58. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

Hrubo to povedal pán poslanec Susko, pretože degradovať poslanca, tak ako podaktorí poslanci to robia, sa ani nedivím, že sa vytvorila tá verejná mienka medzi obyvateľstvom. Treba si sakramensky zvážiť, čo tu hovoríte.
Ja netvrdím, že Jánoš je svätý alebo proste niektorí ďalší poslanci, ktorí tuná sú. Ale treba skutočne zvažovať slová, pretože vy degradujete celú Národnú radu. Zaviedli ste kultúru, ktorá tu nikdy predtým nebola. To nie je kultúra, to je dehonestovanie vás, seba. Vy sám sa dehonestujete s tým vaším vystupovaním. Zvážte, že vás ľudia pozerajú. Pozerajú vás starí ľudia, pozerajú vás mladí ľudia. Proste keby to, čo tu hovoríte stále, bola pravda, tak už nemôže mať ten SMER tie percentá, ktoré má, alebo tá politická strana, ale vy by ste už museli mať 100 percent. Zvažujte, čo poviete, zvažujte slová! Vysloviť niečo, veľa razy to mrzí potom, pretože je to nejak ináč. Pokiaľ máte veci, pokiaľ sa týka aj Gorily, aj ďalších vecí, ak máte, páni, podajte svedectvá. Gorila sa nás netýka, my sme nevládli, tí, čo vládli. Proste veci, ale vykrikovať veci, ktoré sa nezakladajú na pravde, zhadzovať tento inštitút je veľmi trápne, neseriózne, a zamyslite sa sami nad sebou.

S reakciou pán podpredseda, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, ďakujem za faktické. Len, vážení páni kolegovia, s ktorými som teda viedol polemiku, aby som pokračoval v tom podobenstve na tom zlom hokeji, nie je rozumné začínať si to s tými zlými mužmi. Lebo človek potom v našom prípade schytá zas ďalší prídel urážok a toho celého. Teraz ste asi boli nezvykle mierni, len, viete, ak ten vysoký tlak. Prežil som naozaj ten svoj život do tých 60 v prostredí, kde som tieto typy konania, sa s nimi nestretol. Logicky som tým pádom šťastný človek. Ja som tento typ takto nehanebného, častokrát bezbrehého a bezproblémového osočovania, urážania dopredu, totálnu nekorektnosť, úplnú absenciu tej obyčajnej beťárskej politickej cti, nezažil. Nezažil. Mám 61 rokov. Nezažil a veľmi si ťažko zvykám a dúfam, že si ani nezvyknem. A skôr budem dúfať, že teda, že či predsa len tieto apely nebudú mať istý zmysel a či predsa len ten pocit, že vedieme fair play politický zápas, nezvíťazí.
Viete, máme teraz pred sebou schôdzu. Je jasne dohodnuté, je jasne vypovedané a vyargumentované, že toto je posledná schôdza. Načo je 45 opozičných návrhov, ktoré sa majú prerokovávať tu, ak to nie je obyčajná bezbrehá túžba zneužívať parlamentnú pôdu na politický marketing? Kde je tam elementárna etika? O čom to potom rozprávame? Nie sme schopní sa na ničom, čo je v záujme tejto Národnej rady, dohodnúť a nedodržať absolútne nič v tejto podobe, ktorá tu je. Takže to budú pravdepodobne hlavné problémy.

Nech sa páči, pán poslanec Vašečka, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán neprítomný minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomuto návrhu.
Jedna z vecí, čo sa týka predkladania opozičných návrhov, je to naše právo, ktoré myslím si, že využívame v rozumnej miere, podľa toho, ako usúdime. Bola normálne naplánovaná schôdza posledný januárový týždeň, prvý februárový bol termín na predkladanie návrhov. Takže v tom nevidím žiaden problém. Názory na to môžu byť iné. Ale to len taká krátka úvodná poznámka.
Chcel by som povedať o troch veciach, ktoré sa týkajú práce poslanca a tohto návrhu zákona. Asi by som nazval, že ľudia, práca a transparentnosť.
