54. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja, mne sa, mne sa vystúpenie kolegyne Pfundtnerovej páčilo. Ja som sa snažil chvíľu nepočúvať a len teda vizuálne, vizuálne vnímať ten zápal. Bolo to, bolo to čarovné a presvedčivé. Editka, naozaj gratulujem. Jediná vec snáď, keď k tým, k tým konfliktom, že čo je interpret, čo je slovenské, čo nie je, ja som si robil poznámky, som vás počúval, robil som poznámky. Pre mňa do tej oblasti slovenskej hudby celkom určite patrí aj Ghymes, patrí Pacora trio, patrí Miloš Železňák s jeho adaptáciou rusínskej hudby, patria sem chasidké piesne bratislavského rabína Barucha Myersa, Pressburger klezmer band bezosporu, Triango Petra Breinera takisto a, samozrejme, tvorbu, ktorú robí jedno fantastické teleso s medzinárodnou reputáciou Solamente Naturali, naposledy, keď zhudobnili naozaj medzinárodne univerzálny zborník Szirmay-Kecerovej a ďalšie.
A už len posledná vec možno. To Zimbabwe a Nigéria, ktoré ste spomínali v tom kontexte akéhosi separátneho národného rádia, ja myslím, že to je rozumné. Ale takýto priestor sa nájde aj v iných rádiách, a to by sme mohli ísť aj do oblastí, čo ja viem, iných afrických krajín, Mali, oblasť, ktorá dneska slávi úspechy aj na festivaloch po celej Európe, to je oblasť púštneho blues a podobne. Takže ja si myslím, že v tých inšpiráciách nebudeme mať predsudky a nebudeme pracovať s týmito komerčnými, komerčnými pohľadmi, tých podnetov je v každej oblasti bárskoľko.
Každopádne ale ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem pekne aj ja za vystúpenie pani poslankyne Pfundtnerovej.
Najprv ku kvótam. Zo zásady som proti tomu, aby boli nejaké kvóty, pretože principiálne to nie je dobré riešenie a nepovedie to zďaleka k tomu, čo si od toho sľubuje ministerstvo kultúry.
Podľa mňa to riešenie, aby pre súkromné rádiá neboli žiadne kvóty slovenskej hudby, a nech sa páči, ak si ministerstvo kultúry myslí, že musí hrať Slovenský rozhlas viacej slovenskej hudby zo zákona, nech je tam určená kvóta. Koniec koncov aj vo Veľkej Británii je to práve BBC, ktorá je naozaj vlajkovou loďou verejnoprávnych rádií, ktorá vyťahuje mladé talenty, vyťahuje okrajové žánre a mnohokrát vyrába, doslova vyrába hviezdy, ktoré sa potom presadia aj v súkromných rádiách.
Keď neprejde môj pozmeňujúci návrh, čo teda, žiaľ, očakávam, tak, samozrejme, podporím pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtnerovej, aj keď s kvótami nesúhlasím, ale tých 15 % by bolo podľa mňa skôr splniteľné ako tých 25 %, dokonca 33 %, keď to počítame od 6.00 hod. do 24.00 hodiny. Chcem len povedať, že ten francúzsky príklad v jej podaní vôbec nebol zlý. Je tam totižto jeden malilinký háčik, že keď to Francúzom pomohlo, nezabudnime, prosím, na nich, že je to 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na tejto planéte, a tak francúzska produkcia je niekde inde ako produkcia stokrát menšieho slovenského národa s počtom 5 mil. ľudí.
Posledná moja poznámka. Áno, je to presne tak, čo bude s národnostným vysielaním. Tam vraj bude nejaká výnimka. Ale ja sa viac ako maďarské vysielanie Rádia Patria bojím o českú hudbu v našich rádiách, ktorá je veľmi obľúbená, a súkromné rádiá v snahe zachovať si počúvateľnosť najprv budú nahradzovať české pesničky slovenskými.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, budem reagovať vo vzťahu k ústavnoprávnemu výboru. Trošku to bolo účelovo dezinterpretované alebo skrútené, to, čo tam sa vlastne udialo. Tam bolo diskusia vo vzťahu k právu Európskej únie, či kvótový systém môže byť náhodou v rozpore s právom EÚ alebo nemôže byť. Tam tá diskusia prebehla a tým, že Európska únia teraz bez mihnutia oka uplatnila kvóty, jasne dala najavo, že Európska únia nejaký kvótový systém uznáva, čo je, samozrejme, iné pri imigrantoch, s čím my nesúhlasíme, a je iné pri uplatňovaní kvót tvorby národnostnej väčšiny, teda Slovákov. Však kvótový systém sa už uplatňuje v rámci kultúry pri používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku. Je to v prospech národnostnej menšiny a nikto to nekritizuje. To je dokonca správne a dobré. Tak prečo by sa nemohol uplatniť v prípade národnostnej väčšiny, teda Slovákov a slovenskej tvorby kvótový systém. Čiže trošku ste to inak povedali tu ako to, čo sa udialo na ústavnoprávnom výbore.
