54. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som za klub Kresťanskodemokratického hnutia, ale ako i predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií povedal pár slov k predkladanej novele ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý predkladá predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini spoločne s dvoma podpredsedami Národnej rady pani poslankyňou Janou Laššákovou a pánom podpredsedom Miroslavom Čížom, teda sú to vrcholní funkcionári Národnej rady.
Tak ako tu už aj bolo povedané, snaha o novelu tohto ústavného zákona, resp. návrh na jeho zmenu je v tomto volebnom období v tomto pléne už štvrtýkrát. Je to okrem iného i preto, aby Slovenská republika splnila odporúčania skupiny GRECO, ktorá je orgánom Rady Európy a ktorej cieľom je napomáhať jej členským krajinám v boji proti korupcii, tým, že sleduje dodržiavanie protikorupčných štandardov. Skupina GRECO pomáha štátom identifikovať nedostatky v národných protikorupčných politikách a odporúča im potrebné legislatívne, inštitucionálne a praktické reformy. V súčasnej dobe zahŕňa 48 európskych štátov vrátane Slovenska aj Spojené štáty americké.
V októbri minulého roku prebehlo tzv. štvrté kolo hodnotenia a táto správa uviedla i odporúčania pre Slovensko. V nej sa hovorí o značnom korupčnom riziku poslancov, ale aj sudcov a prokurátorov. Táto správa poukazuje tiež na spoločné výzvy, ktoré predstavujú nedostatky pri vykonávaní predpisov o konflikte záujmov, v prípade poslancov kritizuje reguláciu kontaktov s lobistami.
Z odporúčaní a opatrení vo vzťahu k poslancom Národnej rady zdôrazním potrebu zdokonaľovať a spresňovať predpisy týkajúce sa majetkových pomerov tak, pán poslanec Číž, dobre počúvajte, teraz tak, aby zahŕňali podávanie informácií o finančných záujmoch, partnerstvách, iných obchodných dohodách alebo výhodách zo strany domácich a zahraničných subjektov predstavujúcich určitú stanovenú hranicu.
Snáď najdôležitejším opatrením, ktoré určite tento návrh novely nerieši, je posilniť kontrolu dodržiavania a presadzovania pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, majetkových priznaní a ich obmedzení vzťahujúcich sa na poslancov Národnej rady, ktoré ustanovuje práve zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tým, že treba posilniť mandát výboru pre nezlučiteľnosť. A to tento návrh novely skutočne nerobí.
Skupina GRECO odporučila i termín na realizáciu opatrení vo vzťahu k Národnej rade do 1. 2. 2015. Tento termín ste alebo sme nestihli.
Dokonca sa týmto odporúčaním zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, uznesením č. 542 z 29. 10. 2014 uložila ministrovi spravodlivosti plniť úlohy z opatrení do 15. 2. 2015. Bohužiaľ, minister spravodlivosti ani vedenie Národnej rady uznesenie alebo odporúčanie vlády nerealizovalo a v skupine GRECO tak utŕžime hanbu.
Páni a dámy, už som povedal, že tento návrh novely ústavného zákona je v Národnej rade Slovenskej republiky po štvrtýkrát, teda niečo z jeho histórie poviem.
Prvýkrát bol takýto návrh novely ústavného zákona predložený skupinou poslancov. Prečítam ich v abecednom poradí. Sú to pán Beblavý, Kadúc, Poliačik, Přidal, Solymos a pani poslankyňa Žitňanská. A bolo to 26. 9. 2013, ako tlač 735 s navrhovanou účinnosťou k 1. januáru 2014.
Na zasadnutí poslaneckého grémia na začiatku júla 2013 vtedajší predseda Národnej rady Pavol Paška deklaroval, že on v tomto návrhu nevidí zásadný problém, ale 30. 10. 2013 keď sa o tomto návrhu hlasovalo, podporilo ho zo 127 hlasujúcich 54 opozičných poslancov a nepodporil ho ani jeden jediný poslanec strany SMER, dokonca sa hlasovania zdržal aj člen pracovnej skupiny, ktorý ho pripravila, pán poslanec Brixi, a to i napriek tomu, že v pracovnej skupine vyjadril súhlas týmto spoločným kompromisným návrhom. Tá pracovná skupina teda nepovažovala ten návrh za optimálny, ale bol to kompromisný návrh.
Pán poslanec Brixi vystriedal v tej pracovnej skupine pôvodne nominovanú zástupkyňu strany SMER pani Renátu Zmajkovičovú, bývalú podpredsedníčku Národnej rady, ktorá začala pracovať v tejto skupine, ale už vtedy bolo jasné, že slovo, prípadne súhlas s návrhom novely pani podpredsedníčky Národnej rady by bolo len predsa ťažšie spochybniť či vziať späť tak ako slovo mladého poslanca Brixiho.
O tom, že SMER ten návrh nepodporí, rozhodoval, samozrejme, nikto iný ako Robert Fico. Ten návrh odmietol, asi dobre vedel, prečo tak urobil, ale sľúbil, povedal, že tu pokračuje príprava vládneho návrhu zákona a SMER chce predložiť určité opatrenia do budúcnosti. Bola to, samozrejme, polopravda. Vláda či ministerstvo spravodlivosti také nič nepripravovali ani nepripravili, ale SMER dnešným návrhom prináša určité opatrenia. Sú kozmetické, bezzubé, nič podstatné neriešia. A občania tak budú vedieť o majetkových pomeroch a prírastkoch presne toľko, dokonca v prípade nehnuteľností ešte menej ako teraz.
