57. schôdza

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, súhlasím, že v zdravotníctve je hŕba problémov a niektoré veci nie sú v dobrom stave, ale musíme si povedať, posledných desať rokov ako zdravotníctvo na Slovensku vyzerá a kde to vlastne začalo.
Ja sa nechcem, lebo tu už bolo hrubo povedané z jednej, z druhej strany, ale šesť zákonov, ktoré presadil bývalý minister Zajac, narobilo v zdravotníctve to, čo dneska ten maraz je tam. Pretože snažil sa, najprv zaviedol dvadsaťkorunáčky, potom sa snažil sprivatizovať všetky lukratívne činnosti, dať ich do buď ekonomického prenájmu, či to bola patológia, labáky, dialýza alebo čokoľvek ďalej. Ďalej vytvoril dvanásť poisťovní, ktoré prakticky len zdravotníctvo pripravovali o peniaze.
Keď to celé zoberem a zoberem, že dneska pracuje v zdravotníctve vo fakultných nemocniciach zhruba 23-tisíc ľudí, tak mám tu aj tabuľky, aký je priemerný plat sestry, aký je priemerný... (Zatlieskanie poslanca Hlinu a jeho pokrikovanie. Reakcie z pléna.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.
Vy sa ukľudnite, pán poslanec Hlina. A aj všetci ostatní, poprosím o kľud. Pán poslanec bude pokračovať.
Nech sa páči.

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
Dnes, dneska pracuje vo fakultných nemocniciach zhruba 23-tisíc ľudí a vieme, aké sú platy v zdravotníctve. To, čo je vo fakultných nemocniciach, vieme, aké platy, je druhých 20-tisíc ľudí, ktorí pracujú v nemocniciach pod vyššími územnými celkami, resp. pod samosprávami, alebo prakticky sú to polikliniky. Treba oceniť týchto ľudí, ktorí pracujú za, niektorí v lepších podmienkach, niektorí v horších.
Musíme ale povedať jednu vec, že vieme presne, v akom stave sa zdravotníctvo preberalo, pretože čísla vás jednoducho nepustia, keď si zoberiete súvahu a výsledovku jednotlivých rokov a viete aj za prvej vlády, čo bolo zdravotníctvo oddlžené a potom, čo oddlžoval pán minister Mikloš.
Zásadne treba povedať to, čo som tu povedal, že zdravotníctvo za tú dobu prechádzalo reformami, ale tie reformy nepriniesli to, pretože na zdravotníctve sa snažili finančné skupiny profitovať. A aj profitujú. Takže treba sa zamyslieť a tu treba nájsť spoločnú reč, akým spôsobom budeme pokračovať ďalej.
Boli tu vytrhnuté, hŕba vecí z kontextu. Môžem povedať trebárs, pán Beblavý povedal, že aká je, aké sú platy vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa má dneska na trhu na Slovensku 63 %, 23 % alebo 25 % zhruba má Dôvera a zbytok 8 % má Union.
Chcem vám len povedať, že za osem mesiacov platov v súkromných poisťovniach je, za osem mesiacov dosiahli 179-tisíc, 159-tisíc, 139-tisíc. Zrátajte si to, že je to zhruba 10-tisíc mesačné platy a v marci zase sú odstupňované, kde dostal niekto 80-tisíc odmenu, niekto 60-tisíc odmenu, proste záležitosti. Treba sa zamyslieť a treba jasne zadefinovať, aký bude správny fond v zdravotných poisťovniach. Keď to zoberete proste, že zdravotníctvo zo zákona, čiže prostriedky, ktoré idú do zdravotných poisťovní, dneska sa vykryštalizovali tri, takže vieme, aké platy sú dneska vo Všeobecnej zdravotnej, a pomenoval som platy, ktoré sú dneska v zdravotných poisťovniach súkromných, v jednej alebo druhej, nebudem menovať finančné skupiny.
Pričom, ak myslíte, že je správne, že peniaze, ktoré idú do, ktoré by mali slúžiť na zdravotníctvo, si vyťahuje finančná skupina von, môžme zase povedať, koľko si ich vytiahla v roku 2012, 2013, 2014.
No, pán Lipšic, je to tvrdá realita... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Pán Lipšic, treba povedať, máme tie čísla, koľko si vytiahla von, a, viete, je to trošku na smiech, pretože predtým, pred Zajacovými reformami, predsa viete veľmi dobre, čo bol Veriteľ, potom vieme dobre, ako sa jednotlivé zdravotnícke zariadenia oddlžovali, čo bolo vyplatené, čo nebolo. Ale to vám nepomôže, pretože treba sa zamyslieť veľmi seriózne čo ďalej. Pretože minister Čislák, ktorý pôsobí na tomto rezorte pomerne krátku dobu, spravil ďaleko viac, ako spravili všetci ministri pred ním. Ja nechcem teraz tu hovoriť, lebo na pána Uhliarika bolo hŕbu vecí povedané, čo bolo, čo nie je.
Treba, je v druhom čítaní zákon na novembrovej schôdzi. Bol by som rád, keby sme zadefinovali buď ústavným zákonom správny fond. Pokiaľ nezadefinujeme správny fond, aké percento by mal mať na čerpanie, tak stále tie nožnice sa budú rozťahovať ďalej. Takisto ako musím povedať, že systémový krok, zas nebudem hovoriť, bolo to z núdze cnosť, kedy lekári štrajkovali a pán poslanec Uhliarik ako minister riešil 300 eurami zvýšenie platov a potom, samozrejme, 2,3-násobok priemernej mzdy. Nikto si neuvedomujete, čo to ďalej ako narastá, proste jednotlivé čísla.
Aj to, čo teraz sa podarilo ministrovi vydobyť na budúci rok, kde povedal, že 40 mil. ide do zdravotníckych zariadení, ktoré podliehajú vyšším územným celkom, čiže riešiť platy lekárov a zdravotníkov, a 10 či 12 mil. z toho, do 15 mil. ide do fakultných nemocníc. To je zas len riešenie akútneho stavu, ale pritom je tu riaditeľ, sú tu viacerí a môžme si povedať, rok 2016, 2017 bude ďalej krízový, ďaleko väčší, ako je teraz, pokiaľ sa nespraví radikálny rez pri týchto celých záležitostiach, pretože nemôže existovať zdravotnícke zariadenie, ktoré má 95 % z výkonov alebo z celkových, mzdy. Fakultná nemocnica Bratislava, Detská fakultná nemocnica Bratislava. Hovorím, nechcem ísť do vecí, ktoré tu boli povedané. Treba si skutočne seriózne sadnúť, hlavne zdravotnícky výbor, a proste riešiť jednak lôžkovú časť, pretože v lôžkovej časti je zhruba 19-tisíc lôžok. Je treba povedať, ktoré nemocnice budú a ostatnú a ktoré polikliniky ostanú a za akých okolností. Takisto sa musíme vrátiť k liekovej starostlivosti, musíme sa vrátiť k ďalším veciam, to, čo tu bol pomenoval pán riaditeľ Baláž, ale aj ďalší.