A súčasné dianie vo vzťahu ku kvótam v rámci Európskej únie, Európska únia sama dokázala, preukázala, že s kvótovým systémom problém teda nemá, keďže to dokázali prijať pri imigrantoch. A je to podobné dokonca, ako Maďarsko nepriamo vybudovaním toho múru na hranici uznalo Trianonské zmluvy. To je to isté.

52.
Ja ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Vidím, že som riadne rozvírila hladinu už aj o takomto čase pred hlasovaním.
Pán kolega Jarjabek, myslím si, že ma beriete vážne, lebo keby ste ma nebrali vážne, tak ten pozmeňujúci návrh dneska nepodáte a ste uverili tomu, čo som ja hovorila vo výbore, za čo vám veľmi pekne ďakujem.
A pokiaľ ide o moje pripomienky k tomu, že prečo by som bola rada, keby to tam zostalo. Však ja som to asi veľmi zrozumiteľne zdôvodnila. Ja chcem nechať tým rádiám naozaj tie zadné dvierka. Tie zadné dvierka, aby to nebolo až také úzke. A viete čo, napriek tomu ako právnik si uvedomujem, že ak tam zostane to ustanovenie, ktoré vy dávate preč, tak ten zákon bude vágny, všeobecný, ťažko aplikovateľný, v praxi ja si neviem dobre predstaviť, že ako by sa odkontrolovali tie kvóty, resp. tie trvalé pobyty. Takže toto je asi potom na dlhšiu diskusiu, ale vy ste ma pozorne počúvali aj tam, a ak ste ma počúvali pozorne aj teraz, tak určite ste pochopili to, čo som chcela povedať.
Ostatným kolegom ďakujem veľmi pekne za podnetné pripomienky. Možno ešte pánovi Viskupičovi by som si dovolila dať do pozornosti príklad Nemecka. Nemecko napríklad nemá žiadne kvóty. Tam vysielanie nemeckých hudobných diel v rádiách predstavuje 10 %. A verte či nie, pán poslanec, predajnosť CD nosičov od nemeckých autorov je vo výške 55 % z celkových predaných CD nosičov. Ja neviem, vy odkiaľ čerpáte, ale ja mám tieto zdroje. Ak mi poviete, že aké vy máte zdroje, tak ja sa nabudúce napojím na tie vaše a možno sa pri tých číslach niekde aj stretneme.
A pokiaľ ide o kvóty, ja ich znižujem, neruším.

54.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, sa ma aj (ruch v sále) kolegovia pýtajú, či aj tomuto rozumiem. Ja som... (ruch v sále) v prvom čítaní... (Neutíchajúci ruch v sále.)
Viete čo, ja znesiem veľa, kľudne. Ja aj v prvom čítaní som vystúpil a som mal podľa mňa vcelku taký konštruktívny návrh, že keď, ja som, prísne vzaté, nie proti kvótam. Ale keď, filozoficky, tak to skúsme opatrne, hej, že nedajme to na prvú ranu a nedajme toho veľa, lebo nevieme, čo to urobí, je to krehučké, aby sme neboli kontraproduktívni, hej, že aby sa to proste nevypomstilo. Čiže som si dovolil dať taký návrh, že filozoficky, že postupne a nejak to vyhodnocovať operatívne, a by sa nám to možno začalo javiť, že pri pätnástke stačí, tak to stopneme. Hej, ale pozrel som si, že nič z toho nepadlo na úrodnú pôdu, však prečo by aj. Tak ale nebol by som vystúpil, pán minister, aj na asi potešenie mojich kolegov niektorých, ktorým neviem prečo tak hrozne vadí, že vystupujem (povedané so smiechom), ja na niektoré príspevky špeciálne niekoho sa tiež až tak moc neteším. Ale nevadí. Ja chcem byť vecný v tomto a krátky budem.
