54. schôdza

Vážený pán predseda, vážený kolega spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, tu z tohto miesta chcem ubezpečiť predkladateľov, aj teraz pána kolegu Hudackého, že tento návrh zákona podporím, ale nie preto, že sa osobne poznáme, ale ten dôvod je plne praktický. Tento návrh rieši dlhodobú nemoc, ktorá na Slovensku je, a na nemoc je potrebný liek.
Včera sme tu počuli, že existuje nejaký liek, ktorý veľmi nepomôže a nikomu nepoškodí, ale v tomto prípade je to naopak. Tento liek je dobrý, je radikálny. A ak sa bude uplatňovať, tak naozaj predídeme tým stavom, ktoré sme tu zažívali v minulosti, ako bola reštrukturalizácia TSS Grade, či Doprastavu alebo aj Váhostavu. Úlohou zákonodarcov je, tak ako aj u lekárov, predchádzať nemociam a predchádzať aj tým krízovým situáciám, ktoré vyplývajú z toho, že dochádza k nepreplácaniu faktúr za vykonané služby, práce alebo dodanie tovarov. Čiže z toho pohľadu už teraz môžem hovoriť len v minulosti, že bolo na škodu, že tie návrhy, ktoré v minulosti tu poslanci za KDH predkladali v súvislosti práve s nepreplácaním faktúr, a to dokonca ešte aj v takých prípadoch, keď išlo o zákazky z verejného obstarávania vo verejnej sfére.
A tu chcem teda tých, ktorí by snáď chceli pozerať na vec nejako politicky, a veď to nepodporíme, to je z opozičného tábora, aby tak nerozmýšľali, pretože z hľadiska legislatívy čiastočne tento návrh je nový, ale z hľadiska praxe nie je až taký nový. Poznám aj z vlastnej praxe príklady, kde investor, súkromný, veľmi starostlivo sledoval ako prebieha proces platenia faktúr medzi hlavným generálnym dodávateľom a ostatnými poddodávateľmi, ktorí na stavbách pracovali. Robil to preto, že chcel mať istotu, že stavba bude pokračovať plynulo, že stavba bude dokončená a že bude pripravená aj ku kolaudácii. Preto podľa mňa je úplne normálne, že takéto ambície by mal mať aj obstarávateľ, ktorý používa verejné zdroje a veľmi jednoduchým a krátkym procesom by zabezpečil to, čo tu tak traumatizovalo sa, ešte aj traumatizuje niektorých ľudí alebo firmy, ktoré sú zúčastnené v tých reťazcoch dodávateľov a poddodávateľov pri jednotlivých stavbách alebo iných službách.
Ako aj z praxe, som už spomínal, hodnotím tento návrh dobre. Je dobrý, pragmatický a môže a pomôže na Slovensku vyliečiť veľmi ťažkú chorobu, a to je neplatenie faktúr za vykonané práce, služby a tovary. Preto odporúčam všetkým tým, ktorí tu sú, aj ktorí nie sú, aby pri hlasovaní použili zdravý rozum a tento návrh zákona podporili.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy neviete, že SMER to už dávno všetko vyriešil. Proste dlhy, sa platí zo štátneho, Širokého. Oni už na všetko majú recept. A téma ich mimoriadne zaujíma. Naozaj, že ako ochrániť subdodávateľov je pre SMER bytostnou témou, naozaj, lebo to sú socialisti.
Ja len poviem, na príklade to poviem. Dneska SMER zrušil hlasovanie. Nevieme dôvod, asi majú nejakú žúrku. Možno má niekto 50, 40, ja neviem, alebo 100 rokov alebo koľko. Poslancov SMER-u je 83, v prezenčke je podpísaných 50, rokovania sa zúčastňuje 10. Ja to poviem len pre zápis ľuďom, aby vedeli. Ja tipujem, že v budove je možno 20 poslancov SMER-u.
