58. schôdza

Ďakujem pekne. Škoda, Martin, že odchádzaš, preto, lebo ty si vniesol do tejto diskusie viacej, ako je vhodné, ideologický rozmer. A žasnem nad tým, čo si o našom kandidátovi, resp. o kandidátovi, ktorého som si ja dovolil navrhnúť preto, lebo profesora Mikloška, kolegyne, kolegovia, osobne poznám. A dám ruku do ohňa za toho kandidáta, že ak bude zvolený, môžete byť naňho hrdí a môžete sa naňho spoľahnúť, že prácu, ktorú by mal zverenú, bude vykonávať absolútne profesionálne, nezávisle a v súlade s európskou legislatívou. Nemiešajte tu vaše ideologické pohľady a táraniny.
Čo Jozef Mikloško také z hľadiska ideologických postojov pri vzťahu k tomu, čo robí? A tá robota hovorí zaňho, že je to naozaj úspešný manažér mnohých strategických projektov ochrany detí pred násilím. Nikdy som nemal s Jožom Mikloškom mladším skúsenosť, že by ideologizoval. Naopak, mal som tú príležitosť častokrát s ním spolupracovať a myslím, že mnohí ďalší kolegovia pri mnohých zmenách slovenskej legislatívy týkajúcich sa práve ochrany detí pred násilím, ale aj umiestňovaním osamotených detí do či už detských domovov, alebo do rodín, ktoré prejavili o to záujem. Preto by som naozaj chcel poprosiť, odpolitizujme, odideologizujme a pristúpme k tejto voľbe zodpovedne a tá zodpovedná voľba by bola taká, že Jozef Mikloško by získal našu dôveru.
Ďakujem.

Mňa troška podráždila tá veta, že tento kandidát, o ktorom je teraz reč, že popiera základné európske otázky ochrany detí. To je proste úplná blbosť. To je, nehnevajte sa.
No ale práve títo páni liberáli by veľmi chceli, aby mnohé uznesenia iba také z výborov a tak ďalej, Lunatschek report a ďalšie reporty, ktoré nemajú čo robiť, do našej legislatívy, vôbec sú neni záväzné, neni to smernicou Európskej únie a tak ďalej, tak tí nám chcú sem dať v oblasti všetkých liberálnych tém. Čiže to sa im, dúfam, nikdy nepodarí a Slovensko je suverénnym štátom, ktorý v oblasti kultúry, školstva, sociálnych vecí aj detí a mládeže má svoje zákony aj o rodine a nemusí očakávať od Európy ani pánov liberálov nejaké rady.
Neviem si predstaviť, že by ombudsman pre deti bol niekto s liberálnymi názormi. To si neviem celkom predstaviť, pretože práve tieto liberálne názory sú príčinou všetkých problémov detí, mládeže, rodiny a vlastne celej spoločnosti, pretože nemajú nad sebou nikoho. Si myslia sloboda od nemlátom do nemlátom, keď je to tak, tak sloboda potom napĺňa naše väznice a nešťastné rodiny a všetko, čo s tým súvisí. Čiže liberálne názory sú dneska veľmi, by som povedal, rozšírené a by som povedal, že komplikovanejšie a horšie ako voľakedy komunistické, ktoré nás tu 40 rokov držali pod krkom.
A teda ja smerákov by som prosil, aby raz aspoň hlasovali podľa svojho svedomia, a nie podľa toho, ako bude inštrukcia zhora.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, včera ešte v rámci rozpravy tu viacerí poslanci, myslím, na jedného z mojich kolegov z opozície, ktorý vystupoval, reagovali aj vykrikovali, či vie, o čom hovorí, a to bolo úplne od veci.
Ja by som bol rád, keby poslanci SMER-u mali preštudovaný tento tzv. protiteroristický balíček. Ráno však študovali úplne iné dokumenty, kde hľadali odpoveď na otázku "som tam, nie som tam". Ale nebol to protiteroristický balíček. Preto by som na ich mieste trošku zdržanlivo hodnotil vystúpenia iných kolegov opozičných, či vystupujú k veci, alebo nie, lebo nie som si úplne istý, že veľká časť z vás má tie návrhy preštudované. Obávam sa, že pravý opak je pravdou.
Ja si nechám to na druhé čítanie, ale napriek tomu, že viaceré veci z toho návrhu podporujem, a znovu poviem, že ide o veci, ktoré sme presadzovali dlhé roky, ktoré v minulosti nezískali podporu poslancov SMER-u. Dnes ich navrhujete, tieto inštitúty, rozšíriť, čo je podľa mňa správne. Ja som to hovoril pri skrátenom konaní, či je to otázka jurisdikcie Špeciálneho súdu, použitie agenta, použitie spolupracujúcich obvinených. Tomu tlieskam. Neskoro, ale predsa. To podporujem. Aj keď ten, ten drajv v minulosti bol skôr, skôr, obávam sa, že opačný.
Samozrejme, že aj táto malá vec mi potvrdzuje podozrenie, že ide skôr o marketingový ťah, ale keď ide o správnu vec, tak mňa motív až tak nezaujíma. Čo viac potvrdzuje, že ide o marketingový ťah, sú ustanovenia, ktoré neriešia reálny problém, ale ho vytvárajú. A to sú tie ustanovenia, ktoré sa týkajú výsluchu svedka ako neodkladného úkonu. To nič nevyrieši, pretože ten, ten výsledok bude nepoužiteľný aj tak ústavne v rámci hlavného pojednávania. A nič neriešia podľa mňa ani ustanovenia týkajúce sa väzby. A najmä to, že bude mať sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby odkladný účinok. A budem vám citovať, pán minister, aj rozhodnutia štrasburského súdu, ktoré to, ktoré to potvrdzujú.
V druhom čítaní ale, avizujem, budem hovoriť ešte o jednej veci. Spomenul ju vo svojom vystúpení jeden z mojich kolegov a to je otázka, ktorej sa vyhýbate. Nemyslím vás, pán minister, priamo, ale vláda a premiér tejto vlády, a to je otázka, prečo vaše vlády súhlasili trikrát s prevzatím väzňov z Guantanáma, ktorí sú podozriví z teroristickej trestnej činnosti. Ak sem niekto úmyselne dotiahol teroristov, boli to vaše vlády. A budem hovoriť v druhom čítaní konkrétne o tých ľuďoch, čo to boli za ľudia alebo sú za ľudia, aké majú profily a aké predstavujú bezpečnostné hrozby alebo predstavovali.
Myslím, že stačilo, lebo odtiaľ potiaľ, by som tak povedal, ako hovorí jeden klasik. A keď sa niekto tvári ako veľký bojovník proti terorizmu a svojimi marketingovými rozhodnutiami vymieňa fotky v Bielom dome za prísun teroristov na naše územie, tak ja tomu veľmi neverím. To nie je vaša, vaša chyba, pán minister. A moja trpezlivosť v tejto veci skončila. Takže avizujem, že v druhom čítaní o tom budem hovoriť podrobnejšie, aj o konkrétnych ľuďoch, ktorých ste takýmto servilným spôsobom na Slovensko doniesli. Myslím, že to bude veľmi zaujímavé.
Ale teraz v prvom čítaní sa vrátim k veciam, ktoré považujem za sporné a oceňujem, že pán minister avizoval, že o tom bude, bude hovoriť.
Čo považujem za sporné, je riešenie predĺženia lehoty zadržania na šesť dní preto, aby bolo možné dvojstupňové rozhodnutie v tých šiestich dňoch. Ja už som hovoril v skrátenom konaní, ako prebieha rozhodnutie o väzbe, ale napriek nejakému sčasti pochopeniu toho, čo chcete presadiť, musím povedať, že som presvedčený o tom, že reálny problém neriešime, pretože nehrozí, že by obvinení z terorizmu neboli vzatí do väzby na prvom stupni. A keby to aj hrozilo, tak sťažnosť prokurátora nemôže mať odkladný účinok.
