6.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som v noci tento zákon začal čítať a teda nevedel som celkom dobre potom zaspať, lebo zdá sa mi, že neni dobrý. Takto to veľmi stručne poviem. Je zložitý, náročný, veľa vecí mení a skutočne s blížiacimi sa voľbami sa ten mandát na nejaké zásadné zmeny stráca. A teda toto myslím, že je jedna z tých tém, ktorá je veľmi zložitá a v ktorej Slovensko nerobí veľa práce, ale napriek tomu tuná robíme veľmi zásadnú zmenu. Tak dovolím si pár slov k tomu povedať.
Ja som si aj pozrel tú slovenskú rozvojovú spoluprácu v roku 2014, ktorá hodnotí vlastne, je to 32 takých nevládnych organizácií, mimovládnych, ktorá hodnotí rozvojovú spoluprácu. My sme mali ako Združenie kresťanských seniorov 27. augusta v Ružomberku na Katolíckej univerzite celodennú konferenciu na túto tému európskeho rozvoja a migrácia a jadro teda bol ten rozvoj. Vieme, že je tento rok Európsky rok rozvoja. V minulosti bol medzigeneračnej solidarity, veľmi sa osvedčil. Tak aj tento by sa mohol osvedčiť. A pomaly končí, ale veľa o ňom reči tu nebolo, a skutočne Slovensko, hovorím, veľa do toho rozvoja nedáva. Napríklad v roku 2014 sa oproti 2013 znížila o 3,5 mil. táto rozvojová pomoc. Jej podiel na HDP je 0,084 %, náš prísľub bol 0,33 % a zaujímavé je to, že to stále klesá. Od roku 2006, keď bolo 0,103, tak to klesá, teraz je 0,084. Čiže ten trend je stále klesajúci, pričom tento materiál, by som povedal, nejakým spôsobom aj veľkorysejšie, aj rýchlejšie, aj nie celkom transparentnejšie pridáva rozvojovej pomoci, dúfajme, ale trend je úplne opačný.
Zaujímavé je, že na bilaterálnu spoluprácu dávame iba 21 % a že 79 % tvoria naše povinné príspevky do rozpočtu Európskej únie a do medzinárodných organizácii. Ja som si dovolil k minulému rozpočtu na rok 2015 dať také uznesenie, prešlo v parlamente, ktoré zaväzuje ministerstvo zahraničia prehodnotiť tých, stovky doslova rôznych organizácií, do ktorých musíme povinne dávať nemalé čiastky. Tak pri najbližšom rozpočte sa, samozrejme, opýtam, jak to dopadlo, lebo tých rôznych apendixov aj z minulosti, ale stále nových a nových, to sú milióny eur. A tak sa mi marí, že to bolo okolo 60 mil., a to sa do rozvojovej spolupráce samozrejme nemôže počítať. Takisto na bilaterálne rozvojové projekty je tam málo, klesajúca tendencia. Bolo to v 2014 len 2 mil. eur, čiže prepad o 66 % vzhľadom na minulé roky.
Verme, že tiež naša rozvojová pomoc v prvom rade smeruje do Európy, až 55 %, a Ázia, Afrika, ktoré sú na tom najhoršie, najmä Afrika, tá má 20 % celkove tohto. A takisto, že ako keby sme nechceli pomáhať chudobe, ale niečomu inému. No 31 % dávame tým chudobným, najchudobnejším krajinám a 69 dávame v strednopríjmových krajinách, napr. západný Balkán, Východné partnerstvo. Čiže nepodporujeme boj proti chudobe a hladu, ale skôr nejaké politické veci západného Balkánu a Východného partnerstva.
Pritom 5 % podiel výdavkov na migrantov a štipendiá sú vlastne, ani neni finančný transfer v prospech rozvojových krajín, ale sa to spotrebuje tuná na Slovensku, čo organizuje ministerstvo školstva, však je to v poriadku, ale kde sa to v tom ráta. Je to pre zahraničných hostí, ktorí tu študujú, to je, k tomu sa ešte vrátim aj k tomuto zákonu. Čiže veľmi sme poskytli 61,29 % mil. euro, a teda ešte raz poviem, je to len 0.084 %, pričom máme medzinárodne sľúbené, že 0,33 % z nášho HDP budeme platiť. Už som povedal, že to má klesajúcu tendenciu a že Slovensko je v rámci krajín Európskej únie tak trináste, kleslo na predposledné miesto, už za nami je iba Lotyšsko. Malta to vedie.