Prvá vec je, že veľakrát nefungujú nejaké také ad hoc návrhy na obmedzenie niečoho, ako je napríklad ten pozmeňujúci návrh, aby mohol mať poslanec len troch asistentov a jednu kanceláriu. Pretože pokiaľ na týchto miestach poslancov nebudú ľudia, ktorí sú charakterní a čestní, tak vždycky sa dajú tieto veci obísť a samotné obmedzenie počtu nejakým spôsobom túto vec nerieši. O chvíľu poviem aj prečo. Druhá vec je práca. Hovoríme o zmrazení platov, hovoríme o obmedzení počtu asistentov. Z môjho pohľadu je rozhodujúce hovoriť o práci. To znamená, že ako pracujeme, čo robíme, či robíme. A s tým súvisí tá tretia vec, to je transparentnosť. Ja vždy pozývam ľudí na stretnutiach v regiónoch, kdekoľvek, aj cez sociálne siete, aby sledovali moju prácu. Aby sledovali, čo robím.
Nakoniec na stránke Národnej rady sú zverejnené aj počty, aj mená asistentov, aj ich odmena, sídlo kancelárie. Ja osobne som taký špeciálny typ s pánom poslancom Galkom, že to číselko je u nás najväčšie v tomto volebnom období, a to je sedem poslancov (pozn. red.: správne má byť – "asistentov"), máme obaja rovnako (Reakcie z pléna.) Áno, ďakujem veľmi pekne, správne, som rád, že ma počúvate, sedem asistentov. To číslo je z takého dôvodu, že tak to najlepšie vyhovuje našej práci, a tá odmena pre siedmich alebo pre jedného môže byť maximálna stále rovnaká, ktorá je tiež uvedená na stránke Národnej rady. Fakt je taký, že mám dvoch, nazvem to, riadne zamestnaných asistentov a jedného z nich mám tu v Bratislave a jedného z nich v poslaneckej kancelárii v Žiline, ktorú naozaj teda viem, kde je. Som v nej veľmi často, keď nie je schôdza Národnej rady alebo keď nemám nejaké poslanecké výjazdy. A potom mám ešte piatich asistentov, ktorých naozaj, ktorí teda sú dohodnutí za jedno euro. Treba povedať, že to euro si nefakturujú, ale nie je to preto, že by sme nejakým spôsobom chceli robiť niečo nekalé, ale preto, aby tí ľudia, ktorí tú prácu vykonávajú, buď pre mňa alebo pre poslanecký klub, v prospech občanov, aby ju mohli vykonávať, poviem takto, nejak nie voľnejšie, ale efektívnejšie. Z toho dôvodu, že ako asistenti môžu mať potom prístup a nemusím ich stále ja vyzdvihovať, keď tí ľudia pracujú. To znamená, že obmedzíte tým ich pracovné možnosti. Ale v poriadku, ja to budem akceptovať, prispôsobíme sa, ak sa na tom Národná rada uzhodne, je to v poriadku. Ja osobne si myslím, že to nie je dobrý návrh a že ten problém, ktorý vznikol napríklad s tou pani kaderníčkou, ktorá je tu tak, nešťastnica, pertraktovaná často, alebo s ďalšími možno neefektívnymi alebo nečestnými spôsobmi sa nevyrieši. Stále sa to dá nejakým spôsobom obísť, takže ja osobne nebudem za tento návrh hlasovať a nepodporím ho, nemyslím si, že je dobrý.
A znova sa chcem vrátiť k tomu, v prvom rade sa to týka voličov, hľaďme na ľudí, ktorí nás zastupujú, lebo poslanec je človek, ktorý zastupuje ľudí, ktorí ho volili. Ja som v Národnej rade preto, lebo mi dôveroval nejaký počet ľudí, a keby som bol kandidoval zo 150 miesta, tak by som sa bol prekrúžkoval. Ja tých ľudí chcem zastupovať a ja ich vyzývam: kontrolujte ma, kritizujte ma, ja vám rád odpoviem na vaše otázky, robím aj chyby, ak ich odhalíte, upovedomte ma, lebo som naozaj platený aj z vašich daní. Takže to je prvá vec. Druhá vec je naozaj sledovať prácu a potom primerane tomu hovoriť o mzde alebo teda odmene, alebo či už poslanca, alebo asistentov. A po tretie, naozaj tá transparentnosť, ktorá, si myslím, z jednej strany formálne často aj je, ale prakticky sú skoro občana zavaľovaní nejakými takými centralistickými prístupmi, kde všetko sa točí len okolo, okolo nejakej, nejakej mediálnej osôbky, povedzme nejakého lídra, a ľudia sú zvyknutí skôr na prestrelku zopár nejakých, nejakých lídrov. Ja si myslím, že demokratická spoločnosť je o tom a Národná rada je o tom, ako, ako pracujú jednotliví poslanci, Treba si všímať ich prácu a potom následne ich voliť alebo nevoliť, ak, ak som ich sklamal ako poslanec.