Ak si pozriete rozhodnutie štrasburského súdu vo veci McKay proti Spojenému kráľovstvu, tak tam je to jednoznačné. Odcitujem z neho v angličtine a potom to skúsim neformálne preložiť. A je to rozhodnutie z roku 2003, v § 34 až 40, aby si to mohli vaši kolegovia pozrieť. "Conditional officer must have about to release in the detention..." To znamená, že ten sudca, ktorý rozhoduje o väzbe v prvom stupni, musí mať právomoc obvineného prepustiť, ak nezistí dôvody, ktoré sú dané vnútroštátnym právom.
A vy tu navrhujete, aby teda boli len dôvody ohľadne dôvodnosti trestného stíhania a právnej kvalifikácie. V poriadku. V poriadku. Inými slovami, nemáte o čo oprieť ďalšie obmedzenie osobnej slobody po rozhodnutí prvostupňového súdu o nevzatí do väzby. O tom som stopercentne presvedčený. Môžeme sa raz baviť o tom, že ale veď však možno rozhodne Štrasburg, a ktovie, a... Ale ak sa chceme baviť naozaj reálne, lebo inak nemá zmysel diskutovať, keď si povieme, že však to je váš názor a môj názor je iný a však uvidíme, uvidíme. Nemáme čo veľmi uvidieť. Ale problém je to, že, že naozaj my problém tvoríme a neriešime. Lebo som to hovoril opakovane, že dnes na Slovensku nie je žiadna, žiadna reálna hrozba, že ak zatkneme teroristov, tak ich súd do väzby nevezme. Máme nejakú aj skúsenosť, aj keď len jednu v posledných rokoch. Ale ak niekoho naše súdy neberú do väzby a robia procesné chyby a prepúšťajú z väzby, tak to nie sú islamskí džihádisti, ale to sú slovenskí oligarchovia. Tam navrhujete nič nezmeniť. Tam, tam súd môže robiť akékoľvek proste, akúkoľvek mágiu, aby sa dostali von z väzby.
A dokonca si myslím ešte jednu vec. Totižto to dvojstupňové rozhodovanie o väzbe má svoje klady v situácii, keď prvostupňový súd do väzby nezoberie, ale aj zápory, keď zoberie a je sťažnosť na Najvyšší súd podaná. Vieme, aké tam sú skvelé niektoré senáty trestné a Najvyšší súd zmení rozhodnutie Špeciálneho súdu a prepustí z väzby. Tak ak to chcete riešiť, riešiť konzistentne alebo teda rozumne, v týchto veciach zaveďte jednostupňové rozhodovanie. Nevravím, že to na nič, na nič nenaráža, nenaráža to nič. Na ktoré ustanovenie to naráža ústavy alebo dohovoru? Na žiadne. Na žiadne. Naráža? Na ktoré?
Jediná vec, ktorá je daná Európskym dohovorom, jedným z dodatkových protokolov, je, že v závažnejších trestných veciach, v merite veci je právo na odvolanie. V ničom inom, v ničom inom. A to by sa mi zdalo byť rozumnejšie, ak by ste na to nešli marketingovo. Lebo ešte raz, toto je riešenie, ktoré nie rieši problém, ale vytvára problém. A preto sa mi zdá, že je čisto marketingové. A potom by som ešte požiadal vás možno aj na výbore, aj keď zrejme výbor nebude dnes, teda dnes naobed, ale, lebo zákon ešte nebude vtedy v druhom čítaní, sa to bude musieť asi odložiť, preložiť, tak... - a bude možno aj večer, uvidíme - tak keby ste alebo vaši kolegovia mohli nám vysvetliť tie ustanovenia, ktoré sa týkajú väzby, podľa ktorých v ďalších štádiách konania už po vzatí do väzby bude súd preskúmavať aj dôvody väzby, konkrétne dôvody väzby podľa dnes platného právneho stavu, lebo to si myslím, že je to dôležité, aby to bolo v súlade s dohovorom. Lebo je pravdou, že pri tom úplne prvom rozhodnutí tie dôvody nemusia byť dané, ale veľmi rýchlo už pri prvej žiadosti o prepustenie z väzby už musia byť dané. Takže toľko z mojej strany. Ja som sľúbil kolegom, že budem okolo desať minút a už sa k tomu blížim, tak to chcem dodržať. By ma zaujímalo, pán minister, v tomto vaše konkrétne vystúpenie.
A spomeniem teda tri veci na záver. Prvá je, že reálny boj proti terorizmu znamená podľa mňa nie až tak zmenu zákonov. Tie nám až tak nepomôžu. Trochu áno, ale až tak veľmi nie. Čo nám reálne pomôže, je výrazné skvalitnenie spravodajskej činnosti. A dnes, sa obávam, že spravodajské služby nevykonávajú na adekvátnej úrovni svoju činnosť, lebo sú proste plné kamarátov, známych a tak ďalej. V tejto situácii to je zničujúce, ak budeme takto budovať spravodajské služby, na kamarátskej linke, lebo to priamo ohrozuje bezpečnosť ľudí. To je prvá vec. A to nevyriešime zákonom žiadnym, žiadnym zákonom. Ak rozšírime počet príslušníkov SIS a dáme tam sto ďalších kamarátov, tak nič tým nevyriešime, len teda vyriešime pracovný pomer našich kamarátov, ale to je všetko. A to isté sa týka aj Policajného zboru.
A druhá vec je absolútne zvýrazniť výcvik, ale nie špeciálnych jednotiek, tie majú výcvik dobrý a ich stav je postačujúci, ale klasických poriadkových jednotiek, ktoré budú prvé na mieste činu a ktorých cieľom bude, bude zastaviť páchateľa tak, aby nemohol ísť do ďalších lokalít, kde sa nachádza veľké množstvo ľudí. Ja som to už spomínal možnože pri inom zákone z tohto miesta. Asi jediný prípad podobného charakteru, kedy, kedy ozbrojený páchateľ strieľal všetkých ľudí okolo seba, bola kauza v Devínskej Novej Vsi. A tam sme mali tak málo obetí len vďaka aj určitému šťastiu, to musím priznať. A to šťastie spočívalo v tom, že bola na mieste činu pomerne rýchlo hliadka obvodného oddelenia, poriadková polícia, ktorá napriek svojej výzbroji páchateľovi neumožnila sa posunúť ďalej nad rámec takého téčka ulíc v Devínskej Novej Vsi. Ak to tam poznáte, tak tam oproti je obchodné centrum, z druhej strany oproti je, oproti je škôlka. Ak by sa dostal páchateľ do jednej z týchto lokalít, tak by počty na obetiach boli násobne vyššie. A tým, že ho tá hliadka zadržala, aj keď ho nezlikvidovala, umožnila príjazd špeciálnej jednotky, ktorá ho následne zlikvidovala. A to sme mali šťastie. Ak si spomeniete na iné príbehy z iných krajín, nebudem hovoriť o Nórsku, o Breivikovi a tak ďalej, tak tie následky boli oveľa, oveľa katastrofálnejšie.
Preto si myslím, že masívny výcvik na podobné situácie klasických jednotiek poriadkovej polície je absolútne kľúčový. A môžete prísť s balíčkami akýmikoľvek ďalšími, tak pokiaľ toto nebude zabezpečené, začaté a vykonávané, tak nebudeme posilňovať bezpečnosť ľudí na Slovensku. A to si myslím, že je kľúčové. Proste zamerať sa tam, kde je, kde je to najpodstatnejšie, nie na niečo iné, ale riešiť to, čo je najpodstatnejšie, čo možno najviacej prispieť k tomu, aby ľudia v našich uliciach boli chránení a nebáli sa chodiť do ulíc, chodiť do divadla, chodiť na verejné zhromaždenia, lebo to je to najdôležitejšie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, začnem tak trochu všeobecnejšie. Niežeby každý z nás nevedel plus-mínus, čo je to terorizmus, a nepoznal jeho aspoň približnú definíciu, ale ja som sa predsa len pozrel do populárnej Wikipédie, aj keď to nie je priam vedecký zdroj informácií, ale predsa.
