54. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy neviete, že SMER to už dávno všetko vyriešil. Proste dlhy, sa platí zo štátneho, Širokého. Oni už na všetko majú recept. A téma ich mimoriadne zaujíma. Naozaj, že ako ochrániť subdodávateľov je pre SMER bytostnou témou, naozaj, lebo to sú socialisti.
Ja len poviem, na príklade to poviem. Dneska SMER zrušil hlasovanie. Nevieme dôvod, asi majú nejakú žúrku. Možno má niekto 50, 40, ja neviem, alebo 100 rokov alebo koľko. Poslancov SMER-u je 83, v prezenčke je podpísaných 50, rokovania sa zúčastňuje 10. Ja to poviem len pre zápis ľuďom, aby vedeli. Ja tipujem, že v budove je možno 20 poslancov SMER-u.
Otázka stojí, pán predseda, včera ste predkladali novelu rokovacieho poriadku, kde ste v etickom kódexe uviedli v bode 6, alebo v ktorom, že je nevyhnuté sa zúčastňovať rokovania a byť riadne ospravedlnený v prípade, že sa nezúčastní. Idete príkladom? Idete príkladom? Verím, že idete príkladom. Kde máte 60 až 70 poslancov? Ja vám hovorím, že 60 až 70 poslancov SMER-u sa fláka. Sa fláka, nie sú v budove parlamentu, nie sú ospravedlnení, nie sú nikde. Posedávajú, vysedávajú. Nad čím debatujú? Že kde budú chodiť variť guláše a komu budú variť guláše?
My hovoríme o zákone na ochranu subdodávateľov. Pozrite sa, koho to zaujíma! Len pre ľudí, len pre zápis opakujem. Pre vás, ktorí ste včera predkladali novelu rokovacieho poriadku, máte 83 poslancov, 50 sa podpísalo do prezenčky a rokovania sa zúčastňuje 10. Prosím vás, beriete 3 000 euro mesačne. Alebo koľko to vlastne berieme? Za tie peniaze by som sa od hanby aspoň sem-tam tu posadil, keď je predpoklad, že proste to aj ľudí bude zaujímať.
Prečo ste zrušili dnešné hlasovanie?

94.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Bobík, ja som veľmi rád, že si vyzdvihol jeden dôležitý fakt, ktorý je zrejmý a jasný, ale ja som ho nespomenul. Takže som veľmi rád, že si ho pripomenul, a to je súkromného investora ako dobrého hospodára. Ten sa skutočne postará, aby ak zaplatí tomu svojmu generálnemu dodávateľovi, aby tie prostriedky skutočne išli až k tomu poslednému možno živnostníčkovi, ktorý tam behá s fúrikom po stavbe, pretože jednak to dáva kredit jemu samotnému ako tomu investorovi, ale na druhej strane si je istý, že táto stavba sa dokončí v kvalite, sa dokončí načas a bude môcť kolaudovať.
A ja dávam do rúk týmto návrhom zákona ohromný nástroj verejnému obstarávateľovi, aby mohol vstupovať do týchto procesov, aby mohol on odkontrolovať tok týchto zdrojov, aby skutočne aj ten posledný živnostníček dostal zaplatené. A na druhej strane, aby ten verejný obstarávateľ, čo je štát, aby bolo jasné, že táto stavba, tá zákazka, na ktorej sú vynaložené verejné prostriedky, čiže prostriedky od daňových poplatníkov, že bude zrealizovaná v kvalite a načas. Veľmi pekne ti ďakujem, že si spomenul toho súkromného investora.
Ale vidíte, jednoducho napriek tomu, že ponúkame vláde, štátu, ohromný nástroj na to, aby skutočne mohol dohliadnuť nad tokom týchto prostriedkov, aby nevyšli nazmar, aby tá verejná zákazka bola urobená načas a v patričnej kvalite, napriek tomu oni nechcú takýto nástroj. Môžeme sa opýtať, prečo zástupcovia vlády, prečo poslanci za vládnu stranu, prečo nechcete využiť takýto nástroj?
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni. Tento návrh zákona v určitej vynovenej verzii predkladáme, pán kolega, piatykrát? Piatykrát. Dvakrát sme ho navrhovali ako pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu. To znamená, siedmykrát máme tento de facto návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Na jeseň v roku 2012 sme ho prvýkrát navrhovali. Už vtedy sme poukazovali na tento vážny problém, že subdodávatelia, ktorí pracujú na verejných zákazkách, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, nedostávajú zaplatené za svoju poctivo odvedenú prácu. Už vtedy sme na to poukazovali. A tento negatívny trend postupom rokov a musím to povedať, za vlády jednej strany SMER-u, tento problém narastal a narastal. Veľké firmy, ktoré vyhrávali veľké tendre, stámiliónové tendre, štátne zákazky, veľakrát platené aj z eurofondov a zo štátneho rozpočtu, sa naučili, si zvykli na to, že nevyplácajú svojich subdodávateľov. A nič sa nedeje.
