58. schôdza

Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bol som určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Otvorte, prosím pekne, pán predsedajúci, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Tak ako som sľúbil, trošku to rozvedieme. Takže, kto má uši, nech počúva, kto má oči, nech pozerá.
Vlastníctvo. Áno, vlastníctvo k pôde je problémové v našej krajine a musím povedať, že za tých 50 rokov socializmu sme na vzťah k pôde celkom zanevreli a ten vzťah k pôde, tak ako mali naši rodičia alebo prarodičia, bojím sa, že táto generácia nemá. Uvedomujeme si to vôbec, že my sme to dostali iba akože do správy od toho najvyššieho? Sme dostali od neho, aby sme spravovali túto zem? Ako ju spravujeme? – pýtam sa. Akým spôsobom sa o ňu staráme, aby ďalšia generácia mohla pokračovať v gazdovaní na našich pozemkoch? Respektíve ako utužujeme to vlastnícke právo, ktoré by malo byť dedené po ďalšie generácie, keď už sme ju v tej správe raz dostali? Bojím sa, že máme toľko zádrheľov, toľko, by som povedal, že hluchých miest pri výkone či už vlastníckeho a užívacieho práva, že to je až neskutočné.
Pýtam sa, mali by sme komplikovať život v tejto oblasti cez naše zákony alebo ho zjednodušovať? Mali by sme utvrdzovať právo vlastníka na výkon jeho vlastníckeho práva alebo ho zanedbávať a nejakým spôsobom negovať? Myslím si, že demokracia bola aj o tom, aby sme napravili túto vážnu, by som povedal, krivdu, ktorá bola socializmom spáchaná. Užívacie právo počas celého socializmu bolo nadradené vlastníckemu právu. Vážení, ešte raz opakujem, užívacie právo bolo nadradené vlastníckemu právu. Nechcem v tom pokračovať a verím, že ani vy, pretože máme to aj v ústave, že vlastnícke právo je nedotknuteľné a dedičstvo je, je garantované.
Neviem, či si uvedomujete, vážení občania Slovenska, že v roku ´91 bol prijatý zákon o pôde. Zákon o pôde 229/1991, jeho účinnosť je od 24. júna 1991. Viete, čo sa píše v § 2 ods. 1? Citujem: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak." Myslím, že jasne čitateľný paragraf.
Pýtam sa, ako je to možné, že v dnešnom roku 2015 nemajú mnohé užívateľské subjekty podpísané nájomné zmluvy? Nehovorím o tom, že ani nevyplácajú tieto nájomné zmluvy, hoci aj s nimi majú. Ako je to možné? Dodneska vidím pred svojimi očami rok 1991, respektíve ´92, keď dochádzalo k transformácii družstiev. Zákon 42/1991, keď si dobre pamätám. Pamätám si, ako ich agronómovia a predstavitelia družstiev išli na bývalú geodéziu, teraz správu katastra, a celé pozemnoknižné vložky kopírovali, aby vedeli transformovať družstvo, respektíve privatizovať štátny majetok. Neskutočné haldy papierov, aby mali to, tak ako to zákon ukladal. Inak sa nemohli transformovať a privatizovať. Pýtam sa, ako je to možné, že dneska tento vzťah chcú anulovať a nemajú ho dotiahnutý do konca tak, ako to má byť? Pritom na tieto pozemky, samozrejme, že idú čerpať dotácie. Myslím si, že to je doslova, že podvod na našich vlastníkoch, a mali by sme to vnímať, že túto krivdu by sme mali aj legislatívne odstrániť.
Áno, pravdou je, že mať vlastníctvo znamená aj práva, aj povinnosti. Nie iba práva, ale aj povinnosti. Pýtam sa, aká bola osveta? Aká bola osveta po páde socializmu, čo môže vlastník pôdy, s touto pôdou ďalej ako nakladať? My sme to nemali, dátum nejaký, ktorý by povedal, že od dneska už môžeš gazdovať iba ty, nikto iný nemôže gazdovať. Tak to nejakým spôsobom nenápadne prešlo do tých foriem, ktoré dneska tu máme v tých agropodnikateľských subjektoch. A pokiaľ sa dneska chcete dostať ku pôde, máte smolu. Nedostanete sa, nedostanete sa, pretože zabetonuvávame znovu to užívacie právo cez nájomné zmluvy, ktoré boli prijaté, žiaľ, aj v tomto parlamente, na 15, 25, relatívne že 30 rokov s tým, že výpovedná lehota je tam rok pred ubehnutím tejto lehoty, ak máte na dobu určitú.
