58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne. Predkladaný návrh zákona transponuje smernicu a časti nariadenia, ktoré sú opciou pre členské štáty. Vzhľadom na rozsiahlejšiu novelu smernice a z nej vyplývajúci rozsah zmien v zákone predkladám nový zákon o štatutárnom audite. Zmeny sa týkajú predovšetkým oblastí, ktorými sú určenie rozsahu subjektov verejného záujmu a rozšírenie ich povinností, ktoré ale na druhej strane chránia akcionárov týchto spoločností a zvyšujú kvalitu zverejňovaných účtovných závierok a výročných správ.
Pre Úrad pre dohľad nad výkonom auditu sú navrhované nové kompetencie a preberá aj časť úloh, ktoré vykonávala Slovenská komora audítorov. Zvyšujú sa nároky kladené na audítorov, audítorské spoločnosti, najmä z hľadiska kvality poskytovaných služieb.
Zároveň by som vás chcel informovať, že vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet boli schválené pozmeňovacie návrhy, ktorého predmetom kľúčove boli veľké obchodné spoločnosti. Nakoniec sme sa v podstate dohodli s predstaviteľmi hlavne zamestnávateľov, mám na mysli RÚZ, AZZZ a Klub 500, ktoré, ktoré rozporovali zavedenie nových povinností, ktoré by mohli tieto spoločnosti administratívne zaťažiť. Takže v podstate sme korigovali pôvodný text vládnej novely a dohodli sme sa na nasledovnom: že tieto veľké obchodné spoločnosti nebudú subjektami verejného záujmu, ale budú mať niektoré povinnosti ako keby boli subjektami verejného záujmu. A to nasledovné povinnosti im zostanú: Budú podliehať kontrole kvality a dohľadu úradu, budú mať povinnosť rotácie kľúčového audítora a budú mať obmedzené poskytovanie neaudítorských služieb. Mám na mysli hlavne daňové poradenstvo. Budú mať povinnosť zriadiť výbor pre audit, pričom platí, že ak úlohy výboru vykonáva dozorná rada, nemusia ho zriadiť a budú platiť aj ročné poplatky úradu.
Čo sa odbúra týmto pozmeňovacím návrhom v rozpore s tým, čo bolo pôvodne stanovené vo vládnom návrhu? Tieto veľké obchodné spoločnosti nebudú mať povinnosť rotácie audítorskej spoločnosti a povinnosť robiť výber audítora na základe výberového konania, to znamená, nemusia vykonávať žiadne dodatočné úkony, ani platiť poplatky, ktoré by s ním súviseli. Nebude sa na nich ani vzťahovať sankcia dočasného zákazu výkonu riadiacich a správnych funkcií a audítori nebudú pre nich vyhotovovať dodatočnú správu určenú výboru pre audit a teda nemusia za jej vyhotovenie ani platiť.
Toľko aktuálna situácia k návrhu tohto zákona.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:28
Uvádzajúci uvádza bod 15:28
Peter KažimírPre Úrad pre dohľad nad výkonom auditu sú navrhované nové kompetencie a preberá aj časť úloh, ktoré vykonávala Slovenská komora audítorov. Zvyšujú sa nároky kladené na audítorov, audítorské spoločnosti, najmä z hľadiska kvality poskytovaných služieb.
Zároveň by som vás chcel informovať, že vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet boli schválené pozmeňovacie návrhy, ktorého predmetom kľúčove boli veľké obchodné spoločnosti. Nakoniec sme sa v podstate dohodli s predstaviteľmi hlavne zamestnávateľov, mám na mysli RÚZ, AZZZ a Klub 500, ktoré, ktoré rozporovali zavedenie nových povinností, ktoré by mohli tieto spoločnosti administratívne zaťažiť. Takže v podstate sme korigovali pôvodný text vládnej novely a dohodli sme sa na nasledovnom: že tieto veľké obchodné spoločnosti nebudú subjektami verejného záujmu, ale budú mať niektoré povinnosti ako keby boli subjektami verejného záujmu. A to nasledovné povinnosti im zostanú: Budú podliehať kontrole kvality a dohľadu úradu, budú mať povinnosť rotácie kľúčového audítora a budú mať obmedzené poskytovanie neaudítorských služieb. Mám na mysli hlavne daňové poradenstvo. Budú mať povinnosť zriadiť výbor pre audit, pričom platí, že ak úlohy výboru vykonáva dozorná rada, nemusia ho zriadiť a budú platiť aj ročné poplatky úradu.
Čo sa odbúra týmto pozmeňovacím návrhom v rozpore s tým, čo bolo pôvodne stanovené vo vládnom návrhu? Tieto veľké obchodné spoločnosti nebudú mať povinnosť rotácie audítorskej spoločnosti a povinnosť robiť výber audítora na základe výberového konania, to znamená, nemusia vykonávať žiadne dodatočné úkony, ani platiť poplatky, ktoré by s ním súviseli. Nebude sa na nich ani vzťahovať sankcia dočasného zákazu výkonu riadiacich a správnych funkcií a audítori nebudú pre nich vyhotovovať dodatočnú správu určenú výboru pre audit a teda nemusia za jej vyhotovenie ani platiť.
Toľko aktuálna situácia k návrhu tohto zákona.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Predkladaný návrh zákona transponuje smernicu a časti nariadenia, ktoré sú opciou pre členské štáty. Vzhľadom na rozsiahlejšiu novelu smernice a z nej vyplývajúci rozsah zmien v zákone predkladám nový zákon o štatutárnom audite. Zmeny sa týkajú predovšetkým oblastí, ktorými sú určenie rozsahu subjektov verejného záujmu a rozšírenie ich povinností, ktoré ale na druhej strane chránia akcionárov týchto spoločností a zvyšujú kvalitu zverejňovaných účtovných závierok a výročných správ.
Pre Úrad pre dohľad nad výkonom auditu sú navrhované nové kompetencie a preberá aj časť úloh, ktoré vykonávala Slovenská komora audítorov. Zvyšujú sa nároky kladené na audítorov, audítorské spoločnosti, najmä z hľadiska kvality poskytovaných služieb.
Zároveň by som vás chcel informovať, že vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet boli schválené pozmeňovacie návrhy, ktorého predmetom kľúčove boli veľké obchodné spoločnosti. Nakoniec sme sa v podstate dohodli s predstaviteľmi hlavne zamestnávateľov, mám na mysli RÚZ, AZZZ a Klub 500, ktoré, ktoré rozporovali zavedenie nových povinností, ktoré by mohli tieto spoločnosti administratívne zaťažiť. Takže v podstate sme korigovali pôvodný text vládnej novely a dohodli sme sa na nasledovnom: že tieto veľké obchodné spoločnosti nebudú subjektami verejného záujmu, ale budú mať niektoré povinnosti ako keby boli subjektami verejného záujmu. A to nasledovné povinnosti im zostanú: Budú podliehať kontrole kvality a dohľadu úradu, budú mať povinnosť rotácie kľúčového audítora a budú mať obmedzené poskytovanie neaudítorských služieb. Mám na mysli hlavne daňové poradenstvo. Budú mať povinnosť zriadiť výbor pre audit, pričom platí, že ak úlohy výboru vykonáva dozorná rada, nemusia ho zriadiť a budú platiť aj ročné poplatky úradu.
Čo sa odbúra týmto pozmeňovacím návrhom v rozpore s tým, čo bolo pôvodne stanovené vo vládnom návrhu? Tieto veľké obchodné spoločnosti nebudú mať povinnosť rotácie audítorskej spoločnosti a povinnosť robiť výber audítora na základe výberového konania, to znamená, nemusia vykonávať žiadne dodatočné úkony, ani platiť poplatky, ktoré by s ním súviseli. Nebude sa na nich ani vzťahovať sankcia dočasného zákazu výkonu riadiacich a správnych funkcií a audítori nebudú pre nich vyhotovovať dodatočnú správu určenú výboru pre audit a teda nemusia za jej vyhotovenie ani platiť.
