57. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Štyri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, bolo mi potešením vypočuť si vaše vystúpenie, pán kolega. A tá vaša trvalá a kontinuálna skúsenosť so štátnymi lesmi je pre mňa len ďalším dôkazom toho, že v našich morálno-etických podmienkach fungovania krajinky pod Tatrami má štátne to zvláštne čaro, že je síce štátne, ale sem-tam pre niekoho aj súkromné. Neviem si predstaviť, že by takto mohol fungovať U. S. Steel alebo Peugeot, že by si dovolili, aby boli poškodzovaní takýmto spôsobom, ako si to celkom veľkoryso dovoľuje štát. Ale kto je štát? Štát sme my.
Takže keď ste citovali Malého princa, ja oddávam a používam tam takú jednu peknú vetu: "Človek je zodpovedný za toho, ktorého k sebe pripúta." A to je krásne vo vzťahu dvoch ľudí, ktorí idú kráčať spoločne životom, ale, presne vzaté, je vlastne aj to trochu o tom, prečo tu dnes sedíme a nešťastný pán minister tu sedí s nami.
Viete, ak mám Úrad pre dohľad a ja mám dohľad nad tým úradom a ten úrad si zo všetkých slovenských pediatrov vyberie za expertku práve tú, ktorá bielila chorobopis, čím, zdôrazňujem, nezľahčujem jej odbornosť pediatričky, ale sa pýtam, či neexistuje expert pediatrický na Slovensku, ktorý nebielil chorobopisy? (Potlesk.) A tu sme u toho. Koho k sebe pripútame, za toho nesieme zodpovednosť - v dobrom, aj v zlom. A o tom je dnešná schôdza.

Pán poslanec Novotný.

Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Mičovskému, že vo svojom vystúpení spomenul aj kauzu vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Niekedy na to zabúdame, čo sme tu prežili pred dvoma rokmi a prečo ministerka Zvolenská čelila návrhu na odvolanie. Päť dní vtedy nelietali záchranárske vrtuľníky z dvoch staníc, v Trenčíne a v Bratislave, a ministerstvo zdravotníctva neuveriteľným spôsobom pochybilo. Výberová komisia dobre vedela, že 13. septembra o polnoci končia povolenia predchádzajúcim prevádzkovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a o udelení licencie na tieto dve stanice rozhodla o päť dní neskôr. Predsedom výberovej komisie bol vtedajší vedúci služobného úradu pán Senčák, toho času podpredseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a členom tejto výberovej komisie bol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva pán Čislák.
Takže nemôžem súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, kde ste povedali, že s pánom Čislákom to nesúvisí. Ale súvisí.
A dokonca tento príbeh pokračuje ďalej, lebo nie tak dávno rezonovala v médiách informácia o tom, že paušálna platba pre prevádzkovateľov vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa z mesačných 56-tisíc zvýši na 90-tisíc, lebo majú oprávnené ekonomické náklady. Problémom ale je, že pred dvoma rokmi ministerstvo urobilo súťaž, vysúťažilo licenciu na šesť rokov s podmienkou 56-tisíc paušálnej platby mesačne a po dvoch rokoch to mení. Takýmto transparentným spôsobom teda prebieha fungovanie verejných obstarávaní na ministerstve zdravotníctva a nemôžme to celkom vyňať z pôsobenia súčasného ministra zdravotníctva pána Čisláka.

Pani poslankyňa Mezenská.

Pán poslanec Mičovský, ja nielen tvoje vystúpenie, ale vôbec aj dnešnú mimoriadnu schôdzu považujem za príležitosť, ako upozorňovať na stále pretrvávajúce a, bohužiaľ, neriešené problémy v zdravotníctve. Upozorňujú na to nielen pacienti, priami užívatelia zdravotníckych služieb, ale čoraz viac sa ozývajú aj zdravotnícki pracovníci, ktorí poukazujú na poddimenzované mzdy a nedocenenie.
V podstate najväčším znepokojením, ktoré v zdravotníctve sa čoraz vypuklejšie prejavuje, je disbalans, na jednej strane nedocenení zdravotnícki pracovníci, nespokojní pacienti, užívatelia zdravotníckych služieb a stále neuspokojivý a pretrvávajúci stav s neprehľadnosťou finančných tokov medzi poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami.
Spoločenská objednávka a výraz tejto nespokojnosti stále viac narastá a mňa samu ako poslankyňu znepokojuje nedostatočný a nerazantný prístup riadiacich subjektov aj ministra zdravotníctva.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Myslím si, že po tvojom vystúpení minimálne ľuďom, ktorí chcú počúvať, sa reči o nezmyselnosti, absurdnosti a zbytočnosti tejto schôdze rozplynuli ako dym nad hrncom. A keď už kvôli ničomu, ten zdvihnutý prst človeka, ktorý sa reálne stretol s korupčnými praktikami, prišiel o prácu, a napriek tomu sa nevzdal a svojím vlastným osobným príkladom a životom nabáda aj súčasného ministra zdravotníctva na to, citujúc román, Exupéryho román, tak by sme sa mali minimálne zamyslieť a nerozprávať o zbytočných, absurdných alebo nezmyselných schôdzach.
Myslím si, že veľmi dobre si poukázal na trvalý a pretrvávajúci systém trvalého zadlžovania nemocníc a je to aj gro tvojho vystúpenia, i keď to, čo sa deje, a to, čo je aj v dôvodoch pre odvolanie ministra uvedené, ja považujem za prioritu. Považujem to preto, že všetko ostatné tu dlhodobo trvá a minister naozaj neurobil vôbec nič za jedenásť mesiacov. A považovať jeho pôsobenie za čistenie a zametanie káuz je presne preto, prečo tu sedíme a prečo on musí čeliť odvolávaniu.

S reakciou pán poslanec Mičovský.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegyni a kolegom za reakcie. A vari keď sme už dostali toho Malého princa tak nečakane do tejto rozpravy, tak poďakujem špeciálne pánovi poslancovi Osuskému za tú časť, ktorú tak pripomenul a ktorá je naozaj krásna, ktorá nám hovorí o našej zodpovednosti za všetko, čo si privlastníme. A možno to využijem tak voľajako ako istý apel úplne s dobrým úmyslom na pána ministra, že ak teda on ako najvyšší správca rezortu si privlastnil, a teraz to myslím v tom najlepšom slova zmysle, rezort zdravotníctva, bol mu privlastnený, bol mu daný na istú dobu do správy, tak aby tú zodpovednosť pociťoval tak, aby sa snažil naplniť nielen stranícke zadania, ale naozaj predstavy občanov, a to úplne všetkých, pretože od zdravotníctva závisí každý jeden osud. Nikto z nás nemá patent na to, že by práve vaše služby, služby vášho rezortu nepotreboval.
Takže, pán minister, s tým najlepším úmyslom možno nech vám ten Malý princ ostane v pamäti ako jeden z takých bodov, ktoré tu dnes tak sa dostali nečakane a možno o to zapamätateľnejšie.
Ďakujem.