58. schôdza

Pán poslanec Mikloško už odo mňa dostal reakciu, ktorú by som teraz verejne chcel takisto komunikovať. Viete veľmi dobre, že v prípade prekvapení je veľmi ťažké pozitívne reagovať. Hovoríme o legislatíve, ktorá samozrejme ovplyvňuje povolanie stovák až proste vyše tisícky ľudí v krajine. A je mi úplne jasné vzhľadom na profesionálne zameranie pána poslanca, že sa stretol s predstaviteľmi tejto profesie, ktorí ho teda vybavili odborne takýmto konkrétnym legislatívnym textom. A ja môžem len povedať, že je mi ľúto, že s takouto iniciatívou sa neprišlo počas rokovania výboru, alebo aspoň s dostatočným časovým predstihom. Ja rozhodne nie som schopný pri takejto veci teraz reagovať. Mám snáď iba reakciu od svojich kolegov z rezortu financií, podľa ktorých v podstate žiadate o vypustenie medzinárodných audítorských štandardov, ktoré sa používajú v tejto krajine od roku 2006, naprieč teda niekoľkých vlád, ktoré tu od tejto doby boli.
Chcete vypustiť sústavné vzdelávanie? Toto, podľa teda vyjadrenia mojich kolegov, toto vzdelávanie ukladá smernica. Chcete aj vypustiť ustanovenia o úrade pre dohľad, čomu rozumiem a s tým ja zásadne nesúhlasím, lebo to je taký, by som povedal, trvalý spor medzi štátom a audítorskou komorou. To znamená, máme Úrad pre dohľad nad audítormi, ktorý podľa mňa, opäť naprieč niekoľkých vlád podľa mňa veľmi dobre funguje, a z tohto pohľadu vôbec neschovávam náš zámer posilňovať kompetencie tohto úradu, niekedy a v niektorých aspektoch dokonca aj na úkor komory, ktorú vnímam ako profesnú organizáciu, ktorá kľúčovo háji záujmy svojich členov.
Čiže ja jediné, čo môžem v danej situácií povedať, že nesúhlasím s týmto návrhom. A jedine ak by bola zhoda, tak môžme možno požiadať o posunutie hlasovania na to, aby vznikol priestor s kompetentnými ľuďmi z výboru pre financie aj so zástupcami z ministerstva financií, to je maximum, čo môžem v podstate v tejto veci momentálne urobiť. Aj keď vám naznačujem postoj odborný z pohľadu rezortu financií. V tom nie je žiadna politika, to sú, proste to je pohľad na implementáciu. Ale ja som v úvodnom slove, pán poslanec, priamo naznačil, že je tam implementácia smernice, ale aj niektoré veci nad rámec smernice, to nie je žiadne prekvapenie z tohto pohľadu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na vyjadrenie pána ministra chcem požiadať teda o posunutie hlasovania o tomto bode.

Ďakujem pekne. Hlavným zámerom zákona je vytvoriť také prostredie verejnej kontroly a auditu, ktoré poskytne verejnosti uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Tento systém je zároveň jedným z dôležitých nástrojov na odhaľovanie skrytých systémových rizík a na prevenciu kriminality a podvodov. Zároveň sa navrhuje aj v nadväznosti na závery kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pre obce s malým počtom zamestnancov aj efektívnejší spôsob vykonávania finančnej kontroly dvoma osobami tak, aby sa predchádzalo vzniku nedostatkov, nezrovnalostí a podvodov aj pri hospodárení s verejnými financiami obce.
V súvislosti s cieľmi programu ESO sa navrhuje zrušenie troch rozpočtových organizácií ministerstva financií, správ finančnej kontroly s pôsobnosťou v rámci západoslovenského, stredoslovenského a východoslovenského kraja, a zriaďuje sa jeden Úrad vládneho auditu s celoslovenskou pôsobnosťou, rozšírenou o možnosť vykonávať vládny audit aj na ústredných orgánoch štátnej správy so sídlom vo Zvolene.
Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj návrh novely zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ďalej návrh novely zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a návrh novely zákona č. 528/2008 Z. z., zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, úpravy ktorých sú vyvolané týmto návrhom zákona.
