58. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Pri predkladanom návrhu zákona pána kolegu, ktorý som si tuná vypočul, zamyslel som sa nad istou genézou v školstve, ktorá tuná fungovala od roku 1989. Chcem poukázať na iný rozmer možno, ktorý tuná nebol spomenutý. Sám som pôsobil v tej školskej samospráve dosť aktívne ako rodič, a takisto sme mali zriadenú školskú radu. Naše deti boli absolventmi cirkevnej školy. Chcem podotknúť a poukázať práve na ten rozmer, možno ten, ktorý práve dnes sa tuná ako vyčíta, tak kedysi na začiatku, keď sa to tak všetko formovalo, možno aj tá školská samospráva a podobne, tuná paradoxne zriaďovateľ bol ten, ktorý rozhodoval o riaditeľovi školy, na základe výberového konania, nebola to školská rada, ktorá síce bola zriadená na danej škole, ale nemala kompetenciu zvoliť toho samotného riaditeľa, bola takým poradným orgánom. Zamyslel som sa nad tou otázkou, že kto pozná lepšie ten problém, alebo teda ak zriaďovateľ, keď som zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia a mám byť zodpovedný za túto školu, no tak mal by som mať aj tú kompetenciu. Samozrejme, môžeme sa sporiť o tom, že na koľko.
Školské rady boli zriaďované tak, že boli v podstate, keď si to pamätám ešte, boli to traja zástupcovia za učiteľov, traja boli rodičov, traja boli za zamestnancov školy, traja boli za odbory. Pán minister, neviem, či som niekoho zabudol.
Ešte zriaďovateľ. No podľa toho, že kde, ale myslím, že toto bolo zoskupenie školskej rady a takto školské rady fungovali. Ak zriaďovateľ je zodpovedný a myslím si, že je zodpovedný aj za kvalitu výuky v danom prípade, keď zriaďovateľom je biskupský úrad cirkevnej školy, tak nesie túto zodpovednosť. Myslím si, že nesie aj zodpovednosť takisto aj za vedenie tej školy. Ak to prenesiem v tom prenesenom slova zmysle na štátne, resp. obecné školy, lebo kedysi boli štátne, nemali právnu subjektivitu, tým, že prešli kompetencie na obce, školy dostali vlastnú právnu subjektivitu, a teda zriaďovateľmi zo zákona sú teraz obce a obec zastupuje v danej obci starosta.
Ja nie som až tak celkom zástanca toho, že by som to nejak tak potláčal ako tú samosprávu, ale zase nemôžem tuná nevidieť tú skutočnosť a tento rozmer, že starosta obce nesie zodpovednosť za tú školu v danej obci. A keď ju nesie, dovolím si povedať aj iný rozmer, že v danej obci on aj dobre pozná aj samotných občanov. Samozrejme, môže to byť aj riaditeľ, ktorý by mohol sa uchádzať o taký post aj z inej obce alebo proste z iného mesta, ale predsa ako zriaďovateľ, keď je obec, nesie aj zodpovednosť, tak musí mať kompetenciu. (Ruch v sále.)
Ďakujem, ja len toľko k tomu návrhu zákona, ďakujem.

