57. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Všeličo tu zaznelo, panie poslankyne, páni poslanci, dnes sme svedkami už tretieho odvolávania ministra zdravotníctva tejto vlády, a nie dnes, ale v médiách pán premiér na jednej strane toto označuje ako cirkus Humberto či predvolebné politikárčenie opozície, ale na druhej strane sa nechá počuť v médiách, že, a budem teraz citovať, a preto som si to napísal: "Kauza bývalého riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia a vzťah k tete Anke bola blbosť, hlúposť a chyba, a preto je správne, že bola vyvodená politická zodpovednosť."
Naozaj si myslím, ako niektorí moji predrečníci, že nebola vyvodená politická zodpovednosť, lebo vtedy by bola vyvodená, keby politicky za to zaplatil súčasný pán minister.
Budem vecný a naozaj obdivujem tých, ktorí sa snažia vecne nejakým spôsobom posúvať túto debatu, pretože vždycky si ju vážim na zdravotníckom výbore a veľa vecí sa aj ja ako politik z tej pravej strany snažím a som niekedy podporil aj ľavicové návrhy zákonov, ktoré táto vláda predkladala.
Hovorí sa, že zdravotníctvo je rezort, v ktorom sa túžba po zdraví alebo živote v niektorých prípadoch stretáva s prísnymi zákonmi ekonomiky. Skutočne, tieto zákony ekonomiky sú veľmi tvrdé, jedná sa o čísla a často počujeme, že v zdravotníctve trh nevyrieši všetko. Takisto nie som toho názoru. Ale Slovensko nie je vzhľadom na svoju veľkosť a počet obyvateľov veľká krajina, ale stabilný objem asi 4 mld. eur ročne, ktoré sa v zdravotníctve spotrebujú a ktoré vďaka starnutiu obyvateľstva či modernejším medicínskym postupom budú sa zvyšovať, to my všetci vieme, ktorí do toho vidia, tento značný objem, podotýkam ešte raz, stabilných peňazí priťahuje väčších alebo menších hráčov. Vzhľadom na to, že v zdravotníctve sa v drvivej väčšine používajú verejné zdroje, samozrejme, je tento rezort aj mimoriadne citlivý na reakcie verejnosti alebo politické vplyvy.
Návrhom na odvolanie pána ministra nechcem ani lacno politicky útočiť, ani zbierať body v predvolebnej kampani, neorganizujem štrajky, ani nechcem podnecovať k nestabilite, pretože som to zažil v roku 2011, ale chcem naozaj diskutovať o konkrétnych veciach, ktoré počas ministrovania pána ministra Čisláka mali byť urobené, alebo, naopak, chcem diskutovať o veciach, ktoré urobené byť nemali, alebo by radšej nemali byť urobené.
Práve parlament je miesto, kde by sa mala vyvodzovať politická zodpovednosť, a myslím si, že toto je fórum, kde tieto otázky patria. Toto nie je iba môj názor. Je to názor aj odbornej verejnosti, či pacientov, alebo pacientskych organizácií, ktorých sa naše zákony týkajú.
Pán predseda vlády kritizuje na jednej strane a uznáva, že kauza tety Anky bola chyba. Verím, že ako právnik po zistení orgánov činných v trestnom konaní by možno použil aj silnejšie slová, tak ako je to v prípade piešťanského cétečka, na základe ktorého bývalá ministerka Zvolenská odstúpila. V každom prípade pán premiér uznal politický prešľap. Na rozdiel od jeho ministra zdravotníctva, ktorý počítal s variantom, že exriaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne by menoval naspäť. Samozrejme, sa to snažíte, alebo niektorí poslanci SMER-u sa snažia túto situáciu zľahčovať, že to nemyslel tak, že prípadne aj pseudokauzu, že to vlastne len bolo vytrhnuté z kontextu.
Myslím si, že tento problém je oveľa vážnejší. Aj napriek podozreniam kvôli zmluvám s tetou Ankou alebo podpise nevýhodnej zmluvy o budúcej zmluve na prenájom nového sídla štátnej poisťovne s dodatkami, podľa ktorých Všeobecná zdravotná poisťovňa za desaťročný prenájom zaplatí takmer 10 mil. eur bez vypísania verejnej súťaže a ktorá je navyše majetkovo prepojená s ďalšou firmou, ktorá získala od štátu desaťročnú koncesiu na dodávku nemocničnej stravy, na základe ktorej boli odvolaní riaditelia niektorých štátnych nemocníc.
Trošku odbočím ohľadom tohto prenájmu. Argumentuje sa tým, že na zdravotníckom výbore bol tento prenájom nejakým spôsobom prediskutovaný a že sa šetria verejné zdroje vo výške zhruba pol milióna eur. Áno, predložil sa návrh na presťahovanie, ale nie s týmito detailmi. Nie s detailmi zmlúv, nie s takýmito prepojeniami, ktoré naozaj vyvolávajú podozrenia, že niečo nie je v poriadku.
A čo sa týka tej úspory. Skúsim si pomôcť takým príkladom. Keď potrebujete 2 jogurty, povedzme za jedno euro jeden, to znamená, zaplatíte dva, tak idete do potravín a kúpite si 2 jogurty. Nikto mi nemôže uprieť to, že sú firmy, ktoré ponúkajú vám možno 20 jogurtov, nechcem teraz menovať tie siete, ktoré sú veľkoobchodné, lebo neviem, či to smiem, aby som nebol nejakým spôsobom obvinený, že niekoho propagujem, to znamená, kúpite si 20 jogurtov a ušetríte možno jedno euro. A toto by sa malo nejakým spôsobom, mali by ste mať pocit, že ako ste super na tom, lebo ste ušetrili jedno euro. A presne toto je ten prípad.
Osobne si myslím, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nepotrebuje novú budovu Všeobecnej zdravotnej, alebo teda centrály Všeobecnej zdravotnej poisťovne, lebo sa robila analýza a audit štátnych kancelárskych priestorov na území Bratislavy, ktorý ukázal a ktorý bol poslaný aj na ministerstvo vnútra, že štát má dostatočné množstvo priestorov na to, aby mohlo v nich sídliť, možno po určitej rekonštrukcii, ale určite nie za takú vysokú sumu 10 mil. eur, že by tam mohlo sídliť aj napríklad sídlo takejto významnej inštitúcie.
Na druhú stranu Všeobecná zdravotná poisťovňa nepočíta s tým, že by predala túto budovu, pretože vo svojom vyjadrení počíta s tým, že táto budova, teda teraz už bývalej centrály v Petržalke, bude slúžiť naďalej, myslím, ako archív, nie som si teraz istý.
To znamená, nesnažme sa nejakým spôsobom hľadať výhody tam, kde výhody nie sú, a hovoriť o tom, že sa usporí pol milióna eur, keď sa, naopak, vyhodí 10 mil. eur. Toto žiadna úspora nie je.
