54. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som na základe poverenia predkladateľov návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (teda tlač 1676), uviedol tento návrh zákona podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Tento návrh novely je ďalším z novelizačných pokusov upraviť vnútorné pomery rokovania Národnej rady a som si vedomý, že v činnosti nášho parlamentu ide vždy o veľmi citlivú záležitosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že ide o viacnásobne opakovaný pokus o novelizáciu zákona o rokovacom poriadku v tomto volebnom období.
Cieľom návrhu, ako vyplýva aj z dôvodovej správy, je okrem stransparentnenia legislatívneho procesu aj upravenie postupu zverejňovania návrhov zákonov, spoločných správ výborov a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom zákonov na webovom sídle Národnej rady.
S poukazom na dĺžku doterajšieho uplatňovania zákona o rokovacom poriadku sú obsahom novely aj ďalšie zmeny, ktoré sa javia ako nevyhnutné. Ide najmä o zrušenie obsolentných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, spresnenie a doplnenie inštitútu interpelácií, inštitútu hodiny otázok, úpravu posudzovania neúčasti poslanca na rokovaní Národnej rady, ako aj hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Predmetom novelizačných ustanovení je tiež reštrikcia obmedzenia, predkladania vecne nesúvisiacich noviel, ako aj úprava spôsobu podávania procedurálnych návrhov.
Predkladatelia návrhu tu boli vedení okrem iného nielen potrebou a možnosťou pre budúce obdobie pripraviť spoločne nevyhnutnú úpravu niektorých ustanovení rokovacieho poriadku, boli tiež vedení ambíciou reagovať na IV. kolo hodnotenia GRECO, v rámci ktorého sa okrem iného posudzuje aj prevencia korupcie členov parlamentných zhromaždení, preto súčasťou tohto návrhu zákona je Etický kódex poslanca, ktorý má podobu prílohy k návrhu zákona, teda bude neoddeliteľnou súčasťou zákona o rokovacom poriadku, čím, samozrejme, nadobudne aj silu zákona.
Predložená novela rokovacieho poriadku upravuje v tejto súvislosti aj disciplinárne konanie a sankcie za porušenie ustanovení etického kódexu.
Účelom novely rokovacieho poriadku je však aj spresnenie jednotlivých ustanovení a odstránenie obsolentných ustanovení v nadväznosti na iné právne predpisy prijaté v uplynulých volebných obdobiach.
Kolegyne, kolegovia, nebudem sa hlbšie venovať okolnostiam, ktoré súviseli s prípravou tohto návrhu, pretože chcem zdôrazniť, že chápeme tento návrh ako otvorený dokument, dokument, o ktorom možno v prostredí Národnej rady rokovať formou, na akej sa prípadne dohodneme v priebehu do druhého čítania, úpravy jednotlivých inštitútov, dokonca aj vkladania niektorých ďalších inštitútov, na ktorých bude všeobecná politická zhoda, pretože sme boli vedení pravidlom, ktoré sme ako politická strana, a zatiaľ sme jeho navrhovatelia iba z jednej strany, že nebudeme vstupovať doň a jednostranne využívať parlamentnú väčšinu na úpravu rokovacieho poriadku, teda pravidiel politického zápasu, teda tam, kde nie je čo možno najširší konsenzuálny súhlas. Takže aj v záujme takto vytvorenej atmosféry na prípadné veci zareagujem skôr v rozprave, pokiaľ sa to ukáže ako nevyhnutné.
A teraz mi dovoľte na záver len skonštatovať, že predložený návrh zákona zodpovedá legislatívnotechnickým predpokladom na rokovanie podľa § 71 až 86 zákona o rokovacom poriadku, a dovolím si vás požiadať o priaznivý prístup k predloženému návrhu, pričom po rozprave navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, poslancovi Borisovi Suskovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre európske záležitosti a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona výbory do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Za klub OĽaNO sa tak prihlásil pán poslanec Miroslav Kadúc. Ďalej je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý a pán poslanec Alojz Hlina.Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, máte slovo. Pán poslanec vystupuje v rozprave za klub OĽaNO.

Prajem všetkým dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii rokovacieho poriadku.
