16.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ono je to možno aj symbolické, že zrovna ten zákon o rozvojovej pomoci prišiel teraz, keď Európa čelí, povedzme si to tak, ako to je, humanitárnej katastrofe.
To by lepšie nenaplánoval, to len život dokáže takto naplánovať. Je asi dobré, ja sa stotožňujem aj s povedaným, aj som si to prešiel. Ja teda nejakú skúsenosť s tým nemám, ale predpokladám, že je to robené s tým, aby to bolo lepšie, aby to bolo operatívnejšie, aby sme proste vedeli pomôcť viac.
Ja len, ak dovolíte, niektoré skutočnosti vypichnem pre istotu, lebo viem, kde žijem, ale v dobrom pre túto chvíľu, naozaj. Ak teraz definujeme aj v samotnom zákone toho riaditeľa – pán minister, neberte to osobne, pri vás si to špeciálne nemyslím, ale ja už sa v tejto krajine bojím – viete, tu sa syn poslanca stane niečím, otec poslanca niečím, tu už je nepotizmus taký, že sa bojím, že aj tam pri nominácii, že už definujete, že má byť, že tá agentúra má mať riaditeľa, čo doteraz, ako som pozeral, nemala, že aby to bola aspoň nejaká taká nominácia, ktorá, by som povedal, že je vecne príslušná k tejto problematike. Viete, nedá sa v tejto krajine vylúčiť, pri určitom rezorte by to kľudne popri robote zvládol možno aj exekútor Krutý, alebo by tam niekto dal ešte nejakého toho, čo máte v Považskej Bystrici, toho RoboCopa. Viete, že naozaj, ak je to tá agentúra, má pomáhať rozvojovej pomoci, tak by to mal byť človek, ktorý s tým, o tom niečo vie. Tak to len taký apel. Bolo by to naozaj dobré. A bolo by dobré, keby to zrovna nemusel byť nejaký pokrvný príbuzný nejakého poslanca SMER-u.
Trochu sa bojím, bojím tej, ďalšieho typu rozvojovej pomoci. S tými, ktoré tam sú, v zásade asi sú štandardné, s tými zvýhodnenými úvermi. To pri našich podmienkach vyhodnocujem ako rizikové, ale nechám sa prekvapiť. Nechám sa prekvapiť, že tento typ pomoci bude ten, bude asi nosný a v rámci toho doplnku, že naozaj doplnkovo pomôže rozvojovej pomoci a nepomôže niekomu, lebo však špeciálne niektoré banky obchádzajú ťažké chýry.
Nie som celkom stotožnený, pán minister, s tým, že dlhy niektorej krajine má odpustiť vláda. Nie preto, že by sme nemali odpúšťať dlhy, to nehovorím, ale nie som si celkom istý, či vláda. Lebo ak ľud tejto krajiny prostredníctvom niekoho požičal, dodal, alebo čo, ľudu inej krajiny, tak podľa mňa by bolo asi lepšie, keby to prípadne aj ten ľud tej krajiny prostredníctvom parlamentu, to aj prípadne odpustil, ak uzná za vhodné. A to nehovorím z pohľadu nejakého zase, čo na Slovensku musíte mať, tú obavu, hej, ale aj z pohľadu nejakého takého, by som povedal, že významového, hej, že teda, že teda ľud tejto krajiny prostredníctvom parlamentu odpustí ľudu inej krajiny. Aby teda vzhľadom na to, že majú starostí dosť, tak ten akt je taký symbolickejší, keby vyšiel z parlamentu. To dávam na rozmyslenie. A dokonca si myslím, že by to tak aj mohlo byť.