Spomínaná skupina opozičných poslancov, Beblavý, Gál, Kadúc, Poliačik, Přidal a Žitňanská, pána Solymosa v nej vystriedal pán poslanec Gál, predložila 26. 9. 2014 opätovne svoj návrh do pléna na rokovanie, druhýkrát to teda bolo. Pritom sme boli pripravení na politické rokovania so stranou SMER, jeho navrhovaná účinnosť bola k 1. 1. 2015.
Ak by bol tento zákon schválený s touto účinnosťou, museli by všetci verejní funkcionári a hlavne kandidáti na poslancov do Národnej rady podávať svoje oznámenia a hlavne majetkové pomery na tlačive, z ktorého by voliči pred budúcimi voľbami videli, aké skutočné majetkové pomery kandidátov do radov Národnej rady z radov súčasných poslancov alebo ministrov zo strany SMER.
Preto predkladatelia novely, aby sa stihol tento termín účinnosti, navrhli v Národnej rade pevný dátum rokovania, pričom k tomuto návrhu v pevnom termíne nebolo poslancami strany SMER vyhovené, ba, naviac, rovnako ako iné opozičné návrhy zákonov i tento náš návrh bol arogantne z októbrovej schôdze presunutý až na decembrovú schôdzu.
Preto predkladatelia zobrali návrh novely späť a chcem povedať, že tretíkrát bol tento náš návrh predložený do Národnej rady v máji 2015, bola to tlač 1492. Hlasovalo sa o ňom 22. mája 2015 o 11.07 hodine, kde z prítomných 131 poslancov návrh podporili všetci prítomní opoziční poslanci, bolo ich 51, poslanci za SMER sa zdržali hlasovania alebo dokonca boli proti návrhu traja, pán poslanec Pavlis, Valocký a Hreha.
Táto novela skupiny poslancov zamietnutia a tretíkrát poslancami strany SMER a len výlučne poslancami strany SMER obsahovala 36 bodov a zabezpečovala podávanie takých oznámení verejných funkcionárov, ktoré by skutočne ukazovali ich skutočné majetkové prírastky, skutočné príjmy z výkonu ich funkcií, zamestnaní a činností okrem aktívnych príjmov i pasívne príjmy ako dividendy, tantiémy, príjmy z prenájmu budov, nehnuteľností a dokonca i výhry v lotériách. Niektorí poslanci v minulosti, pán poslanec Kanis bol veľmi úspešný v lotériách tak, že si zarobil skoro na celý dom.
Navrhovali sme povinnosť špecifikovať vlastníctvo nehnuteľnosti listom vlastníctva. Verejný funkcionár by podľa nášho návrhu musel tiež uviesť i spôsob jej nadobudnutia (napríklad kúpa, dedičstvo, vytvorené vlastnou činnosťou, bezodplatne a podobne). Podľa tohto návrhu by verejní funkcionári vlastníctvo každej hnuteľnej veci podľa druhu, ktorej zvyčajná hodnota je nad 10-tisíc eur (napríklad tri kusy náramkových hodiniek Breitling, Rolex, Omega), a tiež užívanie hnuteľnej veci inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby v hodnote užívania nad 4-tisíc, preukázali tak, aby tak bolo identifikovateľné, ktorá fyzická či právnická osoba užívanie poskytla. Pri motorových vozidlách sme navrhovali i povinnosti uviesť továrenskú značku, rok výroby, rok nadobudnutia vozidla. Náš návrh je v súlade s požiadavkou otvorenosti majetkových priznaní. Z neho by sa verejnosť dozvedela i názvy bankových domov, v ktorých majú verejní funkcionári peniaze uložené, ak na účte majú viac ako 10-tisíc eur.
Tou kľúčovou zmenou, ktorú sme navrhovali, bola zmena zaisťujúca objektívnosť konania výboru pre nezlučiteľnosť, respektíve zaistenie objektívnosti konania voči verejnému funkcionárovi. Výbor pre nezlučiteľnosť sa obsadzuje pomerným princípom podľa zastúpenia strán v Národnej rade. V súčasnosti má 15 členov, z ktorých je 8 zo strany SMER, 7 z opozície.
Napríklad 15. marca 2015 riešil tento výbor dve podania, podanie nášho bývalého kolegu Ondreja Dostála na predsedu Národnej rady pána Petra Pellegriniho a podanie poslanca Miroslava Beblavého na ministra hospodárstva Pavla Pavlisa. V súlade s čl. 9 ods. 2 platného ústavného zákona o konflikte záujmov mal tu začať konanie alebo konštatovať, že sa konanie začalo podaním, pretože v oboch týchto prípadoch išlo o kvalifikované podnety v zmysle zákona, ktoré boli riadne odôvodnené, bolo zrejmé, kto ich podáva, ktorých verejných funkcionárov sa to týka a zároveň čo sa namieta. Aj napriek týmto skutočnostiam nadpolovičná väčšina členov výboru poslancov strany SMER konala podľa môjho presvedčenia v rozpore s ich poslaneckým sľubom, v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, neschválila v oboch spomenutých prípadoch uznesenie o tom, že to konanie sa začalo dňom doručenia podnetu, odmietla vyžiadanie stanoviska dotknutých verejných funkcionárov, odmietla vyžiadanie aj iných navrhovaných stanovísk pre rozhodnutie vo veci a odmietla určiť v predmetnom konaní spravodajcov. Tieto konania boli teda aroganciou poslancov strany SMER zmrazené, de facto zastavené a sú v takom stave, s ktorým ústavný zákon ani nepočíta.
