54. schôdza

Ďakujem pekne.
Takže, pán poslanec Novotný, máte slovo.

44.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. A možno vás prekvapím, lebo určite by ste odo mňa ako zdravotníka očakávali, že teraz začnem rozprávať o potravinách a ich vplyve na zdravotný stav obyvateľstva. Veľmi ťažko diskutovať o tom, že pre ktoré potraviny sa vlastne zníži DPH, keď ešte nevieme, pre ktoré potraviny sa zníži DPH, takže ja si počkám takisto na možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy a diskutovať o tomto probléme.
V tejto chvíli by som ale využil toto svoje vystúpenie, aby som otvoril tri iné témy a podal tri konkrétne pozmeňovacie návrhy. Chcel by som vás informovať, dámy a páni, ktorí sú členovia výboru pre financie a rozpočet o tom vedia, lebo na tom výbore 3. septembra som bol, ale ešte predtým som poslal pánovi ministrovi Kažimírovi aj pánovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet list, v ktorom som ich informoval o tom, že uvažujem o podaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý by rozšíril tú možnosť, s ktorou prichádza vláda v tomto vládnom návrhu zákona, a teda možnosť platiť DPH až po tom, ako dostanete zaplatené za celú faktúru. S tým, že vláda vo vládnom návrhu tento mechanizmus navrhla tak, že sa týka podnikateľských subjektov s obratom do 75-tisíc eur ročne. Na výbore pre financie a rozpočet potom prišiel pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, na 100-tisíc eur, čo je len dôkaz toho, že aj vláda zjavne cíti, že tých 75-tisíc eur asi je veľmi opatrné, aby som sa kulantne vyjadril, je veľmi opatrný začiatok. Koniec koncov pán štátny tajomník to na výbore pre financie a rozpočet aj tak povedal, že teda vláda chce začať veľmi opatrne.
Ja som informoval v tomto liste pána ministra financií aj pána predsedu výboru, že teda predložím pozmeňujúci návrh, aby sme využili celý rozsah európskej legislatívy, ktorá nám umožňuje takýto mechanizmus, teda platenie DPH až po obdŕžaní platby za danú faktúru, zaviesť pre firmy s obratom do 500-tisíc eur.
Na výbore pre financie a rozpočet som teda takýto pozmeňovací návrh predložil s tým, že tam došlo k ďalšej diskusii medzi pánom štátnym tajomníkom a mnou o tom, že my sme navrhovali, aby to bolo pre všetkých. To znamená, aby tam nebola dobrovoľnosť, či sa rozhodne nejaký subjekt do toho ísť alebo nie, ale jednoducho aby to striktne platilo. Reakcia pána štátneho tajomníka bola taká, že obáva sa nejakého problému zo strany Európskej komisie. Veľmi jednoducho sa vyjadrujem, z nejakého konania zo strany Európskej komisie, pretože Európska komisia jednoznačne takéto opatrenie odporúča ako dobrovoľné. Čiže zhrnuté a podčiarknuté, v takom zmysle potom bude podávať aj pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, o ktorú som poprosil pána ministra financií, je, aby zvážil rozšírenie ďalšieho podľa mňa veľmi dobrého mechanizmu, s ktorým prichádza vládny návrh zákona o DPH, sa anglicky označuje ako reverse charge, a to znamená, že si subjekty navzájom fakturujú bez DPH, DPH platí až ten posledný v reťazci, teda konečný prijímateľ služby alebo konečný odberateľ, s tým, že vláda to navrhla iba pre stavebníctvo. Ja tomu rozumiem, lebo tam máme takýto problém, ktorý riešime, a o tom budem za chvíľu hovoriť, ale osobne si myslím, že tento mechanizmus by stálo za to zvážiť a rozšíriť aj na ďalšie tovary a služby, aj na ďalšie rezorty alebo na ďalšie časti spoločensko-obchodného života, a nie iba na stavebníctvo.
Ja som o tom už diskutoval aj na výbore pre financie a rozpočet. Hovorím to tu preto, lebo veci som si snažil preddiskutovať s kolegami, aby som teda vás neprekvapil v pléne nejakými novými pozmeňujúcimi návrhmi. Odpoveď zo strany pána štátneho tajomníka, ktorý bol na výbore, je taká, že podlieha to do určitej miery rokovaniu s Európskou komisiou. Pán minister Kažimír ma určite opraví, keď sa mýlim. Ja by som ale chcel, keď podám tento pozmeňujúci návrh, zároveň povzbudiť ministerstvo financií, aby rokovalo s Európskou komisiou, pretože možné to je. Ide o to, či to chceme na Slovensku. A ja hovorím, že by sme to mali chcieť, lebo fakturácia bez DPH s tým, že platí DPH až ten posledný v rade, je podľa môjho názoru veľkým prínosom v prevencii možných podvodov nadmerných odpočtov, karuselových obchodov a podobných aktivít. Toľko teda k tomu, o čom sme diskutovali a čo som aj predkladal na výbore pre financie a rozpočet.
