54. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, slová a skutky by mali byť v zhode, to znamená, keď pán poslanec Číž oprávnene vytkol neprítomným poslancom, ktorí boli v rozprave, že hneď po vystúpení odišli, tak teraz urobil, samozrejme, to isté. Čiže bol by som rád, keď niekto niečo kritizuje, správať sa teda iným spôsobom, a nie úplne identickým. (Reakcia z pléna.) To ste vy vytkli, pardon, tak teda dúfam, že teraz s faktickými ide to pánovi poslancovi Čížovi tiež, však, dúfam, očakávam to, lebo vy ste tak väčšinou konzistentný, neutrálny, nestranícky, to som si na vás, pán Jarjabek, vždy mimoriadne cenil, hej.
A teraz sa vrátim k tomu návrhu zákona. Neviem, či má zmysel hovoriť len o minulosti, keď v súčasnej vláde, a nechcem odpútavať od tohto pozornosť, sedí člen vlády, ktorý je alebo doteraz bol spoluvlastníkom schránkovej firmy. To preukážem nie dnes, ale v krátkej dobe. Jeden člen vašej vlády bol alebo stále je preukázateľne spoluvlastníkom schránkovej firmy. Blahoželám, naozaj, a budem tu hovoriť v krátkej dobe konkrétnejšie, o koho ide a aké sú konkrétne dôkazy.
Ale teraz budem hovoriť tu k tomuto návrhu zákona.
Poviem najskôr vec, ktorá je všeobecnejšia, že vládna strana často prijíma zákony, ktoré sú v princípe len naoko, o ktorých dopredu vieme, že nebudú fungovať, že nebudú vykonateľné, že v žiadnom prípade sa možno nepoužijú, ale prijmú sa len kvôli tomu, aby sa mohlo povedať, že: „Však niečo sme prijali.“
No a uvediem konkrétny príklad, aby sme nehovorili všeobecne. Pred voľbami v roku 2010 tento parlament prijal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ten pôvodný zákon bol zrušený Ústavným súdom. Bolo treba po rokoch právneho vákua vyvinúť nejakú zrazu rýchlu aktivitu pred voľbami, tak prišiel premiér s tým, že prijmeme nový zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lenže navrhol text, ktorý bol úplne zjavne neúčinný, nevykonateľný, deravý ako rešeto. Vtedy tu v pléne som upozorňoval, že ten zákon je nevykonateľný, a navrhoval som pozmeňujúce návrhy, ktoré by ten zákon urobili aspoň sčasti vykonateľným. Samozrejme, tieto návrhy boli odmietnuté a SMER si so svojimi koaličnými partnermi HZDS a SNS odhlasoval, čo potreboval. Od roku 2010 je päť rokov, vyše päť rokov. Hádajte, kolegyne a kolegovia, v koľkých prípadoch bol zákon o preukazovaní pôvodu majetku, marketingový ťah strany SMER v roku 2010 uplatnený. Ani v jednom jedinom prípade to nebolo.
Aj teraz v opozícii som navrhoval, asi tento rok, myslím, znovu opakovane novelu zákona, aby sa stal ten zákon aspoň trochu vykonateľný. Ako ste pritom hlasovali? Nik ho zo strany SMER nepodporil. Je úplne evidentné, že SMER, a nehovorím to s radosťou, proste nemá chuť ani vôľu, pokiaľ koná nezávisle a bez tlaku, prijímať reálne protikorupčné zákony. Žiaľ, ten "track record" je veľmi jednoznačný, pričom jediný okamih, keď je SMER schopný prijímať protikorupčné zákony, je, keď je pod tlakom, pod tlakom verejnosti, nie opozície, ani médií. A SMER bol pod tlakom verejnosti v decembri minulého roku.