Ja nechcem tu teraz, lebo tu je napätá situácia vždycky pri zdravotníctve alebo pri školstve. Pokiaľ nespravíme seriózne prepočty a nebudeme venovať tejto veci náležitú pozornosť, tak naše zdravotníctvo nevyriešime. A dovolím si povedať len to, že zdravotníctvo pri jestvujúcich nastavených parametroch čakajú len ďalšie, ďalšie prehlbovanie sa straty.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Ja len, jedna poznámka, potom jedna otázka na pána poslanca.
Poznámka je, že ak chce obmedziť správny fond poisťovní, tak osem rokov je SMER vo vláde. Neviem, či pána poslanca nepočúvajú v SMER-e vôbec, alebo im uniká to, čo hovorí, lebo neviem, koho za to kritizoval, keď ste to mohli zaviesť už pomerne dávno.
A druhá je otázka, ja by som vás poprosil, pán poslanec, keby ste mi na ňu mohli odpovedať. Nie tým, že a Veriteľ a Zajac a neviem proste kto ešte, ale na túto otázku by ste mi mohli odpovedať. Vy ste, ja som tu spomínal už a teraz o tom vyšiel jeden článok Renáty Blahovej, asi najlepšej slovenskej daňovej poradkyne, ktorá ten prípad, prípad popísala, kedy pri zlučovaní Dôvera a Apollo vďaka vašej novele, ktorá to umožnila, že sa poistný kmeň prevádza akože bezplatne, tak sa síce previedol akože bezplatne, ale pri precenení sa urobila taká účtovná špekulácia, že, ale to znamená, že on snáď reálne nejakú hodnotu má, a teda to je vlastne negatívny goodwill, čiže badwill, a 400 mil. si vytiahli vlastníci na Cyprus. Dokonca si na to požičali peniaze z banky, nemala Dôvera, a vytiahli si 15-ročný zisk pol na pol, ako je tuná pravidlo, Široký - Penta na Cyprus. Z verejného zdravotného poistenia. Dohodnuté, odsúhlasené, opečiatkované, bez zdanenia, vďaka vášmu ministerstvu financií, 400 mil. na Cyprus z verejného zdravotného poistenia.
Vás poprosím, keby ste sa mohli k tomuto vyjadriť. Potom môžte, samozrejme, že aj k ministrom od roku 1990, čo urobili dobre a zle, jasné, aj to je strašne zaujímavé, ale keby ste sa vedeli k tomuto konkrétne nejako vyjadriť. Lebo vy poznáte toho strašne veľa aj veľa toho viete, a keď ide o kauzy vašej vlády a toho, čo ste nadorábali, tak sa tvárite, že ste zle počuli otázku.

Ja tomu rozumiem, že poslancom za SMER sa nepáčila reforma zdravotníctva, ktorá prebehla v rokoch 2004 - 2005 na Slovensku, a rozumiem aj to, že sa to stalo súčasťou politickej mantry strany SMER, teda reforma bola zlá a všetko zlé v zdravotníctve spôsobila reforma. No len ak by sme dnes písali rok 2007, 2008, aj by som tomu možno bol náchylný veriť. Ale dnes sme na konci roku 2015. Za týchto desať rokov osem rokov vládol SMER.
Pán poslanec Muňko, už dávno ste mali všetkých šesť Zajacových zákonov zrušiť a nahradiť ich úplne inými zákonmi, fungujúcimi hoci aj vo Veľkej Británii, v západnej Európe alebo, ja neviem, v Kazachstane, proste, čo sa vám páči, ktorý model sa vám páči, a mohli ste to už dávno urobiť. Mali ste na to dve kompletné vlády. V jednej ste mali koaličných partnerov pokémonov z HZDS a SNS, teraz dokonca vládnete sami. Mohli ste to úplne kľudne urobiť. Vy ste neurobili nič za tých osem rokov. Malé kozmetické úpravy väčšinou k horšiemu. Zavádzali ste prvky prežitého systému spred roku 2005, ktoré v kombinácii s nastavenou reformou zjavne nefungovali. A opravujete ich ešte horšími opatreniami.
A to, čo sa vám podarilo v tomto funkčnom období, je, že ste vytvorili jeden prepracovaný mechanizmus organizovaného rozkrádania zdravotníctva. To po vás ostane po týchto štyroch rokoch, nič iné.

Pán Novotný, nemôžem od vás nič čakať. Zamyslite sa vôbec nad tým, ako tá reforma prebehla, pretože na vaše otázky je zbytočné odpovedať, lebo meliete si stále to isté. Ja vám môžem presne povedať, čo bolo, kde bolo, ako.
Nemôžem odpovedať na pána, na pána poslanca Lipšica, lebo neviem, ako došlo k zlučovaniu alebo jak to celé prebiehalo. Ale ak má pán Lipšic tieto poznatky, mohol dávno podať trestné oznámenia a mohol riešiť veci, lebo to je, to je veľmi ľahké.
A druhá vec, ešte chcem sa vrátiť k jednej veci. Veľmi dobre viete, že nedá sa nastaviť, pretože to môžme prijať len ústavný zákon, aby sme mohli obmedziť, tak ako sú dneska nastavené, to, čo povedal Ústavný súd k poisťovni Dôvera.
Takže, viete, vždycky vytrhnete niečo z kontextu, ale zas nie je tu záujem, aby sme podstatne riešili tie problémy, ktoré v zdravotníctve sú, ale hľadáme to, čo sa riešiť proste nedá tým spôsobom tak, ako je to nastavené.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, táto mimoriadna schôdza na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi je v mnohom iná ako podobné mimoriadne schôdze, kde sa opozícia snaží vysloviť nedôveru členovi vlády - ministrovi. Väčšinou totiž opozícia pristúpi k návrhu na odvolanie vtedy, keď chce vyvodiť politickú zodpovednosť voči ministrovi, ktorý chybne konal. V tomto prípade však vyvodzujeme politickú zodpovednosť voči ministrovi zdravotníctva preto, lebo nekonal vôbec.
Minister Čislák musí odísť, dámy a páni, aj keď veľmi dobre poznám parlamentnú matematiku a viem, že dnes večer to nebude. Ale on musí odísť. Musí odísť nie preto, čo spravil, ale preto, že nespravil nič. A to je v rezorte, ktorý je prešpikovaný kauzami a doslova schvátený kauzami, ktoré z týždňa na týždeň publikujú médiá a vychádzajú na verejnosť, neospravedlniteľné.