A teraz už idem konkrétne k tomu, že idem predložiť za krátku chvíľu tri pozmeňujúce návrhy. Ten prvý pozmeňujúci návrh by sa mal týkať toho, aby systém, ktorý vláda navrhuje vo vládnom návrhu zákona, že DPH zaplatí podnikateľských subjekt až po tom, ako obdrží platbu za danú faktúru, sa rozšíril pre všetky podnikateľské subjekty s obratom do 500-tisíc eur, ale dobrovoľne, aby sme nerobili žiadne komplikácie. Čiže je to trošku zmenené v tejto chvíli. Navrhujem teda, aby všetci, ktorí majú obrat do 500-tisíc eur, sa mohli dobrovoľne rozhodnúť, či budú platiť DPH vopred alebo až po tom, ako obdržia platbu za faktúru.
Som o tom totižto presvedčený, že keď tento mechanizmus takto zavedieme a využijeme celý rozsah európskej legislatívy, ktorá umožňuje ísť až do obratu 500-tisíc eur, prakticky sa to na Slovensku stane bežnou praxou, pretože absolútna väčšina subjektov, drvivá väčšina podnikateľských subjektov má obrat do 500-tisíc eur. Nad 500-tisíc, to sú už, naozaj len možno niekoľko desiatok najväčších podnikateľských subjektov. Problém pri nižších hraniciach, či už je to 75-tisíc alebo 100-tisíc, je, že keď sú v reťazci dvaja alebo traja, z ktorých jeden má obrat 40-tisíc, jeden má 80-tisíc a jeden 130-tisíc, tak pre toho 130-tisícového to nič nehovorí, aby platil DPH až po tom, ako obdrží platbu, a tým pádom aj tí dvaja, ktorí sú s ním v obchodnom vzťahu, si to nemôžu uplatniť, pretože nastáva problém, kto kedy zaplatí to DPH. Preto si myslím, že ak by sme išli do obratu 500-tisíc, tak je to hranica, pri ktorej vlastne pre všetkých, skoro pre všetkých na trhu to bude výhodné.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý dám a za chvíľu ho oficiálne podám, je, aby to, čo navrhuje vláda, zatiaľ veľmi opatrne iba pre stavebníctvo, čiže systém reverse chargeu, to znamená, aby DPH platil až posledný v reťazci, to znamená, aby fakturácia prebehla bez DPH, až posledný prijímateľ služby alebo odberateľ zaplatil to DPH, sa okrem stavebníctva rozšírila aj na automobilový priemysel, potravinársky priemysel, poľnohospodársku prvovýrobu, drevospracujúci priemysel, drevo ako komoditu a notebooky ako IT komoditu.
Odôvodnenie je znovu jednoduché. Podľa môjho názoru by to veľmi významnou mierou mohlo zabrániť zbytočným podvodom s DPH, čo je problém, s ktorým sa na Slovensku trápime. Ten odhad je obrovský, o čo prichádza vlastne táto krajina tým, že DPH nie je v celom rozsahu vybraté, ako by malo byť vybraté, a jednou z príčin sú aj karuselové obchody a sú aj nadmerné odpočty DPH. Tento spôsob fakturácie bez DPH by práve mohol zabrániť takýmto podvodným konaniam.
A ten tretí pozmeňujúci návrh, ktorý predložím za krátku chvíľu, sa týka vrátenia DPH v prípade konkurzu a reštrukturalizácie. Konkrétny prípad, ktorý dnes máme na stole, je skutočnosť, že veritelia spoločnosti Váhostav SK dostanú od štátu prostredníctvom Slovenskej reštrukturalizačnej čiastočnú úhradu ich pohľadávky do výšky 50 % tejto pohľadávky. Faktom ale je, že oni zaplatili DPH z celej faktúry. Čiže keď mali faktúru na 30-tisíc, tak zaplatili z 30-tisíc DPH. No prostredníctvom Slovenskej reštrukturalizačnej sa dostanú späť k 15-tisíc, ten zvyšok zostane zatiaľ nedobytný a s veľkou pravdepodobnosťou v celej výške nedobytný. Tento pozmeňujúci návrh je jednoducho o tom, aby štát vrátil tú polovicu DPH z alikvotnej časti, ktorá nebude dobytá, teda ktorá nebude uspokojená cez Slovenskú reštrukturalizačnú.
Toľko teda uvedenie týchto pozmeňujúcich návrhov. A teraz v zmysle rokovacieho poriadku ich musím oficiálne podať, takže poprosím o chvíľku strpenia.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
V čl. I bod 30 znie:
"30. Za § 68c sa vkladá § 68d, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 68d
Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby
(1) Platiteľ registrovaný podľa § 4 uplatňuje osobitnú úpravu podľa odsekov 3 až 12, ak
a) za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 500 000 eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 500 000 eur a
b) na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie.
(2) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienku podľa ods. 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.
(3) Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47.
(4) Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z pridanej platby. Faktúra vyhotovená platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c), ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu "daň sa uplatňuje na základe prijatia platby". Ak platiteľ takúto slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie "daň sa uplatňuje na základe prijatia platby".
(5) Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku 2 dodávateľovi. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
(6) Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 alebo § 54a, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.
(7) Odpočítanie dane podľa § 55 môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
(8) Ak po zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.
(9) Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi, a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.
(10) Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak a) v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahol obrat 500 000 eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat, b) sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny, c) je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, d) sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku, e) je fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti po úmrtí platiteľa podľa § 83, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia.
(11) Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 10 platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do 5 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil.
(12) Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 5, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú si odpočítal.
(13) Daňový úrad uloží pokutu vo výške 10 000 eur, ak a) platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1, b) platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 10, c) platiteľ podľa odseku 2 na faktúre neuvedie slovnú informáciu podľa odseku 4.
