58. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, vážení občania, v pôvodnej reči k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku som už pripomenul, že návrh a pokusy o presadenie takéhoto návrhu, majú desaťročnú históriu. Začalo sa to už v roku 2005 neúspešným pokusom, ktorý Ústavný súd zrušil. V roku 2010 by sme mohli nazvať, že to bol úspešnejší pokus, pretože vtedy sa zmenila aj ústava, ktorá povedala, že majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom nepožíva ústavnú ochranu. Teda ako neprávnik z toho vyvodzujem záver, že dovtedy vlastne podľa ústavy požívať mohol ochranu aj majetok nadobudnutý nekalým spôsobom. No ale napriek tomu, že sa zmenila ústava a uzrel svetlo sveta nový zákon, ktorý dnes sa snažíme opraviť, zákon č. 101/2010 Z. z., musíme konštatovať v súlade s realitou, že tento zákon má nulový výklad, nulovú schopnosť niečo zmeniť a že tá chyba je v tom zákone, nie v tom, že by bol zbytočný a táto krajina ho nepotrebovala. Táto krajina ho potrebuje, len potrebuje ho aj opraviť. A práve tu je ten úvodný bod, ktorého sa môžeme chytiť a na základe ktorého v mene skupiny predkladateľov z nášho klubu hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti môžeme predložiť návrh, o ktorom nemôžeme predpokladať len to, že by účinne napomohol tomuto zákonu byť účinným, ale aj to, že máme tu vážnu a veľmi významnú oporu v slovách generálneho prokurátora, ktorý práve potrebu takejto opravy zdôvodnil a použil na to argumenty, ktoré nebudú veľmi vzdialené od návrhu, ktorý predkladáme.
Ešte predtým, ako poviem, čo podstatné navrhujeme v súlade s názorom generálneho prokurátora pána Čižnára opraviť, poviem aj to, že v príprave na tento návrh som navštívil dve inštitúcie, Generálnu prokuratúru a pána ministra spravodlivosti. Na Generálnej prokuratúre mi bolo povedané, že nie pán generálny prokurátor, ale jeho zástupca pán Vanek je poverený touto agendou, ktorý ma prijal a s ktorým sme naozaj prešli nefunkčnosť toho zákona s tým, že ju v plnom rozsahu potvrdil a zároveň potvrdil, priznal, povedal, bolo to oficiálne stretnutie, tak vari môžem ho takto sa pokúsiť bez citácie trocha zmapovať, že oni by to veľmi radi urobili, len nemajú zákonodarnú iniciatívu, a preto generálny prokurátor nemôže prísť s takouto opravou. Ale urobil, čo mohol, verejne, jasne neúčinnosť tohto zákona kritizoval. Druhá návšteva, druhé stretnutie bolo s pánom ministrom spravodlivosti Borecom, ktorý už zákonodarnú iniciatívu má, ale zase mi teda potvrdil v súlade so schváleným plánom legislatívnych prác na jeho ministerstve, že takáto úloha nebola zaradená medzi to, čo by malo ministerstvo v tomto volebnom období robiť. Nuž ak teda som v tomto prípade ako človek poverený v našom klube prípravou tohto návrhu urobil tieto kroky, ostáva mi len konštatovať, že ak teda ani pán generálny prokurátor nemôže a pán Borec tiež nemôže tak urobiť, tak potom treba adresovať túto iniciatívu práve šéfovi vlády pánovi Robertovi Ficovi a pokúsiť sa teda získať možno jeho rozhodnutie, aby spôsobom, ktorý určite je možný, sa pokúsil v spolupráci s opozíciou a s naším návrhom vlastne vyjsť v ústrety volaniu po tom, aby takýto zákon po desiatich rokoch o pokúšaní