Minister Čislák prišiel do funkcie po škandále s predraženým nákupom CT prístroja v piešťanskej nemocnici, pre ktorý odstúpili traja ústavní činitelia. Krátko po jeho nástupe do funkcie sa prevalila kauza predraženého stravovania v štyroch štátnych nemocniciach, pre ktoré odstúpili traja riaditelia, lebo štvrtý riaditeľ už bol medzitým odstúpený. Verejnosť teda právom očakávala od ministra Čisláka, že
1. kauzy dôsledne vyšetrí a
2. prijme také opatrenia, aby sa už podobné kauzy nemohli nezopakovať.
Po viacerých kauzách, ktoré sa, ako som už spomínal, valia skoro v týždenných intervaloch, ministerstvo zdravotníctva koncom decembra aj sľubovalo akési opatrenia, mám ich tu napísané, tak ich vymenujem: protikorupčná linka, protikorupčné školenia pre zdravotníkov, nezávislé audity v nemocniciach, cenové stropy na nákup energií, liekov, upratovania, prania či stravovania, centrálne nákupy či minimálny počet ponúk vo verejných obstarávaniach.
Ako hodnotiť tieto návrhy ministerstva zdravotníctva, resp. tieto sľuby, ktoré ministerstvo zdravotníctva dávalo? Veľmi jednoducho. Prešiel skoro rok a cesta od sľubov k činom je u ministra Čisláka nesmierne dlhá. Dokopy sa neudialo nič. A po takom dlhom čase môžme návrhy týchto opatrení vnímať len ako snahu odpútavať pozornosť od organizovaného tunelovania slovenského zdravotníctva nominantmi SMER-u cez vopred vybraté firmy, lebo toho sme v súčasnosti v zdravotníctve svedkami.
To, čo sa podarilo zaviesť, je napríklad protikorupčná linka. Nedávno som čítal, že dokonca už na protikorupčnú linku prišli aj dva konkrétne podnety. Toľko o tom, ako efektívne toto opatrenie v praxi funguje.
Ďalším dôkazom absolútneho nepochopenia toho, čo potrebuje rezort, ktorý je zmietaný škandálmi a kauzami, bol návrh ministerstva zdravotníctva zaviesť protikorupčné školenia pre zdravotníkov. No, keďže je pokročilejšia hodina, tak trošku to tak nadnesiem, chvalabohu, k nim nedošlo, ale zrejme by to fungovalo tak ako to v tom staršom českom filme, keď sa na to rozpomeniete, ako automechanici, ktorí boli obviňovaní z toho, že pôsobia vo veľmi korupčnom prostredí, mali protikorupčné školenie a figurant ich stále pokúšal a snažil sa im dať nejaký úplatok, aby dostal určitú výhodu, aby jeho auto bolo opravené skôr alebo aby dostal lepšie súčiastky. Ale ak v jednej scénke prichádza ten figurant, ktorý pokúša automechanika a hovorí mu, že: "A vidím, že máte zlé zuby. Viete, ja som zubár, ja by som vám tie zuby urobil grátis." Vtedy sa ten automechanik zasekne a teraz nevie, je to korupcia, nie je to korupcia? Pozrie na školiteľa, ktorým je veľmi známy český herec majster Svěrák, a ten odpovie jednoducho: "Zuby nebrať!" Čiže asi takto mali vyzerať protikorupčné opatrenia a protikorupčné školenia, ktoré, chválapánubohu, ministerstvo ani nespustilo, lebo boli skutočným výsmechom toho, čo zdravotníctvo v súčasnosti potrebuje.
To, že minister nekonal a nekoná, ako prvý kritizoval prezident Kiska. Najprv na ich osobnom stretnutí 16. marca a potom aj tu v správe o stave republiky, keď vystúpil 18. júna. A ja si pomôžem slovami prezidenta Kisku a pôjdem po všetkých jeho výhradách a budem sa snažiť povedať, čo urobilo ministerstvo zdravotníctva.
Tak prezident žiadal prijať opatrenia po kauze piešťanského cétečka, vtedy to veľmi silne rezonovalo. Kauza, v ktorej nominanti SMER-u v piešťanskej nemocnici vysúťažili rovnaké cétečko, ako kúpila nemocnica v Havličkovom Brode, o milión eur drahšie, kauza, pre ktorú odstúpil Paška, Zmajkovičová aj exministerka Zvolenská, bola podľa ministra Čisláka pseudokauzou.
7. marca pán minister povedal, citujem ho: „Čiže tam nebolo žiadne nabalenie vymyslených peňazí. Podľa mňa je to pseudokauza.“
Nový minister Čislák, v marci bol ešte pomerne nový, pre vyšetrenie tejto kauzy neurobil nič. Keď sa ho na to ľudia opýtajú, stále opakuje, že čaká teda na tie orgány a čaká na výsledky vyšetrovania, čaká a čaká, blíži sa marec, on bude stále čakať, lebo však to je najlepšie čakať, za chvíľu sú tu parlamentné voľby.
Čo je ale omnoho horšie, neprijal ani žiadne opatrenia, aby sa takáto kauza, aká sa stala v piešťanskej nemocnici, už nemohla opakovať. Naopak, bagatelizuje to. Bagatelizuje to.
Nádhernou pointou tohto príbehu je to, že polícia má úplne iný názor ako súčasný minister zdravotníctva a v septembri v kauze obvinila osem ľudí z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Teda zjavne sa nič nestalo. Je to pseudokauza, keď polícia obvinila 8 ľudí z tunelovania, aby som to úplne zjednodušil.
Pán prezident kritizoval personálne zmeny na ministerstve zdravotníctva po nástupe ministra Čisláka. Lebo možno si spomeniete, že po kauze predraženého stravovania odišiel zo svojej funkcie vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva pán Senčák. Odišiel nie na odpočinok, ale rovno do funkcie podpredsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rozumiete, človek, ktorý z pozície vedúceho služobného úradu dával súhlas so všetkými verejnými obstarávaniami, predraženými tendrami, ktoré rozkolísali slovenské zdravotníctvo, odišiel do pozície podpredsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A z tejto pozície napríklad v súčasnosti kontroluje zmluvy medzi exgenerálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánom Foraiom a jeho tetou Ankou. A aby pointa bola ešte krajšia, manžel šéfky pána Senčáka, predsedníčky Úradu pre dohľad pani Pažinkovej, zase podnikal s ďalším príbuzným pána Foraia a tety Anky. Tak takto vyzerá nezávislá kontrola na Slovensku. To je vtip. To je zlý vtip. (Potlesk.)