Tiež chcem upozorniť na skutočnosť vyplývajúcu zo súčasnej dikcie čl. 9 ods. 6, hlavne však čl. 9 ods. 9 uvedeného zákona. Ide o to, že ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo zákonom ustanovené obmedzenie, ten výbor v rozhodnutí uvedie, v čom verejný funkcionár pochybil, odôvodní svoje rozhodnutie a poučí verejného funkcionára o opravnom prostriedku. A to rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu.
To najpodstatnejšie je však to, že dnes tento výbor musí prijať takéto rozhodnutie najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných jeho členov, je uznášaniaschopný, ak je prítomná najmenej polovica jeho členov. Priznám sa, že nerozumiem čo viedlo zákonodarcov k tomu, že potrebné kvórum tu nie je stanovené z celkového počtu členov výboru, ale z prítomných, čo sa teda môže stať a v praxi sa aj stáva. Náš výbor pre nezlučiteľnosť, zopakujem, má 15 členov, 8 poslancov zo strany SMER, 7 opozičných. Tak vládni, ale i opoziční poslanci majú dostatočnú silu na zablokovanie akéhokoľvek rozhodnutia a môžu rozhodnúť o neudelení sankcie, pokuty. V prípade účasti všetkých členov tohto výboru na jeho rokovaní je na prijatie rozhodnutia potrebných minimálne 9 hlasov. To znamená, že 8 poslancov strany SMER alebo 7 poslancov opozície jednoducho môže akékoľvek rozhodnutie zablokovať. Druhý krajný prípad môže nastať v našom výbore, ak je na jeho rokovaní prítomných 8 poslancov, je uznášaniaschopný, keď rozhodnutie môže byť zablokované štyrmi poslancami opozície alebo aj strany SMER. Teda naozaj hlavným problémom zákona je skutočnosť, že i keď verejný funkcionár evidentne porušil tento zákon pri súčasnom znení jeho čl. 9 ods. 9, viac ako jedna tretina prítomných poslancov môže definitívne zablokovať rozhodnutie o udelení pokuty, pričom rozhodnutie výboru je v tomto prípade konečným, čo však nie je logické napríklad i preto, že je prijaté rozhodnutie podľa uvedeného článku odseku 6 ústavného zákona, keď je verejnému funkcionárovi udelená pokuta, o tom tu už hovoril pán kolega Kadúc, tento verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd a dokonca jeho podanie má odkladný účinok, až rozhodnutie Ústavného súdu o pokute je konečné.
V doterajšej praxi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je známych niekoľko prípadov keď podľa môjho názoru došlo k očividnému porušeniu ústavného zákona, no kvôli zloženiu orgánu a kvôli pravidlám, ktoré sú platné, teda v súlade so zákonom, dochádzalo k neodôvodneným zastaveniam v začatých konaniach, respektíve sankcia sa neudelila a nič sa nedalo robiť. Preto my sme vo svojom riešení navrhovali, aby proti rozhodnutiu o zastavení konania dotknutý verejný funkcionár, tak ako je to teraz, ale aj jedna tretina členov tohto výboru, ktorý vo veci rozhodol, mohol podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia verejnému funkcionárovi, bola tam výnimka, okrem konania, ktoré bolo zastavené za porušenie povinnosti podať oznámenie v stanovenej lehote v súlade s článkom 7 ústavného zákona.
Príslušný orgán, ktorý vo veci rozhodoval, môže o odvolaní podľa nášho návrhu rozhodnúť aj sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tento orgán odvolaniu nevyhovie, tak sme to navrhovali, postúpi ho v lehote 30 dní na rozhodnutie Ústavného súdu a Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o odvolaní do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Potom Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma napadnuté rozhodnutie v celej veci, ak sú dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, Ústavný súd rozhodnutie zruší, potom vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, a konečné bude až rozhodnutie Ústavného súdu. Tak sme to navrhovali my.
Pozrime sa teraz aspoň v krátkosti, čo prináša návrh novely ústavného zákona predkladaný poslancami strany SMER. Tu dúfam, že nebudeme popierať to, že pri svojom 15-bodovom návrhu ste vychádzali z 36-bodového návrhu poslaneckej skupiny, myslím, že 6 – 7 bodov ste prevzali, tie body sú úplne totožné, aj s chlpmi, pozreli ste sa ale na ten náš návrh, pozreli ste sa tak, čo by mohlo byť pre verejnosť zaujímavé a pre zúčinnenie konania potrebné. A tak ste tento návrh oklieštili, kozmeticky upravili a vykastrovali. Tam je skoro polovica bodov totožná s naším návrhom, z tých vašich 15 nájdeme v tých našich 32 návrhov. Utajovanie obsahu majetkových priznaní pred verejnosťou sa dokonca zhoršuje, stav zverejňovania údajov o nehnuteľnostiach je ešte horší podľa vášho návrhu.
