54. schôdza

61.
S reakciou, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

62.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jarjabkovi, že mi to tak polopate vysvetlil.
Ale ja by som to v zásade pochopil aj zložitejšie, lebo ak niečo mám rád, tak tvorivý prístup. Mám rád tvorivých ľudí, i keď majú svoje muchy, niekedy sú protivní, ale, ale mám rád, mám rád. Mne toto, či veríte, či nie, nemám s tým až taký problém to pochopiť, hej, že o čo šlo, že ak prišlo z ministerstva kultúry, prvý návrh, kde vlastne hovorili alebo poňali to širšie, hej, aj tú interpretačnú schopnosť nejakého autora, teda toho, kto vykoná, hrá toho Chopina na klavíri, tak aj to sa javilo v tom pôvodnom návrhu ako to slovenské dielo. Tak až dnešným dňom, prečítaním vášho pozmeňovacieho návrhu sme si to už zadefinovali, že nie, iba to, čo naozaj je definované cez autora hudby alebo autora textu. A to som ja namietal. Ja som nehovoril, že tomu nerozumiem. Ja som to namietal, že ak to je, je to veľký boj, tak by sme mali vedieť na začiatku, že o čo ideme bojovať. Keď ideme dobyť Jeruzalem, tak musíme vedieť, že aspoň kde je alebo čo to je ten Jeruzalem. Viete? Ale, ale dobre.
Ešte k tej druhej veci. Ja by som bol, ja neviem, či my dopadneme tak, že tu Ústavný súd nám dá rozklad, či rap je hovorené slovo alebo nie, lebo tuná Števovi Kuffovi sa rap javí ako, ako pesnička. Neviem. Či sa Slovensko naozaj pri výpočte tých absurdít, s čím sa tu vieme stretnúť, tak možno naozaj Ústavný súd rozhodne, že rap nie je hovorené slovo a je to pesnička. Pripravujem sa aj na takúto možnosť. Podľa mňa však, podľa mňa však v spoločnej správe je ustanovenie, ktoré vám to celé rozbilo, a zjednodušene sa naozaj dá povedať, že rap sa nezapočítava do tej pôvodnej slovenskej, aj keď to naspieval Ego, síce Ego alebo Rytmus, to je jedno, aj keď to on naspieva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

