54. schôdza

175.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, no treba si trošku pozrieť súčasnú právnu úpravu, ktorá tento model vôbec neregulovala doteraz, a ministerstvo, ja, čo ja to vítam, skrz licencovanie bankoviek a skrz túto právnu úpravu to konečne zreguluje. Jednoducho nebankovky mohli aj doteraz dávať úvery. Aj teoreticky, i keď sa to nenazývalo na bývanie, ale mohli aj doteraz dávať za oveľa vyššie úroky a nebolo to regulované. Týmto spôsobom sa to zreguluje, a ako povedal pán minister, 90 % nebankoviek zanikne. To je postup, to je niečo, čo tu doteraz nebolo.
Ako, pán Hlina, keď ste so všetkým nespokojný, tak skúste navrhnúť konkrétnu novelu, s ktorou sa to zmení, ktorá bude mať viac ako jeden paragraf, ako ste vtedy navrhli, ktorý ste odpísali z Trestného zákona, a vôbec to neriešilo iné typy úverov. Jednoducho skúste s niečím prísť, čo bude viac ako jeden paragraf, aby tento problém vyriešilo. Skúste s niečím prísť okrem zamurovania nejakej ženy, aby sa tento problém vyriešil podľa vašich predstáv.
Ako ja viem tiež kritizovať, ale keď mám niečo urobiť, je to problém. Čiže jednoducho ja vítam, že ministerstvo financií po 20 rokoch konečne dokázalo a robí poriadky s týmito nebankovkami a úžerníkmi. Však ale v podstate sám ste povedal, že ešte aj banky majú nebankovky. Však jednu prezident Kiska kedysi vlastnil, takúto jednu nebankovku a predal to banke. Čiže jednoducho tam vám to nevadí, keď bojujete, a proste búchate sa, ako stojíte za pánom prezidentom. Ale jednoducho, keď ministerstvo financií robí poriadky, tak vtedy, vtedy je zle.
Ako, pán Hlina, skúste s niečím prísť, čo bude mať viac ako jeden paragraf, a bez toho, aby ste niekoho museli pritom zamurovať.

177.
No o účinnosti poriadkov, poriadku zo strany ministerstva voči nebankovkám ani ja nie som veľmi, o tom nie som veľmi presvedčená. To, že slovenské obyvateľstvo je veľmi zadlžené, je jeden fakt. Rovnako je veľký fakt, že mnohí občania sa stali rukojemníkmi a otrokmi mnohých či už bankových, alebo nebankových inštitúcií, ktoré im takéto pôžičky a úvery naposkytovali. A ja chcem veriť, že sa nestane to, čo tu predvída a na čo upozorňuje pán poslanec Alojz Hlina, že licenčné podmienky pre nebankovky sa zmäkčia natoľko, že budú poskytovať hypotekárne úvery, úvery na bývanie a takto nám vlastne počet zadlžených občanov ešte viac narastie.
Je faktom, že mnohí ľudia nemajú kde bývať, a ja dúfam, že podmienky aj tohto zákona nezmäkčia pôsobenie nebankoviek natoľko, že naši občania budú nabiehať lákavým ponukám nebankových subjektov poskytujúcich úvery na bývanie.