K predloženému návrhu vládneho zákona boli predložené aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska parlamentnej legislatívy týkajúce sa legislatívno-technických úprav zákona. Zároveň boli precizované ustanovenia týkajúce sa možnosti vykonávať finančnú kontrolu na mieste alebo vnútorný audit aj vo fondoch, ktoré orgán verejnej správy spravuje.
Súčasťou doplňujúceho návrhu je aj novela devízového zákona č. 202/1995 Z. z., v ktorej sa spresňuje, že od 1. januára 2016 novo zriadený Úrad vládneho auditu bude spravovať pokuty uložené devízovým orgánom namiesto zrušených správ finančnej kontroly.
Dopĺňa sa aj novela zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, v rámci ktorej sa navrhuje, že formy podpory v podobe úverov a pôžičok z pôžičiek z Environmentálneho fondu a Fondu na podporu umenia sa nebudú započítavať do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku. A novela zákona o Environmentálnom fonde z roku č. 587/2004 Z. z., v rámci ktorej sa navrhuje zjednotenie existujúcej terminológie s novým zákonom.
Toľko informácia o predloženom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1695.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1899 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 500 zo dňa 3. novembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 718 zo dňa 4. novembra 2015 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 270 zo dňa 3. novembra 2015. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 47 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 521 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som predniesol spoločnú správu a pri prerokovaní vládneho návrhu zákona predkladané návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, spravodajca, dámy a páni, naozaj krátko by som chcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je obsiahly. Naozaj je to veľký, nový zákon, ktorý reaguje aj na nariadenia Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
A týmto návrhom zákona by sa mala dosiahnuť väčšia kontrola, prísnejší audit finančných tokov a finančných operácií, ktoré sú vykonávané slovenskými verejnými inštitúciami, ale ktoré v sebe obsahujú aj použitie, v krátkosti povedané, eurofondov. A naozaj je potrebné, aby sme mali asi lepšiu kontrolu, lepší audit, o čom svedčí, že potrebujeme prísnejšiu kontrolu a prísnejší audit, svedčí o tom miera korekcií, ktoré Európska komisia voči Slovensku k dnešnému dňu v tomto operačnom programe, v programovom období vedie, a to je na úrovni, dámy a páni, 520 mil.; 520 mil. Európska komisia vedie korekcie voči Slovenskej republike. V preklade pre kolegov a pre verejnosť, 520 mil. nám Európska komisia nepreplatí za tie operačné programy a jednotlivé riešené, teda realizované projekty, aby som bol presnejší, za realizované projekty, ktoré boli na Slovensku aj skontrolované, auditované príslušným ministerstvom. A keďže ministerstvo financií audituje a je audítorom aj pre ostatné ministerstvá, takže prešli aj auditom ministerstva financií, a cez to všetko Brusel ich vyhodnotil ako korekcie voči Slovensku. Veľakrát sa za tými korekciami skrýva korupcia, ktorá veľakrát súvisí s tým, ako je na Slovensku realizované verejné obstarávanie týchto jednotlivých operačných programov alebo realizovaných projektov z týchto operačných programov.
Takže veľmi dobre rozumiem tomu, že sa ide sprísniť finančná kontrola a audit, vnútorný audit, že sa tam vstupuje aj do procesu realizovania, a nielen predbežný, konečný, ale aj v priebehu jednotlivých operácií sa bude môcť vstupovať. Tomu rozumiem. Ale keď si viacerí, kolegovia, prečítate a pozriete tento návrh zákona, dýcha to na mňa, nech sa pán minister nehnevá, príliš hlbokou byrokraciou. Príliš veľkou byrokraciou na mňa dýcha tento návrh zákona. A ja sa trochu obávam toho, čo je na Slovensku, čoho sme na Slovensku niekedy, aj v minulosti, aj dnes, svedkami, a to toho, že určité nariadenia, v tomto prípade o finančnej kontrole a audite, sa budú napĺňať byrokraticky, administratívne a nebudú mať vecný dopad na výsledok kontrol. Že sa proste budú kontrolovať len samotné procesy a podstata veci bude unikať, tak ako to je napríklad pri verejných obstarávaniach. Veľakrát sa s tým stretneme aj v poslednom období. Kauzy, kde po tom, keď médiá upozornia na určitú kauzu, bolo to v posledných dňoch, napríklad prenájmu kompy, 50 mil., myslím si, že na pätnásť rokov, tak sa osloví, príslušný minister povie, že osloví napríklad Najvyšší kontrolný úrad, a ten potom kontroluje alebo aj ministerská kontrola, kontroluje len samotný proces, či nedošlo k pochybeniu pri samotnom procese. A veľakrát sa zistí, že proces verejného obstarávania bol v súlade so zákonom, ale, ajhľa, podmienky, kritériá sú veľakrát nastavené tak, že sa zúčastní iba jeden súťažiaci alebo dvaja. Najčastejšie, ja mám skúsenosť, že dvaja zúčastnení na tejto súťaži sa, nehovorím o tej konkrétnej, ale aj na ďalších súťažiach, dvaja zúčastnení a tí potom dodajú príslušný tovar a služby za takú cenu, ako keď sa veľakrát môžu dohodnúť. Takže cena výsledná, nakoniec nadhodnotená, ale všetky procesy a zákony boli dodržané. Takže toho sa trošku obávam. A preto, nech sa pán minister nehnevá, ale klub KDH, aj moji kolegovia, nemôžme podporiť tento návrh zákona.