Preto, pán predseda, niektorým kolegom vadí, že aj dnes tu nie sú poslanci SMER-u. Nie preto, aby tu do nohy boli, ale aby sme o takýchto návrhoch tu diskutovali. Diskutovali a hľadali riešenia pre občanov Slovenska. Lenže, pokiaľ si dobre pamätám, od toho roku 2012, keď to už piatykrát predkladáme, ja si nepamätám, že by poslanci SMER-u vystúpili k tomuto návrhu zákona a že by povedali, čo im vadí na tomto návrhu zákona a ako ho treba vylepšiť. A možno keby zaznelo to čarovné slovko, ktoré tu často používajú pri iných návrhoch zákona, že náš návrh nie je komplexný a oni prídu s niečím lepším, my by sme boli len radi. Veď tak sa to stalo, keď sme navrhovali strop úrokov pri nebankovkách, tak sa to stalo pri platení depeháčky štátu až po zaplatení. A mohol by som viaceré návrhy spomínať, ktoré sme navrhovali, ktoré nám neschválili, a nakoniec ste s tým prišli, buď vláda, alebo vládni poslanci s tým prišli, navrhli a my sme to dokonca podporili. Pri tomto návrhu zákona, pokiaľ ja si dobre pamätám, nevystúpil ani jeden vládny poslanec, ktorý by povedal, čo sa mu páči na tomto návrhu, čo sa mu nepáči, ako to treba vylepšiť, kde je problém. Nie, ticho. Čo si o tom mám myslieť? Súhlasia vládni poslanci s tým, či nie? Potom príde hlasovanie samozrejme. Pri hlasovaní sa dostatočne každý jeden poslanec podľa svojho vedomia vyjadrí. A poslanci SMER-u sa buď zdržali, alebo boli proti. To znamená, nechcú riešiť tento problém na Slovensku.
A my sme o probléme, aký nastal pri firme Váhostav, hovorili už dávno. Aj firmu Váhostav sme spomínali, aj ďalšie firmy sme spomínali niekoľkokrát. A nič sa nedialo, nechali ste tento problém dôjsť do štádia, keď spoločenská klíma nastala taká, že ste to nakoniec museli riešiť. Ale riešili ste problém len firmy Váhostav. A riešili ste ho zle. Aj v úvodnom slove to povedal pán kolega Hudacký. Aj kolega Hlina o tom hovoril. Jednorazovo ste vyriešili 50 % pohľadávok subdodávateľov Váhostavu, aj to zo štátneho rozpočtu, z peňazí, ktoré sú na poplatkoch za bankové účty, čiže z našich spoločných peňazí. Títo živnostníci, podnikatelia, musia zaplatiť celú DPH štátu, hoci dostanú len polovičku. Čo to sú za spôsoby? Odvedieš celú prácu, dostaneš po veľkej medializácii, keď pomaly celá republika stála na nohách, tak vtedy sa rýchle pripraví zákon, ktorý vyrieši jednu firmu?
Toto, čo navrhujeme od roku 2012, je systémové opatrenie. Systémové opatrenie, ktoré by prinieslo v prvom rade poriadok do verejného obstarávania, o tom, kto na týchto štátnych zákazkách vlastne robí. Poriadok. Bojíme sa zaviesť poriadok do verejného obstarávania? Do zákazok, ktoré platíme zo štátneho rozpočtu a z eurofondov? Bojí sa tu niekto toho, že budeme vedieť, kto je všetko subdodávateľ hlavného dodávateľa, toho generálneho dodávateľa? Na jednej strane náš návrh zákona by riešil to, že keď subdodávateľ nedostane zaplatené, mohol by sa obrátiť v určitých termínoch na hlavného dodávateľa. Po určitých termínoch, keby ako vždycky nebol vyplácaný, aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Áno, na ten úrad, ktorý má celé obstarávanie vlastne na starosti, aj ho kontroluje, aj ho vlastne takto riadi.
Takže naším návrhom zákona by sa docielilo to, že títo subdodávatelia pri verejných zákazkách by sa mali vôbec na koho obrátiť s tým, že sú nevyplácaní. Ale možno sa menej, aj v minulosti sme aj my, navrhovatelia, menej hovorili o tom, a v piatok, keď tu bol zákon o verejnom obstarávaní, aj s kolegom Beblavým sme tu tak debatovali aj o tom, že by sa možno verejnosť, nieže by sa možno, určite by sa po tomto našom návrhu, by sa verejnosť dozvedela o tom, kto robí na týchto verejných zákazkách. Lebo, dámy a páni, veľakrát sa stane to, že my vieme, že určitú zákazku vyhrala firma xy. Veľakrát veľkú zákazku, stámiliónovú. A nie sú tu len stavebné firmy, stavebné zákazky, sú tu aj zákazky na informačné systémy. Len za posledný rok, rok a pol si spomeňte, koľko informačných systémov sa obstarávalo na jednotlivých ministerstvách? Myslím si, že minister Počiatek na ministerstve dopravy je v tom líder, v počte zákazok, aké všetky informačné systémy obstaráva ministerstvo plus jeho podriadené organizácie, ako NDS. Ale aj ministerstvo financií a jeho Finančná správa obstarávali informačný systém Finančnej správy za sto miliónov, za sto miliónov. Plus sú tam ďalšie dodatky.
Kolega Švejna mi ukazuje, že tých dodatkov je možno aj osem. Akej čiastky to je? Ale viete, na čo chcem poukázať? Kto vlastne tie zákazky robí? Lebo my poznáme hlavného dodávateľa aj v prípade informačného systému Finančnej správy, ktorý mimochodom v lete zlyhal, a vyšli z neho také údaje, že Sociálna poisťovňa nebola schopná na základe týchto údajov vypočítať odvody všetkým živnostníkom na Slovensku a zaslať im a musela tým porušiť zákon. Ale vrátim sa k tomu: Je to tá firma, ktorá vyhrala tú zákazku, ten, kto dodáva ten informačný systém? Alebo stavebnú zákazku, keď vyhrá firma, je to ona, ktorá robí celú zákazku? Nemá právo verejnosť vedieť, kto tú zákazku robí? Kto sú subdodávatelia? A kto sú subdodávatelia subdodávateľov? Prečo by verejnosť nemala právo vedieť, keď to ide z verejných peňazí, o tom, kto tú zákazku robí? Bojí sa tu niekto, že sa zavedie poriadok? Že verejnosť bude vedieť, kto ten informačný systém robí? A kto s kým je prepojený?