Ešte predtým mi dovoľte aj napriek nejasnosti jedného článku, konkrétne článku 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámiť, že mám verejný záujem na tom, aby bol tento návrh prerokovaný, takže, aby bolo všetko kóšer.
Predtým, ako sa dostanem k tomu, čo je podľa mňa v tomto vystúpení zásadné, treba povedať, zopár vecí.
Tento návrh nás posúva maličkými krokmi vpred. Je to zmena rokovacieho poriadku, ktorá má zabezpečiť, aby aj v tejto sále bola dôstojnejšia kultúra, aby návrhy zákonov boli prerokovávané v prostredí, kde sa zabezpečí dialóg a konštruktívna diskusia.
Určite ak môžem vypichnúť niektoré veci z tohto návrhu, ktoré sa javia podľa predkladateľa ako zásadné, tak to je úprava inštitútu späťvzatia návrhu ako reakcia na prax, že niektorí poslanci opakovane zobrali návrh späť a potom ho opakovane predložili v tom istom znení. Tá úprava je dobrá vec, ktorá sa žiadala už niekoľko rokov.
Tu určite stojí za to, hodnotiť pozitívne miernu úpravu hodiny otázok, keď sa zavádza ten časový limit z 15 na 5 minút, to sa týka hlavne premiéra pri otázke od vládneho poslanca, som sám prekvapený, že ste prispeli k takejto úprave, aj keď viem si predstaviť ďaleko, ďaleko dôraznejšiu úpravu hodiny otázok ako jedného zo základných inštitútov kontroly vlády, nepochybne posunom vpred je aj poslanecký prieskum a javí sa, že posun vpred je aj etický kódex.
Teraz by som ale skončil, pretože ďalšie pozitíva v rokovacom poriadku nenachádzam, skôr si myslím, že by sme sa mali zaoberať tým, čo táto novela neobsahuje.
My sme počas leta s pánom podpredsedom rokovali, zastali sme podľa mojich vedomostí jediné pripomienky k tomu, čo by mal rokovací poriadok upravovať. Nebolo na ne reflektované, aspoň v tomto návrhu to nevidím.
A len pre záznam a zároveň pre ambíciu toho, aby boli tie pripomienky zapracované v druhom čítaní, si dovoľujem povedať, čo neobsahuje táto predložená novela.
Určite neobsahuje táto novela podľa mňa dve zásadné veci, a to, čo má plniť parlament primárne, a to je kontrola vlády, a teda dva základné inštitúty, a to je hodina otázok a interpelácie. Tak ako sa dnes vykonávajú tieto dva právne inštitúty, tak by to nemalo proste fungovať. Nemôže sa stať, že na hodine otázok, keď majú členovia vlády byť konfrontovaní množstvom otázok, útokmi, by som povedal, ale v tom dobrom slova zmysle, aby sme sa posunuli vpred, aby vláda začala robiť to, čo ľuďom sľúbila, aby plnila to, čo má plniť. A to je výkonnosť, ktorá je kontrolovaná parlamentom, pretože v tejto sále je to známe, ale opäť pre záznam aj pre občanov treba povedať, že stáva sa, že 83 poslancov strany SMER nemá problém napísať po jednej otázke, prípadne tých otázok je vždy ďaleko viacej od vládnych poslancov ako od opozičných. A potom pri žrebovaní, samozrejme, vyjde to, že pán premiér dostane prvé tri otázky od vládneho poslanca, čo largo znamená, keďže má obmedzený čas 15 minút, že na opozičnú otázku, teda na tú najzákladnejšiu otázku, na tú kontrolnú, pretože vládni poslanci zjavne nekontrolujú výkonnú moc a svoju výkonnú moc svojho premiéra, nezostane proste priestor. Toto nepovažujem za správne, boli tu rôzne diskusie o tom, či rozdeliť otázky na vládne a opozičné v rovnakom pomere, si stále nemyslím, že v tejto kultúre, v tejto sále to plní kontrolnú funkciu. Dokonca si myslím, že hodina otázok by mala slúžiť vyslovene iba pre opozíciu.
