54. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Číž, naozaj ak chcete, aby sme uverili, že to myslíte úprimne, tak len konkrétne v tomto jednom bode, ktorý teraz aj pred chvíľočkou zaznel k otázke poslaneckého prieskumu, no zmeňte to, zmeňte to, aby sme si mohli vykonávať svoje povinnosti, lebo moja tri a polročná skúsenosť je taká, že odsúhlasenie poslaneckého prieskumu výborom, kde máte väčšinu, nikdy nenastalo. Takže máte veľmi jednoduchý spôsob, ako dokázať, že napríklad tento jeden konkrétny bod chcete zmeniť tak, aby sme mohli svoj mandát napĺňať.
A ešte jedna poznámka na vaše vystúpenie, na moje osobné konto. Ja viem, my sa asi od istej chvíle nemusíme mať osobne až tak veľmi v láske, ale však napokon sú ľudia, ktorí sa majú viac radšej, niektorí, ktorí sa majú menej radi. A myslím si, že v našom prípade je to otázka tej chvíle, keď ste povedali, že ľudia, ktorí bojujú proti korupcii a poukazujú na ňu, sú podľa vás udavači. Ja som vás skutočne v tejto chvíli prestal chcieť tak úplne mať v obľube. Ale to mi nebráni v tom, aby som vecne počúval, čo hovoríte.
Vy ste si zrejme nevšimli jednu vec, keď ste teda ma viackrát spomenuli, že som bol jeden z tých poslancov, ak som nebol tu dokonca úplne sám, ktorý povedal, že etický kódex ako taký, áno, potrebujeme, akurát jeho obsah treba zmeniť tak, aby naozaj bol prijateľný. Takže toto je, prosím, vec, ktorú som podporil, zatiaľ čo z vášho vystúpenia vyplývalo, že mi to vadí. My sme v Lesoch Slovenskej republiky zaviedli etický kódex už v roku 2003 a platí dodnes. A je dobre, že platí. Takže prečo by nemal platiť pre poslancov etický kódex. Počúvajte ma druhýkrát, čo hovorím. Ďakujem.

Pán podpredseda, chápem, ťa, že ako navrhovateľ si sa snažil aj vo svojom vystúpení obhájiť návrh zákona, ale s niektorými tvojimi stanoviskami nemôžem súhlasiť. Áno, ani poslanecký klub KDH nedal na základe prvej konzultácii o možnom návrhu o zmene rokovacieho poriadku písomné pripomienky, ale, pokiaľ sa dobre pamätám, na tom rokovaní jednotlivé poslanecké kluby znášali isté požiadavky na to, že ak má byť rokovací poriadok schválený, poďme sa rozprávať v širších súvislostiach aj o iných zákonoch, napríklad o zákone o konflikte záujmov alebo o zákone tak, ako to povedal pán poslanec Abrhan, o lobingu. Vtedy ja by som videl, že je tu istá ochota. No ale k tým rokovaniam už ďalej neprišlo. Vy ste to uchopili individuálne do svojich rúk. Parlamentným inštitútom ste dali vypracovať návrh, možno aj porovnanie s inými rokovacími poriadkami iných parlamentov. Ale to náš problém nerieši, pán kolega. Rokovací poriadok nemá byť tým, ktorý má stanovovať pravidlá nejakého politického zápasu, rokovací poriadok má byť tou právnou normou, ktorá má stanovovať pravidlá politickej súťaže, nie založenej na dominancii a moci väčšiny. A teraz nemyslím len na vašu stranu, ktorá vládne sama, ale aj na koalíciu, ktorá môže byť z rôznych alebo z viacerých politických strán. A, ako som spomenul aj vo svojom vystúpení, mali by tam byť korektné pravidlá, ktoré nedajú do rúk väčšine diskriminovať menšinu alebo, naopak, menšine diskriminovať väčšinu.Obštrukcia, viackrát si sa pohrával s týmto termínom, je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Najprv sa vyjadrím vecne. Vy ste dali výzvu niekedy v júni poslať vám pripomienky k rokovaciemu poriadku. Ja som za náš klub poslal asi 15 takých pripomienok. Vy teraz tvrdíte, že ste akceptovali z toho dve veci. Akceptovali ste tam jednu drobulinkú lehotu a druhú vec iba čiastočne. Nič iné ste s tým neurobili. Ja som vám poslal s odôvodnením všetko, čo ste k tomu potrebovali, pričom vy ste sa správali ako doteraz, ako valec. Dali ste tak svoje znenie, ktoré je zlé. A neviem, z čoho vychádzate, pán podpredseda, že je tu vysoká miera konsenzu na to, aby ste predložili takýto zákon, lebo ja od tej deviatej hodiny doobeda tu ten konsenzus proste nevidím. Neviem u koho ho máte, na tejto mojej strane určite nie je.