Takže chcel som vo svojom vystúpení, keďže som už v minulosti veľakrát vystupoval k tomuto návrhu zákona, dodať aj tento rozmer. Riešilo by sa to, aby subdodávatelia, keď nedostanú zaplatené, mali sa na koho obrátiť. Boli by v určitých zoznamoch, ktoré by dodávateľ musel dodať. Na druhej strane verejnosť by týmto návrhom zákona aj sa dozvedela, kto sú skutočne tí, ktorí tú štátnu zákazku realizujú. A rozšírením na elektronickú fakturáciu, ktoré dopĺňame do toho návrhu zákona ako nóvum, by sme sa dozvedeli aj to, koľko, aký objem zákazok títo subdodávatelia robia. A koľko z toho majú, z týchto zákazok? Lebo viete, ako hlavný dodávateľ môže byť hlavný dodávateľ a možno tam realizuje desať, dvadsať percent, tridsať? Nevieme. Môžeme si to len predstavovať. Novinári môžu po tom pátrať, my tu môžeme niečo hovoriť, kto všetko sa podieľa na tých zákazkách. Ale je to všetko v rovine domnienok, alebo toho, že sa nejako dopátrame až, by som povedal, nejakými kriminálnymi spôsobmi. Takto by sa zaviedol poriadok a vedeli by sme to.
A preto aj ja som niekoľkokrát v minulosti vyzýval poslancov SMER-u: postavte sa a povedzte, ako to chcete riešiť? Znova ešte musím spomenúť, keď hovorím o tom, že poslanci SMER-u sa nevyjadrili. Áno, spomínam si, pán minister Počiatek na hodine otázok sa k nášmu návrhu zákona vyjadril. Viete, ako sa vyjadril pred asi dva a pol rokom? Pred dva a pol rokom sa vyjadril, že náš návrh zákona je len na troch stranách. Tuším, že toto bol jeden z argumentov. A zaznela tam aj poznámka, že ministerstvo pracuje na lepšom, systémovejšom návrhu. Kde je ten návrh? – sa pýtam. Kde je ten návrh? Takýto závažný celospoločenský problém, keď nevyplácanie podnikateľov, živnostníkov sa už pomaly stalo národným športom. Aj tie firmy, ktoré donedávna vyplácali týchto subdodávateľov, odrazu si povedali: no prečo ja budem platiť, keď tieto firmy, veľké firmy, oligarchovia nevyplácajú? No prečo ja budem vyplácať? A stalo sa to národným športom. Prečo, keď je tu taký závažný problém, vládna strana za štyri roky, lebo pomaly sa končí štvorročné obdobie, tento problém nechcela riešiť, nevedela riešiť?
Ja si myslím, že tento návrh zákona je určitým riešením. Ak ho chceli riešiť, tak mali možnosť to vylepšiť alebo prísť so svojím návrhom zákona. Bohužiaľ, na záver musím konštatovať, tento celospoločenský problém vládna strana SMER nechcela riešiť. Nechcela riešiť a, bohužiaľ, musím povedať, že sa tak dialo na základe toho, že to nevyhovuje mecenášom, oligarchom, ktorí stoja za týmito veľkými zákazkami, štátnymi, ktorí nechcú tento poriadok do verejného obstarávania a nechcú vedieť, teda nechcú, aby verejnosť vedela o tom, ako sú ich obchodné vzťahy voči subdodávateľom a koľko platia, alebo neplatia.
Ďakujem za pozornosť.

98.
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne, pán kolega. Predovšetkým chcem vyzdvihnúť dva také dôležité aspekty tvojho vystúpenia, a to, že si poukázal na konzistentnosť týchto našich návrhov, ktoré sa týkajú zlepšenia, povedal by som, podnikateľského prostredia vo všeobecnosti, ale týka sa to samozrejme eliminovania tej druhotnej platobnej neschopnosti. A to tým, že sme jednak chceli riešiť tieto problémy týmto návrhom zákona o ochrane subdodávateľov potom zákonom o DPH, aby teda firmy, ktoré teda dodávajú tovary, služby, tak aby v podstate platili depeháčku až po zaplatení za tieto faktúry. A potom zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré tak isto takým, by som povedal, prirodzeným vstupom do celého riešenia týchto problémov ohľadom, povedzme, lepšieho podnikateľského prostredia, respektíve aj eliminácie, teda hlavne eliminácie druhotnej platobnej neschopnosti.
Druhý ten aspekt, ktorý si zdôraznil, a ja ho chcem tak isto ešte raz takto pripomenúť, je, že v tom procese verejného obstarávania je jasné, že kto do neho vstupuje. To sú tí subdodávatelia. A čo je dôležité, bolo by dobré možno aj vedieť a z toho určite cez tú elektronickú fakturáciu s tým, že kópie by sa dávali verejnému obstarávateľovi, že ten verejný obstarávateľ by mal prehľad, koľko vlastne, či ten generálny obstarávateľ alebo teda generálny dodávateľ alebo ďalší subdodávatelia v tom reťazci, koľko vlastne platia tým konečným živnostníkom, ktorí pracujú na týchto subdodávkach, pretože to sú už len omrvinky za vykonanú prácu.
