58. schôdza

Áno, moment vyvodzovania politickej zodpovednosti nabral v rámci debaty ako termín taký nános, že je to skôr politická nezodpovednosť, a preto jej vyvodenie často ľudia vnímajú ako slovnú vatu v rámci vyjadrení mnohých zodpovedných ľudí, pretože na konci dňa, ak niekoho berieme na zodpovednosť a chce sa zakryť niečím, tak povie, že na konci dňa prichádza politická zodpovednosť.
Okrem preventívneho účinku toho, čo ustanovujeme v rámci zákona, si myslím, že on je aj ochranný pre verejného funkcionára, pretože z druhej strany, ak sa na to pozrieme, že príde nejaký skupinový, lobistický alebo individuálny záujem nejakého lobistu a tá zodpovedná osoba mu povie, ja si kvôli tvojmu návrhu, ktorý my teraz dávaš a ktorý by som mal urobiť a ide v príkrom rozpore s verejným záujmom, sadnúť nepôjdem alebo nepôjdem do väzenia, tak okrem preventívneho účinku a účinku odstrašujúcemu je to aj ochranný prvok tej osoby proti možným skupinovým záujmom a proti tomu, že by mohol v tej argumentácii, ak vykonáva nejakú verejnú funkciu, použiť to, že nemôže konať proti verejnému záujmu nielen z dôvodov svojho presvedčenia a svedomia, ale aj z dôvodu toho, že mu hrozí osobný trest.
Čiže pridávam k tvojim dôvodom okrem odstrašujúcej úlohy trestu a prevencie aj ochrannú funkciu verejného funkcionára, ak by naša právna úprava bola prijatá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomuto návrhu zákona. Viackrát sme sa už pokúšali a, samozrejme, hovorí sa o tom už aj v iných politických kruhoch a iných politických subjektoch, avšak málo sa snaží pretaviť tieto reči priamo do praxe.
My sme sa už párkrát pokúšali predložiť tento návrh zákona, resp. túto novelu a skutočne nám ide o to, pretože sme toho svedkami a vidíme to v praxi, čo sa v reáli deje. Niektorí, nazvem to, menej zodpovední vedúci predstavitelia, či už štátu, alebo aj samospráv, sa správajú tak, ako keby majetok, ktorý spravujú, bol akoby ich majetkom. Ľudia si ich zvolia alebo niekto ich menuje do funkcie a oni potom tento majetok spravujú. Samozrejme, tí ktorí sú volení v demokratických voľbách, majú pozíciu o trošku inú, pretože sa starajú o majetok ľudí, ktorí im dali dôveru a aj týmto sa zodpovedajú.
To znamená, že v najhoršom prípade po ďalších štyroch rokoch vo funkcii ho jednoducho do takejto funkcie nezvolia. Čo však s tým, keď ten majetok, ktorý mali v správe, akýmsi spôsobom prehajdákajú. A mali sme tu prípady, kedy napríklad v rámci eurofondov sa mali postaviť alebo zveľadiť určité časti miest, obcí, námestí a namiesto štandardných, bežných lavičiek sa dali spraviť lavičky, ktorej jedna hodnota jednej je 8-tisíc eur. Samozrejme, že potom takéto financie nie sú uznateľným výdavkom a jednoducho tieto peniaze boli stiahnuté. Keďže firma tieto investície realizovala, tak, samozrejme, musela dostať zaplatené. Tieto peniaze však už išli z rozpočtu danej samosprávy. A to sa nejedná o malé čiastky, pretože, povedzme si, že napríklad takých 150-tisíc pre obec či mesto je dosť veľký peniaz na to, aby z toho mohli realizovať úplne iné opatrenia. Dnes sa väčšina občanov sťažuje na to, že máme nekvalitné cesty, teda nekvalitnú dopravnú infraštruktúru, že máme málo miest v škôlkach, že nemáme zrekonštruované školy, škôlky, sociálne zariadenia a podobne. Všetky takéto peniaze mohli byť investované práve takýmto spôsobom. Ale nemohli alebo nemôžu, pretože niekto sa jednoducho správal nezodpovedne a nezodpovedným prístupom pripravil takto mesto alebo samosprávu o takéto financie.
Samozrejme, všetko je v poriadku, pretože stala sa chyba, a akurát nám nepreplatili eurofondy. Ale s tými eurofondmi sa počítalo. Aj v tom projekte sa počítalo, ale nepočítalo sa s tým, že tam prídu lavičky, ktoré sú možno aj stonásobne nadhodnotené. Takže toto sú tie prípady, a, samozrejme, je ich kopec, kedy by mal dotyčný šéf samosprávy - v tomto prípade primátor alebo starosta - byť postihnutý za to, že pripravil svoju samosprávu povedzme o 150-tisíc eur. A to nie je skutočne málo. Možno sa, samozrejme, z toho vykrúti, že však ale mali sme v rozpočte toľko, no tak teraz nedáme tamtej mestskej časti, teraz vám tam nespravíme to detské ihrisko, čo sme vám sľúbili, musíte počkať, až o pár rokov. Takže možno sa z toho vykecá, ale v každom prípade nič sa mu nestane.
