54. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister.
Druhú otázku položil opäť pán poslanec Gabriel Csicsai, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Petrovi Žigovi, ktorého zastupuje pán minister Jahnátek, a otázka znie: „Vážený pán minister, v súvislosti s medializovanými informáciami ohľadne vybudovania spaľovne odpadu na Žitnom ostrove, v lokalite Šamorín – v časti Šámot, proti výstavbe bola odovzdaná aj petícia od občanov z tejto lokality, sa chcem spýtať, v akom štádiu sa nachádza uvedený projekt? Povolí ministerstvo životného prostredia vznik spaľovne odpadu na Žitnom ostrove? Je pravdou, že práve uvedenou spaľovňou odpadu chce ministerstvo podporiť likvidáciu čiernych skládok na celom hornom Žitnom ostrove vrátane nebezpečných odpadov?“
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, mám tú česť odpovedať vám na vašu otázku v mene pána ministra Žigu, za vecnú a obsahovú stránku nezodpovedám.
Takže k vašej odpovedi na vašu otázku.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať na vaše otázky postupne.
Prvá otázka. Vážený pán minister, v súvislosti s medializovanými informáciami ohľadne vybudovania spaľovne odpadu na Žitnom ostrove v lokalite Šamorín – v časti Šámot, proti výstavbe bola odovzdaná aj petícia od občanov z tejto lokality, sa chcem spýtať, v akom štádiu sa nachádza uvedený projekt?
Odpoveď. Navrhovateľ spoločnosti SPV DÁLOVCE, s. r. o., Agátový rad 100/1, 931 01 Šamorín 18. 7. 2014 predložil ministerstvu zámer na činnosť zariadenia na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou, ktorú plánuje realizovať v lokalite Šamorín – časti Šámot. Zámer je zverejnený na webovej stránke rezortu životného prostredia pod označením http //enviroportal.sk/sk/eia/detail/zariadenie-na-vysokoteplotne-zhodnotenie-odpadu-plazmovou-technologiou. Navrhovaná činnosť ako zariadenie na zhodnocovanie odpadu tepelnými postupmi podlieha podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie povinnému hodnoteniu, a preto aj na základe doručených odborných stanovísk, stanovísk dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, ktorá vyjadrila nesúhlas a obavy, bol určený 8. 9. 2014 rozsah hodnotenia, v ktorom ministerstvo určilo navrhovateľovi podrobnejšie rozpracovať niektoré špecifické okruhy otázok. Rozsah hodnotenia je tiež zverejnený na enviroportáli. Správa o hodnotení bola po ukončení navrhovateľom zverejnená dňa 25. 8. 2015 a zaslaná dotknutým obciam, ktoré mali povinnosť informáciu zverejniť a v spolupráci s navrhovateľom zorganizovať verejné prerokovanie. Verejné prerokovanie môže byť v dotknutých obciach samostatne alebo môžu urobiť spoločné verejné prerokovanie. Správu o hodnotení je možné pripomienkovať po dobu 30 dní od zverejnenia, to jest minimálne do 25. 9. 2015. Po ukončení pripomienkovania správy o hodnotení určí ministerstvo životného prostredia spracovateľa odborného posudku, ktorý vyhodnotí kvalitu správy o hodnotení, pripomienky k nej a navrhne, či alebo za akých podmienok bude uvedená činnosť environmentálne prijateľná.
Druhá otázka. Povolí ministerstvo životného prostredia vznik spaľovne odpadu na Žitnom ostrove?
Odpoveď. Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia bude vydané podľa zákona o posudzovaní platného pred 1. 1. 2015, teda MŽP môže odporúčať alebo neodporúčať navrhovanú činnosť za dodržania určitých podmienok, ktoré vyplynú práve z procesu posudzovania, v ktorom sa zohľadňujú aj názory verejnosti. Hrubý odhad vydania záverečného stanoviska je koniec roka 2015. Ministerstvo preto zatiaľ nebude prejudikovať.
Tretia otázka. Je pravdou, že práve uvedenou spaľovňou odpadu chce ministerstvo povoliť likvidáciu čiernych skládok vrátane nebezpečných odpadov na celom hornom Žitnom ostrove?
Odpoveď. Uvedená technológia je vhodná aj na zneškodňovanie nebezpečných odpadov, ale vybudovanie zariadenia na nebezpečné odpady sa úplne vylučuje v chránenej vodárenskej oblasti Žitný ostrov. Ide o súkromný projekt, ktorý nie je nijako podporovaný ministerstvom. Skončil som.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Poprosím vás, zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Bohužiaľ, moja otázka smeruje k smerom ministrovi životného prostredia, takže, myslím si, že nabudúce ju položím priamo jemu. Skrátka, len toľko poviem, teší ma záver tej správy, že ministerstvo nepodporuje takýto spôsob likvidovania záťaží životného prostredia presne kvôli tomu, že jednak je tam zásobáreň pitnej vody, ale vôbec technologicky samotný spôsob likvidovania nebezpečného odpadu je dosť diskutabilný a zároveň vyžaduje ten takzvaný nula bod ekonomický, aby sa oplatilo určité množstvo odpadu likvidovať. Dosť pochybujem, že by obyvatelia Žitného ostrova chceli, aby z celého Západoslovenského kraja zvážal sa nebezpečný materiál, respektíve smetie práve do Šamorína. Na koľko je technologicky objem takého podnikania alebo takého projektu, kde sa likviduje odpad, ktorý by vyžadoval také množstvo odpadu? Takže ďakujem za odpoveď.