Ja som sa v dôvodovej správe dočítal, že my sme dali 50 mil. eur v priebehu jedenástich rokov na rozvojovú pomoc. Ja neviem celkom to posúdiť v komparácii trebárs s inými porovnateľne veľkými národmi alebo štátmi ako sme my, hej. Čiže ak je niekto, aby sme si vedeli spraviť nejaký kľúč, že či je toto primerané, či to bolo málo, alebo to bolo možno viac, to by možno stálo za to. Neviem to posúdiť, hej. Čiže ak máme my 5,5 milióna obyvateľov a dali sme 50 miliónov za desať rokov, koľko dali Česi, keď majú 10 miliónov. Neviem, to by bolo možno, bolo pre vnútornú, pre internú nejakú potrebu toho dobre vedieť. A možno by bolo dobré aj vedieť, ja chcem veriť a verím, že sa rozvojovej pomoci venujú u nás slušní ľudia a že tých 50 mil. eur, čo je, nie je zase až tak málo, to je 1,5 miliardy korún, v starých, išlo tam, kde treba, hej. Že to je naozaj kľúčový moment, že naozaj tých 50 mil. eur išlo tam, kde treba, že sa nepotratilo cestou, nezostalo na nejakých rúčkach a kľučkách. Tomu chcem veriť. Nevylučujem, že sa prípadne interpeláciou, ma to zaujalo, pán minister, vás spýtam, hej, že ako proste tých, ako to bolo rozdelené. Možno by to, to len pre takú predstavu, aby sme vedeli. S tým by som, to už sú nejaké moje podnety k tomuto návrhu.
A jednu vec, prepáčte, jednu vec ešte si neodpustím, pán minister, a to je vlastne aj vaša zodpovednosť a ja vás na ňu upozorním a som zvedavý, ako na to zareagujete. Ono v zásade to aj súvisí s ľudskými právami, súvisí to aj s pomocou.
Pán minister, by ste neverili, vy ste, pokiaľ viem, predsedáte rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny. (Reakcia predkladateľa.) Už pán Borec? Takže to musím jemu povedať? No dobre, no vám aspoň poviem, že s kým ste tam sedeli, ale neviem, kto ho nominoval, a to je výrazom toho cynizmu nášho, hej. Ak existuje Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, tak v tejto rade vlády je doktor Branislav Fridrich. A to by ste neverili, pán minister, že tento doktor Branislav Fridrich zastupuje úžerníkov ako ich právny zástupca v 18-tisíc sporoch na slovenských súdoch a od biednych ľudí tejto krajiny, od pani zo Spišskej Belej – to sú vaše končiny, to je v Kežmarku; viete, koľko je takto ľudí postihnutých a v Poprade? – žiadajú zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, 93 % per annum. Zmenkový úrok v spotrebiteľskom vzťahu. A tento pán doktor Branislav Fridrich je právny zástupca týchto úžerníkov. Podľa mňa, mi to príde nenáležité, podľa mňa, mi to príde cynické. Čiže vy ste s ním doteraz tam sedeli. Predpokladám alebo dúfam, že ste o tom nevedeli. Ja keď sem príde minister Borec, tak ho na to upozorním. Podľa mňa je nenáležité, nesprávne a zlé, aby takýto človek sedel v takejto komisii. Nemôžte Al Caponeho dať do komisie pre hospodárstvo alebo do branno-bezpečnostného, proste. Ale teraz som to možno až hyperbolizoval, ako som mal. Naozaj podľa mňa je tu ešte niekde nejaký ten právnik, ktorý nezastupuje úžerníkov, hej. Podľa mňa sa tu nájde ešte niekde právnik, ktorý nezastupuje úžerníkov a ktorý prípadne má aj nejakú sociálnu empatiu, hej, a proste nechce od biedakov, od pani zo Spišskej Belej, ktorá si, chúďa, požičala 600 eur, by ste neverili, pán minister, 7 800 od nej vysúdil tento Branislav Fridrich. To je čo?! Tu je život gombička pre niekoho v tejto krajine. Dobre, tým som, to som mal na duši, to som chcel povedať.
Ďakujem veľmi pekne.