Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni. Tento návrh zákona v určitej vynovenej verzii predkladáme, pán kolega, piatykrát? Piatykrát. Dvakrát sme ho navrhovali ako pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu. To znamená, siedmykrát máme tento de facto návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Na jeseň v roku 2012 sme ho prvýkrát navrhovali. Už vtedy sme poukazovali na tento vážny problém, že subdodávatelia, ktorí pracujú na verejných zákazkách, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, nedostávajú zaplatené za svoju poctivo odvedenú prácu. Už vtedy sme na to poukazovali. A tento negatívny trend postupom rokov a musím to povedať, za vlády jednej strany SMER-u, tento problém narastal a narastal. Veľké firmy, ktoré vyhrávali veľké tendre, stámiliónové tendre, štátne zákazky, veľakrát platené aj z eurofondov a zo štátneho rozpočtu, sa naučili, si zvykli na to, že nevyplácajú svojich subdodávateľov. A nič sa nedeje.
Preto, pán predseda, niektorým kolegom vadí, že aj dnes tu nie sú poslanci SMER-u. Nie preto, aby tu do nohy boli, ale aby sme o takýchto návrhoch tu diskutovali. Diskutovali a hľadali riešenia pre občanov Slovenska. Lenže, pokiaľ si dobre pamätám, od toho roku 2012, keď to už piatykrát predkladáme, ja si nepamätám, že by poslanci SMER-u vystúpili k tomuto návrhu zákona a že by povedali, čo im vadí na tomto návrhu zákona a ako ho treba vylepšiť. A možno keby zaznelo to čarovné slovko, ktoré tu často používajú pri iných návrhoch zákona, že náš návrh nie je komplexný a oni prídu s niečím lepším, my by sme boli len radi. Veď tak sa to stalo, keď sme navrhovali strop úrokov pri nebankovkách, tak sa to stalo pri platení depeháčky štátu až po zaplatení. A mohol by som viaceré návrhy spomínať, ktoré sme navrhovali, ktoré nám neschválili, a nakoniec ste s tým prišli, buď vláda, alebo vládni poslanci s tým prišli, navrhli a my sme to dokonca podporili. Pri tomto návrhu zákona, pokiaľ ja si dobre pamätám, nevystúpil ani jeden vládny poslanec, ktorý by povedal, čo sa mu páči na tomto návrhu, čo sa mu nepáči, ako to treba vylepšiť, kde je problém. Nie, ticho. Čo si o tom mám myslieť? Súhlasia vládni poslanci s tým, či nie? Potom príde hlasovanie samozrejme. Pri hlasovaní sa dostatočne každý jeden poslanec podľa svojho vedomia vyjadrí. A poslanci SMER-u sa buď zdržali, alebo boli proti. To znamená, nechcú riešiť tento problém na Slovensku.
A my sme o probléme, aký nastal pri firme Váhostav, hovorili už dávno. Aj firmu Váhostav sme spomínali, aj ďalšie firmy sme spomínali niekoľkokrát. A nič sa nedialo, nechali ste tento problém dôjsť do štádia, keď spoločenská klíma nastala taká, že ste to nakoniec museli riešiť. Ale riešili ste problém len firmy Váhostav. A riešili ste ho zle. Aj v úvodnom slove to povedal pán kolega Hudacký. Aj kolega Hlina o tom hovoril. Jednorazovo ste vyriešili 50 % pohľadávok subdodávateľov Váhostavu, aj to zo štátneho rozpočtu, z peňazí, ktoré sú na poplatkoch za bankové účty, čiže z našich spoločných peňazí. Títo živnostníci, podnikatelia, musia zaplatiť celú DPH štátu, hoci dostanú len polovičku. Čo to sú za spôsoby? Odvedieš celú prácu, dostaneš po veľkej medializácii, keď pomaly celá republika stála na nohách, tak vtedy sa rýchle pripraví zákon, ktorý vyrieši jednu firmu?
Toto, čo navrhujeme od roku 2012, je systémové opatrenie. Systémové opatrenie, ktoré by prinieslo v prvom rade poriadok do verejného obstarávania, o tom, kto na týchto štátnych zákazkách vlastne robí. Poriadok. Bojíme sa zaviesť poriadok do verejného obstarávania? Do zákazok, ktoré platíme zo štátneho rozpočtu a z eurofondov? Bojí sa tu niekto toho, že budeme vedieť, kto je všetko subdodávateľ hlavného dodávateľa, toho generálneho dodávateľa? Na jednej strane náš návrh zákona by riešil to, že keď subdodávateľ nedostane zaplatené, mohol by sa obrátiť v určitých termínoch na hlavného dodávateľa. Po určitých termínoch, keby ako vždycky nebol vyplácaný, aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Áno, na ten úrad, ktorý má celé obstarávanie vlastne na starosti, aj ho kontroluje, aj ho vlastne takto riadi.