Pán prezident vyjadril aj v marci, aj v júni znepokojenie nad rastúcou nespokojnosťou zdravotníkov a pacientov. No tu musím povedať, že sa pán minister Čislák už trochu snažil riešiť nespokojných zdravotníkov a nespokojných pacientov, na jar sme tu rokovali o jeho návrhu zákona na zrušenie štyroch poplatkov v zdravotníctve. Štyri poplatky v zdravotníctve sa zrušili a stalo sa, bohužiaľ, presne to, čo sme mu tu všetci v opozícii vysvetľovali, že tým, že sa zrušia štyri poplatky, poplatky zo zdravotníctva nezmiznú, len sa premenujú. Poplatkové eldorádo pokračuje ďalej. Pán Blanár sa síce v žilinskej župe snaží s tým statočne bojovať, ale keďže zákon reálne zakázal iba štyri poplatky a neurčil za čo je a za čo nie je možné poplatky vyberať, je absolútne impotentný, čo sa týka tohto problému.
Len ticho poznamenávam, že SMER zrušil poplatky v zdravotníctve už druhýkrát, preto z roka na rok stále narastajú.
Čo sa týka spokojnosti zdravotníkov, po troch rokoch ako Ústavný súd najprv pozastavil a potom zrušil a vyhlásil za protiústavný zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, prišiel na jeseň minister Čislák s návrhom na odmeňovanie zdravotníkov.
Dámy a páni, návrh na odmeňovanie zdravotníkov v štátnych a neštátnych nemocniciach budeme mať na nadchádzajúcej schôdzi v druhom čítaní a situácia je taká, že sestričky a ostatní zdravotníci nám budú dávať hromadné výpovede v nemocniciach. Čiže zjavne ich spokojnosť s týmto zákonom bude vysoká. To je logické. Pre vládu je, pretože ani sa nesnaží ministerstvo nejak vyjednávať, minister Čislák s nimi vyjednávať a hľadať nejaký priesečník, videl som to jasne na výbore pre zdravotníctvo, sestry a zdravotníci si hovorili svoje, pán minister si povedal svoje, no a už bola pokročilá hodina, tak skončil výbor. Takže riešenie, ktoré malo zvýšiť spokojnosť zdravotníkov s fungovaním zdravotníctva a s ich pozíciou, sa zatiaľ nepodarilo, skôr naopak, sú vydráždení zdravotníci s tým, že ministerstvo niečo ponúka, čo oni v praxi ani veľmi nechcú, lebo to chcú úplne ináč.
Idem k ďalším bodom, ktoré žiadal pán prezident od ministra, a tu budem veľmi rýchly, lebo nie je veľmi o čom hovoriť.
Prezident žiadal zavedenie štandardnej starostlivosti. Čo urobil minister? Nič.
Prezident žiadal zavedenie systému e-Health. Čo urobil minister? Nič. Už jeho predchodkyňa totižto systém elektronického zdravotníctva posunula za horizont parlamentných volieb, minulo sa 50 mil. eur z eurofondov. Problém vyriešený, bude to riešiť ďalšia vláda.
Prezident žiadal opatrenia na zvýšenie transparentnosti a efektivity nakladania s peniazmi v zdravotníctve. Čo urobilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením pána Čisláka? No zverejnilo tie zamýšľané opatrenia, ktoré sa doteraz stále nezrealizovali. Ináč neurobilo nič.
Prezident žiadal porovnávanie cien nakupovanej prístrojovej techniky. Čo urobil minister? Nič.
Prezident žiadal jasné podmienky zazmluvňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Čo urobil minister? Nič. Naopak, bývalý generálny riaditeľ pán Forai nám všetkým ukázal, ako sa transparentne zazmluvňuje. Transparentný postup je taký, že najprv podpísal zmluvy s firmou, kde pôsobila jeho dôchodkyňa teta Anka, a potom, keď bol generálny riaditeľ, im navyšoval zmluvy. A v konflikte záujmov sa necítil byť, lebo vlastne to robila Všeobecná zdravotná, ktorej bol akurát jej štatutárom.
Prezident žiadal zavedenie systému DRG do slovenského zdravotníctva. No tu, samozrejme, pán minister Čislák mal jednoduchú pozíciu, podobne ako pri e-Healthe, lebo už jeho predchodkyňa pani Zvolenská to posunula za horizont parlamentných volieb, čiže raz bude DRG, nová vláda sa tým bude zaoberať.
Prezident žiadal využitie regulačných nástrojov ministerstva zdravotníctva a Všeobecnej zdravotnej poisťovne na nastavenie fungovania systému. Čo urobil minister? Nič.
Prezident žiadal zmeniť neprehľadné pomery v zdravotníctve a zastaviť zdravotnícku mafiu. Dámy a páni, pán minister Čislák nielenže nevie, ale čo jen horšie, podľa mňa ani nesmie a nemôže zastaviť zdravotnícku mafiu. A o tom je táto schôdza Národnej rady.
Keď v júli tohto roku Protimonopolný úrad udelil jednu z historicky najvyšších pokút, celkovo sumu 2,55 mil. eur, vlastne dokončil odhalenie celého mechanizmu organizovaného rozkrádania slovenského zdravotníctva. Pokuta je totiž za to, že traja podnikatelia sa prostredníctvom firmy, ktorá realizovala verejné obstarávanie, dohadovali telefonicky, prosím, kto z nich vyhrá verejnú súťaž. Jednalo sa o výstavbu urgentného príjmu v košickej Univerzitnej nemocnici za 26,9 mil. eur. Toto rozhodnutie Protimonopolného úradu je hodné povšimnutia, dámy a páni, dokonca by som v rétorike priateľov z OĽaNO povedal, že ocenenia Biela vrana. Lebo táto kauza zo sklonku prvej Ficovej vlády pôvodne vyzerala ako všetky podobné kauzy na Slovensku. Špeciálna prokuratúra prípad vyšetrovala pre podozrenie z machinácií vo verejnom obstarávaní a potom strčila hlavu do piesku. Napriek úplne jasným dôkazom a nahrávkam skonštatovala, že skutok sa vlastne nestal.
Kauza košického urgentného príjmu, kauza predražených cétečiek, kauzy predražených stravovacích služieb však spolu veľmi úzko súvisia viac, ako by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať. Potvrdzujú to, čo sa prevalilo pri kauze piešťanského cétečka a čo potvrdil aj poslanecký prieskum v niektorých nemocniciach.