63.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

64.
Ďakujem. Vážený pán, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne, keďže som pri prvom čítaní za účasti v pléne väčšinou poslancov z kultúrneho výboru hovoril o idei tohto zákona a mal som dve výhrady, jedna súvisela s definíciou slovenského hudobného diela a druhá súvisela so stupňom nábehu pre jednotlivé kvóty, že mohli by sme sa zamyslieť skôr nad tým, aby sme takpovediac, aby boli všetci najedení aj koza zostala celá, či ako sa to presne hovorí, tak aby sme nezaťažili sektor komerčných rádií hneď nejakou vysokou kvótou a mohli ich na toto pripraviť, tak možnože ten percentuálny nábeh hrania slovenskej tvorby by mohol byť menej prudký.
Preto aj rozumiem, čo predkladala pani poslankyňa Pfundtner. Viac-menej z hľadiska stanovenia ako keby nábehovej krivky by mohla mať v tomto pravdu. Čo chcem povedať, prvá časť, keďže v definícii v § 28a slovenského hudobného diela, kde pri debate o kvótach sa asi tu najviac odborne točila debata, ako vypreparovať to, čo za slovenské hudobné dielo pre účely zavedenia kvót alebo pre účely tohto zákona budeme považovať, bolo či už predsedom kultúrneho výboru, predpokladám, že aj na ministerstve kultúry, alebo aj v nejakej časti opozície, ktorá má ambíciu urobiť pre slovenských umelcov to, že sa v slovenských rádiách, ktoré vysielajú z licencie, objavia, tak si myslím, že definícia hudobného diela, ako ju predložil pán poslanec Jarjabek, je akceptovateľná. Ja som v jednej z faktických hovoril, že mal som veľmi, veľmi podobný návrh bez toho, že som absolvoval debatu v ústavnoprávnom výbore, a preto predpokladám, že aj zmena v tomto momente bude mať opodstatnenie a podporu.
Čo som ešte chcel predostrieť, bola debata na našom gestorskom výbore pre médiá a kultúru, kde, myslím, že to bol pozmeňovák pána spravodajcu ohľadom vyňatia alebo vyňatia tvorby, ktorá sa týka, ja to poviem hantírkou, jinglov alebo teda komerčných vyhrávok, upozornení a podobne, ktorá je z kvóty vyňatá, a myslím, že prítomní poslanci na kultúrnom výbore hlasovali asi všetci za, a preto ma debata na poslednú chvíľu v pléne pri druhom čítaní tak troška aj zaskočila. Len keď som to rozkódoval z hľadiska politických siločiar, tak asi nie je prekvapivá. Pán poslanec Novotný si, predpokladám, plní svoju stranícku úlohu. Napriek jeho dlhodobému angažovaniu sa v oblasti zdravotníctva sa tu vyskytol, pretože je predsedom politického subjektu, ktorý reprezentuje, momentálne v tomto pléne, je to asi viac ako evidentné. A ja chcem z tohto miesta povedať, že nesúhlasím. A nesúhlasím ani s koncom vystúpenia pani poslankyne Pfundtner, že nejaká nasledujúca vláda by mala, ak vznikne, automaticky siahne na tento zákon, ak budeme my subjektom nejakej novej vlády, tak myslím si, že podpora slovenskej hudby aj pri vysielateľoch z licencie by mala zostať. Možnože budú nejaké parciálne úpravy, ale predpokladám, že to v tejto miere bude ústretové aj ministerstvo.
Ja predostriem možno inú legislatívnu úpravu v tomto duchu. Hovoril som o nej aj na výbore, to znamená, otvoriť debatu, pretože to nebude jednoduchá téma. Je to téma tzv. zákazu "cross vlastníctva" alebo vlastníctva viacerých rádií v tomto prípade, alebo viacerých mediálnych domov, ktoré budú mať viac programových služieb. Ona má dva rozmery, tá debata. Na jednu stranu, ak sa rádiá cítia dotknuté tým, že na základe ich vysielania na štátom vlastnených frekvenciách si štát dovolí tak ako v Poľsku, v Maďarsku, v Holandsku, čo asi nebudeme považovať za nejaký, veľmi regulované prostredie, ale skôr prostredie liberálnosti, v Írsku, spomínané Francúzsko, dokonca je obrovská debata pod gesciou ochranného zväzu v Nemecku GEMA, kde, aby sme uviedli veci na pravú mieru, Nemecký spolkový snem zaviedol 35 % kvótu v roku 2004. Čo sa stalo následne? Nechal otvorené ruky jednotlivým spolkovým krajinám, aby túto legislatívu upravili do svojich spolkových zákonných, právnych systémov krajinských, a tam sa v časti, sa to stretlo s odozvou, sčasti nie a na základe dostupných informácií, či už ľudí, ktorí pracujú pre GEMA, s ktorými som v kontakte, alebo s niektorými spolkovými poslancami, je to absolútne živá téma v tak obrovskej krajine, ako je Nemecko, pretože to, že v ich komerčných rádiách klesla nemecká tvorba, a nebudeme hovoriť o tom, že sila nemeckého národa z hľadiska tvorby je veľká, ale napriek tomu ich vysielatelia už majú teraz obsah nižší ako 10 % a je klesajúci trend a zároveň nemecká hudba sa prestáva predávať.
Hovoril som o Francúzsku, kde tento model privítali. A teraz iný model, komerčný, to znamená predajnosť hudby francúzskej provincie alebo francúzskeho, či už budeme hovoriť o popových pesničkách, ale chcel by som povedať, že toto nesúvisí len s týmto rozmerom, narástla, a teda v roku 2013, to je asi posledná štatistika, ktorú som dohľadal, je z dvadsiatich najpredávanejších albumov 17 francúzskych.