Tento váš návrh je nedostatočný, je zlý, je neúprimný. Pán podpredseda, vy ste mali tri roky šancu prijať zmenu rokovacieho poriadku, vy ste to neurobili, vy proste tri roky ukazujete ľuďom, že vy iba sľubujete a že nič iné nerobíte. A ste povedali, že ste veľmi citlivý na spoločenskú objednávku.A tretia vec. Ako môžete chcieť, aby sme vám zahlasovali za návrh, pri ktorom vy sami neudržujete ten rokovací poriadok (skrátené konania, prílepky, mesačná lehota, nemožnosť podať návrh zákona, ako sa môžete stavať do pozície, aby sme prijali ten návrh, lebo je dobrý? Vy dávate etický kódex, a pritom sami porušujete zákon. To je nonsens.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, ja som vo svojom vystúpení bol veľmi kritický k návrhu zákona, ktorého ste spolupredkladateľom, ale žiadnym slovom som sa nedotkol vašej osoby ani osoby ostatných dvoch predkladateľov. Ja som to moc nepočítal, ale myslím si, že minimálne trikrát ste na mňa zaútočili vo svojom prejave. To je len k tej politickej kultúre vzájomnej v tejto veci.

Ale poďme k tomu podstatnému. Ak sa niečo nepatrí v tejto snemovni, tak sa nepatrí nehovoriť pravdu za týmto rečníckym pultom, za ktorým ste stáli. A vy ste preukázateľne hovorili nepravdu pred chvíľou, keď ste povedali, že ten zákon zakazuje naďalej dary nad 100 eur. Tak dovoľte mi prečítať vám váš vlastný návrh: „Poslanec, ktorý prijal dary pri výkone svojej funkcie a ich hodnota zjavne presahuje 100 eur, je povinný ich registrovať v osobitnom registri výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a používať ich ako verejné zdroje na verejné účely.“ To znamená, poslanec podľa vášho návrhu bude môcť tie dary prijať, bude ich mať dať do registra. Ako som povedal, keď ich nedá, hrozí mu až pokuta 500 eur. Z toho sa naozaj tí všetci roztrasú. A ak ich nebude náhodou používať na verejné účely, hrozí mu tiež pokuta 500 eur, z čoho už dostane infarkt, chudák, ale bude môcť zjavne prijímať dary podľa vašej vlastnej formulácie.A ste hovorili o tom, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude rozhodovať o tom, či tie dary majú ísť niekam do depozitu, ako ich môže využívať. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nielenže takú kompetenciu nemá dnes, ale nemá ju ani v jednom z vašich návrhov. Takže to je tiež čistá nepravda. Neviem, prečo to chcete dneska zahmliť namiesto toho, aby ste priznali, že pravdepodobne z nekompetentnosti ste tam tieto ustanovenia dali a jednoducho v druhom čítaní ich vyhodíte. A to je všetko, čo k tomu treba povedať.