Toľko aktuálna situácia k návrhu tohto zákona.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:31
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:31
Jaroslav DemianVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre...
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada svojím uznesením č. 1908 z 22. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona boli vo výboroch prijaté tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 505 zo dňa 3. novembra 2015 a ústavnoprávny výbor uznesením 723 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 41 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 526 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu uviesť správu a na rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladať návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.11.2015 o 15:31 hod.
Ing.
Jaroslav Demian
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, tlač 1725.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada svojím uznesením č. 1908 z 22. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona boli vo výboroch prijaté tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 505 zo dňa 3. novembra 2015 a ústavnoprávny výbor uznesením 723 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 41 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 526 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu uviesť správu a na rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladať návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
15:35
Vystúpenie v rozprave 15:35
Jozef MikloškoPán minister povedal také slová, a keď to obyčajne niektorý minister povie, hneď všetci prestaneme počúvať, a tie slová sú, že transformuje smernicu. Je to určité zaklínadlo, nikto tie smernice, aspoň teda z ľudí alebo aj z kolegov prakticky nečíta a tým pádom sa proste odvolávame na veci, ktoré, už veríme, že sú tam, nedá sa nič robiť, čo sa dá robiť a tak ďalej. Len tentokrát to celkom tak nie je, lebo to, na čo sa tá smernica odvoláva, tam nie je, najmä nebolo ešte publikované v slovenčine v nejakom vestníku, ktoré Európska únia doteraz neurobila.
Čiže ja si dovoľujem predložiť tri pozmeňujúce návrhy a keby som pri hlasovaní mohol požiadať, teda hlasovať o každom osve, pretože sa týka troch tém, ktoré sú teda vzájomne menej súvislé. Aj keď si pri ňom uvedomujem, že pri druhom čítaní bez toho, že by to bolo vo finančnom výbore prediskutované, tak je na to malá šanca, ale povedať to treba.
Tak za prvé, navrhujem vypustiť § 19 zákona. Je to o takzvanom medzinárodnom audítorskom štandarde. Navrhovatelia sa odvolávajú na publikáciu Medzinárodnej federácie účtovníkov, takzvaný IFAC v New Yorku. Táto inštitúcia nie je subjektom medzinárodného práva v Európskej únii. Je to, by som povedal, taká firma v nejakom paneláku v New Yorku. Videl som vydanú knihu, možno sedemsto strán má. A tá kniha sa volá International Accounting Standards, čiže sa to týka účtovníkov v podstate. Ale títo páni si teda dovoľujú poučovať parlamenty a vlády celého sveta, aby sa podriaďovali ich nejakým spôsobom direktívam. Skratka ISA, to sú tí účtovníci, ktorá sa užíva v EÚ s iným obsahom, vydáva ten IFAC za International Auditing Standards, aj keď sa dotýkajú acountants, to znamená, účtovnícky štandard. To, čo predkladateľ prezentuje v dôvodovej správe ako medzinárodné audítorské štandardy, nemá okrem Slovenska v zákone žiadna iná krajina alebo štát. Neexistuje preto dôvod, prečo by sa takého usmernenie interného charakteru komory audítorov malo byť súčasťou tohto zákona.
Druhý môj pozmeňovák je k § 31, ktorý tiež navrhujem vypustiť. Týka sa, má nadpis, že "Sústavné vzdelávanie". No vzdelávanie asi také, že tento paragraf stanovuje, aby audítori ako samostatne zárobkovočinné osoby s vysokoškolským vzdelaním boli podrobovaní povinnému, podčiarkujem, stodvadsaťhodinovému vzdelávaniu počas troch rokov, to je desaťkrát za profesionálny život. Pričom majú vedeniu komory audítorov aj za to platiť. Ja by som troška, pardon, poprosil vás, no, ešte dokončím veľmi kratučko, dva-tri, ktoré neboli nikde. Takže no, takže dovolím si, aby ste ma počúvali, pán minister, nehnevajte sa, pán podpredseda vlády. Čiže zaväzujú týchto audítorov k povinnému stodvadsaťhodinovému vzdelávaniu počas troch rokov, to je desaťkrát za profesionálny život, pričom majú vedeniu komory audítorov za to platiť. Táto komora však nemôže vydávať žiadne atestácie alebo certifikáty o zvyšovaní kvalifikácie, pretože nie je na to zo zákona oprávnená. Je to aj v rozpore s ústavou a našou, aby bol niekto zákonom nútený povinne pracovať, pričom bol k tomu donucovaný. Slovo "priebežne" zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. 9. 2006 sa v zákone zmenilo na slovo "povinne", čiže miesto priebežne smernice sa tam dalo povinne, čiže povinne sa títo audítori majú školiť. A teda komore audítorov sa má uložiť zabezpečenie tohto vzdelávania podľa zákona č. 450/91, ktorý definuje subjekty oprávnené prevádzkovať nejakú živnosť. Čiže je to v rozpore s týmto zákonom. Takýmto ustanovením by sa vzdelávanie uskutočnilo aj v rozpore s § 2 ods. 3 zákona č. 568/2009, kde sa uvádza, že ďalším vzdelávaním sa môže získať, doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikácia. V §15 ods. 2 tohto zákona je uvedené, že profesijná organizácia alebo stavovská organizácia, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu podľa § 12 ods. 4, môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia v akreditovanom vzdelávacom programe. Komora audítorov však ako stavovská organizácia nie je personálne vybavená kvalifikovanými osobami a nemá akreditáciu, čiže nemá mať právo vzdelávať audítorov.
A tretí môj pozmeňovací návrh sa týka § 52, ktorý navrhujem tiež vypustiť. Je to krátky paragraf, po ktorom samozrejme nasledujú ďalšie paragrafy, trocha ktoré s týmto súvisia, ale paragraf sa volá úrad. My tu máme nejaký úrad pre audítorov, ten podľa mojej skromnej mienky, keď som hľadal v tom zákone, sa neruší, ale zavádza sa nejaký nový úrad, akási optická zmena existujúceho názvu inštitúcie, ktorá tu je, ktorá je vydržiavaná len platmi a pokutami, pričom v zákone č. 540/2007 mala názov Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Samotným zákonom úrad pre asi 15 osôb, pre dohľad nad výkonom auditu, ktorí by mali dozerať okrem aj iného aj na dodržiavanie medzinárodných audítorských štandardov podľa § 19, ktoré však neexistujú, to som už povedal na začiatku. Čiže týmto to pokladám skôr zo zákona ustanovenú možnosť paralyzovaného výkonu auditu na Slovensku. Mal by 15 miest, z toho 11 na plný úväzok. Tam v tom § 68, 69, ja som si ich nezobral, ale sa dávajú, stanovujú poplatky, ktoré majú všetci ročne platiť. Tak len tých audítorov je tu tisíc a každý má ročne platiť 300 euro, čiže 300-tisíc je hneď len z toho, že títo audítori, nehovoriac o ďalších organizáciách, inštitúciách, ako je banka, ďalšie iné banky, ktoré majú, Národná banka a ďalšie banky, ktoré majú dávať, by som povedal, veľké poplatky pre tento úrad, § 68 a 69. A potom z toho sankcie za nezaplatenie alebo porušenie tohto zákona, kde možno jednotlivému audítorovi udeliť pokutu až do 30-tisíc euro. Takúto pokutu, pokiaľ som si všimol, neukladá ani Trestný poriadok, ani správny poriadok a priemerný audítor nezarobí na ňu možno ani za desať rokov. Čiže ustanovenie zákona takto určuje, ktoré právnické subjekty majú na činnosť úradu prispievať, čím sa mnohí, podľa mojej skromnej mienky, auditu aj vyhýbajú, no.