sa o jeho vstup do legislatívnych vôd, účinných legislatívnych vôd tejto krajiny bol konečne naplnený. A teraz je už tá chvíľa, keď môžeme povedať, ako si predstavujeme sfunkčniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Prvá výhrada, ktorá zaznieva v tejto súvislosti a ktorá je možno ozaj možno výhradou číslo jeden, je tá, že hneď ako bol použitý zákon pre to, aby sa konkrétny vlastník podrobil preskúmaniu svojho majetku podľa tohto zákona, obyčajne to hneď malo následný účinok, že takto označený vlastník začal majetkom disponovať a znižovať jeho hodnotu tak, aby sa vyhol limitu, ktorý zákon ukladá. Tým pádom aj keď zákon mal schopnosť konkrétne označiť osobu, ktorá pravdepodobne môže vlastniť majetok, ktorý je nad rámec dokázateľného majetku, mal dostatok času na to, aby tento majetok prevodom na tretie osoby, darmi, prevodmi, predajmi, znížil. A tým pádom muselo byť akékoľvek konanie zastavené, pretože už dotyčného vlastníka majetok sa nezaraďoval pod kuratelu takéhoto zákona. Nuž v tomto prípade navrhujeme, a nie je to originálna myšlienka, opäť sa odvolávam na slová pána Čižnára, aby sa teda vo chvíli, keď vlastník takéhoto majetku začína byť podrobovaný jeho skúmaniu, akékoľvek prevody majetku, disponovanie s ním zastavilo a ak by aj nastalo, aby akékoľvek vlastnícke prevody boli vyhlásené za neplatné. Presne toto v našom návrhu zákona uvádzame. To znamená, už v takomto prípade, keď začalo konanie, nie je možné, aby vlastník, u ktorého je potenciálna pravdepodobnosť, že majetok nebude vedieť vydokladovať a že jeho rozsah je taký, že teda je nad rámec tohto zákona, sa veľmi elegantne vyhol dozoru takéhoto zákona, resp. podrobeniu sa takémuto zákonu tým, že by hodnotu majetku prevodmi znížil. To je alfa, ale nie omega. Je to proste to najdôležitejšie, čím by možno už sám tento bod veľmi účinne zvýšil funkčnosť zákona, o ktorom hovoríme a ktorý predkladalo mnoho kolegýň a kolegov, ktorí tu pôsobia v zákonodarnom zbore už viac volebných období a ktorí o tejto histórii vedia veľa.
Druhá vec, o ktorej si myslíme, a tak ju aj navrhujeme, že by mohla zvýšiť účinnosť tohto zákona, je zníženie rozsahu majetku, jeho hodnoty, nad ktorou začína byť povinnosť dokazovať legálnosť jeho nadobudnutia. Doteraz zákon hovorí o 1 500-násobku priemernej mzdy, čo je zhruba 570-tisíc eur v tejto chvíli alebo v tomto čase. Aby bolo jasné, vážení občania, tu nejdeme sa hrať, ani to nemali pôvodne nejako navrhovatelia tohto zákona na mysli, tak, že by sa išli chytať nejaké drobné blšky a nejaké lístočky bez DPH alebo teda bez bločkov s tým, že niekto niečo urobil. Tu bol zámer, že až v tom prípade, keď bude nedokázateľný majetok, ktorý prekonáva sumu 570-tisíc eur, až potom táto časť sa musí podrobiť takémuto zákonu. To znamená, že toto je čiastka, ktorá je pomerne vysoká. A ak teda v takomto prípade by sme si povedali, že by bolo dobré ju znížiť, znižujeme ju tak, aby sme veľmi nezasahovali do znenia zákona, znižujeme ju spôsobom, že 1 500-násobok, túto číslovku ponechávame, ale hovoríme nie o priemernej mzde, ale o minimálnej mzde. To znamená, v tomto prípade by už táto čiastka, na ktorú je potrebné mať vydokladovaný majetok, bola okolo 300-tisíc eur.
