54. schôdza

66.
Ďakujem veľmi pekne. No, žiaľ, vyzerá to tak, že my sme sa dopracovali k tomu, pán kolega, nie rada, Ústavný súd rozhodne, či rap je rap a či sa zarátava, alebo nezarátava. My naozaj ako krajina, podľa mňa o nás sa ešte bude písať. Čiže ja to tipujem na výklad Ústavného súdu. Ja naozaj, nejaká Rada pre vysielanie a retransmisiu, tento zákon a spory z neho vzniknuté budú, či rap je, alebo nie je, ale nebude to riešiť rada pre vysielanie, ale Ústavný súd.
Ja verím, že niekto, ak sa dopracujeme až tam, že pán minister to nestiahne, neprerobí, nezmení, a dostaneme sa do tak absurdnej situácie, že Ústavný súd bude rozprávať o tom, čo je rap alebo nie je rap, a či sa má zarátavať, alebo nemá zarátavať, tak Ústavný súd, Ústavný súd o tom rozhodne.

Ďakujem. Ja to využijem na to, že, že pôvodne som mal v zámere podať pozmeňujúci návrh, ale keďže aj moje návrhy, ktoré sa týkajú zdravotne postihnutých či nevidiacich, alebo nepočujúcich, sú skôr odmietané, tak to nechcem robiť s veľkou pravidelnosťou.
Ten návrh sa týkal definície kvantity titulkov, aby to bolo dostupnejšie pre osoby so zmyslovým postihnutím, mnohé krajiny Európskej únie vrátane Českej republiky majú povinnosť zabezpečiť až 70 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami a je tam nárast 5 % až do toho výsledného stavu 70 %. A rovnako, čo v návrhu absentuje, ja som o tom hovoril trošku aj v prvom čítaní, je definícia, definícia hlasového komentovania pre nevidiacich, čo je zase oblasť, ktorá by mohla byť pre nevidiacich mimoriadne dôležitá, a myslím, že zákonný návrh by mal obsahovať jasnú definíciu, aby bolo všetkým subjektom, povinným subjektom zrejmé a jasné, čo hlasovanie pre nevidiacich reálne znamená.
Ja si myslím, že vyspelosť spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako pristupuje k tým najbezbrannejším, a určite medzi nich je treba počítať osoby, ktoré sú zdravotne postihnuté, či, či sú to nevidiaci alebo nepočujúci, a napriek tomu, že, že ministerstvo sčasti niektoré veci rieši, tak je mi ľúto, že sa nevieme zhodnúť na veciach, ktoré by mali ísť naprieč politickým spektrom a ktoré by boli na väčšiu podporu bez nejakých veľkých nákladov tých, ktorým táto spoločnosť dlží najviac. Ja si myslím, že to sú práve zdravotne postihnutí.

70.
Ja som sa neprihlásila do debaty celkom programovo, pretože som také tie všeobecné veci povedala v prvom čítaní a myslela som si, že sa na mňa pán minister aj usmeje, že tentokrát som nevystúpila.
Ale čo som zobrala z tejto debaty, je jedna vec. My netušíme, čo to urobí. Uvidíme. Pretože nevyrábame autá, ale kultúru. A tu sa nedá presne predvídať, ako bude prijímateľ kultúrnych hodnôt reagovať. Možnože vyrastie nová generácia, ktorá bude už úplne negovať akýkoľvek rozhlas a bude mať svoje MP3 a tak ďalej a tak ďalej. Možnože to týmto podporíme, uvidíme. Tak ako sme my vyrástli na Luxemburgu s tým, že sme negovali absolútne to, čo vysielal oficiálny rozhlas.
Čo mi trošku prekáža, ale je, že Rada pre vysielanie a retransmisiu má ďalšie policajné úlohy. Stáva sa policajtom národnej popovej kultúry. To ja už neviem, čo všetko ešte dáme na túto radu, ktorá, ako povedal pán Viskupič, je politicky obsadzovaným orgánom. Takže o jej nezávislosti môžeme skutočne pochybovať.
A tretia vec, regulácia. Regulácia ešte nikdy nezaručila ad hoc kvalitu. Aká kvalita vznikne, či to podporí tak ako vo Francúzsku, že to bude veľa stredných interpretov, ktorí sa, ale nikto z nich už nedostane do svetových playlistov alebo len veľmi ojedinele, čo sa stalo vo Francúzsku.

