156.
Priznám sa, že pôvodne som nechcel vystupovať, ale vystúpenie pána poslanca Simona ma donútilo k tomu, že musím sa predsa k tomu vyjadriť.
Pán poslanec, ja neverím vlastným ušiam, čo ste vôbec teraz povedal, a asi nie ste poľnohospodár, ale pritom viem, že ste, lebo máte 190 listov vlastníctva a ja neviem čoho, všelijakej ornej a poľnohospodárskej pôdy, čiže vás by malo minimálne takisto zaujímať, čo s hydromelioračnými sústavami a čo budeme vôbec robiť s odvodňovaním tam, kde máme problém s prebytkom vody, a čo budeme robiť so závlahami tam, kde máme nedostatok vody. Klimatické zmeny, ktoré máme v poslednej dobe, sú tak neuveriteľné a tento rok je klasickým príkladom toho, že keby sme mali takúto koncepciu vypracovanú v roku 2011, už mohla byť zrealizovaná a dneska straty poľnohospodárov z rastlinnej výroby mohli byť podstatne menšie.
Dámy, páni, hydromelioračné sústavy sa do roku ’89. vybudovali za obrovské prostriedky, bolo tam viac ako 70 mld. naakumulovaných prostriedkov, po roku ’89 tento majetok jednoducho pustol, odvodňovacie kanály sú dneska tak zarastené, že už ani niekde nevieme identifikovať, kde sú tie kanály, sú tam obrovské, obrovské náletové buriny, stromy, obrovské kmene, kde, kde treba súhlas pri čistení aj orgánov spravujúcich životné prostredie.
Ale čo chcem povedať? Ja sa čudujem všetkým, lebo moji predchodcovia boli všetci poľnohospodári. Nikoho nezajímalo zavlažovanie, nikoho nezaujímalo na východe odvodňovanie. Nikto neriešil vodný režim pôdy. Musel prísť nepoľnohospodár, ktorý pochopil, že pokiaľ chceme intenzifikovať a byť konkurenční v poľnohospodárskej rastlinnej prvovýrobe, musíme sa vrátiť aj k fenoménu hydromelioračných sústav. Preto sme vypracovali postupne jeden koncepčný, druhý, tretí, štvrtý a celé nám to zaklapáva do jednej ucelenej mozaiky, ako dostať poľnohospodárstvo do konkurenčneschopnej polohy v rámci európskeho priestoru, lebo my dneska v Európskej únii jednoducho produkujeme, predávame a navzájom si konkurujeme. Bez vhodnej úpravy vodného režimu jednoducho rastlinná výroba bude stále viac a viac stratová.
A teraz poďme k tomu, čo povedal pán Simon. Pán Simon, vy musíte, musíte vedieť veľmi dobre, že keby sme išli tým, čo navrhujete, vašou cestou, tak to je cesta do pekla. Tá cesta nemá koniec. Tá cesta nemá úspech. Desaťročia sa pokúšali rôzni ministri, rôzne inštitúcie o zosúladenie existujúceho stavu, to znamená, realizovaných stavieb s vlastníckymi vzťahmi. Ten proces bol periodicky začatý, periodicky ukončený a dneska je v polohe..., v nedohľadne, kedy sa to celé dorieši. Jednoducho na tieto stavby sú uvalené ťarchy a tieto pozemky nemôžu na nič iné slúžiť, len na to, aby slúžili na odvodňovanie alebo zavodňovanie jednotlivých území. Keď sme my pripravili koncepciu a využili sme ten moment, že ide nové programovacie obdobie, preto sme vyčlenili z verejných zdrojov 70 mil. na odvodňovacie kanály a 35 plus 35 na závlahy, aby sme aj túto pozíciu uľahčili poľnohospodárom, lebo poľnohospodári to nikdy zo svojich prostriedkov si nedokážu urobiť. Ale, samozrejme, ja by som bol najšťastnejší, keby sme to mali majetkovo vysporiadané, ale to majetkovo vysporiadať nevieme a ďalšie desaťročia to ani vysporiadané nebude. Čiže dochádzala do úvahy len jedna možnosť, tak ako sa riešili napríklad miestne komunikácie v obciach počas prvej vlády Roberta Fica. No jednoducho sme povedali, keď chcete čerpať prostriedky na opravu týchto ciest, nemáte šancu v priebehu dvoch-troch rokoch vysporiadať tieto pozemky, to sa nedá zrealizovať. No tak sa urobila novela zákona, povedalo sa, môže sa to, pokiaľ je tam preukázaný ten vzťah, že ten pozemok slúži na verejnú komunikáciu. Podobne sa to riešilo v oblasti energetických líniových stavieb. Veď ja si na to veľmi dobre pamätám, keď som bol minister hospodárstva, ako sme riešili líniové stavby. Veď tam keby sme išli touto cestou do pekla, ktorú vy navrhujete momentálne, takisto by sme nezrealizovali ani meter kábla, neurobili by sme energetické prepojenie z Poľska smerom na Balkán, prišli by sme o veľké prostriedky z predaja elektriny, ktorá dneska tečie cez našu prenosovú sústavu, nevedeli by sme opraviť, preboha, jednu poruchu na plynovode, keby sme išli presne tou cestou, ktorú vy navrhujete. Veď to takto nejde, veď buďme trošku reálni. Preto sme sa prichýlili k tej variante.