Dámy a páni, sme svedkami organizovaného tunelovania slovenského zdravotníctva nominantmi SMER-u cez vopred vybraté firmy. A je úplne jedno, či sa jedná o výstavbu urgentného príjmu, o stravovanie alebo o cétečká. V prípade cétečiek bolo všetko ako cez kopirák. Známa firma zrealizovala verejné obstarávanie, firmy dali už od začiatku ponuky omnoho, omnoho vyššie, ako sú ceny porovnateľných prístrojov v susedných krajinách, a potom nám normálne zahrali verejné obstarávanie. Na záver firma, ktorá dala na úvod cenu, podľa ktorej bola stanovená cena zákazky a ktorú vedúci služobného úradu podpísal, podliezla svoju vlastnú cenu o pár sto euro a zvíťazila. A kauza košického urgentného príjmu len dotvára tento obraz, pretože len potvrdzuje, že ceny sa naozaj dohadujú. Naozaj si dohodnú, kto verejné obstarávanie vyhrá. Toto je skutočne vysoko organizovaný mechanizmus na rozkrádanie slovenského zdravotníctva, ktorý tu vytvoril v tomto funkčnom období SMER.
A keď chcete, kľudne to volajte zdravotnícka mafia, ako to pomenoval prezident Kiska. A znovu zopakujem, že minister Čislák tento smerácky mechanizmus na rozkrádanie zdravotníctva nemôže zastaviť. Nie že by neexistovali opatrenia, ktorými by sa tento mechanizmus zastaviť dal, či už je to omnoho širšie zverejňovanie zmlúv medzi poisťovňami a poskytovateľmi, zvýšenie transparentnosti súťaží tak, aby ich zverejňovalo aj ministerstvo zdravotníctva, aj nemocnica, nielen Úrad verejného obstarávania na svojich stránkach, porovnávanie cien so susednými krajinami. Ministerstvo zdravotníctva podpíše súhlas s nákupom iba vtedy, keď je cena daného cétečka, daného prístroja porovnaná s porovnateľnými v susedných krajinách. Povinnosť rozšíriť elektronické trhovisko na všetky zákazky v zdravotníctve. V prípade eurofondov nastavenie systému ich nárokovateľného čerpania.
Lenže tieto opatrenia napriek tomu, že ich poznáme, a možno by ste ešte doplnili aj ďalšie, ktoré by mohli zastaviť toto organizované tunelovanie a rozkrádanie slovenského zdravotníctva, všetky tieto opatrenia vláda nerealizuje. Nerealizuje ich SMER, nerealizuje ich minister Čislák. Biznis plán v zdravotníctve je totiž už taký zabehnutý a tak napojený na špičky SMER-u, že minister konať nemôže.
A tak minister zdravotníctva počíta straty a čaká na voľby, to je jeho úloha. K dnešnému dňu to vyzerá nasledovne: osem obvinení zo strany polície pre tunelovanie, deväť odstúpených verejných funkcionárov, traja ústavní činitelia, piati riaditelia nemocníc, jeden generálny riaditeľ poisťovne. A v tejto chvíli už môžme len tipovať, kto bude desiaty verejný funkcionár. Naozaj, čo myslíte, že by predsa len minister Čislák alebo jeho štátny tajomník Mikloši, alebo pani Pažinková, alebo niekto iný? Ale že to bude nasledovať, je skoro isté.
A čo je na tom najhoršie, v podstate je to jedno. Pretože všetky tieto persóny sú v princípe len figuranti. Biznis plán v zdravotníctve riadi zdravotnícka mafia. Ak SMER bude ovládať rezort zdravotníctva aj po parlamentných voľbách, veľkej zmeny sa nedočkáme. Na poste ministra bude sedieť iný človek, ktorý sa bude takisto nečinne prizerať tomu, ako je slovenské zdravotníctvo rozkrádané zdravotníckou mafiou. Pretože nebude môcť zasiahnuť. Nebude môcť, pretože táto mafia je priamo napojená na špičky strany SMER.
Dámy a páni, toľko som vám chcel povedať k tejto vážnej téme a ospravedlňujem sa možno aj za vážny tón. Chcem vám povedať len na záver toľko, že v zdravotníctve už pôsobím niekoľko rokov, nielen ako lekár, ale ako poslanec v zdravotníckom výbore, ale toho, čoho sme svedkami v súčasnosti, takéhoto organizovaného rozkrádania, sme nikdy v minulosti ešte svedkami neboli. Našou povinnosťou je to zastaviť. A malo by to začínať tým, že minister Čislák odíde zo svojej pozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý kolega Novotný, ťažko niečo dodať k tomu, čo si povedal, mám len jednu kinematograficko-historickú poznámku. Tá veta: "Zuby nebrat!" zaznela chrapľavým hlasom Ladislava Smoljaka. Teda nebol to Zdeněk Svěrák, ale bol to Ladislav Smoljak, ktorý radil adeptovi "zuby nebrat".

No ja budem pokračovať trošku v inom tóne. Ja som sa pokúsil kresliť si toho pavúka. Paška a Forai, potom je tam teta Anka, potom vystupuje manžel pani Pažinkovej, ktorá má kontrolovať Foraiove zmluvy, je z Úradu dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, manžel tejto šéfky tohoto kontrolného úradu podniká so synom tety Anky, teda spolu vo firme. Prosím vás, teda ak toto je naozaj košická mafia v zdravotníctve, mne sa zdá, že tu teraz diskutujeme o organizovanej zločineckej skupine. My sme do Trestného zákona zaviedli trestné činy: zosnovanie a organizovanie zločineckej skupiny, to je vážny trestný čin.
Dámy a páni, my sme zvolávali schôdzu, aby sme vyvodzovali politickú zodpovednosť voči ministrovi, ale toto je o trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych ľudí v zdravotníctve, ktorých nominoval SMER. Ja si myslím, že toto by mal počúvať a spozornieť aj generálny prokurátor a mal by konať z vlastnej iniciatívy. A ja dávam tento podnet teraz generálnemu prokurátorovi, aby konal voči tejto zločineckej skupine, ktorá rozkráda zdroje verejného zdravotníctva. Páni a dámy, veď mafia patrí za mreže.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ťažko je po sedem a pol hodinách prispieť "bombou" do tejto parlamentnej rozpravy. Ten celkový dojem, samozrejme, je tristný, a napriek tomu sa človek snaží hľadať vždy, akým, možnože je to nejak vo mne a možno to pribúda vekom, keď už nie poľahčujúce okolnosti, tak aspoň zdôvodnenia. Ja som opakovane vo faktických poznámkach, i nakoniec včera v komentároch v televízii, naznačil to, že pozícia pána ministra je nešťastná od prvej chvíle. V kontra tomu sa dá povedať, že vedel, do čoho ide, nespadol na ministerstvo zdravotníctva deň pred vymenovaním za ministra zo súhvezdia Proxima Centauri, vedel, do čoho ide, vedel, s kým bude v mančafte. A samozrejme, že, tak ako tu opakovane zaznelo, jeho možnosti konať rázne, jeho možnosti stať sa - a čo sa týka stavu slovenského zdravotníctva a morálky a etiky v ňom - priam Herkulom, aj keby v sebe tú dispozíciu mal, tak nemôže.