Chcete niečo dodať, pán minister?

Samozrejme, vaša otázka bude tlmočená pánu ministrovi životného prostredia.
Ale jedna moja osobná poznámka na plazmové spaľovanie. Teraz akoby sa začala druhá vlna tých projektov a na každom kroku sa stretávame s požiadavkou postaviť spaľovňu na vysokotepelné spaľovanie na takzvané plazmové spaľovanie. Toto je taká druhá vlna. Prvá vlna bola ešte v období, keď som bol na ministerstve hospodárstva, keď vtedy takisto sa rozbehli tieto projekty, ale my keď sme ich vyhodnotili na ministerstve hospodárstva, jednoducho tieto projekty neboli technologicky zvládnuté. Čiže je tu dosť veľké riziko pre každú tú oblasť, pokiaľ sa takáto technológia tam spustí. Vzhľadom a to, že mám technické vzdelanie veľmi blízke k tejto problematike, môžem povedať, že neverím v perpetuum mobile. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac, ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako ste dospeli k tomu, že obchvat Bratislavy by najbližších sedem rokov nemohol byť postavený inak ako cez PPP projekt, čo je váš najdôležitejší záver zo štúdie, ktorá uprednostňuje jeho výstavbu cez PPP? Odkiaľ sa tých sedem rokov zobralo?“
Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, veľmi ma prekvapuje, že sa opätovne pýtate na tú istú otázku, ktorú ste niekoľkokrát položili a na ktorú niekoľkokrát som vám detailne odpovedal, aj počas hodiny otázok. Ale dovoľte mi preto na osvieženie vašej pamäti zopakovať moju odpoveď. Pevne verím, že vám aspoň čiastočne pomohla aj účasť aj na nami organizovanom odbornom seminári k tomuto projektu, ktorý sa konal ešte vo februári tohto roku, kde ste sa, mimochodom, pýtali na to isté a tiež ste na to dostali už relevantnú odpoveď.
Štát jednoducho nemá dosť peňazí na to, aby mohol okamžite začať stavať obchvat Bratislavy a zároveň aby sa úplne nevykašlal, inými slovami, nerezignoval na výstavbu cestnej siete na celom zvyšku Slovenska. A že to tak je a bude, to ste vedeli predsa už za vašej predchádzajúcej vlády, ktorá na jar v roku 2011 schválila strategický materiál o výstavbe tohto úseku práve cez projekt PPP. Paradoxom je, že tento materiál pripravoval aj človek, ktorý sa dnes stavia pri tejto forme financovania ako nezávislý analytik, ale to nechám bokom.
Pán poslanec, vy by ste ale osobne mali vedieť ako člen KDH, že váš stranícky šéf ešte ako minister dopravy zadal prípravu tendra na poradcu pre tento PPP projekt. Stanovenie začiatku výstavby projektu D4, R7 v PSC modeli vychádza z analýzy zásobníka cestných infraštruktúrnych projektov ministerstva dopravy pre roky 2015 až 2020 a analýzy možností ich financovania v kontexte finančných zdrojov NDS, dostupných európskych fondov a štátneho rozpočtu. Prioritou ministerstva dopravy je pritom, samozrejme, maximalizácia čerpania nenávratných dotačných zdrojov z fondov Európskej únie, čo sa nám aj darí.
Zásobník cestných infraštruktúrnych projektov zahŕňa projekty s celkovými nárokmi na finančné zdroje v objeme až 9,1 mld. eur. Tento zásobník predstavuje dlhodobý plán rozvoja cestnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti nie je, samozrejme, plne finančne krytý. Vzhľadom na celkové investičné náklady uvedené v zásobníku projektov a disponibilné zdroje z fondov EÚ nebude možné väčšinu projektov spolufinancovať, pochopiteľne, z fondov Európskej únie, ale zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na finančné možnosti štátneho rozpočtu a s tým súvisiacu maximálnu možno výšku jeho deficitu, existujúce zadlženia, do budúcnosti sa sprísňujúce podmienky pre riadenie dlhu verejnej správy bude pri úvahách o financovaní projektu D4, R7, prípadne ďalších infraštruktúrnych projektov potrebné hľadať riešenia, ktoré nebudú zvyšovať deficit verejných financií.