179.
Je to celé jeden nechutný, špinavý, hnusný, škaredý biznis a otázka stojí, že kto si ide líznuť. A naozaj, ja už možno apelujem aj na takýto rozmer, že kto si chce z toho líznuť, hej, z tej tragédie. Ako, ak my sme hovorili, že tu máme nebankovky, ktoré treba regulovať, začali sme, tak my sme, vlastne týmto budeme ich proste regulovať cez zákon o spotrebiteľských úveroch, ktoré, chvalabohu, Európa ako-tak reguluje. Keby to záležalo na nás, tak žiadne. A my im teraz dávame do zákona, my ich, robíte, proste z Pohotovosti robíme VÚB-ku a Tatra banku. Ja normálne žasnem, ja normálne žasnem, že ako sa na základe licencie o nebankovej spoločnosti o spotrebiteľských úveroch stane veriteľ, veriteľ podľa zákona o úveroch na bývanie. Čiže vy si už dneska úver na bývanie vybavíte na stanici, na železničnej stanici v Košiciach, prosím vás, niekde v podchode. Veď to je, podľa mňa to nesedí. Veď to je úplne iné.
A povýšiť úžernícke nebankové spoločnosti na finančné domy, nech sa páči. Ja len na to upozorňujem. Mrzí ma to, že koľkí sa na tej hre zúčastňujú s vidinou, že líznem si aj ja. To ma hrozne mrzí. Mrzí ma aj to, že čo ste tým ľuďom urobili. Desaťtisíce ľudí sú utečencami vo vlastnej krajine len preto, že niekto nevie už s tými peniazmi, ako ich minúť. Niekto sa teší, koľko sa dá do reklamy. Koľko sa dá teraz do reklamy na prekupovanie tých hypotekárnych? Koľko sa dá teraz do reklamy? Bude toho veľa. Bude toho veľa. Niekto si riadne lízne.
Ale, prosím vás, na konci je jeden biedny človek. Jedna pani zo Spišskej Belej. Nie je, tých prípadov sú 18-tisíc, je teraz a každým dňom to rastie, pán minister. Prosím vás, prosím vás, dajú sa zarobiť peniaze aj ináč. To je veľmi škaredý spôsob.