Tak ja sa teda neprihováram za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a myslím si, že to nie je dobré riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kadúc. Bol posledný riadne prihlásený.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť veľmi v krátkosti. Ja som po pravde neočakával, že vystúpim k tomuto bodu,  ale niektoré situácie ma vybudili k tomu, aby som povedal pár slov, ktoré považujem za dôležité.
V prvom rade to, že niekto zaviedol to, že niekto predložil pozmeňovák, ktorým sa obmedzuje asistentská práca alebo obmedzujú sa asistenti na troch, sa mi zdá v zásade bezvýznamné a nerozumiem tomu. A aj keď... Takto, nerozumiem tomu vecne, rozumiem tomu mediálne, pretože riešite chyby, ktoré ste spravili. Okej, ale zároveň obávam sa, že riešite aj tú závisť, ktorá tu bublá už niekoľko rokov, že niektorí, niektoré kluby sa rozhodli efektívne využívať svojich asistentov tak, že ich budú zdieľať. Inými slovami, že jeden asistent môže byť poslancom, môže pomáhať poslancovi aj v iných veciach alebo aj inému poslancovi, pretože je odborník napríklad na, ja neviem, poľnohospodárstvo. Ja sa nevenujem poľnohospodárstvu nejak extra, ale ak niečo potrebujem, nevidím dôvod, aby som sa neobrátil na nejakého iného asistenta prípadne poslanca, ktorého požiadam o pomoc asistenta v tej konkrétnej téme.
Preto vzniklo to, čo vzniklo v klube SaS, v klube OĽaNO, kde sú poslanci, ktorí majú viacerých asistentov, a môžem vám garantovať za tých ľudí, ktorí majú viacerých asistentov, aspoň tých, ktorých poznám, a to sú, verím tomu, že ľudia v klube OĽaNO a v klube SaS, že to mysleli práve z dôvodu efektivity, z dôvodu ničoho iného. A tu sa šušká po chodbách, že vám to vadí, že niektorí robia svoju robotu poriadne. To je problém, to je ten základný problém a vy cez výbory ste presadili niečo, čo podľa mojej mienky naozaj nemá nič s logikou veci, a to je efektívny výkon práce poslanca.
Zároveň dávam návrh, keď už to otvárame: ten asistent poslanca, aký on má status? On je živnostník. A nemal by to byť náhodou zamestnanec, dámy a páni? Pán minister Richter už dávno tu mal byť s tým a prísť a hovoriť o tom, že veď to je závislá práca. Ak sa bavíme v rovine právnej, chcem byť vecný, spĺňa všetkých šesť znakov závislej práce. Všetkých šesť, nadriadenosť, v mene poslanca, na jeho účet, podľa jeho pokynov, všetkých šesť. Stále je to živnostník. Toto neriešite, to vás nezaujíma, to vás nebolí. To je ten problém.
Ale tomu som sa nechcel venovať a chcel som sa venovať jednému, čo ma tak naozaj, čo spojím s tým, čo pôjde až niekedy zrejme budúci týždeň, a to sú, to je zmrazovanie platov alebo nezmrazovanie platov sudcom a prokurátorom. Hlavne tí sudcovia ma trápia, lebo tam je od čoho sa odraziť. Viete, samotná téma zmrazovania nie je nič iné, nič iné, iba lepenie očí ľuďom, ktorí nám neveria, ktorí neveria tejto poslaneckej snemovni, neveria politikom. Tak my im dáme, namiesto riešení im poskytneme: zmrazíme si platy. Povedala to pani poslankyňa Mezenská, nemeria sa práca podľa výkonu. Povedal to pán poslanec Zajac, sú vojaci a sú vojaci. Dobre hovorím? Naozaj v tejto snemovni sú rôzni ľudia, ktorí podľa môjho názoru si zaslúžia viac, niektorí menej. Nastavenie je takéto. Ja som bol teda zo súkromnej sféry a tam, čo som neurobil, to som nemal. Bohužiaľ, v štátnej sfére toto neplatí a je to na veľkú škodu.