Donútilo ma k tomu pozmeňovací návrh pána Jarjabka, hej, kde vlastne, viete, ja vám poviem filozoficky. My sme sa rozhodli a ja v zásade nie som fakt, opakujem sa, proti tomu, že poďme zlepšiť postavenie našej domácej hudobnej scény a tvorivých ľudí, lebo to, tvorivosť je fantázia a každá dynamika a v každej slušnej krajine je postavená na tvorivosti. To som za, filozoficky. Len vy ste, až teraz sme sa vlastne dozvedeli, že čo to je to slovenské hudobné dielo. Rozumiete, že vy ste išli chrániť slovenské hudobné dielo a vlastne až pozmeňovacím návrhom pána Jarjabka sme si to už konečne zadefinovali, že toto je to slovenské hudobné dielo. Hej, vyňali ste z toho to, čiže, keď niekto zahrá pekne Chopina, že to už nebude slovenské hudobné dielo, lebo doteraz vlastne v zásade sa dá povedať, že ten, kto pekne zahral Chopina, tak bol interpretom toho, čiže, prísne vzaté, mohlo to byť. Hej? Alebo zaspieval Hallelujah, veď tuná minulé aj vianočné koledy spievali po anglicky, Hallelujah, čiže to tiež tá slečna ani nezložila hudbu, ani slová k tomu a celkom pekne to zaspievala, ale nevhodne, čiže ani to sa už nebude rátať. Čiže my sme sa naozaj, to chcem povedať ako absurditu toho, čiže po, na veľkom ťažení, to jak, že idete ochrániť Jeruzalem, a potom vlastne v polke cesty sa zastavíte, a že kde je ten Jeruzalem. Viete. A idete smerom na Minsk. Viete, že to sú, tiež treba mať v tom jasno, že tak dobre, ak ideme chrániť slovenské hudobné dielo, podľa mňa by bolo dobré vedieť o niečo skôr, že čo vlastne je to slovenské hudobné dielo. Tak teraz sme sa konečne pozmeňovacím návrhom pána Jarjabka dozvedeli, že čo vlastne je to slovenské hudobné dielo pre potreby tohto zákona. To je len možno skôr procesne. Ale, ale mňa, ale to je prvá, prvý podnet.
A druhý podnet, ja chcem upozorniť vážených občanov a ľudí tejto krajiny, vyzerá to zle. Vážení, vyzerá to zle, lebo v spoločnej správe ste cizelovali ustanovenie § 28b či c, kde ste povedali, že tým slovenským hudobným dielom, ktoré sa započítava, nie je, a teraz ma počúvajte dobre, nie je doplnkové vysielanie, to nerozporujem, ale nie je ani hudobné dielo, ktoré je z väčšej časti sprevádzané hovoreným slovom, ergo rap. Vážení, viete, čo je rap? Pán minister, vy viete ešte podľa mňa, čo je rap, pán Jarjabek už asi nevie. Proste, zjednodušene, v zásade, teraz neviem, či je dobré alebo zlé, proste ide peklo, na nás sa valí peklo. Čiže do tých 20 % sa rap zarátavať nebude. Teraz čo to je? Čiže je to pomsta pána Maďariča Egovi a Rytmusovi a neviem komu. Hej? Čiže proste tie rádiá ich, nebudú ich hrať, lebo ich v zásade nemôžu vydeklarovať, že sú v tej kvóte. Hej? Nebudú ich hrať. Alebo, alebo ich budú hrať nad tú kvótu. To znamená, potom rádio bude načisto peklo. Čiže 20 % pôjde Habera a spol. a potom pôjde ešte rap, Ego, Rytmus, neviem kto všetko. Čiže... (Reakcia z pléna.) Elán bude s Habera a spol. To je, to je všetko v poriadku. To je tých 20 %. (Reakcia z pléna.) A potom nad tú sumu budete mať rap. A, pán minister, viete, čo je rap, nie? To oni tak, ide hudba a oni teda do toho tak hovoria. To je rap. (Smiech v sále.) Fakt. (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Hovoria, častokrát vulgárne, hore, dole, nevadí, ale proste to mladí počúvajú. Aj ja sem tam sa prichytím, aj ja sa prichytím, že sa započúvam do rapu. (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.) Ale, ale to hudobné dielo sa nezarátava do tých 20 %, pokiaľ je to hudobné dielo, ktoré väčšinu tvorí hovorené slovo. No a jasné, že je to hovorené slovo. Ale ja..., keď, pán Senko vy určite viete, čo je rap. Na Hriňovej, rap je rap. A proste, vy ste cizelovali v spoločnej správe, že rap sa tam nezarátava.