A keď už vystupujem k tomu návrhu zákona, rád by som sa spýtal, lebo aj pán minister to spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, na jednu takú, síce drobnú, záležitosť. Pre tých kolegov, ktorí nepoznajú ten zákon, týmto zákon sa v podstate ruší správa finančnej kontroly, ktorá tu roky fungovala, so sídlom v Bratislave, vo Zvolene, v Košiciach, a zriaďuje sa nový Úrad vládneho auditu a aj v dôvodovej správe sa odvoláva toto opatrenie na ESO. Na reformu ESO, ktorou táto vláda, minister Kaliňák deklaruje, že sa ušetria verejné financie a zlepší sa efektivita štátnej správy. Ja by som sa chcel spýtať, že ako efektívnejšie bude fungovať táto časť verejnej správy, keď sa zrušia tri správy finančnej kontroly a zriadi sa jeden úrad, mimochodom, so sídlom vo Zvolene. To je priamo v § 4 napísané. Ja s tým nemám problém, že ten úrad bude sídliť vo Zvolene. (Reakcia predkladateľa.) Áno, v Prešove by mohol sídliť (vyslovené s pobavením), ale trochu mám problém v tom, že keď sa to napíše do zákona, aby sa napríklad o dva – tri roky nezistilo náhodou, že predsa len máme nejakú voľnú budovu v Košiciach alebo v Prešove a stojí nás menej ako vo Zvolene a príde sa na to, že, alebo v Bratislave, a ten úrad bude potom sídliť fyzicky niekde inde a ten Zvolen len preto, že to máme napísané v zákone, bude musieť akože tam mať jednu tabuľku a bude tam mať dvoch vrátnikov, ktorí budú vyzdvihovať poštu, a bude sa posielať každý deň auto do toho Zvolena pre poštu. Len preto sa pýtam, či to má nejaký meritórny základ, že či naozaj dôjde k nejakému k zefektívneniu tej štátnej správy. Lebo v dôvodovej správe som len si prečítal, lebo ESO, a preto sa ruší správa finančnej kontroly a zavádza sa Úrad vládneho auditu. A samozrejme pri takýchto zmenách vo verejnej správe, tých, ktorých sa to dotýka, a poviem konkrétne, pracovníkov správy finančnej kontroly, samozrejme, sa obávajú tých zmien. Na Slovensku je to tak, že každá zmena vyvoláva obavu u tých obyvateľov alebo pracovníkov, ktorých by sa to malo dotknúť. Oni sa samozrejme obávajú, či táto zmena nevyvolá určité prepúšťanie nepohodlných, nechcem povedať rovno, politicky nepohodlných ľudí. Ja pevne verím, že nie. Že nie, lebo aj z toho, čo som si prečítal, tej roboty na finančnej kontrole a vládnom audite nielen samotného úradu, ale všetkých príslušných ministerstiev a všetkých samosprávnych orgánov bude dosť a dosť. Nieže by som bol za navyšovanie pracovníkov v štátnej správe, to nie, ale pevne verím, že kontroly potrebujeme v tomto štáte viacej a viacej a títo ľudia neprídu o prácu.