Takže tie dva aspekty sú myslím, že veľmi dôležité, aj keď stojí pred nami veľmi ťažká úloha dostať do praxe takéto navrhované riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No k tomuto, k predrečníkovi by som chcel povedať asi toľko: návrh tohto zákona je formálne dobrý, prakticky je použiteľný a, povedal by som, prakticky je veľmi potrebný. Samozrejme, že aj keď si myslím, že nemá formálne chyby, tak už sme videli napríklad pri stavebnom zákone, kde na ňom niekoľko rokov pracovalo 55, možno viacej odborníkov a nakoniec aj my sme predložili 28 pozmeňujúcich návrhov, a keďže nie je to tak dávno, tak môžem aj povedať, lebo si to ešte presne pamätám, že každý ten pozmeňujúci návrh mal svoj význam a pôvodný návrh zákona vylepšoval. Čiže aj tu si viem predstaviť, že ak by sa na tento návrh pozreli ďalší ľudia, nielen okrem predkladateľov a ich spolupracovníkov, tak je možné, že by mohlo dôjsť aj k jeho vylepšeniu.
A preto by som povedal, že aj s pochopením vnímam vystúpenie kolegu Hlinu, lebo aj mne prekáža, že pravá strana, až tu okrem jedného kolegu, je prázdna, a my na to, aby sme taký, aj taký dobrý zákon, taký dobrý návrh mohli schváliť, potrebujeme predsa viacej hlasov, ako má len KDH alebo niektorí ďalší kolegovia z opozície. Čiže preto je potrebné, aby tu bola taká, či už oponentúra alebo podpora aj z ďalších, lebo aj, hovorím, taká jednoznačná záležitosť alebo taký jednoznačne objektívne dobrý návrh, ako je teraz predložený, v konečnom dôsledku potrebuje pri hlasovaní najmenej 76 hlasov.

Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali. Naozaj ku kolegovi Bobíkovi chcem len povedať, že tento náš návrh, ktorý by riešil nejaký poriadok a prehľadnosť vo verejnom obstarávaní, určite nie je takým zložitým návrhom zákona, ako je stavebný zákon, ktorý sa dotýkal rôznych oblastí, a aj určité protichodné názory a vyjadrenia buď stavebných dodávateľov alebo developerov alebo obcí alebo projektantov. Takže tento návrh zákona je určite jednoduchší a nemusel by podliehať takému dlhému, dlhej legislatívnej príprave ako stavebný zákon.
Chcem len pripomenúť, že na začiatku tejto schôdze sme schválili návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa dotýkal schránkových firiem, a bola takto legislatíva síce pripravená trochu neskôr, ako sme chceli opoziční poslanci, ale v určitom období, tuším, že za pol roka, tento návrh zákona bol schválený. Na tejto schôdzi máme návrh zákona o verejnom obstarávaní. Nový zákon o verejnom obstarávaní. Ak by bola politická vôľa, ak by vláda, ktorá má 83 poslancov v pléne Národnej rady, a by mala politickú vôľu a zadala napríklad Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pripravoval zákon o verejnom obstarávaní, ktorý prešiel prvým čítaním, ak by zadala takúto politickú vôľu, že treba riešiť aj subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, určitý poriadok, dávno sme to mohli mať schválené. Dávno sme to mohli mať schválené. Ale tu naozaj nie je politická vôľa riešiť tento závažný celospoločenský problém, tak ako som o tom hovoril.

Ďakujem pekne, pán predseda. Už len na záver. Predovšetkým s ohľadom na tých, ktorých sa to dotýka, to vlastne tých malých podnikateľov, živnostníkov, chcem aj touto formou, keďže naše rokovanie preberá i Slovenská televízia, a chcem im poďakovať za spoluprácu, pretože aj zo spomínaného internetového portálu www.nezaplatilimifakturu.sk mi posielali množstvo podnetov, aby sme skutočne hľadali riešenie na tento vážny problém. Takže skutočne im chcem poďakovať, všetkým tým, ktorí, žiaľ, museli pykať nespravodlivo za to, že sme nedoriešili, resp. vláda, ktorá má v rukách možnosti, že nevyriešila tento problém doteraz. Zároveň im chcem prisľúbiť, že budeme konzistentní v tejto problematike aj naďalej, že budeme hľadať toto riešenie, aj keď je záver tohto volebného obdobia. Ja chcem povzbudiť vlastne týchto ľudí, ktorí majú tieto problémy, aby naďalej, aby nerezignovali, aby naďalej dávali tie podnety, aby sme tlačili v podstate možno už aj budúcu vládu. A môžem len prisľúbiť, že ak budem ešte v politickom živote po voľbách, budúcoročných voľbách do Národnej rady, že určite sa tejto problematike budem venovať a budem ju sa snažiť riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh novely, zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon predkladám spolu s kolegami Janom Figeľom a Pavlom Hrušovským. Cieľom návrhu je rozšíriť súčasnú platnú ochrannú činnosť obcí a oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred novelizáciou v roku 2013.
V priebehu účinnosti zákona od mája 2005 doteraz sa miera regulačných oprávnení obcí viackrát upravovala. Cieľom navrhovanej úpravy je využiť tieto skúsenosti a reagovať na potreby praxe. Tá signalizuje, že súčasná ochrana pred negatívnymi dôsledkami a rizikami prevádzkovania hazardných hier nie je postačujúca. Navrhovaná novela zákona sa vracia k princípu, podľa ktorého sa môže obec rozhodnúť regulovať prevádzkovanie hazardných hier i z vlastného podnetu. Túto možnosť obce už mali pred novelizáciou v roku 2013. Pamätáme si, už na jeseň 2012 prišla vláda s tým, že obmedzí reguláciu hazardu obecných a mestských zastupiteľstiev tým, že musia podmieniť rozhodnutie obecného zastupiteľstva petíciou 30 % občanov. Mimochodom, vláda vtedy prišla s návrhom, že to musí byť na základe referenda, ktoré požadovalo až 50-percentnú účasť občanov. V pléne Národnej rady po veľmi dlhej diskusii, kde sme to ostro kritizovali, ustúpila a namiesto referenda súhlasila s petíciou 30 % občanov. Ale aj to je problém, aj to je problém, 30 % oprávnených občanov vo veľkých mestách, ako je Bratislava a Košice, je problém vyzberať. Ďalej budem o tom hovoriť v rozprave.