No, nuž, čiže sú dve možnosti, vážení, dve možnosti. Nebudú ho hrať alebo ho budú hrať ešte nad tú kvótu. Aj podľa mňa aj jedno, druhé je peklo. Proste, takto to dopadlo. Pán minister, neviem, kto vám to vycizeloval v tej spoločnej správe, ale vy ste proste... Aj moje dcéry počúvajú rap. Teda viac ako ja. Ja sem-tam, moje dcéry často a kopu mladých ľudí počúva rap. (Reakcia z pléna.) To je taký. Dokonca tí, čo spievajú rap, majú aj také, také protest songy, že tak socio..., soc..., majú ako, že sú empatickí k sociálnym témam, na rozdiel možno od nejakých hudobníkov, ktorí: láska, prší a opitý som šiel ráno, ale, ale títo raperi častokrát sú aj, by som povedal, aktuálne na dianie spoločnosti. Čiže tu je pes zakopaný, čiže vlastne vy ste ich odstavili. Týmto šialeným, šialeným cez Košice (povedané so smiechom), ale proste ste im to dali, proste raperi sú out. (Reakcia z pléna.) A mali sa naučiť spievať. To zaznie. Všetkým, mladí ľudia, poslanec SMER-u vám odkazuje, naučte sa spievať. Pardon, už položartom.
Pán minister, ja neviem, čo je vašou vlajkovou loďou. Ja som sa tu dneska tomu venoval. Pán Žiga má zákon o odpadoch. Hej? Pán Glváč tu príde, zajtra alebo kedy tu príde štátna služba profesionálnych vojakov. Pán Počiatek to tu včera zbalil s jeho vlajkovou loďou (povedané so smiechom), došiel sem ráno, vyhlásil vojnu Googlu, večer zbalil svoju vlajkovú loď a, a zapovedal, že vzdáva to. Jeho stavebný zákon hotovo, vymaľované.
Čo je vašou vlajkovou loďou, pán minister? Tento, táto záchrana slovenskej populárnej hudby? Toto je vašou vlajkovou loďou? Ja neviem. Ak je toto vašou vlajkovou loďou, tak som si dovolil upozorniť, že ste tam mali určité chyby v procese, lebo až teraz sme sa dozvedeli, čo je to tým dielom. A druhá vec, odstavili ste rap. Ja viem, že veľa ľudí nebude plakať do postele kvôli tomu, ale podľa mňa, už ten rap ako tak integrálnou súčasťou populárnej hudby sa stal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ako myslím si, že to, čo hovoríte ohľadom tej definície slovenského hudobného diela v zákone, nie je pravda, pretože tá definícia v zákone bola, ale z diskusie na ústavnoprávnom výbore, ktorého sa zúčastnil aj pán predseda výboru Jarjabek, za čo mu teda ďakujem, čo nebýva zvykom, že predseda iného výboru sa zúčastňuje rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale našťastie v tomto prípade tam bol a z tej diskusie vzišlo vlastne, že tá definícia nie je úplne správna, a preto je aj predložený tento pozmeňujúci návrh, a ja si myslím, že správne, pretože cieľom celej tejto navrhovanej úpravy kvót v úvodzovkách je podpora pôvodnej slovenskej tvorby. A pokiaľ sa bavíme o výkonných umelcoch, ktorí majú predvádzať alebo reprodukovať nejaké iné diela, tam sa, nemôžme hovoriť o pôvodnej slovenskej tvorbe, a preto si myslím, že aj zmena alebo precizovanie tejto definície slovenského hudobného diela tak, ako je navrhnutá teraz v pozmeňujúcom návrhu, je správna.
Čiže nemôžem súhlasiť s tým, že teraz sme až zadefinovali, čo to je slovenské hudobné dielo. Ono zadefinované bolo v pôvodnom návrhu, ale z tej diskusie vzišlo, že tá definícia by mala byť trochu možno inak nadefinovaná, a ja si myslím, že je správne teraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, vy keď mi nadávate, aj keď ma haníte, to je v poriadku, ale keď ma začnete chváliť, tak som hneď v strehu, čo sa deje. (Povedané so smiechom.) 
