pričom jediný okamih, keď je SMER schopný prijímať protikorupčné zákony, je, keď je pod tlakom, pod tlakom verejnosti, nie opozície, ani médií. A SMER bol pod tlakom verejnosti v decembri minulého roku.
Celá kauza o schránkových firmách akcelerovala v čase kauzy cétečka, čo už je dnes, našťastie, trestnoprávna kauza. To nie je kauza politická. To je trestnoprávna kauza, zaplať pánboh. Uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Vtedy sa začala diskusia kvôli MEDICAL GROUP, ak si pamätáte, o schránkových firmách, ktorá bola veľmi ostrá, a vtedy, si myslím, a nielen si to myslím, ale aj viem to, SMER bol pod tlakom kvôli tomu, že boli ľudia v uliciach. A jediným, čoho sa SMER bojí, sú ľudia v uliciach.
A poviem, prečo teraz nemáme účinný zákon. Je to okrem toho preto, že SMER prijíma len marketingové zákony v tejto oblasti, ktoré reálne nie sú vymožiteľné, aj preto, že časť opozície, tak neviem, teraz to poviem, mala tak zlý úsudok, aby som to povedal pekne, spod toho tlaku pomohla strane SMER sa dostať prijatím uznesenia, ktoré dnes naplnené nebolo. Potom sa ešte teda vrátim k tomu, aký to bol naozaj zlý úsudok.
V tom čase, keď sme o tom rokovali v parlamente v decembri, tu boli viaceré vykonateľné, razantné, prísne pozmeňujúce návrhy. Z nich niektoré predložil aj kolega Beblavý, aj kolegyňa Žitňanská, niektoré sme predložili my. Oboje súbory tých pozmeňujúcich návrhov boli fajn, boli dobré. A keď som ich predložil, tak vtedy návrh zastupoval minister spravodlivosti, jeho prvá reakcia bola: „Nevyzerá to zlé, proste skúsme sa dohodnúť, schválime to.“ Dával som to pani poslankyni Laššákovej, rokovalo sa o tom. Ale zrazu prišla iniciatíva mojich kolegov v opozícii s tým, že: „Teda, dobre, neprijmime zákon, prijmime uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby v prvom kvartáli 2015 priniesla komplexný zákon.“ A to bola taká pomocná ruka strane SMER s tým, že: „Však dostaneme vás z tej bryndy, teraz nemusíme rokovať, na jar už bude dávno po demonštráciách, už verejný tlak nebude.“
A ja by som bol rád, keby kolegovia, ktorí to vtedy navrhovali a ktorí dnes prichádzajú s tým, že schránkové firmy sú zlé a treba s tým niečo robiť, si priznali aspoň tú chybu, ktorú urobili v decembri, keď pomohli strane SMER v tom, aby Slovensko v tom čase neprijalo prísny protischránkový zákon. Vtedy tu navrhovali viacerí, aj kolegovia ďalší: „Rokujme aj dva týždne do Vianoc. Ak sú naše pozmeňováky zlé, dajme dokopy hlavy, nech príde s razantnými pozmeňovákmi SMER, kľudne, ktorýkoľvek z vás. Nemusia byť naše prijaté, ani nemusia byť naše najlepšie pozmeňováky.“ Bol priestor na to dva-tri týždne. Ale, žiaľ, vtedy dostal SMER pomocnú ruku v tom čase od MOST-u a od strany SIEŤ, aby z tejto situácie mohol vykľučkovať. A ja pevne verím, aby som nešiel do minulosti, že to je poučenie pre kolegov v opozícii. Aj sme ich upozorňovali, aby neverili v tom strane SMER, že o tri mesiace príde komplexný razantný zákon, je to len hra na čas. A tak sa aj stalo. Bola to hra na čas a SMER prišiel na jar 2015 so zákonom, ktorý je nevykonateľný a ktorý nespĺňa ani tie parametre, ktoré sú v tom uznesení Národnej rady, ktoré bolo schválené stranou SMER a časťou opozície. A bol by som rád, keby sme sa v opozícii tomu vyhli, pretože podľa mňa ak sa tomu nevyhneme, tak veríme, aspoň niektorí, že SMER naozaj má aj bez tlaku a dobrovoľne úprimný záujem riešiť korupciu v tejto krajine. To, si myslím, nikto pri dobrých zmysloch si už na Slovensku nemyslí. Možno si myslieť, že SMER má úprimný záujem riešiť sociálne veci, ale to, že má SMER záujem riešiť korupciu, si myslím, si nemyslia ani vaši voliči, by si nemali ani myslieť opoziční poslanci tým pádom, keď takýmto spôsobom naleteli strane SMER.