Celá kauza o schránkových firmách akcelerovala v čase kauzy cétečka, čo už je dnes, našťastie, trestnoprávna kauza. To nie je kauza politická. To je trestnoprávna kauza, zaplať pánboh. Uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Vtedy sa začala diskusia kvôli MEDICAL GROUP, ak si pamätáte, o schránkových firmách, ktorá bola veľmi ostrá, a vtedy, si myslím, a nielen si to myslím, ale aj viem to, SMER bol pod tlakom kvôli tomu, že boli ľudia v uliciach. A jediným, čoho sa SMER bojí, sú ľudia v uliciach.
A poviem, prečo teraz nemáme účinný zákon. Je to okrem toho preto, že SMER prijíma len marketingové zákony v tejto oblasti, ktoré reálne nie sú vymožiteľné, aj preto, že časť opozície, tak neviem, teraz to poviem, mala tak zlý úsudok, aby som to povedal pekne, spod toho tlaku pomohla strane SMER sa dostať prijatím uznesenia, ktoré dnes naplnené nebolo. Potom sa ešte teda vrátim k tomu, aký to bol naozaj zlý úsudok.
V tom čase, keď sme o tom rokovali v parlamente v decembri, tu boli viaceré vykonateľné, razantné, prísne pozmeňujúce návrhy. Z nich niektoré predložil aj kolega Beblavý, aj kolegyňa Žitňanská, niektoré sme predložili my. Oboje súbory tých pozmeňujúcich návrhov boli fajn, boli dobré. A keď som ich predložil, tak vtedy návrh zastupoval minister spravodlivosti, jeho prvá reakcia bola: „Nevyzerá to zlé, proste skúsme sa dohodnúť, schválime to.“ Dával som to pani poslankyni Laššákovej, rokovalo sa o tom. Ale zrazu prišla iniciatíva mojich kolegov v opozícii s tým, že: „Teda, dobre, neprijmime zákon, prijmime uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby v prvom kvartáli 2015 priniesla komplexný zákon.“ A to bola taká pomocná ruka strane SMER s tým, že: „Však dostaneme vás z tej bryndy, teraz nemusíme rokovať, na jar už bude dávno po demonštráciách, už verejný tlak nebude.“
A ja by som bol rád, keby kolegovia, ktorí to vtedy navrhovali a ktorí dnes prichádzajú s tým, že schránkové firmy sú zlé a treba s tým niečo robiť, si priznali aspoň tú chybu, ktorú urobili v decembri, keď pomohli strane SMER v tom, aby Slovensko v tom čase neprijalo prísny protischránkový zákon. Vtedy tu navrhovali viacerí, aj kolegovia ďalší: „Rokujme aj dva týždne do Vianoc. Ak sú naše pozmeňováky zlé, dajme dokopy hlavy, nech príde s razantnými pozmeňovákmi SMER, kľudne, ktorýkoľvek z vás. Nemusia byť naše prijaté, ani nemusia byť naše najlepšie pozmeňováky.“ Bol priestor na to dva-tri týždne. Ale, žiaľ, vtedy dostal SMER pomocnú ruku v tom čase od MOST-u a od strany SIEŤ, aby z tejto situácie mohol vykľučkovať. A ja pevne verím, aby som nešiel do minulosti, že to je poučenie pre kolegov v opozícii. Aj sme ich upozorňovali, aby neverili v tom strane SMER, že o tri mesiace príde komplexný razantný zákon, je to len hra na čas. A tak sa aj stalo. Bola to hra na čas a SMER prišiel na jar 2015 so zákonom, ktorý je nevykonateľný a ktorý nespĺňa ani tie parametre, ktoré sú v tom uznesení Národnej rady, ktoré bolo schválené stranou SMER a časťou opozície. A bol by som rád, keby sme sa v opozícii tomu vyhli, pretože podľa mňa ak sa tomu nevyhneme, tak veríme, aspoň niektorí, že SMER naozaj má aj bez tlaku a dobrovoľne úprimný záujem riešiť korupciu v tejto krajine. To, si myslím, nikto pri dobrých zmysloch si už na Slovensku nemyslí. Možno si myslieť, že SMER má úprimný záujem riešiť sociálne veci, ale to, že má SMER záujem riešiť korupciu, si myslím, si nemyslia ani vaši voliči, by si nemali ani myslieť opoziční poslanci tým pádom, keď takýmto spôsobom naleteli strane SMER.
