54. schôdza

86.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (tlač 1718).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona v prvom čítaní. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

88.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia bola pripravená po vyhodnotení skúseností s aplikáciou zákona č. 39/2013 Z. z.
Do návrhu zákona sú prevzaté aj ustanovenia z usmernenia Európskej komisie k východiskovej správe. Táto správa by mala tvoriť podklad pre uvedenie lokality, kde sa nachádza prevádzka, do pôvodného stavu alebo do stavu minimalizujúceho znečistenie územia. Názvoslovia povolení, ktoré sú časťou integrovaného povolenia, sa zosúlaďujú s aktuálnym stavom zákonov, ktoré tieto časti integrovaného povolenia upravujú. Navrhuje sa vypustiť procesný inštitút predbežného prerokovania, v praxi sa nevyužíval. Proces integrovaného povoľovania sa zjednodušuje. Vypúšťa sa platenie správneho poplatku v prípade zmien, ktoré nie sú podstatnými zmenami. Na tieto prevádzkovateľovi postačuje ohlásenie. Novelou sa sprehľadňujú správne delikty.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

90.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1818 z 19. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 653 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 364 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedeného body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 375 zo 16. septembra 2015.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pani predsedajúca, ja len chcem, pri hlasovaní č. 151 som sa teda pomýlil, sa ospravedlňujem. Vykázaný som za, ale chcel som sa zdržať. Ďakujem pekne.

148.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v prvom rade v úvode sa patrí povedať, že viac než k samotnému návrhu zákona, ktorý sem doručila vláda, sa budem vyjadrovať k spoločnej správe a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré k návrhu zákona boli pripravené od kolegu Puciho a dotýkajú sa nie zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii, ale menia zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zmení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a rovnako zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.
Som nesmierne rád, že prítomný ministra životného prostredia je minister pôdohospodárstva, pretože časť tých pozmeňujúcich návrhov sa dotýka naozaj, by som povedal, ministerstva pôdohospodárstva, keby tu sedel kolega Žiga, možnože by som ho poprosil, aby sa vyjadril, že tieto zákony idú nad rámec tohto zákona, a pretože sú do veľkej miery nepriamou novelou a nepatria do tohto návrhu zákona. Dovoľte, aby som sa vyjadril podľa jednotlivých, jednotlivých bodov. Najskôr zákon o vodách.
V zákone o vodách čl. IV sa mení § 51, sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rozhodnutím podľa odseku 1 možnosť právo vodného drobného toku alebo jeho uceleného úseku previesť na správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak pozemkami, ktoré spravuje, preteká viac ako jedna polovica celkovej dĺžky drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku."
Kolegyne, kolegovia, nazdávam sa, že neexistuje žiadny človek, ktorý by vedel povedať, že kde drobný vodný tok začína. A to z toho dôvodu, že drobný vodný tok nik, keď zaprší a tečie, tak vznikne, neviete povedať, kde začne. Keď neviete povedať, kde začne, neviete povedať, kde je polovica, a je s tým problém. Ja chápem, že pán minister a lesníci chcú riešiť problematiku, aby Štátne lesy a organizácie lesného hospodárstva neobhospodarovali drobné vodné toky, ktoré na území, ktoré vôbec nespravujú, ale preto, aby to bolo jednoznačné, tak navrhujem bod č. 13 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
A dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh.
Za článok II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorými sa mení zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z. zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 384/2009 Z. z. zákona č. 134/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 306/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z. a zákona č. 409/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 51 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rozhodnutím podľa odseku 1 drobné vodné toky, ktoré prechádzajú cez pozemky spravované správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu, 60a) sú spravované týmito správcami."
Toto znenie jednoznačne zabezpečí, že lesný, teda drobné vodné toky na území, ktoré spravujú organizácie lesného hospodárstva, či už sú to Štátne lesy, či už je to príspevková organizácia TANAP alebo Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, alebo vojenské lesy, na svojom území budú spravovať vodné toky. Mimo nie. Je to jednoznačné riešenie a nemusíme skúmať každý jeden vodný tok, máme ich tisíce kilometrov, toto je jednoznačné, rýchle a jednoduché riešenie, predkladám tento pozmeňujúci návrhu a žiadam o jeho podporu.