Samozrejme, je veľmi jednoduché odškrtávať splnené sľuby. Teraz sa dočkávame toho, že sa naisto dva mesiace sestričky, niektorí tvrdia, že všetky, niektoré, že niektoré menej a niektoré, že dokonca vôbec, ale nech už akokoľvek, na dva mesiace dočkajú. Boli tu štyri roky, a nedočkali sa. A pani zdravotná sestra Kavecká má pocit, že sa nedočkávajú ani teraz.
Takže je to s mnohými vecami tak, že je najlepšie urobiť to, ako s tým zvýšením platieb za poistencov štátu, o nejaké desatiny a stotiny percenta na niekoľko mesiacov. Keď pred mnohými rokmi, keď sme porazili Mečiara a obrátený spolubojovník Mečiara, náš kolega Roman Kováč, hovoril o tom, že za päť rokov existencie štátu a zákona o odvodoch za poistencov štátu sa nikdy nenaplnilo to, čo v tom zákone bolo napísané, tak medzitým uplynulo ďalších 24 rokov, á, 20 rokov, a ten stav platí. Samozrejme, to potom vedie k tomu, že sa na výbore pán minister pochváli, že v nemocniciach sa doktorom pridalo, svätá pravda, aj sestričkám sa pridalo v štátnych nemocniciach, ale zároveň úspešne rastie dlh.
Teda ako som povedal vo výbore, sme geroji, ale na sekeru. Zatíname ju stále hlbšie a hlbšie. Áno, je možno pravda, že ho v devätnástich nemocniciach vytlieskali. Je to pravda, že sa im pridalo. Ale zároveň tu zaznie hlas kolegu Muňka, ktorý hovorí, že je hrozné, že sa v takýchto nemocniciach 93,5 či 95 % peňazí míňa na platy, a to ešte na sekeru.
Samozrejme, kolega Muňko, neprítomný, asi si dáva kávu, aby dožil ďalšie hodiny, je kazateľom škodlivosti privatizácie. No, to je vec názoru samozrejme, ja musím povedať, že, a to, prosím, som odtiaľ ďaleko a veľmi si tých kolegov historicky vážim, lebo o nich viem len to najlepšie. Popáleninová nemocnica v Košiciach-Šaci bola sprivatizovaná ešte za Krčaha kráľa, nikdy som nepočul o žiadnom prúšvihu v tomto podniku. Sám som klientom Zubnej kliniky sv. Alžbety, je to súkromná inštitúcia, starajú sa o môj zvyškový chrup celkom slušne. Môj syn bol minule po traume menisku pri basketbale na magnetickej rezonancii akejsi bratislavskej súkromnej firmy, svedomito mu to urobili, ohodnotili, opísali, vďaka.
Ja nemám pocit, že mnohé takéto inštitúcie nefungujú. Iná vec je, ako sa zazmluvňujú, a tu sme opäť u toho paradoxu. Kolega Muňko je odporca privatizácie tokov v zdravotníctve a zdravotníctva, ale na druhej strane musíme uznať, že nominanti jeho rodnej strany s veľkým prehľadom v tých vodách a tokoch lovia. Takže neviem, či si ten, ktorý nasadil bielu kobylku tetu Anku do závodu, myslí, že je zlé, že sú jej služby, jej podniky, jej mamografie, denzitometria a pod. sprivatizované, či je to tak strašne zlé, lebo ja, a povedzme si otvorene, a hádam nikto v tejto sále si nemyslí, že teta Anka je hamižná, nenásytná starena, ktorá zdiera z čistej osobnej záľuby a uzatvára zmluvy. Ja si myslím, že teta Anka je v tom v zásade dosť nevinne. Len nie som Pán Boh, nevidím jej do duše, ale nemyslím si, že v 62 rokoch nemala nič lepšieho na starosti, ako rozbehnúť ix podnikov. Neviem, skôr mám pocit, že je v tom nasadená ako po svokre už dnes zmieneného Jána Ľuptáka v dozornej rade banky ako biela kobylka.
No, chcem teda len povedať, že to protirečenie medzi odporom voči privátnemu a medzi veľkou úspešnosťou života s týmto faktom, ktorý "úplne najhroznejší minister na zemeguli" Rudolf Zajac zaviedol, je teda zvláštny.
Apropo, dneska tu bola opakovane diskusia o poplatkoch za nespolupracujúce dieťa, za to, že ste ešte nedajbože infekčný a chrchlete tam po doktoroch. Viete, koľko bola Zajacovka? 66 centov. Tak sa teraz pýtam, že ktorý z platených a nezrušených a znovu vyrastevších poplatkov v ambulancii je 66 centov? Lebo to bol kriminálny zločin Zajacov, zralý na šibenicu. Tak to len tak na margo, aby sme videli tie pomery. Samozrejme, zrušiť dvadsaťkorunáčku je jednoduché, efektné, nemá to chybu. To sa urobí šmahom ruky a prijímame ovácie jasajúceho davu. Dav má krátku pamäť a medzitým platil za kdečo najrôznejšie, ale aj tak v tej staropamäti ostalo jediné: tisíckrát opakovaná mantra o zločinnom Zajacovi a jeho dvadsaťkorunáčke.
No, samozrejme, že to, s čím bojuje, nebojuje, lebo nemôže, ale čím je obklopený kolega Čislák, je to, čo opisoval pán Mičovský ako zlievajúce sa kvapky. On hovoril potom o vlnách. Ja hovorím o premoknutej zemi pod nohami, o trasovisku, o močiari, do ktorého sa zabára ten, kto žije v tomto milieu. A ak vidíme to, ako to funguje, tak to tak funguje preto, lebo to funguje doslova na princípe českého úslovia: "Škatule, škatule, hejbejte se!" Respektíve, keď sme v slovenskom folklóre, na princípe klobúkového tanca. Jeden ide občas von, všetci ostatní len zmenia polohu v tanečnej figúre.
A tak sa, ako som už povedal v nejakej faktickej, môže stať, že napriek tomu, že iste na Slovensku existujú viacerí pediatrickí experti, sa stane ako štandard, že za expertku Úradu pre dohľad je vybratá práve tá, ktorá bielila. Ešte raz zdôrazňujem, možnože je nepochybne dobrá pediatrička, ale bola ochotná urobiť toto, čo sa prieči elementárnej etike, a my ju dáme do dohľadu, pomaly do morálno-etickej komisie, ktorá hodnotí iných lekárov. Ako je to maličkosť. A neviem, aké sú dosahy, ale ja si myslím, že minister má telefón a má ho aj riaditeľka úradu, a jej zavolám, že nech sa zobudí a že chcem do 10 minút informáciu o výmene kádrov. Ak sa tak nestane, tak tam tá pediatrička bude ďalej, lebo tak to chodí. Tak to chodí.