A ten kľúčový problém je ten, že pokiaľ by sme vtedy schválili účinný protischránkový zákon, tak mnohé kauzy, mnohé transakcie, mnohé tendre by sa neuskutočnili, teraz nebudem triafať čísla, a by sa Slovensku podarilo zachrániť z verejných zdrojov možno stovky miliónov eur. V tejto vláde je to až čarovné. A bolo by to zábavné, ak by to nebolo smutné, že sú rezorty, ktoré majú svoje vybrané schránkové destinácie.
Tu sme mali Curaçao, je tu bývalý minister hospodárstva, Holandské Antily, ministerstvo zdravotníctva má tuším Nový Zéland, lebo pán Široký tam má svoje firmy (VÁHOSTAV, DÔVERA), všetko na jednej adrese, minister dopravy má Cyprus, všetko na jednej adrese. Je to absurdné. Čo je to za vládu, kde každé ministerstvo a každý minister dáva veľkú časť verejných zdrojov schránkovým firmám na jednej adrese, v jednej exotickej destinácii. Bolo by to zaujímavé, ak by to nebolo smutné a tragické pre krajinu.
Ak by sme vtedy schválili účinný protischránkový zákon, tak Slovensku by sa zachránili stovky miliónov. Dnes všetci vieme, že ak sa prijme niečo účinné, tak to nebude za tejto vládnej konštelácie, za vládnej väčšiny v parlamente. Tu nie je žiadna snaha, najmä v situácii, keď ľudia nie sú v uliciach, tak vtedy už vôbec nie je. Čiže bude potrebné asi až po voľbách prijať účinný zákon.
Ale ešte tá posledná poznámka k tým smerniciam. Európske právo je kontinuálne vo vývoji. A my tu prijímame možno polovicu noviel zákonov, si to možnože málokto všimol, ktoré sa týkajú len implementácie európskeho práva, lebo je stále nejaká zmena proste európskeho práva, na to treba reagovať a ju treba harmonizovať. To nie je nič nové. Európska únia aj v tejto oblasti bude vo vývoji a bude prijímať po novej smernici ďalšiu novelu smernice o dva roky a budeme ju implementovať. Ale tu čakať na Európsku úniu donekonečna a neurobiť nič, to je podľa mňa čistý alibizmus. Takto to podľa mojej mienky nefunguje, už nehovoriac o situácii naviac, keď premiér včera hovoril, že aj tak, to čo raz je z Európskej únie, my nemusíme rešpektovať v zásade, aj keď nás prehlasujú, však nevadí. Už sa k tomu nechcem vracať. Tak tu zrazu proste Európska únia je svätý grál a musíme podľa toho len ísť. Tak to je také celkom zaujímavé, keď to tak porovnáte s včerajším vystúpením predsedu vlády k téme kvót pre utečencov.
Každopádne si myslím, že prezident má pravdu, je fajn, že ten zákon vetoval. Poukázal na to, že v princípe to budú neúčinné ustanovenia, ktoré budú len akousi marketingovou nálepkou, presne tak ako je päť rokov marketingovou nálepkou zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý nebol ani v jednom prípade doteraz aplikovaný kvôli tomu, že ste ho úmyselne urobili neaplikovateľným, že ste ho úmyselne urobili a napísali spôsobom, aby nemohol byť aplikovateľným. A prax to potvrdzuje veľmi jednoznačne. A myslím, že osud podobný stihne aj tento zákon a bude tak treba v krátkej dobe na budúci rok významnú zmenu urobiť. Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky, aj pán podpredseda sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, musím povedať, časť vášho vystúpenia bola odborná. Ja si vás ako odborníka vážim. Na druhej strane nedá mi nezareagovať na niektoré veci, čo ste povedali, že čo sa vám zdá celkom zaujímavé.