Pán kolega Číž, vy ste tu hovorili o zodpovednosti, že väčšina má zodpovednosť, ale ja vás ubezpečujem, že aj my máme zodpovednosť. Bohužiaľ, nemôžete sa správať podľa príslovia: „Vyhraj voľby a môžeš robiť všetko.“
A ešte by som chcel povedať k tomu návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať, že ho robili odborníci z parlamentného inštitútu. Chcem vám povedať, že tí odborníci z parlamentného inštitútu zobrali návrh skupiny poslancov opozičných, v ktorej pracoval aj kolega Brixi, ktorý mal 32 bodov. Vykastrovali ho, nechali tam 15 bodov a spravili z neho úplne bezzubý zákon, taký ako acylpyrín. Nikomu to nepomôže ani neuškodí. Jednoducho, pán kolega, jedna tretina poslancov v tom mojom výbore môže zablokovať všetko. A to je neprípustné. Naozaj to je aj v rozpore s odporúčaniami skupiny GRECO.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Číž, vo svojom vystúpení ste povedali, že v parlamente je veľká miera konsenzu na zmenu rokovacieho poriadku, pričom v rade faktických poznámok odzneli slová, že tomu tak nie je. Ja chcem potvrdiť vaše slová. S kýmkoľvek z opozície sa rozprávate, takmer každý odpovie, že je potrebné zmeniť rokovací poriadok. Zaujímavé je, že krátko pred voľbami sa z rokovacieho poriadku opätovne stáva politická téma namiesto toho, aby sa hľadali v opozícií vecné riešenia. Ak niekto nepredloží pripomienky alebo hovorí o potrebe zmeny aspoň tohto jedného bodu v tomto vašom návrhu zákona, že môžeme o tom hovoriť, tak ja hovorím, teraz sme v prvom čítaní, v druhom čítaní vo výboroch, v druhom čítaní v pléne sa dá zmeniť na tomto zákone takmer všetko, tam možno ani nadpis nemusí zostať ten, ktorý je pôvodný. Takže, kolegovia z opozície, ja neviem o čom hovoríte, že keď zmeníme aspoň túto jednu vec, tak potom sa môžeme pohnúť ďalej. Najskôr pristúpte seriózne, konštruktívne k rokovaniu o tomto návrhu zákona a potom môžeme o týchto veciach hovoriť.
Kolegovia predovšetkým z opozície, a to nie je môj názor v tejto chvíli vládneho poslanca, všetci sa zhodneme na tom, že parlament má slúžiť spolu s vládou na spravovanie krajiny. Teda rokovací poriadok má zabezpečovať kontrolnú právomoc poslancov a parlamentu voči vláde, ale parlament nemá byť divadelnými doskami pre trápne predstavenia opozície, keď trikrát podáte ten istý návrh zákona a krátko pred hlasovaním ho stiahnete. Toto je tá podstata. O nej sa bavme a hľadajme spoločné východiská, lebo tak ako to irituje nás, rovnako to irituje aj vás. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predkladateľ, Etický kódex poslanca, ktorý presadzujete, je v interakcií vymožiteľnosti rovnako impotentný ako napríklad platný zákon o poslancoch. Ja tu len zacitujem z § 15, kde sa vymenúvajú povinnosti poslanca, napríklad radiť sa s voličmi, orgánmi Národného frontu, vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu, využívať vo svojej poslaneckej činnosti skúsenosti zo styku s orgánmi Národného frontu a tak ďalej. Ja vidím akútnu potrebu prijať práve túto právnu normu ako úplne novú, nie novelizovanú, ale novú. A ja som už vo štvrtom volebnom období priniesla novelu tohto zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch, kde som práve chcela, aby poslanci mohli uskutočňovať poslanecký prieskum aj jednotlivo, kde žiaľ, neuspela som. A musím len konštatovať, že je hanbou celej Národnej rady, že poslanci sa riadia takýmto platným socialistickým zákonom o poslancoch. Zamyslíte sa nad tým.