Myslím si, že znovu ideme späť a užívacie právo bude nad vlastníckym, a to by sme nemali dopustiť (rečník si odkašľal), pardon.
Ak si niekto myslí, že niečo preskočí, tak nepreskočíme nič. Nenahraditeľných už tu bolo dosť. A ja si spomínam, aký bol prístup v deväťdesiatych rokoch k vlastníkom jednotlivých transformovaných alebo privatizovaných poľnohospodárskych subjektoch. Už som to raz tu spomínal. Poviem, ako moja rodina preberala poľnohospodársky dvor. Štátny majetok Lipany, hovorím otvorene, kde v novembri ´92 to brali, že robíme sabotáž, a policajti prišli s pištoľami na nás, že preberáme si vlastný majetok. Pritom sme chceli povedať, že štátny majetok gazduje ešte ďalších sto rokov, dáme ti celý náš majetok, ktorý sme nie privatizáciou, ale poctivou prácou našich predkov 120 rokov dávali dokopy, a socializmus nám to v 47., v 48. vzal. Reakcia predstaviteľov štátnych majetkov bola: vrátime váš majetok iba cez našu mŕtvolu. A pri tom sme chceli iba obyčajnú "nájomnú zmluvu", že vy ste užívateľ a ja som vlastník. A hanbím sa, že do dnešného dňa si tento štát, s týmto sa nevysporiadal, a dodneska cítime krivdy, ktoré sú robené na vlastníkoch z titulu užívania ich pôdy cudzími subjektmi, o ktorých ani nevedia, že ich užívajú a nemajú nájomné zmluvy.
Nevyhovárajme sa na rozdrobené vlastníctvo. Nevyhovárajme sa na to, pretože zákony, ktoré toto rozdrobené vlastníctvo by mali sceľovať, tu máme od roku 1991, zákon o pozemkových úpravách. Poslanci, ktorí boli v tejto snemovni, si uvedomovali, že je problém, tak prijímali zákony v deväťdesiatych rokoch, aby sme urobili aj register. To znamená, aby sme vedeli, čo tu máme, aby sme prijímali aj to, že tu budeme komasovať, aj to, že budeme zveľaďovať ten poľnohospodársky pôdny fond verejnoprospešnými zariadeniami. Idea bola krásna. Ja som vtedy bol radový pracovník pozemkového úradu a musím povedať, že do piatich rokov reštitúcie dokončíme, do desiatich ROEP-ky a pozemkové do pätnásť. To bola vízia ministerských pracovníkov a štátnych zamestnancov pozemkových úradov. Dodneska sa hanbím, že nie sú reštitúcie dokončené, ROEP-ky, ešte máme nejakých 30 katastrálnych území a pozemkové úpravy máme možnože na jednej sedmine územia. Ostatné sa nedejú.
Takže, vážení, výhovorka, že nebudem vedieť, koho nájsť, kto je vlastníkom, neplatí, neberiem, pretože v zákone aj neznámi vlastníci sú ošetrení. Kým? No Slovenským pozemkovým fondom. Aj keď vám niekto zomrie a nemáte dedičské konanie, nastupuje Slovenský pozemkový fond. To znamená, je tu možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu a Slovenský pozemkový fond, ktorý vlastne zastupuje vás, to znamená, je to príjem do štátu, respektíve do tejto organizácie, ktorý sa potom, ten zisk, rozdeľuje na iné, myslím, že zmysluplné využitie.
Takže, vážení, uvedomme si, že v politike by to malo byť o tom, či dáme, alebo nedáme pomocnú ruku. Keď si myslíte, že budeme raz dávať odpočet, či pani Radičovej, či pánu Ficovi, či pánu Mečiarovi. Asi nie. Asi tomu najvyššiemu, ktorý sa opýta, že: a, páni kolegovia, keď ste boli v Národnej rade v roku 2015, ako ste dali pomocnú ruku vlastníkovi, na ktorého pozemkoch sa nejaký agropodnikateľ obohacoval iba z titulu toho, že sme ho nezaviazali zákonom, aby podpísal nájomnú zmluvu a zároveň aj v tejto zmluve realizoval platby, za čo boli dojednané?