Čiže prosím teda k týmto mojim trom pozmeňovákom hlasovať po jednom pri hlasovaní v druhom čítaní.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
10.11.2015 o 15:35 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, ďakujem, že ste prišiel, lebo ja mám nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý nebol vo výbore, až včera večer som k nemu došiel, tak budem rád, keď ma vypočujete. Aj keď podotýkam, že teda neni to téma môjmu srdcu blízka, ale zase včera som mal dlhú diskusiu s konkrétnymi audítormi, ktorí ma svojím spôsobom nabrifovali k tomu, v čom je problém tohto zákona v druhom čítaní.
Pán minister povedal také slová, a keď to obyčajne niektorý minister povie, hneď všetci prestaneme počúvať, a tie slová sú, že transformuje smernicu. Je to určité zaklínadlo, nikto tie smernice, aspoň teda z ľudí alebo aj z kolegov prakticky nečíta a tým pádom sa proste odvolávame na veci, ktoré, už veríme, že sú tam, nedá sa nič robiť, čo sa dá robiť a tak ďalej. Len tentokrát to celkom tak nie je, lebo to, na čo sa tá smernica odvoláva, tam nie je, najmä nebolo ešte publikované v slovenčine v nejakom vestníku, ktoré Európska únia doteraz neurobila.
Čiže ja si dovoľujem predložiť tri pozmeňujúce návrhy a keby som pri hlasovaní mohol požiadať, teda hlasovať o každom osve, pretože sa týka troch tém, ktoré sú teda vzájomne menej súvislé. Aj keď si pri ňom uvedomujem, že pri druhom čítaní bez toho, že by to bolo vo finančnom výbore prediskutované, tak je na to malá šanca, ale povedať to treba.
Tak za prvé, navrhujem vypustiť § 19 zákona. Je to o takzvanom medzinárodnom audítorskom štandarde. Navrhovatelia sa odvolávajú na publikáciu Medzinárodnej federácie účtovníkov, takzvaný IFAC v New Yorku. Táto inštitúcia nie je subjektom medzinárodného práva v Európskej únii. Je to, by som povedal, taká firma v nejakom paneláku v New Yorku. Videl som vydanú knihu, možno sedemsto strán má. A tá kniha sa volá International Accounting Standards, čiže sa to týka účtovníkov v podstate. Ale títo páni si teda dovoľujú poučovať parlamenty a vlády celého sveta, aby sa podriaďovali ich nejakým spôsobom direktívam. Skratka ISA, to sú tí účtovníci, ktorá sa užíva v EÚ s iným obsahom, vydáva ten IFAC za International Auditing Standards, aj keď sa dotýkajú acountants, to znamená, účtovnícky štandard. To, čo predkladateľ prezentuje v dôvodovej správe ako medzinárodné audítorské štandardy, nemá okrem Slovenska v zákone žiadna iná krajina alebo štát. Neexistuje preto dôvod, prečo by sa takého usmernenie interného charakteru komory audítorov malo byť súčasťou tohto zákona.
Druhý môj pozmeňovák je k § 31, ktorý tiež navrhujem vypustiť. Týka sa, má nadpis, že "Sústavné vzdelávanie". No vzdelávanie asi také, že tento paragraf stanovuje, aby audítori ako samostatne zárobkovočinné osoby s vysokoškolským vzdelaním boli podrobovaní povinnému, podčiarkujem, stodvadsaťhodinovému vzdelávaniu počas troch rokov, to je desaťkrát za profesionálny život. Pričom majú vedeniu komory audítorov aj za to platiť. Ja by som troška, pardon, poprosil vás, no, ešte dokončím veľmi kratučko, dva-tri, ktoré neboli nikde. Takže no, takže dovolím si, aby ste ma počúvali, pán minister, nehnevajte sa, pán podpredseda vlády. Čiže zaväzujú týchto audítorov k povinnému stodvadsaťhodinovému vzdelávaniu počas troch rokov, to je desaťkrát za profesionálny život, pričom majú vedeniu komory audítorov za to platiť. Táto komora však nemôže vydávať žiadne atestácie alebo certifikáty o zvyšovaní kvalifikácie, pretože nie je na to zo zákona oprávnená. Je to aj v rozpore s ústavou a našou, aby bol niekto zákonom nútený povinne pracovať, pričom bol k tomu donucovaný. Slovo "priebežne" zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. 9. 2006 sa v zákone zmenilo na slovo "povinne", čiže miesto priebežne smernice sa tam dalo povinne, čiže povinne sa títo audítori majú školiť. A teda komore audítorov sa má uložiť zabezpečenie tohto vzdelávania podľa zákona č. 450/91, ktorý definuje subjekty oprávnené prevádzkovať nejakú živnosť. Čiže je to v rozpore s týmto zákonom. Takýmto ustanovením by sa vzdelávanie uskutočnilo aj v rozpore s § 2 ods. 3 zákona č. 568/2009, kde sa uvádza, že ďalším vzdelávaním sa môže získať, doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikácia. V §15 ods. 2 tohto zákona je uvedené, že profesijná organizácia alebo stavovská organizácia, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu podľa § 12 ods. 4, môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia v akreditovanom vzdelávacom programe. Komora audítorov však ako stavovská organizácia nie je personálne vybavená kvalifikovanými osobami a nemá akreditáciu, čiže nemá mať právo vzdelávať audítorov.
A tretí môj pozmeňovací návrh sa týka § 52, ktorý navrhujem tiež vypustiť. Je to krátky paragraf, po ktorom samozrejme nasledujú ďalšie paragrafy, trocha ktoré s týmto súvisia, ale paragraf sa volá úrad. My tu máme nejaký úrad pre audítorov, ten podľa mojej skromnej mienky, keď som hľadal v tom zákone, sa neruší, ale zavádza sa nejaký nový úrad, akási optická zmena existujúceho názvu inštitúcie, ktorá tu je, ktorá je vydržiavaná len platmi a pokutami, pričom v zákone č. 540/2007 mala názov Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Samotným zákonom úrad pre asi 15 osôb, pre dohľad nad výkonom auditu, ktorí by mali dozerať okrem aj iného aj na dodržiavanie medzinárodných audítorských štandardov podľa § 19, ktoré však neexistujú, to som už povedal na začiatku. Čiže týmto to pokladám skôr zo zákona ustanovenú možnosť paralyzovaného výkonu auditu na Slovensku. Mal by 15 miest, z toho 11 na plný úväzok. Tam v tom § 68, 69, ja som si ich nezobral, ale sa dávajú, stanovujú poplatky, ktoré majú všetci ročne platiť. Tak len tých audítorov je tu tisíc a každý má ročne platiť 300 euro, čiže 300-tisíc je hneď len z toho, že títo audítori, nehovoriac o ďalších organizáciách, inštitúciách, ako je banka, ďalšie iné banky, ktoré majú, Národná banka a ďalšie banky, ktoré majú dávať, by som povedal, veľké poplatky pre tento úrad, § 68 a 69. A potom z toho sankcie za nezaplatenie alebo porušenie tohto zákona, kde možno jednotlivému audítorovi udeliť pokutu až do 30-tisíc euro. Takúto pokutu, pokiaľ som si všimol, neukladá ani Trestný poriadok, ani správny poriadok a priemerný audítor nezarobí na ňu možno ani za desať rokov. Čiže ustanovenie zákona takto určuje, ktoré právnické subjekty majú na činnosť úradu prispievať, čím sa mnohí, podľa mojej skromnej mienky, auditu aj vyhýbajú, no.