Podľa návrhu strany SMER majú majetkové priznania verejného funkcionára vyzerať rovnako ako doteraz a verejnosť sa nebude môcť dozvedieť napríklad katastrálne územie nehnuteľnosti verejného funkcionára. A stačilo by tak uviesť, ako doteraz vlastním dom, chalupu, chatu, byt, stavebný pozemok, jachtu, trávnaté porasty, hodinky. (Reakcia z pléna.) Ja neklamem, pán kolega Číž. (Reakcia z pléna.) Tak prečo vám to robí problém, keď je to možné nájsť si v katastri?
Návrh strany SMER v čl. 7 ods. 8 tohto zákona zakazuje zverejňovania údajov, ktoré by umožnili identifikáciu akýchkoľvek vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní, hnuteľných, aj nehnuteľných, ale aj identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch. Toto je úplne v rozpore s odporúčaním skupiny GRECO. My chceme vedieť, kto dal do užívania verejného funkcionára koho byt, koho jachtu, koho lietadlo verejný funkcionár používa. Rovnako zakazuje zverejňovať osobné údaje darcu, ktorý priniesol, poskytol dar, inú výhodu alebo sumu finančného daru. Opozičný návrh tu chcel umožniť zverejňovanie, identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch, s výnimkou hnuteľných vecí.
Treba povedať jednu jedinú vec, oproti opozičnému návrhu dochádza v tomto návrhu k rozšíreniu pôsobnosti ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý by sa mal vzťahovať aj na vedúcich služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy. Návrh opozície je teda, kto by mal byť tento verejný funkcionár, ste rozšírili o jedného jediného funkcionára alebo o jednu jedinú funkciu.
Predkladaný návrh nezohľadňuje ani zrušenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky a zriadenie správcovskej agentúry, ktorej štatutárnym orgánom bude správna rada. Jej členov bude menovať vláda. Na členov tejto správnej rady sa ústavný zákon nebude vzťahovať.
Opozičný návrh uvádzal, že členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona, by nemalo byť odmenené nijako s výnimkou preukázateľných výdavkov z výkonu tejto funkcie. Návrh pána poslanca Pellegriniho, Číža a Laššákovej tu povoľuje odmenu vo výške minimálnej mzdy. To je teda rozdiel oproti nášmu návrhu.
Návrh strany SMER vypúšťa stratu funkcie verejného funkcionára pri nepreukázaní majetkových prírastkov, a to bez náhrady. Opozičný návrh chcel definovať, čo je to majetkový prírastok, a pomôcť k lepšiemu a ľahšiemu uplatňovaniu čl. 9 ods. 8 tohto zákona, teda strate funkcií verejného funkcionára.
Naviac, návrh strany SMER hovorí o možnosti, nie o povinnosti rozhodnúť o strate verejnej funkcie na rozdiel od súčasného znenia zákona, ktorý je v tomto tvrdší. Vy zmäkčujete možnosť stratiť teda verejnú funkciu, kde vy hovoríte o možnosti, a tu v zákone sa píše v čl. 9 ods. 8, že orgán kompetentný vysloví rozhodnutie o strate funkcie verejného funkcionára.
Na záver, a to je najdôležitejšie a zopakujem to znova, opozičný návrh obsahoval skutočné riešenie situácie, keď väčšina členov výboru zablokuje vôbec to konanie, vôbec ho nezaradí do programu, zmrazí ho proti verejnému funkcionárovi, tak bol prípad napríklad pána ministra Pavlisa, pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, pána ministra Jahnátka. Podľa nášho návrhu, ktorý sme predkladali, by sa v takejto situácii jedna tretina výboru, resp. iného orgánu mohla obrátiť na Ústavný súd v najzávažnejších evidentných porušeniach ústavného zákona. Návrh strany SMER toto najdôležitejšie riešenie vykastroval.
Ja neviem, či táto novela prejde do druhého čítania, na jej postup do druhého čítania vám stačí 76 poslancov, najmenej toľko SMER má, ale keďže je to ústavný zákon, v druhom čítaní na jeho schválenie treba 90 poslancov a toľko ich SMER nemá. Predpokladám z mediálnych vyjadrení členov pracovnej skupiny, ale i iných zástupcov opozičných strán, tvorcov opozičného návrhu, že tento ústavný zákon nebude v Národnej rade Slovenskej republiky prijatý.
Preto mi dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky navrhol v súlade s § 73 ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada uzniesla na tom, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, v prípade, ak tento môj návrh neprejde, aby Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne.Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Brocka je prihlásený s faktickou.

Pán poslanec Přidal, ďakujem za vaše vyčerpávajúce vystúpenie. Naozaj mi nenapadá nič iné, len to, že tento návrh z dielne strany SMER, to je zasa politický marketing tým, že to robia pred voľbami, ale sú to obyčajní podvodníci.

Pán kolega Brocka, no vidíte, ako to tu beží. Pán predseda Národnej rady predkladateľ tohto zákona sľúbil priniesť novú politickú kultúru. Mimo rokovacieho poriadku predseda nemá právo komentovať vystúpenie poslancov. Jednoducho toto je nepatričné.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aspoň sme práve boli svedkom toho, na čo bude dobrý ten etický kódex, aby pán poslanec Brocka mohol dostať 500 eur pokutu najbližšie a nemohol tak uplatňovať svoju slobodu slova.
Ale teraz mi dovoľte k tomu zákonu sa vyjadriť. (Reakcie z pléna.) Váš predseda by vám o tom mohol všeličo povedať, keďže túto slobodu slova nielen využil, ale aj zneužil na to, aby mnohých ľudí poohováral, a to oveľa právne neprijateľnejším spôsobom. Takže to je toľko len k tomu, pán Pellegrini.