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len trošku možno osobne vyjadrím k navrhovateľovi. (Reakcia z pléna.) Ale počúvaj ma. Ja myslím, že než sa baviť o impotencii, lepšie je baviť sa o potencii. Ja som počas celej tej diskusie trošku mal na mysli to, čo aj ty máš, aj ja mám rád. A to je džezová hudba, a teda priestor slobody. A snažil som sa nájsť nejaké konotácie v tejto oblasti k parlamentarizmu a k rôznym jeho mutáciám. Vieš, swing, bebop, tak vtedy to odsýpalo, vtedy to ťukalo, vtedy ešte aj west coast a cool džez mohli byť, vieš, ale potom prišiel free džez a rozbil všetky klasické predstavy o harmónii, rytme, intonácii, alebo prišiel Charlie Mingus, ktorý nadával publiku. Aj to je dobrá paralela k excesom, ktoré stáli pri zrode akéhosi posunu aj tohto rokovacieho poriadku, ale, samozrejme, sú aj čarovnejšie veci, ktoré súvisia s fjúžnom, džezovými crossovermi, new džezom. A, vieš, ja by som v tejto rozmanitosti týchto džezových štádií aj apeloval na toleranciu na toleranciu k rôznorodosti, na rôzne formy parlamentarizmu. Ja myslím, že ty ako milovník týchto žánrov nebudeš mať k tomu ďaleko, aj keď ti podsúvajú všelijaké iné dôvody. Ja osobne tiež cítim to, čo hovoril aj kolega Petrák, snahu niečo s tým rokovacím poriadkom spraviť, ale nie preto, aby boli na nás okovy, ale aby niektoré excesy, ktoré sú možno už za hranicou, proste tu neboli. Čiže v tomto sa prihováram za toleranciu na všetky džezové formy vrátane excesov a vrátane nadávania publiku, keď to má fazónu. Ďakujem.

Ja len veľmi krátko sa vyjadrím, lebo vzhľadom na tie vystúpenia sa celkom nepodarí ešte udržať, pokiaľ možno, aspoň trošku konsenzuálnu atmosféru s tým, že predsa len prevládne zdravý rozum a pokúsime sa ešte porozprávať o tých veciach, lebo naozaj prijatie alebo neprijatie tohto zákona nemá životný charakter, ak ho neschválime, tak ho neschválime, má byť to prejavom dobrej vôle pre budúci parlament. Ten problém keď zostane, tak zostane.Ale k pánovi Abrhanovi. Len to sú tie veci, o ktorých treba rozprávať v tomto parlamente. A treba ich rozdiskutovať, to právo menšiny treba hlboko rešpektovať, tie nadpozitívne práva tu kdesi sú, ale na druhej strane sa musia rešpektovať aj nevyhnutné práva tej väčšiny a o hľadaní o tom pomere toho celého, do akej miery je potrebné rešpektovať potreby, ktoré musí mať tá väčšina k dispozícii, aby mohla zmysluplne konať a na druhej strane aby mohol fungovať ten nádherný vejár rozmanitosti, ktorú mám rovnako rád. Ale je zaujímavé, že práve z kresťanského prostredia, ak hovoríme teda o filozofii, niektorí doviedli tú relativitu do absurdnosti s tým, že vlastne pravda neexistuje a podobne. A práve kresťanskí vedci mnohí vstupujú do prostredia, že v prostredí spoločenského života nejaké tie spoločné pravdy aspoň na chvíľu patriace hľadať musíme, že je to nevyhnutné, pretože sa tu úplne rozsýpa kontext, pretože ten znak demokracie, že hlas génia a hlas idiota má rovnakú cenu, tak do istej miery môže demokraciu aj rozkladať. Takže musíme hľadať vnútorne formy, ktoré udržia nádheru demokracie, ale na druhej strane aj schopnosť človečenstva a ľudstva spravovať si svoje vlastné veci.