Ďalším momentom, ktorý je v zákone spomenutý, je to tiež veľmi oprava, takpovediac z čierneho sa robí biele a z bieleho sa robí čierne, alebo je to proste taká antagonistická oprava. Požadovalo sa doterajším znením zákona, že to dôkazné bremeno je na polícii, teda na orgánoch, ktoré vyšetrujú. Pravdupovediac mali asi dostatok možností, aby preverili tieto ich spôsoby. A keďže sa ukázali ako neúčinné, máme za to, dôkazné bremeno ponechať na polícii, aby na základe buď samého vlastného rozhodnutia alebo nejakého podnetu zvonku konala a dokazovala, že niektorý majiteľ má majetok, ktorého hodnota prevyšuje o spomínanú čiastku vydokladovateľné majetky, tak je asi dosť ťažké predpokladať, že by to polícia zvonka mohla urobiť, a preto prenášame opäť v súlade s tým, ako to bolo často už pertraktované, a v súlade aj s názorom Generálnej prokuratúry, dôkazné bremeno na vlastníka takto označeného majetku. To znamená, že už je jeho teraz povinnosť ukázať, že pri majetku, ktorý vlastní, má schopnosť dokázať legitímnosť jeho nadobudnutia preukázateľným, dôveryhodným spôsobom. Iste je takých spôsobov viacej a nie je potrebné ich teraz rozvádzať.
A štvrtá, podstatná vec, ktorú zavádzame našou novelou zákona o preukazovaní pôvodu majetku, je otázka urýchlenia procesu. Je známou chorobou nášho právneho systému alebo vôbec vyšetrovateľsko-právneho systému, že mnohé kauzy nemajú ani šancu byť vyšetrené, pretože sa ich podstata stráca v hlbinách vekov, rokov. Uplynie niekedy desať rokov aj viac a pomaličky nám niet ani koho sa spytovať, ako to vlastne bolo. Máme záujem, aby v takýchto prípadoch, ako má na mysli tento zákon, boli urobené všetky kroky k tomu, aby neboli zbytočné prieťahy. A preto máme tú prvú termínovanú záležitosť, že už po mesiaci hneď ako vyšetrovateľ je presvedčený, že mu nebolo poskytnuté do mesiaca od podozrivého vlastníka, alebo nenazývajme ho podozrivým, od označeného vlastníka, dokladovanie výšky jeho majetku, tak že musí v takomto prípade do troch mesiacov, teda odovzdáva to po mesiaci, akonáhle nebol spokojný s preukázanými podkladmi, to prokurátor vyhodnotiť. To znamená, mesiac uplynul, odkedy polícia začala konať a zistila, že teda nie sú doklady v poriadku, dáva to prokuratúre a tá je povinná do troch mesiacov prípad uzavrieť a prípadne, ak ho tak vyhodnotí, dať ho na súdne konanie. A súd má tú ďalšiu lehotu v našom návrhu, do dvanástich mesiacov by mal tento prípad uzavrieť buď tak, alebo tak. Nikto nehovorí, že v takomto prípade je dopredu a priori všetko jasné a že u majiteľa, ktorého niekto považuje za majiteľa, ktorý nemá svoj majetok dokázateľne vydokladovaný, nemôžeme ani hovoriť o nejakom trestnom čine, lebo tento zákon, vlastne jeho samotná podstata, tak ako ju voľakedy pred desiatimi rokmi a pred piatimi rokmi zbor prijímal, stále hovorí o tom, že je to povinnosť vydokladovať a keď ho nemožno vydokladovať, tak nie je označenie za zločinca, jednoducho o ten majetok, ktorý prevyšuje tú čiastku, ktorá sa nedokáže vydokladovať, sa príde. Takže možno je to teda trest. Je to teda možno naplnenie istej spoločenskej potreby, aby vlastníci majetkov, ktoré sa nedajú preukázať, zvážili vôbec krok, ktorým sa takýto majetok dá nadobudnúť. Ale v každom prípade nemôžeme to považovať za trestný čin, aspoň ja sa tak domnievam ako neprávnik, je to jednoducho len zákon, ktorý hovorí, ak to nemožno vydokladovať, tak je potrebné to dať štátu, bodka.