Viete, aj mne sa zdá celkom zaujímavé, že v roku 2002 bola kauza financovania SDKÚ cez schránkové firmy, v roku 2005 bola kauza kupovania poslancov, za ktorú ste sa dokonca ospravedlnili podľa médií, čo som našiel v archíve, ale ako minister vnútra ste nikoho neodstíhali. Tiež je to pre mňa celkom zaujímavé. A zdá sa mi to celkom zaujímavé. Čiže trošku by som vážil tie slová z pohľadu kritiky, keď máte tú moc. Máte možnosť dokázať verejnosti, že za tie slová, že sa ospravedlňujete za niečo, teda za to kupovanie poslancov za Dzurindovej vlády v roku 2005, alebo že nespaľujete, tak ako teraz hovoríte, schránkové firmy, ale nikoho ste neodstíhali. To je prvý moment.
Druhý moment. V podstate nepamätám si ja, a to ste už v politike veľmi dlho a ja som si vás ako šikovného právnika dlho všímal, ešte keď som nebol v politike, že by ste vy predložili nejaký návrh zákona, či už ako minister alebo teda vtedy, keď ste boli na spravodlivosti, alebo ako poslanec, ktorý by riešil schránkové firmy. Možno mám krátku pamäť.
No a čo ma už akože absolútne zaráža, zvolili ste trošku prístup á la pán Matovič, s ktorým ste sa stali partnermi, alebo neviem, či ste jeho partner alebo služobník, neviem, ako to teraz je, v akom ste s ním v štádiu rokovania, jednoducho z tej odbornej roviny, kde som vás, priznám sa, ako právnika ešte aj ako študent obdivoval, ste sa dostali do takej roviny už viac politickej. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán podpredseda Číž.

Ďakujem pekne. Chcem teda poďakovať za veľkorysosť opozícii, za súhlas s tým mojím drobným omeškaním.Pán Lipšic, boli nepochybne časy, keď viesť s vami polemiku malo zmysel. Nepochybne také časy boli. Takže dovoľte len niekoľko poznámok, koľko možno stihnem, teraz povedať.
Schránkové firmy sú súčasťou nášho ekonomického života, odkedy sme vstúpili do Európskej únie, pán Lipšic, a to už je dosť sakramentsky dávno. Sú súčasťou neoliberálneho prostredia, Washingtonského konsenzu aj. A absolútnou dvojičkou schránkových firiem sú daňové raje. Aký je boj v Európskej únii proti týmto fenoménom a akú má on históriu, všetci ľudia asi nevedia v tejto sále, ale, bohužiaľ, ani v republike, preto môžete prísť a vyprávať tieto veci, ktoré vyprávate.
Je obrovská kritika k ďalším fenoménom, ako je s. r. o., ľudia, ktorí obchodujú, ale neručia za nič svojím majetkom. A dochádza tam k celému radu pochybení tohto typu. A ani sa nepokúšame v tomto smere vyriešiť tieto otázky. A nepochybne by mohla byť širšia diskusia na túto tému na odbornej úrovni zaujímavá, pán Lipšic, v tom to je.
Ja som vám citoval jednu zásadnú vec. Takže skúsme ju porovnať s tým, čo ste vy teraz povedali. Jednou samostatnou kapitolou tu je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem iných členských krajín. Nakoľko vás rešpektujem ako právnika, že veľmi dobre viete, čo to znamená a s akými problémami ten národný štát pri vlastnej legislatíve sa musí stretnúť, aké riziká to prináša, to, čo ste povedali, je bohapustý čistý politický len canc, odpustite mi to slovo. Ale neriešite túto vec. Čiže vediete len politickú ostrú konfrontáciu a už sa ani nesnažíte vecne riešiť problémy, ktoré máme k dispozícii na stole.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

No ja skúsim stručne reagovať na pána poslanca Martvoňa. No možno netreba toľko len na tom Googli sedieť, človek sa potom dozvie niekedy aj viac, aj keď chápem, že je to teraz fenomén doby.