Kedysi na Slovane, to bolo dávno, väčšina z vás vtedy na štadión asi nemohla chodiť, sme mali prvý útok starší Golonka, Černický, druhý Grandtner, Nedomanský, Kordiak a tretí boli, a bez urážky, boli to bojovní, dobrí chlapci, hral tam napríklad Bogdan a iní, boli tzv. údržbári. Prvé dva útoky motali Sparte a Jihlave hlavu. Tretí tam bol nato, aby neinkasoval. Nemusel dávať góly, nečakalo sa od neho nič fenomenálneho, mal to udržiavať.
Žiaľbohu, v Augiášovom chlieve je kolega Čislák zaradený priam osudom do tretieho útoku, teda má to udržiavať a má udržiavať šajn, že to ide a že tu aj tam sa to a to, áno, kolega Fischer má rád kačice a sem-tam aj nejaký keš, tak sme teda urobili nápad, že budeme doktorov školiť v korupcii. No, tí, čo celý život brali a si aj pýtali, neviem, ako sa polepšia, lebo múdre iné úslovie hovorí, že "starého psa novým kúskom nenaučíš". A tí, ktorí sú mladí a idealistickí a ešte sú ochotní pristupovať k pacientovi bez úvah o takomto niečom, tých môžme ešte aj doškoliť, ale čert ho vie. Pričom nijako nezľahčujem fakt vydierania úplatkov, áno, a podmieňovania starostlivosti úplatkami, čo je nehorázne. Ale povedzme si otvorene, táto hanebnosť sa odohráva medzi pacientom a lekárom a je aj na pacientovi, aby niesol svoj diel zodpovednosti za nápravu. Lebo samo sa to neurobí. Vydierajúci lekár, pokiaľ nenarazí, tak bude vydierať ďalej. To znamená, že aj keď sa tam tiež hýbu peniaze, a to teraz poviem cynicky, nie sú to peniaze určené na zdravotnú starostlivosť. Je to osobná, možno aj vydretá platba na tom pacientovi. Ale to, o čom hovoríme u nás, je to, že žijeme v bludnom kruhu štandardizovaného gabania verejných zdrojov.
A tu sa opäť dostávam k tomu, že si neviem predstaviť, že by Nemocnica sv. Alžbety a jej stomatológia a stomatochirurgia boli ochotné najať si niekoho, kto bude čistiť ich priestory za 28-tisíc eur mesačne. Pretože sú normálni, pretože sú súkromníci, pretože by naňho hodili zvieraciu kazajku, spútali ho po takomto návrhu. Pretože za 28-tisíc by tú chodbu musela šúrovať Alžbeta, toho mena II., kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. A napriek tomu, chvalabohu, ten klobúkový tanec zabral, ten jeden vypadol z kola. Ale už len to, že to niekoho napadne, je ukážka, ako to v zásade beží.
To znamená, že ten spôsob, že z čoho sa len trochu dá, nielen zo špikových kostí, urobíme "vejvar", že budete teda - a kde? A tu sme u toho, že budeme hľadieť ogabať. Ale popáleninovú nemocnicu v Šaci asi neogabeš, tá, pochybujem, že je ochotná nechať so sebou nakladať. Ale najistejšie sa gabe tam, kde to môžme mať kádrovo ošetrené tak, že "vejvar" pre tie kádre je im oveľa bližší ako súkromníkovi, ktorý chce prosperitu svojho zariadenia.
Takže Češi majú Ratha, kdekto má kdečo, Rumuni majú celé plejády a my máme, a to by sme mali mať pomaly na štandarde, keď už nie prezidenta, lebo ten sa statočne pokúša čeliť tejto veci, ale na štandarde nás hádam alebo ministerstva zdravotníctva, keby nejakú štandardu malo, by malo byť napísané, že "kto nekradne, okráda svoje deti" alebo "trestný čin sa nestal a zákon porušený nebol". Áno, to je štandardné posolstvo: zákon porušený nebol.
Keď som počúval zdôvodnenie kolegu Čisláka, a pripusťme, že aj pravdivé, teda že ten priestor heliportu mal vecné bremeno, že by tam mohli tie helikoptéry pristávať napriek tomu biznisu, ktorý by prebehol, že je to síce núdzové, no ale iné nikto nevybudoval ani predtým, ani potom za ostatných 25 rokov. Takže asi sme tam niekoho doviezli, zachránili mu život, zoperovali ho a použili to núdzové zariadenie s vecným bremenom. Ja len keď počúvam tie reči, ako to od tej doby nikto nechcel a nekúpil, to hovoril kolega Raši síce, ak sa nepletiem, tak sa ja pýtam, a ten šialenec, čo to chcel kúpiť, ten, čo chcel mať nádvoria a hospodárske budovy nadosmrti? Ja keď počúvam takéto reči, tak ma napadá v blahej pamäti firma Henbury, tá si z čistej perverzie kúpila pozemky pod PKO v Bratislave, aby mohol starý Henbury so starou Henburyčkou per pazuch prechádzať stemnelými priestormi veľkej estrádnej haly (potlesk) a povedať jej: "Stará, toto, po čom šlapeš, je moje." A poslanci mestského zastupiteľstva Bratislavy, ktorí to schválili, sa ešte možno dodnes, poniektorí, domnievajú, že oni mu to nepredali, že oni mu to predali na to, aby tam tú Henburyčku v tichu večernom sprevádzal, a že to je všetko, že tým to končí.
Takže ja keď som počúval reči o predaji dnešného francúzskeho, gréckeho a japonské veľvyslanectva budov na Hlavnom námestí v Bratislave, tak tí, ktorí to podporovali v našom malom zastupiteľstve, to podávali tak, že ten, čo to kupuje, je čistý šialenec. Lebože to je tak stratové a tak nanič a čo by sa s tým vôbec dalo kedy robiť, to je čistá strata. Tak som povedal, manželky kupujúcich by mali na svojich mužov uvaliť kuratelu, teda zbavenie svojprávnosti na psychiatrii, pretože ako môžu byť ochotní taký drex za také peniaze kúpiť.
A toto isté ma napadá pri rečiach o tých pozemkoch na Kramároch, že snáď to bol šialenec, čo to kupoval, lebo však je to nanič. No, čo chcete mať sklad pneumatík a trochu chodníka k nemu?
