58. schôdza

Ďakujem pekne.
Nie sú žiadne faktické poznámky. Týmto sme vyčerpali tú písomnú časť rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Áno, dve mená sú na tabuli: Daniel Lipšic, Helena Mezenská. Uzatváram ďalšiu možnosť.
Pán kolega Lipšic, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, pán minister vystúpil včera až po rozprave a mal také rečnícke otázky, tak sa patrí mu na ne zodpovedať. A jednu vec, ktorú spomínal, je, že dopredu nevieme, ako Ústavný súd rozhodne. To proste nevieme. Ale poznajúc text ústavy a veľmi stabilnú judikatúru Ústavného súdu, tak to vieme s veľkou pravdepodobnosťou povedať.
Pán minister, vy ste boli navrhovateľom zákona pred asi dvomi rokmi; opravte ma, ak sa mýlim; ktorý navrhoval, aby rozhodnutie o námietkach zaujatosti na Ústavnom súde, už rozhodnutia aby v princípe boli právne neúčinné. Ja som vám vtedy povedal, že to je úplne retroaktívne odňať účinok právoplatným rozhodnutiam súdu. Vy ste vtedy tiež argumentovali, a však Ústavný súd rozhodne. No, rozhodol. Viete asi, ako rozhodol, že to je protiústavné. Ešte opakujem ešte raz. Sú aj veci, ktoré sú na hrane, sporné, ale sú veci, ktoré nie sú sporné.
To isté ste obhajovali pri kauze Olejník. Veď nech rozhodne Najvyšší súd, veď však nech posúdi, pričom ste nemali žiadne argumenty pre podanie dovolania. A aj to Najvyšší súd povedal. Dobre, do toho vás asi možno namočila vaša pani štátna tajomníčka, neviem. Ale ste to mali vziať späť, keď ste na to boli upozornený! Čiže to tiež nesvedčí až tak vo váš prospech. A keď bolo zrejmé, že to dovolanie je úplne fiktívne, bez dôvodov akýchkoľvek a nevedeli ste žiadne identifikovať a povedal to Najvyšší súd, čiže nehovorím to ja. Teraz sa situácia znovu opakuje v tomto akoby po tretíkrát, kde hovoríte, však nech Ústavný súd nám možno povie, možno nepovie.
Ste sa včera pýtali, že áno, môže byť prioritný majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie, a otázka znie, že na aké percento sa môže uspokojiť veriteľ. Čo je ešte ústavne prístupné? Päť percent, osemdesiat percent, ste sa tak pýtali rečnícky. Ale veď to judikatúra štrasburského súdu rieši. Nemusíme si dávať tuná hádanky a že kto lepšie vie matematiku. A v princípe ten test z hľadiska štrasburskej judikatúry, ktorú v tomto prípade kopíruje aj Ústavný súd, je, že to nemusí byť. Teraz to prečítam v angličtine najskôr. "The taking of property will require compensation with an amount reasonably related to the value of the property, but public interest considerations may permit reimbursement of less than the full market value."
To znamená, že pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva, čo je tento prípad, samozrejme, tá kompenzácia alebo to, čo si vymôže oprávnená osoba, nemusí byť úplne plná trhová hodnota, ale musí to byť "reasonably related to the value". Čo to znamená? Znamená to v princípe to, že Štrasburg, aj keď je to kazuistika, nikdy za adekvátnu kompenzáciu nepovažoval menej ako 50 percent. Čiže nemusíme špekulovať, že koľko to je, päť? Však uvidíme. Dajme Ústavnému súdu loptičku a nech povie: Päť, dvadsať, osemdesiat? Pozrie sa na oblohu a povie: Štyridsať. Nie, v princípe tie hlavné princípy sú určené.
Takže to je odpoveď na vašu otázku, pán minister, že koľko percent. Lebo tá odpoveď je zodpovedaná v rozhodovacej činnosti štrasburského súdu.
A už včera pri diskusii, ja to nikdy diskusie súkromné nezverejňujem, viacerí vaši poslanci, s ktorými som hovoril, povedali: Áno, jasne, vieme, je to protiústavné. Jasné, že to vieme. Ale, no, tak ideme robiť nejaké gesto. A toto je môj problém. Viete to aj vy, že to je protiústavné. Keď budete hovoriť, však kým nerozhodne Ústavný súd, ale už o tom rozhodoval, o úplne skoro identických prípadoch, kedy bola imunita exekučná pri štáte. Tiež nebola absolútna, tiež nebola absolútna. Som to včera citoval.