Z pohľadu financovania rozvoja diaľničnej siete zo zdrojov samotnej NDS sa v septembri 2014 zásadným spôsobom zmenili doterajšie možnosti, pretože došlo k zaradeniu Národnej diaľničnej spoločnosti medzi subjekty verejnej správy, čo znamená, automaticky to implikuje započítavanie jej dlhu do dlhu verejnej správy a jej výdavkov do deficitu verejných financií, čo znamená, že čerpanie externých zdrojov Národnou diaľničnou spoločnosťou preto už nie je možné.
V kontexte plánovanej ziskovosti vytvárania voľných peňažných tokov, existujúcej zadlženosti NDS a predikcií vývoja finančných ukazovateľov NDS nie je realizácia projektu D4, R7 v súčasnosti uskutočniteľná z jej príjmových zdrojov, a to ani v strednodobom horizonte.
Okrem realizácie projektov v zásobníku cestných infraštruktúrnych projektov je pritom potrebné rozvíjať aj ostatné druhy dopravy, najmä železničnú, ako aj realizovať potrebné opravy ciest I. triedy, pričom finančné možnosti fondov EÚ a štátneho rozpočtu sú v tomto smere jednoznačne nedostatočné.
Z pohľadu plnenia uvedených priorít, ako aj obmedzení vyplývajúcich z finančných možností ministerstva dopravy možno preto pri nezmenených predpokladoch za najskorší možný začiatok výstavby projektu D4, R7 konvenčným spôsobom predpokladať rok 2023.
Len pre pripomenutie. Hneď po voľbách na jar 2016 bude nová vláda postavená pred problém, ako zabezpečí financovanie ďalších priorít dopravnej infraštruktúry. A nejde určite o drobnosti, musí vyriešiť, kde zoženie peniaze na chýbajúci úsek D1 Turany – Hubová. Podľa odhadov je to dnes viac ako 700 mil. eur. Musí zabezpečiť peniaze na chýbajúce úseky kysuckej diaľnice D3 smerom na Poľsko, čo je minimálne 600 mil. A to nehovorím o úsekoch na rýchlostných cestách R4, vám dobre známej R4, a R2, kde hovoríme o stovkách miliónov až miliardách podľa toho, čo všetko bude určené za aktuálnu prioritu v tom roku. Samozrejme, to zďaleka nie je všetko, Máme tu úseky diaľnic smerom na Česko a zabúdať nemôžeme ani na severojužné prepojenie Slovenska.
Takže, vážený pán poslanec, ak máte pocit, že financovanie bratislavského obchvatu viete vyriešiť inou formou ako PPP, čo je jediná možnosť ťahať to zo štátneho rozpočtu, bolo by korektné vašim voličom povedať aj B, a síce to, že úplne budete rezignovať na potreby ľudí na Liptove, severovýchode či juhu Slovenska, kde všade už túžobne čakajú na navrhnutú cestnú infraštruktúru. Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec chce doplňujúcu otázku položiť pánovi ministrovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Pán minister, ja sa tu s vami nebudem naťahovať o tom, aké sú priority vlády. Ak by to bola priorita vlády, tak by na to našla peniaze, tak ako našla peniaze na prvý, druhý a neviem ešte koľký sociálny balíček.
Ale inak skúsim vám to povedať. Každý rok pri štátnom rozpočte na jeseň sa tu bavíme aj o desiatkach tisíc eur. Vy pripravujete obchvat Bratislavy, vykupujete pozemky, za stámilióny pripravujete stavebné povolenia a v súťažnom dialógu práve rokujete so štyrmi firmami s tým, ktorá z nich postaví a bude prevádzkovať tento obchvat 30 rokov, čo nás bude stáť miliardy. A Národná rada Slovenskej republiky k tomu sa nemá vôbec dneska podľa vás vyjadrovať. O výhodnosti tohto projektu sa v štúdii píše o tom, že sa začne stavať cez PPP projekt o sedem rokov skôr aj o sedem rokov sa skôr spustí do výstavby. A toto je vo vašej štúdii ocenené ako 1 mld. prínosu. Ale v tej štúdii to vôbec nie je jasné, ako ste dospeli k tej jednej miliarde. Prečo nechce vaše ministerstvo zverejniť, ako dospelo k tejto úspore jednej miliardy alebo, inak povedané, kedy zverejníte, ako ste dospeli k tejto jednej miliarde? Ja si myslím, že skládky cez PPP projekt v budúcnosti sa budú platiť z verejných zdrojov, a preto občania, médiá, verejnosť majú právo vedieť, ako ste teda dospeli k týmto výpočtom. A, mimochodom, aj preto to majú právo vedieť, a je tu veľké podozrenie, lebo za vašej prvej vlády, v ktorej ste boli ministrom financií, keď ste pripravovali PPP projekt, tak jeho výhodnosť na vláde bola obhajovaná sfalšovanými dokumentmi. Tak preto dneska má verejnosť právo vedieť, ako vy ste v tejto štúdii dospeli ku tej jednej miliarde.