A podľa Wikipédie je terorizmus definovaný, citujem, ako "súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Popri individuálnom terorizme existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni."
No a teraz sa pokúsme aplikovať túto definíciu akokoľvek je možno nedokonalá, ale je nejaká, na slovenskú realitu. Prvá otázka, máme tu samovražedných atentátnikov alebo aspoň indície, že by mali záujem na Slovensku zasiahnuť? Neviem o tom, zrejme nie.
Pôsobí tu nejaká náboženská či iná skupina, o ktorej by sa dalo povedať, že sa otvorene hlási k teroru či terorizmu alebo verejne obhajuje to, čo sa stalo 13. novembra tohto roku v Paríži alebo obhajuje Islamský štát? Možno je, ako hovorí pán minister, ale teda ja o tom neviem. Možno je to moja chyba alebo možno je to chyba tých, ktorí o tom nie dosť informujú.
Ale prejdime k tým prejavom násilia, ktoré zodpovedajú tej definícii citovanej v úvode a s ktorými sme sa reálne na Slovensku v tomto roku a v predchádzajúcich rokoch stretli a dokonca mali aj organizovaný a masový charakter. Napríklad začiatkom tohto leta sme boli ich svedkami v Bratislave. No ale ich neorganizovali žiadni imigranti ani islamisti, ale, naopak, ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú slovenskí vlastenci. A na monitorovanie potláčania, najmä na jednoznačné verejné dištancovanie sa od takýchto jednotlivcov a skupín však súčasný právny stav zrejme postačuje a deficity sú skôr v rovine politickej vôle a kultúry.
Ak máme ďalej vychádzať z tej spomínanej definície terorizmu, ktorú som citoval v úvode, pozorujeme tu aj podoby a prejavy hrubého zastrašovania či strašenia verejnosti, ale opäť nie zo strany tých, voči ktorým sú tieto teraz prerokúvané zmeny údajne namierené, ale skôr naopak. No a na to, aby sa tak nedialo, netreba meniť ústavu ani zákony, stačí prestať zneužívať súčasnú situáciu na predvolebnú kampaň. Ak tu máme do činenia s prejavmi, ktoré do značnej miery taktiež zodpovedajú citovanej definícii terorizmu a proti ktorým bolo treba už dávno zakročiť, hoci aj v trestnoprávnej rovine, tak je to násilie páchané na obyvateľoch Slovenska, napríklad prostredníctvom stavu nášho zdravotníctva, kde - podobne ako pri nedávnych teroristických útokoch v Paríži - reálne predčasne umierajú nevinní ľudia. Situácia s predčasnou a zbytočnou mortalitou na Slovensku je natoľko vážna, že očakávaná dĺžka života je o niekoľko rokov nižšia ako v krajinách s fungujúcim zdravotníctvom, dôslednou prevenciou, dobrým životným prostredím a spoločenskou pohodou.
Toľko rokov života, o koľko prichádzajú obyvatelia Slovenska, nemajú na svedomí ani všetci teroristi sveta dohromady. Tí, ktorí tak túžia zasahovať účinne proti teroristom, by sa mali konečne seriózne venovať dosiaľ nepotrestanému pôsobeniu rôznych goríl, žralokov, chobotníc a inej cudzokrajnej fauny, ktorá sa na Slovensku obdivuhodne udomácnila a s krajinami svojho pôvodu komunikuje už len prostredníctvom rôznych schránkových firiem v exotických destináciách.
Ale máme tu aj hrubé násilie a používanie antihumánnych metód páchané na obyvateľoch, inými slovami teror, napríklad v podobe toho, čo tzv. developeri vyvádzajú v Tatrách, v slovenských lesoch, so slovenskou pôdou, vodou, prírodou, krajinou, ale aby sme nechodili ďaleko, aj tu v Bratislave. Od Parku kultúry a oddychu cez hausbóty na Dunajských ramenách, bratislavské lesy a vinohrady až po areál Iuventy. A to spomínam, samozrejme, len nepatrný zlomok z množstva aktuálnych prípadov a prejavov tohto antihumánneho násilia.
Môžete namietať, že pri tejto forme násilia ľudia nezomierajú a nekaličia sa bezprostredne. Áno, je to pravda, ale znižuje im to kvalitu života, pripravuje ich to o duševné a následne i o fyzické zdravie, navodzuje stresy, infarktové stavy a skracuje dĺžku života. Zákony a opatrenia proti takýmto celkom reálnym a nie virtuálnym formám hrubého násilia voči občanom rád podporím.
No a na záver budem trošku konkrétnejší a dotknem sa bezprostrednejšie týchto vlastne dvoch návrhov, ktoré nám vláda predložila. Navrhujem, aby sme ich vrátili predkladateľovi na dopracovanie a zdôvodňujem to tým, že v skrátenom legislatívnom konaní nebolo možné seriózne posúdiť všetky aspekty predložených návrhov ani vypočuť a zvážiť názory zainteresovanej verejnosti.
A na záver budem osobný, ak dovolíte. Za seba musím povedať, že väčšinu svojho života som prežil v policajnom štáte a nemám ani najmenšiu chuť čo i len riskovať, že sa do neho budem musieť opäť vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ja vystúpiť k tejto závažnej téme.
V prvom rade, pokiaľ som dobre počúval túto sálu, prípadne vyjadrenia viacerých či už politikov, alebo bezpečnostných analytikov, nikto nespochybnil vážnosť situácie, v ktorej sa dnes nachádzame, a ako politik hovorím, že neviem si predstaviť vládu, ktorá by reagovala iným spôsobom, ako reaguje súčasná vláda, a to je promptnosť pri prijímaní opatrení. Nedá mi však nepovedať, že je veľká škoda, že takto promptne nereaguje táto vláda pri riešení zdravotníctva, reforme školstva, prípadne riešení problémov v justícii.
K tým samotným opatreniam. Základná premisa alebo základná téza, ktorá mne z toho celého vyplýva, je, že ten pomer medzi realitou, realitou hrozby, a tým, čo sa navrhuje, nie je vyvážený. Určite tá hrozba je veľká, ale obmedzenia osobnej slobody, ktoré sa dávajú na druhú stranu misky váh, sú brutálne v neprospech veľkej časti obyvateľov, úplne presnejšie, každého jedného obyvateľa, ktorý, voči ktorému bude podozrenie v zásade ani nie z terorizmu, ale z čohokoľvek. Tak je dnes nadstavená navrhovaná právna úprava.
Som presvedčený o tom - a to je hlavná časť, ktorej sa bude týkať moje vystúpenie, to sú spravodajské služby alebo rozšírenie kompetencie úloh spravodajských služieb -, že to, čo sa navrhuje, nesie so sebou značné riziká. A to nielen z dôvodu, že v zásade to, čo je pripravené, ide do šírky, ktorá podľa môjho názoru nemá obdoby. Zavádzaním definícií, ktoré sú všeobímajúce, dávame do rúk spravodajských služieb, či je to Slovenská informačná služba, alebo Vojenské spravodajstvo, také práva, že nás tu môže naozaj všetkých ohroziť, a teraz nehovorím iba o politickom oponentovi. Hovorím o každom jednom občanovi, ktorý sa znepáči, ktorý sa dostane do nevôle kohokoľvek mocného, pretože nad riaditeľom Vojenského spravodajstva, riaditeľom Slovenskej informačnej služby stojí vláda, prípadne konkrétny minister. Nikto iný. Ešte bezpečnostná rada, ak ma pamäť neklame. Ale ten, kto je schopný dávať pokyny, aj keď neformalizované, je buď minister obrany, alebo sám premiér.