181.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za možnosť vystúpiť. Ja sa nenechám stiahnuť úrovňou diskusie, ktorú tu predniesol pán poslanec Hlina, napriek tomu, že, alebo možno vďaka tomu, že ho poznám vyše 20 rokov, a odpúšťam mu tým pádom. Lebo všetko môže sa stať, len, len urážky nemôžu, po mojej tvári proste nestečú ako po igelite. Možno ste zvyknutý z útočenia na iných mojich kolegov z politiky, že vaše slová, ktoré z vás vychádzajú ako z mlynčeka na mäso a pofŕkajú každého, proste jeho, jeho tvár, že sa každý len takto akože obhliadne. Upozorňujem vás, pán poslanec, že ja nie som ten prípad. Vyprosím si, vyprosím si fabulácie, nápady vaše, ako sám označujete, že sú to možno vaše fóbie.
Základná vec, návrh tohto zákona je transpozícia. Chápete? Je to transpozícia európskej smernice. Vy v jednej časti výroku hovoríte, vďaka tomu, že sme v Európskej únii, ináč by sme boli mŕtvi a na druhej strane popierate to, že sa vyjadrujete k zákonu, ktorý je transpozíciou.
Čiže ja si ani neberiem to, čo hovorí pán poslanec Martvoň, že ďakuje ministerstvu financií. Neďakujte ministerstvu financií. Ministerstvo financií prepísalo európsku smernicu do slovenskej legislatívy. Dobre? Ľavá zadná. Ani plus, ani mínus. (Potlesk.) Sami ste povedali, ste sa pripravovali na túto schôdzu iba na zákon o DPH. Vaša vôľa. Nemôžte vystúpiť takýmto spôsobom a pourážať ľudí, keď ste našli, teraz poviem, pár minút alebo hodiny nejakej prípravy nejaký paragraf. Ja vás veľmi pekne prosím, boli sme schopní komunikovať osobne, telefonicky, e-mailom, naživo v mnohých veciach veľmi konštruktívne.
Ak máte problém s týmto, nejakým veciam nerozumiete, čo je úplne normálne, čo je úplne bežné. Ani pre mňa to nie je odborná agenda. Tak ako povedal pán poslanec Beblavý, on sa jej proste profesionálne venuje niekoľko rokov. Ja ho rešpektujem z pohľadu toho, že vie, o čom hovorí. Pri všetkej úcte, vo vzťahu k tomuto zákonu neviete, o čom hovoríte. Tušíte, tušíte, počujete trávu rásť. Máte nejaké skúsenosti, máte podozrenia a máte svoju proste dispozíciu k týmto veciam. Nechcem ísť proste do roviny.
Ale fakt si vyprosím, vyprosím, aby ste podsúvali, lebo toto je verejný priestor. Podsúvate to kolegom z politiky, podsúvate to ľuďom, ktorí to môžu počuť alebo vidieť, podsúvate to médiám. Ja vás vyzývam, aby ste v tom v krátkom čase, ktorý nám zostáva do druhého čítania, si našli čas na stretnutie na rezorte financií a nechali si tieto veci vysvetliť. Tam ich pomenujte, každú jednu vec vám buď vyvrátime, alebo nevyvrátime. Ale budeme mať za sebou jasný, jasný dialóg o tom, čo, ako, aspoň aby sme vedeli pomenovať veci jasným, jasným menom. Pretože toto je proste jednoduché. Tak ja chápem, že je to z politiky, je to príťažlivé, môžete povedať čokoľvek. Ale nie čokoľvek je pravda. A nie čokoľvek sa čo len blíži k pravde.
Takže opakujem a odpovedám týmto obom pánom poslancom. Toto je transpozícia zákona. Ak vieme a sú nejaké ďalšie nápady alebo proste výsledok nejakého, nejakého jasného, jasného ťahu na bránu z hľadiska väčšej ochrany spotrebiteľov, ten čas je krátky. To znamená, viete veľmi dobre a to platí pre nás všetkých, volebné obdobie sa končí z hľadiska politického cyklu. Ďalšia legislatíva vo všetkých oblastiach bude môcť byť účinná najskôr od septembra budúceho roku, možno až od januára roku 2017 vo väčšine vecí. Ak máte a tu platí podaná ruka, ak sú tu nejaké návrhy, viac hláv, viac rozumu. Tak, tak možno potlačte politické ciele, vždycky sa vieme dohodnúť aj na predložení pozmeňovacieho návrhu v pléne alebo podobne na výbore. Viete, že mnohokrát sa to tak udialo. Len nás neprekvapujte návrhmi, ktoré my tu máme potom za hodinu odsúhlasiť. Je to zložitá oblasť, kde potrebujeme aj interakciu s trhom. Nemusí byť súhlasná, ale potrebujeme ju, lebo sú to proste dôležité súčasti našej ekonomiky a nemali by sme sa prekvapovať. Nehovorím, že aj industry, bankový priemysel má s vecami súhlasiť, ale má právo byť informovaný, ak meníme legislatívu. Takže toho času je málo z hľadiska fungovania alebo výborov, ktoré sa budú zaoberať týmito zákonmi, tak využime najbližšie týždne na to, ak sú nejaké návrhy, dohodnime sa potom aj na politickej prezentácii týchto návrhov. Z tohto pohľadu si myslím, že aj vo vzťahu k pánom obom poslancom mám nejakú osobnú históriu, kde viete, že som vždy splnil slovo.
Takže, takže v jednom prípade, pán poslanec Hlina, fakt vás prosím, aby ste si našli čas a prišli na rezort financií, verne vás, vás proste pozývam na to stretnutie, kde si rozoberieme transpozíciu európskej smernice, kde pomáha alebo škodí, alebo je neutrálna k nebankovému biznisu, tieto tri veci si musíme proste vyriešiť.
A, pán poslanec Beblavý, ak sú konkrétne návrhy, poďme sa o nich rozprávať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