Čiže prosím teda k týmto mojim trom pozmeňovákom hlasovať po jednom pri hlasovaní v druhom čítaní.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:44
Uvádzajúci uvádza bod 15:44
Peter KažimírChcete vypustiť sústavné vzdelávanie? Toto, podľa teda vyjadrenia mojich kolegov, toto vzdelávanie ukladá smernica. Chcete aj vypustiť ustanovenia o úrade pre dohľad, čomu rozumiem a s tým ja zásadne nesúhlasím, lebo to je taký, by som povedal, trvalý spor medzi štátom a audítorskou komorou. To znamená, máme Úrad pre dohľad nad audítormi, ktorý podľa mňa, opäť naprieč niekoľkých vlád podľa mňa veľmi dobre funguje, a z tohto pohľadu vôbec neschovávam náš zámer posilňovať kompetencie tohto úradu, niekedy a v niektorých aspektoch dokonca aj na úkor komory, ktorú vnímam ako profesnú organizáciu, ktorá kľúčovo háji záujmy svojich členov.
Čiže ja jediné, čo môžem v danej situácií povedať, že nesúhlasím s týmto návrhom. A jedine ak by bola zhoda, tak môžme možno požiadať o posunutie hlasovania na to, aby vznikol priestor s kompetentnými ľuďmi z výboru pre financie aj so zástupcami z ministerstva financií, to je maximum, čo môžem v podstate v tejto veci momentálne urobiť. Aj keď vám naznačujem postoj odborný z pohľadu rezortu financií. V tom nie je žiadna politika, to sú, proste to je pohľad na implementáciu. Ale ja som v úvodnom slove, pán poslanec, priamo naznačil, že je tam implementácia smernice, ale aj niektoré veci nad rámec smernice, to nie je žiadne prekvapenie z tohto pohľadu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Pán poslanec Mikloško už odo mňa dostal reakciu, ktorú by som teraz verejne chcel takisto komunikovať. Viete veľmi dobre, že v prípade prekvapení je veľmi ťažké pozitívne reagovať. Hovoríme o legislatíve, ktorá samozrejme ovplyvňuje povolanie stovák až proste vyše tisícky ľudí v krajine. A je mi úplne jasné vzhľadom na profesionálne zameranie pána poslanca, že sa stretol s predstaviteľmi tejto profesie, ktorí ho teda vybavili odborne takýmto konkrétnym legislatívnym textom. A ja môžem len povedať, že je mi ľúto, že s takouto iniciatívou sa neprišlo počas rokovania výboru, alebo aspoň s dostatočným časovým predstihom. Ja rozhodne nie som schopný pri takejto veci teraz reagovať. Mám snáď iba reakciu od svojich kolegov z rezortu financií, podľa ktorých v podstate žiadate o vypustenie medzinárodných audítorských štandardov, ktoré sa používajú v tejto krajine od roku 2006, naprieč teda niekoľkých vlád, ktoré tu od tejto doby boli.
Chcete vypustiť sústavné vzdelávanie? Toto, podľa teda vyjadrenia mojich kolegov, toto vzdelávanie ukladá smernica. Chcete aj vypustiť ustanovenia o úrade pre dohľad, čomu rozumiem a s tým ja zásadne nesúhlasím, lebo to je taký, by som povedal, trvalý spor medzi štátom a audítorskou komorou. To znamená, máme Úrad pre dohľad nad audítormi, ktorý podľa mňa, opäť naprieč niekoľkých vlád podľa mňa veľmi dobre funguje, a z tohto pohľadu vôbec neschovávam náš zámer posilňovať kompetencie tohto úradu, niekedy a v niektorých aspektoch dokonca aj na úkor komory, ktorú vnímam ako profesnú organizáciu, ktorá kľúčovo háji záujmy svojich členov.
Čiže ja jediné, čo môžem v danej situácií povedať, že nesúhlasím s týmto návrhom. A jedine ak by bola zhoda, tak môžme možno požiadať o posunutie hlasovania na to, aby vznikol priestor s kompetentnými ľuďmi z výboru pre financie aj so zástupcami z ministerstva financií, to je maximum, čo môžem v podstate v tejto veci momentálne urobiť. Aj keď vám naznačujem postoj odborný z pohľadu rezortu financií. V tom nie je žiadna politika, to sú, proste to je pohľad na implementáciu. Ale ja som v úvodnom slove, pán poslanec, priamo naznačil, že je tam implementácia smernice, ale aj niektoré veci nad rámec smernice, to nie je žiadne prekvapenie z tohto pohľadu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Autorizovaný
15:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:47
Jaroslav DemianVystúpenie spoločného spravodajcu
10.11.2015 o 15:47 hod.
Ing.
Jaroslav Demian
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na vyjadrenie pána ministra chcem požiadať teda o posunutie hlasovania o tomto bode.
Autorizovaný
15:48
Uvádzajúci uvádza bod 15:48
Peter KažimírV súvislosti s cieľmi programu ESO sa navrhuje zrušenie troch rozpočtových organizácií ministerstva financií, správ finančnej kontroly s pôsobnosťou v rámci západoslovenského, stredoslovenského a východoslovenského kraja, a zriaďuje sa jeden Úrad vládneho auditu s celoslovenskou pôsobnosťou, rozšírenou o možnosť vykonávať vládny audit aj na ústredných orgánoch štátnej správy so sídlom vo Zvolene.
Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj návrh novely zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ďalej návrh novely zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a návrh novely zákona č. 528/2008 Z. z., zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, úpravy ktorých sú vyvolané týmto návrhom zákona.
K predloženému návrhu vládneho zákona boli predložené aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska parlamentnej legislatívy týkajúce sa legislatívno-technických úprav zákona. Zároveň boli precizované ustanovenia týkajúce sa možnosti vykonávať finančnú kontrolu na mieste alebo vnútorný audit aj vo fondoch, ktoré orgán verejnej správy spravuje.
Súčasťou doplňujúceho návrhu je aj novela devízového zákona č. 202/1995 Z. z., v ktorej sa spresňuje, že od 1. januára 2016 novo zriadený Úrad vládneho auditu bude spravovať pokuty uložené devízovým orgánom namiesto zrušených správ finančnej kontroly.
Dopĺňa sa aj novela zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, v rámci ktorej sa navrhuje, že formy podpory v podobe úverov a pôžičok z pôžičiek z Environmentálneho fondu a Fondu na podporu umenia sa nebudú započítavať do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku. A novela zákona o Environmentálnom fonde z roku č. 587/2004 Z. z., v rámci ktorej sa navrhuje zjednotenie existujúcej terminológie s novým zákonom.
Toľko informácia o predloženom návrhu.
Ďakujem.
Ďakujem pekne. Hlavným zámerom zákona je vytvoriť také prostredie verejnej kontroly a auditu, ktoré poskytne verejnosti uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Tento systém je zároveň jedným z dôležitých nástrojov na odhaľovanie skrytých systémových rizík a na prevenciu kriminality a podvodov. Zároveň sa navrhuje aj v nadväznosti na závery kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pre obce s malým počtom zamestnancov aj efektívnejší spôsob vykonávania finančnej kontroly dvoma osobami tak, aby sa predchádzalo vzniku nedostatkov, nezrovnalostí a podvodov aj pri hospodárení s verejnými financiami obce.
V súvislosti s cieľmi programu ESO sa navrhuje zrušenie troch rozpočtových organizácií ministerstva financií, správ finančnej kontroly s pôsobnosťou v rámci západoslovenského, stredoslovenského a východoslovenského kraja, a zriaďuje sa jeden Úrad vládneho auditu s celoslovenskou pôsobnosťou, rozšírenou o možnosť vykonávať vládny audit aj na ústredných orgánoch štátnej správy so sídlom vo Zvolene.
Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj návrh novely zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ďalej návrh novely zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a návrh novely zákona č. 528/2008 Z. z., zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, úpravy ktorých sú vyvolané týmto návrhom zákona.
