58. schôdza

Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Janko, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a to, čo vlastne ani nie je v dôvodovej správe, teraz si presne pretavil do toho, ako by to malo vyzerať, že čo by bolo dôsledkom toho návrhu zákona a čo je, si to použil, myslím, tiež úplne samozrejmé, aby bol nejaký odpočet výsledku alebo nejaký výsledok činnosti kohokoľvek, kto má záujem niečo dosiahnuť, niečo urobiť.
Čiže zhodnotenie lesného hospodárstva z tvojich úst ako lesníka považujem za veľmi dôležité a spravodlivé a veľmi korektné. A takto presne by to proste malo vyzerať, ja proste som za to rád a som veľmi rád, že si sa tiež dal na to, že si predkladateľom takéhoto v zásade triviálneho zákona, ale čo do dôsledkov, opäť dôležitého, ak, ešte raz, máme záujem posúvať Slovensko vpred.

Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie, ktoré, myslím si, že číta z mnohých sŕdc poslancov, hlavne opozičných, a to je jedno, aká to bude vláda, mala by každá dávať odpočet.
Mne sa zdá po týchto rokoch, ktoré som tu v parlamente, že skôr sa snažíme čím menej tých odpočtov tu dávať, mám konkrétne na mysli správy zelené, ktoré sme, už teraz momentálne prehodnocujeme iba, vyhodnocujem vo výbore, nie na rokovaní Národnej rady, takže zdá sa mi, že ideme opačným smerom, s malým "s", takže to by sme mali tiež nejakým spôsobom, by som povedal, zvrátiť.
Najhoršie na tom je to, ak daný odpočet nebol urobený a na základe nesplnených sľubov tá strana mohla vládnuť. A teraz mám konkrétne na mysli odškodnenie nebankových..., občanov, ktorí boli pri nebankových subjektoch poškodení, nebyť tých 300-tisíc hlasov, ktoré dostala vládna strana SMER v roku 2006, možno by tu ani nebola vládla, aj tento odpočet nedala národu, tým pádom všetko je ako kóšer, v poriadku, O. K.
Takže, vážení, to sú historické, dejinné udalosti, ktoré, dá sa povedať, menia alebo nemenia smerovanie politiky a štátu v daných obdobiach historických, a, žiaľ, odpočet nebol urobený ani v tomto prípade a my sme to dávali ako teraz nesplnenú úlohu a dávali sme to dvakrát už a neprešlo to ani raz, táto úloha. Takže som za ten odpočet a myslím, že každá vláda ho musí dávať dopodrobna, ja hovorím, do šupky, až do poslednej vety, splnila - nesplnila.
Ďakujem pekne, že to predkladáte.