A teraz vážne. Teraz vážne. Ak teda máte nejakú snahu ako vážne pochopiť, o čo, o čo tuná beží. Je nejaká tvorba, akákoľvek. V rámci tej tvorby, hudobná tvorba v tomto prípade. V rámci tej tvorby sú dva vážne subjekty. Jeden je skladateľ a druhý je interpret. Bez toho skladateľa ten interpret je nanič, nemá čo. Bez toho interpreta, ten skladateľ je nanič, nemá čo. Čiže tu sú dva subjekty, ktoré sú nesmierne dôležité pre to samotné dielo, aby existovalo. To je jedno, či je to rap alebo opera. To je úplne jedno. Hej?
V tomto prípade, ministerstvo kultúry si povedalo, že bude akceptovať a akcentovať princíp tvorby viacej preto, lebo je to pre tento zákon jednoduchšie, zrozumiteľnejšie a pre tie rádiá ľahšie vykonateľnejšie. To je všetko. Preto sú tuná tie dva subjekty. A toto, táto moja novelizácia, to je len preto, že sme sa dohovorili, že bude akcentovaný ten princíp tvorby, lebo je to jednoduchšie. Ale ten interpretačný princíp v rámci tejto tvorby je takisto nesmierne dôležitý, iba v rámci tohto zákona sa nebude používať. A teraz som hovoril celkom vážne ako úplne bez.
Ďakujem za pozornosť.

60.
Tak ja trošku v tom humore budem pokračovať. Vieš, ono ten rap neni hovorené slovo, lebo aj ten rap má svoju melódiu, aj každá reč má svoju melódiu. Ten, kto má hudobný sluch, tak to počuje. Kto ho nemá a je hluchý jak poleno, tak potom to jednoducho nevidia ako v tom. Ale ja som pripravený, nielen pripravený, ale aj zahlasujem za tento návrh zákona. Nech tuná odznievajú v našich rádiách slovenské piesne.
Ja si spomínam na časy, keď sme boli mladí a keď sme boli deti, my sme poznali naspamäť tie slovenské pesničky a tie hity, ktoré v rádii boli. Dnešná mládež to nepozná. Áno, boli, my sme žili síce dobu aj takú, kedy Beatles veľmi letel v 60. rokoch, tak..., aj v 70., aj tomu sme sa tešili, ale tie slovenské pesničky, myslím si, že, že aj dnes, aj v dnešnej dobe tak je to super. Ja tento návrh zákona podporím.
Ten stavebný zákon, ktorý si tu tak medzi rečou ako spomenul, ja si myslím, že pán minister dobre urobil, že ho stiahol včera, ten stavebný zákon, a ja si tak pamätám, on dodržal to chlapské slovo. Ja som mu zatlieskal včera nie ironicky, ale naozaj úprimne, že stiahol tento návrh zákona. A on pred prázdninami povedal, ak tuná nedôjde ku všeobecnému konsenzu napriek politickým spektrom, je pripravený tento návrh zákona stiahnuť. A to povedal pri prvom čítaní. Myslím si, že na stavebnom zákone, Dodo, ešte by sme mali naozaj všetci spoločne popracovať a nielen tu priamo v pléne Národnej rady, ale ešte predtým, než ten stavebný zákon tu príde. Stavebný zákon je veľmi vážnym dokumentom. Mi prepáčte, že hovorím o stavebnom zákone, ale to reagujem na predrečníka a naozaj tuná v našej krajine, keď si chcem postaviť dom, za trištvrte roka neni som schopný vybaviť stavebné povolenie. Samé problémy sú, samé.

62.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jarjabkovi, že mi to tak polopate vysvetlil.
Ale ja by som to v zásade pochopil aj zložitejšie, lebo ak niečo mám rád, tak tvorivý prístup. Mám rád tvorivých ľudí, i keď majú svoje muchy, niekedy sú protivní, ale, ale mám rád, mám rád. Mne toto, či veríte, či nie, nemám s tým až taký problém to pochopiť, hej, že o čo šlo, že ak prišlo z ministerstva kultúry, prvý návrh, kde vlastne hovorili alebo poňali to širšie, hej, aj tú interpretačnú schopnosť nejakého autora, teda toho, kto vykoná, hrá toho Chopina na klavíri, tak aj to sa javilo v tom pôvodnom návrhu ako to slovenské dielo. Tak až dnešným dňom, prečítaním vášho pozmeňovacieho návrhu sme si to už zadefinovali, že nie, iba to, čo naozaj je definované cez autora hudby alebo autora textu. A to som ja namietal. Ja som nehovoril, že tomu nerozumiem. Ja som to namietal, že ak to je, je to veľký boj, tak by sme mali vedieť na začiatku, že o čo ideme bojovať. Keď ideme dobyť Jeruzalem, tak musíme vedieť, že aspoň kde je alebo čo to je ten Jeruzalem. Viete? Ale, ale dobre.