Takže som skeptický pri týchto ospravedlneniach. A, samozrejme, nespochybňujem, zažil som ho v plnej kráse na výjazdnom, teda prieskume výboru. Iste veci rozumie, len neviem, či má celkom pán generálny riaditeľ v VšZP ten absolútne najistejší morálno-etický background. Tým ho nesúdim, len po všetkom tomto ma "jímá" isté podozrenie. A toto je presne to, že síce pán minister neobchodoval s tým cétečkom v Piešťanoch, to je svätá pravda, a už mu tisíckrát sme obili o hlavu ten výrok o pseudokauze, ale ten proces sa mohol rozbehnúť preto, že pôvodné zloženie dozorného orgánu bolo také, že stačil na varovanie a zablokovanie tohto veľkolepého biznisu. Čo sa s tým urobí? No, štruktúry ministerstva rozšíria počet členov dozornej štruktúry na taký počet, aby už nestačila protiváha. A to sa nestalo z vôle Božej alebo nariadením Európskej únie. Celkom konkrétne niekto rozhodol, že sa rozšíri ten počet tých ľudí a že sa tam nominujú ďalší ľudia, ktorí, pochopiteľne, v kontexte trasoviska, o ktorom hovorím, budú hlasovať tak, ako treba. A takto veci chodia.
To znamená, že chudák pán minister dostal úlohu, ktorá je ťažko riešiteľná, udržať dobrý dojem z fungovania rezortu. Udržať ho bez toho, aby, ak by aj mal dobrý úmysel, mohol dramaticky buchnúť päsťou po stole. U nás sa búcha päsťou po stole, ako ukazuje slovenská politika, najlepšie potom, keď už si von a si v stajni.
Ale, žiaľbohu, pán minister, spútaný na rukách aj na duši, nemal veľa možností vecou pohnúť, a napriek všetkému, čo tu zaznelo, nielen odo mňa, ale aj od iných, s ním mám taký akýsi kolegiálny súcit. Proste už minule pri predchádzajúcom odvolávaní mi to kolega Raši obil o hlavu a povedal, že nakoniec som takmer povedal, že však čo už s ním, s chudákom, čo ho odvolávame.
No nie, pán minister je osoba, ktorého odvolávame ako symbol. A, samozrejme, s tým je spojená aj jeho osoba. Ale ako symbol toho, že sa nám tento spôsob "léta", ako hovorí Rudolf Hrušínský vo Vančurovom Rozmarnom létě, "nezdá šťastný". Tento spôsob existencie zdravotníctva na Slovensku sa nám nezdá šťastný.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno povedala takto na začiatku, že asi každý, kto robí, urobí chyby. Samozrejme, väčšinou zlyhá ľudský faktor. Ale myslím si, že máloktorý minister alebo máloktorý predseda vlády, pretože tu nesedím prvé volebné obdobie, mal tú odvahu tých ľudí dať zo stoličiek preč alebo mal odvahu odvolať aj ministrov. To sa za pravicovej vlády neudialo.
Nechcem nič hodnotiť, ja len poviem možno toľko, že všetci tu rozprávame ľuďom, aby si zapamätali to, čo im rozprávame. Ale ja poviem iba jednu vec, čo si pamätajú u nás ľudia na východe a čo si pamätajú ľudia v humenskej nemocnici.
Humenská nemocnica sa privatizovala za vlády Mikuláša Dzurindu a hlasovali za ňu poslanci SDKÚ a KDH. (Ruch v sále.) Môžem vás poprosiť trošku, kolegovia?
Poslanci SDKÚ a KDH, vtedy som bola poslankyňa v parlamente, vo VÚC-ke. Čo sa stalo, keď nastúpil pán Uhliarik? Zrušili infekčné oddelenie, onkologické oddelenie, vyhodili asi 70 sestier, vyhodili lekárov. Viete, my tu môžme rozprávať, ale ľudia si pamätajú. Ľudia si pamätajú, pretože my tu rozprávame už tak, že zajtra by som sa naozaj bála ísť do nemocnice, aby mi obviazali palec, čo ste tu všetko porozprávali.
Ale povedzme si, ako to bolo. A nebudem nijako vehementne, lebo hovorím, práca v zdravotníctve a v sociálnych veciach je veľmi ťažká práca robiť zmeny, pretože tam sa staráme o človeka od narodenia až po jeho zomretie, čiže tam tých problémov veľa.
Ale len jednu vec tu prečítam, kde pán Uhliarik rozpráva, keď bol minister, že ako očakáva plat sestier a zdravotníckeho personálu, ako vysoko vzrastie, keď sprivatizuje nemocnice. Vážení, dneska chceme zvýšiť platy v nemocniciach a máme problém, lebo sú súkromné. Máme problém zvýšiť sestrám, ktoré sú u súkromných lekárov. Takže si povedzme, odkedy to koleso sa už krúti, a poďme spolu nájsť nejaké riešenia. A nie sa tu vybíjame na tom, že vlastne či... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyňa, nebudeme sa znova vracať k tomu, koľko mesiacov a rokov vládla Radičovej vláda, koľko vy. Ale keď hovoríte o tých nemocniciach a o tom, ako sú súkromné, ako je tam ťažko, ja nemám pocit, žeby pani Pažinková a jej manžel si príliš sťažovali srdceryvne na to, že majú súkromnú polikliniku. Nemám pocit, že to dopadlo pre nich veľmi zle. Neviem, ako tam platili sestrám, ale každopádne "vejvar" v podobe 8 mil. nebol na zahodenie.
Takže ako som povedal, tí, ktorí najviac nadávajú na privatizáciu, majú veľmi často veľmi blízkych ľudí, ktorí v nej plávu ako ryby vo vode.
A pokiaľ ide o tie vidiecke špitály, k tomu jedno. Keď to začalo v Čechách, u nás to ešte vtedy nebežalo, tak to malo za následok, že ľudia, samozrejme, boli vlastnými telami ochotní brániť mestskú nemocničku. Ale vtedy veľmi bystrý a múdry človek, môj kolega, vtedajší prezident Lekárskej komory, povedal, že tí ľudia všetci chcú mať svoju nemocničku, ale keď sú ozaj chorí, tak chcú ísť do IKEM-u do Prahy, chcú ísť do univerzitných kliník a zaboha nechcú sa nechať operovať vo svojej, a teraz, božechráň, aby som uviedol príklad, v nemocničke v Prčiciach.
To znamená, chcem tým len povedať, že máte pravdu, že je ťažko takto s ľuďmi, lebo sú na to navyknutí. Ale aj tak si prajú vrcholové pracovisko a srdce si chcú nechať operovať na Národnom ústave srdcových chorôb a nie od kolegu, ktorý takúto operáciu, nehovorím zrovna srdce, ale akúkoľvek inú, robí raz za dva mesiace, ale od takého, ktorý robí dve denne. (Potlesk.)