Musíme sa odrážať aj v tejto debate plnej emócií a rôzneho typu demagógie, pretože sa sem môže postaviť poslanec, a ktorý povie, že 40 % kvóta vo Francúzsku spôsobila absolútny collateral damage v rámci francúzskeho kultúrneho priestoru, a neviem, čo sa teda malo stať v tom Francúzsku, ale štatistiky hovoria o tom, že sa predáva viac hudby francúzskej proveniencie, a po príklade Francúzska od 1994 roku v rámci Európskej únie, kde pôsobí jednotnosť trhu alebo zjednocovanie trhu a voľného pohybu, v tomto prípade komunikátu rádií, hlavne formátovaných rádií, a toto neblaho pôsobí na tzv. kultúrnu diverzitu. Čiže zjednocujeme komunikáty v rámci rádií a naše prostredie nebolo dosiaľ chránené. Nemyslím si, že sme nejakou extra výnimkou, že sme túto debatu otvorili pôvodne z opozičných lavíc. Stretla sa s odozvou pôvodne na ministerstve kultúry tak, že voči médiám vysielaným z licencie bola vyvinutá iniciatíva na základe podpisu memoranda, a teda ak by to, čo som zachytil ja na výbore a hovoril pán minister, s obsahom memoranda som bol zoznámený a malo sa to diať viac-menej na dobrovoľnej báze komerčných rádií. Keďže za dva a pol roka neprišlo k zásadnému posunu, a dokonca ja si myslím, neviem, aké sú tie dostupné štatistiky, lebo jednou z blahodarných účinkov aj toho, čo sa stane po prijatí tohto, že budeme mať presnejší prehľad, pretože bude musieť byť vedená štatistika.
Či bude rap kvalifikovaný ako hudobné dielo s textom, ktoré bude spadať alebo nebude, nebude rozhodovať Ústavný súd, bude o tom rozhodovať orgán určený aj zo zákona, volá sa Rada pre vysielanie a retransmisiu, predpokladám, pretože ona bude zhodnocovať štatistiky, zbierať ich a čo do kvóty spadne a nespadne, rozhoduje tento orgán. Pre mňa toto môžeme podrobiť kritike, pretože pre mňa je čím ďalej viacej rada politickým orgánom, ale to je úplne nejaká iná debata. Pre účely tohto zákona je ten arbiter stanovený asi jediný možný, ktorý v rámci mediálneho prostredia stanoviť môžeme, a je ním Rada pre vysielanie a retransmisiu. A predpokladám, že keďže, ako sme sa bavili pri prvom čítaní, sú aj parametre, ktoré budú tlačiť na niektoré výnimky, čiže rádiá, ktoré v zmysle svojej vlastnej programovej štruktúry nebudú a nemôžu hrať slovenskú hudbu, predpokladám, že to bude menšinové vysielanie a podobne, budú žiadané o výnimky a na základe rozhodnutia rady tú výnimku dostať môžu.
Chcel by som ale na záver tejto debaty povedať jednu vec a z tej odbornej časti kultúrneho a mediálneho spektra, ktorá sa týka vysielateľa zo zákona alebo verejnoprávneho, ja som sa zamýšľal, či nepredložím pozmeňovací návrh, a myslím si, že to bude asi najväčší tlak do budúcna, pretože sa mi v záverečnej fáze nepodarilo vypracovať, a to je hlavne jedna vec, že doteraz sme verejnoprávny rozhlas alebo časť RTVS, ktorá je v rozhlasovom vysielaní, hodnotili z hľadiska percenta vysielanej slovenskej hudby ako celok. Podľa mňa vzíde najväčší problém, pretože tento zákon, najväčší problém tejto regulácie a zavedenia kvót, že budeme uplatňovať kvóty pre jednotlivé programové služby.
Pre mňa tu bol moment, ktorý, sa priznám, som si všimol tiež až na poslednú chvíľu, a nemal som možnosť sa baviť ani s generálnym riaditeľom RTVS, ani s ľuďmi zodpovednými za vysielanie v Slovenskom rozhlase. Možnože pán minister má viacej informácií, že či to nakoniec jednotlivé programové služby v rámci rozhlasového vysielania nášho telerozhlasu zvládnu, pretože mám obavu, aby sme naozaj netlačili na pílu tam, kde nie je treba, pretože niektoré programové služby už teraz presahujú zamýšľanú kvótu a niektoré sú v zmysle zamerania pod ňou a možnože sa blížia tej zamýšľanej kvóte, ktorá je stanovovaná pre vysielateľov z licencie, napriek tomu, že sú teda verejnoprávne.
Keďže priznávam, že k tomuto pozmeňovací návrh predložený máme, zostáva to na pôde viac-menej akademickej debaty a myslím si, že mohli sme sa aj nad týmto momentom zamerať či už na výbore, alebo v príprave procesu. Medzirezort som pozeral a nevidel som tam tú pripomienku a hovorím, že napadlo mi to, že či by sme, či by nebolo v zmysle regulácie rozumnejšie, aby sme vyžadovali od rozhlasovej časti telerozhlasu kvótu, ktorá by bola an block na všetky programové služby 35 %, a nie pre každú jednu programovú službu zvlášť. Nechávam to teda skôr v polohe rečníckej otázky.
A skončím s tým, že táto debata plná emócií, ktorú na jednej strane živia, živia aj komerčné médiá, niektoré záujmové skupiny na druhej strane, dostala vyjadrenie priamo v legislatívnom texte, a myslím si, že budeme sa, členským štátom Európskej únie sa priblížime tým, že keďže túto reguláciu zaviedli v ’94. roku Francúzi a následne sa k tomu pridali, a ja už začnem pomaly hovoriť, že skoro všetky neanglofónne krajiny európskeho priestoru, je asi čas, aby sme tento proces ukončili prijatím tejto, tejto regulácie, a myslím si, že všetky tri subjekty, ktoré prichádzajú, alebo skupiny obyvateľstva prichádzajú do úvahy, môžu zistiť, či zákonodarca svoj účel naplnil a či v prvom a neposlednom rade zostane viac finančných prostriedkov pre našich umelcov a bude využitý potenciál rady, ktoré vysielajú na základe licencie na to, aby aj svojím pôsobením v spoločnosti propagovali tvorbu hudobníkov alebo slovenských hudobných diel, ktorých najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