(14) Pri určení výšky pokuty podľa odseku 13 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.
(15) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.
(16) Oznámenie podľa odsekov 2 a 11 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Ročne uniká na podvodoch s daňou z pridanej hodnoty viac ako miliarda eur. To je takmer polovica schodku štátneho rozpočtu. Najväčšími problémami sú falošné nadmerné odpočty a karuselové podvody. Z dôvodu podozrení na takéto podvody sú neraz aj slušným podnikateľom neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky v rámci dlhotrvajúcich daňových kontrol. V rámci opatrení boja proti daňovým podvodom a tiež pod tlakom udalostí v kauze Váhostav sa vláda rozhodla prijať návrh zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý zmení systém fungovania odpočtov a úhrad DPH. Doteraz platí, že platiteľ DPH si môže odpočítať túto daň bez ohľadu na úhradu, a tiež to, že odviesť DPH musí bez ohľadu na to, či mu odberateľ uhradil za poskytnutý tovar alebo službu. Vládna novela by mala upraviť tento systém na odvod až po prijatí platby, čo znamená, že pokiaľ platiteľ nedostane zaplatené za tovar alebo služby, nemá povinnosť odvodu do štátneho rozpočtu tým, že podľa vládneho návrhu si môže tento systém zvoliť len platiteľ DPH s obratom do 75-tisíc eur a dobrovoľne, predbežné prognózy odhadujú, že na tento systém prejde necelých 3-tisíc platiteľov DPH. Pozmeňovací návrh využíva celý rozsah európskej legislatívy, ktorá dovoľuje využitie tohto systému do obratu 500-tisíc eur, a tiež navrhuje zavedenie tohto systému pre všetkých platiteľov DPH s takýmto obratom dobrovoľne.
Toľko teda môj prvý pozmeňujúci návrh. Dovoľte mi podať druhý pozmeňujúci návrh. Ten sa týka rozšírenia reverse chargeu aj na obchodovanie v iných sektoroch, nielen v stavebníctve.
V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32 ktorý znie:
"32. V § 69 sa odsek 12 dopĺňa písmenami j) až n), ktoré znejú: "j) dodanie tovarov patriacich do kapitoly 44 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 4001, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac, k) dodanie prác v automobilovom priemysle, vrátane dodávok spojených s montážou a inštaláciou, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac, l) dodanie prác v potravinárskom priemysle, vrátane poľnohospodárskej prvovýroby, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac, m) dodanie prác v drevárskom a drevospracujúcom priemysle, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac, n) dodanie notebookov ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac.":".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Systém prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri tovaroch a službách je jeden z najúčinnejších nástrojov boja proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty. Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je právnym základom pre DPH. Smernica umožňuje členským krajinám odchýlku z tohto základného mechanizmu, ktorá spočíva v možnosti stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH z taxatívne stanovených tovaroch alebo služieb nie je platiteľ dane, ktorý dodáva tovar alebo službu, ale platiteľ dane, ktorý je príjemcom tohto plnenia. Prenos daňovej povinnosti, alebo inak v praxi často používaný pojem tzv. "tuzemské samozdanenie", môže byť uplatnené teda len v prípade, ak je dodávateľom tovaru alebo služby registrovaným platiteľom dane a príjemca plnenia je tiež registrovaným platiteľom dane. V prípade, že sa na dodávaný tovar alebo službu uplatňuje tuzemské samozdanenie, platiteľ dane, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie, teda neuplatňuje k cene dodávaného tovaru alebo služby DPH. Túto je z fakturovanej ceny povinný vypočítať a zaplatiť platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia.
V súčasnosti sa už tuzemské samozdanenie pri dodávkach tovarov a služieb medzi platiteľmi dane uplatňuje pri viacerých druhoch plnení, napr. dodanie kovového odpadu a šrotu, prevod emisných kvót skleníkových plynov, predaj nehnuteľností v rámci exekučného konania, dodanie vybraných poľnohospodárskych plodín, dodanie kovových predmetov, dodanie mobilných telefónov a integrovaných obvodov. Predložený pozmeňovací návrh zákona navrhuje doplnenie zákona o DPH o tuzemské samozdanenie pri ďalších druhoch tovarov a služieb.
Toľko teda druhý pozmeňujúci návrh.
A ešte, dovolíte, tretí pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka čl. I, sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
"26. Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu pod paragrafom znie:
§ 58a Vrátenie dane z tovaru a služby v prípade konkurzného a reštrukturalizačného konania
(1) Platiteľ dane má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré dodal v tuzemsku v rozsahu podľa odsekov 2 až 6.
(2) Platiteľ dane má nárok na vrátenie zaplatenej dane, zo sumy zodpovedajúcej výške neuhradenej pohľadávky odberateľom, ak je pohľadávka voči odberateľovi tovaru a služby vymáhateľná a voči odberateľovi bolo a) právoplatne rozhodnuté o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo b) o právoplatne rozhodnutie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.
(3) Platiteľ dane má nárok na vrátenie zaplatenej dane, zo sumy zodpovedajúcej výške neuhradenej pohľadávky odberateľom, aj v prípade, ak a) odberateľ má súdom potvrdený reštrukturalizačný plán, b) platiteľ dane ako veriteľ odberateľa riadne prihlásil svoju pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a táto nebola popretá, c) platiteľ dane nepostúpil svoju pohľadávku na tretiu osobu.