Čiže v tomto smere teda vidíme, že v rozvojovej pomoci máme čo robiť. A teda sme relatívne bohatá krajina s OECD a so všetkými možnými vymoženosťami, ktoré z tohto plynú, ale napriek tomu sa to nijako neprejavuje, no. Pritom na svete je stále asi 1,3 mld. ľudí v extrémnej chudobe, ktorí, mnohí, trpia podvýživou, nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, liekom či pitnej vode, k základnému vzdelaniu.
Celkovo je Európska únia najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a zaujímavé je, že podľa výsledkov Eurobarometra 2013 až 85 % občanov Európskej únie podporuje myšlienku pomoci chudobným krajinám. Teda tento rok, Európsky rok rozvoja je práve príležitosťou nejak sa nad tým zamyslieť a urobiť nejakú perspektívu budúcich rokov. Je Európsky rok rozvoja a o tom, že je Európsky rok rozvoja, čo je vážna vec, v tomto materiáli ani v dôvodovej správe nie je ani slovo. Ten zákon má platiť už od 1. 1. 2016, už si robí nejaký iný európsky rok. Ale proste zamyslieť sa nad tým a zamyslieť sa aj nad našimi úlohami v súvislosti s európskym predsedníctvom. Európske predsedníctvo, viete, že sa veľmi rýchlo blíži, druhý polrok budúceho roku. Takisto ani slovo tam neni, že vtedy by sa niečo snáď mohlo zmeniť, alebo jedna z tých tém, že bude sa týkať rozvoja.
Slovensko ako súčasť OECD teda prispieva sumou 64 mil. euro, ale zaujímavé je, že to je na biletárky s Keňou, v Južnom Sudáne, Afganistane, s Moldavskom. To sú krajiny také, ktoré zvláštne ako vznikli. Tak Keňa je známa aj tým, že tam Dobrá rodina dáva niekoľko desiatok miliónov ročne, rôzne projekty. Južný Sudán, tam sú veľké problémy. V Afganistane, tam je stále vojna. Moldavsko je zvláštne, že akurát túto krajinu sme, prečo nie, ale vlastne neviem prečo akurát túto vybrali, a potom je to západný Balkán a Východné partnerstvo.
No, tak teraz ešte raz trošku k tomu zákonu, no. Minulý týždeň som nemal dobrý dojem z nášho rokovania, pretože napríklad dvadsaťpäť vládnych zákonov ministerstva financií, vládnych zákonov, dvadsaťpäť bolo v globále, prešlo tu za pár hodín. Absolútne žiadna diskusia, k ničomu prakticky. A tak pán minister financií môže byť rád, že mu to všetko takto prechádza, ale proste dvadsaťpäť vládnych zákonov päť mesiacov pred voľbami bez diskusie, to je buď rezignácia tých ostatných (vyslovené s pobavením), alebo niečo iné, čo neviem celkom pomenovať. Len pozor na to, že s časom blížiacich sa volieb mandát aj tohto parlamentu, aj vlády klesá, a teda už nejaké zásadné zmeny robiť. Nemôžem posúdiť z tých dvadsiatich piatich vládnych zákonov, ktoré naozaj boli dôležité a zásadné, na to tu boli finančníci, ekonómovia, ktorí v podstate mlčali, ale teda na toto upozorňujem.