A teraz k tým, tým sudcom. Tým, čo poviem, si určite nepomôžem, pretože po výkone politickej činnosti sa plánujem venovať naplno advokácii, a určite, určite mi toto niektorí budú vyčítať, ale toto teda nie je súťaž krásy a treba povedať niektoré veci, a teraz vystupujem ako verejný činiteľ, ktorý zastupuje verejný záujem.
Pán minister povedal, že, alebo niečo vyšlo z jeho úst, ale ten, ten, všeobecný konsenzus je, že nezmrazujme platy sudcom preto, lebo oni dajú podnet na Ústavný súd. No ja si práve myslím, že je to otázka techniky, potvrdil to Ústavný súd niekoľkokrát. Ešte predtým ale: každý, kto vykonáva svoju prácu, si zaslúži odmenu, primeranú odmenu za to, čo vykonal. Rovnako sa to týka valorizácie, prípadne zmrazovania. To sa v tejto snemovni nedeje. Tu sa deje akurát to, aká je verejná mienka, podľa toho sa zariadime. Toto nie je správne, toto fakt nie je, nie je spravodlivé. Pri sudcoch osobne si myslím, že by mali byť oni tí lídri spravodlivosti, tak ako my by sme v tejto sále mali byť lídri toho, ako by mal vyzerať spoločenský život alebo spoločnosť ako taká. Sudcovia, ako lídri spravodlivosti, myslím si, že by si mali uvedomiť svoju časť viny a časť solidarity a mali by prijať svoj údel za to, že justícia má dôveryhodnosť, páni, dôveryhodnosť 2 %, úplne justícii dôveruje 2 % populácie. Nedôveryhodnosť na úrovni 74 %, agentúra FOCUS, VIA IURIS pre dvoma mesiacmi.
Ešte jeden fakt podľa mňa, ktorý je treba povedať. Sú sudcovia, ktorí, a je ich podľa mňa väčšina, sú dobrí a zaslúžia si, zaslúžia si ohodnotenie, zaslúžia si status sudcu a požívať, požívať benefity, požívať úctu a teda aj benefity z toho plynúce. Ale sú medzi nimi čierne ovce, ktorých títo dobrí sudcovia neizolovali a nevytesnili. A preto tvrdím, že pokiaľ to sudcovia neurobia, dovtedy si nezaslúžia, nezaslúžia ani odmeny, ktoré prídu, zákon o prokuratúre, a ani zmrazovanie platov. Pretože a byť úplne vecný, ak by sme chceli, my vieme zmraziť platy sudcom, pán minister. A toto je otázka komplexná, nie je určite ľahkou, nie je to otázka na pozmeňovák, ale na úpravu, ktorá vyhovie rozhodnutiam Ústavného súdu. Citujúc prvé, PL-ÚS52/99, Ústavný súd povedal, že sa nevylučuje zmrazovanie alebo zákonná úprava zmrazovania platov, ak ide o, ak to má odraz v ekonomike štátu. To bolo prvé. Potom prišlo PL-ÚS99/2011, ktorý presne hovoril o tom, čo tu bolo v minulosti, že koncepcia penalizácie sudcov za stav verejných financií nie je správna. To súhlasím, ale zároveň povedal, to rozhodnutie nemôže byť arbitrárne, musí byť čitateľné a musí mať oporu v zákone a nemôže sa odrážať a nemôže mať tá koncepcia penalizácie.
Inými slovami, ak my prijmeme úpravu, ktorá bude čitateľná a nebude závislá od aktuálnej vlády, od jej hospodárenia, vtedy vieme zmraziť platy sudcom. Toto povedal Ústavný súd. Rovnako to potvrdzuje právnikom známa Benátska komisia, ktorá s tým nemá žiadny problém, ak sa to odráža vo vývoji ekonomiky, ak ide o ospravedlniteľnú situáciu vo verejnom záujme.