(4) Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, v ktorom nastali skutočnosti podľa odseku 2 alebo 3. Daňový úrad bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.
(5) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) elektronickú adresu žiadateľa, c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu 7b), d) obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).
(6) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 5 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to: a) priezvisko a meno alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) identifikačné číslo pre daň odberateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru, c) dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry, d) základ dane a sumu dane v eurách, e) výšku neuhradenej pohľadávky v eurách, e) výšku požadovanej sumy vrátenej dane, f) výpis z obchodného registra, preukazujúci skutočnosti podľa odseku 2, g) úradný odpis súdom schváleného reštrukturalizačného plánu.
(7) Pri rozhodovaní o vrátení dane sa primerane uplatní ustanovenie § 55d."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii mimo iného rieši, za akých podmienok môže veriteľ uplatniť a uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka v prípade reštrukturalizácie alebo konkurzu dlžníka. Veritelia, v rámci obchodno-záväzkových vzťahov s dlžníkom, v prípade, že sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, odviedli správcovi dane zákonom stanovenú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Hodnota odvedenej dane z pridanej hodnoty zodpovedala základu dane z celkového objemu dodaných tovarov a služieb. V praxi však, v prípade zastavenia alebo zrušenia konkurzu z dôvodu nedostatku majetku dlžníka dochádza k situácii, kedy veriteľ obdrží úhradu pohľadávky v nulovej výške.
Obdobná situácia je aj v prípade reštrukturalizácie. Zvlášť špecificky sa táto situácia ukázala pri posledných udalostiach s reštrukturalizáciou Váhostavu, kde bolo jeho reštrukturalizáciou poškodených mnoho drobných veriteľov. Štát zriadil obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a zverejnil prvú verejnú výzvu na odkupovanie prihlásených pohľadávok za jasne stanovených podmienok. Schválená právna úprava, ktorá umožnila vznik tejto spoločnosti a upravila podmienky, pri splnení ktorých sa niektorí veritelia môžu dostať k svojim peniazom, je však taká, že reálna šanca na 100-percentné uspokojenie veriteľov je minimálna, ak nie nulová. V týchto podmienkach je preto pre veriteľov najoptimálnejším spôsobom ako sa aspoň čiastočne dostať k svojim peniazom odkúpenie pohľadávky štátom.
Navrhujeme, aby v prípade, keď nastanú zákonom predpokladané situácie, bola daň z pridanej hodnoty zo strany štátu pomerne vrátená veriteľovi. Oprávnený veriteľ žiada o vrátenie alikvotnej časti dane z pridanej hodnoty prostredníctvom žiadosti podanej v termíne stanovenom zákonom.
Toľko teda moje tri pozmeňujúce návrhy. Veľmi sa ospravedlňujem, že som ich teda musel podrobne prečítať, ale rokovací poriadok to takto predpisuje. Ináč sa to urobiť nedá.
Ešte by som chcel poprosiť pána spravodajcu, ak ma sleduje, pán spravodajca. Pán spravodajca, ak ma sleduje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána spravodajcu hľadáme.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Pán spravodajca, chcel by som vyňať nejaké body na osobitné hlasovanie. Ja len preto. Chcel by som vyňať body na osobitné hlasovanie, a to body 1, 2, 3, 4, 5 a 6, a požiadať, aby sa o nich hlasovalo osobitne. Čiže body 1, chcel by som vyňať, áno, na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, a 6 a poprosiť, aby sa o nich hlasovalo samostatne. Ďakujem veľmi pekne.
Takže toľko moje tri pozmeňujúce návrhy. Ja využijem túto príležitosť, aby som sa poďakoval predovšetkým mojej kolegyni, podpredsedníčke strany Šanca pani Jarke Lukačovičovej, ktorá ich takto krásne pripravila, pretože naozaj nie som renomovaným odborníkom na problematiku dane z pridanej hodnoty.
Ale to, čo záverom chcem povedať, je, že, dámy a páni, a chcem poprosiť aj pána ministra financií, naozaj zvážte podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Nie sú ničím mimoriadnym. Ide len o to, že ak už sa vláda rozhodla prijať napríklad taký mechanizmus, aby DPH stačilo zaplatiť až po tom, ako dostanete úhradu za faktúru, tak prečo nevyužiť celý legislatívny rámec, ktorý nám umožňuje Európska únia? Keď Európska únia hovorí, že môžeme ísť do obratu 500-tisíc eur, tak poďme do obratu 500-tisíc eur. O tom je prvý pozmeňujúci návrh a súhlasím s tým, že keď pán minister Kažimír navrhuje, aby to bolo dobrovoľne, lebo Európska komisia to tak vyžaduje, nech je to dobrovoľne, ale využime celý rámec, ktorý nám Európska komisia umožňuje. O tom je prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh je o tom, že ak sa vláda rozhodla ísť do toho, aby mohli podnikateľské subjekty fakturovať bez DPH v stavebníctve a DPH platil iba koncový odberateľ alebo prijímateľ služby, prečo to nerozšíriť na automobilový priemysel, potravinársky priemysel, poľnohospodársku prvovýrobu, drevospracujúci priemysel, drevo a notebooky? A to odôvodnenie je jednoducho také, že takýmto spôsobom, či už prvým alebo druhým pozmeňujúcim návrhom, len rozširujeme to, s čím prišla vláda, čo vláda považuje zjavne za správne, a hlavne zlepšíme tým výber DPH, zabránime nadmerným odpočtom pri DPH, podvodom pri DPH, karuselovým obchodom, čo je určite v záujme nás všetkých.