Otázka stojí, pán predseda, včera ste predkladali novelu rokovacieho poriadku, kde ste v etickom kódexe uviedli v bode 6, alebo v ktorom, že je nevyhnuté sa zúčastňovať rokovania a byť riadne ospravedlnený v prípade, že sa nezúčastní. Idete príkladom? Idete príkladom? Verím, že idete príkladom. Kde máte 60 až 70 poslancov? Ja vám hovorím, že 60 až 70 poslancov SMER-u sa fláka. Sa fláka, nie sú v budove parlamentu, nie sú ospravedlnení, nie sú nikde. Posedávajú, vysedávajú. Nad čím debatujú? Že kde budú chodiť variť guláše a komu budú variť guláše?
My hovoríme o zákone na ochranu subdodávateľov. Pozrite sa, koho to zaujíma! Len pre ľudí, len pre zápis opakujem. Pre vás, ktorí ste včera predkladali novelu rokovacieho poriadku, máte 83 poslancov, 50 sa podpísalo do prezenčky a rokovania sa zúčastňuje 10. Prosím vás, beriete 3 000 euro mesačne. Alebo koľko to vlastne berieme? Za tie peniaze by som sa od hanby aspoň sem-tam tu posadil, keď je predpoklad, že proste to aj ľudí bude zaujímať.
Prečo ste zrušili dnešné hlasovanie?

Pán poslanec, prečo zase hrubo porušujete rokovací poriadok? Faktická poznámka je reagovať na svojho predrečníka. Pán kolega Bobík síce sedí vedľa vás, ale nerozprával nič o dochádzke a niečom. Nemajte vy starosť o to, kde sú poslanci SMER-u. Vy sa starajte o to, kde sú poslanci KDH, či sú tu všetci, keď majú taký obrovský záujem. Kde sú poslanci OĽaNO, ktorí, tu asi sedí jeden. Kde sú poslanci Šancí, Skokov a všetkých možných strán (reakcia z pléna). Takže Šanca je tu. Takže celá opozícia, celá opozícia, ja len pre zápis teda, keď vy ste porušili poriadok, urobím aj ja, pre zápis: je tu 10 poslancov opozície zo 60, či koľko vás je. Čiže to je úprimný záujem opozície riešiť túto situáciu. Tiež len pre zápis. Nech sa páči.
S ďalšou faktickou pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

94.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Bobík, ja som veľmi rád, že si vyzdvihol jeden dôležitý fakt, ktorý je zrejmý a jasný, ale ja som ho nespomenul. Takže som veľmi rád, že si ho pripomenul, a to je súkromného investora ako dobrého hospodára. Ten sa skutočne postará, aby ak zaplatí tomu svojmu generálnemu dodávateľovi, aby tie prostriedky skutočne išli až k tomu poslednému možno živnostníčkovi, ktorý tam behá s fúrikom po stavbe, pretože jednak to dáva kredit jemu samotnému ako tomu investorovi, ale na druhej strane si je istý, že táto stavba sa dokončí v kvalite, sa dokončí načas a bude môcť kolaudovať.
A ja dávam do rúk týmto návrhom zákona ohromný nástroj verejnému obstarávateľovi, aby mohol vstupovať do týchto procesov, aby mohol on odkontrolovať tok týchto zdrojov, aby skutočne aj ten posledný živnostníček dostal zaplatené. A na druhej strane, aby ten verejný obstarávateľ, čo je štát, aby bolo jasné, že táto stavba, tá zákazka, na ktorej sú vynaložené verejné prostriedky, čiže prostriedky od daňových poplatníkov, že bude zrealizovaná v kvalite a načas. Veľmi pekne ti ďakujem, že si spomenul toho súkromného investora.
Ale vidíte, jednoducho napriek tomu, že ponúkame vláde, štátu, ohromný nástroj na to, aby skutočne mohol dohliadnuť nad tokom týchto prostriedkov, aby nevyšli nazmar, aby tá verejná zákazka bola urobená načas a v patričnej kvalite, napriek tomu oni nechcú takýto nástroj. Môžeme sa opýtať, prečo zástupcovia vlády, prečo poslanci za vládnu stranu, prečo nechcete využiť takýto nástroj?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac.

Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni. Tento návrh zákona v určitej vynovenej verzii predkladáme, pán kolega, piatykrát? Piatykrát. Dvakrát sme ho navrhovali ako pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu. To znamená, siedmykrát máme tento de facto návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Na jeseň v roku 2012 sme ho prvýkrát navrhovali. Už vtedy sme poukazovali na tento vážny problém, že subdodávatelia, ktorí pracujú na verejných zákazkách, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, nedostávajú zaplatené za svoju poctivo odvedenú prácu. Už vtedy sme na to poukazovali. A tento negatívny trend postupom rokov a musím to povedať, za vlády jednej strany SMER-u, tento problém narastal a narastal. Veľké firmy, ktoré vyhrávali veľké tendre, stámiliónové tendre, štátne zákazky, veľakrát platené aj z eurofondov a zo štátneho rozpočtu, sa naučili, si zvykli na to, že nevyplácajú svojich subdodávateľov. A nič sa nedeje.
Preto, pán predseda, niektorým kolegom vadí, že aj dnes tu nie sú poslanci SMER-u. Nie preto, aby tu do nohy boli, ale aby sme o takýchto návrhoch tu diskutovali. Diskutovali a hľadali riešenia pre občanov Slovenska. Lenže, pokiaľ si dobre pamätám, od toho roku 2012, keď to už piatykrát predkladáme, ja si nepamätám, že by poslanci SMER-u vystúpili k tomuto návrhu zákona a že by povedali, čo im vadí na tomto návrhu zákona a ako ho treba vylepšiť. A možno keby zaznelo to čarovné slovko, ktoré tu často používajú pri iných návrhoch zákona, že náš návrh nie je komplexný a oni prídu s niečím lepším, my by sme boli len radi. Veď tak sa to stalo, keď sme navrhovali strop úrokov pri nebankovkách, tak sa to stalo pri platení depeháčky štátu až po zaplatení. A mohol by som viaceré návrhy spomínať, ktoré sme navrhovali, ktoré nám neschválili, a nakoniec ste s tým prišli, buď vláda, alebo vládni poslanci s tým prišli, navrhli a my sme to dokonca podporili. Pri tomto návrhu zákona, pokiaľ ja si dobre pamätám, nevystúpil ani jeden vládny poslanec, ktorý by povedal, čo sa mu páči na tomto návrhu, čo sa mu nepáči, ako to treba vylepšiť, kde je problém. Nie, ticho. Čo si o tom mám myslieť? Súhlasia vládni poslanci s tým, či nie? Potom príde hlasovanie samozrejme. Pri hlasovaní sa dostatočne každý jeden poslanec podľa svojho vedomia vyjadrí. A poslanci SMER-u sa buď zdržali, alebo boli proti. To znamená, nechcú riešiť tento problém na Slovensku.
A my sme o probléme, aký nastal pri firme Váhostav, hovorili už dávno. Aj firmu Váhostav sme spomínali, aj ďalšie firmy sme spomínali niekoľkokrát. A nič sa nedialo, nechali ste tento problém dôjsť do štádia, keď spoločenská klíma nastala taká, že ste to nakoniec museli riešiť. Ale riešili ste problém len firmy Váhostav. A riešili ste ho zle. Aj v úvodnom slove to povedal pán kolega Hudacký. Aj kolega Hlina o tom hovoril. Jednorazovo ste vyriešili 50 % pohľadávok subdodávateľov Váhostavu, aj to zo štátneho rozpočtu, z peňazí, ktoré sú na poplatkoch za bankové účty, čiže z našich spoločných peňazí. Títo živnostníci, podnikatelia, musia zaplatiť celú DPH štátu, hoci dostanú len polovičku. Čo to sú za spôsoby? Odvedieš celú prácu, dostaneš po veľkej medializácii, keď pomaly celá republika stála na nohách, tak vtedy sa rýchle pripraví zákon, ktorý vyrieši jednu firmu?
Toto, čo navrhujeme od roku 2012, je systémové opatrenie. Systémové opatrenie, ktoré by prinieslo v prvom rade poriadok do verejného obstarávania, o tom, kto na týchto štátnych zákazkách vlastne robí. Poriadok. Bojíme sa zaviesť poriadok do verejného obstarávania? Do zákazok, ktoré platíme zo štátneho rozpočtu a z eurofondov? Bojí sa tu niekto toho, že budeme vedieť, kto je všetko subdodávateľ hlavného dodávateľa, toho generálneho dodávateľa? Na jednej strane náš návrh zákona by riešil to, že keď subdodávateľ nedostane zaplatené, mohol by sa obrátiť v určitých termínoch na hlavného dodávateľa. Po určitých termínoch, keby ako vždycky nebol vyplácaný, aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Áno, na ten úrad, ktorý má celé obstarávanie vlastne na starosti, aj ho kontroluje, aj ho vlastne takto riadi.