A ten kľúčový problém je ten, že pokiaľ by sme vtedy schválili účinný protischránkový zákon, tak mnohé kauzy, mnohé transakcie, mnohé tendre by sa neuskutočnili, teraz nebudem triafať čísla, a by sa Slovensku podarilo zachrániť z verejných zdrojov možno stovky miliónov eur. V tejto vláde je to až čarovné. A bolo by to zábavné, ak by to nebolo smutné, že sú rezorty, ktoré majú svoje vybrané schránkové destinácie.
Tu sme mali Curaçao, je tu bývalý minister hospodárstva, Holandské Antily, ministerstvo zdravotníctva má tuším Nový Zéland, lebo pán Široký tam má svoje firmy (VÁHOSTAV, DÔVERA), všetko na jednej adrese, minister dopravy má Cyprus, všetko na jednej adrese. Je to absurdné. Čo je to za vládu, kde každé ministerstvo a každý minister dáva veľkú časť verejných zdrojov schránkovým firmám na jednej adrese, v jednej exotickej destinácii. Bolo by to zaujímavé, ak by to nebolo smutné a tragické pre krajinu.
Ak by sme vtedy schválili účinný protischránkový zákon, tak Slovensku by sa zachránili stovky miliónov. Dnes všetci vieme, že ak sa prijme niečo účinné, tak to nebude za tejto vládnej konštelácie, za vládnej väčšiny v parlamente. Tu nie je žiadna snaha, najmä v situácii, keď ľudia nie sú v uliciach, tak vtedy už vôbec nie je. Čiže bude potrebné asi až po voľbách prijať účinný zákon.
Ale ešte tá posledná poznámka k tým smerniciam. Európske právo je kontinuálne vo vývoji. A my tu prijímame možno polovicu noviel zákonov, si to možnože málokto všimol, ktoré sa týkajú len implementácie európskeho práva, lebo je stále nejaká zmena proste európskeho práva, na to treba reagovať a ju treba harmonizovať. To nie je nič nové. Európska únia aj v tejto oblasti bude vo vývoji a bude prijímať po novej smernici ďalšiu novelu smernice o dva roky a budeme ju implementovať. Ale tu čakať na Európsku úniu donekonečna a neurobiť nič, to je podľa mňa čistý alibizmus. Takto to podľa mojej mienky nefunguje, už nehovoriac o situácii naviac, keď premiér včera hovoril, že aj tak, to čo raz je z Európskej únie, my nemusíme rešpektovať v zásade, aj keď nás prehlasujú, však nevadí. Už sa k tomu nechcem vracať. Tak tu zrazu proste Európska únia je svätý grál a musíme podľa toho len ísť. Tak to je také celkom zaujímavé, keď to tak porovnáte s včerajším vystúpením predsedu vlády k téme kvót pre utečencov.
Každopádne si myslím, že prezident má pravdu, je fajn, že ten zákon vetoval. Poukázal na to, že v princípe to budú neúčinné ustanovenia, ktoré budú len akousi marketingovou nálepkou, presne tak ako je päť rokov marketingovou nálepkou zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý nebol ani v jednom prípade doteraz aplikovaný kvôli tomu, že ste ho úmyselne urobili neaplikovateľným, že ste ho úmyselne urobili a napísali spôsobom, aby nemohol byť aplikovateľným. A prax to potvrdzuje veľmi jednoznačne. A myslím, že osud podobný stihne aj tento zákon a bude tak treba v krátkej dobe na budúci rok významnú zmenu urobiť. Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, musím povedať, časť vášho vystúpenia bola odborná. Ja si vás ako odborníka vážim. Na druhej strane nedá mi nezareagovať na niektoré veci, čo ste povedali, že čo sa vám zdá celkom zaujímavé.
Viete, aj mne sa zdá celkom zaujímavé, že v roku 2002 bola kauza financovania SDKÚ cez schránkové firmy, v roku 2005 bola kauza kupovania poslancov, za ktorú ste sa dokonca ospravedlnili podľa médií, čo som našiel v archíve, ale ako minister vnútra ste nikoho neodstíhali. Tiež je to pre mňa celkom zaujímavé. A zdá sa mi to celkom zaujímavé. Čiže trošku by som vážil tie slová z pohľadu kritiky, keď máte tú moc. Máte možnosť dokázať verejnosti, že za tie slová, že sa ospravedlňujete za niečo, teda za to kupovanie poslancov za Dzurindovej vlády v roku 2005, alebo že nespaľujete, tak ako teraz hovoríte, schránkové firmy, ale nikoho ste neodstíhali. To je prvý moment.