No skúste sa, dámy a páni, znepáčiť premiérovi! Možnože nebudete potrestaní, možnože nebudete odsúdení, ale ako je v tejto krajine dobrým zvykom, skôr či neskôr na vás vyjdú nejaké spravodajské informácie. Objaví sa to na nejakom zahraničnom webe. Čo, kto, kedy, s kým, ako. Či to bude pravda, nevyvrátite. Či to niekto upravil, nevyvrátite. Toto je tá reálna hrozba, že dnešná kvalita nepriepustnosti spravodajských služieb je katastrofálna, a to nespochybňujem to, že spravodajské služby potrebujeme. My ich nepochybne potrebujeme. A podľa mňa sú v tomto stave jedným z najdôležitejších prvkov akéhokoľvek štátu. Ale ešte raz, doteraz sa nám to vracalo ako bumerang. Priepustnosť spravodajských služieb môže byť hrozba pre kohokoľvek.
Nachvíľku odbehnem k tej ústave alebo k zmene ústavy. To je tá úplne prvá časť, ktorá prišla do parlamentu. Len jedna poznámka. Ja nemám zásadný problém s podporou takejto zmeny, len bolo by fér, ak chcete mať podporu od opozičných poslancov, do dôvodovej správy uviesť reálne dôvody, prečo sa predlžuje možnosť zadržania zo 48 na 96 a rozhodnutie o väzbe až na 144, lebo podľa dôvodovej správy to kľudne mohlo byť číslo 100, 200, 500 a koľkokoľvek hodín. Nenachádzam tie reálne dôvody, iba sa ich dozvedám z televízie, prípadne z praxe, ktorú som absolvoval alebo ktorú z času na čas vykonávam. Takže toto by som ocenil, ak by sme si ešte povedali, vysvetlili, prečo chceme práve takéto lehoty, lebo minimálne tá druhá lehota, kedy má rozhodnúť sudca o väzbe, podľa mňa je zbytočná, ale ak mi to vysvetlíte, naozaj tuto nemám, nemám proste žiadny problém a nepôjdem do zbytočného konfliktu, lebo tuto nie je o čom, tuto ide naozaj o bezpečnosť Slovákov.
Späť k tým opatreniam. Možno ešte tak zoširoka, keď sledujem Slovenskú politickú scénu, tak taký nadobúdam dojem, že súčasní čelní predstavitelia - a hlavne vládni - vytvárajú pocit strachu. A je to taký nejaký hybridný, hybridný, nejaký nový literárny žáner. Nejaká taká, by som to zhodnotil, že konšpiračno-politický horor. Vytváranie strachu a masovej hystérie spôsobuje, spôsobuje chaos. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy a ja sa desím toho, že takéto názory vyvolajú u istej časti spektra našej spoločnosti, ktorá, žiaľ, či chceme, alebo nechceme, dôkazom nech nám je Banská Bystrica. Má náklony k extrémizmu. To naozaj chceme, aby bola preliata kvapka krvi nejakého predavača kebabu? To naozaj budeme čakať dovtedy, kým sa zmobilizujú extrémisti a povedia, veď to povedal premiér, veď tá hrozba tu je, my sa musíme brániť. Myslím, že toto je neprimerané, nemyslím, určite je to neprimerané, pretože robiť z hrdých Slovákov xenofóbov a ľudí, ktorí sa nevedia spoľahnúť, sa mi nezdá namieste. Táto téma sa dá odkomunikovať úplne iným spôsobom. Žiaľ, idú voľby a strach je dobrý sluha, ale zlý pán. A to súvisí aj, ono sa to ozývalo, sa to v Spojených štátoch amerických po dvojičkách, že je treba využiť moment vtedy, kedy ľudia sa boja, prijmime všetko, čo je treba, a aj to, čo treba nie je, len pre budúcu potrebu posilnia spravodajských služieb. To je spred štrnástich rokov. To sa aj reálne stalo, ten patriot act, myslím, že má 350 strán. Obsahuje veci, o ktorých nikto nevie a zabezpečuje plošné sledovanie v zásade kohokoľvek, ak budú spravodajské služby chcieť. To hovorím o Spojených štátoch amerických.
V tejto chvíli my robíme úplne, ale úplne to isté. Lebo ten vystrašený volič je volič v zásade poslušný. Volič, ktorý si nevšíma to, čo robí vládna strana, že sa na ministerstvách prideľujú rôzne zákazky hore-dole, že sa korumpuje, pretože ten volič v domnení, že ten politik, ktorý vyvolal strach, že ho ochráni pred tým, že bude narušené jeho bezpečie, tým, že príde o prácu, tým, že príde o strechu nad hlavou, nemá iný primárny záujem, iba veriť takémuto politikovi. Tento strach, ktorý tu je, je sčasti imaginárny. Veď sa pozrime na susedné Rakúsko, cez ktoré prechádzali tisícky migrantov. Kto tam bol, dá mi za pravdu, Rakúšania boli ochotní pomôcť a ten strach bol nepomerne iný, ako je tu na Slovensku, kde sme migranta videli len zďaleka. Ešte raz, nehovorím, že migračná kríza nie je problém, že sa nevieme brániť, že nemáme, som aj za to, aby sme stavali ploty, ale, prosím, dajme si realitu a to, čo je potrebné urobiť, do rovnováhy. Nezneužívajme situáciu na prijímanie úpravy, ktorá zabezpečí spravodajským službám moc, ktorá ani nemá hranice. A k tomu konkrétnejšie.
Dnes platí pri obmedzení základných práv a slobôd, ktoré môže obmedziť či už SIS-ka, alebo Vojenské spravodajstvo, takáto právna úprava. Práva a slobody občanom možno prostriedkami informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Nič viac, nič menej. To je úprava, ktorá je dnes platná a ktorá sa javí ako postačujúca, len, žiaľ, interne naráža na procesy, ktoré sa nedajú preklenúť, pokiaľ nepôjdete nad rámec. Preto sa zavádza takéto znenie. Základné práva a slobody možno činnosťou informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanovením zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ochrany vnútorného poriadku - potiaľto je to v poriadku - a na ochranu práv a slobôd iných. Práve toto posledné zabezpečuje informačnej službe veľmi jednoduchý odkaz alebo veľmi jednoduchú barličku pre to, aby pri žiadnej svojej činnosti neporušila zákon, a môže s odkazom na terorizmus na novú redefiníciu skutkovej podstaty v Trestnom zákone, ktorá je najširšia zo všetkých, najširšia zo všetkých skutkových podstát v Trestnom zákone, dá sa previazať úplne, ale úplne všetko. Akékoľvek podozrenie na terorizmus zabezpečí, že informačná služba môže konať. Javí sa to do tejto chvíle stále možno v poriadku, pokiaľ medzi úlohy informačnej služby nezahrnieme ďalšie písmenko, a to je písmenko e), pardon, f) a to je, že informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o a), b), c), d), e), f) a nové písmenko f) politickom a náboženskom extrémizme, extrémizme prejavujúcom sa násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení.
Čo mi vadí, je politický extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom. Nikto mi doteraz nevysvetlil, kde nájdem definíciu politického extrémizmu. Odkaz na výbore, že na Wikipédii píšu to a to, žiaľ, ma nemôžu uspokojiť, pretože to nie je všeobecne záväzný predpis, od ktorého sa dá odraziť, od ktorého viete povedať, tak áno, toto je politický extrémista, my ho môžeme sledovať, my môžeme o ňom vyhodnocovať informácie. To tu proste chýba. Povedzte mi, kto je politický extrémista dnes. Kto? Kde je hranica? Kde sa začína extrémizmus politický? Kde sa končí? Ak túto hranicu nemáme presne stanovenú, môže to byť zneužité. Budú sa zbierať informácie o ktoromkoľvek politickom oponentovi. A to pod rúškom hrozby teroristických útokov. Toto do tohto zákona nepatrí, bez diskusie, absolútne nie. Toto je otázka, ktorú by sme mali vyriešiť. Ja dúfam, že nebudeme schvaľovať tento zákon zajtra, pozajtra, prípadne rýchlo-rýchlo budúci týždeň, že dáme si priestor, možno pár dní, keď už nie pár týždňov, a dospejeme k odpovediam a k nejakému konsenzu, prečo tam je takáto úloha.