Vzniká, vrátim sa k pánovi ministrovi Čislákovi, vzniká otázka, prečo pán minister používa slová typu pseudokauza alebo že by znova vymenoval teraz už exriaditeľa Foraia znova do funkcie. Ja mám pocit niekoľkých vysvetlení. Zrejme má minister pocit silnej ochrany, pretože sa ukazuje, že po odchode Pavla Pašku z tohto parlamentu jeho tiene ostávajú. Či už v podobe firiem, ktoré vlastnia jeho susedia z mestského parku 1 a ktorým sa zázračne darí aj pod vedením takmer 80-ročnej dôchodkyne, alebo v podobe osôb na správnych, často veľmi vysokých miestach. Či je to preto, aj jeho vyjadrenia, myslím teraz pána ministra Čisláka, sú preto, lebo nie je slobodný vo svojich vyjadreniach, alebo vo svojom rozhodovaní? Ak budete oponovať, že to tak nie je, že pán minister je ten správny čistič na svojom mieste, zatiaľ jeho vyjadrenia alebo konkrétne kroky, ktoré predstavil, resp. nepredstavil, ale deklaroval, hovoria skôr o opaku.
Keď sa pozrieme na čas, ktorý mu zostáva do volieb, musíme konštatovať, že zásadnejšie zmeny k lepšiemu asi už nestihne. A podľa môjho názoru, ak by mal presadzovať také zákony, ktoré pacientom nepomáhajú alebo, naopak, zhoršujú stav v zdravotníctve, ako je napríklad v súčasnosti zákon o poplatkoch, alebo zákony, ktorými sa snaží presvedčiť zdravotníckych pracovníkov, v tomto prípade sestry, že je pre ne dobrý a nech počkajú, že prax ukáže, by mal podľa mňa radšej odstúpiť. Žiaľ, zlý zákon nedokáže opraviť akákoľvek dlhá prax a sestry to vedia, preto sú nespokojné a vyzývajú nás poslancov, aj vás z koalície, resp. zo SMER-u, otvoreným listom, aby sme tento zákon na novembrovej schôdzi odmietli.
Preto si myslím, že ten problém je oveľa vážnejší, a preto si myslím, že odkaz Pavla Pašku v osobe súčasného ministra tu stále ostáva, a aj preto si myslím, že vyjadrenie nedôvery súčasnému ministrovi je aj vyjadrením nedôvery alebo nesúhlasu s praktikami, ktoré stále ukazujú na pozadie a na nitky, ktoré sa zbiehajú v osobe bývalého predsedu parlamentu.
Opakujem, že my aj ako opozícia, KDH či ja, neorganizujem štrajky, nepodnecujem k nespokojnosti, ale chceme odpočet. Vyvodzujeme politickú zodpovednosť aj preto, lebo nedostávame odpovede na tie otázky, ktoré kladieme. V mene, poviem prečo, v mene opozičných poslancov a niekto, vidím tu niektorých členov zdravotníckeho výboru, v mene opozičných poslancov som v apríli tohoto roku požiadal na zdravotníckom výbore pána ministra Čisláka o predloženie správy o stave zdravotníctva na Slovensku a odprezentovanie opatrení na zníženie zadlžovania, ktoré môže vážne narušiť chod slovenských nemocníc. Tento dlh sa ku koncu roku odhaduje niečo medzi 450 a 500 mil. eur, čo už naozaj môže ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tí poslanci, ktorí naozaj sú napríklad riaditelia štátnych nemocníc, alebo tí, ktorí sa dlho pohybujú v tomto sektore, vedia, že pri takomto zadlžení a neriešení situácie totiž hrozí, že dodávatelia liekov, energií, zdravotníckeho materiálu jednoducho nebudú mať peniaze na tom, aby ďalej úverovali nemocnice. A aj keby chceli, dostávajú jednoducho sa do platobnej neschopnosti, čoho dôkazom je aj predaj pohľadávok práve veľkých firiem, ktoré dodávajú materiál, alebo veľkých firiem, ktoré dodávajú lieky pochybným firmám, finančným firmám, ktoré tieto pohľadávky skupujú za relatívne nízke peniaze. Viete, že toto je hrozba, ktorá môže naozaj, táto časovaná bomba môže vybuchnúť. Nehovorím, že to vybuchne teraz, ale môže vybuchnúť v budúcom období, a nechcem strašiť, ale obávam sa, že táto suma je naozaj už príliš veľká, keď sa s ňou nič iné nebude robiť. Myslím suma zadlženia okolo 500 mil. eur.
Nemyslím si to len ja alebo KDH, alebo nejaký opoziční poslanci, nie je to lacná politická rétorika, ale nedávno bola publikovaná správa Európskej komisie, ktorá napísala, že posledné dva roky sa dlh zdravotníckych zariadení zvýšil o 151 mil. eur. A príčinou je jednak, je to možno príliš veľký detail, ale poviem veľmi v skratke, je to jednak odsúvanie, alebo teda oneskorenie zavádzania DRG a e-Healthu, ale aj neefektívnymi tendrami, ktoré práve môžu ovplyvňovať náklady, ktoré sa vydávajú, alebo teda peniaze, ktoré sa vydávajú na zdravotníctvo.
Pán minister ešte v decembri minulého roku tesne po svojom nástupe sľúbil vyššiu transparentnosť a porovnávanie cien pri obstarávaní do nemocníc. Ja sám som s ním bol v relácii, kedy naozaj zaznelo, že predloží benchmarking jednotlivých možno aj krajín, alebo teda benchmarking jednotlivých prístrojov. Ja som hovoril napríklad niečo podobné ako referencovanie liekov, že by sa mohlo podobne urobiť aj referencovanie iných komodít. Naozaj sa snažím byť vecný bez akéhokoľvek osobného útoku. Stále tieto podklady nemáme.
Možnože, pán minister, ste to mali pripravené na tej správe o stave zdravotníctva, ale je posledný deň v októbri, schôdza toho výboru, ktorá má na programe túto správu, my to vieme, čo sme členovia výboru, je prerušená už niekoľko mesiacov. Ja neviem, či bude zvolaná niekedy v decembri, neviem, možno áno, ale myslím si, že je to robené zámerne, že sa tento problém zámerne odsúva ad acta a pravdepodobne sa asi nedozvieme, aké konkrétne opatrenia na zníženie zadlženia sú pripravené alebo aká je ich aplikácia do praxe. Preto aj toto ignorovanie alebo ukážka sily, či zámerné odsúvanie komunikácie je príčinou, prečo tu dnes sedíme.
