56. schôdza

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tak ako pri Mičurine, aj pri celej IUVENTE im ide o to, aby to išlo dostratena. Jednoducho teraz sa akože otvorila náruč pána ministra a vyzýva občianske združenia, aby predložili nejaké projekty, bez nejakých ďalších usmernení, a myslím, že ide o to, že jedného dňa sa postaví pred kameru a povie: "No vidíte, aké ste neschopné, občianske združenia. Proste nič ste mi nepredložili, tak ja to teraz musím predať, zbaviť sa toho, vyhlásiť za prebytočný majetok." Čokoľvek.
K tomu projektu, o ktorom ste hovorili, tie balíčky, samozrejme, že tam išlo o to, aby sa to nedalo skontrolovať a, samozrejme, že sa to kontroluje veľmi ťažko. Ja mám informácie o konkrétnych školách, ktoré nedostali vôbec žiadne balíčky v rámci tohto projektu. Mám informácie o školách, ktoré dostali také smiešne balíčky, ako to je spomínané, zubná kefka, zubná pasta a mydlo. Ale viete, čo je problém? Že tu je tak brutálne ovzdušie zastrašovania, že tí riaditelia ma prosili, aby som ani nespomenula, o ktorú školu ide, pretože sa boja, že zo strany zriaďovateľa budú okamžite vykopnutí, keď povedia pravdu, že celý ten projekt bol jeden veľký tunel.
Ja vystúpim ešte raz v tej rozprave a poviem konkrétne veci, pre ktoré si myslím, že žiadne socializačné balíčky, prosím vás pekne, tam vôbec nedošlo k plneniu tej zmluvy. Tie školy tie balíčky jednoducho nemajú. A jediné, prečo v tomto víťazíte a prečo vždy budete víťaziť v týchto vytunelovaných projektoch, je to, že ste tak brutálnym spôsobom vystrašili tých ľudí, ktorí sú odkázaní na ten smiešny príjem z toho riaditeľovania pri tej škole, že sa boja rozprávať, a preto je to ťažko dokázateľné.

Pán poslanec Poliačik.

Povedal si, Alojz, že, hej, diaľnice, miliardy v školstve sú malé peniaze, ale ono to nie je úplne pravda. Ako keď si pozrieme, že od vstupu do Európskej únie koľko peňazí cez eurofondy natiekli do ministerstva školstva, tak z toho by sa tá diaľnica dala nejaká postaviť. To boli miliardy eur. A ono sa o tom vždycky tak hovorí, že však všetci vieme, ako to je, vyplní sa prezenčka, spapajú sa chlebíčky a dáme si džús, večer je teembuilding, víkendová aktivitka, 10-tisíc, 20-tisíc euro, hotovo, vykešujeme projektík jak lusk, v zásade pridaná hodnota "veškerá, žádná".
Koniec koncov, keď si spomenieme na dôvody odvolania bývalého riaditeľa IUVENTY, tak presne o takýchto mŕtvych dušiach na prezenčkách vtedy pán Pellegrini rozprával. Ale keď sa to napočíta dohromady, tak zrazu zistíme, že celkový efekt z tých peňazí je veľmi malý, ak nie nulový, ale prešantročili sme a premrhali sme tú obrovskú príležitosť z eurofondov aj z prístupových fondov ešte predtým, naozaj napumpovať školstvo peniazmi a kvalifikáciou tak, aby sme z toho neskôr mohli čerpať. A to je jedna z veľkých tragédií, ktorú tiež nebudem dávať na krk súčasnému ministrovi, ale nedá sa povedať, že by konal nápravu.
Asi toľko. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Zameral si sa v základe na to, čo ja už som niekoľkokrát zachytil v tomto pléne, že si mal výrazne na srdci, predpokladám, že tam je až nejaký symbolický osobný vzťah k priestoru IUVENTY. A chcem povedať, že výzva na to, aby sa to stalo symbolom, je veľmi dobrá a mám pocit, že neviem, či konaním tejto schôdze, alebo tým, že sa to vytiahlo takpovediac na svetlo Božie, nastal posun v možnom dopredaji alebo dokončení toho procesu nadobúdania majetku až do bodu, že príde štát aj o budovu, o bazén, o to prostredie, ktoré hovoríš.
Rozumiem tomu, že symbolicky by sme to mali označiť, aby to bolo úplne a jasne vidieť, či tento štát má, alebo nemá silu. A dokonca si dovolím povedať, že by sme mohli vydávať viac tých signálov, pretože ak už ju má mať len takú, že udržíme 10 %, v tomto prípade majetku alebo nejakej štátnej sily, čiže keď hovoríš o 50 tisícoch metrov štvorcových a teraz len o piatich, tak mali by sme mať ambíciu ísť omnoho, omnoho ďalej.
Momentálne stále len hasíme. A rozumiem, absolútne rozumiem tvojim dôvodom, prečo si aj podporil zvolanie schôdze, aj to, že niekto za to má niesť politickú zodpovednosť.

Pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Hlina, zaujali ste ma svojím vystúpením. Ja som si všimol, že vy patríte medzi jedného z najúspešnejších opozičných poslancov. Napríklad tento týždeň som bol milo prekvapený, ako Najvyšší súd vám dal za pravdu a vydal rozhodnutie, že nebankovky poskytovali doteraz úžernícke pôžičky a že nesmú tak robiť. Výsledok vašej dlhodobej snahy aj tu na pôde Národnej rady.
Teraz vo svojom vystúpení ma zaujal ten konštruktívny prístup opozičného poslanca, že vy ste síce začali kritizovať tzv. národné projekty v réžii ministerstva školstva, ale zároveň ste prišli s návrhom toho bazénu pre deti z Bratislavy a prípadne pre deti z celého Slovenska v Mičurinových záhradách. Pán kolega, to je super, to je krásny symbol. Ja ako tiež sa mám za vlastenca, ja sa ku vám pridávam. Naozaj, bazén v Mičurinových záhradách pre deti z Bratislavy a z celého širokého okolia, z celého Slovenska.
Len teraz mám dilemu, ako bude to národný projekt? A nech je, nie? Môže to byť národný projekt, pán minister.
Čiže my teraz v tejto chvíli nielen akože kritizujeme alebo búrame, ale my robíme a tvoríme niečo nové, pekné. My vám teraz pri vašom odvolávaní navrhujeme, ako by ste skutočne mohli zaujať, a že vás v tom bude podporovať celá opozícia, aj Alojz Hlina a Július Brocka. Čo vy na to, pán minister?

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne teda kolegom za faktické poznámky.
Naozaj, že by malo byť takou výstrahou pre nás, že čoho sme schopní, resp. čoho sme schopní, sa tváriť, že nevidíme. To, čo sme urobili dôchodcom, to, čo urobili dôchodcom, je peklo. Tri roky som dral jazyk, teraz vyzerá, že nejaké výsledky idú.
Teraz sa dozvedám, že čo robia deťom. Proste, že niekto sa nerozpakuje, nejaká hviezda večierkov, možno vystúpiť na ďalšom, dať cenu do tomboly, a popritom zarába tak, že akože dáva sociálne balíčky deťom? To sa mi hrozne bridí! Sú to veci, ktoré naozaj by sme mali, ak sa o nich dozvieme, byť v tom nekompromisní. Či si čierny, biely, zelený, modrý, červený, neviem aký. Lebo odtiaľ potiaľ. Lebo to nám robí naozaj zlé meno. Naozaj zlé meno.
A naozaj, keby sa nám podarilo, že vytvoriť z toho Mičurinu, z tej Ekoiuventy priestor vzorovej triedy, kde za odmenu by deti z celého Slovenska mohli prísť na jednodňovú výuku napríklad a napríklad mali by obhliadku Bratislavy, históriu štátu, proste niečo pekné, niečo, že by sme doliali trošku sebavedomia.
Nie iba hokejisti. Proste my čakáme na ten hokej jak spasenie, sem-tam futbalisti. Ale ľudia môžu byť hrdí na tú svoju krajinu aj cez iné obrazy, cez iné vnímanie. A ten Mičurin, tá Ekoiuventa, to miesto, to génius loci, tá stavba, tá príprava, sa to môže stať, prosím vás. Nepodpíšte sa nikto pod to, že to niekto zavre a povie: "Súkromný pozemok vstup zakázaný!" Prosím vás, naozaj, nerobte to! To je historická predestinácia, že to tak malo skončiť, že je to tak, ako je teraz. A to torzo toho, čo niekedy patrilo ľuďom, deťom, prosím vás, nikto neurobte, ani trošku nepodbehnite tomu, že ja vám vyjdem v ústrety.
Pán Draxler, vy ste neurobili, čo ste mohli. Vy ste vyslali signál, že by sa to dalo, no, nevyšlo to, tak teraz bude tichučko. Prosím vás, preto ste aj tu, preto vás odvolávame. Ale do budúcna nerobte to, nechajte, nechajte ten priestor deťom.