Hovorili sme o tom, ale, ale prepáčte, pán minister, kolega z vládnej strany povedal, povedal, že viete, politický extrémizmus, to je tak jednoznačné, veď to judikatúra. Hovorím: "A z čoho vychádza judikatúra, však my na to nemáme ani právnu úpravu." Potom mi povedal, že je to na Wikipédii. Poďme o tom diskutovať, poďte to vysvetliť a dajte konkrétny odkaz na "čo je to politický extrémizmus". Garantujem vám, že takúto definíciu nenájdete. (Reakcie z pléna.) Práveže ju treba, lebo ak, pokiaľ nie je definícia, spravodajská služba si ju bude vykladať podľa svojej ľubovôle. (Reakcia z pléna.) Teším sa na to. A toto všetko, čo sa týka Slovenskej informačnej služby, sa, sa týka aj Vojenského spravodajstva.
Zhrnuté, opatrenia, ktoré sa navrhujú na riešenie teroristickej hrozby, sú vo veľkej, naozaj veľkej miere dobré, nemám problém za ne zahlasovať, sú aj potrebné. Ale sú tam aj opatrenia, ktoré sú zlé, to sú práve tie spravodajské služby, sú tam aj opatrenia, ktoré sú úplne, ale úplne zbytočné, a to sa týka hlavne obligatórnej väzby. Okrem toho, že akákoľvek väzba alebo akékoľvek obmedzenie slobody, slobody každého patrí k základným postulátom právneho a demokratického štátu. A rešpektovanie prezumpcie neviny, ktoré by malo byť, ktoré by sa malo vykladať reštriktívne a malo by byť naozaj to možno ultima ratio, a mali by sme k nemu pristupovať veľmi citlivo. Nie z dôvodu rozhodnutia Ústavného súdu, nie z dôvodu, že nám to hovorí ESĽP, Európsky súd pre ľudské práva, ale z dôvodu, že je úplne neprípustné zobrať kohokoľvek na základe akéhokoľvek dôvodu, lebo tak to nadstavujete, do väzby, obmedziť ho na osobnej slobode.
A naozaj posledná poznámka k tej obligatórnej väzbe, ktorá je podľa mňa zbytočná, nech to znie akokoľvek ľúbivo. Dnes je väzba možná, ak všetko nasvedčuje tomu, že páchateľ je, skutok sa stal, ide o trestný čin a páchateľ je dôvodne podozrivý z toho, že tento skutok spáchal. Ak ujde alebo je šanca, že ujde alebo sa bude skrývať, ak bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo ak bude pokračovať v trestnej činnosti alebo dokoná trestný čin, tieto tri dôvody sú tam. Obligatórna väzba. ktorá sa tu navrhuje, tieto tri dôvody vylučuje.
Prečo je to zbytočné? Ak niekto bude dôvodne podozrivý zo spáchania teroristického trestného činu alebo terorizmu, do kelu, však je tam, samozrejme, že bude chcieť utiecť alebo bude chcieť páchať trestnú činnosť ďalej, činnosť ďalej. Tá väzba tu už je. Tie dôvody tu proste existujú, vy to nemusíte rušiť, je to, je to nadbytočné. Aj tvrdím, aj teraz podozrivého z terorizmu zoberiete do väzby. Bude naplnená aj v tejto chvíli minimálne jedna z podmienok, keď nie dve z podmienok, aby išiel ten páchateľ do väzby.
Prišli ste s úpravou, ktorá je akousi symbolikou toho, ako sa pracuje v tejto sieni zákonnosti, vyvolať strach, povedať, že ja to vyriešim a potom prijať niečo, čo je, čo je absolútne zbytočné.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Kadúca je jedna faktická.
Nech sa páči, Mikuláš Huba.

Ďakujem pekne. Ďakujem ti, Miro, za tvoje vystúpenie, ktoré bolo, myslím si, zásadné, kompetentné a zároveň všeobecne zrozumiteľné, čo nie je celkom bežné, keď človek počúva expertov na právo v tejto snemovni. Ešte by som možno podčiarkol aj jednoznačnosť tých tvojich konštatácií, ani tá nie je medzi právnikmi, pri všetkej úcte, bežná.
Čo chcem len zdôrazniť a prečo som sa aj prihlásil, je to, že si tým svojím vystúpením okrem poukazu na mnohé zásadné skutočnosti, ktoré si mi takpovediac zobral z jazyka a možno aj mnohým, mnohým ďalším v tejto, v tejto sále, poukázal na to, na čo poukazovali viacerí tvoji predrečníci, a to je priam nevyhnutnosť vrátiť oba tieto vládne návrhy do riadneho legislatívneho procesu, aby sme sa okrem iného nevyhli medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré umožní všetkým zainteresovaným aj mimovládnym teda subjektom zapojiť sa do tejto zásadnej diskusie.
Ďakujem pekne.

Majo, ďakujem, ideme sa takto poštebotať na bojisku. No, ja som nenavrhol to, to vrátiť späť, lebo to, nerobím si ilúzie o tom, keďže už tu bolo avizované z úst predsedu parlamentu, že teda januárová a februárová schôdza vlastne nebude, čiže my budeme, nie je proste na to nejaký priestor.
Ale čo chcem ešte dodať, ono to, čo je navrhované, tomu proste, postrádajú tomu alebo chýba tomu proporcionalita. To je nejaká primeranosť naozaj medzi - a to chcem zdôrazniť, ja som to síce povedal, naozaj považujem to za dôležité - medzi tým, aká je realita, a tým, čo sa navrhuje, a tie nástroje, ktoré sa navrhujú, podľa mňa sú naozaj brutálne. A my sa, my sa blížime k tomu, tomu neslávne slávnemu orwellovskému "Veľký brat ťa pozoruje", čiže tohto sa celkom bojím. A naozaj sa bojím, že dávame, že to môže dospieť do výsledku, že bude mať, budú mať spravodajské služby a potom v konečnom dôsledku aj politická moc poľovný lístok na kohokoľvek nepohodlného. A toto považujem za neprípustné a zdá sa mi, že sa vraciame späť do, do časov, ktoré sa, z ktorých sme sa vymanili. A vymanili sme sa z nich právom a zaslúžene.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som včera hovoril v procesnej, teraz sa pokúsim k vecnej a ja sa sústredím na jeden bod a pokúsim sa na ňom povedať, že ja tam, necítim sa komfortne pri tom bode.
Ale, prosím vás, ešte k niečomu takému sa pokúsim povedať. Povedzte mi, pán minister, a teraz rečnícka otázka, však nemusíte, lebo vy neodpovedáte, ale že ktoré parlamenty v Európe alebo na svete teraz zasadajú a prijímajú antiteroristickú legislatívu. Povedzte mi teraz aspoň jeden. Viete, že teraz ako my, hej, že, lebo tá situácia sa tak zmenila, že všetci sa zbadali tak, jak sme my zbadali, a teraz tie štáty zasadajú v skrátenom, menia ústavu, ix zákonov naraz. Povedzte mi jeden jediný. (Reakcia ministra.) Predminulý týždeň, hej, dobre, čiže Francúzi. A kto ešte? (Reakcia ministra.) No, viete a to je presne to, že nastanú tu, potom sú tu dve možnosti, hej, dve možnosti sú.
Ak, lebo my sme však, teraz sme vystavení pod taký teror, my sme tiež určitým spôsobom vystavení pod taký teror, že rýchlo, rýchlo, lebo, hej, ale je podľa mňa legitímna otázka, ak nastala taká hrozná situácia, tak podľa mňa aj Česi by mali zasadať, aj Maďari aj, aj Rumuni, aj neviem kto všetko by mali si upravovať svoje legislatívy, aby sa teda zaradili do tej vlny toho aktuálneho trendu, hej. Ak to nerobia teraz takto ako my, zrýchlene. Oni asi nemajú voľby, to je druhá vec. Ale aj to môže byť problémom.