A naozaj chcem dúfať, aj keď nepodporím tento návrh zákona, že aj na základe toho v budúcnosti nám Európska komisia nebude takéto čiastky ako teraz, 520 mil., vykazovať korekcií voči Slovensku, lebo to naozaj poškodzuje naše verejné financie. Namiesto toho, že sme mohli tieto financie dostať z Európskej komisie, z európskych fondov, musíme z našich spoločných peňazí túto čiastku zaplatiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Tak som to, pán poslanec, už bol povedal pri prvom čítaní, ja vôbec neskrývam fakt, že tento nový zákon je v podstate reakciou aj na to, čo sa stalo minulý rok počas zablokovania čerpania európskych fondov, kde Európska komisia v podstate ako keby na isté obdobie spochybnila kvalitu výkonu tohto auditu, kde viete, že ako minister som rozhodol sa aj urobiť personálnu zmenu, a podarilo sa nám po nejakom krátkom čase troch – štyroch mesiacov v podstate obnoviť dôveru Európskej komisie alebo kontrolných orgánov Európskej komisie v náš audit. A vtedy som bol sľúbil, že prídeme s tzv. malou novelou kontrolnej činnosti. Malú novelu, mám na mysli novelu malej kontrolnej činnosti, to mám na mysli, tú, ktorá podlieha pod rezort financií, lebo máme samozrejme ešte kontrolné orgány, ako je Najvyšší kontrolný úrad alebo aj kontrolnú činnosť vykonáva aj Úrad vlády. K istej koordinácii došlo aj s týmito ďalšími ustanovizňami. A viem si predstaviť, a bude to podľa mňa potom predmetom debát v ďalšom volebnom období, aj veľkú novelizáciu, veľkú reformu kontrolnej činnosti v celej krajine. Myslím si, že aj nový predseda Najvyššieho kontrolného úradu, a takisto, dúfam, že sa s tým stotožní, aj nová vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, sa bude, dúfam, tejto téme venovať, pretože pravdou je, že naša kontrolná činnosť tak trošku akoby zastarala počas tých dvadsiatich, vyše dvadsiatich rokov existencie moderného Slovenska.
Tu chcem povedať, že v podstate vám sa to zdá byrokratické, ale na konci dňa my nerobíme nič iné, len reagujeme na zistenia z minulosti a práve týmto zákonom nastoľujeme systém, ktorý by nemal byť len byrokratický, ale reagujeme v podstate na požiadavky Európskej komisie, ktorej procesy sú samy osebe veľmi byrokratické. Čiže to je také zrkadlo toho, čo sa vyžaduje od nás pri hlavnej kontrole používania čerpania európskych fondov. A to, verte mi, samo osebe má presne tieto znaky, o ktorých hovoríte.
Ale pre nás je naozaj kľúčové, aby sme boli v súlade s tým, čo sa vyžaduje od nás z Bruselu. Aby sme neboli prekvapovaní dodatočnými korekciami aj v budúcom programovacom období, pretože mi verte, ja viem, že je to z lavice opozičného poslanca úplne prirodzené, a verte mi, že za väčšou časťou týchto korekcií je v podstate vývoj alebo zmena metodiky, zmena metodického pohľadu na to, čo a ako sa má urobiť. Vedeli by vám o tom hovoriť starostovia, predstavitelia samosprávy, ktorí mnohí sedia, aj vaši predstavitelia politickí, kde majú v podstate ako keby červenú pečiatku, štempeľ od riadiaceho orgánu alebo od SORA päť – šesť rokov starú, a všetko je inak. Dnes je všetko inak s následkami, samozrejme, na fungovanie, rozpočtové fungovanie danej obce alebo daného vyššieho územného celku. A výsledkom takéhoto konania bude aj mnoho žalôb voči štátu. Pretože vôbec sa nečudujem, a myslím, že to aj ustoja dané obce napríklad, alebo dané vyššie územné celky, jeden župan sedí tuto hore, ktorý by o tom mohol hovoriť, ako je v podstate práve následkom týchto rôznych postupov, kde jeden rokuje to tak a o dva roky je to inak a ako sú vlastne spochybnené finančné toky.
