54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2015 o 12:41 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 12:30

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

195.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ide o iniciatívny materiál, ktorého potreba vyplynula z doterajšej chýbajúcej právnej úpravy finančných nástrojov v zákone č. 292/2014 Z. z., ako aj z aplikačnej praxe pri implementovaní finančných nástrojov v programovacom období v rokoch 2007 - 2013 a z požiadaviek orgánov zapojených do riadenia implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v tom ďalšom programovom období. Mám na mysli roky 2014 až roky 2020.
Na úrovni Európskej únie vzrastá význam finančných nástrojov ako prostriedku implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Európska komisia vyzýva členské štáty k významnému navýšeniu pomeru medzi návratnou formou pomoci, čiže finančnými nástrojmi a nenávratnou formou pomoci, ktorá je stále väčšinová a tak obľúbená. Rovnako je princíp fungovania finančných nástrojov využitý aj pri tzv. Junckerovom investičnom pláne.
Na rozdiel od grantov sú finančné nástroje návratnou formou pomoci. Konečný prijímateľ môže vďaka nim získať prístup k financovaniu za oproti štandardným trhovým podmienkam zvýhodnených podmienok, ale tak ako pri štandardnom financovaní, musí ich vrátiť. Okrem toho, že sú návratné finančné nástroje, zapájajú do veľkej miery aj súkromný kapitál a prostriedky finančných inštitúcií, čím sa dosahuje tzv. pákovací efekt a zväčšovanie objemu celkových finančných prostriedkov, ktoré fungujú v ekonomike. Takéto prostriedky môžu aj päťnásobne prevyšovať fondy Európskej únie vyčlenené na finančný nástroj. Návratnosťou a zapojením dodatočných prostriedkov sa významne zvyšuje dopad takto vyčlenených finančných prostriedkov Európskej únie. Medzi výhody finančných nástrojov patrí, že na dosahovanie verejných cieľov sa využíva rozhodovací proces a know-how súkromného sektora.
Zákon o finančných nástrojoch v programovom období rokov 2014 - 2020 upravuje najmä kompetencie a postavenie orgánov, princípy riadenia, implementačné a kontrolné mechanizmy a postup vykonávania finančných nástrojov. Súčasťou predloženého návrhu sú aj novely nadväzujúcich právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť možnosť výkonu kontroly a vládneho auditu v subjektoch implementačnej štruktúry. Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. decembra tohto roku.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2015 o 12:30 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:32

Štefan Hreha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

197.
Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujeme, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2015 o 12:32 hod.

Ing.

Štefan Hreha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:34

Miroslav Beblavý

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:39

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

201.
Ďakujem pekne. Oceňujem, že pán kolega to cíti podobne. Ja som sa venoval tomu včera, že naozaj tie eurofondy - zjednodušene - sú peklo. Proste pokazilo to, sociologické efekty z toho, že čo spôsobili eurofondy na vnímanie z konkurenčného prostredia chuti byť najlepším, to nás ešte potrápi. Naozaj. Že tu nemá zmysel byť najlepším. Má zmysel vybaviť si eurofondy.
A ja už len na konci spomeniem ten taký, že raz to musí prasknúť, a budeme teda sa snažiť a ja teda v tom, že upozorňovať, že čo nastane. Tak pozrite sa, teraz pán Počiatek mení v zásade dobré zvodidlá, nahrádza ich novými, ktoré sú, mimochodom, o polovicu tenšie ako v Rakúsku. To je jedna v zásade taká akože fakt len zásadná špecialita. Preto, lebo musia minúť peniaze a musia to zrealizovať tento rok. A proste aby ich minuli, tak to robia. Robia svojím spôsobom hlúposť zbytočnú, a pritom na Orave praskol most. Ale on nepraskol zo dňa na deň. To sa vedelo, že ten most praskne, hej, a on už teraz praskol. A na Orave ľudia pomaly už plte vyťahujú, kone obriadzujú, hej, sedlá kupujú, vlečky, proste tak tá Orava dopadla, lebo to bol vlastne jediný most, to bol kľúčový most pre dve tretiny Oravy. Čiže to je tá absurdita, že možno toto, táto plasticita tej absurdity ľudí začne, pohne k tomu, že začnú uvažovať, že či sme toto zrovna chceli? Hej, že či sme toto chceli? Na jednej strane meníme vlastne zbytočne zvodidlá a na druhej strane sa nedá jazdiť, dve tretiny Oravy je paralyzovanej, lebo proste nevybavili si tie eurofondy alebo nevybavili, nezvládli ten proces. No Oraváci sú takí, akí sú. Možno je to v tom zakopané, že niekto iný má aj lepší ťah na bránku a dokáže na hocijakú hlúposť niekoho nahovoriť. Ako trebárs tie zvodidlá.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2015 o 12:39 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:41