SMER vládne zdravotníctvu 8 rokov, to sme si už dneska vypočuli niekoľkokrát, s krátkou prestávkou 18 mesiacov. Myslím si, že cíti to odborná verejnosť, že toto obdobie bolo unikátne aj preto, myslím, obdobie pre SMER, že bola príležitosť využiť európske fondy na zlepšenie infraštruktúry v zdravotníctve alebo prijať naozaj systémové kroky k zlepšeniu situácie a financovania v zdravotníctve. Vieme ale, že situácia v zdravotníctve sa nemení k lepšiemu a nebudem tu hovoriť o bažantoch alebo o veciach, ktoré sú možno pre bulvár príjemné, alebo teda dobré mäso, ako sa hovorí, ale nerieši to situáciu a snažím sa naozaj hovoriť vecne.
Spomínané zadlžovanie sa ani v novom návrhu štátneho rozpočtu nerieši. A viete, že je to časovaná bomba. Opakujem pre budúcu vládu. Na otázku na výbore, ktorý sme mali v pondelok, zástupcov ministerstva financií som sa opýtal, či tam je to zadlžovanie. Odpoveďou je, veď vy všetci viete, že tam celková suma nie je. Je to účtovné zahmlievanie, tam je iba tá delta. Je tam iba nárast a myslím si, a teraz nechcem, aby ma bral niekto za slovo, ale v štátnom rozpočte tá suma je okolo, myslím, že 50 mil. eur, ktorá počíta s tým ako kebyže zadlžovaním. No ale reálne zadlžovanie je naozaj okolo 450 až 500, samozrejme, ešte rok neskončil, nie je uzavretý ešte ani október, takže posledný kvartál, uvidíme, či naozaj reálne, naozaj uvidíme, či reálne tie kroky, ktoré sa tu hovoria, o ktorých hovorili predrečníci, že minister pripravil, transparentná nemocnica a tak ďalej, či mali efekt. No zatiaľ za tri kvartály tohto roku ten efekt nemali. To zadlžovanie jednoducho stúpa.
Myslím si, že je zbytočne vykladaná energia na projekt jednej zdravotnej poisťovne, lebo integrovaných centier, ktoré sú odmietané odbornou verejnosťou, alebo návrhy zákona o platoch sestier, ako som už spomínal, o poplatkoch, ktorý poplatky nerieši, odsúvanie e-Healthu alebo DRG na ďalšie volebné obdobie, medializované kauzy na spackaný tender na leteckú záchrannú službu, ozdravný plán žilinskej nemocnice, ktorý bol vypracovaný kotolníkom, či predražený tender v piešťanskej nemocnici sú výsledkom bezradnosti ministerstva využiť túto absolútnu väčšinu v parlamente na skutočné riešenie problémov v zdravotníctve počas uplynulých štyroch rokov.
Preto pán minister Čislák, ktorý je síce ministrom rok, ale bol štátnym tajomníkom od začiatku druhej vlády Roberta Fica, nesie plnú politickú zodpovednosť za tento stav, a preto KDH podporuje návrh na jeho odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dnešný deň, ináč piatky zvyknem tráviť ináč, nie celkom komfortne sa cítim v piatok poobede v tomto priestore, ale budiž, keď je nevyhnutné, ale tá absurdita a teraz tak sa pokúšam to skladať: takže v zásade, keď niečo podpíšete, nič to neznamená, keď niečo kupujete, tak ak to môže ísť na vodu, tak radšej nech to ide, ak to môže ísť na vzduch, tak radšej nech to ide na vodu.
Ale ešte iná vec ma napadla pri vystúpení pána Uhliarika, lebo on je teda údajne nejaký Pentliarik. A mne to je také fascinujúce, že tuná fanúšikovia, ako by som tak obraz použil, fanúšikovia Slovanu tu s takým dešpektom pokrikujú po pánovi Uhliarikovi, že je Slovanista, hej, alebo že bývalý Slovanista, hej, ale s takým dešpektom teda. Ale rozmýšľam, teda pokiaľ viem, on teda Slovanista nikdy nebol. Ja neviem, či bol fanúšikom, ale Slovanistom skutočne nikdy nebol. Ale paradoxné je, že pán Čislák bol Slovanista, pani Zvolenská bola Slovanistka. Viete, že keď pokračujem v tom obraze. A že to sa vám nezdá trošku absurdné?!
Čiže vy po niekom s dešpektom vykrikujete, že, aha, aha, Slovanista, a pritom on Slovanista nikdy nebol! Ale skutoční Slovanisti, veď, pán Čislák, veď vy ste robili pre Pentu. Ja nehovorím, že každý, kto robil pre Pentu, je obliaty kýblom hnoja, to som nikdy nepovedal a nikdy nepoviem. Ale robili ste. Pani Zvolenská robila pre Pentu, nie? A vy budete tuná na niekoho ukazovať, že teda on je Pentliarik?
Ako pomôžte mi, ja som sa nikdy nepasoval, že rozumiem, a tomuto, s tým má trošku problém. Tak, prosím vás, tak to aspoň zastavte, tak nepokrikujte po ňom, že je Slovanista, keď vy ste tiež Slovanisti. No tak ja neviem, či v tom obraze som to celkom sa pokúsil vystihnúť, ale niekedy nechápem, možno aj tým, že je piatok, hej, že proste naozaj je to na úrovni absurdity.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Oceňujem, pán kolega Uhliarik, že ste vystúpili, dá sa povedať bez peny u huby, napriek tomu, že ste už počas dneška boli častovaný kdečím, pripusťme, že nie priam zo strany ministra, ale z úst iných jeho straníckych kolegov.
Ja by som sa chcel venovať len takej jednej drobnej veci a to je tzv. úsporný nákup nového sídla pod vlajúcou zástavou úspory pol milióna eur. Ja som bol prvýkrát v centrále Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vyzerala celkom zánovne a súco. Pripusťme, že treba inú budovu. Či sa práve táto budova hodí na archív a či to je jej optimálne a ekonomicky najmúdrejšie využitie, to sa dám podať, nie som celkom pevne presvedčený, ale prosím.
Spomínam si ale na jednu historickú kauzu lacného prenájmu, pri ktorej stál SMER na nohách a púšťal síru a oheň. To bol legendárny prenájom Ščurkovej budovy a vtedy sa pamätám, že Ivan Mikloš tvrdil, že sa tým šetria peniaze. Ja ak som, mám byť ochotný veriť tomu, že tu sa šetria peniaze, rozhodne nemám dôvod neveriť Miklošovi, že sa nešetrili peniaze. Rozdiel je v tom, že tento biznis zastavila premiérka Radičová, ale tento biznis sa nám predáva ako príma kšeft. A v tom vidím teda istý rozdiel, tobôž ak je to prepojené s výbornou a lacnou luxemburskou kuchyňou.
A to je celé meritum dnešnej schôdze. Nejde ani tak o neboráka Čisláka, ide o to, že sa točíme v trasovisku osôb a obsadenia, kde Hamletom počínajúc a Oféliou končiac hrajú stále tí istí ľudia v rôznych prevlekoch.