Ale poďme k ústavnému zákonu o konflikte záujmov.
Veľmi veľa povedal pán kolega Přidal. Tým pádom môžem väčšinu svojho pripraveného prejavu vypustiť, lebo spomenul skoro všetky kľúčové fakty, ale dovoľte mi predsa len niektoré veci dovysvetliť a niektoré aj zásadné veci povedať.
Prvé z tých vecí je, že tento zákon nie je dôležitý preto, aby verejnosť alebo novinári mohli sa realizovať v bulvárnom skúmaní majetku verejných činiteľov, aby mohli riešiť kto má akú kabelku a kto má aký dom. To nie je jeho účel. Jeho účel je dvojaký, aby existoval mechanizmus na potrestanie zneužívania funkcie verejným funkcionárom a aby bolo možné odhaliť, ak verejnému funkcionárovi za jeho verejnej kariéry nevysvetliteľným spôsobom rastie jeho osobný majetok, a bolo to možné vyšetriť. To sú zmysly tohto ústavného zákona. A čím je ten zákon prísnejší, tým viac umožňuje tieto veci aj dosiahnuť.
Často sa pri diskusiách o tomto zákone vyskytuje otázka, no a čo keď to niekto ukáže, čo keď to má napísané na tetu, čo keď to urobí takto. Samozrejme, tak aj podľa Trestného zákona nie každý je okamžite či už zistený alebo dokonca vyšetrený, ale čím prísnejší a funkčnejší je tento zákon, tým viac verejným funkcionárom, ktorí klamú a kradnú a najmä kradnú a zneužívajú svoju funkciu, sťažuje úspešné to robiť dlhodobo do budúcnosti bez odhalenia. Neznamená to, že to vôbec nemôžu robiť, ale šanca, že niekde v tom piesku stôp, ktoré musia zachovať podľa tohto zákona, sa nájde aj tá stopa, ktorá ich usvedčí, je veľmi vysoká.
Mohol by som tu uviesť príklady už z dnešnej praxe, ktoré to dokázali, ale existuje všeobecná zhoda, dokonca deklarovaná aj poslancami strany SMER v minulosti, že ak ten zákon má naozaj túto funkciu plniť, je ho potrebné znateľne sprísniť, najmä zapchatím obrovských dier, ktoré v ňom dnes existujú. A preto aj základný problém, a tomu sa chcem ja venovať vo svojom krátkom vystúpení, tohto návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Číž, je, že nezapcháva ani jednu z dvoch hlavných a principiálnych dier, ktoré ten zákon dnes obsahuje. A, naopak, ich ešte limitovaným spôsobom viac roztvára, aj keď to už je sekundárne. A vysvetlím to a dokonca sa budem venovať aj veľmi konkrétnym tvrdeniam pána poslanca Číža, ktorými to obhajuje.
Dnes máme situáciu, pán poslanec Přidal ju demonštroval dostatočne, že stačí, aby SMER mal väčšinu alebo ktokoľvek iný mal väčšinu, potom aj úplne zjavné a nepopierateľné porušenie zákona zostane nepotrestané, stačí, aby táto väčšina nezdvihla ruku za konanie, ona dokonca nemusí ani nič aktívne zastať, ona len nezdvihne ruku a je koniec. Návrh, ktorý sme dali dokopy všetci spolu a ktorý pôjde podporovať SMER, hovoril, že v takom prípade môže rozhodnutie o zastavení konania výboru, lebo to je ex offo zastavenie konania, napadnúť tretina členov orgánu, teda napríklad výboru pre nezlučiteľnosť funkcií na Ústavnom súde.
Pán Číž na to povedal, že Ústavný súd nemôže vstupovať do suverénnej práce Národnej rady, je to absurdná požiadavka, ktorá nemá oporu, v našom správnom poriadku je nerealizovateľná, v tomto prípade by išlo o novú právomoc súdu a je nenáležité, aby Ústavný súd vstupoval do výsostnej kompetencie parlamentu, ktorý rozhoduje v zbore. Pod toto by som sa nepodpísal. Ak by sa mal takýto návrh schváliť, muselo by sa vstúpiť do ústavy a musela by sa zaviesť nová kompetencia Ústavného súdu, čo sú slová pána Číža. (Reakcia navrhovateľa.) Myslím, že neverbálnym prejavom mi ich práve potvrdil.