K predloženému návrhu vládneho zákona boli predložené aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska parlamentnej legislatívy týkajúce sa legislatívno-technických úprav zákona. Zároveň boli precizované ustanovenia týkajúce sa možnosti vykonávať finančnú kontrolu na mieste alebo vnútorný audit aj vo fondoch, ktoré orgán verejnej správy spravuje.
Súčasťou doplňujúceho návrhu je aj novela devízového zákona č. 202/1995 Z. z., v ktorej sa spresňuje, že od 1. januára 2016 novo zriadený Úrad vládneho auditu bude spravovať pokuty uložené devízovým orgánom namiesto zrušených správ finančnej kontroly.
Dopĺňa sa aj novela zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, v rámci ktorej sa navrhuje, že formy podpory v podobe úverov a pôžičok z pôžičiek z Environmentálneho fondu a Fondu na podporu umenia sa nebudú započítavať do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku. A novela zákona o Environmentálnom fonde z roku č. 587/2004 Z. z., v rámci ktorej sa navrhuje zjednotenie existujúcej terminológie s novým zákonom.
Toľko informácia o predloženom návrhu.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:51
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:51
Jaroslav DemianVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor...
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1899 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 500 zo dňa 3. novembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 718 zo dňa 4. novembra 2015 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 270 zo dňa 3. novembra 2015. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 47 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 521 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som predniesol spoločnú správu a pri prerokovaní vládneho návrhu zákona predkladané návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.11.2015 o 15:51 hod.
Ing.
Jaroslav Demian
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1695.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1899 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 500 zo dňa 3. novembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 718 zo dňa 4. novembra 2015 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 270 zo dňa 3. novembra 2015. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 47 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 521 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som predniesol spoločnú správu a pri prerokovaní vládneho návrhu zákona predkladané návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
15:54
Vystúpenie v rozprave 15:54
Pavol ZajacA týmto návrhom zákona by sa mala dosiahnuť väčšia kontrola, prísnejší audit finančných tokov a finančných operácií, ktoré sú vykonávané slovenskými verejnými inštitúciami, ale...
A týmto návrhom zákona by sa mala dosiahnuť väčšia kontrola, prísnejší audit finančných tokov a finančných operácií, ktoré sú vykonávané slovenskými verejnými inštitúciami, ale ktoré v sebe obsahujú aj použitie, v krátkosti povedané, eurofondov. A naozaj je potrebné, aby sme mali asi lepšiu kontrolu, lepší audit, o čom svedčí, že potrebujeme prísnejšiu kontrolu a prísnejší audit, svedčí o tom miera korekcií, ktoré Európska komisia voči Slovensku k dnešnému dňu v tomto operačnom programe, v programovom období vedie, a to je na úrovni, dámy a páni, 520 mil.; 520 mil. Európska komisia vedie korekcie voči Slovenskej republike. V preklade pre kolegov a pre verejnosť, 520 mil. nám Európska komisia nepreplatí za tie operačné programy a jednotlivé riešené, teda realizované projekty, aby som bol presnejší, za realizované projekty, ktoré boli na Slovensku aj skontrolované, auditované príslušným ministerstvom. A keďže ministerstvo financií audituje a je audítorom aj pre ostatné ministerstvá, takže prešli aj auditom ministerstva financií, a cez to všetko Brusel ich vyhodnotil ako korekcie voči Slovensku. Veľakrát sa za tými korekciami skrýva korupcia, ktorá veľakrát súvisí s tým, ako je na Slovensku realizované verejné obstarávanie týchto jednotlivých operačných programov alebo realizovaných projektov z týchto operačných programov.
Takže veľmi dobre rozumiem tomu, že sa ide sprísniť finančná kontrola a audit, vnútorný audit, že sa tam vstupuje aj do procesu realizovania, a nielen predbežný, konečný, ale aj v priebehu jednotlivých operácií sa bude môcť vstupovať. Tomu rozumiem. Ale keď si viacerí, kolegovia, prečítate a pozriete tento návrh zákona, dýcha to na mňa, nech sa pán minister nehnevá, príliš hlbokou byrokraciou. Príliš veľkou byrokraciou na mňa dýcha tento návrh zákona. A ja sa trochu obávam toho, čo je na Slovensku, čoho sme na Slovensku niekedy, aj v minulosti, aj dnes, svedkami, a to toho, že určité nariadenia, v tomto prípade o finančnej kontrole a audite, sa budú napĺňať byrokraticky, administratívne a nebudú mať vecný dopad na výsledok kontrol. Že sa proste budú kontrolovať len samotné procesy a podstata veci bude unikať, tak ako to je napríklad pri verejných obstarávaniach. Veľakrát sa s tým stretneme aj v poslednom období. Kauzy, kde po tom, keď médiá upozornia na určitú kauzu, bolo to v posledných dňoch, napríklad prenájmu kompy, 50 mil., myslím si, že na pätnásť rokov, tak sa osloví, príslušný minister povie, že osloví napríklad Najvyšší kontrolný úrad, a ten potom kontroluje alebo aj ministerská kontrola, kontroluje len samotný proces, či nedošlo k pochybeniu pri samotnom procese. A veľakrát sa zistí, že proces verejného obstarávania bol v súlade so zákonom, ale, ajhľa, podmienky, kritériá sú veľakrát nastavené tak, že sa zúčastní iba jeden súťažiaci alebo dvaja. Najčastejšie, ja mám skúsenosť, že dvaja zúčastnení na tejto súťaži sa, nehovorím o tej konkrétnej, ale aj na ďalších súťažiach, dvaja zúčastnení a tí potom dodajú príslušný tovar a služby za takú cenu, ako keď sa veľakrát môžu dohodnúť. Takže cena výsledná, nakoniec nadhodnotená, ale všetky procesy a zákony boli dodržané. Takže toho sa trošku obávam. A preto, nech sa pán minister nehnevá, ale klub KDH, aj moji kolegovia, nemôžme podporiť tento návrh zákona.
A keď už vystupujem k tomu návrhu zákona, rád by som sa spýtal, lebo aj pán minister to spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, na jednu takú, síce drobnú, záležitosť. Pre tých kolegov, ktorí nepoznajú ten zákon, týmto zákon sa v podstate ruší správa finančnej kontroly, ktorá tu roky fungovala, so sídlom v Bratislave, vo Zvolene, v Košiciach, a zriaďuje sa nový Úrad vládneho auditu a aj v dôvodovej správe sa odvoláva toto opatrenie na ESO. Na reformu ESO, ktorou táto vláda, minister Kaliňák deklaruje, že sa ušetria verejné financie a zlepší sa efektivita štátnej správy. Ja by som sa chcel spýtať, že ako efektívnejšie bude fungovať táto časť verejnej správy, keď sa zrušia tri správy finančnej kontroly a zriadi sa jeden úrad, mimochodom, so sídlom vo Zvolene. To je priamo v § 4 napísané. Ja s tým nemám problém, že ten úrad bude sídliť vo Zvolene. (Reakcia predkladateľa.) Áno, v Prešove by mohol sídliť (vyslovené s pobavením), ale trochu mám problém v tom, že keď sa to napíše do zákona, aby sa napríklad o dva – tri roky nezistilo náhodou, že predsa len máme nejakú voľnú budovu v Košiciach alebo v Prešove a stojí nás menej ako vo Zvolene a príde sa na to, že, alebo v Bratislave, a ten úrad bude potom sídliť fyzicky niekde inde a ten Zvolen len preto, že to máme napísané v zákone, bude musieť akože tam mať jednu tabuľku a bude tam mať dvoch vrátnikov, ktorí budú vyzdvihovať poštu, a bude sa posielať každý deň auto do toho Zvolena pre poštu. Len preto sa pýtam, či to má nejaký meritórny základ, že či naozaj dôjde k nejakému k zefektívneniu tej štátnej správy. Lebo v dôvodovej správe som len si prečítal, lebo ESO, a preto sa ruší správa finančnej kontroly a zavádza sa Úrad vládneho auditu. A samozrejme pri takýchto zmenách vo verejnej správe, tých, ktorých sa to dotýka, a poviem konkrétne, pracovníkov správy finančnej kontroly, samozrejme, sa obávajú tých zmien. Na Slovensku je to tak, že každá zmena vyvoláva obavu u tých obyvateľov alebo pracovníkov, ktorých by sa to malo dotknúť. Oni sa samozrejme obávajú, či táto zmena nevyvolá určité prepúšťanie nepohodlných, nechcem povedať rovno, politicky nepohodlných ľudí. Ja pevne verím, že nie. Že nie, lebo aj z toho, čo som si prečítal, tej roboty na finančnej kontrole a vládnom audite nielen samotného úradu, ale všetkých príslušných ministerstiev a všetkých samosprávnych orgánov bude dosť a dosť. Nieže by som bol za navyšovanie pracovníkov v štátnej správe, to nie, ale pevne verím, že kontroly potrebujeme v tomto štáte viacej a viacej a títo ľudia neprídu o prácu.