72.
Ďakujem. Možno dve poznámky k sluchovému alebo k ľuďom postihnutým sluchovým postihnutím.
Áno, mohli sme, mohli sme predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by to definoval širšie. Ja som to pochopil tak, že tento návrh hovorí o tom, aby sa rozšírila tá ponuka, zapracovávali sa alebo zaviazli sa aj tí retransmiseri, ktorí doteraz v podstate bránili alebo nejakým spôsobom technicky neumožňovali to, aby boli vysielané titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.
A to, čo hovorila pani kolegyňa, áno, toto je proste veľmi široká a jemná pavučina, pretože sa bavíme o kultúre a pre kultúru by sme mali vytvárať nejaké predpoklady. Ja si myslím, že skúsme, keďže máme možnosť, lebo sme tí poslední v rade, sa vystríhať pred nejakými problémami, ktoré mali aj Francúzi svojho času, a už teraz, myslím si, že norma je pripravená tak, aby mohla začať platiť, výhrady sme povedali aj pri prvom, aj druhom čítaní a predpokladám, že vôľa väčšiny tohto parlamentu túto reguláciu zavedie.
K vyjadreniam ohľadom rapu sa už nebudem vyjadrovať, iba chcem upozorniť aj niektorých vládnych poslancov z ústavnoprávneho výboru, že teda čítať tie návrhy zákonov, lebo mňa veľmi zarazila, návrh, že slovenská hudba sa bude hrať od jednej do šiestej hodiny, a to je hlboký omyl a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

74.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Som rád, že na záver zazneli v rozprave aj zmienky o dôležitej súčasti tohto návrhu zákona, a to je uľahčenie prístupu osôb so sluchovým postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby.
Ten návrh zásadne uľahčuje ten prístup, pretože veľmi jasne definuje, čo sú to titulky pre sluchovo postihnutých, a vieme, že to súčasné percento buď "vďaka" retransmiterom nedostalo k sluchovo postihnutým, alebo sa dostala taká podoba titulkov, ktorá teda nezohľadňuje tento hendikep. A nie je tu možné argumentovať Českou republikou, ktorá má vyššie percento, ale práve nemá definíciu týchto titulkov, tak ako ju teraz zavádzame my, to znamená, že často sa do toho percenta zarátavajú veci, ktoré ale teda nie sú tým uľahčením a tou službou pre sluchovo postihnutých. Takže si myslím a chcem len na to na záver upriamiť pozornosť, že tento zákon nie je len o percente slovenskej hudby, ale aj o uľahčení prístupu osôb so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam.
Samozrejme, najviac sa diskutovalo o slovenskej hudbe a o tom, že zákon určuje percento, a v tej diskusii boli vystúpenia... (reakcia z pléna), ani neprevažovali tie emotívne, by som povedal, boli to vystúpenia vecné a faktické a boli viac na strane podporovateľov tohto návrhu a určite tu chcem vypichnúť pána poslanca Viskupiča, ktorý od začiatku bol podporovateľom, a chcem mu priznať aj podiel, spravodlivý podiel na tejto norme, pretože je pravdou, že ako poslanec tiež s podobným návrhom prišiel, a teda aj jeho postoje zohrávali určitú úlohu v tom, že aj v tejto poslaneckej snemovni je tu väčšina, ktorá tento návrh podporuje.
Bolo tu aj vystúpenie kabaretné, a ktoré sa neoddá viac komentovať, a bolo tu aj také vystúpenie vášnivé, ktoré si iste vyslúži vysielací čas v súkromných rádiách, pani poslankyne Pfundtner, len malo v sebe aj taký trošku prvok schizofrénie, chcem ju na to upozorniť, ak teda na jednej strane pani poslankyňa Pfundtner, podčiarkujem, právnička, tvrdila, že ten návrh, najmä teda v tom, že určuje percento tej slovenskej hudby zo zákona a ohrozuje hospodársku súťaž a je protiústavný, tak nechápem, ako sama tým pádom môže navrhovať tie percentá, a to je jedno, že ona ich navrhuje vo výške 15 %. Je to taká schizofrénia, treba si to doma nejako upratať, ale myslím si, že účel jej vystúpenia budeme počuť v éteri súkromných rádií.
Chcem na záver dostať tú vec ako keby trochu na zem alebo k podstate. Kde inde, dámy a páni, má byť hraná slovenská hudba, ak nie v slovenských rádiách? A pýtam sa, je slovenská hudba hraná najmä v súkromných slovenských rádiách? Na úrovni v priemere 10 %. Ja si myslím, že 10 % slovenskej hudby je neprijateľne málo, a zaznelo to aj tu v rozprave. Tvrdenie, že my vlastne nemáme viac slovenskej kvalitnej hudby, a takéto tvrdenie považujem za urážajúce. Ľudia chcú počúvať slovenskú hudbu a súkromné rádiá nechtiac priniesli dôkaz, keď rádio Europa 2 v ťažení proti tomuto zákonu pustilo celodenné vysielanie slovenskej hudby, stretlo sa to s nadšenými reakciami poslucháčov tohto rádia a žiadali rádio Europa 2, aby v tom pokračovalo aj naďalej. Myslím si, že poslucháči na Slovensku majú právo počúvať slovenskú hudbu na frekvenciách, ktoré patria Slovenskej republike a nepatria súkromným rádiám. A to, dámy a páni, že rádiá budú hrať 25 % slovenskej hudby, znamená a na to sa často zabúda, že budú hrať 75 % zahraničnej hudby. To hovorím preto, aby bolo jasné všetkým tým, ktorí hovoria o ceste do pekla alebo o niečom strašnom, že tu máme stále obrovský blok alebo možný, to môžeme, samozrejme, zmenšiť, 75 % zahraničnej hudby. Je to naozaj tak veľmi málo tej zahraničnej hudby? A je tých 25 % tak veľmi veľa v slovenských rádiách? Naozaj? Ja si myslím, že nie.
Ja si myslím, že ak schválite to percento slovenskej hudby a v istom nábehu dokonca, pretože v 2016 je to 20 % a potom v roku 2017 25 %, tak to bude dobrá správa pre slovenských poslucháčov a takisto dobrá správa pre slovenských autorov.
Ďakujem vám vopred za podporu. (Potlesk.)

