54. schôdza

Pán poslanec Hlina.

152.
Ďakujem pekne. Myslím, že stojí za to sa tým zaoberať o niečo hlbšie, lebo naozaj tie zmeny, ktoré, ja som si to pozrel, ktoré vkladajú do zákona o vodách, kde cizelujú dokonca tak dôležito, až tak presne, že líniová stavba toho hydromelioračného kanála, 5 metrov z jednej strany, 5 metrov z druhej strany, to znamená, na to, aby ste teda mohli tam dať nejaký bager a čistiť to.
No zjednodušene, ak fakt chcete v tejto atmosfére v tejto krajine znova povedať, že idete za 2 mld. starých korún vyčistiť nejaké staré vodné kanály, nech sa páči. Ja mám pocit, že vám to aj v Pravde uverejnia, že aký je to záslužný čin.
Len, viete, my meníme za 2,5 mld. zvodidlá, ktoré v zásade meníme zle. A ja to poviem, aj keď sa tu niekto hnevá. Na Orave pomaly plte teraz stavajú, hej. Čiže to je to, čo ja tomu nerozumiem. Čiže ak sa naozaj toto chystá na to, že je niekde alokovaných nejakých 60 mil. eur, ktoré, je dohodnuté, že sa spláchnu tak, že sa budú vyškrabkávať nejaké staré kanále, hej, a na to, aby ste to mohli urobiť, tak potrebujete našúpať do zákona o vodách to, že mu na ten pozemok môžte vliezť kedykoľvek, akokoľvek a ešte vám musí pustiť päť metrov z jednej strany, päť metrov z druhej strany, mi to príde naozaj trošku akože prehnané.
Ja si myslím, že kolega upozornil na jednu vec, a treba sa jej venovať hlbšie. A keď na konci bude to, že chcete čistiť kanály za 2 mld. starých korún, staré nejaké hydromelioračné kanály, tak nech si ľudia zvážia prípadne, že či to je, by som povedal, že top téma alebo top problém tejto krajiny.

153.
S reakciou pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, veľmi dobre vieš, že návrh riešenia vzišiel z diskusie, ktorý bol na výbore. Ja som tento návrh vtedy, vyplývajúc z tej diskusie, ktorý bol, som navrhol. Preto som to sem doniesol.
Áno, tento problém je hlbší a neni to dnešný a neni to výmysel pána ministra, ja to chápem, ja som preto prišiel aj s návrhom riešenia, aby bolo jasné, že tam, kde hospodária Štátne lesy, na tom území spravujú Štátne lesy, tam, kde nehospodária, zabezpečuje Štátny vodohospodársky podnik. Šmitec, jednoduché riešenie. Netreba hľadať, netreba povedať, že tento kanál alebo tento drobný vodný tok áno, tento vodný tok nie, je to oveľa jednoduchšie, jasnejšie vymedzuje hranice a ja si myslím, že je to dobré riešenie a mali by ste zvážiť jeho prijatie.
Pán kolega Hlina, áno, je to tak. Meníme zákon do podoby, ako robili zákony za tvrdého socializmu, a šliapu po vlastníckych právach. Podľa mňa nie je možné takýmto spôsobom dnes pristupovať k riešeniu tejto otázky. Práve preto štátny podnik Hydromeliorácie mal jednu z úloh v predchádzajúcom období, aby vysporiadaval majetkoprávne tieto kanály, aby bolo možné pristúpiť k jeho riešeniu. Áno, nie sú na to, neni na to dostatok prostriedkov. Ale nie je riešenie, že dnes sfunkčníme tie kanály, že pôjde cez súkromné pozemky a obmedzia. Ja by som si chcel predstaviť pána ministra, keď jemu cez jeho pozemky postavia kanál a on pomaly o tom nebude ani vedieť.
Ďakujem.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove?
Nech sa páči, máte slovo.