Čiže mne sa zdá, že čo jediné môžeme urobiť, dve veci. Určiť prioritný majetok, ktorý naozaj nepodlieha exekúcii. A k tomu bude smerovať môj pozmeňovací návrh.
Lebo ak to necháte v tejto podobe, tak si myslím, že konáte v prospech finančnej skupiny Penta. Konáte v ich prospech preto, aby počas, tým, že sa odloží exekúcia o nejaký možno rok, aby ich pohľadávka bola navýšená ešte o pár miliónov. Ešte o pár miliónov. Úroky z omeškania sú extrémne vysoké. Konáte len v ich záujme a už to kolega spomenul včera. Ja zaujímavé, že ak by naozaj bola ohrozená ich pohľadávka v rozsahu 30 miliónov vaším zákonom, tak by sme tu mali tlačové správy z Digital Parku, ktoré častokrát posielajú do parlamentu, keď sa niečo deje. Naposledy pri kauze, keď sme rozprávali o kauze Gorila. Majú prázdniny, myslíte? Nemajú prázdniny. Sú s tým spokojní. Sú s tým úplne happy, lebo budú mať o pár miliónov na účte viacej vďaka vám. To je problém. A všetci to vie... Všetci. Možnože všetci nie. Ale absolútna väčšina z vás to vie. A preto predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tohoto zákona. Prednesiem ho a potom ho dám pánovi spravodajcovi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení takto:
Bod 1 znie:
1. Za § 28 sa vkladá § 28a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 28a
Majetok nepodliehajúci exekúcii
Exekúcii podľa osobitného predpisu, 19a), nepodlieha majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, slúžiaci na výrobu a rozvod tepla, ako aj majetok, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie výroby a rozvodu tepla."
Poznámka pod čiarou k odkazu 19a) znie:
"19a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov."
Tento pozmeňovací návrh zosúlaďuje text zákona s čl. 20 ústavy a s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, kedy vyníma z exekúcie jednak majetok slúžiaci na rozvod a výrobu tepla a majetok, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie tejto činnosti, teda výroby a rozvozu tepla.
Toto podľa mojej mienky je, by mohlo uspieť v teste proporcionality na Ústavnom súde s tým, že treba urobiť druhú vec, ktorú pre mňa z nepochopiteľných dôvodov odmietate. A by som poprosil vás, pán minister, sa k tomu vyjadriť, že kvôli čomu, aby sa excesívne úroky dohodnuté bývalými manažmentami zdanili v takýchto prípadoch sadzbou 99 percent. Ešte raz. Hovoríme o pohľadávke 30 miliónov eur, z ktorej dve tretiny je príslušenstvo, sú úroky z omeškania. Len niečo menej ako tretina je istina. V poriadku, klasické úroky z omeškania na základe sadzby ECB, jasné. Ale všetko nad to, 20-percentný úrok z omeškania? Veď veriteľovi v tejto kauze ide o to, aby čím neskôr dostali zaplatené. Kto dnes na Slovensku ponúkne komukoľvek 20-percentný úrok? Ktorý občan krajiny si môže zobrať alebo teda vložiť niekam peniaze svoje za 20-percentný úrok? Do ktorej banky? Do ktorých obligácií? Do ničoho.
A keďže Penta má takýto vysoký úrok, tak vy chcete, aby ho dostala zaplatený za dlhší čas, aby tie úroky nabiehali takéto extrémne, aby si to proste užili, aby nedostali 30 miliónov, ale možno 35, 36, možno 40 miliónov. Toto je druhý lex Penta v parlamente. Prvý bol pred tromi rokmi, keď ste riešili bratislavské PPC škandalóznym spôsobom a po verejnom tlaku ste to vzali späť. Čiže v princípe hlasovanie o tomto pozmeňovacom návrhu bude hlasovaním o tom, že či reálne chcete tú pohľadávku zminimalizovať, chrániť teplárne, alebo len chcete nahrávať finančnej skupine ďalšie a ďalšie peniaze. V tomto zmysle totižto je judikatúra Štrasburgu aj Ústavného súdu jednoznačná, jednoznačná.
Vy ste vyňali, ja som sa pýtal včera, vy hovoríte, že vy neviete, však to nevie nikto. Ak by zvyšný majetok teplárne bol v minimálnom rozsahu 15 miliónov euro, tak sa dá uvažovať o tom, že či tam ten proporcionálny aspekt je alebo nie je? To všetci vieme, že tomu tak nie je, lebo stoličky a nábytok nestojí toľko. A vy ste vyňali všetko ostatné, rekreačné chaty, nehnuteľnosti, všetko, všetko, ktoré aj nesúvisí s výrobou tepla. To je problém, že vy môžete mať prioritný majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie, ale nie všetok majetok alebo takmer všetok majetok, ktorým zmaríte na 90 % uspokojenie pohľadávky ako súčasť vlastníckeho práva.
Ja sa už opakujem stále a vy nemáte žiadne argumenty a obávam sa, že ani nemôžte mať. A vy ako právnik si podľa mojej mienky poškodzujete svoju vlastnú reputáciu. Ale áno, žiaľ. Obávam sa, že ste to už robili aj v minulých prípadoch, a tie všeobecné vyhlásenia, že však rozhodne Ústavný súd, ale sú prípady, keď na základe judikatúry a textu ústavy je jasné, ako rozhodne. Ak by ste dneska podľa dnes platnej ústavy predĺžili lehotu zadržania na osem dní, môžete povedať, však nech Ústavný súd rozhodne, však ktovie, rozhodne. No ale, keď v ústave sú dva dni alebo štyri, tak čo rozhodne? Však vieme, ako rozhodne. Toto je ten prípad, ktorý je evidentný, úplne evidentný. A myslím si, že po tom, ako to bolo viackrát povedané, tak o tom viete, vedia o tom vaši poslanci. Sami za mnou prišli mi to povedať, že však áno, je to tak. A robíte to len preto, aby nabiehali extrémne úroky jednej finančnej skupine. A potom Ústavný súd rozhodne o rok a vy poviete, no vidíte, my sme naozaj nechceli, my sme nechceli. A nevedeli sme, ako Ústavný súd rozhodne, lebo však tam sa asi hádže mincou. A preto, preto teraz to zaplatiť musíme. Áno, zaplatíme viac, ale my sme to bránili do poslednej kvapky krvi.
Opak je pravdou. Opak je pravdou. Ak podporíte v tom pôvodnom texte návrh zákona, podporíte ho s vedomím a úmyslom prihrať Pente ďalšie milióny. Nič viac a nič menej. A pri vašom hlasovaní sa ukáže, či to je reálne a bude reálne alebo nie. Ja som povedal, tá výzva je každému poslancovi, platí. Ak naozaj nevieme, ako Ústavný súd rozhodne, stavme sa! (Rečník sa obrátil na ministra a takto pokračoval v rozprave.)
Pán minister, stavme sa! Ak vy tvrdíte, že je to ústavné, však predpokladám, je to absolútne. Stavme sa! Nemám s tým problém. Už som tu dvakrát spomínal, ako sa veľmi mýlite v evidentných veciach a tiež ste mali rovnakú rétoriku. Však nech rozhodnú súdy. A rozhodli súdy. A rozhodli. Ale v evidentných veciach. Čo povedal v kauze Olejník Najvyšší súd, pán minister? Čo povedal v kauze Olejník Najvyšší súd, pán minister? Povedal, minister spravodlivosti nepredložil jediný argument, jediný argument, pre ktorý by skutkový stav zistený nižšími súdmi bol zistený zle.
Že vás to baví, pán minister! Vy ste prišli na ministerstvo spravodlivosti ako rešpektovaný právnik podľa mojej mienky, šéf advokátskej komory. A prídete do parlamentu so zákonmi, o ktorých viete ako právnik, že sú protiústavné a plníte stranícku úlohu. (Reakcia ministra.)
Prečo by som to rozprával poslancom? Vám to rozprávam. S vami diskutujem. Vy ste navrhovateľ, prepánajána! (Reakcia ministra.) Ale vystupujte, kedy chcete, ja to smerujem na vás, lebo vy ste navrhovateľ, sa mi zdá. A je vám to možnože trápne, že ste navrhovateľ v tejto veci, ale je to vaša voľba. A myslím si, že, ale to ma až tak nezaujíma, že robíte zle svojej reputácii. Čo ma viacej zaujíma ako vaša reputácia, je naozaj to, že tento zákon, týmto zákonom prihrávate v tomto škandalóznom spore ešte viacej peňazí skupine, ktorá by nemala mať žiadne peniaze. A to je najväčší problém. A preto by ste ten zákon buď mali stiahnuť, alebo ho upraviť tak... (Reakcia ministra.) Čo je v zákone o rokovacom poriadku? Že poslanec, ktorý vystupuje, nemôže oslovovať navrhovateľa? To sa vám zdá? (Reakcia ministra.) Nie, to je absolútne práveže s rokovacím poriadkom v súlade a vy, keďže ste v argumentačnej núdzi, žiaľ, nie prvýkrát, žiaľ, nie prvýkrát, tak vám to je nepríjemné. Ale to mňa tiež najmenej zaujíma.
Ešte raz. To hlasovanie bude kľúčové. Ja pozmeňujúci návrh dávam pánovi spravodajcovi (rečník podal spravodajcovi podklady) a budete hlasovať pri plnom vedomí, za čo hlasujete a aké to bude mať následky. A áno, kto to navrhoval včera, že prijmime uznesenie, že ak to Ústavný súd zruší a tá pohľadávka potom bude navýšená, bude navýšená o desať miliónov, či sú ochotní poslanci spoločne a nerozdielne tú škodu znášať? By sme inak hlasovali asi v parlamente zrazu, by to inak dopadlo. To, samozrejme, možné nie je a poslanci hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie nenesú žiadnu. Aj keď si myslím... (reakcia ministra); no ešte raz. No, ideme aj do toho? No, lebo nie je právna úprava, pán minister, a ste ju nikdy nepredniesli, upraviť hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov. Ono to ide, ono sa to, samozrejme, že dá. Ono sa to, samozrejme, že dá. Ale poslanci ju nemajú. A nehovorím, že by to bolo ľahké navrhnúť, ale myslím si, že by poslanci inak hlasovali, ak by za svoje hlasovania niesli, niesli, niesli.
Vy si myslíte, že len pokladníčka v Tescu má hmotnú zodpovednosť? Vidíte a ja si; podľa dnešného právneho stavu áno. Nezdá sa vám to byť, už to bolo navrhnuté v parlamente asi päťkrát, pán minister, nesledujete tu rokovanie, ale ja vám tie návrhy pošlem, samozrejme, a ja si myslím, že práve je absurdné, že hmotnú zodpovednosť má pokladníčka v Tescu, áno, a nemá ju vrcholný predstaviteľ exekutívy. To si myslím, že je v našom právnom systéme absurdné, a kvôli tomu a kvôli tomu tu boli návrhy, bolo ich niekoľko, na zavedenie hmotnej zodpovednosti. Určite vám to nájdu rešerše veľmi ľahko vaši zamestnanci, ale vaši poslanci ich odmietli. To je trošku problém.
To nie sú vaši poslanci? Tak vaši kolegovia zo strany SMER, alebo už neviem, ako to mám, keď sa od nich chcete dištancovať, však urobte, čo chcete. Vaši poslanci som myslel, poslanci vlády. Takže, pán minister, budem ani nieže s netrpezlivosťou očakávať vaše určite nie vystúpenie v rozprave, na to odvahu nenájdete ani dnes, ale záverečné slovo, lebo tento zákon je úplne evidentne protiústavný. Všetci to vieme a prihrávate ním niekoľko miliónov eur finančnej skupine, ktorá ten spor nemala nikdy vyhrať! Je to špekulatívny spor a vy im len nahrávate ďalej, aby získala na tom ešte viacej. Ale je to tak!
Takže vás chcem požiadať o podporu pozmeňovacieho návrhu a o to, aby v tejto verzii potom zákon mohol byť daný do súladu s textom ústavy a s článkom 20.

Na vystúpenie pána poslanca Lipšica sú dve faktické.
Nech sa páči, Maroš Kondrót s prvou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Lipšic, ja len pre pamiatku chcem pripomenúť, že bývalé vedenie BAT-ky vyhralo spor s Pentou, vyhralo spor s Pentou vo veľmi podobnom, obdobnom prípade, a keď Najvyšší súd rozhodol, že má BAT-ka pravdu, tak vaša vláda vymenila vedenie. Váš kolega vo vláde, neboli ste vy náhodou minister spravodlivosti vtedy? Veď Palo Rusko, myslím, vtedy vymenil vedenie BAT-ky, dal tam nové vedenie, ktoré podpísalo tzv. ... zmluvu, čiže ešte raz ju prepracovali. Podpísali novú zmluvu, ktorá sa už nedala vyhrať, ani sa nevyhrala, a toto je to, čo máme dneska na stole. Ktovie, prečo to tak spravili a podpísali tie vysoké a nevhodné úroky. Váš manažment. Čiže vy ste prihrali biznis Pente! Vaša vláda, vaši ľudia, áno, aj s tými úrokmi, so všetkým a dneska sa tvárite ako spasiteľ. Čiže treba len toto pripomenúť, že toto všetko sa udialo.
Čiže nie my nahrávame biznis Pente, ale biznis Pente bol nahratý za vašej vlády, keď vy ste robili ministra spravodlivosti! Neviem, myslím, že ste neboli v parlamente, že ste boli ministrom spravodlivosti a vláda o tomto rozhodovala. Takže len pre pamiatku toto by som pripomenul.
Ďakujem.

S faktickou Martin Poliačik.

Ďakujem.
Pán kolega, ja k meritu v zásade súhlasím, ale čo ma zaujalo, bola tá, čo ma zaujalo, bola tá vsuvka, ktorá sa týkala rokovacieho poriadku, lebo ja som bol v tom, že ešte stále sme v parlamentnej republike, čo znamená v parlamentnej demokracii, čo znamená, že člen vlády, zvlášť nestraník teda, ktorý má čistý mandát, že neprešiel voľbami, čistý mandát od tohto parlamentu, je tu nato, aby si obhájil čokoľvek, s čím sem príde. A tým pádom rečník za rečníckym pultom hovorí síce k plénu, ale zároveň úplne legitímne má rozprávať k predkladateľovi, pretože on sem s tým prišiel. A ak on vyžaduje upresnenie od predsedajúceho a zároveň neustále rozpráva počas vystúpenia na rozprávajúceho poslanca, tak skôr by mi prišlo patričné možnože od vedenia parlamentu upozorniť, Daniel, predkladateľa, aby rešpektoval parlamentnú demokraciu a stav vecí a vypočul si ticho, ako môj otec hovorí, šúchajúcimi nohami, čo mu Národná rada chce povedať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktické, nech sa páči, Daniel Lipšic.

No, mne tiež prišlo zvláštne, sa mi to teda ešte nestalo, že by minister, ktorý tu zastupuje vládu s návrhom vládneho zákona, namietal, že je oslovovaný v rámci rozpravy k vládnemu zákonu, ktorý sem priniesol. To teda sa priznám, že neviem celkom, že čo malo znamenať tento nový druh folklóru, ale v poriadku. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)
Ale chcel som k tomu, čo hovoril pán poslanec Kondrót. Pán poslanec, aj vy ste poslancom, ktorý vie, kde tá právna úprava skončí, aké bude mať dôsledky. Viete to veľmi dobre. A to, že jediné, čo viete spomenúť, je, že môj bývalý kolega, o ktorom som nikdy nemal veľkú mienku, vo vláde Pavol Rusko, a s ktorým som mal strašné spory vo vláde, že on zmenil vedenie BAT-ky, tak to je moja zodpovednosť, tak to len dokazuje, že vy neviete už ničím iným argumentovať. Nemal nikto vo vláde väčšie spory s Palom Ruskom pri investíciách, zverejňovaní zmlúv, iks ďalších veciach, boli to aj verejne známe spory, ako ja. A vy mne teraz dávate za zodpovednosť jeho rozhodnutia, možno aj zlé? To myslíte vážne?
No toto podľa mojej mienky ako dokazuje, že vy neviete už argumentovať pri tomto zákone ničím, tak už si vymyslíte takú proste konštrukciu, ktorá so mnou nemá nič spoločné. Žiaľ.
Čo by ma zaujímalo, keby sa niekto postavil a povedal, prečo je tá úprava v poriadku a prečo ju Ústavný súd nezruší. Ale to všetci viete, že možné povedať nie je, a všetci viete, že to robíte len kvôli tomu, aby ste mohli povedať, že riešime, riešime, ale reálne, čo vyriešite, je niekoľko ďalších miliónov finančnej skupine Penta. A keď budete hlasovať za, pán poslanec Kondrót, tak vaším hlasovaním im tie milióny prihráte! Nie tým, čo urobil Rusko a niekto iný, ale vaším hlasom, aj vaším hlasom.

Ďakujem pekne. 
Poslednou rečníčkou prihlásenou do rozpravy je pani Helena Mezenská. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opäť vystupujem v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorého hlavným cieľom, ako sa uvádza, je zabezpečiť a zaviesť inštitút exekučnej imunity na majetok teplární pre prípad, nie pre prípad, ale vlastne pre prehratý spor, kde je potrebné vysporiadať pohľadávku v objeme 30 miliónov eur.