No a keď som sa už toľkokrát odvolával na pána generálneho prokurátora, že teda konáme v súlade s jeho kritikou tohto zákona, s ktorou sa stotožňujeme, tak musím povedať, že tu máme ešte ďalšieho silného spojenca, ktorý by mohol pomôcť schváliť náš návrh novely. A to je pán predseda vlády Robert Fico, jednoducho preto, lebo si môžeme pomôcť citátom jeho výroku z roku 2010, bolo to tiež takto pred voľbami, keď táto vláda Roberta Fica končila a keď vlastne pán premiér presadil takúto právnu úpravu, ktorá už riešila aj zmenu ústavy, ako som spomínal. Keď môžeme citovať pána premiéra, asi takto, na konto zákona o preukazovaní pôvodu majetku hovorí: „Chceme, aby platil účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože ani ja osobne, ani my nemáme záujem na tom, aby sme v Národnej rade Slovenskej republiky schvaľovali len niečo pre oči, teda s tým, že urobíme niečo len preto, aby to bolo.“ No čo iné sa dá na to povedať iné, ako súhlasiť s pánom premiérom vtedajším i terajším. Bolo by nedôstojné, aby sa v sieni zákonnosti schvaľovali zákony len preto, aby sa schválili, pretože už kedysi pred časom, keď sme v tomto priestore skladali sľub, tak sme nehovorili len o prijímaní zákonov, ale aj o ich presadzovaní do života. A zjavne sa tu stala chyba, že tento zákon napriek tej dlhej mnohoročnej histórii sa presadiť do života zatiaľ stále nepodarilo. A môžeme sa domnievať, že teda keď tá snaha viacerých vládnych garnitúr, viacerých politických zoskupení tu bola, tak asi tá snaha je namieste a potom sa musíme len v súlade s tým, ako povedal pán premiér, pokúsiť o to, aby sme chybu, ktorá sa stala tým, že sme schválili niečo neúčinné, napravila. A my sme v našej novele, ktorú som popísal, takúto možnosť tomuto plénu ponúkli, a preto prosím, aby boli vypočuté nielen návrh skupiny poslancov z nášho hnutia, ale aj závažné pripomienky pána generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára, jeho námestníka, s ktorým som si to odkonzultoval, pána ministra Boreca, ktorý tiež nemá výhrady voči tomuto. A neostáva tu nič iné, len povedať aj v súlade s tým, ako to pán premiér Fico povedal, nemáme schvaľovať zákon len preto, aby bol, ale preto, aby fungoval. A keďže nefunguje, vážení občania, za päť rokov jediný prípad, podľa funkčného zákona nikto v tejto krajine, podľa tohto zákona to vypadá tak, nemá majetok, ktorého istá časť by bola nadobudnutá nie v súlade so zákonmi ale tak, že dotyčný vlastník ho nevie preukázať, a teda by mal tú čiastku, ktorá prevyšuje limit zákonný, ktorý sme znížili, vrátiť štátu, respektíve mal by prepadnúť v prospech štátu ten majetok. Je tam inak, keby sme išli do detailov, aj taká relatívne demokratická vec, že ešte sa môže dohodnúť so štátom, ktorá tá čiastka v tom vyjadrení by mala byť prepadnuvšia v prospech štátu.