Iná pozícia je úradníkov v štátnej správe. Aj tu máme ľudí, ktorí sú nominovaní povedzme aj do podnikov s majetkovou účasťou štátu, či už stopercentnou, alebo iným percentuálnym zastúpením, tie však, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve štátu, tak majú jednoznačnú pozíciu. A títo nominanti tam potom spravujú v podstate majetok štátu. A tento by mali opäť spravovať čo najlepšie, aby štátu prinášal čo najviac. Pretože okrem toho, že tam ľudia pracujú, majú svoje výplaty, platia dane, tak zisk z týchto štátnych podnikov prúdi pre štát. To znamená, že na správu štátu, ktorá je službou pre občanov. To znamená, že ak sa človek na tomto mieste nespráva zodpovedne, takisto by mal byť určitým spôsobom postihnutý. Ako sme však svedkami, v mnohých prípadoch naše zákony sú v tomto ohľade vágne a nedokonalé a tým pádom sme neboli ešte ani svedkami, aby za takýto podobný skutok bol niekto nejakým spôsobom trestnoprávne postihnutý. Každý to, samozrejme, považuje, že však to v dobrom úmysle, niekto mu uverí, áno, a potom takýto človek nie je postihnutý.
Preto sme sa rozhodli, že nájdeme lepšie riešenie, aby aj orgány, ktoré majú na starosti vyšetrovanie takýchto činov, nemali zviazané ruky, ale práve naopak, aby dostali do rúk nástroj, ktorým by mohli efektívnejšie postihovať takéto osoby. A ako to už bolo spomínané aj kolegom Viskupičom, aj kolegom Mičovským, je to v prvom rade nástroj prevencie, pretože ak viem, že budem za svoje činy postihnutý, a už teraz jednoduchším spôsobom aj dokázateľnejšie, tak určite sa budem báť narábať s majetkom, ktorý mi bol zverený, takýmto zlým spôsobom.
Takže v prvom rade to má preventívny charakter, no a v druhom rade to má aj represívny charakter, pretože skutočne, ak sa nájde takýto človek, ktorý amorálnym spôsobom nakladá a nesvedomito a nezodpovedne s majetkom, ktorý mu bol zverený, jednoznačne má byť za to postihnutý a za svoje činy si má niesť svoju vlastnú osobnú zodpovednosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, a verím, teda že sa nám podarí predsa len na záver volebného obdobia presadiť túto normu. Jedna myšlienka úplne záverečná.
Veľmi často sa v tejto súvislosti zjavila výhrada, že predsi keby takýto zákon platil, tak by sa nenašiel človek, ktorý by zobral na seba tú ťarchu, aby mohol vykonávať verejnú funkciu, a my sme vždy odpovedali a odpovedáme aj dnes rovnako. Práveže každý statočný človek, ktorý verejnú funkciu chce vykonávať naozaj v súlade s tým, ako sa vykonávať má, ju o to skôr môže zobrať, pretože bude vedieť, že nikto s politickým nátlakom naňho nebude môcť prísť, a keby prišiel, tak povieme: "Ale, vážený pán nadriadený, veď ty za mňa sedieť nepôjdeš, ani platiť to nebudeš."
V tomto je čaro tohto zákona, a preto prosíme, aby bol zobratý s plnou vážnosťou na vedomie.
Ďakujem.

Ďakujem. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť do zákona, Trestného zákona č. 308/2005 Z. z. tzv. novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa vytvorí prvýkrát skutočná trestnoprávna ochrana pre malých živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im často nevyplácali faktúry za ich vykonanú prácu, keďže z titulu malých podnikateľov majú veľmi obmedzené možnosti, ako sa pri vymáhaní svojich peňazí, nezaplatených faktúr súdnou cestou účinne brániť. Myslím si, že aj na druhej strane sme svedkami a boli sme opakovane svedkami toho, že veľké firmy dokonca vo svojich priamo nákladových položkách s tým, že malým živnostníkom a malým dodávateľom nezaplatia, s čím vlastne vopred rátali.
Návrhom zákona teda chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore, a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich existenčná alebo finančná likvidácia. V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým podnikateľom alebo subdodávateľom, ako ich často voláme, nebudú nijako postihnuteľní. Tento návrh ide cestou možného trestného postihnutia.
