58. schôdza

Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne Petrovi Osuskému za vystúpenie. Rada by som zdôraznila jednu vec, ktorú povedal, že zákony by mali byť aj v súlade so zdravím rozumom. A tu si dovolím povedať, že keď sa tento prípad stal a bol medializovaný, tak spoločnosť bola na jeho strane. Začali sa spisovať petície na udelenie milosti, začala sa o tom diskusia. Jednoducho asi nepoviem nepravdu, keď poviem, že spoločnosť bola na jeho strane. Ak je spoločnosť z informácií, ktoré má, na niekoho strane tak veľkou mierou a zákon je na opačnej strane, asi je to hodná situácia, keď sa zamyslíme nad tým, či ten zákon je dobrý alebo nie je dobrý a či urobil otec chybu alebo neurobil otec chybu. Ten otec sa o toho syna aj so svojou manželkou 24 rokov vzorne staral. Nikdy ho nedal do žiadneho ústavu, nikdy ho nenechal sprevádzať niekým iným, staral sa oňho on so svojou manželkou, ktorá ostala ako psychiatricky liečený pacient hospitalizovaná. Môžeme sa len domnievať, že to bol dôsledok psychickej záťaže počas celých rokov, keď sa o tohto syna starali, ale jednoducho v tej situácii a v tej rodine to nebolo jednoduché a bolo tam veľmi veľké vypätie.Chcela by som ešte veľmi rýchlo reagovať na jednu vec. Peter, ty si spomínal, že rôzne krajiny riešia eutanáziu rôzne. Chcem povedať, že mnohé krajiny európske, Nemecko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, mnohé aj európske krajiny majú privilegovanú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá zohľadňuje takéto pohnútky. My na Slovensku takéto nič nemáme. My teraz nehovoríme o eutanázii, hovoríme o tom, že na takéto trestné činy sa treba pozerať inak. To je celé. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Pán poslanec Osuský, prinútil si ma sa naozaj zamyslieť nad nie úmyslom toho návrhu, ale nad jeho motiváciou a úmyslom toho, čo je za ním. Alebo keď si predstavím, v akom stave mysle musel byť ten človek, ktorý údajne spravil to, čo sa medializovalo, nedokážem si to ani predstaviť. Možno tu platí, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy. A tu by som sa vedel aj sporiť o to, či toto vôbec bol zúfalý čin, pretože si skôr myslím, že ním nebol. Áno, náš Trestný zákon je nastavený tak, že takéto konanie postihuje veľmi prísne. Ja by som sa kľudne vedel baviť aj o nastavení balansu medzi tým, že takéto konanie je naozaj minimálne trestné, a tým, že takáto skutková podstata nebude zneužiteľná. To je práve to, o čom si myslím, že sa treba toho obávať pri tom, čo navrhujete. To ale neznamená, že ja nebudem hlasovať za ten návrh. Ja budem hlasovať zaň, lebo práve na to máme druhé čítanie, kde môžeme napríklad aj tú vetu za bodkočiarkou, vlastne tým myslím druhú veta, trošku upraviť, aby to nebolo zneužiteľné. To je práve tá časť o tom, že to neplatí, ak je to proti vôli usmrteného, čo sa bude veľmi ťažko dokazovať mimo iného. Možnože ide o ojedinelý prípad, ale keďže zaujal poslancov Národnej rady, tak má celospoločenské dôsledky a je určite hodný pozornosti tohto pléna. Preto by som si dovolil poprosiť aj ostatných kolegov o podporu návrhu pani poslankyne Kiššovej a pána poslanca Osuského.

S reakciou pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Nuž, hej, keby ten človek s týmto postihnutým dieťaťom žil v inej krajine a rozhodol by sa postupovať inak, teda tak, ako to opísal pán poslanec Kuffa, že by zveril svoje dieťa na 24 rokov v tomto prípade akémusi zariadeniu, ktoré by zaň nieslo kríž, a všetko to ďalšie by sa odohrávalo v krajine, kde by existovala možnosť vypnúť prístroje, tak vôbec táto kauza by nevznikla. Tento človek očividne, a teraz to nechcem skúmať, zažil rozvrat vlastnej rodiny, niesol ten kríž zrejme isté obdobie už aj sám a urobil niečo, čo možno bolo bilančné. Nedá sa porovnávať vždy všetko so všetkým. Keď Hermann Göring, keď už som použil príklad Heydricha, pochopil v Norimbergu, že cesta vedie výlučne na šibenicu, tak spáchal to, čomu sa v psychiatrii hovorí bilančná samovražda. On nestratil pud sebazáchovy. On proste jasne videl, aká je bilancia, ako je spočítaný účet, a riešil to bez toho, aby bol psychicky chorý.A keď sa zamýšľam nad tými prípadmi, o ktorých sme hovorili, teda nad tými, ktorí pôjdu do väzenia po súlade s dnešným právom dokonca pre úkladnú vraždu v prípade zabitia tyrana a sadistu v rodine, tak my, ktorí sme mali to šťastie, že sme to nikdy nezažili, tak sa vráťme k biblickému a povedzme si, kto je svätý, nech hodí prvý kameň do tohto delikventa.