65.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Hlina, Lipšic a Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

66.
Ďakujem veľmi pekne. No, žiaľ, vyzerá to tak, že my sme sa dopracovali k tomu, pán kolega, nie rada, Ústavný súd rozhodne, či rap je rap a či sa zarátava, alebo nezarátava. My naozaj ako krajina, podľa mňa o nás sa ešte bude písať. Čiže ja to tipujem na výklad Ústavného súdu. Ja naozaj, nejaká Rada pre vysielanie a retransmisiu, tento zákon a spory z neho vzniknuté budú, či rap je, alebo nie je, ale nebude to riešiť rada pre vysielanie, ale Ústavný súd.
Ja verím, že niekto, ak sa dopracujeme až tam, že pán minister to nestiahne, neprerobí, nezmení, a dostaneme sa do tak absurdnej situácie, že Ústavný súd bude rozprávať o tom, čo je rap alebo nie je rap, a či sa má zarátavať, alebo nemá zarátavať, tak Ústavný súd, Ústavný súd o tom rozhodne.

Pán poslanec Lipšic.

Ďakujem. Ja to využijem na to, že, že pôvodne som mal v zámere podať pozmeňujúci návrh, ale keďže aj moje návrhy, ktoré sa týkajú zdravotne postihnutých či nevidiacich, alebo nepočujúcich, sú skôr odmietané, tak to nechcem robiť s veľkou pravidelnosťou.
Ten návrh sa týkal definície kvantity titulkov, aby to bolo dostupnejšie pre osoby so zmyslovým postihnutím, mnohé krajiny Európskej únie vrátane Českej republiky majú povinnosť zabezpečiť až 70 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami a je tam nárast 5 % až do toho výsledného stavu 70 %. A rovnako, čo v návrhu absentuje, ja som o tom hovoril trošku aj v prvom čítaní, je definícia, definícia hlasového komentovania pre nevidiacich, čo je zase oblasť, ktorá by mohla byť pre nevidiacich mimoriadne dôležitá, a myslím, že zákonný návrh by mal obsahovať jasnú definíciu, aby bolo všetkým subjektom, povinným subjektom zrejmé a jasné, čo hlasovanie pre nevidiacich reálne znamená.
Ja si myslím, že vyspelosť spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako pristupuje k tým najbezbrannejším, a určite medzi nich je treba počítať osoby, ktoré sú zdravotne postihnuté, či, či sú to nevidiaci alebo nepočujúci, a napriek tomu, že, že ministerstvo sčasti niektoré veci rieši, tak je mi ľúto, že sa nevieme zhodnúť na veciach, ktoré by mali ísť naprieč politickým spektrom a ktoré by boli na väčšiu podporu bez nejakých veľkých nákladov tých, ktorým táto spoločnosť dlží najviac. Ja si myslím, že to sú práve zdravotne postihnutí.

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

70.
Ja som sa neprihlásila do debaty celkom programovo, pretože som také tie všeobecné veci povedala v prvom čítaní a myslela som si, že sa na mňa pán minister aj usmeje, že tentokrát som nevystúpila.
Ale čo som zobrala z tejto debaty, je jedna vec. My netušíme, čo to urobí. Uvidíme. Pretože nevyrábame autá, ale kultúru. A tu sa nedá presne predvídať, ako bude prijímateľ kultúrnych hodnôt reagovať. Možnože vyrastie nová generácia, ktorá bude už úplne negovať akýkoľvek rozhlas a bude mať svoje MP3 a tak ďalej a tak ďalej. Možnože to týmto podporíme, uvidíme. Tak ako sme my vyrástli na Luxemburgu s tým, že sme negovali absolútne to, čo vysielal oficiálny rozhlas.
Čo mi trošku prekáža, ale je, že Rada pre vysielanie a retransmisiu má ďalšie policajné úlohy. Stáva sa policajtom národnej popovej kultúry. To ja už neviem, čo všetko ešte dáme na túto radu, ktorá, ako povedal pán Viskupič, je politicky obsadzovaným orgánom. Takže o jej nezávislosti môžeme skutočne pochybovať.
A tretia vec, regulácia. Regulácia ešte nikdy nezaručila ad hoc kvalitu. Aká kvalita vznikne, či to podporí tak ako vo Francúzsku, že to bude veľa stredných interpretov, ktorí sa, ale nikto z nich už nedostane do svetových playlistov alebo len veľmi ojedinele, čo sa stalo vo Francúzsku.