Prebehlo skrátené legislatívne konanie, prebehlo prvé čítanie. K druhému čítaniu bolo, samozrejme, pripravené aj rokovanie na hospodárskom výbore a ja som sa v tomto procese, ako tento legislatívny proces prebiehal, domnievala, že postupne získam čoraz viac informácií, ktoré ma utvrdia v tom, že ten zámer chrániť štátny majetok je naozaj čistý a úprimný. Avšak dnes aj po rokovaní hospodárskeho výboru môžem povedať, že nie som o nič múdrejšia a aj u mňa, tak ako u iných poslancov, ktorí vystúpili, pretrváva pochybnosť o tom, čo je hlavným zmyslom a čo je hlavným motívom pre takto pripravený a predložený zákon.
Na základe toho, ako vystúpili aj iní poslanci, a naozaj sa môžem domnievať na základe aj toho môjho dopytu na hospodárskom výbore, že tu kľudne môže ísť o zastretú, skrytú dohodu medzi súdnou mocou, medzi finančnou skupinou Pentou a medzi zástupcami príslušných ministerských orgánov. Naozaj to budí dojem, že na úkor záujmov a ochrany záujmov spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a na úkor odberateľov, spotrebiteľov tepla sa týmto zákonom dosiahne a prihrá obchod v objeme 30 miliónov pre spomínanú spoločnosť Paroplyn Holdings Limited. Mnohí to tu hovorovo prezentujú, pre spoločnosť Penta. A toto je pre mňa veľmi vážnym varovným signálom, ktorý ma opäť len utvrdzuje v tom, že je potrebné rokovanie o tomto návrhu zákona zastaviť a naozaj zamyslieť sa nad tým, ako inak postupovať v záujme nielen ochrany štátneho majetku, ale aj v záujme ochrany prostriedkov, ktoré tak či tak bude musieť tejto spoločnosti, s ktorou štát prehral, uhradiť.
Ja som sa pýtala na to, akým spôsobom bude vlastne úhrada plynúca z prehraného sporu spoločnosti, s ktorou prehral štát, uhradená. A k tomuto môjmu dopytu, k tejto mojej otázke ja som nedostala jednoznačnú odpoveď. Ak dnes pripravujeme dielčí návrh, čiastočné riešenie, ktoré dokážem pochopiť, prijať aj schváliť, a snažíme sa zaviesť inštitút exekučnej imunity na existujúci nehnuteľný majetok a finančné prostriedky štátneho podniku, otázkou stále nezodpovedanou ostáva otázka, čo bude predmetom vysporiadania tohto dlhu. Čo teda bude to, čo nebude chránené exekučnou imunitou? Kto tento prehratý spor zaplatí? Budú to opäť občania? Budú to opäť obyvatelia, ktorým zvýšime cenu tepla? Alebo to pôjde na úkor ekonomiky Bratislavskej teplárenskej spoločnosti? Ak takéto debaty o tom, či to zaplatia občania alebo teplárenská spoločnosť, dnes mimovoľne na hospodárskom výbore neformálne prebiehali, ja sa teda pýtam, či takýto záväzok, že prehratým súdnym sporom nebudú v konečnom dôsledku poznačení sami spotrebitelia, nemá byť súčasťou aj tohto pripraveného vládneho návrhu zákona. A k tomuto ja nemám jasnú odpoveď.
Ja vidím, že tento vládny návrh zákona v princípe a v zásade v konečnom dôsledku chráni záujem spoločnosti, ktorá súdny spor so štátom vyhrala. Ale kde a ako budú chránené záujmy občanov, spotrebiteľov tepla? Čo mne dá zábezpeku toho, že prehratý súdny spor a čiastka vo výške 30 miliónov nebude prenesená do zvýšených cien tepla? Je to legitímna otázka a možno naozaj na ňu vecne nie je príslušný, aby odpovedal pán minister spravodlivosti. Naozaj tu mal sedieť podľa môjho názoru minister hospodárstva, ale túto otázku, ak ma chcete presvedčiť o úprimnosti predkladaného zámeru, túto otázku je potrebné zodpovedať. Kto tých 30 miliónov eur zaplatí?
My sme tu na ochranu občianskeho záujmu. Sme tu na ochranu, ak teda ideme cez rozmer tepelnej energetiky, na ochranu konečných prijímateľov tepla. Na ochranu prijímateľov služieb vo verejnom záujme. Pre mňa je vôbec na margo tohto celého prípadu aj tohto vládneho návrhu zákona zvláštne, až absurdné, ako je možné, že štátny podnik prehrá súdny spor. A sú len dve možnosti, alebo právny tím, právne oddelenie, právni zástupcovia štátneho podniku sú nekompetentní viesť takýto súdny spor až do takých dôsledkov, že štátny podnik prehráva tento spor, alebo pri podpise zmluvy bola osoba, ktorá bola nekompetentná, prípadne konala na objednávku dotknutej spoločnosti. V oboch prípadoch mi chýba vyvodenie zodpovednosti.