Ďakujem tým, ktorí mali faktické poznámky.
Poviem ešte jednu vec, ktorú nadviažem na pána Hlinu. V auguste 2011 som podával návrh zákona, ktorý sprísnil vyplácanie zisku súkromných zdravotných poisťovní, kedy pani Zvolenská, v tom istom čase podpisovala 400 mil. eur, nezdanených eur, ktoré si Penta mohla vyplatiť po zlúčení Apolla s Dôverou. Počujete dobre, 400 mil. eur je takmer celý dlh nemocníc tejto republiky, možno ich je 450, neviem, ale naozaj je táto suma.
Hovoríte o privatizácii, vy ste zabudli, že v Trnavskom kraji proti predaju Pente som aktívne bojoval, nemocníc Dunajskej Stredy aj Galanty, že poslanci SMER-u toto odhlasovali? Myslím teraz poslanci SMER-u Trnavského kraja. Vy ste zabudli, že prenájom nemocníc v Prešovskom a Košickom kraji odhlasovali poslanci SMER-u, myslím teraz VÚC-ky, práve Svetu zdravia? Vy ste zabudli to, že v Košiciach alebo v košickej VÚC-ke, žiaľ, vtedy politicky, ale našťastie pre tento prípad nebol ani jediný poslanec za KDH. Ani jediný. Všetci, ktorí to odhlasovali, boli mimo KDH.
Čiže takéto naozaj poznámky, ktoré sa tu dneska snažia niektorí kolegovia vypúšťať, je len naozaj zakrývaním oveľa väčšieho problému, o ktorom som hovoril.
Prečo pani Zvolenská, ktorá zaťala sekeru do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mínus 120 mil., bola zrazu podpredsedkyňou predstavenstva Dôvery? Prečo? Podľa mňa to môže byť väčší problém, lebo mala záujem o krach Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, alebo aj vážení páni ministri, je tu pomerne vysoká koncentrácia ministrov zdravotníctva, dovoľte, aby som skúsil možno trocha otočiť ten tón a tak sa trocha snažiť byť aj trocha advokátom pána ministra Čisláka a povedať, že možno tá pravda nikdy nie je čiernobiela úplne a že treba možno sa pozrieť na veci s nadhľadom a s presvedčením, že niečo sa dá povedať aj v tejto dlhej rozprave, niečo nové, aspoň sa o to pokúsim. Ba dokonca som si zobral aj Malého princa, ale ten sa dostane až na záver k slovu.
Myslím si, že platia dve také základné axiómy, ktoré jednoducho budú platiť bez ohľadu na to, kto vládne, a bez ohľadu na to, čo práve preberáme. Jedna taká základná, tá prvá je, že samotných zdrojov je vždy menej ako potrieb, ktoré má spoločnosť. Toto platí pre každého, platí to aj pre zdravotníctvo a platí to aj pre éru pána ministra Čisláka.
Druhá axióma, aspoň si myslím, že by sme ich mohli takto nazvať, je fakt, že v dobách mieru nieto asi nič dôležitejšie a významnejšie z hľadiska spoločenskej citlivosti, ako je otázka spravodlivého rozdeľovania zdravotnej starostlivosti. Je to citlivá vec.
A ak tieto dve axiómy prekryjeme, dostaneme celkom zaujímavý pohľad na charakter krajiny, na jej schopnosť pracovať s obmedzenými zdrojmi a na jej schopnosť ich spravodlivého prideľovania. Je to veľké umenie a nepochybujem, že práve z kresla ministra zdravotníctva toto umenie môže nadobúdať naozaj nuansy, ktoré sú niekedy na pokraji možného, a to je práve ten moment, ktorý som chcel dať ako isté osvieženie do pozornosti, že nech už sa nazýva minister zdravotníctva tak alebo onak, vždy bude s týmito axiómami zápasiť a vždy to bude umenie na pokraji možného.
A budem možno ešte v tomto tóne chvíľku pokračovať, pretože zdá sa mi svojím spôsobom, že ten test, ktorý dnes postupuje minister pán Čislák, je svojím spôsobom nie celkom pre neho absolútne prehrou v kontexte doby. Často tu spomíname ako základnú vec tetu Anku a jej schopnosť byť aktívnou účastníčkou, podnikateľkou v mnohých firmách a mať dobré zmluvy s obsahom mnohých miliónov eur práve s riaditeľom, bývalým riaditeľom štátnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej. No a spytujem sa, no a čo? To je v tejto dobe nejaká obrovská výnimka? V dobe, keď vieme, že komjatický syndróm tu straší veľmi dlho a veľmi presvedčivo.
A možno, aby sme neboli nespravodliví voči ministrovi Jahnátkovi, možno ešte pred ním tento syndróm, keď sme ho ešte nenazývali komjatickým, zaviedol v blahej pamäti podpredseda Národnej rady pán Ľupták, ktorý tiež mal podobnú babku v podobnom inštitúte a nie za málo peňazí. A zrazu pánovi ministrovi Čislákovi by sme vyčítali to ako nejakú výnimočnosť? Veď napĺňame len toho ducha, ktorý sa tu považuje za normálny a ktorý takpovediac sme prijali za spôsob, ktorý keď už niekto má nejakú vysokú stoličku, tak sa tak trocha patrí myslieť na tých svojich blízkych a z tejto stoličky niečo nadeliť, nejaké tie léna. Voľakedy to boli léna v podobe podhradí, nuž a dneska tie podhradia majú podobu rôznych zaujímavých zmlúv. Takže ak by som to zobral takto ironicky mierne, nič také vzácne a mimoriadne sa nestalo a pán minister Čislák len napĺňa ten spôsob, ktorý sa, žiaľ, stal pomerne normálnym a na ktorý sme si zvykli.
Ja viem, je to mierna irónia a ja budem ešte v nej pokračovať. Veď tu došlo aj k tomu, že pán minister po tom, keď sa na základe tejto tety vzdal riaditeľ poisťovne svojho miesta, ho odvolal. A čo mu chceme vyčítať? Urobil všetky kroky, ktoré sa logicky z tohto dali odvodiť, a ja len očakávam, že teda keď pán minister povedal, že v prípade, akonáhle sa tie veci vyjasnia a dokáže sa, že všetko je v poriadku, že pána Foraia inštaluje naspäť do funkcie, že sa tak aj stane, a predpokladám, že už sa mu stihol aj ospravedlniť, že vôbec tento krok, že to prijatie rezignácie nastalo. Lebo keď to tak zoberieme, nič mimoriadne, nič zvláštne, nič nového sa tu nestalo. Je to smutné, ale je to tak.