Je to líniová stavba? Áno. Je to líniová stavba. Je to existujúca stavba? Áno, je to existujúca stavba, tak použijeme podobný algoritmus, aký bol použitý a konsenzuálne schválený, a dneska si to obce a energetici chvália, jednoducho sme uživili, sfunkčnili a udržiavame ten systém, aby bol pojazdný, aby bol funkčný.
Táto novela hovorí len o tých hmotných prácach, ktoré je potrebné urobiť z hľadiska rekonštrukcie a potom prípadnej údržby. O ničom inom. To nebude žiadny Hyde Park, kedy si tam budú Hydromeliorácie chodiť a robiť, čo chcú, na tých ochranných pásmach. Je to presne stanovené k tomuto. A celú tú novelu zákona treba vidieť aj v kontexte koncepcie renovácie hydromelioračných sústav.
Pán poslanec, čo sa týka odvodňovacích kanálov celkovo existuje momentálne 3 600 kilometrov odvodňovacích sústav. My sme vyčlenili jednu šestinu z toho, necelých 600 kilometrov a boli na to prísne kritériá. Nejde o žiadnu výstavbu nových kanálov. Ide len o rekonštrukciu existujúcich kanálov. O rekonštrukciu. Ide o rekonštrukciu v tých územiach, ktoré sú definované ako územia s veľkým suchom alebo územia s veľkým zamokrením. Sú presne stanovené úseky, kde to najviac potrebujeme. To technické riešenie, lebo to nemôžte, oddeliť hydromelioračné sústavy, len zákon, a zvlášť to riešenie je navrhnuté tak, aby tam bola aj zádrž vody. Dneska keby sme mali tie systémy urobené tak, ako by mali byť po rekonštrukcii nami pripravovaného projektu, dneska by poľnohospodári tak netrpeli suchom, ako trpeli tento rok. Čiže tá vaša fikcia, že ideme niekomu, súkromníkovi šliapať na jeho podstatu, je neopodstatnená. Využívame rovnaký mechanizmus, aký bol použitý v predchádzajúcich rokoch pre iné líniové stavby. Pokiaľ sa týka výstavby nových kanálov, žiadne nové kanály sa tam neplánujú. Takže toto je len zbytočné strašenie.
A máme tu potom ešte otázky závlah. Tam bude podobný problém, lebo to sú znovu líniové stavby, a k tým líniovým stavbám je takisto sa nejakým spôsobom treba dostať a na druhej strane máme pripravený aj mechanizmus, ako si to budú sami poľnohospodári riešiť cez závlahové družstvá a podobne.
Takže prosím vás, ja chápem, že opozičná rétorika musí nejakým spôsobom ísť proti vládnej politike, sme v politike, je to normálne, ale nepoužívajme aspoň nefér argumenty, že tu naháňame niekomu kšeft a už že nejaký nový Váhostav pripravený. Mňa to jednoducho uráža, lebo my sme boli skutočne s čistým presvedčením uzrozumení s tým, že ideme pomôcť poľnohospodárom, ideme vážne pomôcť poľnohospodárom.
A čo sa týka vysúťaženia, až sa zaujímate o projekt rekonštrukcie hydromelioračných sústav, tak by ste videli, aký čistý a transparentný ten proces je nastavený. Tam nemôže nikto spochybniť ani jeden krok, robia to externé firmy, ide sa podľa žltého FIDIC-u, robí nám to prezident asociácie práve, ktoré majú na starosť tieto žlté, biele FIDIC-y, čiže je to tak transparentné, že takéto narážky, ktoré ste urobili, sú skutočne minimálne nemiestne.
Takže, dámy, páni, ja vás prosím o zdravé posúdenie, o nebratie do úvahy nejakých strašiakov, ktoré sú úmyselne nastavené pri tejto novele, ale na druhej strane musím aj uznať, áno, museli sme to účelovo strčiť do tohto zákonu, lebo pôvodne to malo ísť do vodného zákona, pán minister, bohužiaľ, stiahol vodný zákon z legislatívneho procesu, ale my keď chceme pustiť tieto prostriedky, lebo to je viac ako 135 mil. z verejných zdrojov, a chceme, aby sa v krátkej dobe hydromelioračné sústavy obnovili, jednoducho by sme stratili túto možnosť. A bez toho, aby táto klauzula bola v zákone ustanovená, to je podmienka Európskej komisie, aby sme vôbec tieto prostriedky na hydromelioračné sústavy mohli použiť.
To je celá pravda, nič viac a všetko ostatné, ktoré ste k tomu pridali, sa zakladajú len na výmysloch a špekuláciách.
Ďakujem pekne.