Ešte k tej druhej veci. Ja by som bol, ja neviem, či my dopadneme tak, že tu Ústavný súd nám dá rozklad, či rap je hovorené slovo alebo nie, lebo tuná Števovi Kuffovi sa rap javí ako, ako pesnička. Neviem. Či sa Slovensko naozaj pri výpočte tých absurdít, s čím sa tu vieme stretnúť, tak možno naozaj Ústavný súd rozhodne, že rap nie je hovorené slovo a je to pesnička. Pripravujem sa aj na takúto možnosť. Podľa mňa však, podľa mňa však v spoločnej správe je ustanovenie, ktoré vám to celé rozbilo, a zjednodušene sa naozaj dá povedať, že rap sa nezapočítava do tej pôvodnej slovenskej, aj keď to naspieval Ego, síce Ego alebo Rytmus, to je jedno, aj keď to on naspieva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

64.
Ďakujem. Vážený pán, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne, keďže som pri prvom čítaní za účasti v pléne väčšinou poslancov z kultúrneho výboru hovoril o idei tohto zákona a mal som dve výhrady, jedna súvisela s definíciou slovenského hudobného diela a druhá súvisela so stupňom nábehu pre jednotlivé kvóty, že mohli by sme sa zamyslieť skôr nad tým, aby sme takpovediac, aby boli všetci najedení aj koza zostala celá, či ako sa to presne hovorí, tak aby sme nezaťažili sektor komerčných rádií hneď nejakou vysokou kvótou a mohli ich na toto pripraviť, tak možnože ten percentuálny nábeh hrania slovenskej tvorby by mohol byť menej prudký.
Preto aj rozumiem, čo predkladala pani poslankyňa Pfundtner. Viac-menej z hľadiska stanovenia ako keby nábehovej krivky by mohla mať v tomto pravdu. Čo chcem povedať, prvá časť, keďže v definícii v § 28a slovenského hudobného diela, kde pri debate o kvótach sa asi tu najviac odborne točila debata, ako vypreparovať to, čo za slovenské hudobné dielo pre účely zavedenia kvót alebo pre účely tohto zákona budeme považovať, bolo či už predsedom kultúrneho výboru, predpokladám, že aj na ministerstve kultúry, alebo aj v nejakej časti opozície, ktorá má ambíciu urobiť pre slovenských umelcov to, že sa v slovenských rádiách, ktoré vysielajú z licencie, objavia, tak si myslím, že definícia hudobného diela, ako ju predložil pán poslanec Jarjabek, je akceptovateľná. Ja som v jednej z faktických hovoril, že mal som veľmi, veľmi podobný návrh bez toho, že som absolvoval debatu v ústavnoprávnom výbore, a preto predpokladám, že aj zmena v tomto momente bude mať opodstatnenie a podporu.
Čo som ešte chcel predostrieť, bola debata na našom gestorskom výbore pre médiá a kultúru, kde, myslím, že to bol pozmeňovák pána spravodajcu ohľadom vyňatia alebo vyňatia tvorby, ktorá sa týka, ja to poviem hantírkou, jinglov alebo teda komerčných vyhrávok, upozornení a podobne, ktorá je z kvóty vyňatá, a myslím, že prítomní poslanci na kultúrnom výbore hlasovali asi všetci za, a preto ma debata na poslednú chvíľu v pléne pri druhom čítaní tak troška aj zaskočila. Len keď som to rozkódoval z hľadiska politických siločiar, tak asi nie je prekvapivá. Pán poslanec Novotný si, predpokladám, plní svoju stranícku úlohu. Napriek jeho dlhodobému angažovaniu sa v oblasti zdravotníctva sa tu vyskytol, pretože je predsedom politického subjektu, ktorý reprezentuje, momentálne v tomto pléne, je to asi viac ako evidentné. A ja chcem z tohto miesta povedať, že nesúhlasím. A nesúhlasím ani s koncom vystúpenia pani poslankyne Pfundtner, že nejaká nasledujúca vláda by mala, ak vznikne, automaticky siahne na tento zákon, ak budeme my subjektom nejakej novej vlády, tak myslím si, že podpora slovenskej hudby aj pri vysielateľoch z licencie by mala zostať. Možnože budú nejaké parciálne úpravy, ale predpokladám, že to v tejto miere bude ústretové aj ministerstvo.