Úplne posledné rozhodnutie PL-ÚS/2015, kedy sme sa bavili o nepriznaní štrnásteho platu, je podľa mňa celkom kľúčové, kedy bolo sumarizované úplne všetko a bolo povedané: okej, zmrazovanie je v poriadku, ale opäť musí byť čitateľné, nearbitrárne a môže sa odrážať v ekonomike, ale nie závislej od aktuálnej vlády. Čiže inými slovami, je to otázka techniky. Ak by ste chceli, spravili by ste to.
A keď už chceme byť naozaj skratkovití, ak by ste úpravu platových pomerov ústavných činiteľov, tí, ktorí s tým nesúhlasia, prijali cez ústavný zákon, ja s tým ako právnik nemôžem súhlasiť, ale v tejto snemovni alebo v tejto sieni zákonnosti sa to stalo opakovane. Máme tu výbor na preskúmavanie NBÚ, ktorý bol, verejne zákonom bol vyhlásený za protiústavný, potom to išlo cez ústavný zákon, všetko bolo v poriadku. Tu to máte, veď to môžte spraviť, máte spôsob. Nikto sa k tomu nemá.
Takže toľko som mal potrebu povedať. Zdá sa mi, nie zdá sa mi, som presvedčený, že v tomto parlamente sa naozaj riešia veci iba také, ktoré si želá verejnosť, a nevieme sa postaviť odvážne k tomu, čo je správne. A vy namiesto toho, aby ste sa čestne postavili a spravili vyhodnotenie vášho programového vyhlásenia za posledné štyri roky, o čo som vás opakovane žiadal, veď to sú, to je koncepcia moderného štátu, modernej firmy, ktorá sa dá chápať ako firma, dám si ciele, dám si úlohy, na konci vyhodnotím, vy poviete: nie, my to nepotrebujeme, my ľuďom sľúbime – zmrazíme si platy, dáme im sociálne balíčky, na konci budeme mať ten dojazd, pretože idú voľby. A toto mi je, dámy a páni, úprimne ľúto, že takto sa nikam nedostaneme.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Vašečka a Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka. Nevidím ho tu.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Miro, ďakujem ti veľmi pekne, že si to takto, takýmto elegantným spôsobom odôvodnil, a nikto na teba nemôže ukazovať, že ty si ten, ktorý si, ten degradujúci tento parlament a podobne. Ja by som povedal, že tento parlament zdegradoval už niekto iný svojimi činmi, svojím konaním, a vidíme to, ako sa táto vláda stavia k zlodejinám.
V každom prípade tu sa jedná o jeden prihlúply pozmeňovák, resp. jednu jeho časť, ktorá prešla do spoločnej správy, a to je obmedzenie. Obmedzenie na úkor efektivity. Toto smerákom nič nehovorí, pretože oni si potrebujú platiť len tých svojich a pre seba. My sme naozaj využili to, že jeden právnik v rámci legislatívneho tímu môže robiť aj pre viacerých poslancov preto, že aby sa využil jeho čas čo najefektívnejšie. Pretože keď pre mňa pripravuje nejaký zákon a zvyšok dňa už nemá čo robiť, alebo ho má hotový, môže ten druhý zákon pripravovať pre niekoho iného z nášho klubu. Veď pracuje predsa pre náš celý poslanecký klub. Toto samozrejme v SMER-e nepoznajú, pretože majú za sebou garnitúru vlády, ktorá má svojich ľudí na ministerstvách, takže oni nepotrebujú pripravovať takýmto spôsobom zákony, preto im to nie je ani treba.
Preto je aj namieste otázka, že či vôbec vládnym poslancom treba vôbec asistentov. Ale v každom prípade niekto potrebuje napríklad držať aj termíny, a to je dôležité. Ja som sa raz pýtal jednej pani novinárky, ktorá spochybňovala prácu asistentov, že akú kvalifikáciu má mať vôbec asistent, alebo čo môže mať, aké musí mať vzdelanie, aby dokázal pre človeka, pre poslanca robiť robotu, ktorú mu zadá. Nevedela to definovať. A takisto si myslím, že to nevie definovať ani niekto z vládnej strany. Hlavne, že ideme teda podľa článku, teda podľa zákona o všeobecnom odbornom vzdelávaní.
V každom prípade je to prihlúpla časť pozmeňováku a ja by som takisto odporúčal, aby ho vládni poslanci stiahli.