Pán poslanec, pôvodne to zloženie bolo pedagogický zbor, zástupcovia jeho, rodičov a zriaďovateľa a následne prišli zákonné úpravy, aby nedochádzalo k nejakým chybám z hľadiska zákona a práva, tak nie s poradným, ale s plným hlasom sa stali členmi školskej rady aj zástupcovia štátnej správy. To znamená, v danom čase to boli zástupcovia školských úradov. Takto bola kreovaná, aby som upresnil, školská rada.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážení kolegovia, dovolím si poďakovať kolegovi Froncovi za pekný historický exkurz človeka, ktorý bol veci blízko a vedel o tej veci veľa.
Len tak pod čiarou paradoxne konštatujem, že výsledkom zmien, ktoré sa odohrávali, je to, že dnes majú niektoré materské školy s pár desiatkami detí právnu subjektivitu a fakulty univerzít, ktoré majú tisíce študentov, päťsto zamestnancov, právnu subjektivitu nemajú, to je pozoruhodné.
Ale chcem sa vrátiť k vystúpeniu kolegu Kuffu. Viete, vy ste boli členom rady cirkevnej školy. Áno, cirkevná škola je niečo iné ako štátna škola v tom zmysle, že za prvé, samozrejme, rodičia vedia, do akých pravidiel ich dieťa a tým pádom aj oni vstupujú. Na rozdiel napríklad od evanjelickej cirkvi si katolícka cirkev ani nevolí svojich hodnostárov. To znamená, zodpovedný je zriaďovateľ, aby som to tak povedal, teda Vatikán.
A, samozrejme, že ten argument o dedine, kde pán starosta pozná všetkých, by možno obstál, ale poviem vám celkom čestne, mal som ako vicestarosta na starosti školstvo v Starom meste, ktoré číta 45-tisíc obyvateľov a ktoré číta dve desiatky vzdelávacích zariadení, ktoré padajú pod jeho gesciu, a musím vám povedať, že je absolútne vylúčené, aby starosta alebo vicestarosta, ktorý to má na starosti, poznal fungovanie dvanástich základných škôl a ôsmich materských škôl a vedel tam o každom a o všetkom. To je možné v obci, ktorá má jednu školičku. Tam áno, tam sa všetci poznáme. Ale v 50-tisícovom takmer meste zvanom Staré mesto Bratislava, je toto ilúzia. Preto i práve potvrdzujem len to, čo som povedal, že sa domnievam, že rodič, ktorého dieťa chodí do tej školy osem rokov alebo deväť, vie celkom z podstaty veci o veci viac a lepšie ako čo i len ja ako poslanec, zástupca zriaďovateľa a už vôbec, lebo mám na starosti len dve školy, a už vôbec nie starosta, ktorý ich má dvadsať. Toľkoto na tému vášho príspevku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda, ja len chcem oznámiť, že nie intímnym, ale verejne, že sa nezúčastním tajného hlasovania nielen pri voľbách za kandidátov na Ústavný súd, myslím si, že je to potrebné a vhodné a normálne, ani ostatných tajných volieb, ktoré dnes budú prebiehať.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne. Ja sa teda voľby zúčastním, len by som chcel členom výboru pre ľudské práva a menšiny oznámiť a zdôrazniť, že výbor bude zasadať o 19.00 hod. na č. 32.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Baška.

Ešte v krátkosti, kolegovia, členovia výboru pre obranu a bezpečnosť, výbor k Pandurovi bude o 19.00 hod. po skončení rokovania. Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, dovoľte prečítať zápisnicu.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa konala 2. decembra 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 104 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 104 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 100 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Danu Bystriansku hlasovalo za 1, hlasovalo proti 59, zdržalo sa hlasovania 40;
– za Miroslava Gavaleca hlasovalo za 4, hlasovalo proti 59, zdržalo sa hlasovania 37;
– za Soňu Košičiarovú hlasovalo za 4, hlasovalo proti 62, zdržalo sa hlasovania 34;
– za Janu Laššákovú hlasovalo za 70, hlasovalo proti 19, zdržalo sa hlasovania 11;
– za Mojmíra Mamojku hlasovalo za 79, hlasovalo proti 15, zdržalo sa hlasovania 6;
– za Michala Matulníka hlasovalo za 20, hlasovalo proti 55, zdržalo sa hlasovania 25;
– za Ondreja Mularčíka hlasovalo za 1, hlasovalo proti 64, zdržalo sa hlasovania 35;
– za Lenku Praženkovú hlasovalo za 0, hlasovalo proti 65, zdržalo sa hlasovania 35;
– za Michala Trubana hlasovalo za 3, hlasovalo proti 59, zdržalo sa hlasovania 38.
Na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení Mojmír Mamojka a Jana Laššáková.

(Potlesk.)
Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

163.
Ďakujem pekne. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 2. decembra 2015. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 104 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 104 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný, a 103 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za
- Martina Bargela hlasovalo za 84, hlasovali proti 5, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov,
- za Petra Saba hlasovalo za 83, hlasovali proti 6, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na člena disciplinárneho senátu zvolení Martin Bargel, Peter Sabo.

Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý je môj posledný v tomto volebnom období, a pokúsim sa mu venovať čo najlepší dôraz a vysvetliť, prečo ho predkladám a prečo ho považujem za potrebný.
Tak ako akákoľvek práca, alebo idete do nejakej práce, tak dávate si nejaké osobné ciele či nejaké firemné ciele, alebo proste nejaké ciele. A býva dobrým zvykom na konci vyhodnotiť, či tie ciele boli alebo neboli splnené. Ja budem za seba robiť na sociálnej sieti pre mojich voličov a pre mojich fanúšikov odpočet, ale je to len čiastka v zásade bezvýznamná voči celej krajine. A považujem za potrebné a vhodné, aby takýto odpočet urobili, urobili voliči, prípadne občania, ktorí sa chystajú voliť, akejkoľvek vláde. Pretože vláda – okrem toho alebo ktokoľvek – má sladké sľuby pred voľbami, ktoré sa väčšinou pretavia do programového vyhlásenia vlády, s ktorým vláda predstupuje pred túto sieň zákonnosti, a necháva si to schváliť, pretože parlament je ten, ktorý by mal kontrolovať vládu, či dodržiava to, čo vláda sľúbila.
Či tento návrh pracovný názov môže mať odpočet vlády počas štyroch rokov vládnutia. Je to akási paralela, ktorá by mala byť úplne normálna. Toto som sľúbil, toto som splnil. Som veľmi rád, že tento návrh predkladám s kolegami z opozície naprieč takmer celým politickým spektrom, menovite Ján Mičovský, Mikuláš Huba. Richard Vašečka, Martin Poliačik, Juraj Droba. Juraj Miškov, Martin Chren, Viliam Novotný, Alojz Hlina, Marián Kvasnička a Ľudovít Kaník.
Snažil som sa, aby aj tí možno ostrieľaní politici si uvedomili, prečo je tento návrh dôležitý a prečo je férové, aby voliči dostali spätnú väzbu alebo oni dostali spätnú väzbu a voliči dostali niečo čo im dá zrkadlo o tom, či tie sľuby boli alebo neboli splnené, pretože si myslím, že zodpovedná politika je, má byť hlavnou úlohou moderného Slovenska.
Ide hlavne o to, aby sme sa vymanili zo siete prázdnych politických sľubov a sami sebe nastavili zrkadlo a povedali otvorene občanom, tomuto parlamentu, splnili sme alebo nesplnili sme naše programové vyhlásenie vlády. Alebo vláda splnila alebo nesplnila. Považujem to za úplne normálne, pretože sa stáva počas viac ako dvadsaťročnej existencie samostatného Slovenska zvykom, že politici nasľubujú modré z neba, a na konci dňa zistíte, že nebolo splnené takmer nič. Okrídlený argument, veď nám to spočítajú pri voľbách, bohužiaľ, neplatí, bohužiaľ, neplatí, pretože voliči si pamätajú maximálne pol roka. Česť výnimkám, samozrejme. Ale tá masa, ktorá ovplyvňuje výsledky volieb, tá je zaťažená prácou, podnikaním, staraním sa o rodinu, nemá čas sledovať politiku. Tá rozhoduje a tá si zaslúži férový prístup a povedanie áno, toto som splnil, toto som nesplnil.
Som presvedčený, že moderný štát, ktorým Slovensko má šancu byť a ktorým sčasti aj je, by mal v niektorých aspektoch pripomínať aj úspešnú firmu. Firmu, kde akýkoľvek podnikateľ, ktorý chce dosiahnuť výsledok, si najprv stanoví ciele či stratégiu, čokoľvek, niečo merateľné, čo ktorej úlohe dá. Alebo tomu musí dať termín a na konci povie, splnil som, nesplnil som. Zodpovedá sa či valnému zhromaždeniu, alebo predstavenstvu, to už je, ako sú nadstavené tie, tie mechanizmy, ale zodpovedá sa niekomu. Lebo ak sa nebude zodpovedať, firma pôjde do krachu. Presne o tomto je tento návrh. Asi s cieľom priniesť do slovenskej politickej kultúry prvky efektívneho manažmentu, ktorý je podľa môjho názoru úplná samozrejmosť, a aby občania dostali priestor aj tento parlament dostal priestor vyhodnotiť, či programové vyhlásenie vlády je len sľub, zdrap papiera, alebo je to niečo, čo je nevyhnutné dodržiavať.
Práve z tohto dôvodu by som si dovolil požiadať všetkých, ktorí majú záujem na tom, aby Slovensko sa posúvalo tak, aby sa správalo zodpovedne a ako moderný štát, ako taká nie malá firma, ale tie aspekty firmy by mali byť aj v štáte, o podporu tohto návrhu.
Tento návrh sa bude vzťahovať až na budúcu vládu, resp. budúce volebné obdobie, preto si myslím, že, že tá férovosť je aj, aj v tejto rovine.
Ako úvodné slovo zatiaľ ďakujem.