Takže za tým je naozaj snaha zlepšiť kontrolnú činnosť. Verte, že do tejto novely nevstupovali žiadne politické motívy. Novela zákona bola predmetom aj diskusie širokej verejnej odbornej diskusie naprieč politickým spektrom. Je mi ľúto, že máte politický postoj. Možno, keby ste sa mali možnosť viac oboznámiť s tým, tak by sme možno dosiahli aj iný pohľad váš na vec a na novelu tohto zákona.
Snáď ešte by som, pán poslanec, reagoval na správu finančnej kontroly. No, chcem vás informovať, že správa finančnej kontroly v dnešnej podobe nemohla vykonávať audit na ústredných orgánoch a zákonom sa v podstate rozširujú ich pôsobnosti a budú sa môcť teda využiť aj personálne kapacity, ktoré budeme mať a máme stále po celom území Slovenska. A v ďalšom ideme aj audítorov chrániť, to znamená tých interných audítorov, ideme ich chrániť aj prostredníctvom výboru, ktorý v podstate dá väčšiu nezávislosť, aby nemohol šéf danej inštitúcie len tak, keď sa mu znepáči, sa takého nejakého nepríjemného audítora len tak zbaviť zo dňa na deň.
A ak sa pýtate na ESO a prečo Zvolen. Práve úplne logicky, z troch správ finančnej kontroly len vo Zvolene máme vlastnú budovu. A v Košiciach, aj v Bratislave sme v nájmoch. Takže kľúčovo Zvolen z týchto dôvodov. Je to vlastná budova. To znamená, budova štátna. Ale nebudem sa tu tváriť, že nebudeme využívať aj priestory a prenajímať si priestory aj v Bratislave, aj v Košiciach, pretože stále zostanú v podstate aj detašované pracoviská. A kľúčové je to, aby sme proste nadviazali na, jednak na, historicky na dobré skúsenosti s fungovaním správy finančnej kontroly, ale aby sa veci robili po novom aj z hľadiska riadenia a aj z hľadiska náboru ľudí. Pretože ak majú týmto vzniknúť nejaké úspory, a, samozrejme, je to novela z dielne rezortu financií, takže smerujme aj k nim, tak tu verejne prehlasujem, že nemajú ísť na úkor zníženia alebo deficitu, alebo konsolidácie, ale dokonca aj náboru nových audítorov. Pretože treba podotknúť, že je to profesia, ktorá jednak je veľmi dobre platená v súkromnom sektore, a nie je jednoduché si takýchto ľudí vychovať, získať, vychovať a udržať. Takže z tohto pohľadu mám pre vás zlú správu. Predpokladám, že v najbližšom období sa zvýši počet audítorov a kontrolórov, ale pevne verím, že hlavne v spojení s čerpaním európskych fondov, kde hovoríme o miliardových hodnotách, nám toto bude prepáčené. A dúfam, že to bude pre, teda pre dobro veci ako takej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Koncom roku 2014 prijal parlament samostatnú právnu úpravu správy pohľadávok štátu, ktorá komplexne upravuje nakladanie a uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o oblasť, ktorá nebola dovtedy zákonom nikdy podrobne regulovaná, bolo zrejmé, že na základe aplikačnej praxe bude potrebné niektoré inštitúcie a zákonné postupy upresňovať.
Zákonná úprava správy pohľadávok štátu okrem iného zaviedla aj povinnosť správcu postúpiť do konca roku 2015 všetky tzv. staré pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli do konca roku 2013, na akciovú spoločnosť, ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu. Nie je žiadnou, opäť žiadnym tajomstvom, že ide o Slovenskú konsolidačnú, akciovú spoločnosť. Vzhľadom na veľké množstvo správcov, ktorých sa táto povinnosť týka, ako aj veľký počet týchto pohľadávok a povedzme otvorene, aj nie veľký poriadok v týchto pohľadávkach pre jednotlivých správcov, navrhujeme, aby sa lehota na postúpenie predĺžila do konca roka 2016.
Zároveň sa navrhuje rozšíriť počet dôvodov, pre ktoré sa pohľadávky štátu nepostupujú na poverenú osobu. To je, reagujeme na žiadosti správcov. A návrh zákona taktiež reaguje na aktuálne zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako sú rekodifikácie občianskeho súdneho konania alebo zmeny v oblasti reštrukturalizačného konania.
Ďakujem.