Čo sa týka tretieho pozmeňujúceho návrhu, rieši špecifickú situáciu, ktorá sa naplno možno odkryla až pri kauze Váhostav. A to je tá situácia, že aj keď štát prostredníctvom Slovenskej reštrukturalizačnej do 50 % uspokojí pohľadávku veriteľa voči spoločnosti Váhostav, on odviedol DPH z celej výšky faktúry, a tú alikvotnú časť tých druhých 50 % jeho pohľadávky na DPH by mu štát mohol vrátiť. Jedná sa o 3 mil. eur podľa nášho prepočtu. Uvedomujem si, že je to vážna položka, ale určite je to položka, ktorú štátny rozpočet znesie pri takýchto zmenách DPH, ale hlavne je to položka, ktorá je čestná. Pretože predstavte si, že ste odviedli prácu, a predstavte si, že nielenže ste za ňu nedostali zaplatené, ešte ste aj 20 % museli odviesť štátu a neviete sa k nim reálne dostať. Teraz štát vráti 50 % prostredníctvom Slovenskej reštrukturalizačnej, a na tú druhú polovicu máte čakať, že raz možno sa k tomu dostanete v plnej výške. Preto tento tretí pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a poprosím vás o podporu mojich pozmeňujúcich návrhoch.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Kým dám priestor ďalšiemu prihlásenému, pánovi poslancovi Hlinovi, by som chcela na balkóne privítať a pozdraviť zástupcov organizácie Študent, aliancia stredoškolákov. Vitajte teda. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

46.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si rozdelím to moje vystúpenie na dve časti aj v zmysle objektívnych skutočností, keďže neviem, ako vyzerá ten pozmeňovák. Ťažko sa mi k nemu vyjadrovať. Čiže ak dovolíte, teraz vysvetlím len určité riziká, ktoré sú, visia vo vzduchu, a potom v druhom mojom vystúpení prečítam ten náš pozmeňovací návrh, ktorý je podľa mňa veľmi dobrý, a som rád, že sme v zásade nič nemenili oproti roku a pol dozadu. Čiže to by som prípadne potom aj v komunikácii upozornil kolegov, že naozaj aby sa zdržali nejakých poznámok typu voľby, ja neviem čo. Hovoríme o dlhodobom zámere veci upraviť dobre, do štandardu, hej.
Lebo to by som tiež upozornil, že viete, to, čo dneska robíme, že meníme DPH na základné potraviny, to nie je výdobytok sociálno-demokratickej a aká ste to ešte, neviem, kaviárovej vlády, ale je to vlastne zaradenie sa do štandardu západoeurópskych krajín, hej. To je akože makro. Aby sme to uchopili.
Na druhej strane ma teší, že v zásade SMER plní aj môj program volebný, to ma teší. Mňa teší, že na tejto schôdzi tu prišiel návrh zákona, ktorý rieši zmenky. To, kvôli čomu sa ja trápim tri roky, kvôli čomu mi odišli ľadviny, keď som spal pred Richterovým ministerstvom. Kvôli čomu ma váľali po zemi. Nech ma váľajú, nevadí, ale výsledky budú, hej. Čo ma teší, že máme jeden, uchopiteľnú vec. A druhá je toto, rok a pol dozadu. Som rád, pán minister. Mimochodom, som zvedavý, lebo podľa mňa vy ešte niečo v sebe máte, že bohvie, jak prejavíte takú tú úctu k otcom-zakladateľom, aby som to povedal. Alebo že takú... Lebo na jednej strane, viete, autorské práva v politike neexistujú, ale v návrhu DPH na základné potraviny v tej forme, ako som ich predkladal ja pred rokom a pol, určitý autorský princíp bol, hej. A čiže buď pôjdete zase na hulváta, čo je u vás úplne bežné, alebo aspoň tak medzi rečou spomeniete, že teda ten návrh tu už bol o niečo skôr a nevylučujeme, že sme sa mohli ním čiastočne inšpirovať. Sám som zvedavý, jak sa s týmto vnútorne, myslím tak morálne, ja tu nebudem apelovať na to, ale vnútorne vysporiadate, hej, že s touto nejakou záležitosťou. Uvidíme.
Ja teraz, ak dovolíte, z presiaknutých informácií o tom, že čo tam má byť, chcem upozorniť na určité riziká, ale v dobrom, teraz v dobrom. Lebo viete, naši ľudia platili to mystérium rovnej dane, tá mantra, čo tu bola, že všetko rovná daň. Bola aj preto, že tí, ktorí ju presadzovali, tvrdili, však aj tak sa klame, aj tak sa podvádza, a keď to bude všetko rovnaké, tak sa nebude. Proste mali nabité zásobníky tým, že naozaj, že tou nedokonalosťou sa stávali vo svete, v našom malo svete také diery, ktoré vlastne umožňovali všelijaké špekulácie. A argumentom nad argument bolo, že keď to zjednotíme, tak už sa to diať nebude. Viete, ja by som bol nerád, keď naša neschopnosť potom vyplaví niečo, že ničí našich ľudí. Čiže aj teraz by som, v dobrom upozorňujem, bol by som rád, keby sme túto zmenu uchopili tak, aby v aplikácii nespôsobila zase nejaké šumy. Viete, šumy, reči a špekulácie, čo zase nabije zásobníky ľuďom, ktorí tu medzi nami sú, hej, proste majú ten sociálny rozmer trošku iný ako my. Sú takí studenokrvníci, ale ktorí proste hovoria, že rovná daň a hotovo. Proste rovná daň na všetko a každému je úplne jedno, či babka z Čremošného bude platiť takisto za maslo ako tuná chlapci zo SKOK-u za kaviár v Albrechte. To je ako, život je boj, pán kolega (vyslovené s pobavením). To niekedy treba povedať aj pravdu.