Ja predostriem možno inú legislatívnu úpravu v tomto duchu. Hovoril som o nej aj na výbore, to znamená, otvoriť debatu, pretože to nebude jednoduchá téma. Je to téma tzv. zákazu "cross vlastníctva" alebo vlastníctva viacerých rádií v tomto prípade, alebo viacerých mediálnych domov, ktoré budú mať viac programových služieb. Ona má dva rozmery, tá debata. Na jednu stranu, ak sa rádiá cítia dotknuté tým, že na základe ich vysielania na štátom vlastnených frekvenciách si štát dovolí tak ako v Poľsku, v Maďarsku, v Holandsku, čo asi nebudeme považovať za nejaký, veľmi regulované prostredie, ale skôr prostredie liberálnosti, v Írsku, spomínané Francúzsko, dokonca je obrovská debata pod gesciou ochranného zväzu v Nemecku GEMA, kde, aby sme uviedli veci na pravú mieru, Nemecký spolkový snem zaviedol 35 % kvótu v roku 2004. Čo sa stalo následne? Nechal otvorené ruky jednotlivým spolkovým krajinám, aby túto legislatívu upravili do svojich spolkových zákonných, právnych systémov krajinských, a tam sa v časti, sa to stretlo s odozvou, sčasti nie a na základe dostupných informácií, či už ľudí, ktorí pracujú pre GEMA, s ktorými som v kontakte, alebo s niektorými spolkovými poslancami, je to absolútne živá téma v tak obrovskej krajine, ako je Nemecko, pretože to, že v ich komerčných rádiách klesla nemecká tvorba, a nebudeme hovoriť o tom, že sila nemeckého národa z hľadiska tvorby je veľká, ale napriek tomu ich vysielatelia už majú teraz obsah nižší ako 10 % a je klesajúci trend a zároveň nemecká hudba sa prestáva predávať.
Hovoril som o Francúzsku, kde tento model privítali. A teraz iný model, komerčný, to znamená predajnosť hudby francúzskej provincie alebo francúzskeho, či už budeme hovoriť o popových pesničkách, ale chcel by som povedať, že toto nesúvisí len s týmto rozmerom, narástla, a teda v roku 2013, to je asi posledná štatistika, ktorú som dohľadal, je z dvadsiatich najpredávanejších albumov 17 francúzskych.
Musíme sa odrážať aj v tejto debate plnej emócií a rôzneho typu demagógie, pretože sa sem môže postaviť poslanec, a ktorý povie, že 40 % kvóta vo Francúzsku spôsobila absolútny collateral damage v rámci francúzskeho kultúrneho priestoru, a neviem, čo sa teda malo stať v tom Francúzsku, ale štatistiky hovoria o tom, že sa predáva viac hudby francúzskej proveniencie, a po príklade Francúzska od 1994 roku v rámci Európskej únie, kde pôsobí jednotnosť trhu alebo zjednocovanie trhu a voľného pohybu, v tomto prípade komunikátu rádií, hlavne formátovaných rádií, a toto neblaho pôsobí na tzv. kultúrnu diverzitu. Čiže zjednocujeme komunikáty v rámci rádií a naše prostredie nebolo dosiaľ chránené. Nemyslím si, že sme nejakou extra výnimkou, že sme túto debatu otvorili pôvodne z opozičných lavíc. Stretla sa s odozvou pôvodne na ministerstve kultúry tak, že voči médiám vysielaným z licencie bola vyvinutá iniciatíva na základe podpisu memoranda, a teda ak by to, čo som zachytil ja na výbore a hovoril pán minister, s obsahom memoranda som bol zoznámený a malo sa to diať viac-menej na dobrovoľnej báze komerčných rádií. Keďže za dva a pol roka neprišlo k zásadnému posunu, a dokonca ja si myslím, neviem, aké sú tie dostupné štatistiky, lebo jednou z blahodarných účinkov aj toho, čo sa stane po prijatí tohto, že budeme mať presnejší prehľad, pretože bude musieť byť vedená štatistika.
