58. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister.Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády pod tlačou 1857 vo výbore.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1868 z 27. novembra 2015 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1857), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 120. schôdzi dňa 1. decembra 2015, teda dnes, uznesením č. 763 z 1. decembra 2015 odporúča
Ústavnoprávny výbor Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu ústavného zákona.Vážená pani predsedajúca, prosím, aby po vystúpení spravodajkyne k druhému bodu bola otvorená rozprava. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.Teraz prosím členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Annu Vittekovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády pod tlačou 1859 vo výbore.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1870 z 27. novembra 2015 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1859), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 120. schôdzi dňa 1. 12. 2015, uznesením č. 764 z 1. 12. 2015 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Ešte predtým, ako otvorím rozpravu, dovoľte mi pozdraviť a privítať na balkóne študentov Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Vitajte. (Potlesk.)

Otváram rozpravu k bodom, ktoré boli uvedené. Do rozpravy sa písomne prihlásili za klub strany MOST – HÍD pani poslankyňa Žitňanská, za klub KDH pán poslanec Brocka, za klub hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Daniel Lipšic. Ďalej sú písomne do rozpravy prihlásení pán poslanec Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc, Alojz Hlina, Pavol Abrhan.Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi a rečníčke do rozpravy pani poslankyni Lucii Žitňanskej.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, strana MOST – HÍD si uvedomuje nestabilitu a vážnosť bezpečnostnej situácie vo svete, v Európe a, samozrejme, z toho vyplývajúce dopady aj pre Slovenskú republiku. Na druhej strane ale sme presvedčení o tom, že keď prijímame opatrenia na zachovanie bezpečnosti krajiny a ľudí, ktorí tu žijú, tak musíme zachovať rovnováhu medzi bezpečnosťou na jednej strane a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca na strane druhej, a to tak, aby pri zachovaní bezpečnosti bola sloboda a ochrana súkromia jednotlivca narušená do tej miery, pokiaľ je to nevyhnutné a efektívne pre zachovanie bezpečnosti krajiny a ľudí tu žijúcich, ale nie nad rámec a nie tak, aby tieto oprávnenia mohli byť zneužité. Obávame sa, že spôsob, akým boli tieto návrhy do parlamentu predložené negarantuje to, že dokážeme v dostatočnej miere v skrátenom legislatívnom konaní posúdiť, či tento balans medzi bezpečnosťou na jednej strane a ochranou slobody a súkromia jednotlivca na strane druhej bude naozaj zachovaný a rešpektovaný.

Zároveň nemôžeme nevnímať, že súčasťou toho balíka nie sú len opatrenia, ktoré bezprostredne súvisia so vzniknutou situáciou, ale aj návrhy, ktoré podľa nášho názoru s touto situáciou nemajú nič spoločné. Poviem príklad otázky organizácie Vojenského spravodajstva. Či teraz súvisia bezprostredne s bezpečnostnou situáciou a musíme ich riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, to neviem. Domnievam sa, že s ňou nesúvisia nie. Čiže sme presvedčení, že súčasťou toho balíka sú aj návrhy, ktoré nemajú čo robiť v skrátenom konaní a nezodpovedajú odôvodneniu, s ktorým tieto návrhy prišli do parlamentu.

Priznám sa, očakávala by som v tejto situácii, že príde minister vnútra, možno na neverejnom zasadnutí všetkých dotknutých výborov oboznámi poslancov so situáciou na Slovensku, s bezpečnostnou situáciou na Slovensku a povie na to, aby sme sa cítili komfortne a dokázali v novej situácii zabezpečiť bezpečnosť krajiny a všetkých jej občanov, potrebujeme po prvé, po druhé, po tretie, po štvrté, po piate posilniť toto a toto.

A s výhľadom bolo by dobré možno sa venovať ešte ďalším otázkam. Toto sa nestalo a my dnes vlastne čelíme informačnej asymetrii, pretože z úst ministra vnútra, ale aj samotného premiéra sa cez televízne obrazovky valia rôzne informácie, ktoré my nevieme ani verifikovať, ani posúdiť, a potom sa nám aj veľmi ťažko posudzujú tieto návrhy.

Momentálne sme v situácii, že dnes rokujeme o skrátenom konaní a v schválenom programe máme v druhom čítaní, už po rokovaní výborov o týchto návrhoch rokovať v piatok o deviatej doobeda tu v pléne. Vzhľadom na krátkosť času tak si dovolím možno rovno tlmočiť základné pripomienky alebo základné požiadavky strany MOST – HÍD na to, aby mohla uvažovať o týchto návrhoch zákonov, čo je možno aj pre vás, pán minister, relevantné najmä vzhľadom na to, že predkladáte aj novelu ústavy, na čo potrebujete aj hlasy opozície.

Navrhované predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z terorizmu na 96 hodín pre políciu je návrh zmeny ústavy a následne právnych predpisov, ktorému dokážeme rozumieť. Vieme, asi prečo je to navrhnuté. A je možné o tom uvažovať. Čomu nerozumieme ale, je, prečo by súd potreboval následne až 144 hodín na vydanie rozhodnutia o väzbe. Priznám sa, ja sama som mala konzultácie s trestnými sudcami, ktorí rozhodujú o týchto veciach. Rozhodujú o väzbe aj pri obzvlášť závažných zločinoch, a teda informovali ma, že to nepotrebujú, že tých 72 hodín je v zásade postačujúcich. Takže tu budeme žiadať aj vysvetlenie, ale rovno vám hovorím, pán minister, že tomuto nerozumieme a pokiaľ nedostaneme k tomu patričné vysvetlenie, tak si nevieme predstaviť podporu novely ústavy pri tomto, že zostane zachovaná aj táto časť navrhovanej právnej úpravy v ústave ako takej.