Takže naším návrhom zákona by sa docielilo to, že títo subdodávatelia pri verejných zákazkách by sa mali vôbec na koho obrátiť s tým, že sú nevyplácaní. Ale možno sa menej, aj v minulosti sme aj my, navrhovatelia, menej hovorili o tom, a v piatok, keď tu bol zákon o verejnom obstarávaní, aj s kolegom Beblavým sme tu tak debatovali aj o tom, že by sa možno verejnosť, nieže by sa možno, určite by sa po tomto našom návrhu, by sa verejnosť dozvedela o tom, kto robí na týchto verejných zákazkách. Lebo, dámy a páni, veľakrát sa stane to, že my vieme, že určitú zákazku vyhrala firma xy. Veľakrát veľkú zákazku, stámiliónovú. A nie sú tu len stavebné firmy, stavebné zákazky, sú tu aj zákazky na informačné systémy. Len za posledný rok, rok a pol si spomeňte, koľko informačných systémov sa obstarávalo na jednotlivých ministerstvách? Myslím si, že minister Počiatek na ministerstve dopravy je v tom líder, v počte zákazok, aké všetky informačné systémy obstaráva ministerstvo plus jeho podriadené organizácie, ako NDS. Ale aj ministerstvo financií a jeho Finančná správa obstarávali informačný systém Finančnej správy za sto miliónov, za sto miliónov. Plus sú tam ďalšie dodatky.
Kolega Švejna mi ukazuje, že tých dodatkov je možno aj osem. Akej čiastky to je? Ale viete, na čo chcem poukázať? Kto vlastne tie zákazky robí? Lebo my poznáme hlavného dodávateľa aj v prípade informačného systému Finančnej správy, ktorý mimochodom v lete zlyhal, a vyšli z neho také údaje, že Sociálna poisťovňa nebola schopná na základe týchto údajov vypočítať odvody všetkým živnostníkom na Slovensku a zaslať im a musela tým porušiť zákon. Ale vrátim sa k tomu: Je to tá firma, ktorá vyhrala tú zákazku, ten, kto dodáva ten informačný systém? Alebo stavebnú zákazku, keď vyhrá firma, je to ona, ktorá robí celú zákazku? Nemá právo verejnosť vedieť, kto tú zákazku robí? Kto sú subdodávatelia? A kto sú subdodávatelia subdodávateľov? Prečo by verejnosť nemala právo vedieť, keď to ide z verejných peňazí, o tom, kto tú zákazku robí? Bojí sa tu niekto, že sa zavedie poriadok? Že verejnosť bude vedieť, kto ten informačný systém robí? A kto s kým je prepojený?
Takže chcel som vo svojom vystúpení, keďže som už v minulosti veľakrát vystupoval k tomuto návrhu zákona, dodať aj tento rozmer. Riešilo by sa to, aby subdodávatelia, keď nedostanú zaplatené, mali sa na koho obrátiť. Boli by v určitých zoznamoch, ktoré by dodávateľ musel dodať. Na druhej strane verejnosť by týmto návrhom zákona aj sa dozvedela, kto sú skutočne tí, ktorí tú štátnu zákazku realizujú. A rozšírením na elektronickú fakturáciu, ktoré dopĺňame do toho návrhu zákona ako nóvum, by sme sa dozvedeli aj to, koľko, aký objem zákazok títo subdodávatelia robia. A koľko z toho majú, z týchto zákazok? Lebo viete, ako hlavný dodávateľ môže byť hlavný dodávateľ a možno tam realizuje desať, dvadsať percent, tridsať? Nevieme. Môžeme si to len predstavovať. Novinári môžu po tom pátrať, my tu môžeme niečo hovoriť, kto všetko sa podieľa na tých zákazkách. Ale je to všetko v rovine domnienok, alebo toho, že sa nejako dopátrame až, by som povedal, nejakými kriminálnymi spôsobmi. Takto by sa zaviedol poriadok a vedeli by sme to.
A preto aj ja som niekoľkokrát v minulosti vyzýval poslancov SMER-u: postavte sa a povedzte, ako to chcete riešiť? Znova ešte musím spomenúť, keď hovorím o tom, že poslanci SMER-u sa nevyjadrili. Áno, spomínam si, pán minister Počiatek na hodine otázok sa k nášmu návrhu zákona vyjadril. Viete, ako sa vyjadril pred asi dva a pol rokom? Pred dva a pol rokom sa vyjadril, že náš návrh zákona je len na troch stranách. Tuším, že toto bol jeden z argumentov. A zaznela tam aj poznámka, že ministerstvo pracuje na lepšom, systémovejšom návrhu. Kde je ten návrh? – sa pýtam. Kde je ten návrh? Takýto závažný celospoločenský problém, keď nevyplácanie podnikateľov, živnostníkov sa už pomaly stalo národným športom. Aj tie firmy, ktoré donedávna vyplácali týchto subdodávateľov, odrazu si povedali: no prečo ja budem platiť, keď tieto firmy, veľké firmy, oligarchovia nevyplácajú? No prečo ja budem vyplácať? A stalo sa to národným športom. Prečo, keď je tu taký závažný problém, vládna strana za štyri roky, lebo pomaly sa končí štvorročné obdobie, tento problém nechcela riešiť, nevedela riešiť?
Ja si myslím, že tento návrh zákona je určitým riešením. Ak ho chceli riešiť, tak mali možnosť to vylepšiť alebo prísť so svojím návrhom zákona. Bohužiaľ, na záver musím konštatovať, tento celospoločenský problém vládna strana SMER nechcela riešiť. Nechcela riešiť a, bohužiaľ, musím povedať, že sa tak dialo na základe toho, že to nevyhovuje mecenášom, oligarchom, ktorí stoja za týmito veľkými zákazkami, štátnymi, ktorí nechcú tento poriadok do verejného obstarávania a nechcú vedieť, teda nechcú, aby verejnosť vedela o tom, ako sú ich obchodné vzťahy voči subdodávateľom a koľko platia, alebo neplatia.
Ďakujem za pozornosť.