To je presne to, na čo tu upozorňujeme dlhodobo. Postih, zodpovednosť, či už verejných funkcionárov alebo zástupcov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v prípade rozhodnutí, v ktorých pochybili a ktorých dopady musia znášať ako škodu občania. Štát, občania. Takže je naozaj na škodu veci, že takýto zákon, ktorý by postihoval a ktorý by vnášal zodpovednosť na verejných funkcionárov, na zástupcov verejných podnikov, jednoducho prijatý nemáme. A je to nemorálne, nekorektné, ak takýmito prehratými spormi v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade dohodnutými obchodmi v prospech existujúcej finančnej skupiny poznamenávame a poškodzujeme samotných občanov.
Dnes mi zástupca ministerstva hospodárstva vyslovil a proklamoval, že nemám mať zbytočné obavy, že spotrebitelia nebudú poznačení úhradou tohto dlhu a bude zabezpečená kontrola cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby spotrebitelia neznášali úhradu sporu zvýšením spotrebiteľských cien. Ale to bol len proklamovaný čisto ústne vyslovený záväzok, ktorý pokiaľ nie je súčasťou predloženého vládneho návrhu pre mňa nemá absolútne žiadnu relevanciu. Môže sa to stať, ale vôbec sa tento proklamovaný záväzok nemusí naplniť.
Rovnako som dnes na hospodárskom výbore bola ubezpečovaná, že ak mám domnienku o tom, že môže v atmosfére takého tajomna a neúplných informácií dochádzať prípadne aj k tichej privatizácii, príprave na tichú privatizáciu toho posledného, čo štátu ostalo, a to sú štátne teplárenské spoločnosti, tak že mám akože tieto úvahy, nepripisovať týmto úvahám a domnienkam žiaden význam. Avšak ja o tom nie som úplne ubezpečená, pretože ak si pozriem ešte raz § 28a Majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, ja nemám istotu, že do tohto súboru majetku, ktorý nebude podliehať exekúcii, nepatrí aj hnuteľný majetok držiteľa povolenia, ktorý je vymedzený alebo ktorého súčasťou sú tepelnoenergetické zariadenia, tepelnoenergetické rozvody, ktoré sú potrebné a sú základnou výbavou teplárenskej spoločnosti. Toto v zákone ošetrené nie je.
Bola som ubezpečovaná, že je to zahrnuté do tohto príslušného paragrafu, ale ako pozerám, tak pozerám, pod bodom C nie je taxatívne presne ustanovené, že do škály do predmetu nepostihnuteľného majetku exekúciou patrí aj hnuteľný majetok, podľa môjho názoru ktorý predstavujú práve tepelnoenergetické zariadenia aj rozvody. Je to nevyjasnená otázka, naozaj tento zákon aj celý zámer uskutočňovaného legislatívneho procesu je nezrejmý, je nejasný.
A to je aj dôvod, prečo ja tento vládny návrh zákona nepodporím. Síce leitmotív je pomenovaný správne, vzbudzuje vieru v to alebo možno nádej v to, že je tu snaha chrániť štátny majetok, ale ak to ten-ktorý poslanec rozmení na drobné, ak túto situáciu podrobnejšie analyzuje, zaujíma sa o detaily, tak určite na základe neúplných, nepresných, nejasných informácií nemôže byť pripravený spôsobile a plnohodnotne v plnom informovanom súhlase rozhodnúť o jeho podpore.
Záverom si v druhom čítaní ja dovolím prečítať aj návrh, ktorému primárne venoval svoju pozornosť kolega Jozef Viskupič, a je to pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prislúcha k zákonu o tepelnej energetike a ktorý sa týka úpravy možnosti odpájania či už domácností, alebo bytových domov od centrálnych zásobovateľov teplom. V podstate tento zákon aj keď úplne a vecne nesúvisí s predkladaným návrhom zákona predkladanom v skrátenom legislatívnom konaní, súvisí vlastne s možnosťou úpravy slobody výberu spotrebiteľa medzi rôznymi formami dodávky tepla. Pre krátkosť času, aby som viac ani nezdržiavala, ho prečítam.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 9 sa za slovo "sa" vkladá slovo "primerane"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie nedostatku súčasnej nejednoznačnej platnej právnej úpravy § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike, keďže sa v nej neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 (upravujúcom výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW) postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane, čo sa v praxi prejavuje nejednotným postupom pri rozhodovaní obcí, mestských častí v oblasti tepelnej energetiky. Právna úprava platná do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku 2014 ustanovovala, že obec má pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 10 sa vypúšťa prvá veta a v druhej vete sa vypúšťa slovo "súčasne"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona o tepelnej energetike a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy.