A naozaj chcem dúfať, aj keď nepodporím tento návrh zákona, že aj na základe toho v budúcnosti nám Európska komisia nebude takéto čiastky ako teraz, 520 mil., vykazovať korekcií voči Slovensku, lebo to naozaj poškodzuje naše verejné financie. Namiesto toho, že sme mohli tieto financie dostať z Európskej komisie, z európskych fondov, musíme z našich spoločných peňazí túto čiastku zaplatiť.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, spravodajca, dámy a páni, naozaj krátko by som chcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je obsiahly. Naozaj je to veľký, nový zákon, ktorý reaguje aj na nariadenia Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
A týmto návrhom zákona by sa mala dosiahnuť väčšia kontrola, prísnejší audit finančných tokov a finančných operácií, ktoré sú vykonávané slovenskými verejnými inštitúciami, ale ktoré v sebe obsahujú aj použitie, v krátkosti povedané, eurofondov. A naozaj je potrebné, aby sme mali asi lepšiu kontrolu, lepší audit, o čom svedčí, že potrebujeme prísnejšiu kontrolu a prísnejší audit, svedčí o tom miera korekcií, ktoré Európska komisia voči Slovensku k dnešnému dňu v tomto operačnom programe, v programovom období vedie, a to je na úrovni, dámy a páni, 520 mil.; 520 mil. Európska komisia vedie korekcie voči Slovenskej republike. V preklade pre kolegov a pre verejnosť, 520 mil. nám Európska komisia nepreplatí za tie operačné programy a jednotlivé riešené, teda realizované projekty, aby som bol presnejší, za realizované projekty, ktoré boli na Slovensku aj skontrolované, auditované príslušným ministerstvom. A keďže ministerstvo financií audituje a je audítorom aj pre ostatné ministerstvá, takže prešli aj auditom ministerstva financií, a cez to všetko Brusel ich vyhodnotil ako korekcie voči Slovensku. Veľakrát sa za tými korekciami skrýva korupcia, ktorá veľakrát súvisí s tým, ako je na Slovensku realizované verejné obstarávanie týchto jednotlivých operačných programov alebo realizovaných projektov z týchto operačných programov.
Takže veľmi dobre rozumiem tomu, že sa ide sprísniť finančná kontrola a audit, vnútorný audit, že sa tam vstupuje aj do procesu realizovania, a nielen predbežný, konečný, ale aj v priebehu jednotlivých operácií sa bude môcť vstupovať. Tomu rozumiem. Ale keď si viacerí, kolegovia, prečítate a pozriete tento návrh zákona, dýcha to na mňa, nech sa pán minister nehnevá, príliš hlbokou byrokraciou. Príliš veľkou byrokraciou na mňa dýcha tento návrh zákona. A ja sa trochu obávam toho, čo je na Slovensku, čoho sme na Slovensku niekedy, aj v minulosti, aj dnes, svedkami, a to toho, že určité nariadenia, v tomto prípade o finančnej kontrole a audite, sa budú napĺňať byrokraticky, administratívne a nebudú mať vecný dopad na výsledok kontrol. Že sa proste budú kontrolovať len samotné procesy a podstata veci bude unikať, tak ako to je napríklad pri verejných obstarávaniach. Veľakrát sa s tým stretneme aj v poslednom období. Kauzy, kde po tom, keď médiá upozornia na určitú kauzu, bolo to v posledných dňoch, napríklad prenájmu kompy, 50 mil., myslím si, že na pätnásť rokov, tak sa osloví, príslušný minister povie, že osloví napríklad Najvyšší kontrolný úrad, a ten potom kontroluje alebo aj ministerská kontrola, kontroluje len samotný proces, či nedošlo k pochybeniu pri samotnom procese. A veľakrát sa zistí, že proces verejného obstarávania bol v súlade so zákonom, ale, ajhľa, podmienky, kritériá sú veľakrát nastavené tak, že sa zúčastní iba jeden súťažiaci alebo dvaja. Najčastejšie, ja mám skúsenosť, že dvaja zúčastnení na tejto súťaži sa, nehovorím o tej konkrétnej, ale aj na ďalších súťažiach, dvaja zúčastnení a tí potom dodajú príslušný tovar a služby za takú cenu, ako keď sa veľakrát môžu dohodnúť. Takže cena výsledná, nakoniec nadhodnotená, ale všetky procesy a zákony boli dodržané. Takže toho sa trošku obávam. A preto, nech sa pán minister nehnevá, ale klub KDH, aj moji kolegovia, nemôžme podporiť tento návrh zákona.
A keď už vystupujem k tomu návrhu zákona, rád by som sa spýtal, lebo aj pán minister to spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, na jednu takú, síce drobnú, záležitosť. Pre tých kolegov, ktorí nepoznajú ten zákon, týmto zákon sa v podstate ruší správa finančnej kontroly, ktorá tu roky fungovala, so sídlom v Bratislave, vo Zvolene, v Košiciach, a zriaďuje sa nový Úrad vládneho auditu a aj v dôvodovej správe sa odvoláva toto opatrenie na ESO. Na reformu ESO, ktorou táto vláda, minister Kaliňák deklaruje, že sa ušetria verejné financie a zlepší sa efektivita štátnej správy. Ja by som sa chcel spýtať, že ako efektívnejšie bude fungovať táto časť verejnej správy, keď sa zrušia tri správy finančnej kontroly a zriadi sa jeden úrad, mimochodom, so sídlom vo Zvolene. To je priamo v § 4 napísané. Ja s tým nemám problém, že ten úrad bude sídliť vo Zvolene. (Reakcia predkladateľa.) Áno, v Prešove by mohol sídliť (vyslovené s pobavením), ale trochu mám problém v tom, že keď sa to napíše do zákona, aby sa napríklad o dva – tri roky nezistilo náhodou, že predsa len máme nejakú voľnú budovu v Košiciach alebo v Prešove a stojí nás menej ako vo Zvolene a príde sa na to, že, alebo v Bratislave, a ten úrad bude potom sídliť fyzicky niekde inde a ten Zvolen len preto, že to máme napísané v zákone, bude musieť akože tam mať jednu tabuľku a bude tam mať dvoch vrátnikov, ktorí budú vyzdvihovať poštu, a bude sa posielať každý deň auto do toho Zvolena pre poštu. Len preto sa pýtam, či to má nejaký meritórny základ, že či naozaj dôjde k nejakému k zefektívneniu tej štátnej správy. Lebo v dôvodovej správe som len si prečítal, lebo ESO, a preto sa ruší správa finančnej kontroly a zavádza sa Úrad vládneho auditu. A samozrejme pri takýchto zmenách vo verejnej správe, tých, ktorých sa to dotýka, a poviem konkrétne, pracovníkov správy finančnej kontroly, samozrejme, sa obávajú tých zmien. Na Slovensku je to tak, že každá zmena vyvoláva obavu u tých obyvateľov alebo pracovníkov, ktorých by sa to malo dotknúť. Oni sa samozrejme obávajú, či táto zmena nevyvolá určité prepúšťanie nepohodlných, nechcem povedať rovno, politicky nepohodlných ľudí. Ja pevne verím, že nie. Že nie, lebo aj z toho, čo som si prečítal, tej roboty na finančnej kontrole a vládnom audite nielen samotného úradu, ale všetkých príslušných ministerstiev a všetkých samosprávnych orgánov bude dosť a dosť. Nieže by som bol za navyšovanie pracovníkov v štátnej správe, to nie, ale pevne verím, že kontroly potrebujeme v tomto štáte viacej a viacej a títo ľudia neprídu o prácu.