A to je presne to, že ja napríklad nie som stotožnený s touto filozofiou, hej. Čiže aby sme chybami nespôsobili to, že znova niekto nájde ako geniálny recept na vyriešenie, že vráťme sa tam, kde sme boli. Lebo civilizovaná Európa má rozdielne sadzby DPH a špeciálne sa rozdielne sadzby DPH používajú kvôli potravinám, o tom tu už reč už bola. A preto ja si myslím, pán minister, že ten môj návrh a refrešovaný návrh s pánom Radošovským, ktorý sme predkladali spoločne, bol dobrý návrh, bol dobrý. I keď sa to možno niekomu javilo, že neviem čo. Ja si pamätám vyjadrenie pána Fica, že oni tam mrazené mäso nedajú a dajú tam aj ryby. Hej? Asi čítal ten návrh, alebo mu niekto o ňom povedal, lebo my sme tam mrazené mäso mali a nemali sme tam ryby, hej. Čiže veľkosť premiéra Fica je v tom, že oni tam mrazené nedajú a dajú tam ryby.
No, dovoľte mi sa pri týchto dvoch položkách zastaviť. Ak by už ryby mali byť tým problémom, tak v tom našom novom návrhu máme ryby. Stále je to však problém, pán minister. Ryby sú v zásade problém, lebo vy rybie filé z kaprovitých rýb neviete vybrať z colného sadzobníka bez toho, aby ste tam nenapchali nejakého morského ostrieža a neviem čo. Proste stále je to problém. Viete ich vybrať v živom stave a viete ich vybrať v chladenom, resp. v mrazenom stave v celosti. Hej, to robíme, dobre, nech je pokoj. Máme tam pstruhy, kapre a kapre nemáme filé, lebo v zásade by sme museli vybrať aj morského ostrieža. Neviem, jak ste sa vysporiadali vy s touto otázkou. Viem, že vy máte aj zubáče, čo znova sa to bude javiť... Alebo niekto hovoril, že máte zubáče (smiech v sále). Ja neviem, pán minister, či zubáč je to, na čom to stojí a padá, hej. Či je to tak významná záležitosť, že kvôli tomu by sme sa mali sporiť (reakcia predkladateľa). Takže to by som bol rád, keby potom v tej ďalšej korektnosti ste povedali, čiže ryby už nechajme tak.
A teraz vy ste tam údajne nedali mrazené mäso a my sme tam mrazené mäso mali, hej. A ja som to aj v mojej faktickej poznámke hovoril. Vážení, ja chcem upozorniť na jeden rozmer toho, že keď sa diali špekulácie pri príbuzných komoditách, to znamená, že keď bola príbuzná komodita a robili sa špekulácie, čo sa bude diať pri rovnakých komoditách v inom stave, by som povedal, hej. Len si to zoberte, ľudia sú, akí sú a Slováci špeciálne, čo sa bude diať pri rovnakej komodite len v inom stave. To je rečnícka otázka pre tento prípad. Ale to je jeden rozmer, ja sa k tomu vrátim. Nielen z pohľadu toho, že, a to zase niekoho nabije, že treba to zase vrátiť naspäť, nielen to, že to spôsobí komplikáciu a bude sa s tým zase čarovať. Dokonca by som povedal, že to predstavuje aj určité bezpečnostné riziko pre zdravotný stav nášho obyvateľstva. Dobre? Ale som si toho vedomý, čo hovorím.
Lebo rozmrazené mäso a opätovne zamrazené mäso je problémové mäso. Ináč je, všetci vieme, že sa to nemá robiť, ale nie je to zakázané. Všetci vieme, že sa to nemá robiť, ale nie je to zakázané, čiže v zásade, čo nie je zakázané, je dovolené. A teraz tu mierne rozporujeme s pánom ministrom jednu vyhlášku 1169/2001, nariadenie Európskej komisie o balení a označovaní výrobkov a hľadáme, cizelujeme. Nuž ja vám poviem tak, keby aj v skutočnosti, že nemôžte mäso rozmraziť a predávať ako chladené a tým ho zaradiť do inej sadzby, nebolo legálne, tak aj tak sa to bude robiť, lebo pokušenie je veľké. Vieme, kde žijeme. Avšak moje zatiaľ penzum znalosti z tejto problematiky mi hovorí, nieže to je nelegálne. V zásade je to možné, ergo je to legálne. Lebo tá vyhláška hovorí, že pri balenom, to už ani nehovorím o výsekovom, to znamená, nebalenom mäse, hej, že keď mäso nie je balené, to znamená, nie je balené v tom sáčku, že príde, celé polky zamrazené prídu z Argentíny, tu sa rozmrazia, už je to chladené mäso, hej. Len vy keď neinformujete toho konečného spotrebiteľa a nepoviete mu.
