58. schôdza

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou registrujem pani poslankyňu Šípošovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť podať faktickú poznámku.
Slovo má pani poslankyňa Šípošová.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomu bodu alebo k tomu faktu, ktorý pán poslanec Viskupič nazval vyvodzovanie politickej zodpovednosti. To znamená spôsob, ktorým by akoby mali byť vyvodené dôsledky, následky nesprávneho podľa nášho návrhu snáď trestného konania, teda správania.
A ja si myslím, že to vyvodzovanie politickej zodpovednosti ani u nás nefunguje. Má príliš mäkučké kritériá a nájde sa vždycky 99 % dôvodov proti tomu, aby sa vôbec uplatnilo takéto vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Je to skôr výnimočná záležitosť.
Ja si myslím, že takáto právna úprava má aj preventívny charakter. Ja nie som ten, ktorý horuje za vysoké tresty a za trestanie za každú cenu, ale má to aj preventívnu funkciu práve preto, že sme ľudia a máme - a hovorí sa - ľudský faktor, zlyhanie ľudského faktora. Ten ľudský faktor je viacej v strehu, keď má takú hrozbu pred sebou. Takže nie je to primárne pre mňa o treste, ale o prevencii.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Áno, moment vyvodzovania politickej zodpovednosti nabral v rámci debaty ako termín taký nános, že je to skôr politická nezodpovednosť, a preto jej vyvodenie často ľudia vnímajú ako slovnú vatu v rámci vyjadrení mnohých zodpovedných ľudí, pretože na konci dňa, ak niekoho berieme na zodpovednosť a chce sa zakryť niečím, tak povie, že na konci dňa prichádza politická zodpovednosť.
Okrem preventívneho účinku toho, čo ustanovujeme v rámci zákona, si myslím, že on je aj ochranný pre verejného funkcionára, pretože z druhej strany, ak sa na to pozrieme, že príde nejaký skupinový, lobistický alebo individuálny záujem nejakého lobistu a tá zodpovedná osoba mu povie, ja si kvôli tvojmu návrhu, ktorý my teraz dávaš a ktorý by som mal urobiť a ide v príkrom rozpore s verejným záujmom, sadnúť nepôjdem alebo nepôjdem do väzenia, tak okrem preventívneho účinku a účinku odstrašujúcemu je to aj ochranný prvok tej osoby proti možným skupinovým záujmom a proti tomu, že by mohol v tej argumentácii, ak vykonáva nejakú verejnú funkciu, použiť to, že nemôže konať proti verejnému záujmu nielen z dôvodov svojho presvedčenia a svedomia, ale aj z dôvodu toho, že mu hrozí osobný trest.
Čiže pridávam k tvojim dôvodom okrem odstrašujúcej úlohy trestu a prevencie aj ochrannú funkciu verejného funkcionára, ak by naša právna úprava bola prijatá.
Ďakujem.

Teraz k správe vystúpi poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomuto návrhu zákona. Viackrát sme sa už pokúšali a, samozrejme, hovorí sa o tom už aj v iných politických kruhoch a iných politických subjektoch, avšak málo sa snaží pretaviť tieto reči priamo do praxe.
My sme sa už párkrát pokúšali predložiť tento návrh zákona, resp. túto novelu a skutočne nám ide o to, pretože sme toho svedkami a vidíme to v praxi, čo sa v reáli deje. Niektorí, nazvem to, menej zodpovední vedúci predstavitelia, či už štátu, alebo aj samospráv, sa správajú tak, ako keby majetok, ktorý spravujú, bol akoby ich majetkom. Ľudia si ich zvolia alebo niekto ich menuje do funkcie a oni potom tento majetok spravujú. Samozrejme, tí ktorí sú volení v demokratických voľbách, majú pozíciu o trošku inú, pretože sa starajú o majetok ľudí, ktorí im dali dôveru a aj týmto sa zodpovedajú.