A na konto toho by som povedal len, vidím tu len jednu chybičku, naozaj jednu jedinú, a nie je to chyba pána ministra. Je to taký divný krok tej tety Anky, že ona vôbec sa dala pomýliť touto kauzou a že v posledných týždňoch začala z tých svojich spoločností vystupovať, miesto toho, aby sa postavila ako zdatná, šikovná podnikateľka, napriek svojmu veku, však aj včera ju pán poslanec Raši takto obhajoval, že vlastne ešte vek nie je diskvalifikáciou, a mala povedať úplne jasne: "A čo máte proti mne? Môj vek nie je diskvalifikáciou. Som šikovná, podnikám." Takže to vycúvanie z tých spoločností sa mi zdá ako keby takou chybičkou v tejto reťazi. Pán minister, toto ste jej mali nedoporučiť, lebo to potom ma zvádza k tomu, že predsi len dačo v tom mohlo byť nečisté, a to bola škoda teda z vášho pohľadu.
A keď už teraz si dovolím vám radiť, prepáčte, ja viem, že je to ľahko vždy radiť tomu, kto má takú ťažkú stoličku pod sebou ako vy, ale potom možno by to bolo treba zvrtnúť do tej podoby, že vy už nikdy nebudete musieť čakať na nejaké vyjadrenie kontrolných orgánov, pretože pre človeka v tak vysokom postavení, ako máte vy, možno aj strata dôvery, pocit, že niekto si dôveru nezaslúži, by mala byť dostatočne silná argumentácia na to, aby ste povedali, aj keď sa nič zlého nestalo a nikto nič nedokáže, pán riaditeľ Forai sa už do svojej funkcie vrátiť nemôže. Tudiž nemali by ste mu sľubovať možnosť návratu, lebo myslím si, že strata dôvery je z vašej pozície nielen právom, ale skôr aj povinnosťou, bez toho, aby ste čakali na výsledky vyšetrovaní. Toľko k tomuto najviac frekventovanému prípadu.
Spomína sa tu ďalšia vec, kde si tiež myslím, že ste neporušili, žiaľ, znamenie doby, to cétečko. Že bolo trikrát drahšie? Iste, keď sa na to pozrú sestričky so svojimi platmi, tak to musia chápať ako pekné svinstvo. Ale naozaj manipulácia verejných obstarávaní je tak výnimočná, že by nás malo vzrušovať, že práve jedno cétečko stálo trikrát viac ako malo? Však je to opäť len jedna z vecí, ktorú vy ako minister možno ste ani nemohli správne vyhodnotiť, však ste vtedy bol štátnym tajomníkom a táto záležitosť jednoducho je možno tiež trocha prikrutá voči vám, že by ste mali túto vec dostať ako argument pre vyjadrenie vašej nespôsobilosti zastávať túto funkciu.
Áno, som mierne ironický, ale som presvedčený, že manipulácia verejného obstarávania je absolútne normálna vec. Moji kolegovia z lesov sa rozhodli, že odvoz bude predražený o 49 % a je predražený o 49 %. A môžu sa všetci tí, ktorí hovoria o manipulácii, rozliať na kolomaž, oni sa k tomu kšeftu nedostanú.
Takže manipulácia, pán minister, určite nie je špecialitou vášho rezortu, manipulácia verejného obstarávania, a z tohto pohľadu v snahe hľadať argumenty vo váš prospech, opäť je to možno nie celkom spravodlivé, že práve to cétečko sa vám tak často pripisuje ako dôvod na to, aby ste tu neboli ako minister.
Spomienka na vrtuľníky. Čo vy za to môžete? Bola to ešte pani ministerka Zvolenská, tiež sa to spomína ako v rade tých pochybení. Päť dní, päť dní nelietali vrtuľníky, dokonca zahynula jedna žena, možnože príčinná súvislosť tam nebola dokázaná. Opäť, chybička sa vlúdi, však tie desiatky pracovníkov na ministerstve majú právo na omyl a vy alebo vaša predchodkyňa má právo hneď všetko nepostrehnúť. Opäť by to bolo nespravodlivé, vrtuľníky vám v tejto súvislosti pripisovať na pomyslený zdravotnícky rováš, plášť biely.
Alebo tu pred chvíľočkou sedel pán poslanec Valocký. Nitrianska nemocnica, doktorka Zuzana Pechočiaková, že si jedna doktorka dovolí poukázať na to, že jej nebude námestníčka prepisovať zdravotný záznam a že doktorka bude hovoriť o tom, že zdravie malého dvojročného chlapčeka je prednejšie ako nejaké vysoké záujmy strany a vlády v nemocnici v Nitre? A prečo vy ako minister by ste túto vec mali riešiť? Prečo by pani doktorka Zuzana Pechočiaková mala dostať od vás poďakovanie za statočný prístup k službe? Prečo by pán poslanec Valocký mal túto vec považovať za popol, ktorý si tu bude sypať na hlavu?
Opäť drobnosti, drobnosti, drobnosti a my by sme toto všetko chceli pripísať dnes ani nie ročnému ministrovi a predtým niekoľkoročnému štátnemu tajomníkovi na ministerstve zdravotníctva k jeho mínusom?
Áno, pán minister, ironizujem, ale, viete, tie kvapôčky sa zlievajú a potom z kvapiek niekedy býva taká riava a dokonca aj potopa a na to by ste možno mali myslieť. A ja ešte k tým kvapôčkam mám tu aj takú poznámku ako tender na poskytovanie zdravotných služieb. Opäť. Veď napokon sa to vyhodnotilo správne, šéf úradu na vašom ministerstve musel za to pykať. Odišiel tuším za zástupcu riaditeľa do úradu pre verejné zdravotníctvo. Nuž, niekto do Bruselu, niekto zástupca riaditeľa, taká je u nás obyčaj, takto to riešime. A vy ako minister zdravotníctva by ste toto mali chápať ako svoju prehru? Opäť ironizujem.
Pán minister, ale ak ma počúvate, ja si myslím, že dokážeme sa zhodnúť na tom, že tých kvapiek, a to vôbec nemám poznačené všetky, je pomerne veľa a z tých kvapiek by sa mala vyvodzovať naozaj politická zodpovednosť, keď je niečoho priveľa, tak je toho veľa a potom sa musí niečo diať. Ale tu sa deje iba toľko, že vy suverénne prečítate záznam svojich kolegov alebo svojho šéfa z vlády a s istou iróniou na tvári hovoríte o tom, že nič, čo sa tu vám vyčíta, nie je založené na faktoch. Toto vy chápete, že to nie sú fakty? To sa vám zdá, že to sú veci, ktoré naozaj nestoja za to, aby sa poslanci ako zástupcovia svojich občanov spytovali ministra, ktorý riadi najcitlivejší rezort? Verím, že nám nechcete ubrať právo na takého otázky.