A naozaj chcem dúfať, aj keď nepodporím tento návrh zákona, že aj na základe toho v budúcnosti nám Európska komisia nebude takéto čiastky ako teraz, 520 mil., vykazovať korekcií voči Slovensku, lebo to naozaj poškodzuje naše verejné financie. Namiesto toho, že sme mohli tieto financie dostať z Európskej komisie, z európskych fondov, musíme z našich spoločných peňazí túto čiastku zaplatiť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:03
Uvádzajúci uvádza bod 16:03
Peter KažimírTu chcem povedať, že v podstate vám sa to zdá byrokratické, ale na konci dňa my nerobíme nič iné, len reagujeme na zistenia z minulosti a práve týmto zákonom nastoľujeme systém, ktorý by nemal byť len byrokratický, ale reagujeme v podstate na požiadavky Európskej komisie, ktorej procesy sú samy osebe veľmi byrokratické. Čiže to je také zrkadlo toho, čo sa vyžaduje od nás pri hlavnej kontrole používania čerpania európskych fondov. A to, verte mi, samo osebe má presne tieto znaky, o ktorých hovoríte.
Ale pre nás je naozaj kľúčové, aby sme boli v súlade s tým, čo sa vyžaduje od nás z Bruselu. Aby sme neboli prekvapovaní dodatočnými korekciami aj v budúcom programovacom období, pretože mi verte, ja viem, že je to z lavice opozičného poslanca úplne prirodzené, a verte mi, že za väčšou časťou týchto korekcií je v podstate vývoj alebo zmena metodiky, zmena metodického pohľadu na to, čo a ako sa má urobiť. Vedeli by vám o tom hovoriť starostovia, predstavitelia samosprávy, ktorí mnohí sedia, aj vaši predstavitelia politickí, kde majú v podstate ako keby červenú pečiatku, štempeľ od riadiaceho orgánu alebo od SORA päť – šesť rokov starú, a všetko je inak. Dnes je všetko inak s následkami, samozrejme, na fungovanie, rozpočtové fungovanie danej obce alebo daného vyššieho územného celku. A výsledkom takéhoto konania bude aj mnoho žalôb voči štátu. Pretože vôbec sa nečudujem, a myslím, že to aj ustoja dané obce napríklad, alebo dané vyššie územné celky, jeden župan sedí tuto hore, ktorý by o tom mohol hovoriť, ako je v podstate práve následkom týchto rôznych postupov, kde jeden rokuje to tak a o dva roky je to inak a ako sú vlastne spochybnené finančné toky.
Takže za tým je naozaj snaha zlepšiť kontrolnú činnosť. Verte, že do tejto novely nevstupovali žiadne politické motívy. Novela zákona bola predmetom aj diskusie širokej verejnej odbornej diskusie naprieč politickým spektrom. Je mi ľúto, že máte politický postoj. Možno, keby ste sa mali možnosť viac oboznámiť s tým, tak by sme možno dosiahli aj iný pohľad váš na vec a na novelu tohto zákona.
Snáď ešte by som, pán poslanec, reagoval na správu finančnej kontroly. No, chcem vás informovať, že správa finančnej kontroly v dnešnej podobe nemohla vykonávať audit na ústredných orgánoch a zákonom sa v podstate rozširujú ich pôsobnosti a budú sa môcť teda využiť aj personálne kapacity, ktoré budeme mať a máme stále po celom území Slovenska. A v ďalšom ideme aj audítorov chrániť, to znamená tých interných audítorov, ideme ich chrániť aj prostredníctvom výboru, ktorý v podstate dá väčšiu nezávislosť, aby nemohol šéf danej inštitúcie len tak, keď sa mu znepáči, sa takého nejakého nepríjemného audítora len tak zbaviť zo dňa na deň.
A ak sa pýtate na ESO a prečo Zvolen. Práve úplne logicky, z troch správ finančnej kontroly len vo Zvolene máme vlastnú budovu. A v Košiciach, aj v Bratislave sme v nájmoch. Takže kľúčovo Zvolen z týchto dôvodov. Je to vlastná budova. To znamená, budova štátna. Ale nebudem sa tu tváriť, že nebudeme využívať aj priestory a prenajímať si priestory aj v Bratislave, aj v Košiciach, pretože stále zostanú v podstate aj detašované pracoviská. A kľúčové je to, aby sme proste nadviazali na, jednak na, historicky na dobré skúsenosti s fungovaním správy finančnej kontroly, ale aby sa veci robili po novom aj z hľadiska riadenia a aj z hľadiska náboru ľudí. Pretože ak majú týmto vzniknúť nejaké úspory, a, samozrejme, je to novela z dielne rezortu financií, takže smerujme aj k nim, tak tu verejne prehlasujem, že nemajú ísť na úkor zníženia alebo deficitu, alebo konsolidácie, ale dokonca aj náboru nových audítorov. Pretože treba podotknúť, že je to profesia, ktorá jednak je veľmi dobre platená v súkromnom sektore, a nie je jednoduché si takýchto ľudí vychovať, získať, vychovať a udržať. Takže z tohto pohľadu mám pre vás zlú správu. Predpokladám, že v najbližšom období sa zvýši počet audítorov a kontrolórov, ale pevne verím, že hlavne v spojení s čerpaním európskych fondov, kde hovoríme o miliardových hodnotách, nám toto bude prepáčené. A dúfam, že to bude pre, teda pre dobro veci ako takej.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Tak som to, pán poslanec, už bol povedal pri prvom čítaní, ja vôbec neskrývam fakt, že tento nový zákon je v podstate reakciou aj na to, čo sa stalo minulý rok počas zablokovania čerpania európskych fondov, kde Európska komisia v podstate ako keby na isté obdobie spochybnila kvalitu výkonu tohto auditu, kde viete, že ako minister som rozhodol sa aj urobiť personálnu zmenu, a podarilo sa nám po nejakom krátkom čase troch – štyroch mesiacov v podstate obnoviť dôveru Európskej komisie alebo kontrolných orgánov Európskej komisie v náš audit. A vtedy som bol sľúbil, že prídeme s tzv. malou novelou kontrolnej činnosti. Malú novelu, mám na mysli novelu malej kontrolnej činnosti, to mám na mysli, tú, ktorá podlieha pod rezort financií, lebo máme samozrejme ešte kontrolné orgány, ako je Najvyšší kontrolný úrad alebo aj kontrolnú činnosť vykonáva aj Úrad vlády. K istej koordinácii došlo aj s týmito ďalšími ustanovizňami. A viem si predstaviť, a bude to podľa mňa potom predmetom debát v ďalšom volebnom období, aj veľkú novelizáciu, veľkú reformu kontrolnej činnosti v celej krajine. Myslím si, že aj nový predseda Najvyššieho kontrolného úradu, a takisto, dúfam, že sa s tým stotožní, aj nová vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, sa bude, dúfam, tejto téme venovať, pretože pravdou je, že naša kontrolná činnosť tak trošku akoby zastarala počas tých dvadsiatich, vyše dvadsiatich rokov existencie moderného Slovenska.