76.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vychádza z cieľov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 517/2014 o flórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 842/2006 a ktoré sa začalo uplatňovať od 1. januára 2015, zosúlaďuje ho s ustanoveniami citovaného nariadenia, dopĺňa požiadavky a podmienky, ktoré vyplynuli pre členské štáty z uvedeného nariadenia a ktoré je potrebné stanoviť na jeho realizáciu.
Vládnym návrhom zákona sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikácie zákona v praxi. V príslušných ustanoveniach sú upravené a doplnené povinnosti osôb, ktoré nakladajú s flórovanými skleníkovými plynmi, a upravené požiadavky na výrobky a zariadenia, ktoré vzišli z aplikačnej praxe zákona, požiadavky týkajúce sa evidencie a oznamovania údajov o týchto plynoch a výrobkoch a zariadeniach, ktoré tieto plyny obsahujú, vymedzuje a spresňuje niektoré pojmy. Boli doplnené niektoré správne delikty a nadväzne naň aj sankcie za porušenie tohto zákona, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 517/2014.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.
Ďakujem.

78.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca a pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1641). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

80.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je úprava niektorých ustanovení tak, aby plnili požiadavky Európskej komisie ohľadom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí plnenie požiadaviek smernice v oblasti spolupráce so susednými krajinami pri vypracovaní programov pre zlepšenie kvality ovzdušia a pri informovaní verejnosti, najmä ak dôjde k prekročeniu informačného prahu alebo výstražného prahu v aglomeráciách alebo zónach v blízkosti štátnych hraníc.
Okrem plnenia požiadaviek Európskej komisie návrh zákona poskytuje obciam možnosť všeobecne záväznými nariadeniami vymedziť na svojom území alebo jeho časti nízkoemisné zóny s obmedzením prevádzky motorových vozidiel s nízkoemisnou triedou. Vymedzenie takýchto zón je jedným z možných opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia, najmä v mestách s hustou automobilovou prevádzkou.
Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

82.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

84.
Znovu ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, sa predkladá z dôvodu pilotného konania Európskej komisie týkajúceho sa transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).
Druhým dôvodom prípravy návrhu zákona je vytvorenie legislatívneho rámca pre zriadenie a fungovanie registra priestorových informácií. Vo vzťahu k smernici INSPIRE návrh zákona zohľadňuje najmenej požiadavky na sprístupňovanie súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov. Vo vzťahu k registru priestorových údajov návrh zákona definuje register a vymedzuje jeho charakter ako informačný systém verejnej správy.
Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem.