58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Do istej miery sa zopakovala rozprava, ktorá bola aj v prvom čítaní, dokonca aj osoby a diskutujúci, z 90 % sa povedalo jedno a to isté čo aj pri prvom čítaní o tomto návrhu.
Môžem konštatovať, bol priestor na výbore hľadať možno iné riešenia, ale, dobre, pokúsim sa zareagovať . Ja by som mal reagovať na komplexnú diskusiu, aby som sa nedotkol aj znova opatrovateľskej služby, keď toľko som k tomu už povedal.
Ale, ak dovolíte, v zákonoch Česko-slovenskej socialistickej republiky je opatrovateľská služba od roku 1965, ktorá potom prešla, išli vývoj a proste tieto veci ďalej. Zhodou okolností tohto roku má jubilejných 50 rokov jestvovania. Za 50 rokov nebolo jedného ministra, ktorý by v priebehu jedného volebného obdobia vytvoril 3 600 nových miest pre týchto opatrovateľov. Je ním Richter. A ja tu žnem za to od vás kritiku. (Potlesk.) Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Za 50 rokov sa toľkoto nových miest nevytvorilo. Takýchto 16-tisíc miest majú obce a mestá spolu na celom Slovensku, ktoré vytvorili a tiež financujú. A toto je k tomu prídavok, nadstavba, pretože je reálna potreba toho, áno, aj ďalej, priatelia.
A trošku ma to prekvapuje, pretože, aj pán poslanec Mihál, aj pán poslanec Brocka, vy rozumiete európskym fondom. Toto nie je posunutie a predĺženie projektu v jednom období. Tu sa končí to obdobie a začína sa nové programovacie obdobie, úplne nové a odlišné. V tom je ten klasický rozdiel, lebo rok 2015 je ten, keď sa končia projekty, jednoducho tu bolo treba nastaviť úplne nové riadiace akty. To sa nedá inak urobiť. Samozrejme, vedel som, kedy sa končí projekt. My dávame jedny z prvých výzev zo všetkých operačných programov, ktoré tu na Slovensku sú. Bude veľa ministerstiev, ktoré ich ani nedajú v tomto roku, lebo nie je na to pripravenosť. My sme včas vydiskutovali tie veci, hoci každý jeden pilotný projekt, a to som zvýraznil aj na výbore, by mal končiť tým, že má nejakú udržateľnosť. Mne je ľúto, že z tých 3 600 miest, či sa týkajú verejného, neverejného, obce, mestá neudržali nič. Ten ďalší projekt bude v značnej miere podmienený tomu, ak sa skončí s európskymi peniazmi, aby sa udržali tie miesta, pretože o tie miesta, samozrejmá vec, je trvalý záujem.
Toľko k tej opatrovateľskej službe, pretože myslím si, že k tomu už toho bolo povedané veľmi, veľmi veľa.
No ak voláme veľakrát po adresnosti, som presvedčený o tom, že v tomto návrhu sme tú adresnosť zabezpečili, tých 80 eur pre obce a mestá, to nie je nejaká bulharská konštanta, to vyplynulo z rokovania so ZMOS-om, to vyplynulo z objektívnych nákladov. Keďže je argumentácia, že však doteraz to nebolo zneužité, pýtam sa celkom logicky: A na čo to je? Nebola tá potreba, my sme dali reálnu potrebu, o 20 eur sme navýšili ten priemer hore, pretože ten život môže prinášať zvýšené náklady a treba, aby sme boli na to pripravení. To znamená, objektívne sme nastavili to kritérium, opakujem, po dohode so ZMOS-om.
Ak je tu záujem, a ten pozmeňujúci návrh k tomu smeruje, a pán poslanec Mihál to aj nahlas povedal, prečo by si prostredníctvom tohto návrhu nemohli obce sanovať svoje problémy a nedostatky v rozpočte? Ale však to hádam nie je o tom?
Na rozdiel od nás, pán exminister Mikloš a vaša vláda, ste obciam zobrali percentá z daní, ktoré išli. My sme im ich vrátili. Našli sme štandardný spôsob, ako pomôcť tým obciam, pretože tú pomoc potrebujú, ale nie tak, aby cez tento projekt si umelo navyšovali nejaké ceny a na základe toho vykrývali ja neviem čo, vývoz smetí. To asi nie... (Potlesk.) Však to je úplný nezmysel.