156.
Priznám sa, že pôvodne som nechcel vystupovať, ale vystúpenie pána poslanca Simona ma donútilo k tomu, že musím sa predsa k tomu vyjadriť.
Pán poslanec, ja neverím vlastným ušiam, čo ste vôbec teraz povedal, a asi nie ste poľnohospodár, ale pritom viem, že ste, lebo máte 190 listov vlastníctva a ja neviem čoho, všelijakej ornej a poľnohospodárskej pôdy, čiže vás by malo minimálne takisto zaujímať, čo s hydromelioračnými sústavami a čo budeme vôbec robiť s odvodňovaním tam, kde máme problém s prebytkom vody, a čo budeme robiť so závlahami tam, kde máme nedostatok vody. Klimatické zmeny, ktoré máme v poslednej dobe, sú tak neuveriteľné a tento rok je klasickým príkladom toho, že keby sme mali takúto koncepciu vypracovanú v roku 2011, už mohla byť zrealizovaná a dneska straty poľnohospodárov z rastlinnej výroby mohli byť podstatne menšie.
Dámy, páni, hydromelioračné sústavy sa do roku ’89. vybudovali za obrovské prostriedky, bolo tam viac ako 70 mld. naakumulovaných prostriedkov, po roku ’89 tento majetok jednoducho pustol, odvodňovacie kanály sú dneska tak zarastené, že už ani niekde nevieme identifikovať, kde sú tie kanály, sú tam obrovské, obrovské náletové buriny, stromy, obrovské kmene, kde, kde treba súhlas pri čistení aj orgánov spravujúcich životné prostredie.
Ale čo chcem povedať? Ja sa čudujem všetkým, lebo moji predchodcovia boli všetci poľnohospodári. Nikoho nezajímalo zavlažovanie, nikoho nezaujímalo na východe odvodňovanie. Nikto neriešil vodný režim pôdy. Musel prísť nepoľnohospodár, ktorý pochopil, že pokiaľ chceme intenzifikovať a byť konkurenční v poľnohospodárskej rastlinnej prvovýrobe, musíme sa vrátiť aj k fenoménu hydromelioračných sústav. Preto sme vypracovali postupne jeden koncepčný, druhý, tretí, štvrtý a celé nám to zaklapáva do jednej ucelenej mozaiky, ako dostať poľnohospodárstvo do konkurenčneschopnej polohy v rámci európskeho priestoru, lebo my dneska v Európskej únii jednoducho produkujeme, predávame a navzájom si konkurujeme. Bez vhodnej úpravy vodného režimu jednoducho rastlinná výroba bude stále viac a viac stratová.
A teraz poďme k tomu, čo povedal pán Simon. Pán Simon, vy musíte, musíte vedieť veľmi dobre, že keby sme išli tým, čo navrhujete, vašou cestou, tak to je cesta do pekla. Tá cesta nemá koniec. Tá cesta nemá úspech. Desaťročia sa pokúšali rôzni ministri, rôzne inštitúcie o zosúladenie existujúceho stavu, to znamená, realizovaných stavieb s vlastníckymi vzťahmi. Ten proces bol periodicky začatý, periodicky ukončený a dneska je v polohe..., v nedohľadne, kedy sa to celé dorieši. Jednoducho na tieto stavby sú uvalené ťarchy a tieto pozemky nemôžu na nič iné slúžiť, len na to, aby slúžili na odvodňovanie alebo zavodňovanie jednotlivých území. Keď sme my pripravili koncepciu a využili sme ten moment, že ide nové programovacie obdobie, preto sme vyčlenili z verejných zdrojov 70 mil. na odvodňovacie kanály a 35 plus 35 na závlahy, aby sme aj túto pozíciu uľahčili poľnohospodárom, lebo poľnohospodári to nikdy zo svojich prostriedkov si nedokážu urobiť. Ale, samozrejme, ja by som bol najšťastnejší, keby sme to mali majetkovo vysporiadané, ale to majetkovo vysporiadať nevieme a ďalšie desaťročia to ani vysporiadané nebude. Čiže dochádzala do úvahy len jedna možnosť, tak ako sa riešili napríklad miestne komunikácie v obciach počas prvej vlády Roberta Fica. No jednoducho sme povedali, keď chcete čerpať prostriedky na opravu týchto ciest, nemáte šancu v priebehu dvoch-troch rokoch vysporiadať tieto pozemky, to sa nedá zrealizovať. No tak sa urobila novela zákona, povedalo sa, môže sa to, pokiaľ je tam preukázaný ten vzťah, že ten pozemok slúži na verejnú komunikáciu. Podobne sa to riešilo v oblasti energetických líniových stavieb. Veď ja si na to veľmi dobre pamätám, keď som bol minister hospodárstva, ako sme riešili líniové stavby. Veď tam keby sme išli touto cestou do pekla, ktorú vy navrhujete momentálne, takisto by sme nezrealizovali ani meter kábla, neurobili by sme energetické prepojenie z Poľska smerom na Balkán, prišli by sme o veľké prostriedky z predaja elektriny, ktorá dneska tečie cez našu prenosovú sústavu, nevedeli by sme opraviť, preboha, jednu poruchu na plynovode, keby sme išli presne tou cestou, ktorú vy navrhujete. Veď to takto nejde, veď buďme trošku reálni. Preto sme sa prichýlili k tej variante.