Druhý moment. V podstate nepamätám si ja, a to ste už v politike veľmi dlho a ja som si vás ako šikovného právnika dlho všímal, ešte keď som nebol v politike, že by ste vy predložili nejaký návrh zákona, či už ako minister alebo teda vtedy, keď ste boli na spravodlivosti, alebo ako poslanec, ktorý by riešil schránkové firmy. Možno mám krátku pamäť.
No a čo ma už akože absolútne zaráža, zvolili ste trošku prístup á la pán Matovič, s ktorým ste sa stali partnermi, alebo neviem, či ste jeho partner alebo služobník, neviem, ako to teraz je, v akom ste s ním v štádiu rokovania, jednoducho z tej odbornej roviny, kde som vás, priznám sa, ako právnika ešte aj ako študent obdivoval, ste sa dostali do takej roviny už viac politickej. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcem teda poďakovať za veľkorysosť opozícii, za súhlas s tým mojím drobným omeškaním.Pán Lipšic, boli nepochybne časy, keď viesť s vami polemiku malo zmysel. Nepochybne také časy boli. Takže dovoľte len niekoľko poznámok, koľko možno stihnem, teraz povedať.
Schránkové firmy sú súčasťou nášho ekonomického života, odkedy sme vstúpili do Európskej únie, pán Lipšic, a to už je dosť sakramentsky dávno. Sú súčasťou neoliberálneho prostredia, Washingtonského konsenzu aj. A absolútnou dvojičkou schránkových firiem sú daňové raje. Aký je boj v Európskej únii proti týmto fenoménom a akú má on históriu, všetci ľudia asi nevedia v tejto sále, ale, bohužiaľ, ani v republike, preto môžete prísť a vyprávať tieto veci, ktoré vyprávate.
Je obrovská kritika k ďalším fenoménom, ako je s. r. o., ľudia, ktorí obchodujú, ale neručia za nič svojím majetkom. A dochádza tam k celému radu pochybení tohto typu. A ani sa nepokúšame v tomto smere vyriešiť tieto otázky. A nepochybne by mohla byť širšia diskusia na túto tému na odbornej úrovni zaujímavá, pán Lipšic, v tom to je.
Ja som vám citoval jednu zásadnú vec. Takže skúsme ju porovnať s tým, čo ste vy teraz povedali. Jednou samostatnou kapitolou tu je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem iných členských krajín. Nakoľko vás rešpektujem ako právnika, že veľmi dobre viete, čo to znamená a s akými problémami ten národný štát pri vlastnej legislatíve sa musí stretnúť, aké riziká to prináša, to, čo ste povedali, je bohapustý čistý politický len canc, odpustite mi to slovo. Ale neriešite túto vec. Čiže vediete len politickú ostrú konfrontáciu a už sa ani nesnažíte vecne riešiť problémy, ktoré máme k dispozícii na stole.

No ja skúsim stručne reagovať na pána poslanca Martvoňa. No možno netreba toľko len na tom Googli sedieť, človek sa potom dozvie niekedy aj viac, aj keď chápem, že je to teraz fenomén doby.
Priznávam jednu vec sebakriticky, že som všetky problémy Slovenska ani sveta ako minister spravodlivosti a minister vnútra nevyriešil, to je proste fakt a to priznávam sebakriticky a viem, že v tomto sú oveľa nadanejší, mladší kolegovia aj v tejto sále, ale v každom prípade som opakovane ešte ako minister spravodlivosti a potom aj v opozícii navrhoval prísny zákon na preukazovanie pôvodu majetku, ktorý bol vašou vlajkovou loďou. A ma prekvapuje, že nikto z vás sa nevyjadril k tomu, že podobne ako tento zákon, preukazovanie majetku je päť rokov nefunkčný zákon. Je to proste jeden nefunkčný zákon. A všetci to viete.
Pán poslanec Číž, ešte k tomu stanovisku Transparency International. Problém totižto už dnes nie je až tak s krajinami Európskej únie, napríklad s Cyprom, ktorý ste tiež citovali, taký, lebo Cyprus už na základe aj európskeho práva oznamuje (finančná polícia na Cypre) konečných užívateľov výhod. Problém tu je s inými krajinami, mimo Európskej únie, ako sú napríklad Belize alebo Holandské Antily alebo, to je jedno, Nový Zéland, ktoré nepodliehajú právu Európskej únie a na ktoré sa, samozrejme, ani zákaz diskriminácie nevzťahuje, lebo ten sa vzťahuje len na krajiny Európskej únie. A to ako právnik vy musíte vedieť.
A posledná poznámka alebo otázka na vás je: Ak sa preukáže, že člen vašej vlády, minister tejto vlády bol alebo je spoluvlastníkom schránkovej firmy, vyzvete ho na rezignáciu? Totiž tam sa ukazujú potom skutky a nie len plamenné reči.