Podobne sa to týka interpelácií. Mikuláš Huba by vedel určite rozprávať, aké odpovede dostáva na svoje desiatky interpelácií, že tie odpovede nestoja za nič. A pritom je povinnosťou člena vlády odpovedať na to, na čo sa poslanec pýta, ale odpoveď, ktorá neobsahuje elementárne prvky odpovede a iba konštatuje nejaké fakty, nie je možné považovať za riadnu odpoveď v zmysle toho, čo káže členovi vlády ústava. Neexistuje žiadna sankcia za porušenie inštitútu interpelácií, ale iba sľub člena vlády, ktorý má dodržiavať zákony a ústavu. Ja sa pýtam, ak člen vlády nedodrží to, čo mu káže ústava, porušil alebo neporušil sľub? Dovolím si odpovedať, že, áno, porušil ho.
Ďalej, dlho sa tu stretávame s inštitútom mimoriadnej schôdze. Stáva sa to pravidlom, že vládna väčšina mimoriadnu schôdzu neodsúhlasí, jej program neodsúhlasí, mimoriadna schôdza aj keď je zvolaná dostatočným počtom poslancov, proste sa nekoná. Osobne si myslím, že ako nástroj politického boja to má svoj význam na obidvoch stranách, ale určite stojí za diskusiu hovoriť o tom, že zamietnutie návrhu programu schôdze by malo byť podľa môjho názoru aspoň kvalifikovanou väčšinou. Vtedy budeme môcť hovoriť o tom, že mimoriadna schôdza nemá žiadny význam, lebo je to politikum, ak to povedia tri pätiny všetkých poslancov. Takéto hlasovanie nie je ničím výnimočným. A myslím si, že mohli by sme určite o tom diskutovať.
Myslím si, ďalej, že účasť na rokovaní Národnej rady by mala byť napríklad pre verejného ochrancu práv ako ústavného činiteľa zabezpečená rokovacím poriadkom. Dnes to je možné, ale nie je to povinnosť tohto pléna. To, myslím si, je škoda.
Rovnako schválenie trojpätinovou väčšinou podľa mojej mienky vyžaduje aj naše rokovanie po 19.00 hodine. Je nielenže nedôstojné, ale určite to neslúži verejnej kontrole, ak sa rokuje cez noc. Je niekoľko stovák, tisícok možno desaťtisíc občanov, ktorí sledujú rokovanie parlamentu a určite mi dajú za pravdu, že po 19.00 hodine majú nášho rokovania plné zuby. A to je vlastne cieľ toho, rokovať proti noci len preto, aby bola verejná kontrola obmedzená. Nepovažujeme správnu takú úpravu, pomocou ktorej čo i len jednoduchou väčšinou viete odhlasovať pokračovanie schôdze aj po 19.00 hodine.
Určite za úpravu stojí inštitút poslaneckého prieskumu, ktorý vy, áno, posúvate vpred, ale musí tam byť poverenie výboru. Inými slovami, ak sa väčšina vo výbore zhodne, že neodsúhlasí ten prieskum, tak nebude.
Takto by som mohol pokračovať, tých pripomienok, pán podpredseda parlamentu mi dá isto za pravdu, sme mali niekoľko, ale spomeniem ešte tri z nich.
Skrátené konanie. Skrátené konanie v tomto parlamente opakovane prešlo bez toho, aby na to bol čo len deklarovaný a vysvetlený dôvod. Osobne si myslím, že ak § 89 rokovacieho poriadku, ktorý dáva prísne kritériá toho, kedy môže byť skrátené konanie, uvádza tieto kritériá, majú byť naplnené v odôvodnení predloženého návrhu na skrátené konanie. Nepamätám si riadne odôvodnené skrátené konanie.
Rovnako mali ste tu problém s predsedom NKÚ, s jeho voľbou len z toho dôvodu, že rokovací poriadok neupravoval povinnosť robiť opakovanú voľbu. Bývalý predseda NKÚ nadsluhoval takmer tri roky. Tu máte jasný dôkaz toho, že rokovací poriadok má proste medzery. Veď prijmime úpravu, ktorá povie, že ak niekto presluhuje svoje volebné obdobie, je povinnosť predsedu parlamentu vyhlásiť voľbu, dokonca na každej ďalšej schôdzi až do zvolenia, lebo očividne tuto politická kultúra nie je tak zrelá, aby dokázal vyhlásiť voľbu na každej schôdzi. Museli sme tri roky čakať na predsedu NKÚ.