No, to má celé jeden problém, že pán poslanec Číž hlasoval za ten dnes platný ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý presne toto zaviedol, pretože dnes sa môže verejný funkcionár odvolať proti rozhodnutiu na Ústavný súd tohto orgánu, aj každý iný verejný funkcionár proti rozhodnutiu mestského alebo župného zastupiteľstva, proti rozhodnutiu orgánu, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v našom prípade sa môže odvolať jednotlivá osoba, dotknutý verejný funkcionár. Jediné, čo sme my hovorili, tu je, aby proti tomu istému rozhodnutiu toho istého orgánu, len rozhodnutiu o zastavení sa mohlo odvolať, a to päť členov výboru alebo teda iná tretina ako kombinácia fyzických osôb. O ústavnej nezvyklosti tohto svedčí napríklad to, že dnes 30 poslancov Národnej rady, ktorí tiež nijako netvoria žiadny orgán ani nemajú väčšinu, môže podať podanie na Ústavný súd na nesúlad napríklad zákonov s ústavou a na mnohé iné veci. To znamená, tento inštitút je nielen právne úplne kompatibilný s tým, čo hovorí dnes ústavný zákon, len to symetrizuje a nedáva právo týmto poslancom napádať indivíduum, on napáda rozhodnutie, resp. nekonanie výboru, tým pádom ani vecne, ale ani právne nie je možné v skutočnosti proti tomuto namietať s tými argumentmi, ktoré používa pán poslanec Číž. Tie argumenty sú skutočné. A to sú tie, že väčšina si nemôže nechať zobrať svoje právo si prikryť svojich ľudí. Je ten, ktorý to nechce. A nevie ho vysloviť, ale to je ten pravdivý. Mať politickú poistku, aby Ústavný súd sa nemohol nakoniec utrhnúť z reťaze a nebodaj nakázať výboru, aby konal, to je tá skutočná obava, pretože Ústavný súd akokoľvek je dnes predmetom konfrontácie, má tendenciu v prípade nezlučiteľnosti funkcií rozhodovať veľmi konzistentne a konzekventne dokonca potvrdil aj obrovské pokuty pre manažérov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré sú jeho jediným významným úspechom v tomto funkčnom období, hoci tu žalovali obidvaja. A potvrdil to veľmi jasným jazykom, preto sa dá domnievať, že Ústavný súd aj v jeho dnešnom zložení, keď mal túto kompetenciu, tak by nedopustil, aby zastavenia konaní voči ministrovi Jahnátkovi a mnohým ďalším najvyšším predstaviteľom strany SMER mohli takto len existovať. A to je tá skutočná obava. A to je to, čo pán Číž nemôže priznať.
Druhé tvrdenie pána Číža je, že neakceptovanie tlačiva majetkového priznania ako prílohy ústavného zákona je legislatívnotechnické, keďže ústavný zákon nemôže mať tlačivo ako prílohu. Nepoznám žiadnu takúto právnu úpravu v slovenskej legislatívnej histórii. Dovolím si pripomenúť ústavný zákon č. 50/1990 Zb. a ústavný zákon č. 102/1990 Zb., ktoré majú prílohy, dokonca štyri, keď už hovoríme o tom, čo nemá oporu v slovenskej legislatívnej histórii, nehovoriac o tom, že špeciálne v prípade strany SMER tento typ legislatívneho purizmu nemôže pôsobiť úprimne asi na nikoho, je to však legislatívny purizmus, ktorý nie je pravdivý, zároveň všetci vieme, ako dopadajú tlačivá, ktoré schvaľuje ten výbor, koniec koncov doteraz. A to sa opiera aj o rozhodovanie Ústavného súdu doteraz. Tlačivo, ktoré musí byť vyplnené a ktorého nevyplnenie alebo nepravdivé vyplnenie je možné potrestať, musí byť v limitoch toho, čo ústavný zákon stanovuje. Nemôže si len tak ten výbor dávať, aké majetky chce, respektíve môže dať, ale potom ten, kto to nevyplní, nemôže byť za to stíhaný, respektíve keď sa obráti s tým na Ústavný súd, Ústavný súd ho ochráni. A vy žiadnym spôsobom vo svojom návrhu zásadne nerozširujete tú mieru popisnosti majetku, tým pádom aj keby ste rovno schválili tie tlačivá v tom výbore, tak ako sa navrhuje, tak ten, kto ich nevyplní alebo vyplní nesprávne, by nečelil reálne žiadnej sankcii.
Preto opäť musím povedať, že skutočný dôvod toho je, samozrejme, ten, že právne záväzné, vynútiteľné, pokutovateľné, detailné majetkové priznania sú to, z čoho máte pocit, že by mohlo byť neprimeraným a neakceptovateľným ohrozením vášho politického postavenia, či je to tak vo vzťahu k poslancom Národnej rady za SMER alebo je to tak vo vzťahu k iným verejným funkcionárom za SMER, ministrom, šéfom štátnych podnikov a iným popredným predstaviteľom. To ja neviem. A ja ani osobne nebudem tvrdiť, že je to obavami niektorého z konkrétnych týchto predkladateľov. A zjavne korporatívna obava strany SMER to je.
To je toľko k tým dvom hlavným veciam.
A dovoľte mi ešte sa vyjadriť k dvom drobnejším veciam, ktoré tu zazneli alebo aj nezazneli, aby nezanikli.
Prvá z tých vecí je tá, že podľa dnešného ústavného zákona sa nemôžu zverejňovať údaje z majetkového priznania, ktoré umožňujú identifikovať ten hnuteľný majetok alebo protistrany v právnych vzťahoch. Pri právnych vzťahoch to ja osobne nepovažujem za vhodné, lebo napríklad ak poslanec uvedie, že má od niekoho miliónový úver, je vo verejnom záujme, aby verejnosť vedela, od koho ju má. Ale nechám to teraz bokom. Aj podľa dnešného zákona nehnuteľné veci nie sú chránené takto, a preto je možnosť ich zverejňovať. A ak ich orgán nezverejňuje, je možné si to vyžiadať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, k čomu napríklad existujú aj precedentné rozsudky okresného súdu, napríklad v Starej Ľubovni. SMER navrhuje, aby ani nehnuteľný majetok nebolo možné zverejňovať, keďže, ako poznamenali viacerí, nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v slovenskom katastri nehnuteľností aj tak je vyhľadateľný. Jediné, čo môže byť racionálne na tomto návrhu, je obava z toho, že by museli funkcionári priznávať nehnuteľný majetok v zahraničí a k čomu by to politicky viedlo. Podľa vášho návrhu by ho síce museli priznávať, ale to priznanie by sa nikdy nestalo verejnou informáciou.