Teraz, ak dovolíte, by som sa vyjadril k zákonu o emisiách, ktorý je tiež menený. Článok V pozmeňujúceho návrhu, teda k bodu č. 13 kolegu Puciho, v spoločnej správe sa dotýka zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.
Kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby toto riešenie Národná rada neprijala. Je obchádzanie pravidiel Európskej únie o štátnej pomoci, pretože týmto návrhom chcú preniesť kompetenciu, ľubovôľu rozhodovania na envirofond, teda ministerstvo životného prostredia rozhoduje o tom, že komu a za koľko predá kvóty. Príjem za tieto kvóty sa stane príjmom envirofondu, tzv. zelené schémy, teda na programy, na ktoré sa majú použiť tieto prostriedky, za to má zodpovedať členská krajina. Envirofond za to vo vzťahu k Európskej komisii nezodpovedá nijakým spôsobom, preto neviem súhlasiť s tým, aby ministerstvo z tohto celého procesu schvaľovania bolo úplne vynechané, aby sa k tomu vôbec nemohlo vyjadrovať, a ministerstvo, pričom ministerstvo vo vzťahu k Európskej komisii je právne zodpovedné a je vo vzťahu vysvetľovať. Envirofond nemôže ísť na Komisiu vysvetľovať, akú zelenú schému budeme robiť, na čo použijeme tieto prostriedky, koľko použijeme tie prostriedky, a tak ako pán štátny tajomník na výbore nás informoval, to je preto, aby envirofond mohol rozdeľovať peniaze bez závislosti na veľkosti na jednotlivé projekty, pričom aj na zelené schémy platí schéma, povinnosť schémy štátnej pomoci. Nie je možné to obchádzať.
Teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil k novele, ktorá je predložená, zákon o vodách. V tejto časti pán minister pôdohospodárstva navrhuje, aby sa doplnil nový § 53a, ktorý sa týka povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, a povinnosti a oprávnenia vlastníka hydromelioračnej stavby.
Odsek 1, vlastník pozemkov, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na svojom pozemku, atď., strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, na ktorých hydromelioračná stavba alebo jej časť je umiestnená.
Teraz zaujímavosť.
Bod č. 3. Pri povoľovaní uskutočnenia stavebnej úpravy alebo zmeny časti hydromelioračnej stavby mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých možno vykonať na cudzom pozemku.
Orgán štátnej správy rozhodne, ako je možné stavať kanál alebo hydromelioračné zariadenie na cudzom pozemku. Píšeme, prosím pekne, rok 2015, ak ma pamäť neklame, od roku 1992 platí nová ústava. Žiadne stavebné povolenie, len orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že toto ideme robiť.
A teraz dovoľte, aby som povedal, prečo k tomu asi dochádza. Pán minister keď nastúpil, tak sa otvorene hovorilo, že tento post asi dostal za trest, to nie je jeho profesia. Ale ujal sa tejto funkcie a vykonáva ju. Pripravil koncepciu rozvoja hydromeliorácie, ktorú vláda prijala 20. 11. 2014. V závislosti s touto koncepciou, ktorú schválila vláda, ministerstvo pripravilo plán rozvoja vidieka, v ktorom v osi 5 vyčlenilo dostatok prostriedkov na to, aby hydromelioračné zariadenia a závlahové systémy mohli byť modernizované na Slovensku.
Ťažko som si vedel vysvetliť alebo hľadal som vysvetlenie, keď tento rok na otvorení Agrokomplexu pán minister zožal podľa mňa trošku kritiky z úst premiéra vlády Slovenskej republiky, keď ho vyzval, aby konečne už pristúpil k realizácii tejto koncepcie. Nechápal som. Teraz už sám som zmätený, či samotnú koncepciu presadzuje samotný pán minister Jahnátek, alebo je to predseda vlády, ktorý tlačí ďalší biznis v stavebníctve, pretože je treba povedať, že správcom týchto kanálov je štátny podnik Hydromeliorácie. Peniaze, ktoré majú byť vyčlenené na vyčistenie opráv..., zrekonštruovať sieť odvodňovacích kanálov v dĺžke 512,65 km, spravuje štátny podnik Hydromeliorácie. Ale je problém, lebo keď ho chcete robiť, tak potrebujete súhlas vlastníka, to sa nestihne. Na to je vyčlenených dohromady 70 mil. eur, teda na hydromelioračné kanále, aby som bol presný, 68,5 mil. eur, na odvodňovacie čerpacie stanice a jeho modernizáciu 1,4 mil. eur. Teraz je namieste otázka, robí sa to pre nejakého krstného otca? Nemali by sme zapísať do samotného zákona, že bude to vykonávať firma Váhostav? Alebo nejaká iná spoločnosť? Naviac ideme s porušovaním ústavy.