Priznávam jednu vec sebakriticky, že som všetky problémy Slovenska ani sveta ako minister spravodlivosti a minister vnútra nevyriešil, to je proste fakt a to priznávam sebakriticky a viem, že v tomto sú oveľa nadanejší, mladší kolegovia aj v tejto sále, ale v každom prípade som opakovane ešte ako minister spravodlivosti a potom aj v opozícii navrhoval prísny zákon na preukazovanie pôvodu majetku, ktorý bol vašou vlajkovou loďou. A ma prekvapuje, že nikto z vás sa nevyjadril k tomu, že podobne ako tento zákon, preukazovanie majetku je päť rokov nefunkčný zákon. Je to proste jeden nefunkčný zákon. A všetci to viete.
Pán poslanec Číž, ešte k tomu stanovisku Transparency International. Problém totižto už dnes nie je až tak s krajinami Európskej únie, napríklad s Cyprom, ktorý ste tiež citovali, taký, lebo Cyprus už na základe aj európskeho práva oznamuje (finančná polícia na Cypre) konečných užívateľov výhod. Problém tu je s inými krajinami, mimo Európskej únie, ako sú napríklad Belize alebo Holandské Antily alebo, to je jedno, Nový Zéland, ktoré nepodliehajú právu Európskej únie a na ktoré sa, samozrejme, ani zákaz diskriminácie nevzťahuje, lebo ten sa vzťahuje len na krajiny Európskej únie. A to ako právnik vy musíte vedieť.
A posledná poznámka alebo otázka na vás je: Ak sa preukáže, že člen vašej vlády, minister tejto vlády bol alebo je spoluvlastníkom schránkovej firmy, vyzvete ho na rezignáciu? Totiž tam sa ukazujú potom skutky a nie len plamenné reči.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť na prihlásenie sa do rozpravy. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hlina a zároveň mu dávam slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Neverending story, to bol taký pekný film (Nekonečný príbeh) Limahl tam spieval. Z detstva sa mi to vybavuje. Aj tento zákon je už takým nekonečným príbehom. Si predstavte tú útrpnú cestu. Teraz o ňom skončíme a budúci týždeň zase začneme rokovanie. Takže to je naozaj nekonečný príbeh.
A chcem povedať, že tento zákon sa volá zákon o verejnom obstarávaní. Ale on by sa mal volať v zásade úplne ináč. A ja pravdepodobne dám pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, aby sa volal tak, ako sa má volať. Tento zákon sa má volať zákon o tom, ako legálne kúpiť niečo za 200 eur, čo stojí 100 eur. Proste naozaj to je zákon, ktorý vám umožní z verejných zdrojov legálne kúpiť niečo za 200 eur, čo si bežný človek kúpi za 100 eur. To je celé. Načo okolo takto toho tancujeme hore-dole? Proste celý ten zákon všimnite si. Aj pre ľudí to poviem.
Ale podľa mňa aj veľké sociologické škody toto pácha, že my sme princíp súťaže, princíp byť najlepší úplne zdegenerovali. My sme to úplne zničili. Proste tu nemusíte byť najlepší vôbec, práve naopak, tu proste musíte byť asi v tom správnom klube, v tej správnej strane a vyznať sa v tomto zákone. A tento zákon to vlastne umožní. Tak by sa mal volať.
A ja ten pozmeňujúci návrh, nech akokoľvek to znie absurdne, zvažujem aj z pohľadu politického boja, toho, akú taktiku máte zvoliť na to, aby ste aj ľuďom povedali, s čím sa ja to konfrontujem. Prosím vás, veď ja naozaj niekedy si trénujem svoje sebaovládanie, ale niekedy mám toho dosť. Proste keď vidím tie príspevky pána Číža, tak mi normálne rozum stojí, henten malý Putin čo tu stvára. To sú naozaj veci, ktoré proste od vás chcú tak, aby ste proste vydali veľké množstvo energie. Niekedy som na pochybách, či mi to za to stojí.