A vlastne mohol by som skončiť nádejne, že keď máme takúto silnú oporu my opoziční politici vo vládnych štruktúrach, nechcem povedať, že pán Čižnár je vládna štruktúra, zase je verejne známe jeho dlhoročné a blízke priateľstvo alebo spolužiactvo s pánom premiérom, tak že by vari to mohlo aj ľudsky fungovať, aby si to vedeli povedať nielen takto tu od mikrofónu, ale aj medzi sebou, urobme s tým dačo, tak chcem veriť, že to aj urobiť asi chcú, ale mám jednu malú pochybnosť. Musím ju tu vysloviť, pretože tá pochybnosť sa týka toho, že pán premiér nie vždy dodržal svoje vyhlásenia. A to na chlapa všeobecne a na premiéra zvlášť nie je dobré vysvedčenie. V tomto prípade musím sa odvolať na jeho vyjadrenie z roku 2009, ešte o rok staršie, keď vznikol problém v Lesoch Slovenskej republiky, veľmi vážny problém, ktorý hovoril o korupčnom dianí, ktoré bolo potenciálne veľmi veľkého rozsahu, vtedy pán premiér 1. júla stopol aj pôžičku 2 mld. korún, lebo povedal, kým sa to nevyšetrí, tak ju nepovolí. A nepovolil ju dodnes. Sú tam prípady, aby som len zase špecifikoval, že dve takéto stránky blízke jeho posudku stáli 2 mil. korún (teda každá stránka milión), a kopa ďalších a ďalších takých prípadov. Milióny nám tam naskakovali a premiér vtedy povedal vec, ktorú som si veľmi vážil a ktorú som stále považoval za sľub premiéra, že sa stotožňuje, aby podnik Lesy Slovenskej republiky dostal novú štruktúru, ktorá by vylúčila možnosť korupčného správania. A ja som sa pána premiéra pred niekoľkými dňami na to listom spýtal. Čo a aké kroky sa teda za tie roky vykonali, aby sa to jeho vyhlásenie z roku 2009 naplnilo. Prišla mi odpoveď, takže môžeme hovoriť o oficiálnom texte. Pán premiér už stratil predsavzatie a pocit, že treba dačo na tej štruktúre meniť, pretože, ako mi tam argumentuje písomne, už ten podnik za niekoľko rokov posledných zaplatil za vyše 30 mil. eur odvody do štátneho rozpočtu a investuje.
Vážení občania, ak teda máte pocit, že niekto sa správa korupčne a že je teda dôvod na to, aby premiér tejto krajiny povedal, áno, tu treba dačo zmeniť, vyčistiť, stransparentniť, tu jednoducho dačo smrdí a musíme to zmeniť, a potom uplynie nejaký čas a my zistíme, že ten podozrivý subjekt platí odvody a investuje, tak je to zásadný podklad na to, aby premiér tejto krajiny zmenil názor, aby oznámil opozičnému politikovi, že jeho slová z roku 2009 už neplatia, respektíve stratili ten náboj, ktorý mali. A ja si myslím, že aj premiér má právo meniť názor, len potom by mal mať nejaké argumenty. Argumenty pána premiéra nie sú podľa mňa vôbec významné, pretože ak niekto platí odvody a investuje, to ešte neznamená, že dianie, ktoré pán premiér považoval v súlade aj s naším pocitom za hodné veľmi vážneho podozrenia, by mohol spätne zaradiť medzi diania, ktoré sú legitímne, v poriadku a ktoré už netreba ďalej skúmať.
A tu by sme mohli aj skončiť, vyzývam teda pána premiéra, aby sa pokúsil o reparát a toto svoje vyjadrenie na konto zákona o preukazovaní pôvodu majetku, že to nemá byť pre oči, teda si pripomenul a povedal, že urobí maličké prekvapenie na záver VI. volebného obdobia a povie svojim poslancom: „Dohodneme sa, nech to podporia. Je na strane opozičných poslancov Generálna prokuratúra, moje vyhlásenie. Nebudem si teraz už z pusy robiť nič, pretlačíme to.“
Ale nekončím, je tu ešte jeden rozkošný moment, pretože život je skvelý režisér. Ja som sa nezávisle od toho, bez toho, aby som mal taký úmysel, spytoval pána podpredsedu vlády Kaliňáka, tiež v posledných dňoch, na jednu vec, v akom štádiu je vyšetrovanie trestného oznámenia, ktoré som so svojimi kolegami 1. júla 2009 podal na Okresnej prokuratúre v Bystrici, a potom následne som bežal do Bratislavy, kde som povedal, že budem stáť pred Úradom vlády dovtedy, kým tam nezavrú bránu alebo kým ma tam niekto s nimi neprijme. A odpoveď pána Kaliňáka na to je preto veľmi zaujímavá, že je dosť vo veľkom rozpore s názorom pána premiéra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že je 12.00 hodín. Môžete to ešte dokončiť, ak nebudete veľmi dlho hovoriť. Nech sa páči.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dokončím to, pán predseda, už budem krátko hovoriť. To je len vec, ktorú chcem zdôrazniť ako niečo, čo nás núti sa zamyslieť nad hodnotou slov ľudí, ktorí nás zastupujú alebo ktorí riadia túto krajinu.