Ešte raz, v samotnom návrhu zákona sa hovorí, že pri povoľovaní uskutočňovania stavebnej úpravy alebo zmeny časti hydromelioračnej stavby mimo zastavané územie obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno vykonať na cudzom pozemku.
Pán minister, keď tie hydromelioračné kanály stavali, bola hlboká totalita, vtedy si to mohli dovoliť ťahať, riešiť. Mali sme tu zákon stavebný, pán minister Počiatok ju stiahol po kritike, ktorú tu zožal. Ja som sa toho zákona tiež pomenoval na výbore niekoľko bodov, ktoré mi tam veľmi vadili. Ako takým bodom bolo, že v prípade opravy, rekonštrukcie, modernizácie plynovodov, elektrovodov bolo možné vykonávať bez stavebného povolenia tam, kde už to existovalo. Na nových miestach nie, na nových miestach toto povolenie mali pre telekomunikačné siete. Po tom, čo som na to upozornil, výbor pre hospodárstvo v spoločnej správe na to reagoval a doplnil, že tam, kde existujúce stavby existujú, teda v existujúcich stavbách.
Hydromelioračné kanály dnes, tak ako sú, nie v každom prípade sa dajú opätovne sfunkčniť a prevádzkovať, pretože rozrastaním miest a obcí došlo k tomu, že niektoré zostali nefunkčné. Je preto treba urobiť iné pripojenia cez cudzie pozemky. Vy ich chcete vykonať bez súhlasu vlastníka, pretože žiadny odkaz z tohto návrhu zákona o vodách na stavebný zákon, že by to podliehalo stavebnému povoleniu, neexistuje. A je treba na tomto mieste úprimne povedať, že tento návrh zákona, teda takéto, táto nepriamo novela je preto takýmto spôsobom urobená, aby mohla niekomu vytvoriť priestor, ako zabezpečiť pridanie tých 70 mil. eur.
Pokiaľ máte záujem, a ja kvitujem a súhlasím s tým, aby sme išli zrekonštruovať kanály, ktoré sú vhodné na to, aby sme ich opravovali, ale potom povedzme, že len existujúce kanály, ktoré boli postavené počas socializmu, vtedy, keď platil zákon, že na stavby v záujme poľnohospodárov a lesníkov nie je potrebný stavebný súhlas. Ale neviem sa stotožniť s tým, aby čo by len na jednom metri štvorcovom mohlo byť stavané bez stavebného povolania tak, ako to bolo za tvrdého totalizmu. Pokiaľ by ste to opravili a napísali sem, že to sa týka len kanálov, len kanálov, ktoré dnes existujú, a nie tých, že ich ideme prepájať, kanál jeden s druhým, lebo sú už nefunkčné, tak by som s tým vedel súhlasiť. Ale možnože potom by sme museli úprimne povedať, že nebudeme vedieť modernizovať všetkých 512-tisíc kilometrov... Dobre som povedal? Pardon, 512 kilometrov. Tak by sme nevedeli zrekonštruovať, možnože by sme vedeli zrekonštruovať z nich polovicu, ale za podmienky, že dodržíme Ústavu Slovenskej republiky. Ale za protiústavný návrh nie je možné hlasovať.
A chcel by som kolegov zo SMER-u poprosiť, aby do návrhov zákona nevkladali nepriamu novelu cez iné spoločnosti. Toto fakt vypadá, ako keby bolo treba zabezpečiť biznis pre nejakého dobrého, šikovného mecenáša, ktorý sa má zadobre s predsedom vlády aj s pánom ministrom a treba nejaký ten biznis v pôdohospodárstve nájsť aj pre nejakú stavebnú spoločnosť. Ale neriešme to tak, že ideme porušovať Ústavu Slovenskej republiky.
A preto dávam procedurálny návrh zákona, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie ako celý.
Ďakujem.