Tu chcem povedať, že v podstate vám sa to zdá byrokratické, ale na konci dňa my nerobíme nič iné, len reagujeme na zistenia z minulosti a práve týmto zákonom nastoľujeme systém, ktorý by nemal byť len byrokratický, ale reagujeme v podstate na požiadavky Európskej komisie, ktorej procesy sú samy osebe veľmi byrokratické. Čiže to je také zrkadlo toho, čo sa vyžaduje od nás pri hlavnej kontrole používania čerpania európskych fondov. A to, verte mi, samo osebe má presne tieto znaky, o ktorých hovoríte.
Ale pre nás je naozaj kľúčové, aby sme boli v súlade s tým, čo sa vyžaduje od nás z Bruselu. Aby sme neboli prekvapovaní dodatočnými korekciami aj v budúcom programovacom období, pretože mi verte, ja viem, že je to z lavice opozičného poslanca úplne prirodzené, a verte mi, že za väčšou časťou týchto korekcií je v podstate vývoj alebo zmena metodiky, zmena metodického pohľadu na to, čo a ako sa má urobiť. Vedeli by vám o tom hovoriť starostovia, predstavitelia samosprávy, ktorí mnohí sedia, aj vaši predstavitelia politickí, kde majú v podstate ako keby červenú pečiatku, štempeľ od riadiaceho orgánu alebo od SORA päť – šesť rokov starú, a všetko je inak. Dnes je všetko inak s následkami, samozrejme, na fungovanie, rozpočtové fungovanie danej obce alebo daného vyššieho územného celku. A výsledkom takéhoto konania bude aj mnoho žalôb voči štátu. Pretože vôbec sa nečudujem, a myslím, že to aj ustoja dané obce napríklad, alebo dané vyššie územné celky, jeden župan sedí tuto hore, ktorý by o tom mohol hovoriť, ako je v podstate práve následkom týchto rôznych postupov, kde jeden rokuje to tak a o dva roky je to inak a ako sú vlastne spochybnené finančné toky.
Takže za tým je naozaj snaha zlepšiť kontrolnú činnosť. Verte, že do tejto novely nevstupovali žiadne politické motívy. Novela zákona bola predmetom aj diskusie širokej verejnej odbornej diskusie naprieč politickým spektrom. Je mi ľúto, že máte politický postoj. Možno, keby ste sa mali možnosť viac oboznámiť s tým, tak by sme možno dosiahli aj iný pohľad váš na vec a na novelu tohto zákona.
Snáď ešte by som, pán poslanec, reagoval na správu finančnej kontroly. No, chcem vás informovať, že správa finančnej kontroly v dnešnej podobe nemohla vykonávať audit na ústredných orgánoch a zákonom sa v podstate rozširujú ich pôsobnosti a budú sa môcť teda využiť aj personálne kapacity, ktoré budeme mať a máme stále po celom území Slovenska. A v ďalšom ideme aj audítorov chrániť, to znamená tých interných audítorov, ideme ich chrániť aj prostredníctvom výboru, ktorý v podstate dá väčšiu nezávislosť, aby nemohol šéf danej inštitúcie len tak, keď sa mu znepáči, sa takého nejakého nepríjemného audítora len tak zbaviť zo dňa na deň.
A ak sa pýtate na ESO a prečo Zvolen. Práve úplne logicky, z troch správ finančnej kontroly len vo Zvolene máme vlastnú budovu. A v Košiciach, aj v Bratislave sme v nájmoch. Takže kľúčovo Zvolen z týchto dôvodov. Je to vlastná budova. To znamená, budova štátna. Ale nebudem sa tu tváriť, že nebudeme využívať aj priestory a prenajímať si priestory aj v Bratislave, aj v Košiciach, pretože stále zostanú v podstate aj detašované pracoviská. A kľúčové je to, aby sme proste nadviazali na, jednak na, historicky na dobré skúsenosti s fungovaním správy finančnej kontroly, ale aby sa veci robili po novom aj z hľadiska riadenia a aj z hľadiska náboru ľudí. Pretože ak majú týmto vzniknúť nejaké úspory, a, samozrejme, je to novela z dielne rezortu financií, takže smerujme aj k nim, tak tu verejne prehlasujem, že nemajú ísť na úkor zníženia alebo deficitu, alebo konsolidácie, ale dokonca aj náboru nových audítorov. Pretože treba podotknúť, že je to profesia, ktorá jednak je veľmi dobre platená v súkromnom sektore, a nie je jednoduché si takýchto ľudí vychovať, získať, vychovať a udržať. Takže z tohto pohľadu mám pre vás zlú správu. Predpokladám, že v najbližšom období sa zvýši počet audítorov a kontrolórov, ale pevne verím, že hlavne v spojení s čerpaním európskych fondov, kde hovoríme o miliardových hodnotách, nám toto bude prepáčené. A dúfam, že to bude pre, teda pre dobro veci ako takej.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:11
Zákonná úprava správy pohľadávok...
Zákonná úprava správy pohľadávok štátu okrem iného zaviedla aj povinnosť správcu postúpiť do konca roku 2015 všetky tzv. staré pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli do konca roku 2013, na akciovú spoločnosť, ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu. Nie je žiadnou, opäť žiadnym tajomstvom, že ide o Slovenskú konsolidačnú, akciovú spoločnosť. Vzhľadom na veľké množstvo správcov, ktorých sa táto povinnosť týka, ako aj veľký počet týchto pohľadávok a povedzme otvorene, aj nie veľký poriadok v týchto pohľadávkach pre jednotlivých správcov, navrhujeme, aby sa lehota na postúpenie predĺžila do konca roka 2016.
Zároveň sa navrhuje rozšíriť počet dôvodov, pre ktoré sa pohľadávky štátu nepostupujú na poverenú osobu. To je, reagujeme na žiadosti správcov. A návrh zákona taktiež reaguje na aktuálne zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako sú rekodifikácie občianskeho súdneho konania alebo zmeny v oblasti reštrukturalizačného konania.
Ďakujem.
Ďakujem, pani predsedajúca. Koncom roku 2014 prijal parlament samostatnú právnu úpravu správy pohľadávok štátu, ktorá komplexne upravuje nakladanie a uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o oblasť, ktorá nebola dovtedy zákonom nikdy podrobne regulovaná, bolo zrejmé, že na základe aplikačnej praxe bude potrebné niektoré inštitúcie a zákonné postupy upresňovať.
Zákonná úprava správy pohľadávok štátu okrem iného zaviedla aj povinnosť správcu postúpiť do konca roku 2015 všetky tzv. staré pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli do konca roku 2013, na akciovú spoločnosť, ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu. Nie je žiadnou, opäť žiadnym tajomstvom, že ide o Slovenskú konsolidačnú, akciovú spoločnosť. Vzhľadom na veľké množstvo správcov, ktorých sa táto povinnosť týka, ako aj veľký počet týchto pohľadávok a povedzme otvorene, aj nie veľký poriadok v týchto pohľadávkach pre jednotlivých správcov, navrhujeme, aby sa lehota na postúpenie predĺžila do konca roka 2016.
Zároveň sa navrhuje rozšíriť počet dôvodov, pre ktoré sa pohľadávky štátu nepostupujú na poverenú osobu. To je, reagujeme na žiadosti správcov. A návrh zákona taktiež reaguje na aktuálne zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako sú rekodifikácie občianskeho súdneho konania alebo zmeny v oblasti reštrukturalizačného konania.
Ďakujem.
Autorizovaný