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

203.
Ďakujem pekne. Som rád, že kolega pomenoval opäť veci tak, ako sú, a naozaj tento neduh slovenskej spoločnosti, ktorým je korupcia pri získavaní štátnych peňazí, resp. peňazí, ktoré prúdia cez štát vo forme dotácií a príspevkov, tak zatiaľ sa nikto nepokúsil nejakým spôsobom zredukovať, zminimalizovať, nehovorím už o tom, že vykoreniť. To je pravda, že u nás sa tieto peniaze nečerpajú, u nás sa míňajú.
A tak ako bolo povedané kolegom, že na to, aby niekto dostal dotáciu milión, nafúkne si to na dva milióny, milión dá ako spoluúčasť a koniec koncov ešte na tom kvalitne zarobil. Takisto je to aj deformácia trhu, lebo naozaj tí, ktorí nemajú prístup k dotáciám a nikdy ich ani nedostanú, pretože nemajú to v sebe, že by dávali úplatky, že by sa silou mocou drali za štátnou kasou alebo za prostriedkami, ktoré cez štátnu kasu prúdia alebo akýmkoľvek spôsobom z Európskej únie, tak jednoducho to nespravia. No a potom sa musia sami predierať svojím životom a tým, svojou šikovnosťou dokázať trhu, že naozaj tu majú svoje opodstatnenie.
Len, žiaľ, toto nie sú žiadne riešenia do budúcnosti a tá deformácia, pokiaľ tuná bude takáto, tak veľa podnikateľov bude možno uvažovať o tom, že či sa oplatí, či sa neoplatí. No a to je potom celý ten kolobeh. Ak nám sa stratia podnikatelia alebo pôjdu podnikať niekde inde, tak potom čo bude mať z toho Slovenská republika? Či je to prínosom, či je to skôr odnosom, by som povedal takto parafrázovane.
Takže skutočne treba nastaviť také mechanizmy, aby sa tieto dotácie a príspevky nezneužívali a nedali sa ľahko obísť tak, aby niekto na tom ešte ryžoval.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2015 o 12:41 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 12:43