A teraz otázka stojí, či je alebo nie je povinný to niekto označiť. Predstavme si, že by aj bol. Povedzme si z praxe, jak to bude vyzerať, povedzme si, kto to bude čítať. Ale z tej vyhlášky vyzerá, že nie je povinný, lebo v zásade vy nie ste povinný, už pri výsekovom vôbec nie, a pri balenom nie ste povinný vtedy, keď táto skutočnosť nemá vplyv na kvalitu toho výrobku. Všetci povedia, že rozmrazenie zmrazeného výrobku nemá vplyv na kvalitu toho výrobku. Opätovné zmrazenie má vplyv na kvalitu toho výrobku. Čiže viete, to je to výkladové, tá pojmológia toho celého. To som sám zvedavý, že jak sa s tým vysporiadate. Ja sa bojím. Ja by som bol naozaj rád, keby sme prijali jeden slušný zákon o tom, že proste máme základné potraviny lacnejšie a hotovo, nebudeme tu špekulovať, mudrovať nad tým. Nieže o mesiac tu niekto príde a povie, jak s tým prasknúť, že Slovensko sa stalo proste tepnou špekulantov s mäsom. Viete, lebo na vstupe dajú dvacinu, vyvezú, ba opačne, budú to mať chladené, potom to zamrazia, majú. Ja neviem, jak sa dá na tom zarobiť. Garantujem, že sa na tom nejakým spôsobom dá zarobiť, a už niekto možno nad tým rozmýšľa. Keď vy vlastne, viete, hýbete sa s 10 %, nieže podobnou položkou, že pšenica, raž, hej, ale tou istou položkou len v inom stave. Garantujem, že to je ťahákom veľkým.
Čiže aby sme sa my nestali, že nejakou Mekkou, by som povedal, mäsiarskych týchto, že tuto preženú cez nás len kvôli tejto dépeháčke, a znovu naši ľudia na to dopadnú, lebo sa tu zjaví nejaký sociálny netvor a povie, že všetko to vyrieši rovná daň a nebude mať s tým problém. Toto nie. Spravme jeden poriadny zákon, kde základné potraviny budú mať zníženú, zníženú DPH, proste.
Neviem presne, čo tam máte, pán minister, neviem, čo tam máte. Ak tam nemáte ovocie a zeleninu, podľa mňa robíte chybu. Ak tam nemáte vajcia, podľa mňa robíte chybu. Ak tam nemáte zemiaky, podľa mňa robíte chybu, hej. Preto tie položky spomínam, lebo my ich tam máme, hej. V našom spoločnom návrhu s pánom Zajacom, s pánom Radošovským tieto položky tam máme, lebo si myslíme, že to sú základné potraviny.
Viete, základné potraviny nie sú to, čo si vy myslíte, že sú základné potraviny, viete, že sú základné podľa SMER-u. Nie, základné potraviny by malo byť tak ako, že základné potraviny sú potraviny v základnom nespracovanom stave. Plus-mínus, nie? A to je okrem masla všetko v základe, ovocie, zelenina je základná potravina v tom nespracovanom. Čiže a tam potom presne, potom sa musíte konfrontovať s tým, že prečo vy si osobujete právo určiť, čo je základná potravina, hej, že základná potravina buď je, alebo nie je, hej, a buď človek má právo konzumovať základné potraviny, nikto mu to právo neberie, ale štát od neho nechce za to, že konzumuje základné potraviny, 20 percent. Že je zmierlivý natoľko, že povie, že 10 mu stačí. A sleduje tým okrem primárnych cieľov aj sekundárne, a to tu tiež neviem, či zaznelo, lebo tak akcentujem aj nejaký zdravotný benefit z toho, že je rozdiel sa napchávať nejakou klobásou, sójovou, hej, z rastlinných tukov a rozdiel si dať, si dať, ja neviem, kaleráb a čerstvú hovädzinu. Dobrú hovädziu polievku, nie (vyslovené s pobavením)? Chutí ináč.
Čiže v dobrom, pán minister, chcem povedať, že skúste sa nad tým, porozmýšľať, lebo to nieže, neviem, či som to dobre vysvetlil, ono je to relatívne ťažké. A možno pre ľudí to, podobnosť chladené – mrazené. Colný sadzobník nepozná rozmrazené mäso. Viete, aj vy keby ste vraveli, či to môžu alebo nemôžu. Colný sadzobník pozná buď čerstvé a chladené, to je jedna kategória, alebo mrazené. Čiže, on nepozná rozmrazené mäso. A z hygienického hľadiska, mám to odkonzultované, pán minister, z hygienického hľadiska za čerstvé mäso považuje aj mrazené mäso. Z hygienického hľadiska. Čiže to sú všetko skutočnosti, ktoré nás nútia byť opatrní, hej, aby sme to nepokazili, hej. Aby to nebola prípadne nejaká egovojna, že my tam nedáme mrazené, lebo Hlina tam chcel dať mrazené, alebo kádeháci tam chceli dať mrazené, a my sme, my zachránime svet aj pána Záhumenského s jeho býkmi a my tam dáme iba, iba chladené (vyslovené s pobavením). Že? Lebo to fakt tak nefunguje, fakt to tak nefunguje, paradoxne to môže poškodiť. V dobrom teraz hovorím, že, a to riziko toho, že to poškodí, alebo má to, bude mať vplyv na zdravotný stav našich obyvateľov, na to upozorňujem ešte raz. Lebo opätovné zamrazenie, zmrazenie, to je manipulácia, ktorá má veľký vplyv, hej, to už nie je toto mäso.