Či bude rap kvalifikovaný ako hudobné dielo s textom, ktoré bude spadať alebo nebude, nebude rozhodovať Ústavný súd, bude o tom rozhodovať orgán určený aj zo zákona, volá sa Rada pre vysielanie a retransmisiu, predpokladám, pretože ona bude zhodnocovať štatistiky, zbierať ich a čo do kvóty spadne a nespadne, rozhoduje tento orgán. Pre mňa toto môžeme podrobiť kritike, pretože pre mňa je čím ďalej viacej rada politickým orgánom, ale to je úplne nejaká iná debata. Pre účely tohto zákona je ten arbiter stanovený asi jediný možný, ktorý v rámci mediálneho prostredia stanoviť môžeme, a je ním Rada pre vysielanie a retransmisiu. A predpokladám, že keďže, ako sme sa bavili pri prvom čítaní, sú aj parametre, ktoré budú tlačiť na niektoré výnimky, čiže rádiá, ktoré v zmysle svojej vlastnej programovej štruktúry nebudú a nemôžu hrať slovenskú hudbu, predpokladám, že to bude menšinové vysielanie a podobne, budú žiadané o výnimky a na základe rozhodnutia rady tú výnimku dostať môžu.
Chcel by som ale na záver tejto debaty povedať jednu vec a z tej odbornej časti kultúrneho a mediálneho spektra, ktorá sa týka vysielateľa zo zákona alebo verejnoprávneho, ja som sa zamýšľal, či nepredložím pozmeňovací návrh, a myslím si, že to bude asi najväčší tlak do budúcna, pretože sa mi v záverečnej fáze nepodarilo vypracovať, a to je hlavne jedna vec, že doteraz sme verejnoprávny rozhlas alebo časť RTVS, ktorá je v rozhlasovom vysielaní, hodnotili z hľadiska percenta vysielanej slovenskej hudby ako celok. Podľa mňa vzíde najväčší problém, pretože tento zákon, najväčší problém tejto regulácie a zavedenia kvót, že budeme uplatňovať kvóty pre jednotlivé programové služby.
Pre mňa tu bol moment, ktorý, sa priznám, som si všimol tiež až na poslednú chvíľu, a nemal som možnosť sa baviť ani s generálnym riaditeľom RTVS, ani s ľuďmi zodpovednými za vysielanie v Slovenskom rozhlase. Možnože pán minister má viacej informácií, že či to nakoniec jednotlivé programové služby v rámci rozhlasového vysielania nášho telerozhlasu zvládnu, pretože mám obavu, aby sme naozaj netlačili na pílu tam, kde nie je treba, pretože niektoré programové služby už teraz presahujú zamýšľanú kvótu a niektoré sú v zmysle zamerania pod ňou a možnože sa blížia tej zamýšľanej kvóte, ktorá je stanovovaná pre vysielateľov z licencie, napriek tomu, že sú teda verejnoprávne.
Keďže priznávam, že k tomuto pozmeňovací návrh predložený máme, zostáva to na pôde viac-menej akademickej debaty a myslím si, že mohli sme sa aj nad týmto momentom zamerať či už na výbore, alebo v príprave procesu. Medzirezort som pozeral a nevidel som tam tú pripomienku a hovorím, že napadlo mi to, že či by sme, či by nebolo v zmysle regulácie rozumnejšie, aby sme vyžadovali od rozhlasovej časti telerozhlasu kvótu, ktorá by bola an block na všetky programové služby 35 %, a nie pre každú jednu programovú službu zvlášť. Nechávam to teda skôr v polohe rečníckej otázky.
A skončím s tým, že táto debata plná emócií, ktorú na jednej strane živia, živia aj komerčné médiá, niektoré záujmové skupiny na druhej strane, dostala vyjadrenie priamo v legislatívnom texte, a myslím si, že budeme sa, členským štátom Európskej únie sa priblížime tým, že keďže túto reguláciu zaviedli v ’94. roku Francúzi a následne sa k tomu pridali, a ja už začnem pomaly hovoriť, že skoro všetky neanglofónne krajiny európskeho priestoru, je asi čas, aby sme tento proces ukončili prijatím tejto, tejto regulácie, a myslím si, že všetky tri subjekty, ktoré prichádzajú, alebo skupiny obyvateľstva prichádzajú do úvahy, môžu zistiť, či zákonodarca svoj účel naplnil a či v prvom a neposlednom rade zostane viac finančných prostriedkov pre našich umelcov a bude využitý potenciál rady, ktoré vysielajú na základe licencie na to, aby aj svojím pôsobením v spoločnosti propagovali tvorbu hudobníkov alebo slovenských hudobných diel, ktorých najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.