To znamená, že v najhoršom prípade po ďalších štyroch rokoch vo funkcii ho jednoducho do takejto funkcie nezvolia. Čo však s tým, keď ten majetok, ktorý mali v správe, akýmsi spôsobom prehajdákajú. A mali sme tu prípady, kedy napríklad v rámci eurofondov sa mali postaviť alebo zveľadiť určité časti miest, obcí, námestí a namiesto štandardných, bežných lavičiek sa dali spraviť lavičky, ktorej jedna hodnota jednej je 8-tisíc eur. Samozrejme, že potom takéto financie nie sú uznateľným výdavkom a jednoducho tieto peniaze boli stiahnuté. Keďže firma tieto investície realizovala, tak, samozrejme, musela dostať zaplatené. Tieto peniaze však už išli z rozpočtu danej samosprávy. A to sa nejedná o malé čiastky, pretože, povedzme si, že napríklad takých 150-tisíc pre obec či mesto je dosť veľký peniaz na to, aby z toho mohli realizovať úplne iné opatrenia. Dnes sa väčšina občanov sťažuje na to, že máme nekvalitné cesty, teda nekvalitnú dopravnú infraštruktúru, že máme málo miest v škôlkach, že nemáme zrekonštruované školy, škôlky, sociálne zariadenia a podobne. Všetky takéto peniaze mohli byť investované práve takýmto spôsobom. Ale nemohli alebo nemôžu, pretože niekto sa jednoducho správal nezodpovedne a nezodpovedným prístupom pripravil takto mesto alebo samosprávu o takéto financie.
Samozrejme, všetko je v poriadku, pretože stala sa chyba, a akurát nám nepreplatili eurofondy. Ale s tými eurofondmi sa počítalo. Aj v tom projekte sa počítalo, ale nepočítalo sa s tým, že tam prídu lavičky, ktoré sú možno aj stonásobne nadhodnotené. Takže toto sú tie prípady, a, samozrejme, je ich kopec, kedy by mal dotyčný šéf samosprávy - v tomto prípade primátor alebo starosta - byť postihnutý za to, že pripravil svoju samosprávu povedzme o 150-tisíc eur. A to nie je skutočne málo. Možno sa, samozrejme, z toho vykrúti, že však ale mali sme v rozpočte toľko, no tak teraz nedáme tamtej mestskej časti, teraz vám tam nespravíme to detské ihrisko, čo sme vám sľúbili, musíte počkať, až o pár rokov. Takže možno sa z toho vykecá, ale v každom prípade nič sa mu nestane.
Iná pozícia je úradníkov v štátnej správe. Aj tu máme ľudí, ktorí sú nominovaní povedzme aj do podnikov s majetkovou účasťou štátu, či už stopercentnou, alebo iným percentuálnym zastúpením, tie však, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve štátu, tak majú jednoznačnú pozíciu. A títo nominanti tam potom spravujú v podstate majetok štátu. A tento by mali opäť spravovať čo najlepšie, aby štátu prinášal čo najviac. Pretože okrem toho, že tam ľudia pracujú, majú svoje výplaty, platia dane, tak zisk z týchto štátnych podnikov prúdi pre štát. To znamená, že na správu štátu, ktorá je službou pre občanov. To znamená, že ak sa človek na tomto mieste nespráva zodpovedne, takisto by mal byť určitým spôsobom postihnutý. Ako sme však svedkami, v mnohých prípadoch naše zákony sú v tomto ohľade vágne a nedokonalé a tým pádom sme neboli ešte ani svedkami, aby za takýto podobný skutok bol niekto nejakým spôsobom trestnoprávne postihnutý. Každý to, samozrejme, považuje, že však to v dobrom úmysle, niekto mu uverí, áno, a potom takýto človek nie je postihnutý.