150.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Pán poslanec Simon, skúsim zareagovať v rámci disponibilných dvoch minút aspoň na problematiku tých drobných vodných tokov. Spomínal si tam vo svojom vystúpení, že neexistuje žiadny človek, citujem ťa, ktorý vie povedať, kde drobný tok začína. V dôsledku toho tu navrhuješ alternatívu znenia v podstate pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený pánom poslancom Pucim. No robíš to asi preto, že si uvedomuješ, že tento problém je známy už od roku 2010, pre korektnosť, možno ešte aj trošku skôr, predovšetkým v tom zmysle, že už tvoj manažment štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky ťa upozorňoval ako bývalého ministra na to, že je nevyhnutné riešiť aktualizáciu správcovských povinností v súvislosti so zmenou vlastníckych a užívateľských tokov alebo teda vzťahov na jednotlivých tokoch drobných vodných. Vtedy si to neriešil. Teraz prichádzaš s akousi alternatívou a hovoríš o tom, že neexistuje žiaden človek, ktorý vie povedať, kde drobný tok začína. No ja ťa ubezpečujem, že na každej lesnej správe to vedia, veď, pán poslanec Simon, dnes už sú gis aplikácie, geografický informačný systém v podobe Pozmapu, WebGIS-u, ArcGIS-u k dispozícii na lesných správach. Každý jeden lesník si vie ťuknúť a vie presne zistiť, aké sú tam vlastnícke vzťahy, užívateľské vzťahy, kde drobný vodný tok začína, kde končí, aké sú správcovské vzťahy a všetko ostatné.
Takže som presvedčený o tom, že žiadnu zmenu netreba robiť, to, čo predložil pán poslanec Puci, návrh na zmenu a doplnenie v zmysle jeho pozmeňujúceho návrhu úplne postačuje.
Ďakujem za pozornosť.

152.
Ďakujem pekne. Myslím, že stojí za to sa tým zaoberať o niečo hlbšie, lebo naozaj tie zmeny, ktoré, ja som si to pozrel, ktoré vkladajú do zákona o vodách, kde cizelujú dokonca tak dôležito, až tak presne, že líniová stavba toho hydromelioračného kanála, 5 metrov z jednej strany, 5 metrov z druhej strany, to znamená, na to, aby ste teda mohli tam dať nejaký bager a čistiť to.
No zjednodušene, ak fakt chcete v tejto atmosfére v tejto krajine znova povedať, že idete za 2 mld. starých korún vyčistiť nejaké staré vodné kanály, nech sa páči. Ja mám pocit, že vám to aj v Pravde uverejnia, že aký je to záslužný čin.
Len, viete, my meníme za 2,5 mld. zvodidlá, ktoré v zásade meníme zle. A ja to poviem, aj keď sa tu niekto hnevá. Na Orave pomaly plte teraz stavajú, hej. Čiže to je to, čo ja tomu nerozumiem. Čiže ak sa naozaj toto chystá na to, že je niekde alokovaných nejakých 60 mil. eur, ktoré, je dohodnuté, že sa spláchnu tak, že sa budú vyškrabkávať nejaké staré kanále, hej, a na to, aby ste to mohli urobiť, tak potrebujete našúpať do zákona o vodách to, že mu na ten pozemok môžte vliezť kedykoľvek, akokoľvek a ešte vám musí pustiť päť metrov z jednej strany, päť metrov z druhej strany, mi to príde naozaj trošku akože prehnané.
Ja si myslím, že kolega upozornil na jednu vec, a treba sa jej venovať hlbšie. A keď na konci bude to, že chcete čistiť kanály za 2 mld. starých korún, staré nejaké hydromelioračné kanály, tak nech si ľudia zvážia prípadne, že či to je, by som povedal, že top téma alebo top problém tejto krajiny.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, veľmi dobre vieš, že návrh riešenia vzišiel z diskusie, ktorý bol na výbore. Ja som tento návrh vtedy, vyplývajúc z tej diskusie, ktorý bol, som navrhol. Preto som to sem doniesol.
Áno, tento problém je hlbší a neni to dnešný a neni to výmysel pána ministra, ja to chápem, ja som preto prišiel aj s návrhom riešenia, aby bolo jasné, že tam, kde hospodária Štátne lesy, na tom území spravujú Štátne lesy, tam, kde nehospodária, zabezpečuje Štátny vodohospodársky podnik. Šmitec, jednoduché riešenie. Netreba hľadať, netreba povedať, že tento kanál alebo tento drobný vodný tok áno, tento vodný tok nie, je to oveľa jednoduchšie, jasnejšie vymedzuje hranice a ja si myslím, že je to dobré riešenie a mali by ste zvážiť jeho prijatie.