Keď hovoríme, že všetko ide cez peniaze, možnože aj ten vzťah, lebo teraz mať peniaze je "in", samozrejme, a každý ide cez mŕtvoly, doslova, tak sa pýtam, či by tento vzťah nebolo možné k pôde navrátiť aj tým, že dotácie by dostával vlastník, nie užívateľ. A či ich, tú pôdu, obrobí sám alebo v nejakej inej, iným človekom alebo organizáciou, to by bolo na ňom. Pretože každá pôda, v akejkoľvek kultúre je, tak má svoj režim. A je to iba o tých kontrolných orgánoch, ktoré by tento režim dosledovali, alebo nedosledovali.
Takže myslím si, že možnosti sú tu, ako to zlepšiť, aj ten vzťah k pôde, možnože cez tie peniaze. A keď mi poviete, že to je technicky nerealizovateľné, tak myslím si, že pri súčasnej technike, ktorú tu máme, máme tu notebooky a kadejaké facebooky a všetko možné a analogicky kadejakých programov do bludu, neni problém.
Môžem vám povedať jedno, že národ by to asi ocenil, pretože pokiaľ nevieme, čo tu máme, koľko tu máme izieb v našej krajine, to znamená, koľko tu máme parciel, akých tu máme vlastníkov, kto tu užíva, tak je tu asi podľa mňa chaos. A my sme v postavení opačne ako západná Európa. U nás 90 % pozemkov je v užívaní. To znamená, vlastníci ju neužívajú. Iba 10 % vlastníkov užíva vlastnú pôdu. A to je nonsens. A ja by som bol najradšej, keby sa to obrátilo. A tak to bolo za oných čias, keď sme spred ´48. roku gazdovali, a v súčasnosti je to veľký problém. Áno, preto som rád, že pán minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek vybojoval 84 mil. z eurofondov na pozemkové úpravy. Bodaj by ich minul celé do roku 2020. Ale tak, ako momentálne bolo aj na výbore tlmočené, že niečo je v rozpočte a niečo je naplánované nejako ináč, tak neviem, kde by to ešte mohlo sa preukázať, pretože aj eurofondy do rozpočtu spadajú. Zatiaľ nejakú tú jeho dobrú vôľu, že by začal každý rok nejakých 10 mil. míňať na pozemkové úpravy, nevidím a prakticky sme už v prvom roku čerpania týchto eurofondov.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby ste napriek politickým spektrom, pretože toto si myslím, že zasahuje všetkých voličov, všetkých občanov, každý, kto má nejaké vlastnícke právo k pôde, by mal mať aj z tejto pôdy to právo čerpať nejaký ten úžitok, z tejto pôdy a mali by sme my ako legislatívci v Národnej rade dopomôcť, aby ten vzťah bol transparentný raz a navždy. Raz a navždy. A chcem veriť, že vaše svedomie vám povie, že áno, mali by sme s tým urobiť poriadok a povedať, že: vlastník, nech sa páči, máš to tu a môžeš s týmto nakladať.
Ďakujem pekne. Žiadam o vašu podporu. Neviem, či ešte budem mať tú česť vystúpiť v tomto parlamente, takže bolo mi cťou, že som mohol zastupovať svojich, teda voličov a občanov Slovenskej republiky všetkých. Pokiaľ v mojich vystúpeniach niekto zareagoval alebo sa cítil byť ukrivdený, tak sa ospravedlňujem, pretože snažil som sa vecne pristupovať k problémom a odborne. A chcem veriť, že poslanci, ktorí nastúpia možnože po nás, alebo v ďalších volebných obdobiach, budú slúžiť občanom tak, ako dávajú sľub na Ústavu Slovenskej republiky, keď vstupujú do Národnej rady, či už z regiónu východu, stredu alebo západného Slovenska.
Takže, vážení kolegovia, ďakujem pekne za spoluprácu. Verím, že aj tento zákon nájde vo vašom svedomí určitú odozvu a napriek politickým spektrom ho podporíme. Budem končiť tak ako stále. Predkovia vám odkazujú, že: Slováci, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Simon.

Pán kolega Fecko, musím trošku zareagovať na to, čo ste vystúpili. Naozaj, podmienilo ma k tomu to vaše vystúpenie, že za tie roky, čo sa urobilo v Národnej rade. Keby som položil otázku, že koľko rokov si tu, tak odpoveď je šesť. Ja som dvakrát toľko. Ale mnohokrát darmo v tejto Národnej rade človek chce dobré veci, keď niet na to sily väčšiny. Môže to tu odznieť desaťkrát, keď nie je na to vôľa.
Na Slovensku v pozemkovom práve najväčší problém je jeho rozdrobenosť, ktorú sme zdedili od Márie Terézie z Rakúska-Uhorska. Keď tu poviete, že, slovo Maďar, každému sa zježí srsť na chrbte, každému Slovákovi. Ale, nedajboh, sa vzdať uhorského práva. To som stále hovoril, že jednoducho Slovensko potrebuje modernú pozemkovú reformu, vrátane aj zmeny spôsobu dedenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, pretože bez toho ani tie pozemkové úpravy nám nepomôžu. Lebo dnes ich scelíme, a zajtra nám ich notári rozdelia na také isté malé švíky a takisto sa na tom nebude dať hospodáriť. To je ten skutočný problém.
A dovoľ, aby som ešte vec povedal, tie pozemkové úpravy. Ďakuješ pánovi ministrovi. Vieš, kde pôjde väčšina tých peňazí? Na poľné cesty, lebo tie sa vonku dnes obstarávajú, a nie na scelenie pozemkov. Lebo biznis je tam, kde Váhostav môže stavať.
Ďakujem.

S reakciou na faktické pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán kolega za reakciu tvoju. Samozrejme, že beriem, ty si bol ministrom, ja som ešte ministrom nemal tú česť byť. Takže beriem tak, že máš asi väčší prehľad o týchto, ako pán kolega Radošovský napríklad, čo bol štátnym tajomníkom, samozrejme, že boli ste už doma v tejto oblasti. Takže áno, som ten, ktorý je tu už piaty rok, 5. 7. som to oslávil. A musím povedať, že áno, treba dotiahnuť legislatívu do bodky, aj čo sa týka toho dedenia, ako si spomínal, že niečo scelíme, a notári to následne o dva, tri, päť rokov rozdelia. To znamená, áno, dať, že keď určíme nejakú lehotu, nie 50 árov, nie 20 árov, vyššiu, pokiaľ to už raz bolo po pozemkových úpravách, tak ďalšie dedičské konanie, ktoré bude toto robiť, neni možné, musia sa dojednať ľudia v tej rodine, keď budú dediť. Tak to mali v Čechách a fungovalo to. Takže myslím si, že dalo by sa s tým niečo robiť, len musíme si my povedať, čo tu chceme vlastne s tým robiť. Zatiaľ to nejako nevidím.
A tie poľné cesty? No, pán kolega, na to tu asi bude tá nejaká opozícia, aby kričala, kam to pôjde, kam to nepôjde, pokiaľ bude vládna strana SMER nominovať ministra pôdohospodárstva. Takže asi tak.
Ďakujem pekne za tvoju reakciu.

Ďakujem pekne. V rozprave ešte vystúpi pán spravodajca.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím takú krátku reakciu, takú krátku reakciu z poznania a zo skúseností, ktoré teda už mám a už sa teda rátajú na dlhšie obdobie.
Reparát reštitučného zákona, reparát zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, reparát o kúpe poľnohospodárskej pôdy alebo nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, stoštyridsiatka, nie je možný, lebo jednoducho mocní tohto štátu to prosto nechcú, vyhovuje im to. Náprava je možná a stane sa po skúsenostiach z minulého storočia, ktoré skončilo len pred pätnástimi rokmi, len pred pätnástimi rokmi, ale sme nepoučiteľní, iba mimoriadnou udalosťou: revolúcia alebo vojna. Nie je to tak ďaleko. Neoprávneným užívateľom prajem to, čo zažil môj dedo, oprávnený užívateľ, vlastník, bohatý, ale skromný a poctivý chlap, ktorý skončil tak, že ako osemdesiatročný si ešte chodil privyrobiť na družstvo, pretože z penzie, ktorú dostal, nemohol žiť. Prajem to aj súčasným užívateľom, ktorí nechápu vlastníkov a nechcú ich nikdy pochopiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spravodajcu pán poslanec Fecko.