Takže naším návrhom zákona by sa docielilo to, že títo subdodávatelia pri verejných zákazkách by sa mali vôbec na koho obrátiť s tým, že sú nevyplácaní. Ale možno sa menej, aj v minulosti sme aj my, navrhovatelia, menej hovorili o tom, a v piatok, keď tu bol zákon o verejnom obstarávaní, aj s kolegom Beblavým sme tu tak debatovali aj o tom, že by sa možno verejnosť, nieže by sa možno, určite by sa po tomto našom návrhu, by sa verejnosť dozvedela o tom, kto robí na týchto verejných zákazkách. Lebo, dámy a páni, veľakrát sa stane to, že my vieme, že určitú zákazku vyhrala firma xy. Veľakrát veľkú zákazku, stámiliónovú. A nie sú tu len stavebné firmy, stavebné zákazky, sú tu aj zákazky na informačné systémy. Len za posledný rok, rok a pol si spomeňte, koľko informačných systémov sa obstarávalo na jednotlivých ministerstvách? Myslím si, že minister Počiatek na ministerstve dopravy je v tom líder, v počte zákazok, aké všetky informačné systémy obstaráva ministerstvo plus jeho podriadené organizácie, ako NDS. Ale aj ministerstvo financií a jeho Finančná správa obstarávali informačný systém Finančnej správy za sto miliónov, za sto miliónov. Plus sú tam ďalšie dodatky.
Kolega Švejna mi ukazuje, že tých dodatkov je možno aj osem. Akej čiastky to je? Ale viete, na čo chcem poukázať? Kto vlastne tie zákazky robí? Lebo my poznáme hlavného dodávateľa aj v prípade informačného systému Finančnej správy, ktorý mimochodom v lete zlyhal, a vyšli z neho také údaje, že Sociálna poisťovňa nebola schopná na základe týchto údajov vypočítať odvody všetkým živnostníkom na Slovensku a zaslať im a musela tým porušiť zákon. Ale vrátim sa k tomu: Je to tá firma, ktorá vyhrala tú zákazku, ten, kto dodáva ten informačný systém? Alebo stavebnú zákazku, keď vyhrá firma, je to ona, ktorá robí celú zákazku? Nemá právo verejnosť vedieť, kto tú zákazku robí? Kto sú subdodávatelia? A kto sú subdodávatelia subdodávateľov? Prečo by verejnosť nemala právo vedieť, keď to ide z verejných peňazí, o tom, kto tú zákazku robí? Bojí sa tu niekto, že sa zavedie poriadok? Že verejnosť bude vedieť, kto ten informačný systém robí? A kto s kým je prepojený?
Takže chcel som vo svojom vystúpení, keďže som už v minulosti veľakrát vystupoval k tomuto návrhu zákona, dodať aj tento rozmer. Riešilo by sa to, aby subdodávatelia, keď nedostanú zaplatené, mali sa na koho obrátiť. Boli by v určitých zoznamoch, ktoré by dodávateľ musel dodať. Na druhej strane verejnosť by týmto návrhom zákona aj sa dozvedela, kto sú skutočne tí, ktorí tú štátnu zákazku realizujú. A rozšírením na elektronickú fakturáciu, ktoré dopĺňame do toho návrhu zákona ako nóvum, by sme sa dozvedeli aj to, koľko, aký objem zákazok títo subdodávatelia robia. A koľko z toho majú, z týchto zákazok? Lebo viete, ako hlavný dodávateľ môže byť hlavný dodávateľ a možno tam realizuje desať, dvadsať percent, tridsať? Nevieme. Môžeme si to len predstavovať. Novinári môžu po tom pátrať, my tu môžeme niečo hovoriť, kto všetko sa podieľa na tých zákazkách. Ale je to všetko v rovine domnienok, alebo toho, že sa nejako dopátrame až, by som povedal, nejakými kriminálnymi spôsobmi. Takto by sa zaviedol poriadok a vedeli by sme to.