Potom je, to môže byť tak, že oni to už dávno mali, tak potom prečo sme to my nemali, hej. Alebo, ak to už dávno nemali, to znamená majú to, čo majú, je postačujúce, hej, a my ideme, my ideme robiť určitú nadprácu len kvôli tomu, že máme voľby.
A ja vám niečo poviem, ja som si dal tú robotu, som si včera pozrel, keď spadli dvojičky v 2001., 11. 9. 2001 spadli dvojičky, bola, neviem to pomeriavať, ale podľa mňa to bola tiež z pohľadu toho, že čo sa udialo s tým svetom, no určite takisto významné, ak nie viac, ako Paríž. A ja som si pozrel dve schôdze nasledujúce po páde dvojičiek, bola schôdza 17. 10. 2001 a 27. 11. 2001. Viete, čo predkladal pán Fico? Pán Fico predkladal po páde dvojičiek zákon o preukázaní pôvodu majetku. Viete, pán Fico nebol vo vláde, to treba korektne uznať, ale, ale viete, že ak, ak niekto cítil proste, že to má v sebe, že chráni a nás chráni dňom i nocou... (Reakcia ministra.) Ale to s tým nemá nič súvislé, to je jedno. Dobre.
Prosím vás pekne, ešte raz, čiže keď spadli dvojičky, premiér Fico predkladal zákona o preukazovaní pôvodu majetku (ruch v sále), nedával návrh zákona na sprísnenie ústavy, Trestného zákona, nedával ani deklaráciu za odsúdenie terorizmu aspoň, nie, pán Fico predkladal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. (Reakcia z pléna.) To už ja nekomentujem, ale to je fakt. Bol (reakcia z pléna), bol Madrid, bol, bolo ix ďalších vecí, kde vlastne sme, ak sme to mali zle, lebo my teraz hovoríme, že to, čo máme, nie je dostačujúce, hej, tak tých možností, kedy sme to naše nedostačujúce mohli upraviť, bolo viac, kde sa nás to malo zobudiť. Dobre, keď nás nezobudili dvojičky, tak nás mohol zobudiť Madrid. Nie, proste nás niečo mohlo zobudiť. Keď už nám nezáleží na Rusoch, hej, keď spadne ruské lietadlo, to pomaly napíšu len vo Vihorlatských novinách. Ale viete, že keď, keď, dobre, keď iba Paríž je pre nás signálom. Viete, to je tá úprimnosť, ja neviem, či to tu niekoho zaujíma, lebo keď z posúdenia tej základnej logiky, lebo ak je niečo zlé, tak to treba urobiť bez..., ideálne by to bolo urobiť bez popudu, ale dobre, keď potrebujeme popud, hej, tak, tak, viete, tých popudov už bolo dávno viac predtým.
Či popudom pre SMER je 130 mŕtvych ľudí v Paríži? Keby ich bolo 120, tak nič? Viete, že čo je to merítkom, že kedy sa SMER zobudí ak, ak my hovoríme, že, že... Čo bolo tým popudom? Popudom boli voľby! Viete, to je ten cynizmus, popudom v tomto prípade nie je 130 obetí v Paríži, popudom je to, že je to téma a že sú voľby. Keby nebolo v marci voľby, tak tu hovoríme o zákone, ja neviem o čom, o nejakom záhradkárskom napriek Parížu, lebo v 2001. poslanec Robert Fico po páde dvojičiek predložil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. (Reakcia ministra.) To je fakt, to som si nevymyslel.
Keď hovoríme o tom, ešte jednu poznámku si dovolím, moja večná téma a ja sa, viete, lebo keď sa niekto konzistentný, ak teraz je Robert Fico a Robert Kaliňák bojovníkom proti terorizmu, tak skúsme dohľadať, či aj dozadu bol. U mňa si môžete byť istí, že ja budem bojovníkom proti terorizmu, to, čo robí štát našim ľuďom ohľadom nebankoviek, dlhodobo, konzistentne, hej, hej, a neriešime. Viete, že my, my riešime, áno, vyhodnocujeme, vy, vy nepoctivo, hej, ale, ale to, že tu je vnútroštátny teror voči našim občanom, sa tvárite, že to neexistuje. Chvalabohu, že to... (Reakcia ministra.) Dobre, tak vy, konkrétne vy možno ste na to senzitívnejší, to som si dovolil len spomenúť.
A skončím, prosím vás, s jednou takou poznámkou. To, čo som hovoril, že si vyberiem z tých návrhov, čiže ak to vyhodnotím ako nepoctivé, predvolebné, a keby vám na tom záležalo, mohli ste už dávno veci upraviť, ale dobre.
Teraz, keď je predložené okrem zmien ústavy, sa zmenia aj, aj iné zákony a zákon o SIS. A to chcem dať ľuďom do pozornosti. Prosím vás, menia paragraf č. 17 a paragraf č. 17 v zásade znamená to, že vy keď..., dneska už má kameru každý a všade, hej, a teraz sa do zákona o SIS dostáva ustanovenie, že vy ten záznam z tej vašej kamery musíte im dať, keď vás o to požiadajú, a týmto..., a potom tam je, že ak tento účel, jak je to na účel ochrany bezpečnosti štátu. No povedzte, to je všetko v zásade, hej. Čiže, prísne vzaté, každá kamera, tu kolega Šuca si dá kameru na svoju záhradu, že či mu nechodí diviak ryť zemiaky, a keď príde žiadosť SIS, prísne vzaté, a si v tej žiadosti zdôvodnia alebo tam cez ten plot mohol prísť aj nejaký afganský terorista, ja neviem, toto ma zaujíma, to neviem, či mi odpoviete teda. (Reakcia ministra.) Hej? Lebo zoberte si jednu vec. Teraz z každej kamery, dneska máte, hovorím, že dneska je kamera všade, hej, a z tejto kamery, vás môže SIS-ka požiadať, že im máte dať záznam. Nehovorí sa, že aký veľký, hovorí sa len, že ak je to pre potreby štátu. Čiže čo im ho máte odovzdávať dávať stále, týždeň-dva? A aké sú pokuty? A čo keď, čo keď napríklad niekto povie, že nedá ten záznam, hej? Čo, je nejaká pokuta? Alebo čo keď povie, že sa mu to vymazalo, čo ho budú pokutovať za to, že nedal ten záznam? A čo keď napríklad niekto... Viete, my sme videli, ja som to zbežne prečítal, to sa nedá ani čítať, tá Gorila II, ale ja mám pocit, že SIS-ka sa zaoberá ďaleko inakšími problémami ako ochranou bezpečnosti štátu.
A teraz si predstavte, že vy dáte nástroj ľuďom zo SIS-ky, ktorí si vypýtajú záznam z kamery nejakej predajne pneuservisu, lebo ten iný SIS-kár má tiež pneuservis a až tak mu nejde, hej, no tak si vypýtajú záznam a zistia, že kto tam chodí, a potom oslovia tých ľudí, že majú lepšiu cenu. Trošku hyperbolizujem, trošku to preháňam, ale chcem upozorniť na tú absurditu.