Predložená novela zachováva možnosť iniciovať takéto rozhodnutie obce i zo strany obyvateľov obce. To znamená, obec bude môcť samostatne rozhodnúť na obecnom alebo mestskom zastupiteľstve vezedenkom, či bude regulovať, ľudovo povedané, či zakáže prevádzku hazardných hier, alebo ju povolí, ale nechávame možnosť, aj aby občania sa mohli iniciovať, aby 10 % občanov, ak spíše petíciu v tom zmysle, že v súvislosti s hraním hazardných hier je narúšaný verejný poriadok, aby sa tým obecné zastupiteľstvo muselo zaoberať. Aby takto rešpektovalo vôľu síce 10 % občanov, ale aby sa tým muselo zaoberať.
Predložený náš návrh zákona ďalej ustanovuje, že v Bratislave a v Košiciach budú tieto regulačné opatrenia vykonávať orgány samosprávy ich mestských častí. Súčasne platný zákon prikazuje v Bratislave a v Košiciach, že ak chcú zakázať alebo povoliť hazard, musí to urobiť mesto Bratislava, Košice na celom svojom území. Ja si myslím, že, aj spolu s predkladateľmi, že aj orgány mestských častí Košíc a Bratislavy majú dostatočný mandát na to, aby sa slobodne rozhodli o tom, či povolia alebo nepovolia hazard svojej mestskej časti. Áno, a stane sa možno to, že jedna mestská časť povolí hazard, bude z toho mať určité príjmy, nie malé príjmy, a iná mestská časť povie vézedenkom, zástupcami občanov, poslancami, že teda ona nechce hazard.
Novela taktiež ruší výnimku, že vo vzdialenosti do 200 metrov od škôl, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže je možné prevádzkovať herne. Dámy a páni, 200 metrov od týchto škôl sme zakázali prevádzkovať tieto hracie automaty, ale herne zakázané nie sú. A sú prípady tu v Bratislave, že oproti škole je herňa. Čo to je za nezmysel? Tak v krčme, hrací automat tam nemôže byť, ale herňa tam môže byť. Tak preto zosúlaďujeme a navrhujeme oproti tomu, čo sme navrhovali v minulosti, aby ani herňa nemohla byť v blízkosti školy. Toľko k predloženému návrhu zákona. Podrobnejšie vystúpim v rozprave.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra a gestorský výbor do 10.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

110.
Ďakujem. Tak ako som avizoval, chcel by som vystúpiť v rozprave, aby, keď budú mať chuť kolegovia na mňa reagovať, možno aj z vládnej strany, tak aby na mňa mohli aspoň reagovať s faktickými poznámkami.
Dámy a páni, problém závislosti na hazardných hrách je veľmi vážnym spoločenským problémom. Priamo ohrozuje tých, ktorí tejto závislosti prepadnú. Závislosť na hazardných hrách však nie je iba priamou hrozbou. Sprostredkovane predstavuje ohrozenie i ďalších ľudí, ktorí s človekom, čo pri hazardných hrách stratil kontrolu nad svojím konaním, spolu žijú a hospodária. Hazardný hráč nezriedka zadĺži a dovedie do nešťastia nielen seba, ale aj celú svoju širokú rodinu.
Hazardné hry napriek prísnej právnej regulácii bývajú často spojené s činnosťami, ktoré zákon nepovoľuje. Nezriedka i s organizovanou trestnou činnosťou. Výnosnosť takého podnikania, ktorá je spojená so závislosťou mnohých ľudí, je často nelegálnou vstupnou bránou k prostitúcii, kupliarstvu, obchodu s drogami a ďalšími nelegálnymi činnosťami. Je preto záujmom spoločnosti, aby regulácia prevádzkovania hazardných hier zohľadňovala ochranu pred nebezpečnými a nežiaducimi dôsledkami tejto činnosti. Jednotlivé druhy hazardných hier a hlavne okolnosti a podmienky, za akých sa prevádzkujú, vytvárajú rozdielnu mieru rizík, s ktorými môže byť ich prevádzkovanie spojené.
Mieru týchto rizík je potrebné postupovať individuálne podľa konkrétnych, hlavne miestnych pomerov. Preto i súčasné znenie zákona o hazardných hrách upravuje reguláciu ich prevádzkovania tak, že okrem oprávnení príslušných štátnych orgánov, to znamená povoľovanie, licencovanie ministerstva financií a orgánov dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier počíta i s aktívnou regulačnou činnosťou aj zo strany obcí a miest. Tieto slová možno, ako všetci ste sa už s tým stretli, počuli, možno ste čítali články o tom, ako niektorí ľudia prepadli hazardu, čo to spôsobilo ich rodine, čo to spôsobuje spoločnosti. Možno v nejakej širšej svojej rodine ste s takýmto prípadom sa stretli, ale ja som na základe aj, aj určitých mojich skúseností, aj ako bývalého poslanca obecného zastupiteľstva, kde sme v obci mali v herni automat, zrušili sme ho. Aj s ďalšími kolegami, aj u nás v strane, ale aj mimo strany, rozprávalo sa o tom, ako niektoré obce a mestá zakázali hazard, svojho času to bolo aj mesto Humenné. Sabinov je takým veľmi známym príkladom. To bolo na základe toho, že za vlády Ivety Radičovej sa mojim kolegom poslancom za KDH podarilo presadiť, aby obce a mestá mohli rozhodovať o regulácii hazardu. To znamená, či povolia alebo nepovolia hazard vo svojom meste. A tak to bolo aj v prípade Humenného, vtedy na základe toho zákona zakázali prevádzku hazardu v meste Humenné.