A naozaj možno jedna z ciest, ako poukázať na tú absurditu, s čím sme konfrontovaní, je v tom, že to začnete proste takýmto zľahčujúcim spôsobom verejnosti predstavovať. Toto nie je zákon o verejnom obstarávaní. Toto je zákon o tom, ako kúpiť legálne niečo za 200 eur, čo stojí 100 eur, z verejných zdrojov. Ako je možné, že každú takú súťaž vyhrá Široký? Ako je to možné, že proste tu na konci vždycky je ten správny víťaz? Viete, že my sme ten princíp súťaže zničili? Uvedomujete si tú sociologickú škodu na vedomí mladých ľudí, ktorí prestávajú veriť tomu, že má zmysel byť najlepší? Proste necítite aspoň trochu zodpovednosti v tom, proste kto na naše zadky bude robiť, prosím vás? Veď sa nedá donekonečna kradnúť. Však niekto raz musí aj robiť, musí niečo vyrobiť, niekto z toho, čo vyrobí, musí niečo zaplatiť. A z toho potom žije tento štát. Kto bude na tie zadky robiť, keď už všetko rozkradneme? Kto bude robiť na to, preboha? Však tu musíte vychovať nejakú generáciu ľudí, ktorí povedia, že má zmysel byť najlepší, že má zmysel proste do noci niečo vytvárať, tvoriť nejaký projekt, že veria tomu, veria v tú spravodlivosť, že má zmysel to urobiť, má zmysel to niekde poslať, že sa tým niekto bude seriózne zaoberať. Prosím vás, tuto absolútne my sme vieru v to stratili. Ja som ju stratil absolútne. Komu mám poslať príslušný projekt, prosím vás, tu z vás? Ani jednému by som ho nedal do ruky, lebo by som vedel, čo s tým urobíte. To proste sa nedá. Veď si to užite. Užite si ten plat, užite si tie benefity. To si všetko užite, ale rozmýšľajte aj nad tým, že táto krajina musí z niečoho žiť. Tu sa nedá stavať ako u Širokého donekonečna. To sa nedá, niekto musí vyrobiť päť korún v tejto krajine. Vy ste vytvorili sociálny úrad pre bohatých z tejto krajiny. Táto krajina funguje ako jeden veľký sociálny úrad pre bohatých. Prosím vás, Širokému platí dlhy štát. Exekútor Krutý dostáva dotácie. Sem príde pán Richter, začne tu splietať o tých jeho dvanástich eurách, nech povie pravdu. Tou pravdou je, že vy ste vytvorili sociálny úrad z tohto štátu pre bohatých. Z popradského letiska ste urobili čo, prosím vás, keď tam pristane jedno lietadlo za rok, ale to letisko udržiava sa zo štátnych peňazí za ťažké milióny eur. Viete, prečo sa udržiava popradské letisko? Je to preto, aby chlapci z J&T mali kde pristávať. A štát im to udržiava, lebo chlapci idú do hotela Kempinski, hore na Štrbské, tak nebudú pristávať v poli. Proste štát udržiava popradské letisko, aby mali títo chlapci kde pristáť. Vy ste urobili zo Slovenska sociálny úrad pre bohatých. Na chudobných pritom už nezostalo. Teraz ich budete oblbovať tuná dvanástimi eurami, tam tromi eurami, tam piatimi eurami za plyn, prosím vás. Toto sa takto robiť nedá. Toto nie je zákon o verejnom obstarávaní.