Je to líniová stavba? Áno. Je to líniová stavba. Je to existujúca stavba? Áno, je to existujúca stavba, tak použijeme podobný algoritmus, aký bol použitý a konsenzuálne schválený, a dneska si to obce a energetici chvália, jednoducho sme uživili, sfunkčnili a udržiavame ten systém, aby bol pojazdný, aby bol funkčný.
Táto novela hovorí len o tých hmotných prácach, ktoré je potrebné urobiť z hľadiska rekonštrukcie a potom prípadnej údržby. O ničom inom. To nebude žiadny Hyde Park, kedy si tam budú Hydromeliorácie chodiť a robiť, čo chcú, na tých ochranných pásmach. Je to presne stanovené k tomuto. A celú tú novelu zákona treba vidieť aj v kontexte koncepcie renovácie hydromelioračných sústav.
Pán poslanec, čo sa týka odvodňovacích kanálov celkovo existuje momentálne 3 600 kilometrov odvodňovacích sústav. My sme vyčlenili jednu šestinu z toho, necelých 600 kilometrov a boli na to prísne kritériá. Nejde o žiadnu výstavbu nových kanálov. Ide len o rekonštrukciu existujúcich kanálov. O rekonštrukciu. Ide o rekonštrukciu v tých územiach, ktoré sú definované ako územia s veľkým suchom alebo územia s veľkým zamokrením. Sú presne stanovené úseky, kde to najviac potrebujeme. To technické riešenie, lebo to nemôžte, oddeliť hydromelioračné sústavy, len zákon, a zvlášť to riešenie je navrhnuté tak, aby tam bola aj zádrž vody. Dneska keby sme mali tie systémy urobené tak, ako by mali byť po rekonštrukcii nami pripravovaného projektu, dneska by poľnohospodári tak netrpeli suchom, ako trpeli tento rok. Čiže tá vaša fikcia, že ideme niekomu, súkromníkovi šliapať na jeho podstatu, je neopodstatnená. Využívame rovnaký mechanizmus, aký bol použitý v predchádzajúcich rokoch pre iné líniové stavby. Pokiaľ sa týka výstavby nových kanálov, žiadne nové kanály sa tam neplánujú. Takže toto je len zbytočné strašenie.
A máme tu potom ešte otázky závlah. Tam bude podobný problém, lebo to sú znovu líniové stavby, a k tým líniovým stavbám je takisto sa nejakým spôsobom treba dostať a na druhej strane máme pripravený aj mechanizmus, ako si to budú sami poľnohospodári riešiť cez závlahové družstvá a podobne.
Takže prosím vás, ja chápem, že opozičná rétorika musí nejakým spôsobom ísť proti vládnej politike, sme v politike, je to normálne, ale nepoužívajme aspoň nefér argumenty, že tu naháňame niekomu kšeft a už že nejaký nový Váhostav pripravený. Mňa to jednoducho uráža, lebo my sme boli skutočne s čistým presvedčením uzrozumení s tým, že ideme pomôcť poľnohospodárom, ideme vážne pomôcť poľnohospodárom.
A čo sa týka vysúťaženia, až sa zaujímate o projekt rekonštrukcie hydromelioračných sústav, tak by ste videli, aký čistý a transparentný ten proces je nastavený. Tam nemôže nikto spochybniť ani jeden krok, robia to externé firmy, ide sa podľa žltého FIDIC-u, robí nám to prezident asociácie práve, ktoré majú na starosť tieto žlté, biele FIDIC-y, čiže je to tak transparentné, že takéto narážky, ktoré ste urobili, sú skutočne minimálne nemiestne.
Takže, dámy, páni, ja vás prosím o zdravé posúdenie, o nebratie do úvahy nejakých strašiakov, ktoré sú úmyselne nastavené pri tejto novele, ale na druhej strane musím aj uznať, áno, museli sme to účelovo strčiť do tohto zákonu, lebo pôvodne to malo ísť do vodného zákona, pán minister, bohužiaľ, stiahol vodný zákon z legislatívneho procesu, ale my keď chceme pustiť tieto prostriedky, lebo to je viac ako 135 mil. z verejných zdrojov, a chceme, aby sa v krátkej dobe hydromelioračné sústavy obnovili, jednoducho by sme stratili túto možnosť. A bez toho, aby táto klauzula bola v zákone ustanovená, to je podmienka Európskej komisie, aby sme vôbec tieto prostriedky na hydromelioračné sústavy mohli použiť.
To je celá pravda, nič viac a všetko ostatné, ktoré ste k tomu pridali, sa zakladajú len na výmysloch a špekuláciách.
Ďakujem pekne.