183.
Ďakujem, pán podpredseda, veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Predkladaný materiál je implementačným predpisom k smernici Rady Európskej únie, ktorú je potrebné prevziať do vnútroštátneho práva do 31. decembra roku 2015 a zabezpečuje vykonávanie Multilaterálnej dohody kompetentných orgánov a medzinárodnej dohody medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, známej ako dohoda FATCA.
Kompetentný orgán za Slovenskú republiku, ktorým bude Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, na základe tohto zákona získa informácie o príjmoch slovenských daňových rezidentov, ktoré dosahujú na finančných účtoch v ostatných členských krajinách Európskej únie, zmluvných štátoch a Spojených štátov amerických. Finančné riaditeľstvo bude recipročne zasielať týmto štátom obdobné informácie o ich rezidentoch. Predmetný zákon je adresovaný najmä Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a finančným inštitúciám v Slovenskej republike, pričom účelom návrhu zákona je zabrániť daňovým únikom a zlepšenie výberu daní.
Z pohľadu reálneho dopadu na boj s daňovými únikmi toto je jasný krok na takom, na globálnej scéne boja s daňovými únikmi, kde nie je to len bilaterálny vzťah s USA. Viete veľmi jasne aj z ďalších vzťahov Spojených štátov amerických s Európskou úniou alebo s jej členskými krajinami, že Spojené štáty sú si schopné jednostranne vymôcť nie vždycky vyvážené vzťahy. Ale v tomto prípade ide o vyváženosť, pretože jednak s USA, ale aj so všetkými ďalšími signatármi automatickej výmeny daňových informácií, ktorí sú pod strechou OECD organizovaní, a sú potvrdené aj podpismi tzv. Berlínskej dohody z minulého roku. Na základe tohto vyše 70 krajín vstúpi do tejto automatickej výmeny informácií. Ďalší rok by ich mohlo byť viac. Bude to otázka vlastne ekonomickej motivácie týchto krajín, aby sa stali signatármi týchto vzťahov.
A pre nás na konci dňa a vo všetkých krajinách to bude znamenať väčšiu informovanosť aj o tých témach, o ktorých ste sa tu bavili aj včera aj dnes, to znamená o beneficial owners, o skutočných majiteľoch schránkových firiem, o zostatkoch na účtoch v bankách v jednotlivých krajinách, ale aj o všetkých ďalších finančných operáciách vyplývajúcich z poisťovacích vzťahov alebo z ďalších, z predajov alebo z kúpy finančných nástrojov na trhoch celého sveta.
Ďakujem veľmi pekne.

185.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

187.
Ďakujem pekne. Opäť. Nový zákon o štatutárnom audite bolo potrebné pripraviť hlavne kvôli rozsiahlosti novely smernice a z nej vyplývajúcich zmien v doterajšom zákone.
Zmeny sa týkajú predovšetkým určenia rozsahu subjektov verejného záujmu a ide o rozšírenie ich povinností. Tieto zmeny chránia akcionárov týchto spoločností a zvyšujú kvalitu zverejňovaných účtovných závierok a výročných správ. Medzi subjekty verejného záujmu okrem povinných subjektov v súlade s možnosťou, ktorú členským štátom dáva smernica, boli zaradené aj veľké obchodné spoločnosti, ktoré počas dvoch rokov spĺňajú aspoň dve podmienky, a to je, majetok, ich majetok presiahol úroveň 170 mil. eur, ich obrat presiahol 170 mil. eur a počet ich zamestnancov bol vyšší ako 2-tisíc. Sme toho názoru, že audítori týchto subjektov by mali podliehať zvýšenému dohľadu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu.
Všetko, ďakujem, skončil som.