Miera je dôležitá, vážení, miera je dôležitá. Niekto povie Pán Boh, niekto povie, príroda dala veciam mieru. Aj v Dánsku sa kradne, aj v Nemecku sa kradne. Prosím vás, nenahovárajme si tu. Ale to, čo stvárate vy, to je už bez miery, bez absolútne akejkoľvek miery. Na konci toho nebude nejaký šťastný koniec. Na konci toho bude nešťastie, totálny rozvrat verejných financií, sociálny rozvrat, rozvrat všetkého. Však to sa nedá, že na jednej strane vymieňate zvodidlá, ktoré nepotrebujeme. Prosím vás, ešte sú o polovicu tenšie ako v Rakúsku. Veď to je sen. V Rakúsku majú trojmilimetrové zvodidlá, u nás sú na milimetre jedna dvojky. Sme my o čo horší? My sme tu psy, lebo, áno, tak to zbehlo z linky, tak dajte im ich polovičné, zvodidlá, ktoré nikto nepotrebuje, ešte sú aj o polovicu tenšie a na Orave robíme plte. Prosím vás, čo to je za systém? Na Orave je jeden jediný most, ktorý je, vedelo sa že sa rozpadne, už sa rozpadol. Zrazu sa všetci zbadali. Ale Počiatek vymieňa zvodidlá. Prosím vás, rieši tu nejaké esemesky za STK, ľudia, počítajte to v starých korunách, je to až za miliardu, nenechajte sa klamať, to je miliarda starých korún. Za miliardu starých korún robí to, čo robí Rádio Expres zadarmo. To vám pošle esemesku, že máte ísť na STK, ako u blbých, ale, že na Orave už nemajú sa ako dostať niekde, to tu neriešite. Kde máte inde cesty? Nevedia sa kde dostať. Prosím vás, rýpete zdravé cesty, strhávate povrchy len kvôli tomu, aby ste minuli, a niekde nevedia prejsť bez toho, aby si nevytĺkli tlmiče. Kde sme sa to dopracovali, toto je to vaše verejné obstarávanie?
Prosím vás, ja položartom hovorím, tu už nikto dokopy nič nevlastní. Však prečo by to tak aj bolo? Tu už všetko od nás kúpili Cyperčania, Luxemburčania. Ja už ani neviem, aké sú to exotické destinácie, ako sa oni dozvedeli, že toto my potrebujeme? Ako v Luxemburgu vedia, že v Banskej Bystrici varia držkovú? Prosím vás, áno, pani z Radvane varí držkovú ako doteraz. Ale pani z Radvane ju nefakturuje. Fakturuje ju firma z Luxemburgu. Ako je možné, že už aj tú blbú držkovú polievku do banskobystrickej nemocnice musí fakturovať firma z Luxemburgu, preboha? To už nemáte Pána Boha pri sebe? Nepoviete, toto je už moc, toto nám neprejde, toto nám už nezožerú. Si myslíte, že vám zožerú všetko, aj tú držkovú polievku banskobystrickej nemocnice a ja neviem aké jedlá, aké varí firma z Luxemburgu. Prísne vzaté to varí pani z Radvane. Ale ja neviem, či ona, chúďa, to fakturuje alebo je v akom vzťahu, to ide všetko cez Luxemburg, ako sa hovorí, cez Košice my tak ideme. Tuná už nikto nič nerobí. Všetko nám tu robia Cyperčania, Luxemburčania, upratujú u nás z Curacaa či skade. Veď to by jeden nepovedal. Belize, cétečká sledujú na internete, kedy ich bude kto potrebovať.