Na to nastúpila vláda Roberta Fica v roku 2012 a naozaj už na jeseň prišla s návrhom zákona, ktorý síce sprísňoval určité podmienky pre prevádzkovanie hazardu, hazardných hier, herní, takisto zvýšil poplatky za túto činnosť, ale okrem iného navrhli, že rozhodnutie obecného, mestského zastupiteľstva je podmienené, musí byť podmienené, najprv chceli tým referendom 50 % občanov, a nakoniec ustúpili a schválili v zákone to, že 30 % občanov svojou petíciou sa musí sťažovať, že je narúšaný verejný poriadok v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier v tej-ktorej obci. Až na základe toho môžu mestá, obce zakázať prevádzku týchto hier, alebo povoliť. Je to na slobodnom rozhodnutí troch pätín obecného alebo mestského zastupiteľstva. Ale tá podmienka petície spôsobila to, že vo väčších mestách, napríklad ako v tom Humennom, už sa nenašla 30 %, nenašlo 30 % občanov, nepodpísalo petíciu, tým pádom v Humennom znova hazard je. Samozrejme, našli sa obce a mestá, väčšinou síce menšie, ktoré, ktoré dokázali vyzberať petíciu 30 % občanov, a na základe toho túto petíciu predložiť obecnému, mestskému zastupiteľstvu a zrušil sa hazard v týchto obciach a mestách.
Keďže je to podľa mňa vážny celospoločenský problém, zorganizoval som spolu s Nadáciou Antona Tunegu v júni konferenciu na hazardné hry a ich vplyv na spoločnosť, na rodinu a spoločnosť. A bol som veľmi rád, že na túto konferenciu prijali pozvanie naozaj ľudia, čo majú k tejto problematike čo povedať. Pozval som námestníka ministra financií Českej republiky Ondřeja Závodského, pozval som zástupcu mesta Sabinov, bol viceprimátor pán Ján Fekiač, ktorí, ktorí majú skúsenosti s tým, že čo, čo hazard im kedysi spôsoboval v meste a aká je situácia v meste teraz. Pozval som, myslím si, že jedného z popredných odborníkov na problematiku liečby závislostí, aj závislostí na hazardných hrách, tzv. gamblingu, primára z Prednej Hory pána doktora Jozefa Benkoviča. Teda na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia tretieho sektora, ktorí sa podieľajú na liečbe závislých ľudí na gamblingu. Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia prevádzkovateľov, prevádzkovateľov hazardných hier. Aj im sme dali možnosť, aby vyjadrili svoj názor, aby v tejto debate, niekto to môže nazvať konfrontácii, sa hľadali riešenia pri, pri tomto závažnom probléme, ktorý na Slovensku máme. A pozval som aj a vystúpil na konferencii aj kňaz Martin Majda, ktorý svojho času 5 rokov pôsobil v Lomničke, kde väčšina obyvateľov je Rómov, a rozprával nám o svojich skúsenostiach, ako títo obyvatelia, ktorí, väčšina, drvivá väčšina z nich žije zo sociálnych dávok, ako tieto dávky dokázali v okolitých obciach míňať v hazardných prístrojoch, výherných.
Dámy a páni, prečo som pozval ministra financií Českej republiky, asi je nám to všetkým jasné. Tak pred dvadsiatimi – koľkými? – dvoma rokmi sme boli spoločný štát, problém gamblingu a problém regulácie hracích, hazardu je podobný aj v Českej republike, aj na Slovensku. Dámy a páni, pán námestník Ondřej Závodský sa tejto problematike venuje už dlhodobo a okrem iného povedal – a teraz vám chcem povedať informáciu, aký je monitorovaný stav patologických hráčov v Čechách – táto informácia nám, mimochodom, na Slovensku chýba: v Čechách je podľa jeho vyjadrenia a podľa údajov a podľa štúdie, ktorú si dali vypracovať, 100-tisíc patologických hráčov. Stotisíc patologických hráčov v Českej republike. Na Slovensku, aj keď sme s pánom primárom Benkovičom debatovali, či takéto štúdie sú vypracované, na Slovensku takéto štúdie nemáme.
Ale ak by sme prijali teda takú myšlienku, že ten problém je podobný ako v Čechách, a my sme zhruba, polovičný počet obyvateľov máme oproti Českej republike, ak by to malo byť 50-tisíc patologických hráčov na Slovensku, tak to hovoríme o patologických hráčov, tak to je veľmi silné číslo, veľmi silná informácia. Mimochodom, podľa jeho vyjadrenia celková výška nákladov pre celú spoločnosť na, ktorá súvisí s liečením alebo s výdavkami štátu na hazard, na patologických hráčov, povedal, že to je 16 miliárd českých korún. Dámy a páni, výnos pre štát je 8 miliárd. To je vyjadrenie pána ministra financií Českej republiky. Osem miliárd prínos, 16 miliárd výdavky. To je to, keď sme tu svojho času v minulosti viacerí opakovali, že sú štúdie z Ameriky, ktoré hovoria o tom, že príjem z jedného dolára do štátnej pokladne znamená 5 dolárov vynaložených nákladov na liečbu týchto patologických hráčov.