A práve preto, a to aj napriek tomu, že, pán Mihál, vy ste povedali, aby som nejako niektoré veci neopakoval, môj rezort, za ktorý nesiem zodpovednosť, plní úlohu gestorstva za tie deti vo veku do troch rokov, riešim túto problematiku a vekovú skladbu do troch rokov. Všetko ostatné je tu mimo tohto rezortu. Ak bude pán minister školstva predkladať nejaké veci, bavte sa o tom, hovorte o tom. Ale ja jednoducho nemôžem hovoriť o niečom, na čo nemám mandát, na čo nedostanem súhlas ani Bruselu, pretože, opakujem ešte raz, my riešime problematiku detí vo veku do troch rokov, respektíve do šiestich rokov, pokiaľ majú nejaké zdravotné problémy. To je úplne jednoznačná odpoveď. S tým všetko úzko súvisí. A práve preto sa máme baviť o nejakej inej sume? Aj tých 280 vyplýva z reálneho prieskumu o tom, aké sú na to objektívne náklady po Slovensku. To znamená, sme adresní, sme konkrétni, pokrývame všetky tie náklady.
A treba do toho vidieť aj ďalšiu záležitosť. Toto nie je jednorazový akt. Dva sociálne balíčky riešili predškolské zariadenia. Veď v prvom z nich sme dali pekných pár slušných miliónov na to, aby sa posilnili kapacity predškolských zariadení aj v tomto balíku. Obce a mestá prejavili o toto veľký záujem, čo je celkom prirodzené. Je tu nejaká koncepcia, ktorá hovorí do akého obdobia by problém predškolských zariadení na Slovensku mal byť vykrytý. To znamená, nemali by byť rodičia, ktorí by mali byť odmietnutí s tým, že niet voľných kapacít v predškolských zariadeniach.
A čo je dôležité? Znovu som umocnil túto problematiku zosúladenia rodiny a práce projektom prostredníctvom rodovej rovnosti, ktorá súvisí s tým, že sme takto dali šancu matkám, ktoré majú vytvorené podmienky sa jednoducho zamestnať, aj flexibilne, cez počítač robiť aj z domu alebo na štvorhodinový pracovný úväzok. Dali sme tak dokonca šancu a možnosť aj podporu finančnú pre organizácie, ktoré vytvoria tzv. detské kútiky, možno vo voľakedajšom ponímaní závodné jasle, resp. škôlku, a vytvoria vhodné a bezpečné podmienky pre opatrovanie detí, aby mohli tí rodičia, resp. tá matka, prípadne otec, pokiaľ je na materskej, skôr nastúpiť do práce. My ich nevyháňame od rodiny, preboha, ale vytvárame tie podmienky.
No a úplne konkrétnu odpoveď, ako my riešime problematiku prorodinnej politiky, pán poslanec Brocka, zopakujem, čo som povedal minule, vám sa podaril jeden geniálny kúsok v minulom období, vy ste tu všetky vekové kategórie vyriešili tým, že ste zvýšili dépeháčku. Tak dostali starí, mladí, všetci po nose a platia a museli platiť ďaleko, ďaleko viac. My sme isté kategórie pomenovali a postupne tie veci riešime.
Ale čo je zároveň najdôležitejšie? Viete, ako najlepšie možno pomôcť mladým ľuďom? No pomôžete im tak, že im dáte prácu. My dávame túto prácu, 120-tisíc nových pracovných miest. U nás nezamestnanosť mladých bola 34 %, teraz je 23 %. (Potlesk.) To je odpoveď sociálno-demokratickej vlády, ako riešiť prorodinnú politiku, ako pomáhať mladým ľuďom, opakujem ešte raz, dať im prácu. K tomu smerovali tie opatrenia, pričom treba vidieť tie veci v tom širšom slova zmysle.
Trošku mi je ľúto, že som sa rozohnil pri problematike, ktorá mala byť veľmi, veľmi kľudná, naopak, podporená, preboha, však dávame tým väčšiu šancu a priestor mladým ľuďom, rodinám. To je dneska vraj 2-tisíc a niečo viac rodín? No ak budú tie finančné možnosti lepšie, celkom prirodzene sa očakáva, že môže ich byť viac.
Tú šancu dávame, podporujeme tie mladé rodiny, a preto celkom prirodzene sa uchádzam o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.