189.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

191.
Ďakujem veľmi pekne. Snáď najprv na priblíženie dosť alebo príliš odbornej témy, ktorá sa týka rezolúcie alebo záchrany bánk. Pripomeniem vám, že pred vyše rokom sa členské krajiny eurozóny a niektoré vybrané krajiny Európskej únie, toho širšieho rámca mimo eurozóny, zhodli na potrebe bankovej únie.
Banková únia v základnom popise má svoje tri piliere. Spoločný dohľad, ktorý začal fungovať z Frankfurtu nad vybranými bankami, jasne pomenovanou zostavou bánk, v ďalšom je to systém záchrany bánk a v treťom, tretí pilier je systém ochrany vkladov. Novela zákona, ktorú predkladáme, sa týka druhého piliera, to znamená záchrany bánk. Ja som tu bol nedávno s návrhom zákona, ktorý, ktorý sa zaoberal vlastne transpozíciou smernice, po anglicky BRRD. Je to transpozícia európskej smernice o krízovom manažmente. Tá podstata tej smernice spočíva v tom, že tak ako sa na začiatku svetovej finančnej hospodárskej krízy zachraňovali banky na úkor daňových poplatníkov tzv. bail-outom, tak tu je jasné politické a ekonomické rozhodnutie, že v ďalšom absolútnu prioritu bude mať záchrana bánk na úkor akcionárov a tzv. junior seniorov, takže rôznych druhov nezabezpečených veriteľov, inak povedané. A prvýkrát sa takýto spôsob záchrany bánk realizoval na Cypre nie veľmi organizovaným spôsobom aj s politickými a ekonomickými nákladmi a na ekonomiku tejto krajiny, ale aj na samotnú reputáciu eurozóny, tak sme sa dohodli na pravidlách, ktoré sa snažíme teraz vyjednávať. Nie je to jednoduchá téma, sami kritizujeme spolu s nemeckými kolegami, že mnoho krajín, ktoré sa zaviazalo, zaviazalo túto smernicu implementovať, mešká, aj mnoho veľkých krajín, nechcem ich teraz pomenovať, ale proste v omeškaní. Slovensko patrilo k podstate prvým dvom krajinám, ktoré transponovalo smernicu, ratifikovalo tzv. medzivládnu zmluvu IGA, ktorá hovorí aj o vytvorení spoločného rezolučného fondu. Viete o tom veľmi dobre, že Slovensko už tým, že zaviedlo pred mnohými rokmi tzv. bank levy alebo odvod z vkladov, alebo z aktív bánk, tak si vytvára vlastný finančný vankúš, ktorý už dnes je vo výške viac ako pol miliardy eur a je, je v štátnych finančných aktívach ako reálne aktívum. Nie je to žiadna forma záruky, ale sú to reálne peniaze, ktoré štát môže v podstate, na chvíľu v podstate z nich, z týchto prostriedkov bez zvýšenia dlhu sanovať či už Fond ochrany vkladov, alebo rezolučný fond. Na konci dňa sa ale, sú prispievateľmi tohto rezolučného fondu samotné banky, to znamená samotný, samotný, samotný bankový priemysel, samotný, samotný trh. A asi viete, že centrálna banka, tak ako v minulosti, ešte si možno niektorí pamätáte z 90. rokov, ako centrálna banka požičiavala Fondu ochrany vkladov, dnes takéto tzv. menové financovanie prísne zakázané. Takže jediný, kto je možný, ak teda, ktorý môže pomôcť, sú dočasne štáty navzájom alebo štáty z hľadiska vytvorenia vlastných finančných vankúšov.
Slovensko je z tohto pohľadu na tom naozaj dobre. Má transponovanú smernicu, má ratifikovanú zmluvu, má ex ante fond ochrany vkladov. Čudovali by ste sa, ale nie väčšina krajín v Európe má takto budovaný systém ochrany vkladov aj smerom do minulosti. Čiže sú tam nejaké peniaze a ešte aj tento fond ochrany vkladov je krížovo prepojený na tzv. backstop alebo rezolučný fond a to je tej, to je zatiaľ tej pol miliardy v štátnych finančných aktívach.
Celá táto debata sa ale stále ešte, ešte hýbe a stále sa, sa tvaruje, a preto návrhom zákona sa implementujú do právneho rámca Slovenskej republiky aj také zmeny, ktoré vyplývajú z prebiehajúcich diskusií na európskej úrovni a znovunadobudnutých poznatkov z praxe.
Takže Slovenská republika bola naozaj z jednou mála krajín, ktorá rámec riešenia krízových situácií implementovala v dohodnutom termíne, ako som vám tu už bol spomínal. Zároveň Európsky orgán pre bankovníctvo a Európska komisia vydávajú k smernici BRRD delegované a implementačné akty, ktoré upravujú uplatňovanie niektorých ustanovení smernice. To sa týka najmä inštitútu bail-inu, pri ktorom sa náklady na riešenie kríz bánk prenášajú na akcionárov a prednostných veriteľov na rozdiel od toho doterajšieho modelu bail-outu, kedy náklady na záchranu bánk boli zväčša na pleciach daňových poplatníkov.
Všetky tieto zmeny spolu s výsledkami odborných diskusií bolo potrebné premietnuť do zákona tak, aby rámec pre riešenie krízových situácií detailnejšie a efektívnejšie zabezpečoval ochranu finančného sektora pred šírením krízových situácií a tým chránil aj prostriedky štátu a občanov.
Ďakujem pekne.

193.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrh zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujeme, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.