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pár slov. Neduhy, v zásade popísané, samozrejme, trošku politicky hyperbolizované, ale... A to patrí k legitímnym nástrojom politického súboja.
Koniec koncov európskymi fondmi prešlo niekoľko vlád a s tým, že za ušami zostalo veľa, veľa špiny. Chcem len povedať, že ja osobne, teraz odpovedám pánovi poslancovi Beblavému, sa prihováram za veľkú mieru revolvingových, revolvingu v používaní európskych fondov, ale s poznámkou tou, že ani to nie je proste spásou. Pretože máme na Slovensku tiež vlastné skúsenosti, ja by som si len dovolil ísť do histórie, škandál, ktorý sa týkal pána ministra Ruska, prevod miliardy korún NADSME vtedy tuším, ktoré zničilo ináč dobré meno NADSME na mnohé roky až dodnes v podstate, až sme ju museli premenovať. (Povedané so smiechom.) Tak to, to bol, to bol slovenský spôsob revolvingu. Hej, čiže možno si pamätáte aj z čias vlády Ivety Radičovej snahu o zničenie NADSME a schopnosť rezortu hospodárstva s takýmto príkazom nejak žiť (povedané so smiechom), tuším na to aj niekto doplatil, nechcem o tom tu teraz to rekliminovať, ale, ale dá sa to urobiť aj veľmi živočíšnym a veľmi nepekným spôsobom.
Čiže každá, každý spôsob, teraz nehovorím, že toto je nástroj, ktorý nás môže zachrániť, a je jediný, ktorý nás uchráni od nekalých spôsobov použitia európskych peňazí. Čiže mali sme taký ten á la Slovakia spôsob spojený s nejakými ľuďmi a s nejakými, s nejakými kruhmi aj s konkrétnymi výsledkami. Tie peniaze sú definitívne pre vznik niektorých fondov v miliónoch eurách.
Potom sme, myslím, že spolu, cez nejakú, cez nejakú kontinuitu jednej alebo dvoch vlád sa opäť to kyvadlo dostalo na druhú stranu, kde sme povedali v prípade JEREMIE, že to celé dáme riadiť zahraničným mágom. Tiež sme nedopadli dobre, hovoríte, že čerpanie, možno tam nie je ani toľko podozrení z korupcie alebo z neefektívneho používania týchto zdrojov, ale tie prostriedky sa nečerpajú. Ja sám som mal niekoľko konfliktných rozhovorov s predstaviteľmi EIF, Európskeho investičného fondu, ktorému sme odovzdali za nie malé peniaze, za poplatky vo výške miliónov eur správu týchto, týchto fondov, ale čerpanie je veľmi veľmi mizerné. Poznáte tie čísla, takže tiež to nie je záchrana a tiež sa to ukázalo, že odovzdanie celej agendy proste zasväteným, posväteným niekde z Luxemburgu alebo z Bruselu tiež nie je, nás nespasí.
Takže prichádzame k takému teraz nejakej tretej vyváženej nejakej snáď úrovni, ktorým je Slovenský investičný holding, na ktorom sme začali pracovať, a dúfam, že či už voľby dopadnú tak alebo onak, tak tie ďalšie generácie politikov, ale kľúčovo odborníkov, ktorí sa tomu budú musieť venovať, že sa tam nedopustíme proste tých, tých detských chorôb. A verte, že je to veľmi zložité, lebo je to oblasť, ktorej nerozumie veľa ľudí, je to proste, je to, je to crime of the crime z hľadiska investičného bankovníctva, z hľadiska používania finančných nástrojov, ktoré nám tu vôbec nie sú proste ako blízke, ale, ale tie možnosti sú naozaj, naozaj obrovské a máme povinnosť ich v spolupráci s Európskou investičnou bankou a s EIF, s Európskym investičným fondom využiť.
Ak hovoríte o tom z budúceho preklenovacieho obdobia, aký objem, ale po ťažkých rozhovoroch sa nám podarilo vlastne nasmerovať, targetovať, nasmerovať 3 % celkového objemu do holdingu, čo je objem vyše 400 mil. eur, ktorý sa má následne šancu pákovať, samozrejme, cez interakciu jednak s nadnárodnými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako je EIF, BRRD, Rozvojová banka Európy a podobne, Rady Európy a podobne, ale, samozrejme, aj so súkromným sektorom. My sme stále v procese vlastne prípravy tohto nástroja, to znamená, nič reálne sa tam, žiadny obchod reálny sa neudial. Jedna z možností z prvých, ktorú by som bol rád, ak sa, ak sa podarí, ak pôjde, teda to je obľúbený projekt pána Zajaca, obchvat do Bratislavy, tak tam by účasť Slovenského investičného holdingu mala presne byť, byť rukolapná, mala byť viditeľná, materializovaný by tam mal byť v podstate, v prospech fungovania takýchto nástrojov by malo byť, vlastne znížiť náklady tej, tej ekvity, ktorý sa do toho vkladá. Ale to je ešte pred nami, to sú veci, cez ktoré, ktoré, tiež si myslím, že môžu prejsť horizont volieb.
Či je 3 %, je veľa alebo málo, ja si myslím, že je to málo, ale väčšina z vás má skúsenosti z koaličného vládnutia, z toho, aké sú ostré lakte pri delení peňazí, to vám nemusím ako minister financií hovoriť a nie je jednoduché sa proste preorientovať z grantového princípu na revolvingový. Osobne si myslím, že ak, ak tá krivka čerpania ďalšieho programovacieho obdobia bude mať podobnú dynamiku ako v tých predchádzajúcich dvoch de facto, tak, tak v istom momente realokácie, ktorá má následne krivku 18 alebo 19, si myslím, že, že ak bude z nich Slovenský investičný holding naozaj dobre pripravený a bude si vedieť obhájiť väčšiu kapacitu, tak bude do nej nasmerované oveľa viac peňazí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2015 o 12:43 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 12:50