Pán podpredseda vlády sa vyjadril na moju otázku, ako beží toto vyšetrovanie, že bolo po prvých dvoch rokoch uzavreté tým, že bolo začaté konanie po dvoch rokoch vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. To povedal dva roky po tom, to znamená, bolo to v roku 2011. A 30. decembra 2011 bolo aj vznesené podľa tohto podozrenia obvinenie proti konkrétnej osobe. No a pán Kaliňák mi zároveň zase hovoril o tom, že je to stále vo vyšetrovaní, že je to veľmi zložité dokazovanie, sú tam prizvaní znalci, bolo prizvaných veľa svedkov. Takže summa summarum k dnešnému dňu, k 1. decembru 2015 sa tento prípad, na ktorý sme poukázali neanonymne v roku 2009, stále vyšetruje. A v tom je, nechcem povedať slovo čaro, lebo to nie je náležité slovo, ale ten rozpor. Ak pán premiér bol presvedčený, že nebolo už jeho vyhlásenie z roku 2009 dôležité a že teda zmenilo svoju hodnotu, už nemusí na ňom trvať. A vidíme, že pán podpredseda vlády ako politický šéf vyšetrovateľov mi hovorí, že stále vyšetrovanie tohto obzvlášť závažného zločinu pokračuje. Nuž teda vlastne kto má v tejto chvíli pravdu a ktoré vyhlásenie sa má brať vážne?
Mrzí má to, použil som to ako príklad, ktorý nebolo možné nepoužiť, pretože je zjavné, že ak pán premiér hovorí, že keď už podozrivá osoba začne platiť odvody a investuje, tak prestáva byť dôvod na zmenu jej štruktúry, tak ako to mal v úmysle. A pán podpredseda, jeho zástupca prvý vo vláde, hovorí, že obzvlášť závažný zločin sa stále už siedmy rok vyšetruje.
Mne tieto veci potom navodzujú, keď sa vraciam k tomuto zákonu, pocit, že ani toto vyhlásenie pána premiéra, ktorý nechce schvaľovať zákony pre oči a pre to, len aby boli, možnože nebude brané zase celkom chlapsky, celkom vážme a celkom presvedčivo, ale šanca tu stále je, preto prosím na záver môjho vstupu do rozpravy, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol posúdený aj cez prizmu týchto pohľadov, ktoré som naznačil a aby sme jeho funkčnosť a jeho sfunkčnenie považovali za sfunkčnenie, ktoré je vo všeobecnom záujme našej krajiny. Môže byť len v nezáujme niekoľkých občanov, vôbec ich nemôže byť veľa, ktorí majú dôvod obávať sa, že takýto zákon by ich nútil vydokladovať majetok, ktorý prevyšuje určitú čiastku veľmi vysokú, takú čiastku, ktorú väčšina občanov nikdy ani nedosiahne, nielen v tom rozdiele, ale ani v absolútnom vyjadrení. Takže týchto pár ľudí by sa asi bálo.