To som chcel. Neviem, či sa mi to celkom podarilo, stále som v dobrom naladení, že pre dobro veci, hej, že či by sme to nezvážili, aby sme fakt urobili niečo poriadne.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou:
Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, neviem, či si vystupoval ako nový líder KDH. Ak to je tak, tak budem rád, že KDH v oblasti znižovania DPH sa otáča doľava. Takže to bude, dúfam, že zmení postoj KDH k dépeháčke, aj keď bude niekedy možno pri moci.
Ale tvoje obavy o tom, či rozmrazené potraviny je možné predávať ako schladené, tak európska legislatíva to neumožňuje. Ak si pozrieš nariadenie 1169 príloha 6 časť A bod 2, sa jasne píše: "Ak ide o potraviny, ktoré boli pred predajom zmrazené a teraz sa predávajú rozmrazené, v ich názve musí byť sprevádzané označením "rozmrazené". " A v tom istom nariadení v prílohe 10 tohto nariadenia sa v bode 3 uvádza: "Dátum zmrazenia alebo dátum prvého zmrazenia sa uvádza aj dátumovo." To znamená, že spotrebiteľ presne vie, koľko mesiacov boli potraviny zmrazené, kedy boli rozmrazené a vlastne sa môže rozhodnúť, či takúto potravinu kúpi. Jemu je jasné a myslím si, aj kontrole je jasné, že tá potravina bola alebo nebola zmrazená alebo či je chladená.
A dovolím si povedať, že žiadny zákon neumožní alebo nezabráni porušovať niekomu zákony. Ak niekto rozmrazí potravinu a predáva ju ako schladenú, tak porušuje zákony, a na to je Štátna veterinárna a potravinová správa, aby spravila s takýmito nepoctivými predajcami jasný, jasný a rázny koniec a nastúpila tvrdá sankčná politika voči takýmto predajcom.
Takže tá obava, ktorú hovoríš, že vlastne ohrozuje predaj schladených potravín a že sa budú rozmrazovať potraviny a predávať ako schladené, nie je možná zákonom, lebo to nie je možné nariadením, lebo to nie je možné. Ale samozrejme, ak niekto bude porušovať zákony, na to máme ustanovenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Pán kolega, neviem, vy ste hovorili niečo o pozmeňujúcom návrhu, ja som ho zatiaľ nedostal. Ako, budete ho predkladať? Alebo...? To bol ako prvý dotaz.
Druhá vec, to, čo ste tu hovorili, som konečne rád, že, že máme tu aj odporcu rovnej dane, aspoň teda som to pochopil z vášho, z vášho vystúpenia, kde teda myslím si, že ak by ste boli za rovnú daň, tak by ste asi súhlasili potom s tým 5-percentným navýšením cien na potraviny, ktoré sa udialo v roku 2004. Len mali by ste si to odkonzultovať s kolegami z KDH, ktorí za to vtedy hlasovali. Takže to je taká, taká poznámka na margo. A potom by som rád vedieť, že akým spôsobom bude predložený ten pozmeňovák.
Vďaka.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne, že vás trápi ten pozmeňovák, som rád, že teda asi budete zaň hlasovať, predpokladám. Tak nebojte sa, v ústnom sa chystám.
Prosím vás pekne, pán Záhumenský, dovoľte uviesť, to nariadenie hovorí o balených potravinách. To znamená... Viete, čo sú balené? To sú tie, čo prídu zab... Ale potom sú aj napríklad nebalené, kde to vôbec nie je upravené. Ale pri tých, ktoré sú balené, ste to nedočítali celé. Vy ste povedali, že ak ide o – ja vám prečítam, dobre? – to je asi najnovšie: "Ak ide o potraviny, ktoré boli pred predajom zmrazené a ktoré sa predávajú rozmrazené, ich názov musí sprevádzať označenie "rozmrazené". Toto neplatí vtedy, ak potraviny, pri potravinách, ktorých rozmrazenie nemá žiaden negatívny vplyv na ich bezpečnosť alebo kvalitu."
No prísne vzaté, rozmrazenie tej, toho mäsa nemá vplyv, má vplyv opätovné zamrazenie. Ja neviem, jak sa to vykladá v praxi. Ale ja som vám čítal doslovne. To si kľudne nalistujete, dobre? Pri tvorivosti našich ľudí vám garantujem, že urobia, čo sa bude dať, urobia, čo sa bude dať. A naši ľudia budú kupovať rozmrazené mäso ako chladené mäso. To je celé. Tých 10 % zato stojí. A ja chcem na to upozorniť, že proste nerobme to, hej, lebo je tam aj podľa mňa určité bezpečnostné riziko, zdravotné riziko a proste znova sa to bude sprevádzať s nejakými nechcenými javmi. Proste urobme to poriadne, urobme to dobre. Urobme to tak, ako to bolo predložené pred rokom a pol. Nič vám nevadí, kolegovia, aby ste zahlasovali za spoločný návrh mňa a poslancov KDH pána Zajaca a pána Radošovského. Urobíte naozaj veľmi dobre a kus dobrej roboty pre túto krajinu.
Ďakujem.