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

207.
Ďakujem za slovo. Materiál reaguje, návrh zákona reaguje na rozvoj finančného trhu a aktuálne potreby spotrebiteľov s dôrazom na zvýšenie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov.
Uvedené ciele sa majú zabezpečiť zosúladením terminológie služieb na európskej úrovni a zverejňovaním porovnania poplatkov všetkých poskytovateľov platobných služieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska.
Návrhom zákona sa zavádza dokument s informáciami o poplatkoch ako predzmluvná pomôcka pre spotrebiteľov a výpis poplatkov spotrebiteľa so spoločnou európskou terminológiou, ktorá sa bude zasielať spotrebiteľovi najmenej raz ročne. Jednou z oblastí navrhovanej úpravy je stanovenie záväzných pravidiel pre presun platobného účtu, ktorému budú viazaní všetci poskytovatelia platobných služieb.
Určenie postupu pre presun platobného účtu má presun platobného účtu zjednodušiť a jeho bezplatnosť má podporiť mobilitu spotrebiteľov, to je základný predpoklad vyššej konkurencie na nie veľmi síce z hľadiska počtu subjektov jasne konkurenčnom trhu, ale z hľadiska mobility a schopnosti klientov sa hýbať na tom trhu, lebo stále máme obrovskú asymetriu, informačnú asymetriu medzi poskytovateľom finančnej služby, či je to banka alebo, alebo nebankovka, alebo akýkoľvek iný subjekt, alebo poisťovňa, a prijímateľom tej služby, preto, preto tá schopnosť využívať výhody konkurenčného prostredia klientami je malá. A to, o čom hovoríme dnes, je možnosť prenosu si účtu bez nejakých akýchkoľvek dodatočných nákladov. To znamená, ak máte v banke aj 15 rokov účet a vaša banka vás nahnevá svojou poplatkovou politikou, tak sa proste zoberiete do inej banky a banka vám musí previesť všetky vaše trvalé príkazy, inkasá a všetko, celý balík, celú proste agendu do tej novej banky bez toho, aby vás obťažovali. Je to proste podobná úprava, ako je to pri prenose čísla pri telekomunikačných operátoroch. Je to obrovský nástroj konkurencie, ktorý, ak sa aj ho dobre zmocnia, samozrejme, kľúčoví spotrebitelia, tak je to, tak je to ten krok, ktorý môže, môže smerovať k zníženiu poplatkov ako takých.
V súvislosti s presunom platobného účtu sa zavádza aj forma spolupráce poskytovateľov platobných služieb pri presune platobného účtu aj mimo územia Slovenskej republiky. Dôležitou súčasťou návrhu zákona sú dva typy platobných účtov, a to platobný účet zo základnými funkciami a už existujúci základný bankový produkt. Vytvorením platobného účtu so základnými funkciami pre každého s riadnym pobytom v Európskej únii, lebo ide o bod tejto časti, ide o transpozíciu smernice, bez diskriminácie a bez príjmového testu sa významne posilní prvok finančnej inklúzie, pričom podrobnosti ustanoví vyhláška ministerstva financií.
Novelizáciu tzv. základného bankového produktu sa prihliada na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, v nadväznosti na uvedený produkt ho takisto upraví vyhláška ministerstva financií k rozsahu bankových služieb toho platobného účtu. Obe uvádzané opatrenia nadväzujú na tzv. sociálny balíček vlády Slovenskej republiky a tu treba aj pomenovať v úvode to, čo mediálne bolo uvedené, to je, v prípade základného bankového produktu ide o bezplatné služby v tom veľmi širokom ponímaní, tak ako ho definuje smernica, a pre ľudí, ktorí majú rovnaký alebo nižší príjem ako 400 eur mesačne v čistom. A pre tých všetkých ostatných je takýto balík služieb za 3 eurá mesačne. Samozrejme, základnou podmienkou je to, že nemôžete mať žiadny iný, žiadny iný bežný účet v iných bankách. Na to bude slúžiť zase register z hľadiska porovnávania bánk.
To je, toto je obrovská šanca na to, aby sme si všetci vyčistili svoje, svoje domáce šuflíky z hľadiska toho, v akých a koľkých bankách máme zabudnuté účty, pretože ten rozsah služieb, ktoré definuje smernica, využívame my úplne. To znamená, majiteľ takéhoto účtu bude mať za túto cenu alebo bezplatne podľa príjmového testu možnosť vydania debetnej platobnej karty bez obmedzeného, bez obmedzenia, výber peňazí v hotovosti z bankomatu alebo pri prepážke bez obmedzenia, používanie inkasných príkazov, prevodných príkazov, či už cez internet, alebo takisto pri prepážke v banke.
Z tohto pohľadu to vnímam a reálne je to revolúcia v poplatkoch bánk. Banky nie sú, samozrejme, nadšené touto, touto legislatívou, ale v prvom rade tá motivácia, inšpirácia prichádza z európskej smernice.
Telo tohto zákona je transpozícia smernice a v žiadnom prípade tu niekto už nemôže hovoriť o nejakom sociálnom inžinierstve a o tom, že nahrádza rezort financií politika alebo hockto, hockto z verejného prostredia produktovú politiku konkrétnych, konkrétnych bánk. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2015 o 12:50 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:56