Pán kolega Hlina, áno, je to tak. Meníme zákon do podoby, ako robili zákony za tvrdého socializmu, a šliapu po vlastníckych právach. Podľa mňa nie je možné takýmto spôsobom dnes pristupovať k riešeniu tejto otázky. Práve preto štátny podnik Hydromeliorácie mal jednu z úloh v predchádzajúcom období, aby vysporiadaval majetkoprávne tieto kanály, aby bolo možné pristúpiť k jeho riešeniu. Áno, nie sú na to, neni na to dostatok prostriedkov. Ale nie je riešenie, že dnes sfunkčníme tie kanály, že pôjde cez súkromné pozemky a obmedzia. Ja by som si chcel predstaviť pána ministra, keď jemu cez jeho pozemky postavia kanál a on pomaly o tom nebude ani vedieť.
Ďakujem.

156.
Priznám sa, že pôvodne som nechcel vystupovať, ale vystúpenie pána poslanca Simona ma donútilo k tomu, že musím sa predsa k tomu vyjadriť.
Pán poslanec, ja neverím vlastným ušiam, čo ste vôbec teraz povedal, a asi nie ste poľnohospodár, ale pritom viem, že ste, lebo máte 190 listov vlastníctva a ja neviem čoho, všelijakej ornej a poľnohospodárskej pôdy, čiže vás by malo minimálne takisto zaujímať, čo s hydromelioračnými sústavami a čo budeme vôbec robiť s odvodňovaním tam, kde máme problém s prebytkom vody, a čo budeme robiť so závlahami tam, kde máme nedostatok vody. Klimatické zmeny, ktoré máme v poslednej dobe, sú tak neuveriteľné a tento rok je klasickým príkladom toho, že keby sme mali takúto koncepciu vypracovanú v roku 2011, už mohla byť zrealizovaná a dneska straty poľnohospodárov z rastlinnej výroby mohli byť podstatne menšie.
Dámy, páni, hydromelioračné sústavy sa do roku ’89. vybudovali za obrovské prostriedky, bolo tam viac ako 70 mld. naakumulovaných prostriedkov, po roku ’89 tento majetok jednoducho pustol, odvodňovacie kanály sú dneska tak zarastené, že už ani niekde nevieme identifikovať, kde sú tie kanály, sú tam obrovské, obrovské náletové buriny, stromy, obrovské kmene, kde, kde treba súhlas pri čistení aj orgánov spravujúcich životné prostredie.
Ale čo chcem povedať? Ja sa čudujem všetkým, lebo moji predchodcovia boli všetci poľnohospodári. Nikoho nezajímalo zavlažovanie, nikoho nezaujímalo na východe odvodňovanie. Nikto neriešil vodný režim pôdy. Musel prísť nepoľnohospodár, ktorý pochopil, že pokiaľ chceme intenzifikovať a byť konkurenční v poľnohospodárskej rastlinnej prvovýrobe, musíme sa vrátiť aj k fenoménu hydromelioračných sústav. Preto sme vypracovali postupne jeden koncepčný, druhý, tretí, štvrtý a celé nám to zaklapáva do jednej ucelenej mozaiky, ako dostať poľnohospodárstvo do konkurenčneschopnej polohy v rámci európskeho priestoru, lebo my dneska v Európskej únii jednoducho produkujeme, predávame a navzájom si konkurujeme. Bez vhodnej úpravy vodného režimu jednoducho rastlinná výroba bude stále viac a viac stratová.