Preto sme sa rozhodli, že nájdeme lepšie riešenie, aby aj orgány, ktoré majú na starosti vyšetrovanie takýchto činov, nemali zviazané ruky, ale práve naopak, aby dostali do rúk nástroj, ktorým by mohli efektívnejšie postihovať takéto osoby. A ako to už bolo spomínané aj kolegom Viskupičom, aj kolegom Mičovským, je to v prvom rade nástroj prevencie, pretože ak viem, že budem za svoje činy postihnutý, a už teraz jednoduchším spôsobom aj dokázateľnejšie, tak určite sa budem báť narábať s majetkom, ktorý mi bol zverený, takýmto zlým spôsobom.
Takže v prvom rade to má preventívny charakter, no a v druhom rade to má aj represívny charakter, pretože skutočne, ak sa nájde takýto človek, ktorý amorálnym spôsobom nakladá a nesvedomito a nezodpovedne s majetkom, ktorý mu bol zverený, jednoznačne má byť za to postihnutý a za svoje činy si má niesť svoju vlastnú osobnú zodpovednosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, a verím, teda že sa nám podarí predsa len na záver volebného obdobia presadiť túto normu. Jedna myšlienka úplne záverečná.
Veľmi často sa v tejto súvislosti zjavila výhrada, že predsi keby takýto zákon platil, tak by sa nenašiel človek, ktorý by zobral na seba tú ťarchu, aby mohol vykonávať verejnú funkciu, a my sme vždy odpovedali a odpovedáme aj dnes rovnako. Práveže každý statočný človek, ktorý verejnú funkciu chce vykonávať naozaj v súlade s tým, ako sa vykonávať má, ju o to skôr môže zobrať, pretože bude vedieť, že nikto s politickým nátlakom naňho nebude môcť prísť, a keby prišiel, tak povieme: "Ale, vážený pán nadriadený, veď ty za mňa sedieť nepôjdeš, ani platiť to nebudeš."
V tomto je čaro tohto zákona, a preto prosíme, aby bol zobratý s plnou vážnosťou na vedomie.
Ďakujem.

Pani spravodajkyňa? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač parlamentná 1809). Návrh na pridelenie a prerokovanie výborov je v rozhodnutí 1815.
Za skupinu poslancov, mám informáciu, že pán Matovič bude... (reakcia z pléna), pán Viskupič. Ste, pán poslanec, člen skupiny poslancov?
Nech sa páči, máte slovo a uveďte tento návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1809.)

Ďakujem. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť do zákona, Trestného zákona č. 308/2005 Z. z. tzv. novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa vytvorí prvýkrát skutočná trestnoprávna ochrana pre malých živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im často nevyplácali faktúry za ich vykonanú prácu, keďže z titulu malých podnikateľov majú veľmi obmedzené možnosti, ako sa pri vymáhaní svojich peňazí, nezaplatených faktúr súdnou cestou účinne brániť. Myslím si, že aj na druhej strane sme svedkami a boli sme opakovane svedkami toho, že veľké firmy dokonca vo svojich priamo nákladových položkách s tým, že malým živnostníkom a malým dodávateľom nezaplatia, s čím vlastne vopred rátali.
Návrhom zákona teda chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore, a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich existenčná alebo finančná likvidácia. V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým podnikateľom alebo subdodávateľom, ako ich často voláme, nebudú nijako postihnuteľní. Tento návrh ide cestou možného trestného postihnutia.
V súčasnosti v Trestnom zákone majú právnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci tzv. nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry aspoň v rozsahu ceny práce nemajú. Novelou § 340a a 340b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v neskorších predpisoch sa síce ustanovili lehoty na splatnosť peňažného záväzku, avšak toto nerieši podstatu problému, a to podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr už za odvedenú prácu alebo dodanú službu.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto budúceho trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti svojej vlastnej ako podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Ide teda o sanovanie obrovského a mohutného problému nášho živnostníckeho sveta, ktorý sa opakovane dostáva často aj na rokovanie tohto pléna. Kauzy ako TSS Grade, Váhostav a Doprastav by mohli byť raz a navždy sanované aj tým, že by konanie, ktoré voči malým živnostníkom a podnikateľom uplatňujú veľkí hráči, boli pod trestnoprávnou sankciou.
Ďakujem.