Alebo ešte jedna kvapka. Nejaký pacient zistí, že liek Jakavi, ak to dobre nazývam, sa mu nemôže preplácať. No, ešte aby sa každý liek preplácal?! A kde sú zisky zdravotných poisťovní? Kde by došli tieto zisky, keby sme v tom mori stále pribúdajúcich liekov a nákladov si takéto veci dovolili?! Áno, aj to je irónia. Ide len o jedného občana, o jeden liek, len je to ďalšia kvapka.
A poslednú som si poznačil už len takú ako keby na dovŕšenie tohto nie úplného zoznamu, je oveľa dlhší, ak si nejaký známy kardiochirurg dovolí nejakú kačicu a nejakých pár tisíc. Toto by mal riešiť minister? Toto by mala byť vec, ku ktorej by mal verejne zaujať stanovisko? Veď sami občania zrejme si želajú, aby mohli sem-tam dákej kačici vykrútiť krk a nejakú obálku naplniť. Veď u nás taká obyčaj.
Viete, sú to veci, ktoré mne osobne, keď sa snažím vcítiť do vášho postavenia, by stáli za to, aby som na ne reagoval, aby mi vadili, aby som zaujal stanovisko, aby som možno povedal v istej chvíli, že ja v takomto vlaku už sa nemienim viezť.
Ale tá obrovská disciplína, ktorá vanie z vládnych predstaviteľov SMER-u aj z poslaneckej 83-ky, ktorá tu v tejto chvíli má, neviem, jedného zástupcu, aspoň nie v tejto časti, ktorú vidím pred sebou ... (Reakcie z pléna.) Pardon, dobre. To neni podstatné, však ani predkladatelia tu nie sú všetci. To sa mi zdá, že toto je niečo, čo by už konečne niekto mohol narušiť, snažiť sa pozrieť sa na vec nie čiernobielo a vidieť tú ostrú hranicu, ale konečne si povedať, že ak sme tu kvôli ľuďom, tak navzájom si tu posielať prestrelky, tobôž tie, ktorých sme svedkami medzi bývalými ministrami a súčasnými.
Ja sa pridávam k mojim kolegom, čo sedia tu v strede. A čo my s vami máme? Sme sa sem dostali práve kvôli tomu, aby sme ukázali, že existuje historická možnosť nebyť poplatní, ale keby ste nás k tomu niekedy nútili alebo sedeli by sme my na stoličke ministra zdravotníctva, tak by sme vám možno dokázali, že z takého vlaku dokážeme aj vystúpiť. Niet takej moci na to, aby človek mohol konať nečestne a tobôž niet takej stoličky, ku ktorej by sa dalo prilepiť takým silným lepidlom. Určite v tejto súvislosti nie. A to mi vadí.
Ale, viete, teraz už prejdem k tej druhej takej časti, ktorú považujem za vážnejšiu. Ak by, pán minister, toto všetko mali byť veci, ktoré sa vám vyčítajú, alebo len toto, nuž potom by sme tu nemuseli byť možno ani svedkami návrhu na vaše odvolanie. Ale skôr možno by sme sa mohli baviť na úrovni návrhu štátneho vyznamenania, že iný problém v zdravotníctve niet len tento jeden, alebo len tieto drobné. Lebo naozaj určite niet takého rezortu ani ministra, ktorý by dokázal všetkým drobnostiam zabrániť alebo včas na ne zareagovať. Všetci robíme chyby.
Len už to tu dnes povedal jeden môj predrečník, viete, nemôžme sa zhodnúť na tom, že by sme tu mali riešiť návrh na vaše vyznamenanie, pretože vy ste v istej historickej pozícii, ktorá je jedinečná. Po 25 rokoch ste predstaviteľom vlády, ktorá má v tejto krajine absolútnu moc. Okrem ústavných zákonov si môžete presadiť všetko ľahko a jasne. Je to nie zlé, ak sa to uchopí z tej správnej strany, že chceme konať dobro pre ľudí a chceme sa nedať vyrušovať, tak je to vlastne veľká výhoda. Ale myslím si, že vy ste túto východu nepremenili na skutočné, dobré posolstvo pre zdravotníctvo našej krajiny a občanov, ktorí sú na tomto zdravotníctve závislí, to znamená nás všetkých, čo mi vadí.
Správa Medzinárodnej zdravotníckej organizácie, ktorá hovorí, vážený pán minister, že slovenské zdravotníctvo je na tom veľmi zle. Je to napokon citát aj z materiálov ministerstva. My sme hodnotení veľmi zlým spôsobom, resp. parametre, ktoré dosahujeme vo sfére verejného zdravotníctva, ktoré je základom, predpokladám, aj vašej náplne, je to pomerne vážny dôsledok možno aj vášho pôsobenia vo funkciách vysokých na vašom ministerstve.
Je to zlé a tu ma napadá súvislosť trocha historická, ktorá možno, nech mi je odpustené, vás nebude zaujímať. Ale toť nedávno sme si pripomenuli dvestovku Štúrovu. Ale je tu iná dvestovka, na ktorú som upozornil aj vaše ministerstvo a na ktorú ako keby ste nemali dosť, pri svojich povinnostiach, síl zareagovať, a to bola dvestovka najvýznamnejšieho lekára, ktorý bol tvorcom verejného zdravotníctva, Slováka Dr. Ľudovíta Markušovského. Môžte si povedať, nemáte času na históriu. Ale naozaj ja by som možno na mieste ministra zdravotníctva mal vo svojej kancelárii obraz Dr. Markušovského a tak tajne by som dúfal, že aj po mne po dvesto rokoch bude sa niekto v takom dobrom pozerať na ten obraz a spomínať, že práve Dr. Markušovský ako tvorca verejného zdravotníctva je ten, ktorý zanechal silný odkaz. Realita je taká, že so svojím kolegom pánom poslancom Hubom sme boli jediní dvaja ústavní činitelia tak na Štrbe, ako aj v Maďarsku, kde sme sa k tomuto veľkému Slovákovi hlásili. Paradoxne maďarskí kolegovia tam mali ministerské obsadenie, my nie.
Viem, tá priama súvislosť tu nemusí byť rukolapná, ale ja si myslím, že práve tu by možno štátnik, minister mohol mať svoje ambície snažiť sa tie každodenné kroky vykonávať práve spôsobom, aby po nich po týchto krokoch a po ich autorovi ostávali takéto dobré stopy, aké ostali po tvorcovi verejného zdravotníctva, z ktorého by sme mali brať dnes plody, ale, žiaľbohu, ktoré dnes je v ruinách a hodnotené Medzinárodnou zdravotníckou organizáciou ako veľmi zlé.