Ja teda som veľmi nešťastný, keď vidím že niektoré materiály sa vytláčajú v stovkách výtlačkov a väčšina z nás, som presvedčený, drvivá väčšina z nás tie výtlačky zahadzuje do koša. Sme v modernej dobe, v modernej spoločnosti, každý z nás má počítač. Prečo neposielame dokumenty elektronicky? Myslím si, že toto stojí za úvahu, v rokovacom poriadku v § 145 vieme dať aj prednosť elektronike. Každý z nás ovláda počítač, predpokladám. A myslím, že keď sa teraz pozriem okolo seba, tak som o tom presvedčený.
Teraz sa vyjadrím k tomu zásadnému, prečo nebudem môcť hlasovať za tento návrh zákona. Viete vy prichádzate podľa môjho názoru s politickým riešením namiesto toho, aby ste prichádzali s vecným riešením, a to ešte aj ku koncu volebného obdobia, čo sa nejaví úplne správne, úplne pokojne to mohlo byť na úvod volebného obdobia. Ja si pamätám, že už v prvom roku pán predseda Paška zriadil parlamentnú komisiu pre zmenu rokovacieho poriadku, okrem iného aj pre zmenu ústavy. Tri roky to stálo, tri roky sme pozerali, ako rokovací poriadok nefunguje. Nič sme s tým neurobili. A myslím si, určite mi budete oponovať, že toto je rokovací poriadok pre budúce volebné obdobie. No minimálne podľa účinnosti od 1. 1., toto volebné obdobie sa končí až niekedy na jar, stále to bude platiť pre toto volebné obdobie. Ale aj napriek tomu, dovolím si povedať, že toto je rokovací poriadok, ktorý sa bude týkať výlučne strany SMER alebo aj jeho koaličného partnera. Podľa mňa iba veľký optimista si myslí, že po nasledujúcich voľbách nebude SMER vládnuť. Vzhľadom na, musím to povedať, egoizmus niektorých lídrov, bohužiaľ, vládu strany SMER tu budeme mať opäť a tento rokovací poriadok sa bude týkať hlavne strany SMER. A preto ja sa bojím, že my prejdeme do druhého čítania, ale niektorí obchodníci so svedomím si vyrokujú také podmienky, že ten rokovací poriadok prejde aj celým legislatívnym procesom, prejde aj s podporou niektorej opozičnej strany a budú tam len úpravy, ktoré môžu opozíciu zatlačiť do ešte väčšieho kúta. To, si myslím, nemôžeme dovoliť.
Váš návrh je, pán podpredseda parlamentu, neúprimný minimálne zo štyroch dôvodov, a to, že počas troch rokov ukazujete, že proste neplníte svoje sľuby, ktoré ste dali voličom, a iba lepíte diery, ktoré vám postupne sa ukazujú, po druhé, že s tým návrhom ste určite mohli prísť skôr, tá pracovná skupina bola už v prvom roku, teda v tom roku 2012, po tretie to je otázka, ako môže niekto pokúšať sa novelizovať rokovací poriadok, keď ho sám nedodržuje, ako som povedal, pri skrátených konaniach, dokonca pri Zbierke zákonov, ktorá ma zakazovať prílepky na tejto schôdzi, zajtra budeme mať prílepok o dépeháčke, doteraz nevieme, na čo bude znížená, pričom vy deklarujete už neviem koľko, že sú nie dobré prílepky, nepriame novelizácie, vy to aj tak robíte, a pritom to zavádzate na tej istej schôdzi, a, po štvrté, nemáte problém, nerozpakujete sa nedodržať 6-mesačnú lehotu na predloženie zákona. V preklade to je, že ak je zákon neschválený, vy nemôžete počas šiestich mesiacov predložiť ten istý zákon. Pri ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu vy ste nedodržali tú 6-mesačnú lehotu a bez rozpakov ste ho skôr predložili do tohto pléna. A pritom ešte zavádzate etický kódex, čo je úplná pikoška, vy chcete etické normy, keď nedodržujete zákon.
Z týchto dôvodov považujem vašu snahu za neúprimnú a nemôžem ju podporiť a tak v prvom čítaní sa nepochybne zdržím hlasovania a budem presviedčať všetkých členov nášho klubu, aby urobili to isté.