Tu v tomto materiáli sa mi niektoré veci zdajú nejasné a niektoré, sa dávajú veľké právomoci práve ministerstvu zahraničia pri riešení problémov, ktoré sú, ale upozorňujem aj na to, že okrem vládnej pomoci veľa práce sa, robia aj nevládne organizácie. Práve na tej našej konferencii sme mali veľmi dobré, by som povedal, hviezdne zastúpenie týchto nevládnych organizácií, Charita svätá Alžbeta a iné veci, Liga pre ľudské práva, ktoré to majú veľmi dobre zmapované. Dneska už temer tá rozvojová pomoc sa aj spája s pomocou pre migráciu, lebo tam tiež na to je teba veľa peňazí. No a teda napríklad len svätá Alžbeta má 105 projektov v Afrike. Čiže my na Afriku dáme 21 percent. Tuná máme 105 projektov v rôznych krajinách, niektoré z toho sú iba malé projekty, že pár lekárov alebo malá škola alebo nejaká iná investícia, finančná alebo spoluúčasť s inými, ale tuná naozaj nebyť tohto, NGO projektov, nemám vždy rád tieto nevládne organizácie, niekedy sa miešajú aj do vecí, na ktoré nemajú mandát, ale v tomto smere som, širák dole, že tam dosť veľa robia.
Je tam paragraf, ktorý hovorí o odpustení dlhu. Tak odpustenie dlhu je vážna vec a v minulosti, najmä s jubilejným rokom sa veľmi praktizovalo v mnohých krajinách, sme odpustili dlh veľkoryse, my menej, ale západné krajiny ešte viacej, najmä také dlhy, ktoré absolútne sa nedali nikdy proste už nahradiť a stále len narastali kvôli úrokom. Samozrejme máme tu deblokácie, čiže to je niečo iné. Ale niekto spomínal aj deblokácie s týmto, keď niekto nám neplatil zbrane za socializmu a doteraz nezaplatil, tak sa snažíme napríklad s Ruskom nejakým spôsobom to vykompenzovať inými možnosťami, tak tam sa tiež o tom môže hovoriť. Ale proste odpustenie dlhu sa dáva partnerských krajinám. Študoval som, ale potom som neprišiel, túto noc, na to, že kto určí tie partnerské krajiny. Ja som prečítal tú Keňu, tam Moldáviu, atď., ale tie partnerské krajiny zrejme sa môžu aj meniť, čo aj je správne, len kto ich určuje, kedy sa vyhlásia, to sa mi tam nepodarilo, možno, že to je moja chyba, zistiť.
Odpustenie dlhu by malo byť nasmerované nie politicky, ale práve tam, kde je hlad, kde je chudoba, kde je bieda. Tam upozorňujem na jeden rozpor, sa mi to zdá, že odpustiť môže vláda na návrh – a v zákone – ministerstva zahraničia a ministerstva financií, dobre, ale potom v dôvodovej správe sa už hovorí iba o ministerstve financií. Ako keby ministerstvo zahraničia z toho vypadlo. Tak ministerstvo zahraničia má lepšiu páku na ambasády, na všetky naše zastúpenia vonku, a teda omnoho lepší prehľad má. Zas minister financií vie, jak je to s našou kasou. Čiže určite tam musia byť obidvaja, ale niekto by mal byť garantom, a to by malo byť asi ministerstvo zahraničia. V dôvodovej správe už neni napísané ministerstvo zahraničia.
Ďalej je tam dosť vážna vec, dosť kľúčová, že ministerstvo zahraničia môže bez žiadosti dať dotáciu, aj bez žiadosti. Nejako musí získať informácie, a teda minister a minister zahraničia, je to § 8 ods. 2, aj bez žiadosti. Doteraz veľká byrokracia, písanie, toto, dokazovanie, to sme, to sme. Tam teraz takýto paragraf padol z neba. Neviem, jak je to myslené, ale bez žiadosti dávať dotáciu a bez jeho poriadneho zdôvodnenia, to doteraz nebolo, tak neviem, čo všetko za tým je.