Zadlžovanie nemocníc. Páči sa mi, že ste sa rozhodli urobiť jednu vec, že tým, ktorí vydržia pol roka v nulovom režime, teda nezvyšovať zadlženie, pomáhate. No ale čo tí ostatní? Dokedy sa bude tlačiť tento ťažký balvan, že tí, ktorí to nedokázali, ktorým nepomôžete, naďalej zvyšujú zadlžovanie, zvyšujú stratu. To predsi je úplne nemysliteľné, aby sme v takomto režime, keď ideme stále do hlbšieho mínusu, mohli povedať, že sa to raz vyrieši. Toto je vec, pán minister, ktorá by mala byť na vašom pracovnom stole dennodenne. A ak sa nemýlim, ja, samozrejme, neovládam vaše postupy tak ako vy, ale práve tá rajonizácia zdravotníctva je odpoveďou na to, aby sa povedalo možno aj nepopulárnym jazykom, že tam je spôsob, ako zadlžovanie nemocníc zastaviť. Ak vy bez koaličných partnerov, ktorí by vám do toho hovorili, dnes nemáte na to odvahu, tak sa vás spytujem, kto a kedy bude mať odvahu urobiť rajonizáciu zdravotníctva? Keď vieme, že tam je ten had na kameni, ktorý bráni tomu, aby sme vedeli jasne povedať, že nie všetci prežijú a nie všetkým možno poskytnúť dotácie, tak ako napokon ich ani neposkytujete. To považujem za skutočný problém vášho rezortu. A tu dávam tú váhu toho, čo si dovolím hodnotiť ako oveľa vážnejšie systémové chyby než tie, ktoré sa vám dnes tak často vyčítajú.
DRG tak často všetci sľubujú a údajne je to problém, aj keď mnohé krajiny to na okolí už majú. Prečo by ste vy dnes hovorili, že to raz bude a že v roku 2017 po toľkoročnom pôsobení SMER-u sa o to pokúsite? Nie je už po dvanástej? Nemali sme tento systém, ktorý zabezpečuje práve tú spravodlivosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby veci boli jasne ocenené a aby sme vedeli, že za tie peniaze či voliči, či v Bratislave, zákazník, teda nie zákazník, ale pacient dostáva to, čo si platí celý život vo svojich odvodoch, aby to konečne takto aj fungovalo? Isteže to je veľký problém. Nepochybujem, že je oveľa ľahšie povedať tu od mikrofónu, že urobte to. No ale, pán minister, kto to urobí, keď nie vy v tomto jedinečnom postavení, ktoré máte? To sú veci, ktoré mi vadia oveľa viacej ako teta Anka.
Elektronické zdravotníctvo. Opäť vec, ktorá sa tu už spomenula. Zase prísľub. A ja verím, že prísľub správnym smerom. Ale zase len sľuby po toľkých rokoch? 40 miliónov eur ste už na to vyčerpali. Čo pacient, čo občan pocítil za tieto peniaze? Alebo len softvérové firmy zatiaľ mali z toho nejaký profit? Neviem. Ale toto by mali byť veci, ktoré by ste vy mali jasne hlásať ako svoje hlavné pracovné náplne a svoju hlavnú činnosť vo sfére, ktorú riadite.
Štyridsať miliónov, a tedy sa hovorí vo vašej správe, že to je 1 % z rozpočtu. To znamená 4 mld. plus-mínus pretečú zdravotníctvom? Keď to dáme do súvislosti s korupciou, kde hovoríme o miliardách, tak človeka napadne strašná súvislosť, že my možno celú hodnotu nákladov na zdravotníctvo na jeden rok minieme v korupčnej žumpe. To by bola výhoda, keby sme dokázali z tohto krajca ukrojiť, a možno tam je to premostenie k tete Anke, ktorá je možno v poriadku a možno nie je. A pán Forai možno mal mať vašu nedôveru a možno nemal. Je to na vás. Ja na vašom mieste by som mal v tom jasno.
Takže naozaj zhrnuté, tu je veľká nerovnováha, pán minister. Na jednej strane ste dostali výhrady voči, podľa mňa si dovolím povedať, nie až k tak podstatným veciam a na druhej strane vám ako ministrovi unikajú, alebo nemáte dostatočný priestor, alebo sa dostatočne tomu nevenujete, veci, ktoré považujem za systémové. Lebo na to, aby tu minister stál a čítal mi správu o tom, ktorý dátum, kedy bola aká zmluva podpísaná, to nech rieši tretia generácia alebo tretia garnitúra úradníkov na ministerstve. Ja pri takejto debate neočakávam, že tu niekto bude argumentovať dátumami a presnými sumami. Možno minister, ktorý povie, toto nie je moja káva, aby som ja tu vedel každý jeden halier a každý jeden dátum. Ja sa tu snažím urobiť pre túto krajinu v týchto veciach, ktoré som spomenul, to podstatné, bol by minister, nech už by bol z akejkoľvek strany, ktorý by požíval moju úctu.
A práve preto, že ste sa nedostali k tejto podstate a že tu stále počúvam veci, ktoré sú smutné, ale nie sú rozhodujúce pre kvalitu zdravotníctva, práve preto si myslím, že návrh na vaše odvolanie nie je nespravodlivým návrhom, ale je vyjadrením toho, že tie kvapky sa zliali. A aj keď vieme, že matematika na konci dnešného hlasovania nebude pre vás znepokojivá, ale, pán minister, vy by ste nemuseli počítať hlasy, koľko za, koľko proti. Vy by ste možno mal počítať tie svoje rozhodnutia-nerozhodnutia, ktoré by vás mali znepokojovať oveľa viac ako to, že vás 83-ka podrží a že pár desiatok opozičných poslancov vám vyjadria nedôveru. To vieme dopredu, že tak dopadne. Ale ja by som tú matematiku založenú na tom, čo sa vám nepodarilo a čo sa vám podariť malo, považoval pre seba za oveľa významnejšiu a znepokojivú.
A myslím si, že možno na to všetko vám chýba odvaha a to je pre ministra zdravotníctva dosť zlá diagnóza. A keďže môj vzácny priateľ v inej súvislosti, ktorú nebudem spomínať, ale za ktorú som vďačný, mi dnes ráno, a nie ani tak mne, pán poslanec Huba, daroval krásnu knižku, ktorú všetci poznáte, tak som si povedal, že vám z nej zacitujem zo strany 22, z Malého princa. A znie to tak: "Ak ide o burinu, treba ju vytrhnúť hneď, ako ju vieme rozoznať. Nuž a na planéte Malého princa sa vyskytovali hrozné semená. Boli to semená baobabov. Pôda planéty bola nimi zamorená. Ak sa do baobabov pustíme príliš neskoro, nikdy sa ho už nezbavíme. Zaplní celú planétu. Prevŕta ju svojimi koreňmi, ak je planéta veľmi malá, ak je baobabov veľmi veľa, roztrhnú ju na kusy."