Vážení občania, ak ste s tým komfortní, pre mňa, za mňa, mne zase chýba tá komparácia, mne zase chýba tá komparácia. Chcete mi povedať, pán minister, že v slušných, nehovorme a nebudeme hovoriť, že neslušné, ale vôbec ich nebudem menovať, ale v slušných krajinách západnej Európy je úplným štandardom, že akýkoľvek záznam akejkoľvek kamery si môže tajná služba vyžiadať a jediným dôvodom je len to, že či je alebo nie je ohrozený štát. Lebo mne to príde, proste mne to príde trošku ako taká nadpráca, neviem, ale som pripravený počúvať, som pripravený počúvať, kde poviete mi tri-štyri slušné krajiny v rámci Európy, a poviete, že áno. Ale potom by ma zaujímalo, že ako oni upravujú to, že niekto odmietne vydať ten záznam, lebo sú pre neho tam osobné veci dajme tomu alebo z pohľadu konkurenčného boja, hej, medzi firmami, hej, lebo tie záznam sa zvyknú niekde objaviť, zvyknú sa niekde stratiť a sú významné častokrát pre podnikanie, čiže dávam to do pozornosti, ako to chcete upraviť. Doteraz upozorňujem vážených, že doteraz to tam nebolo, hej, ten bod 17 sa podstatnou mierou rozširuje. Doteraz bod 17 hovoril niečo v tom zmysle, že keď si to natočili, tak to použili v zmysle príslušných paragrafov, hej, to znamená, keď si to vyhotovili, tak si to použili. Teraz hovoria, že nebudú oni míňať elektriku, ale od každého, hej, kto má nejakú kameru a sníma verejný priestor, čo je ergo z pohľadu, kde môže, teda z právneho hľadiska (reakcia ministra), to je skoro všetko, pán minister, kde vstúpi, ja neviem, jak sa to judikuje, ale kde môže vstúpiť verejnosť, čiže tým pádom je to verejný priestor. Čiže ak vám do firmy môže vstúpiť verejnosť, tak je to podľa mňa verejný priestor. No dobre, rád si to nechám vysvetliť.
Čiže pre túto chvíľu naozaj toto je podľa mňa vec, ktorá sa, rádovo mení parametre, hej, a to sa bojím, že či to tam neni zakopané kvôli tomu, že v tej hystérii, lebo my sme tu v hystérii, hej, my sme tu v hystérii, hej, tu škriekajú zovšadiaľ, otvoríte chladničku, zapnete televízor, tak v tej hystérii sa proste pomaly prepašuje do zákonov niečo, čo je podľa mňa zásadného významu, čo je podľa mňa zásadného významu. Na túto skutočnosť som chcel upozorniť, neviem, či sa mi to podarilo, ale skúsiť som to skúsil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, vyjadrím sa tiež pár poznámkami k predmetným návrhom zákonov. Budem sa snažiť rozprávať voľne, lebo nemám to nejak špeciálne pripravené vzhľadom ku krátkosti času. Ja som vystúpil aj k tomu v rozprave, keď sme prerokovávali samotné skrátenie, a teraz by som sa vyjadril čisto už len k obsahu oboch návrhov zákonov.
Prvý návrh zákona sa týka zmeny ústavy a tu strana Sloboda a Solidarita zastáva stanovisko veľmi podobné ostatným opozičným stranám, ktoré tu už bolo vyslovené mojimi predrečníkmi, a síce na jednej strane si vieme predstaviť predĺženie toho času zo 48 hodín na 96 hodín pri podozreniach z trestných činov terorizmu, hovorím teraz o vyšetrovacej väzbe.
Na druhej strane nevidíme žiaden dôvod na predĺženie doby pre sudcu, počas ktorej sa má rozhodnúť o tom, že bude uvalená väzba zo 72 hodín na 144 hodín. To znamená, my v prvom čítaní tento návrh zmeny ústavy nepodporíme a uvidíme, čo sa s ním udeje potom ďalej v druhom čítaní. V prípade, že táto druhá časť nám bude zrozumiteľne vysvetlená, ale skorej si myslím, že v prípade, že bude odtiaľ vypustená, tak potom môžeme sa rozprávať o podpore našich poslancov. Nevidím žiaden dôvod na to, aby sa predlžovala doba pre sudcov, my tu nemáme žiadneho teroristu okrem, myslím, jeden človek tu niekde hodil nejakú zápalnú fľašu, a pokiaľ teda máme pocit, že sa ich sem dovalí nejaké veľké množstvo, tak treba potom posilniť sudcovský stav. Chápem, že policajti potrebujú viacej času, ak zháňajú dôkazy, ale nevidím dôvod na to, aby sudcovia mali dvojnásobok času na rozhodnutie o uvalení väzby.
Väčším problémom je druhý návrh zákona, a to je zmena Trestného zákona, kde, to poviem otvorene hneď na začiatku, nevidíme možnosť vylepšenie tohto návrhu zákona tak, aby ho naši poslanci mohli podporiť. Spomeniem len niektoré konkrétne veci, ktoré sa doňho dostali.
Povedal by som, že ten návrh zákona je zmes vecí, ktoré sú potrebné, ale s terorizmom súvisia len okrajovo alebo s ním vôbec nesúvisia, veci, ktoré sú neutrálne, a potom sú tam opatrenia, ktoré sú vyslovene škodlivé a sú proti občanom Slovenskej republiky. O niektorých už moji predrečníci hovorili. Niektorých sa dotknem bližšie.
Sprísnenie podmienok pri prijatí peňažnej záruky pri podozrení z trestného činu terorizmu. Áno, to je vec, ktorá má svoje opodstatnenie, pod ktorú by sme sa vedeli podpísať, dokonca aj ja osobne si viem predstaviť, že by v takýchto prípadoch peňažná záruka ani vôbec nemohla byť prijatá. To je jedna z tých vecí, ktoré ja osobne pokladám v zákone za bezproblémové. Takisto považovanie výsluchu osoby za neopakovateľný úkon v prípade, že je, že je riziko, že v ďalšom priebehu trestného stíhania bude opakovaný výsluch zmarený alebo podstatne sťažený, je tiež vec, ktorá sa dá akceptovať.
Viacerí moji predrečníci to hovorili, že jedným z problémov je to, že počas celého štvorročného obdobia nebola schopná vládna strana SMER predložiť nový zákon o spravodajských službách, o Slovenskej informačnej službe aj o Vojenskom spravodajstve a práve skrátené legislatívne konanie týchto návrhov zákonov, o ktorých momentálne rokujeme, využili tajné služby, aj Slovenská informačná služba... (ruch v sále), ja by som vás poprosil, lebo ma vyrušujete, ďakujem, využili tajné služby - aj Slovenská informačná služba, aj Vojenské spravodajstvo - na to, aby prepašovali viacero vecí z tohto nového spravodajského zákona do tohto návrhu zákona.
Ten nový spravodajský zákon bol predložený do pripomienkového konania a bolo k nemu obrovské množstvo pripomienok, či už z radov odbornej aj laickej verejnosti, a nakoniec to dospelo až do tohto štádia, že minister vnútra Kaliňák sa ho rozhodol radšej nepredložiť, a ja nepokladám za korektné, že viacero vecí z tohto nového spravodajského zákona si tajné služby doslova prepašovali do tohto návrhu zákona a nesúvisia s terorizmom.
Typickým príkladom je napríklad žiadosť o písomné vyjadrenie k spôsobu využitia poskytnutej informácie iných štátnych orgánov. To znamená - a to je aj pre Slovenskú informačnú službu, aj pre Vojenské spravodajstvo, ktoré za určitých okolností poskytujú spravodajské informácie ďalším orgánom štátnej správy, či už je to, ja neviem, prezident, alebo je to akékoľvek ministerstvo alebo akýkoľvek úrad - a tu je paragraf, ktorý im umožňuje pýtať si naspäť informácie od toho orgánu štátnej správy, ako s týmito informáciami naložil, či ich ďalej nejakým spôsobom skúmal a tak ďalej a tak ďalej, to je vec, ktorá, o ktorej sa dá diskutovať, ale ten paragraf, ktorý je tam napísaný, je tak zložito napísaný, že jednoducho si to zaslúži hlbšiu diskusiu, a nie to vpašovať do tzv. antiteroristických zákonov.
Rozširovanie právomocí alebo spôsobilosti, alebo ako to nazvať, obidvoch tajných služieb je takisto vec, ktorá je potrebná, pretože idú podľa viac ako 20 rokov starých zákonov a my už dneska sme v Severoatlantickej aliancii a máme hrozby kybernetických útokov, a ja neviem, čoho všetkého, energetických hrozieb, ale opäť to nepatrí do tzv. antiteroristických zákonov.