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákonu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2015 o 12:56 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 12:58

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Cieľom návrhu tohto zákona je znížiť administratívnu záťaž pri oznamovaní údajov o prijatých kontrolných známkach prostredníctvom informačného systému na odber kontrolných známok.
V ďalšom chceme spresniť práva a povinnosti finančného riaditeľstva a štátnej tlačiarne, napr. pri likvidácii kontrolných známok. Chceme znížiť sankcie pre podnikateľské subjekty za prekročenie limitu množstva nenávratne zničených kontrolných známok a zaviesť sankcie za porušenie ustanovení upravujúcich niektoré povinnosti pri tlači kontrolných známok a nakladaní s kontrolnými známkami.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru, ktoré nie je možné kvantifikovať, a návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočty miest a obcí, nebude mať, prepáčte, negatívny dopad ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na štátny rozpočet.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2015 o 12:58 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:59

Vladislav Petráš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, dovoľte mi prosím ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 1568) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1830 z 23. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov z Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 167 zo dňa 30. júna 2015; odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 451 zo dňa 3. septembra 2015; ústavnoprávny výbor uznesením č. 635 zo dňa 8. septembra 2015; výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 467 zo dňa 10. septembra 2015; výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 361 zo dňa 8. septembra 2015.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 1568) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 464 zo 16. septembra 2015. Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2015 o 12:59 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video