Bolo by dobré, samozrejme, aj na Slovensku mať takéto štúdie, ale je to, je to, sú to veľmi vážne čísla aj zo susednej Českej republiky, s ktorou sme boli spoločný štát, problém hazardu je tam podobný ako na Slovensku. V Českej republike po rozhodnutiach Ústavného súdu, ktorý rozhodol o tom, že obce a mestá môžu regulovať hazard, to znamená, môžu povoľovať alebo zakázať hazard, Ústavný súd Českej republiky to povedal. A na základe toho viaceré obce a mestá sa rozhodli ako zakázať prevádzku, alebo odňali licencie na prevádzku hazardných hier vo svojich mestách. Stalo sa tak aj v druhom najväčšom meste Brne, v neďalekom Brne sa to tak stalo takisto. Mimochodom, aj susedná Viedeň zakázala prevádzku hazardných hier.
Dámy a páni, chcem vás informovať aj o tom, že v Českej republike súčasná vláda už vyše dvoch rokov pripravuje zavedenie monitorovacieho systému, ktorý zavedie register vylúčených hráčov, teda tých hráčov, ktorí nebudú môcť sa podieľať na, teda nebudú môcť hrať.
Aj na súčasnej schôdzi, myslím si, že kolegovia z klubu OľaNO predkladajú návrh zákona o tom, aby určité skupiny obyvateľov, ktoré poberajú napríklad sociálne dávky alebo sú v exekúcii, aby nemohli hrať v týchto herniach a na hracích automatoch. Možno, že sa vám to zdá, dlhá doba, aj mne sa zdalo, dlhá doba, keď povedal pán minister, že 2 roky to pripravujú, vláda to 2 roky pripravuje. Trošku dlhé, tak samozrejme najväčší problém je asi zosúladiť tieto právne predpisy so smernicami Európskej komisie, Bruselu o slobodnom podnikaní. Ale blížia sa k záveru a budú mať takýto monitorovací systém.
Na Slovensku by sme takýto systém monitorovací potrebovali ako soľ. A to preto, lebo, dámy a páni, neviem ako vy, ale ja sa nemôžem každý mesiac pozerať na to, ako veľká časť poberateľov sociálnych dávok na severe a východe Slovenska, možno aj na juhu, minie tieto sociálne dávky v hracích automatoch.
Dámy a páni, za vlády Ivety Radičovej bol návrh, určitý pilotný projekt, ktorý spustili na ministerstve sociálnych vecí kolega Mihál, Nicholsonová, a pokúšali sa spustiť takýto pilotný projekt, aby poberatelia sociálnych dávok mohli tieto dávky vyberať cez určité, cez určitú kartu. To znamená, v tej karte by bolo zadefinované, na čo všetko môžu minúť tieto sociálne dávky. Predpokladám, nevidel som podrobne ten návrh, a predpokladám, že asi by nemohli na základe týchto kariet títo sociálne odkázaní ľudia, ktorí poberajú od štátu sociálne dávky, aby mohli hrať na hracích automatoch. V Česku chcú nielen, aby nemohli, medzi tými vylúčenými hráčmi boli tí, ktorí poberajú od štátu sociálne dávky, ale aj tí, ktorí, proti ktorým sa vedie konkurz, exekúcia, alebo ktorým zakáže súd pre spáchaný trestný čin, že im zakáže súd, že už nemôžu hrať na hracích automatoch. A veľmi sa mi páčila aj myšlienka, že do tejto skupiny obyvateľov budú zaradení aj tí, ktorí prejdú liečením a sami sa označia za takýchto vylúčených hráčov.
To znamená, prejde liečením a sám sa zaregistruje ako vylúčený hráč. To znamená, ak by to znova naňho prišlo, že chce hrať, prevádzkovateľ herne alebo hracích automatov nemá oprávnenie, nemá právo na základe toho systému monitorovacieho, ktorý oni zriaďujú, ho pustiť ku hraciemu automatu. Potrebovali by sme to na Slovensku ako soľ. Hovoril o tom Martin Majda, kňaz, ktorý pôsobil v Lomničke a rozprával nám príbehy, ako na druhý deň chodili rómske ženy za ním, aby, aby nejakú polievku im aspoň dal pre ich deti, ktoré nemajú, nemajú čo im dať do úst. A hovoril, včera ste brali sociálne dávky; všetky skončili v herni.
Dámy a páni, na konferencii rozprával aj viceprimátor Sabinova Ján Fekiač o tom, ako celý Sabinov, centrum Sabinova, pekné mestečko, v ktorom sa natáčal Obchod na Korze, ako celé centrum Sabinova bolo obsadené herňami, hracími automatmi. Ukazoval nám fotky, ako to vyzeralo, ako z okolitých obcí sociálne odkázaní občania, veľakrát Rómovia, po tom, keď si prebrali dávky, ako tam chodili hrať, aký príjem mal Sabinov z výherných automatov. Ešte bývalý primátor a vlastne aj súčasný primátor, pardon, pán Molčan hovoril o tom, že mali príjem okolo 80-tisíc. A to mali na konci, v tých najlepších obdobiach mali okolo 130-, 140-tisíc príjem z hracích automatov. A pán primátor Molčan aj pán Ján Fekiač, viceprimátor, povedali, že nechcú taký príjem a sú radi, že hracie automaty v Sabinove nemajú. Ja si myslím, že to má byť na slobodnom rozhodnutí obcí a miest, poslancov, ktorí majú mandát od občanov, aby mohli sa takto slobodne rozhodnúť, či budú regulovať hazard vo svojom meste. Kto iný o tom má rozhodovať? Samozrejme treba nechať iniciatívu aj občanom. Občania predsa dnes môžu sa obrátiť na svojich poslancov, či jednotlivo, alebo formou petície. A preto v navrhovanej úprave nechávame túto možnosť, že keď 10 % občanov spíše petíciu, tak aby obecné zastupiteľstvo sa tým muselo zaoberať, aby rešpektovali túto vôľu, hoci aj 10 % občanov. Ja som sa stretol, že obecné zastupiteľstvá alebo mestské zastupiteľstvá sa veľakrát zaoberajú aj problémami, ktoré navrhne jeden občan. Tak prečo, keď 10 % spíše petíciu, by sa tým obecné alebo mestské zastupiteľstvo nemalo zaoberať? Lebo aj také prípady boli v minulosti.