A teraz je tu otázka, vážení občania, ak teda ten zákon neschválime, tak konáme v službách vás, 5 mil., ktorí majú záujem na tom, aby takýto zákon fungoval, alebo konáme keď nie všetci, tak niektorí v službách tých niekoľkých jedincov, niekoľkých desiatok jedincov, stovky, dvoch stoviek, ktorí majú dosť dôvodov na to, aby sa prijatia takéhoto zákona báli? Odpovedzte si na to sami. Predkladáme návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku s najlepším vedomím a svedomím, že je potreba jeho prijatia veľmi akútna. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem veľmi pekne.

Zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o bodoch, ktoré predložila na rokovanie Národnej rady vláda.

(Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní dvanásteho dňa 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o

návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI.

Návrh má tlač 1861 a správa výborov má tlač 1861a.
Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky Martin Glváč. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015 Slovenská republika opätovne potvrdila odhodlanie podieľať sa na riešení bezpečnostných výziev vyplývajúcich z aktuálnej geopolitickej situácie a zároveň vyslovila okrem sústrasti obetiam útokov aj pripravenosť podporiť Francúzsku republiku pri riešení aktuálnej zložitej bezpečnostnej situácie. Na rokovaní ministrov obrany členských štátov EÚ 17. novembra 2015 oznámilo Francúzsko aktiváciu článku 42.7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý je zameraný na podporu spojencov v prípade ich napadnutia. Súbežne oslovilo Slovenskú republiku so žiadosťou o podporu prostredníctvom zapojenia ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácií EÚ a OSN v citlivých regiónoch sveta.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na základe analýzy aktuálnych možností ozbrojených síl Slovenskej republiky a prebiehajúcich operácií OSN a EÚ navrhuje zapojenie sa do výcvikovej misie European Union Training Mali, a to prostredníctvom do päť vysoko špecializovaných vojenských expertov na dobu jednej rotácie, t. j. šesť mesiacov, ktorí prispejú k zvýšeniu efektivity misie.
Tento návrh je zároveň výrazom solidarity s francúzskymi partnermi a napĺňaním európskych a demokratických hodnôt. European Union Training Mission Mali pôsobí v krajine od roku 2013 na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN schváleného rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2085/2012, pričom tento mandát bol predložený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2227/2015. Táto misia sa zameriava najmä na podporu štátnych orgánov v Mali v nasledovných oblastiach. Sú to plná podpora ústavného a demokratického poriadku, plnohodnotný výkon suverenity na celom území krajiny, neutralizácia organizovaného zločinu a teroristických hrozieb.
Predložený návrh prerokovali Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Obidva tieto výbory odporučili plénu Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI.
Týmto vás žiadam o prerokovanie tohto materiálu a vyslovenie súhlasu s týmto materiálom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Rastislavovi Čepákovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, predkladám vám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM (European Union Training Mission) MALI.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1867 z 27. novembra 2015 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Oba výbory prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI.Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by som chcel zároveň aj predniesť.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI (tlač 1861): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do výcvikovej misie EUTM MALI.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jozefa Mikloška, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte mi pár slov povedať k tomuto materiálu. Prišiel veľmi rýchlo, tak ledva som si ho stačil prečítať a oboznámiť sa troška s MALI, kde vlastne je a čo sa tam vlastne deje. Videli sme tu, že tu je adventný veniec, prvá sviečka svieti. Advent je čas očakávania na lepšie časy, na mier na Slovensku, v Európe a celom svete, a teda aj v Afrike. V prírode svetla ubúda, tuná na tom venci bude každý týždeň ho viacej, a teda aj v našich srdciach, aj vo svete by ho malo byť viacej. Aj tento materiál určite k tomu prispieva, aby tej nádeje aj v Afrike bolo viacej. Čiže som určite zaň, budem zaň hlasovať, súhlasím s ním a dovolím si len pár takých otázok, ktoré pri rýchlom prečítaní mi napadli vysloviť.