Druhá vec, ktorá je takisto v zákone aj v návrhu, je tu síce drobná, ale takisto, priznám sa, je obtiažne jej rozumieť, je to, že dnes ak verejný funkcionár vrátane poslanca, zastupuje štát, samosprávu alebo niekoho iného z verejného sektora v podnikoch, v orgánoch, ak je v dozornej rade, v predstavenstve môže byť, je to výnimka zo zákazu účasti v takýchto orgánoch, ak je tam zástupcom verejného sektora. Ale zákon jasne hovorí, že sa nemôže za to poberať mzda. Je to ako súčasť mandátu. Má to aj svoju logiku. Ak pri súčasti svojej práce ste poslaný do Sociálnej poisťovne, do takého štátneho podniku, tak je aj logické, že to máte v tom plate, ktorý už dostávate, ale nebol by to SMER, aby nehľadal spôsob, ako ľuďom trochu prilepšiť, trochu pre nich popracovať, a preto navrhuje, aby za takéto niečo mohla byť odmena vo výške 400 eur za jeden podnik. Priznám sa, keď som pripravoval vystúpenie, rozmýšľal som, či to vôbec spomenúť, lebo oproti tým veľkým veciam, ktoré riešime v tomto zákone, to naozaj nie je tá najdôležitejšia vec. Ale potom som si pozrel, ako si mnohí funkcionári, najmä strany SMER skladajú svoje príjmy na regionálnej, lokálnej a podnikovej úrovni z rôznych takýchto drobných zdrojov, podľa českého a slovenského vzoru: „Babka k babce, budú kapce.“ A viem si predstaviť, že aj z týchto 400 eur, keď sa vynásobia zastupovaním v dostatočnom počte štátnych, obecných alebo župných podnikov, môže nastať celkom zaujímavý materiálny prospech.
Toľko vecne k návrhu zákona.
Pán poslanec Přidal navrhol už aj dopracovanie, neprerokovanie ďalšie tohto návrhu. Tak s oboma týmito návrhmi sa stotožňujem, a preto mi dovoľte na záver odcitovať komentár z denníka Pravda. Ja hlboko rešpektujem nezávislosť každého média, ale verím, že medzi nami tu bude zhoda, že denník Pravda nepatrí k zástancom zbesilej opozície. Dokonca čítajúc ho myslím, že skôr patrí k tým, čo sa snažia na dnešnej realite vidieť skôr to pozitívne, súdiac podľa jeho titulkov. A denník Pravda k tomuto návrhu napísal: „Postoj poslancov strany SMER v tejto veci pripomína vtip o perestrojke. Zoberiete dve vedrá kameňov a presýpate ich z jedného vedra do druhého. Narobíte pritom veľa rachotu, no nič sa nezmení. Aj smeráci sa tak veľmi tvárili, že chcú zmenu a v skutočnosti všetko ostalo po starom, ba v niektorých otázkach dokonca zaradili spiatočku.“ A denník Pravda končí tento komentár jedným slovom s výkričníkom, ktorý naozaj nepoužíva často a už vôbec nie vo vzťahu k strane SMER. A to je slovo „Hanebné!“ Nemám k uvedenému komentáru z denníka Pravda čo viac dodať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Odcitoval si v podstate dve zásadné a dve ako keby menšie pripomienky a ten záver z Pravdy je vyjadrený v jednom slove „hanebné“ skutočne pravdou, pretože my sme mali ako plénum tohto funkčného obdobia jednoznačnú a veľkú výzvu pred sebou. A to je, že predpokladám, že každý jeden politik sa stretol s obvinením, že politici kradnú, všetci kradnú, všetci sme v jednom vreci a my sme mali možnosť urobiť aspoň kúsok, nejaký možno povestný krok alebo vydať sa na dlhú povestnú tisícmíľovú cestu a na to zvoliť nástroj, ako legislatívci, aký iný by sme vytvorili, ako je prijatie zákona. To, že robíme rachot, ako spomínaš, alebo sa snažia naši kolegovia urobiť rachot a nespraviť pritom nič, je naozaj hanebnosť. Myslím si, že všetky argumenty, ktoré zaznievajú z druhej strany, sú naozaj len zásterkou. A mňa skutočne mrzí z môjho nastavenia z toho bona fide, že naozaj je to na začiatku volebného obdobia. Či už politicky alebo aj odborne to vyzeralo, že niečo s tým ideme spraviť, aby všeobecný názor o tom, že politici kradnú, mal nástroj, aby sme ich mohli aspoň rozdeliť a určiť priamo tých, ktorí teda majú za ušami, a tých, ktorí to myslia úprimne. Myslím si, že po tejto snahe zo strany predkladateľov neurobíme nič. Skôr si za to vyfasuje táto ctená snemovňa opäť a zas veľkú hanbu vo verejnosti.