A preto aj ja som niekoľkokrát v minulosti vyzýval poslancov SMER-u: postavte sa a povedzte, ako to chcete riešiť? Znova ešte musím spomenúť, keď hovorím o tom, že poslanci SMER-u sa nevyjadrili. Áno, spomínam si, pán minister Počiatek na hodine otázok sa k nášmu návrhu zákona vyjadril. Viete, ako sa vyjadril pred asi dva a pol rokom? Pred dva a pol rokom sa vyjadril, že náš návrh zákona je len na troch stranách. Tuším, že toto bol jeden z argumentov. A zaznela tam aj poznámka, že ministerstvo pracuje na lepšom, systémovejšom návrhu. Kde je ten návrh? – sa pýtam. Kde je ten návrh? Takýto závažný celospoločenský problém, keď nevyplácanie podnikateľov, živnostníkov sa už pomaly stalo národným športom. Aj tie firmy, ktoré donedávna vyplácali týchto subdodávateľov, odrazu si povedali: no prečo ja budem platiť, keď tieto firmy, veľké firmy, oligarchovia nevyplácajú? No prečo ja budem vyplácať? A stalo sa to národným športom. Prečo, keď je tu taký závažný problém, vládna strana za štyri roky, lebo pomaly sa končí štvorročné obdobie, tento problém nechcela riešiť, nevedela riešiť?
Ja si myslím, že tento návrh zákona je určitým riešením. Ak ho chceli riešiť, tak mali možnosť to vylepšiť alebo prísť so svojím návrhom zákona. Bohužiaľ, na záver musím konštatovať, tento celospoločenský problém vládna strana SMER nechcela riešiť. Nechcela riešiť a, bohužiaľ, musím povedať, že sa tak dialo na základe toho, že to nevyhovuje mecenášom, oligarchom, ktorí stoja za týmito veľkými zákazkami, štátnymi, ktorí nechcú tento poriadok do verejného obstarávania a nechcú vedieť, teda nechcú, aby verejnosť vedela o tom, ako sú ich obchodné vzťahy voči subdodávateľom a koľko platia, alebo neplatia.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

98.
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne, pán kolega. Predovšetkým chcem vyzdvihnúť dva také dôležité aspekty tvojho vystúpenia, a to, že si poukázal na konzistentnosť týchto našich návrhov, ktoré sa týkajú zlepšenia, povedal by som, podnikateľského prostredia vo všeobecnosti, ale týka sa to samozrejme eliminovania tej druhotnej platobnej neschopnosti. A to tým, že sme jednak chceli riešiť tieto problémy týmto návrhom zákona o ochrane subdodávateľov potom zákonom o DPH, aby teda firmy, ktoré teda dodávajú tovary, služby, tak aby v podstate platili depeháčku až po zaplatení za tieto faktúry. A potom zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré tak isto takým, by som povedal, prirodzeným vstupom do celého riešenia týchto problémov ohľadom, povedzme, lepšieho podnikateľského prostredia, respektíve aj eliminácie, teda hlavne eliminácie druhotnej platobnej neschopnosti.
Druhý ten aspekt, ktorý si zdôraznil, a ja ho chcem tak isto ešte raz takto pripomenúť, je, že v tom procese verejného obstarávania je jasné, že kto do neho vstupuje. To sú tí subdodávatelia. A čo je dôležité, bolo by dobré možno aj vedieť a z toho určite cez tú elektronickú fakturáciu s tým, že kópie by sa dávali verejnému obstarávateľovi, že ten verejný obstarávateľ by mal prehľad, koľko vlastne, či ten generálny obstarávateľ alebo teda generálny dodávateľ alebo ďalší subdodávatelia v tom reťazci, koľko vlastne platia tým konečným živnostníkom, ktorí pracujú na týchto subdodávkach, pretože to sú už len omrvinky za vykonanú prácu.
Takže tie dva aspekty sú myslím, že veľmi dôležité, aj keď stojí pred nami veľmi ťažká úloha dostať do praxe takéto navrhované riešenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Bobík.