Dosaďte si za tie baobaby korupciu a máte Malého princa v aktualizovanom vydaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, bolo mi potešením vypočuť si vaše vystúpenie, pán kolega. A tá vaša trvalá a kontinuálna skúsenosť so štátnymi lesmi je pre mňa len ďalším dôkazom toho, že v našich morálno-etických podmienkach fungovania krajinky pod Tatrami má štátne to zvláštne čaro, že je síce štátne, ale sem-tam pre niekoho aj súkromné. Neviem si predstaviť, že by takto mohol fungovať U. S. Steel alebo Peugeot, že by si dovolili, aby boli poškodzovaní takýmto spôsobom, ako si to celkom veľkoryso dovoľuje štát. Ale kto je štát? Štát sme my.
Takže keď ste citovali Malého princa, ja oddávam a používam tam takú jednu peknú vetu: "Človek je zodpovedný za toho, ktorého k sebe pripúta." A to je krásne vo vzťahu dvoch ľudí, ktorí idú kráčať spoločne životom, ale, presne vzaté, je vlastne aj to trochu o tom, prečo tu dnes sedíme a nešťastný pán minister tu sedí s nami.
Viete, ak mám Úrad pre dohľad a ja mám dohľad nad tým úradom a ten úrad si zo všetkých slovenských pediatrov vyberie za expertku práve tú, ktorá bielila chorobopis, čím, zdôrazňujem, nezľahčujem jej odbornosť pediatričky, ale sa pýtam, či neexistuje expert pediatrický na Slovensku, ktorý nebielil chorobopisy? (Potlesk.) A tu sme u toho. Koho k sebe pripútame, za toho nesieme zodpovednosť - v dobrom, aj v zlom. A o tom je dnešná schôdza.

Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Mičovskému, že vo svojom vystúpení spomenul aj kauzu vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Niekedy na to zabúdame, čo sme tu prežili pred dvoma rokmi a prečo ministerka Zvolenská čelila návrhu na odvolanie. Päť dní vtedy nelietali záchranárske vrtuľníky z dvoch staníc, v Trenčíne a v Bratislave, a ministerstvo zdravotníctva neuveriteľným spôsobom pochybilo. Výberová komisia dobre vedela, že 13. septembra o polnoci končia povolenia predchádzajúcim prevádzkovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a o udelení licencie na tieto dve stanice rozhodla o päť dní neskôr. Predsedom výberovej komisie bol vtedajší vedúci služobného úradu pán Senčák, toho času podpredseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a členom tejto výberovej komisie bol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva pán Čislák.
Takže nemôžem súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, kde ste povedali, že s pánom Čislákom to nesúvisí. Ale súvisí.
A dokonca tento príbeh pokračuje ďalej, lebo nie tak dávno rezonovala v médiách informácia o tom, že paušálna platba pre prevádzkovateľov vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa z mesačných 56-tisíc zvýši na 90-tisíc, lebo majú oprávnené ekonomické náklady. Problémom ale je, že pred dvoma rokmi ministerstvo urobilo súťaž, vysúťažilo licenciu na šesť rokov s podmienkou 56-tisíc paušálnej platby mesačne a po dvoch rokoch to mení. Takýmto transparentným spôsobom teda prebieha fungovanie verejných obstarávaní na ministerstve zdravotníctva a nemôžme to celkom vyňať z pôsobenia súčasného ministra zdravotníctva pána Čisláka.

Pán poslanec Mičovský, ja nielen tvoje vystúpenie, ale vôbec aj dnešnú mimoriadnu schôdzu považujem za príležitosť, ako upozorňovať na stále pretrvávajúce a, bohužiaľ, neriešené problémy v zdravotníctve. Upozorňujú na to nielen pacienti, priami užívatelia zdravotníckych služieb, ale čoraz viac sa ozývajú aj zdravotnícki pracovníci, ktorí poukazujú na poddimenzované mzdy a nedocenenie.
V podstate najväčším znepokojením, ktoré v zdravotníctve sa čoraz vypuklejšie prejavuje, je disbalans, na jednej strane nedocenení zdravotnícki pracovníci, nespokojní pacienti, užívatelia zdravotníckych služieb a stále neuspokojivý a pretrvávajúci stav s neprehľadnosťou finančných tokov medzi poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami.
Spoločenská objednávka a výraz tejto nespokojnosti stále viac narastá a mňa samu ako poslankyňu znepokojuje nedostatočný a nerazantný prístup riadiacich subjektov aj ministra zdravotníctva.

Ďakujem. Myslím si, že po tvojom vystúpení minimálne ľuďom, ktorí chcú počúvať, sa reči o nezmyselnosti, absurdnosti a zbytočnosti tejto schôdze rozplynuli ako dym nad hrncom. A keď už kvôli ničomu, ten zdvihnutý prst človeka, ktorý sa reálne stretol s korupčnými praktikami, prišiel o prácu, a napriek tomu sa nevzdal a svojím vlastným osobným príkladom a životom nabáda aj súčasného ministra zdravotníctva na to, citujúc román, Exupéryho román, tak by sme sa mali minimálne zamyslieť a nerozprávať o zbytočných, absurdných alebo nezmyselných schôdzach.
Myslím si, že veľmi dobre si poukázal na trvalý a pretrvávajúci systém trvalého zadlžovania nemocníc a je to aj gro tvojho vystúpenia, i keď to, čo sa deje, a to, čo je aj v dôvodoch pre odvolanie ministra uvedené, ja považujem za prioritu. Považujem to preto, že všetko ostatné tu dlhodobo trvá a minister naozaj neurobil vôbec nič za jedenásť mesiacov. A považovať jeho pôsobenie za čistenie a zametanie káuz je presne preto, prečo tu sedíme a prečo on musí čeliť odvolávaniu.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegyni a kolegom za reakcie. A vari keď sme už dostali toho Malého princa tak nečakane do tejto rozpravy, tak poďakujem špeciálne pánovi poslancovi Osuskému za tú časť, ktorú tak pripomenul a ktorá je naozaj krásna, ktorá nám hovorí o našej zodpovednosti za všetko, čo si privlastníme. A možno to využijem tak voľajako ako istý apel úplne s dobrým úmyslom na pána ministra, že ak teda on ako najvyšší správca rezortu si privlastnil, a teraz to myslím v tom najlepšom slova zmysle, rezort zdravotníctva, bol mu privlastnený, bol mu daný na istú dobu do správy, tak aby tú zodpovednosť pociťoval tak, aby sa snažil naplniť nielen stranícke zadania, ale naozaj predstavy občanov, a to úplne všetkých, pretože od zdravotníctva závisí každý jeden osud. Nikto z nás nemá patent na to, že by práve vaše služby, služby vášho rezortu nepotreboval.
Takže, pán minister, s tým najlepším úmyslom možno nech vám ten Malý princ ostane v pamäti ako jeden z takých bodov, ktoré tu dnes tak sa dostali nečakane a možno o to zapamätateľnejšie.
Ďakujem.