Samozrejme už vo svojom úvodnom vystúpení som rozprával o tom, aby v Bratislave a Košiciach mohli o tom rozhodovať mestské časti. Veď nie je normálne, aby v Bratislave, ak dneska by chceli zakázať hazard, musia vyzbierať petíciu 30 % občanov, čo je v Bratislave, sa mi zdá, okolo 120-tisíc občanov. Stodvadsaťtisíc občanov musí spísať petíciu, aby sa tým mestské zastupiteľstvo v Bratislave mohlo zaoberať. Prečo takto kladieme takéto polená pod nohy občanom? Stodvadsaťtisíc občanov musí spísať petíciu, aby mestské zastupiteľstvo sa zaoberalo hazardom. Prečo o tom nemôžu rozhodovať mestské časti? My to navrhujeme, aby aj mestské časti. A navrhujeme, aby to bolo bez petície. Majú poslanci dostatočný mandát, ktorý získali vo voľbách od občanov. A ak si vedia zodpovedať pred občanmi, že prevádzku hazardných hier ponechajú vo svojej obci alebo mestskej časti a vedia si to takto vyargumentovať voči svojim voličom, je to v poriadku. Napríklad si to vyargumentujú možno tým, že aký to prínos bude mať do tej obecnej kasy. Ale ak sa rozhodnú, že nechcú hazard v svojej mestskej časti, svojej obci, tak na to majú dostatočný mandát a právo, aby o tom rozhodli.
Posledná vec, ktorú som spomínal, je, dalo by sa povedať, taká drobnosť, ktorú máme v návrhu zákona, a to je to, aby 200 metrov od škôl, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež, ubytovní mládeže nebolo možné prevádzkovať herňu. Lebo, ako som povedal, výherné hracie automaty sa nemôžu prevádzkovať v takejto vzdialenosti, ale herňa môže byť oproti škole alebo stredoškolskému internátu. Nemyslím si, že či bude herňa 250 alebo 300 metrov, že to automaticky znamená, že tam mládež, alebo dokonca až deti nebudú chodiť, mimochodom, čo je podľa zákona zakázané osobám mladším. Ale ak by ste videli štatistiky aj pána doktora primára Benkoviča, ktorý ukazoval nám štatistiky, že kedy niektorí patologickí hráči začali hrať, tak tam boli aj deti. Viacerí títo patologickí hráči, ktorí sa liečili, priznali, že začali hrať už ako deti. To znamená, že ich niekto do tých herní, alebo do tých krčiem, kde boli tie výherné automaty, niekto dostal, alebo sa tam dostali sami, ale hlavne že im povolil hrať. Ale myslím si, že ak herňa má byť vybudovaná priamo oproti internátu, škole, sociálnemu zariadeniu, tak to je úplný výsmech, to je úplný výsmech tomu, k čomu by sme chceli našu mládež vychovávať. Ak mládež vyjde zo školy a oproti je rovno herňa, tak je určite väčší predpoklad, že sa tam pôjdu pozrieť, či zo zvedavosti, alebo z toho, že sa budú navzájom hecovať. Takže ja si myslím, že ak sú hracie automaty v pohostinstvách zakázané do 200 metrov, aj herne by mali byť zakázané.
Dámy a páni, o tejto problematike by sa dalo samozrejme dlho diskutovať, aj preto sme urobili tú konferenciu, odbornú, aj preto, keď kolegovia z OĽaNO budú predkladať návrh zákona o tom, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a sú v exekúcii, aby nemohli hrať, tak aj s takýmto návrhom zákona budem súhlasiť. Chcem povedať, že ak by takýto monitorovací systém mal byť vybudovaný na Slovensku, tak musel by byť, nazvem to, nepriestrelný, to znamená, že musí ten systém fungovať dokonale. To znamená, musí identifikovať dostatočne toho človeka, ktorý do tej herne príde. A zase aj ten register tých, ktorí poberajú sociálne dávky, sú v exekúcii, alebo tí, ktorí dobrovoľne sa tam zapíšu, musí byť zase nenapadnuteľný, aby to bolo zabezpečené. Dneska na to technické prostriedky určite sú, dalo by sa to zabezpečiť. Osobne si myslím, že takýto návrh by mala pripraviť, pre to, aby to fungovalo teraz stopercentne, že takýto návrh, monitorovací systém by mala pripraviť vláda alebo ten, kto je vo vláde. Z opozície to beriem ako skôr veľmi dobrú myšlienku, ktorú podporím určite v prvom čítaní.
Tak týmto spôsobom som sa vyjadril možno aj k návrhu zákona, ktorý bude neskôr, ale súvisí s tým, čo som hovoril, s tou problematikou hazardu, ktorá je vážnym celospoločenským problémom. Preto vás chcem poprosiť všetkých, vrátane poslancov za vládnu stranu SMER, aby takýto návrh podporili v prvom čítaní a v druhom čítaní prípadne ho vieme upraviť.
Ďakujem za pozornosť.