A teraz poďme k tomu, čo povedal pán Simon. Pán Simon, vy musíte, musíte vedieť veľmi dobre, že keby sme išli tým, čo navrhujete, vašou cestou, tak to je cesta do pekla. Tá cesta nemá koniec. Tá cesta nemá úspech. Desaťročia sa pokúšali rôzni ministri, rôzne inštitúcie o zosúladenie existujúceho stavu, to znamená, realizovaných stavieb s vlastníckymi vzťahmi. Ten proces bol periodicky začatý, periodicky ukončený a dneska je v polohe..., v nedohľadne, kedy sa to celé dorieši. Jednoducho na tieto stavby sú uvalené ťarchy a tieto pozemky nemôžu na nič iné slúžiť, len na to, aby slúžili na odvodňovanie alebo zavodňovanie jednotlivých území. Keď sme my pripravili koncepciu a využili sme ten moment, že ide nové programovacie obdobie, preto sme vyčlenili z verejných zdrojov 70 mil. na odvodňovacie kanály a 35 plus 35 na závlahy, aby sme aj túto pozíciu uľahčili poľnohospodárom, lebo poľnohospodári to nikdy zo svojich prostriedkov si nedokážu urobiť. Ale, samozrejme, ja by som bol najšťastnejší, keby sme to mali majetkovo vysporiadané, ale to majetkovo vysporiadať nevieme a ďalšie desaťročia to ani vysporiadané nebude. Čiže dochádzala do úvahy len jedna možnosť, tak ako sa riešili napríklad miestne komunikácie v obciach počas prvej vlády Roberta Fica. No jednoducho sme povedali, keď chcete čerpať prostriedky na opravu týchto ciest, nemáte šancu v priebehu dvoch-troch rokoch vysporiadať tieto pozemky, to sa nedá zrealizovať. No tak sa urobila novela zákona, povedalo sa, môže sa to, pokiaľ je tam preukázaný ten vzťah, že ten pozemok slúži na verejnú komunikáciu. Podobne sa to riešilo v oblasti energetických líniových stavieb. Veď ja si na to veľmi dobre pamätám, keď som bol minister hospodárstva, ako sme riešili líniové stavby. Veď tam keby sme išli touto cestou do pekla, ktorú vy navrhujete momentálne, takisto by sme nezrealizovali ani meter kábla, neurobili by sme energetické prepojenie z Poľska smerom na Balkán, prišli by sme o veľké prostriedky z predaja elektriny, ktorá dneska tečie cez našu prenosovú sústavu, nevedeli by sme opraviť, preboha, jednu poruchu na plynovode, keby sme išli presne tou cestou, ktorú vy navrhujete. Veď to takto nejde, veď buďme trošku reálni. Preto sme sa prichýlili k tej variante.
Je to líniová stavba? Áno. Je to líniová stavba. Je to existujúca stavba? Áno, je to existujúca stavba, tak použijeme podobný algoritmus, aký bol použitý a konsenzuálne schválený, a dneska si to obce a energetici chvália, jednoducho sme uživili, sfunkčnili a udržiavame ten systém, aby bol pojazdný, aby bol funkčný.
Táto novela hovorí len o tých hmotných prácach, ktoré je potrebné urobiť z hľadiska rekonštrukcie a potom prípadnej údržby. O ničom inom. To nebude žiadny Hyde Park, kedy si tam budú Hydromeliorácie chodiť a robiť, čo chcú, na tých ochranných pásmach. Je to presne stanovené k tomuto. A celú tú novelu zákona treba vidieť aj v kontexte koncepcie renovácie hydromelioračných sústav.
Pán poslanec, čo sa týka odvodňovacích kanálov celkovo existuje momentálne 3 600 kilometrov odvodňovacích sústav. My sme vyčlenili jednu šestinu z toho, necelých 600 kilometrov a boli na to prísne kritériá. Nejde o žiadnu výstavbu nových kanálov. Ide len o rekonštrukciu existujúcich kanálov. O rekonštrukciu. Ide o rekonštrukciu v tých územiach, ktoré sú definované ako územia s veľkým suchom alebo územia s veľkým zamokrením. Sú presne stanovené úseky, kde to najviac potrebujeme. To technické riešenie, lebo to nemôžte, oddeliť hydromelioračné sústavy, len zákon, a zvlášť to riešenie je navrhnuté tak, aby tam bola aj zádrž vody. Dneska keby sme mali tie systémy urobené tak, ako by mali byť po rekonštrukcii nami pripravovaného projektu, dneska by poľnohospodári tak netrpeli suchom, ako trpeli tento rok. Čiže tá vaša fikcia, že ideme niekomu, súkromníkovi šliapať na jeho podstatu, je neopodstatnená. Využívame rovnaký mechanizmus, aký bol použitý v predchádzajúcich rokoch pre iné líniové stavby. Pokiaľ sa týka výstavby nových kanálov, žiadne nové kanály sa tam neplánujú. Takže toto je len zbytočné strašenie.