Ďakujem. Pán kolega Beblavý, je to presne tak, ako ste povedali tým posledným slovom. Je to hanebné. Ja neviem, či je to podvod, lebo pri podvode človek jedno chce a druhé predstiera. Toto je možno len neochota, toto je možno len strach. Veď koniec koncov bol to samotný predseda parlamentu pán Pellegrini, koho súčasné znenie ochránilo pred problémami a ktorý by mohol byť v problémoch v momente, keď by to išlo na Ústavný súd, pán predseda, sú to vaši kolegovia, kde nebolo ani začaté konanie a kde by Ústavný súd podľa doterajšej praxe mohol rozhodnúť o tom, že budú vyvodené dôsledky. Ale politické krytie na úrovni výboru zjavne všetkým zúčastneným aj predkladateľom tohto zákona vyhovuje.Ešte raz to zopakujem. V tejto podobe, ako je to tu podané, bez povinného majetkového priznania ako doložky alebo prílohy k tomuto zákonu. bez jasného rozlíšenia, aký je to majetok, koľko stál, aký je jeho vek, pri autách aký je jeho typ, je to absolútne bezzubý zdrap papiera. A aj Mečiar, aj Slota by ho predložili, obhájili a zahlasovali zaň v tomto pléne, lebo by sa im nič nemohlo stať. Celé Trenčianske Teplice vedia, komu čo patrí. Všetci vieme, na čom pán Slota jazdil, kde býval, aký majetok používal. Podľa toho zákona, ktorý ste doniesli do tejto sály, by sa ani jednému z nich, aj keby tu boli, nemohlo nič stať. Namiesto toho, aby sme sa, pán predseda, pozreli na to, ako pribúdajú majetky, len zbytočne zavádzame tie isté kolónky, z ktorých rovnako nebude vôbec nič jasné, ako pribúda majetok jednotlivým verejným funkcionárom.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, hovorili ste naozaj o všelijakých veciach, hovorili ste o mechanizmoch na odhalenie nekalých funkcionároch, ktorí kradnú, o tom, že tento návrh zákona nezaplátava diery a tak ďalej a tak ďalej. Nedávno ste sa vyjadrovali aj o pánovi Foraiovi, vyzývali ste ho na odstúpenie. Predtým ste podávali oznámenia na všakovakých ľudí, ktorí nekonajú dobro. Ale všetky tieto veci, ktoré tu dnes komentujete a ktoré tu s takým tým pátosom, snáď sa vidíte najspravodlivejší, vo mne vôbec nevyvolávajú ten dojem, ktorý by som mal mať, z jedného jediného dôvodu, pretože vy vo svojom predsedníctve máte presne takého istého človeka, ktorý toto robil. A vy dobre viete, o kom hovorím, vy dobre viete, čo ten človek spôsobil doteraz. Aj napriek tomu vám to nevadí. Preto čokoľvek, čo v tejto sále na tému korupcie, na tému prihrávania zákaziek niekomu, napríklad mame alebo napríklad ujovi, alebo napríklad kamarátovi bude vyznievať absolútne nedôveryhodne. A verte, že ja ešte v tejto sále o tom budem veľmi podrobne rozprávať.

Pán poslanec Beblavý, aj po vašom vystúpení mám pokušenie komentovať túto legislatívnu iniciatívu vysokých funkcionárov Národnej rady za SMER rovnakými slovami, ako som to komentoval po vystúpení Alojza Přidala, ale nebudem to opakovať. Myslíte si, že to moje komentovanie bolo nenáležité?

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za všetky komentáre, s drvivou väčšinou z nich sa môžem stotožniť, tak nebudem tráviť váš čas ich opakovaním, dovoľte mi preto reagovať jednak na komentár pána Chomu a jednak na otázku pána kolegu Brocku.

Pokiaľ ide o pána kolegu Chomu, no, priznám sa, pán kolega vy, ktorý zastrašujete opozíciu v Žiline už skoro rok, asi nie ste ten, koho ja považujem za dôveryhodný zdroj. Ale poviem vám za seba len toľko. Ja osobne som ako člen SDKÚ a predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií podal podnet na pani Bubeníkovú v tomto výbore a ten podnet bol aj vyšetrovaný a osobne som sa o to zasadil a potom bola pani Bubeníková ochránená väčšinou strany SMER pred tým, aby riešila dôsledky svojho podľa môjho názoru porušenia ústavného zákona. Takže vy mne nemusíte nič hovoriť o tom, kto je ochotný ísť proti svojim ľuďom. My ako strana SIEŤ sme včera vylúčili dvoch svojich mestských poslancov v Bratislave za to, že sa zúčastnili hlasovania a hlasovali tak za netransparentný výber šéfov štátnych podnikov, s čím vaši poslanci nemali problém. Tiež za to hlasovali, ale nevšimol som si, že by ste vy s nimi robili nejaké poriadky. Ale ani som to nečakal, lebo vy si s nimi nerobíte poriadky nikdy, pokiaľ akurát Markíza o tom niečo nevysiela päť dní za sebou. Takže vy ma naozaj o tom školiť nemusíte. Ja vás rád poškolím niekedy.A k pánovi Brockovi. Ja sa snažím zdržať sa na tejto téme tvrdých slov a tak ako mne nie je ľahké keď niekto mne nadáva, tak sa snažím veľmi opatrne nakladať so slovami aj na tú druhú stranu. Ale musím povedať, že to, ako strana SMER uplatňovala svoju politickú moc ostatných tri a pol roka v tejto Národnej rade aj vo veci konfliktu záujmov aj v mnohých iných veciach, napĺňa pre mňa podstatu toho, čo nazývame podvodom. Ďakujem.