Ďalej je tam aj možnosť dávať zadania zákazky. To je tiež dosť teda zvláštne, tovar, stavba, služby. Lebo keď sa to doteraz robilo, vy viete, pán minister, ešte o tom prípade, neviem, jak sa vyriešil, keď sa firma, ktorá bola po uši zadlžená, naraz dala vaša zákazka, na dvore, budova EP, k európskemu predsedníctvu. Neviem, ako doteraz to stojí, mnohokrát som to urgoval, obávam sa, že to stojí a že tým iným zákazníkom, tak ako voľakedy Váhostav, ani títo nič nezaplatili, a pritom dostávajú ďalšie štátne zákazky. Ale to sem teraz nechcem do toho ťahať, ale pripomínam to. Čiže tá téma zadávania zákaziek sa mi zdá tam tiež nie celkom jednoznačne urobená, áno. Potom ku koncu sa hovorí, že cieľom celej akcie je zvyšovanie transparentnosti. No tak tieto veci, ktoré spomínam, práve k tej transparentnosti neprispievajú. Ministerstvo zahraničia môže bez žiadosti. A potom je tam aj niečo o mlčanlivosti, ale to ešte poviem za sekundu, ale už pomaličky končím, aby ste sa nebáli.
Odpustenie dlhu, to už sme tu hovorili, proste partnerskej krajine a zodpovedá za to Eximbanka. Tam dávajú na troch stranách Eximbanke úlohy, čo všetko môže, musí robiť Eximbanka, dobre. Podobne dajú pokutu až stotisíc euro Eximbanke, keď niečo prešustruje a neurobí tak, jak by mala. No a potom len umožňuje kontrola z ministerstva nejakého, zahraničia alebo financií, alebo z NKÚ, už neviem, ale tá kontrola môže byť zaviazaná mlčanlivosťou. No to je také zvláštne, že mlčanlivosťou kontrola Eximbanky, odpúšťanie dlhov, zákazky a tak ďalej. Na jednej strane hovoríme o transparentnosti a na druhej strane bude mlčanlivosť.
No potom sa mi, keď vidím, že v závere nejakého zákona sa naraz mení sto ďalších zákonov, a to je tento prípad. Tam sa mení množstvo zákonov, všade sa niečo vsúva, a tak ďalej a tak ďalej, no. To nemám dobrý pocit vždy, lebo to nikto už neskontroluje, že či ten zákon, keď sa zmení tou jednou vetou, čo sa všetko stane. Čiže zákon, ktorý mení veľmi veľa zákonov, a to je tento prípad, skutočne neni dobrý, no.
Potom sú tam z neba spadnuté tabuľky pre platy v zahraničí, no. Tak to už tu raz bolo, že bolo to treba niekde dať. Dobre, v poriadku, zabudlo sa na nich. Teraz sú tam veľké tabuľky, veľké tabuľky o tom, najprv 003 strana 0, potom naraz už dôjdu veľké, veľké sumy. Pardon, toto hovorím o, už dopad na štátny rozpočet. To je taká veľká tabuľka, v ktorej sa nikto nevyzná proste, najprv nuly, dve strany alebo tri, a potom naraz desiatky miliónov, ktoré idú z verejných peňazí, ale veľmi z neba spadnutá tabuľka. No a takisto potom finančné vplyvy a platy tých niektorých pracovníkov vonku, to sú tiež veľké tabuľky, skoro by som povedal, z neba spadnuté, prakticky slabo zdôvodnené, skôr zdôvodnená tá tabuľka toho zvyšovania platov ako tá tabuľka tých finančných vplyvov na HDP.
Vážení, mám veľké pokušenie navrhnúť aj proste tento zákon stiahnuť, ale vlastne máme ešte druhé čítanie, takže tam ešte môžme dať niečo rozumné. Ale, pán minister, je to ťažký zákon, naozaj, iste ste ho dlho robili. Ale fakt, že človekovi, ktorý trošku sa tej, ktorý bol teraz na konferencii celý deň a počúval o rozvojovej pomoci, naraz vidí, že tento zákon je niekde inde, ako keby nebral do úvahy tie naše správy za minulé roky, čo sa týka rozvojovej pomoci.
A navrhujem a to navrhujem, aby tento zákon išiel do komisie výboru pre ľudské práva preto, chudoba a tak ďalej, všetko súvisí s ľudskými právami. Takže aj v tomto výbore by sa mala táto tematika prejednať.
Ďakujem za pozornosť.