Ja sa napríklad pýtam, prečo Vojenské spravodajstvo má rozšírené úlohy týkajúce sa nelegálnej medzinárodnej prepravy osôb. Prečo Vojenské spravodajstvo by malo mať takúto, takúto, takéto úlohy? A Slovenská informačná služba má rozšírenú úlohu o nelegálnu medzinárodnú prepravu osôb a migráciu osôb. A prečo? A prečo tí jedni majú nelegálnu medzinárodnú prepravu osôb a migráciu osôb a tí druhí o nelegálnu medzinárodnú prepravu? Ja som si istý, že z tých 83 poslancov SMER-u, ktorí sú tu, ja neviem, koľkí by mi vedeli na toto odpovedať, prečo to tak má byť, prečo vojenská tajná služba toto má mať v portfóliu?
Predstieraný prevod veci. Pamätáte si na tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby, jak si čachrovali s domami, s nehnuteľnosťami hore-dole? Dneska to máme, máte to tam. Predstieraný prevod vecí. Čo to má s terorizmom? Aby mohol ten riaditeľ Vojenského spravodajstva, čo je podozrivý z vážneho tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, teraz už legálne tu vekslovať byty a domy a..., a ja neviem čo, pomedzi nastrčené firmy a nastrčených ľudí tak, aby sa dostali k bývalým alebo aj terajším vojenským dôstojníkom? Nato to tam je? To čo to má s antiterorizmom, pán minister? Predstieraný prevod vecí. Čo to má s antiterorizmom? Viete, že to tam vôbec máte?
Cenzorská, cenzorská doslova cenzorská spôsobilosť alebo cenzorské oprávnenie Slovenskej informačnej služby, ktorá bude mať právo vypínať weby. Koho bude vypínať? Aj politickú stranu vypnete pred voľbami? Prečo to, prečo nemôže to byť tak ako doteraz, že sa to bude normálne, normálnym spôsobom robiť, súdnou cestou. Keď niekto šíri extrémizmus náboženský a neviem jaký, tak my tam máme prostriedky na to, aby, aby sa tomuto zabránilo. A dneska vy dávate Slovenskej informačnej službe právomoci, aby na základe nejakých čudných kritérií veľmi vágne definovala, povedal by som, vôbec nedefinovaných, mala možnosť vypnúť web. Prečo by toto malo byť tak? Veď to je tak nebezpečné, to je ohrozenie slobody internetu!
Už to tu hovoril kolega Hlina, monitorovanie priestorov. Ten, kto vykonáva monitorovanie priestorov, tak bude povinný na žiadať aj vojenskej tajnej službe, aj Slovenskej informačnej službe predložiť záznam z tohto monitorovania. Však si prečítajte tú Gorilu II., čo sa tam píše, veď to je úplne hrozné. Aj keby hneď dve tretiny z toho nebola pravda, však v jakom stave máme tie tajné služby, oni sa zaoberajú len, čo kde jako vykšeftovať, ako kšeftovať s informáciami. A teraz tajné služby si budú pýtať akékoľvek záznamy, akékoľvek, záznam z banky, že kto do tej banky chodí, alebo proste akékoľvek iné záznamy. Z akého dôvodu by to malo byť? Nemáte tam sankciu, keď to tá firma neurobí. Oni vám to nebudú robiť. Ako ich budete sankcionovať? Absolútne horúcou ihlou je to ušité, bez diskusie, bez nejakých odborných argumentov. (Reakcia z pléna.) Malo sa to prediskutovať.
Prehliadanie vecí, prehliadanie batožiny v autách. Prosím vás pekne, to, to kam sa chceme vrátiť? Vy si pamätáte na prípad bývalej dôstojníčky Vojenskej spravodajskej služby a jej priateľa, bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, čo s nimi vyvádzali pri tej prehliadke auta? Vtedy mali súhlas prokurátora, podpísal to osobne pán Kováčik a policajti si vymysleli dôvody, že tá prehliadka je kvôli sabotáži, aby tú prehliadku mohli urobiť. Viete, ako to bolo? Bola tam Markíza, bol tam Nový Čas privolaný, som hlboko presvedčený, že im nečestní policajti a nečestní spravodajcovia podhodili dôverné materiály do auta, som o tom hlboko presvedčený. Obyčajné dôverné materiály, ale povolenie muselo byť zo sabotáže, aby mohli byť na 48 hodín zadržaní, 48 hodín boli zadržaní a mohol by som vám rozprávať o tom, že akým spôsobom to vplývalo na ich psychiku a akým spôsobom ich to lámalo. Dnes sú obidvaja, resp. bývalá dôstojníčka už je očistená od všetkých obvinení a vy chcete dať možnosť policajtom prehliadať komukoľvek batožinu bez súhlasu prokurátora, prosím pekne. Na koho to chcete používať? Na nepohodlných opozičných politikov? Aj tým to bude možné urobiť. Podozrenie z terorizmu bez toho, aby mal dohľad nad tým prokurátor alebo sudca, si vyrobí každý policajt za päť minút, za päť minút. Policajti budú prehliadať autá nepohodlných ľudí, budú sa snažiť nájsť nejakým študákom jednu marihuanovú cigaretu, aby si mohli vylepšiť štatistiky, v menších mestách, nenahovárajme si, budú perzekvovať svojich nepriateľov alebo ľudí, s ktorými majú nejaký problém. Toto je tak nebezpečné pravidlo, ktoré tam idete dať, že pod takéto pravidlo sa strana Sloboda a Solidarita určite nepodpíše, určite nepodpíše a vy ho idete schváliť v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek diskusie.
Pán minister, idete šikanovať bezúhonných občanov, čestných a slušných ľudí pod pláštikom nejakého pseudoboja proti terorizmu.
Ďalšia vec. Policajti sú oprávnení použiť pri služobnej činnosti ochranné kukly, o použití ochranných kukiel rozhoduje veliteľ. Čo to tam máte, prosím vás? To aj dopravné kontroly budú s kuklami robiť? Veď my musíme policajtov odanonymizovať, a nie dávať im väčšiu možnosť, aby represívne zasahovali voči ľuďom v kuklách. Pamätáte si na zásah v Moldave? Koľko bolo okolo toho rečí, či postupovali správne, alebo nepostupovali. Veď my máme dnes možnosti, máme špeciálne útvary, máme tých tzv. kukláčov, ktorí majú stanovené, kedy môžu zasahovať v tých kuklách. Vy idete toto, vy idete dávať možnosť zasahovať v kuklách aj pri iných prípadoch. Z akého dôvodu? Veď to má byť presne naopak. Vy by ste mali schváliť to, že pri..., to, čo sme my v SaS navrhovali, že pri každom zákroku napríklad, kde sa predpokladá používanie donucovacích prostriedkov, bude povinný kamerový záznam. Že trebárs na začiatok pri dopravných kontrolách a potom už pri každých kontrolách budú nasadené tzv. telové kamery policajtom. Toto by ste mali, toto by ste mali presadzovať. Nie opačne, že idete anonymizovať policajtov. (Ruch v sále.)
Ďalšia vec. Pri pátraní po hľadanej a nezvestnej osobe bude možné prostredníctvom diaľkového nepretržitého a priameho prístupu do informačného systému právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, zamerať osobu, túto nezvestnú. Toto je napríklad dobré pravidlo. Mne osobne sa stalo, že za mnou došli ľudia z jednej obce na Záhorí, kde sa stratil starší človek, ktorý mal určitú psychickú poruchu, mal pri sebe telefón a polícia odmietala ho zamerať a odmietala ho hľadať pomocou tohto telefónu.
Toto pravidlo je napríklad dobré pravidlo, ale čo to má s antiteroristickými zákonmi? Vôbec nič to nemá s antiteroristickými zákonmi a vzhľadom k tomu, že chcete lokalizovať nielen človeka cez jeho mobily, ale chcete lokalizovať aj automobily, tak tam už je problém, o tom už treba diskutovať, lebo to sa dá zneužiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)