V súčasnosti v Trestnom zákone majú právnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci tzv. nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry aspoň v rozsahu ceny práce nemajú. Novelou § 340a a 340b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v neskorších predpisoch sa síce ustanovili lehoty na splatnosť peňažného záväzku, avšak toto nerieši podstatu problému, a to podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr už za odvedenú prácu alebo dodanú službu.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto budúceho trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti svojej vlastnej ako podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Ide teda o sanovanie obrovského a mohutného problému nášho živnostníckeho sveta, ktorý sa opakovane dostáva často aj na rokovanie tohto pléna. Kauzy ako TSS Grade, Váhostav a Doprastav by mohli byť raz a navždy sanované aj tým, že by konanie, ktoré voči malým živnostníkom a podnikateľom uplatňujú veľkí hráči, boli pod trestnoprávnou sankciou.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o trpezlivosť sekundu, kým pripojíme prístroje. Ďakujem. Môžem poprosiť spojenie? Neviem, prečo to nejde. Á, už to ide. Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, ctená poslanecká snemovňa, ja si dovolím po druhýkrát v tomto volebnom období, presne, takmer presne po roku uviesť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je ukončiť po dvadsiatich šiestich rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali ich základné ľudské práva, popierali slobodu slova aj ďalšie ľudské práva a slobody, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo konaním týchto osôb trpeli, majú nízke, často veľmi nízke starobné dôchodky. Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí pracovali na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi, a teda plošné zdanenie o 50 %, sadzbou 50 %. Tento návrh zákona si ale neberie za cieľ získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu, ale najmä odstrániť amorálny a nespravodlivý sociálny stav.
Súčasne sa týmto návrhom zákona priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur, takzvaným, ako sú definovaní v zákone o protikomunistickom odboji, veteráni protikomunistického odboja. Teda týka sa to nielen politických väzňov, týka sa to aj bývalých príslušníkov PTP a týka sa to aj ľudí, ktorí boli zavlečení do sovietskych gulagov. Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali aspoň trochu lepšie so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov a v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami pred tromi rokmi zamietol Európsky súd pre ľudské práva, keď v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, citujem: "Služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov." Pričom k takémuto zásahu do výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek, znovu zdôrazňujem, ktorí pracovali na úseku boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi, dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Podľa dostupných informácií majú príslušníci bývalej Štátnej bezpečnosti dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur. Ich zdanením by sa dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykovanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. Inak povedané, niekto mohol slúžiť týždeň a spôsobil smrť, zničenie rodín vo veľkom rozsahu, niekto mohol slúžiť 10 rokov a buď neboli medzi nimi rozdiely, alebo aj skôr opačné. Dnes tu nemôžu byť tí, ktorých sa to najviac týka. Niektorí boli tu, čakali na balkóne, neviem, či ešte niekto, nevidím tam a budú čakať na to, ako rozhodnete. Ja som preto hlasom tých, ktorí tu nemôžu byť. Nie je tu predovšetkým predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska pán Anton Srholec, ktorý tu nemôže byť zo zdravotných dôvodov, inak by tu určite bol. Som aj jeho hlasom. Volám po spravodlivosti za tých, ktorí trpeli a trpia dodnes, a, prosím vás, nečakajme, kým pomrú. Urobme s tým niečo. Páni poslanci, panie poslankyne, stačí vám na to jediný prst a hlasovacie tlačidlo. Ja zatiaľ ďakujem za slovo.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. Alebo teda zrejme po hlasovaní ja sa prihlásim do rozpravy ako prvá. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona (tlač 1810).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva, národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby výbory návrh prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa aj ja ako spravodajca prihlasujem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem poprosiť, že môj bod č. 115 (tlač 1828) chcem stiahnuť z rokovania parlamentu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vám všetkým poslancom Národnej rady, ako aj verejnosti ospravedlnil za to, že cez moju medializovanú kauzu sa vytvára zlý, priam pokrivený obraz o nás.
To, že by som niekoho fyzicky napadol alebo sa správal vulgárne, nie je pravda a je to lož. O to viac, že sa malo jednať o staršiu osobu, babku, kde paradoxne sa ja o starších ľudí starám, často ich sprevádzam na ich poslednej ceste a mám k nim úctu. Dovoľte, aby som vám poďakoval za vašu tichú, ale aj otvorenú solidaritu. Nikto ste ma za celý týždeň ani v pléne, ani na chodbách parlamentu neoznačili za násilníka a útočníka, pretože ma poznáte. Predovšetkým chcem všetkým poďakovať, predsedovi mandátového a imunitného výboru pánovi Ľubomírovi Petrákovi, ktorý mal odvahu sa ma verejne v médiách zastať, hoci som ho o to ani nepožiadal. Za to ďakujem. Ak by bola pravda to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ak by bola pravda to, že poslanec Národnej rady by napadol nejakú babku, okamžite v ten deň by boli toho plné médiá a spustilo by sa policajné vyšetrovanie. Ak by to bola pravda, mal by som byť hneď v ten deň označený za posledného vyvrheľa, ktorého by mala spoločnosť odsúdiť. To svojím expresným vyhlásením urobil len Igor Matovič. Je zaujímavé, že celá prekrútená aféra sa medializovala až teraz v novembri, keď sa majú uzatvárať kandidátske listiny do parlamentných volieb. Moje indície - ako pri iných prípadoch z posledných rokov - vedú opätovne k Igorovi Matovičovi, ktorý sa vyžíva v medializácii, osočovaní, vyhľadávaní a v živení konfliktov.
Ďakujem. (Potlesk.)