A máme tu potom ešte otázky závlah. Tam bude podobný problém, lebo to sú znovu líniové stavby, a k tým líniovým stavbám je takisto sa nejakým spôsobom treba dostať a na druhej strane máme pripravený aj mechanizmus, ako si to budú sami poľnohospodári riešiť cez závlahové družstvá a podobne.
Takže prosím vás, ja chápem, že opozičná rétorika musí nejakým spôsobom ísť proti vládnej politike, sme v politike, je to normálne, ale nepoužívajme aspoň nefér argumenty, že tu naháňame niekomu kšeft a už že nejaký nový Váhostav pripravený. Mňa to jednoducho uráža, lebo my sme boli skutočne s čistým presvedčením uzrozumení s tým, že ideme pomôcť poľnohospodárom, ideme vážne pomôcť poľnohospodárom.
A čo sa týka vysúťaženia, až sa zaujímate o projekt rekonštrukcie hydromelioračných sústav, tak by ste videli, aký čistý a transparentný ten proces je nastavený. Tam nemôže nikto spochybniť ani jeden krok, robia to externé firmy, ide sa podľa žltého FIDIC-u, robí nám to prezident asociácie práve, ktoré majú na starosť tieto žlté, biele FIDIC-y, čiže je to tak transparentné, že takéto narážky, ktoré ste urobili, sú skutočne minimálne nemiestne.
Takže, dámy, páni, ja vás prosím o zdravé posúdenie, o nebratie do úvahy nejakých strašiakov, ktoré sú úmyselne nastavené pri tejto novele, ale na druhej strane musím aj uznať, áno, museli sme to účelovo strčiť do tohto zákonu, lebo pôvodne to malo ísť do vodného zákona, pán minister, bohužiaľ, stiahol vodný zákon z legislatívneho procesu, ale my keď chceme pustiť tieto prostriedky, lebo to je viac ako 135 mil. z verejných zdrojov, a chceme, aby sa v krátkej dobe hydromelioračné sústavy obnovili, jednoducho by sme stratili túto možnosť. A bez toho, aby táto klauzula bola v zákone ustanovená, to je podmienka Európskej komisie, aby sme vôbec tieto prostriedky na hydromelioračné sústavy mohli použiť.
To je celá pravda, nič viac a všetko ostatné, ktoré ste k tomu pridali, sa zakladajú len na výmysloch a špekuláciách.
Ďakujem pekne.

158.
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ako poverený zástupca z overovateľov mám tú česť predniesť výsledky tajnej voľby.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľby predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 124 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 121 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Tatianu Janečkovú nehlasoval nikto, proti hlasovalo 68 poslancov, zdržalo sa 53;
za Miloša Kollára nehlasoval nikto, proti hlasovalo 70, zdržalo sa 51;
za Mojmíra Mamojku nehlasoval nikto, proti hlasovalo 65, zdržalo sa 56;
za Ivanu Remšíkovú nehlasoval nikto, proti hlasovalo 70 poslancov, zdržalo sa 51;
za Petra Repáka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 69, zdržalo sa 52;
za Jozefa Šimka hlasovalo 15 poslancov, zdržalo sa 59, prepáčte proti hlasovalo 59 a zdržalo sa 47;
za Karola Nagya, hlasovalo 12, proti nemu hlasovalo 64 poslancov, zdržalo sa 45;
za Bystríka Žáka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 68, zdržalo sa 53;
za Andreja Pitoňáka hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 65, zdržalo sa hlasovania 51;
za Evu Kovačechovú hlasovalo 10 poslancov, proti 62, zdržalo sa 49;
za Eduarda Barányiho hlasovalo za 79 poslancov, proti 19, zdržalo sa hlasovania 23;
za Vladimíra Hiadlovského nehlasoval nikto, proti hlasovalo 69, zdržalo sa hlasovania 52 poslancov;
za Jozefa Szaba nehlasoval nikto, proti hlasovalo 67, zdržalo sa 54 poslancov a
za Juraja Kolaroviča nehlasoval tiež nikto, proti hlasovalo 68 poslancov a zdržalo sa hlasovania 53 poslancov.
Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľbu a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Barányi a oznámením, oznámiť výsledok som bol poverený ja.
Toľko, všetko k tajnej voľbe.
Pani podpredsedníčka, skončil som, ďakujem.