Iste treba vyjadriť solidaritu s Francúzmi a s európskymi hodnotami tak ako to robíme tam. Len taká otázka mi vznikla, prečo je to práve Mali, pretože v afrických krajinách je veľa krízových štátov, vo viacerých štátoch tam majú Francúzi svoje záujmy a svoju minulosť aj koloniálnu, tak nejaké malé zdôvodnenie snáď je tu preto, že vznikol ten nečakaný a hrozný útok v tom hoteli. Ale iste by to možno bolo aj tak, ale toto bol asi signál na to, že teda aj my sme sa k tomu pripojili. Čiže trocha by som očakával nejakú malú analýzu situácie v Mali, kto tam teraz vládne, prečo sú akurát tam takéto nepokoje teraz. A teda k tomuto som sa nemohol za ten krátky čas dostať. Tak sa troška na to pýtam.
Za cieľ si tam dávame obnoviť teritoriálnu integritu Mali, čo je relatívne dosť veľký štát, tuším 15 miliónov má obyvateľov a neobmedzený výkon centrálnej vlády v Bamaku. Tak tie rôzne vlády v Afrike tiež sú raz také, raz také. Chceme ich podržať. Čiže proste nejaká malá analýza k tomu možno v zahraničnom výbore bola, ale ja som sa k nej vtedy nedostal. Je tam nateraz 25 štátov z Európskej únie, pokiaľ som si to prečítal, aj Česká republika, napríklad aj Maďarsko. Čiže prečo by tam nemohlo byť Slovensko? Len kým tam všade po päť, po desať ľudí je, tak taký veľký cieľ obnoviť teritoriálnu integritu Mali a neobmedzenej centrálnej vlády v Bamaku je relatívne veľký cieľ na toto. Takisto sa zvyknú pri zákonoch spomínať náklady. Tak to je päť ľudí na pol roka, pýtam sa či to nebude veľa stáť. Ale nejakým spôsobom... (Reakcia navrhovateľa.) Tak už som sa dozvedel odpoveď, takže už nemusím mať otázku. Len v každom zákone, keď my malí dávame, potrebujeme mať náklady (ministerstvo financií a tak ďalej). Čiže toto mi tam troška chýbalo. Už som sa to dozvedel od pána ministra, stačí mi to. Tak to sú všetko moje poznámky k tomu. Ďakujem, že ste ma počuli.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.)
Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Rovnako nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o dvoch návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Pri ich prerokúvaní budeme postupovať tak, že najskôr vystúpi navrhovateľ k obidvom návrhom a po ňom vystúpia určení spravodajcovia z ústavnoprávneho výboru. Z nich prvým návrhom je

návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh vlády má tlač 1857.

Druhým návrhom je potom

návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Tento návrh vlády má tlač 1859.
Nech sa páči, pán minister spravodlivosti Tomáš Borec, odôvodní obidva tieto vládne návrhy. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som v prvom čítaní predložil na rokovanie Národnej rady návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava a tak ďalej, samozrejme, návrh na skrátené konanie k tejto téme, tak ako hovorila kolegyňa...

Pardon, sekundu ešte, takže ešte raz. Čiže dovoľte, aby som uviedol vzhľadom na aktuálne dianie v európskom priestore tento návrh. V tej situácii, ktorú tu dnes máme, tak vláda Slovenskej republiky má za to, že je nevyhnutné prijať potrebné a nevyhnutné opatrenia ako legislatívnej, tak aj nelegislatívnej povahy s cieľom zefektívniť snahy v boji proti terorizmu a poskytnúť tak zvýšenú ochranu obyvateľom Slovenskej republiky, ako aj záujmom Slovenskej republiky.

Úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostným zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií. Terorizmus úzko súvisí aj s radikalizáciou, pričom najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií.

Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady z dôvodu možného ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu, rovnako aj z dôvodu ohrozenia bezpečnosti navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu ústavného zákona, návrhu zákona, ktorým sa mení potom aj zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.Toľko úvodom. Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem pekne.