Prosím vás pekne, aj som mal možno iné poznámky, ale si ich odpustím, možno bude k tomu ešte reč, ale jednu poznámku predsa len si neodpustím povedať. Ak niekto povie v tomto parlamente, že ako minister ste nikoho neodstíhali, prosím vás, povedzte tomu dotyčnému, že je rok 2015, v rokoch 1956 – 1958 to bolo, minister vnútra nemôže nikoho odstíhať. Povedzte to, prosím vás, niekto niekomu. Viete, komu to máte povedať. Alma mater Univerzita Komenského podľa mňa je dobrá škola. Prosím vás pekne, nie sme na tom tak zle, aby tam učili takíto ľudia. Nie sme na tom až tak úboho, aby na tej škole učili takíto ľudia, ktorí povedia, že ako minister vnútra v roku 2015 aj členská krajina Európskej únie ste nikoho neodstíhali. Prosím vás, nie sme na tom až tak zle, aby na tej škole musel učiť právnik, ktorý zastupuje úžerníkov. Nie sme na tom až tak zle, aby právnik, ktorý zastupuje úžerníkov, vašu POHOTOVOSŤ, čo vy kryjete, bol členom Rady pre ľudské práva. Veď to je absurdita, veď to je sen, už nikto tomu ani nemôže uveriť. Veď to sa nedá ani napísať. To sa nedá vymyslieť. Taký scenárista neexistuje, ktorý by napísal všetky tieto absurdity. Ako môže byť právnik zastupujúci úžernícku spoločnosť v 18-tisíc podaniach voči biednym ľuďom, kde si nárokuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % členom Rady pre ľudské práva? Branislav Fridrich, váš kolega z právnickej fakulty, prosím vás, to je presne to. To sú tie zákony, kolega to tu hovoril. To sú tie zákony, ktoré tu púšťate ako hmlu. Poviete, idete riešiť schránkové. Vy ste tu pred dvoma rokmi povedali čo? Povedali ste, že idete riešiť úžerníkov? Ako ste vyriešili úžerníkov, keď 18-tisíc podaní na súdoch je kdesi? POHOTOVOSŤ, hnusní, špinaví úžerníci, cez českú firmu si nárokujú zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, 93 % per annum. A viete čo sa stalo a stáva? Súdy im to posväcujú. My sme sa už dopracovali k tomu, že za sudcom je dvojkríž, pod slovenský dvojkríž sa postaví a povie, v mene Slovenskej republiky odsudzuje tohto biedaka, tú pani zo Spišskej Belej, ktorá si, chúďa, požičala 300 eur, aby zaplatila úžerníkom zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. K tomu sme sa dopracovali, ale pred dvoma rokmi ste mali koľko tlačoviek, ako ste to zastavili, ako ste úžerníkov zastavili? Kde ste ich zastavili? Veď si robia z vás srandu, 2. 9. nemali dávať úvery. Mladý Hatina sa postaví a povie: „My poskytujeme úvery.“ Však si z vás už robia srandu alebo s kým to bolo dohodnuté? Toto sú presne tie vaše zákony. Pred dvoma rokmi ste začali boj proti úžerníkom, tak dopadol, 18-tisíc je ich teraz. Každým dňom to rastie, desaťtisíce ľudí sú utečencami vo vlastnej krajine. Ich naháňa naša krajina, úžerníci, exekútori, už aj súd. Ako môže súd odsúdiť biedneho človeka v spotrebiteľskom vzťahu, aby zaplatil zmenkový úrok? V slušnej krajine to nie je, iba na Slovensku to sú presne tie vaše zákony.
Teraz tu hovoríte, verejné obstarávanie idete riešiť. Vy to nechcete riešiť. Vy ste len potrebovali vypustiť hmlu, že ste to vyriešili. Kto pozná, prosím vás, ten hrubý zákon? Je to pani z Michaloviec? Chúďa bude to tým analyzovať, či to je funkčné. Je jasné, že to nie je funkčné. Vy nechcete, aby to bolo funkčné, vy ste nechceli, protiúžernícke zákony aby boli funkčné. Vy to kryjete, vám to vyhovuje, vy to chcete, ale sa donekonečna nedá rozkrádať túto krajinu, nedá sa držkovú variť v Banskej Bystrici firmou od Luxemburgu. Nedá sa nakupovať esemesky za miliardu a na Orave budú jazdiť koňmi a plťami, prosím vás. Veď toto raz musí krachnúť. Ako je biedny tento ľud, ako je zbitý ako pes, tak verím, že raz si povie dosť, veď to je už moc, že už sa nebude na to pozerať, má na to najvyšší čas. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.Pán poslanec Martvoň.