157.
Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, žiadate si slovo. Neprerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať v rokovaní.
Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Poliačik.

158.
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ako poverený zástupca z overovateľov mám tú česť predniesť výsledky tajnej voľby.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľby predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 124 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 121 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Tatianu Janečkovú nehlasoval nikto, proti hlasovalo 68 poslancov, zdržalo sa 53;
za Miloša Kollára nehlasoval nikto, proti hlasovalo 70, zdržalo sa 51;
za Mojmíra Mamojku nehlasoval nikto, proti hlasovalo 65, zdržalo sa 56;
za Ivanu Remšíkovú nehlasoval nikto, proti hlasovalo 70 poslancov, zdržalo sa 51;
za Petra Repáka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 69, zdržalo sa 52;
za Jozefa Šimka hlasovalo 15 poslancov, zdržalo sa 59, prepáčte proti hlasovalo 59 a zdržalo sa 47;
za Karola Nagya, hlasovalo 12, proti nemu hlasovalo 64 poslancov, zdržalo sa 45;
za Bystríka Žáka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 68, zdržalo sa 53;
za Andreja Pitoňáka hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 65, zdržalo sa hlasovania 51;
za Evu Kovačechovú hlasovalo 10 poslancov, proti 62, zdržalo sa 49;
za Eduarda Barányiho hlasovalo za 79 poslancov, proti 19, zdržalo sa hlasovania 23;
za Vladimíra Hiadlovského nehlasoval nikto, proti hlasovalo 69, zdržalo sa hlasovania 52 poslancov;
za Jozefa Szaba nehlasoval nikto, proti hlasovalo 67, zdržalo sa 54 poslancov a
za Juraja Kolaroviča nehlasoval tiež nikto, proti hlasovalo 68 poslancov a zdržalo sa hlasovania 53 poslancov.
Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľbu a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Barányi a oznámením, oznámiť výsledok som bol poverený ja.
Toľko, všetko k tajnej voľbe.
Pani podpredsedníčka, skončil som, ďakujem.

159.
Ďakujem pekne, pán overovateľ.

Konštatujem, teda, že Národná rada zvolila Eduarda Barányiho za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o pôsobnosti pre oblasť prístupu ku genetickým zdrojom a využívania prínosov vyplývajúcich z ich používania.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1584, spoločná správa výborov má tlač 1584a.
Dávam slovo pánovi ministrovi Jahnátkovi, aby návrh zákona uviedol.

160.
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Únii.
Nariadenie Európskej únie ustanovuje pravidlá upravujúce dodržiavanie podmienok prístupu ku genetickým zdrojom a prístupu k tradičným poznatkom, ktoré súvisia s genetickými zdrojmi, a podmienky využívania prínosov z ich používania. Problematika v ňom obsiahnutá sa týka širokej škály používateľov a dodávateľov genetických zdrojov v mnohých odvetviach hospodárstva, ako aj v oblasti vedy a výskumu.
V predloženom návrhu zákona sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a právnických osôb zodpovedných za uplatňovanie príslušných článkov nariadenia vrátane pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a stanovujú sa sankcie za porušenie povinnosti ustanovených v tomto nariadení Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.
Ďakujem, skončil som.