Dodávateľ by po schválení predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území už nebol priamo v zmysle osobitného zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona. Výlučne dodávateľ by tak už nemohol prostredníctvom jeho záväzného stanoviska brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
3. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 13, ktoré znejú:
"1. § 17 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
2. V § 18 ods. 4 písm. a) úvodnej vete sa na začiatku vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
3. V § 18 ods. 4 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovači tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
4. V § 18 ods. 4 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "vykurovanie" sa vkladajú slová "alebo alternatívne prístroje merajúce spotrebu tepla".
5. V § 18 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Nákladovú efektívnosť podľa odseku 4 písm. a) posudzuje ministerstvo z pohľadu konečného spotrebiteľa na základe údajov poskytovaných vlastníkom budovy."
6. V § 18 ods. 7 písm. e) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
7. V § 18 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "alebo z alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
8. V § 18 ods. 8 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívny prístroj merajúci spotrebu tepla".
9. V § 18 ods. 8 písm. d) sa slovo "alebo" za slovom "meradla" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovača tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
10. V § 18 ods. 9 sa za slovo "Dodávateľ" vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
11. § 18 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti obstarania, zapojenia, udržiavania a overovania určených meradiel, o nákladovej efektívnosti obstarania určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, o prípustnosti alternatívnych nákladovo efektívnych spôsobov merania spotreby tepla u konečných spotrebiteľov a o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo, a rozsah a spôsob vybavenia konečných spotrebiteľov prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
12. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodávateľ je najmenej raz do roka na základe písomnej žiadosti odberateľa povinný do 30 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti odberateľovi písomne preukázať, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodáva tomuto odberateľovi; ak tak neurobí, má sa za to, že vo svojej dodávke tepla dodáva odberateľovi menej ako 10 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie."
13. V § 20 ods. 4 sa za slovo "výpočtu" vkladajú čiarka a slová "ako aj spôsob preukazovania množstva tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodávateľom a dodávaného odberateľovi".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Precizujú sa ustanovenia zákona, pričom je dodržaný súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení. Ide o snahu docieliť jednoznačnú právnu úpravu, na základe ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môžu koneční spotrebitelia využívať na meranie spotreby tepla iné meracie prístroje ako určené meradlá a pomerové rozdeľovače tepla. Predpokladom možnosti používať alternatívne meracie prístroje u konečných spotrebiteľov je podľa práva Európskej únie preukázanie nákladovej neefektívnosti pomerových rozdeľovačov tepla členským štátom.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa z podobného dôvodu ako v Českej republike dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia. Vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 18 ods. 12 návrhu zákona by mali byť ustanovené objektívne pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, ako aj jednotné podmienky prípustnosti alternatívnych prístrojov merajúcich spotrebu tepla u konečných spotrebiteľov.
4. V čl. I bode 2 sa doterajší text § 38ab označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
"(2) Konanie o vydanie osvedčenia a konanie o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona.
(3) Na konanie podľa osobitného predpisu súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Ak bolo v konaní podľa prvej vety do dňa vyhlásenia tohto zákona vydané záväzné stanovisko dodávateľa podľa § 12 ods. 10, toto stanovisko stráca platnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
(4) Všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17 ods. 9, § 18 ods. 12 a § 20 ods. 4 vydá ministerstvo tak, aby nadobudli účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti tohto zákona."
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladám priamo vám, pán spravodajca, a verím, že ak sa našla politická vôľa na to, aby sa upravili záväzky a hlavne ochránil exekučnou imunitou majetok štátneho podniku, tak sa rovnako nájde vôľa pre to, aby sa spotrebitelia pred prípadným zneužívaním dominancie centrálneho dodávateľa aj v dôsledku prehratých súdnych sporov s ťarchou 30 miliónov vedeli chrániť možnosťou slobodného výberu a prechodu od centrálneho dodávateľa k alternatívnemu riešeniu pri zabezpečení teplom. Takému alternatívnemu riešeniu, ktorý som sa snažila naznačiť a prezentovať v pripravenom a predloženom odovzdanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.