Pri ostatných návrhoch podrobnejšie sa vyjadrí kolega Gál, pokiaľ ide o návrhy protiteroristického balíčka, ale v každom prípade aj vzhľadom na spôsob, akým rokujeme o týchto návrhoch, a je to 16 zákonov, ktoré sa navrhujú novelizovať tým jedným návrhom zákona, tak minimálne, čo si myslíme, je, že je dôležitá požiadavka aj vo vzťahu k exekutíve, aby sme zaviedli do právnej úpravy aj zároveň kontrolné oprávnenia pre parlament, resp. povinnosť pre vládu a dotknuté inštitúcie, aby pravidelne informovali o použití týchto právomocí, ktoré sa navrhujú podľa tejto právnej úpravy, aby minimálne aspoň parlament vedel vyhodnocovať a vedel sa zaoberať otázkou toho, či nedochádza k nejakému zneužívaniu týchto zvýšených oprávnení, prípadne či sú efektívne využívané. Myslím si, že je našou povinnosťou sa týmito otázkami pravidelne zaoberať.

A budeme navrhovať, aby táto nová právna úprava vzhľadom na to, ako je prijímaná, bola prijímaná na obmedzený čas, na 18 mesiacov alebo 24 mesiacov, s tým, aby po týchto osemnástich mesiacoch sme vyhodnotili účinnosť tejto novej právnej úpravy, ak ju teda v tejto podobe aj presadíte, a zaoberali sa jej efektívnosťou v každom prípade, aby to muselo byť predmetom rokovania parlamentu.To sú základné postoje strany MOST – HÍD k balíčku, ktorý ste doniesli do parlamentu, pán minister, v každom prípade to východisko pre naše úvahy vychádza z toho, že sme presvedčení o tom, že musí existovať rovnováha medzi bezpečnosťou na jednej strane a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca na strane druhej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.

Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.Dávam slovo pánovi poslancovi Galkovi.

Ďakujem pekne. Musím súhlasiť s kolegyňou Žitňanskou. Už len niekoľko poznámok by som dodal. Slovensko nie je v situácii, keď svoje bezpečnostné orgány pre absenciu účinnej legislatívy má ochromené a keď nemôžu účinne chrániť obyvateľov pred hrozbami terorizmu. Rokovania o týchto zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní sú neprimerané. Ja som presvedčený, že toto skrátené legislatívne konanie strana SMER zneužíva na svoju predvolebnú kampaň.

A ako vidno z tých návrhov, o tom budem potom rozprávať v rozprave k samotnému návrhu zákona, bezpečnostné zložky to chcú rýchlo využiť, aby získali viac práv a oprávnení zasahovať do ústavných práv občanov a organizácií.

Zároveň si treba uvedomiť ešte jednu vec, že do týchto noviel, tajné služby, ten, kto si poriadne prečíta, tak zistí, prepašovali, doslova prepašovali to, čo mali pôvodne uvedené v tom novom zákone o spravodajských službách, a s terorizmom to vôbec nesúvisí alebo to súvisí s terorizmom len veľmi okrajovo. A toto pokladám za pokrivenie legislatívneho procesu. To znamená, že deje sa to, na čo strana Sloboda a Solidarita upozorňovala, že pod pláštikom boja proti terorizmu sa idú prijať v skrátenom legislatívnom konaní normy, ktoré budú terorizovať občanov Slovenskej republiky.A na záver ešte osobné zamyslenie. Ja si myslím, že poslanci sú pomerne dosť dobre platení a celý január aj február nebudú chodiť do práce. Ak by bola snaha predkladateľov úprimná, vedeli by sme to prijať aj štandardným režimom. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Ja by som možno pani poslankyni odpovedal vecne, že kvôli čomu tam je šesťdňová lehota na rozhodnutie súdu, pretože v Trestnom poriadku je návrh, aby sťažnosť proti rozhodnutiu nevzatiu do väzby mala odkladný účinok, to znamená, aby mohol v takomto prípade nadriadený súd rozhodnúť o tej šesťdňovej lehote, ak prvostupňový súd nevezme obvinenú osobu do väzby.A vecne to aj chápem, len právne je to problém podľa mojej mienky. Právne je to problém preto, že v tej hypotetickej možnosti, ktorá v reálnom svete podľa mojej mienky neexistuje pri terorizme, by prvostupňový súd, ktorý bude špeciálny súd, nevzal obvineného do väzby. Tak v princípe nie je o čo oprieť jeho obmedzenie osobnej slobody. Práve, naopak, bude tam výrok súdu o prepustení zadržania. Čiže toto ustanovenie podľa mňa je v evidentnom rozpore s čl. 5 ods. 3 príslušného dohovoru. Je to rovnaké alebo podobné, ako keď je oslobodzujúci rozsudok, obvinený je vo väzbe napriek tomu, že je podané odvolanie a rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný musí ísť na slobodu, proste už neexistuje rozhodnutie súdu, ktoré by zdôvodňovalo obmedzenie osobnej slobody. Čiže ja vecne tomuto rozumiem. A ja sa k tomu vyjadrím bližšie potom v mojom vystúpení, len si myslím, že ústavnoprávne berúc do úvahy čl. V ods. 3 príslušného dohovoru, to neprejde. A myslím si, že jediné čo nás zachráni pred konkrétnou sťažnosťou ústavnou alebo na Európsky súd, bude, že nikdy nebude o tom rozhodovať druhostupňový súd, lebo prvostupňový každého vezme do väzby, a preto sa mi zdá byť toto trošku silové riešenie, ale o tom budem hovoriť v rámci rozpravy.