S reakciou, pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým trom kolegom za reakciu. Osobitne ďakujem pánovi poslancovi Kvasničkovi, ktorý naozaj vystihol, že ak existuje niečo medzi nebom a zemou, tak najlepšie to môžme precítiť v lese a les naozaj nie je miesto, ktoré by sme mali chápať ako producenta dreva, ale je to miesto, kde sa dá zamýšľať nad mnohými vzťahmi, pretože dokonalý vzťah lesa umožňuje zamyslenie nad širšími súvislosťami zmyslu života.
A odpoveď na tú otázku, ktorá je úplne namieste, pretože to slovo taxácia znie lesníkom prirodzene, ale naozaj to nie je všeobecne známy termín. Lesná taxácia ako skratkové vyjadrenie hospodárskej úpravy lesov je súbor činností, ktoré umožňujú špecialistom, lesníkom taxátorom presne popísať stav lesa, ktorý v danom období, v danom časovom úseku existuje z hľadiska mnohých parametrov a na základe jeho poznania, na základe rastových pomerov, na základe mnohých súvislostí stanoviť na obdobie desiatich rokov, na obdobie jedného decénia opatrenia, ktoré v tom lese treba vykonať. Práve vďaka tejto taxácii sa nám podarilo, v stredoveku to začalo a vrcholí to stále, možno ešte nie sme pri vrchole tejto činnosti, dosiahnuť to, že sme uchránili lesy pred mnohými devastačnými vplyvmi, ktoré tu v 18. a v 19. storočí vplyvom baníctva, hutníctva už ohrozovali lesy ako také. Sú krajiny na svete, kde nemali taxátorov, nemali múdrych panovníkov, ktorí by ich vytvorili, a dnes letí lietadlo ponad územia dve-tri hodiny a vidí bezútešné suché krajiny. Takže v tomto ohľade to treba brať ako fakt.
A, kolegovia, aj pán Kadúc, aj pán poslanec Fecko, ďakujem pekne. Myslím, že my sme rozmýšľali v týchto veciach vždy rovnako, a to, čo sme dali aj na papier, aj tak cítime.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Novotný. Skončíte do 19.00 hod.? (Reakcia z pléna.) Dobre. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca... Do ktorej teda mám skončiť? Skôr? Tak chceš ísť ráno. Takže ak dovolíte, rád by som vystúpil k poslaneckému návrhu rokovacieho poslaneckého návrhu zákona, ktorý sa dotýka zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Nebýva zvykom, aby som vystupoval k právnickej otázke, pretože rokovací poriadok je predovšetkým otázka na ústavných právnikov. Aj keď, samozrejme, my ako poslanci Národnej rady máme svoje praktické skúsenosti a máme niekedy aj nápady, čo by trebalo zmeniť v rokovacom poriadku, ale tento poslanecký návrh, ktorý som aj ja podpísal, sa mi páčil hlavne z toho hľadiska, že dáva logiku. Dáva úplne jednoduchú, poviem to tak, sedliacku logiku, že vláda, ak sa postaví pred túto Národnú radu a žiada ju o dôveru, dostane dôveru na funkčné obdobie, vládne, predloží programové vyhlásenie vlády, ktoré schvaľuje Národná rada, tak vláda by logicky mala odpočet tohto programového vyhlásenia takisto predložiť vláde. Nepredkladať ho na tlačovkách a fajkať niečo na tabuli, čo ani nebolo v programovom vyhlásení vlády, ale skôr sa venovať tomu, ako vyzerá po štyroch rokoch daný rezort z pohľadu ministra a člena vlády, čo sa podarilo splniť z programového vyhlásenia, čo možno bolo nad rámec programového vyhlásenia, lebo život prináša stále niečo nové, takže to je úplne logické, a čo sa nepodarilo splniť.
Toto nie je politikárčenie, toto je podľa mňa logické doplnenie toho, o čom hovorí rokovací poriadok a ústava, že vláda predkladá programové vyhlásenie parlamentu, mala by, a to schvaľuje, čo teda vláda urobí najbližšie štyri roky, tak takisto by odpočet tohto programového vyhlásenia mala vláda predložiť.
A budem pokračovať v podobných intenciách ako môj predrečník, keď hovoril o tom, ako by takýto odpočet mal vyzerať, a keď dovolíte, veľmi krátko sa, samozrejme, budem venovať rezortu, ktorému sa najviac venujem v tomto funkčnom období a dlhodobo sa mu venujem, zdravotníctvu.
My už sme v princípe hovorili o stave zdravotníctva v tomto roku pomerne často na pôde Národnej rady, naposledy pri mimoriadnej schôdzi, keď sme sa snažili ako opoziční poslanci, navrhovatelia vysloviť nedôveru členovi vlády povereného riadením ministerstva zdravotníctva pánovi Čislákovi. Ale naozaj nejdem vás teraz detailmi zabávať, nie o tom je tento návrh zákona, ale tak veľmi krátko, ak by sme mali povedať, čo sa za štyri roky v slovenskom zdravotníctve udialo, čo vláda za štyri roky urobila, tak určite by sme mali hodnotiť to, že všetko podstatné, čo sa malo v tomto funkčnom období urobiť v zdravotníctve, sa odsunulo po horizont parlamentných volieb 2016. Za horizont parlamentných volieb sa odsunulo elektronické zdravotníctvo, e-Health, napriek tomu, že naňho vláda minula z eurofondov 50 mil. eur, napriek tomu, že zdravotné poisťovne z peňazí, ktoré získavajú od poistencov, to je jedno, či ich platí štát za svojich poistencov, alebo ho platíme my ekonomicky aktívni, takže tieto zdravotné poisťovne zaplatili každý rok v priemere 10 mil. eur na fungovanie e-Healthu, napriek tomu tento systém, ktorý by mal slúžiť na zvyšovanie kvality, na lepšiu informovanosť a bezpečnosť pacientov, stále nefunguje a vláda jeho zavedenie odsunula za horizont volieb 2017. Rovnako dopadol aj veľký projekt, ktorý má oporu v programovom vyhlásení vlády, ja si teraz nevymýšľam nejaké nové témy, a to je projekt spravodlivého ohodnotenia výkonov práce nemocníc, DRG, platba za diagnózu, ktorý vláda odsunula za horizont volieb 2016.
Zato sme sa veľa rozprávali o téme v tomto funkčnom období v zdravotníctve, ktorá bola veľmi vágne zadefinovaná v programovom vyhlásení vlády, a to bola jedna zdravotná poisťovňa. Napriek tomu, že to tak vyzeralo, že vláda tú jednu zdravotnú poisťovňu tentoraz môže urobiť jednak preto, lebo na to má dostatočnú podporu, jednofarebnú vládu s podporou osemdesiatich troch poslancov Národnej rady, a jednak preto, že vyzeralo, že bude mať na to aj peniaze na vyvlastnenie a vyplatenie akcionárov súkromných zdravotných poisťovní, keďže sa chystala predať a nakoniec aj predala svoj podiel v Slovak Telekom.
Napriek tomu jedna zdravotná poisťovňa zostala snom, ktorý v súčasnosti sníva asi už len predseda vlády, a nedošlo k samotnej realizácii, pretože vláda nenašla ani argumenty, prečo by mala vzniknúť jedna zdravotná poisťovňa, presvedčivé, že keď vznikne, bude zdravotníctvo fungovať lepšie. A podľa mňa nenašla ani právne riešenie, ako to urobiť tak, aby to bolo čisté a aby Slovensko neprehralo ďalšiu arbitráž alebo arbitráže a aby to Ústavný súd podobne ako zákaz zisku nevyhlásil za protiústavné.
Po tomto veľkom projekte dnes žijeme ďalším veľkým projektom, ktorý nemá oporu v programovom vyhlásení vlády alebo len veľmi vágnu, a to je projekt novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, projekt, ktorý je nesmierne spackaný od samého začiatku, a už som ho aj na pôde parlamentu kritizoval, pretože vláda sa cez PPP projekt snaží postaviť novú univerzitnú nemocnicu za ekonomicky nepochopiteľných súvislostí, lebo ak niekto za 250 mil. eur postavil novú nemocnicu, 30 rokov ju prevádzkoval tak, že si zarobí na vstupnú investíciu a ešte bude aj v zisku, je skoro nepredstaviteľné pri realite, pri reáliách slovenských v zdravotníctve, o to viac, že miesto, kde má táto univerzitná nemocnica stáť, nie je vhodne vybraté pre takýto urbanistický komplex.
Ďalšou témou, ktorou sa vláda zaoberala a ministerstvo zdravotníctva koncom tohto funkčného obdobia, vyzerá to, že to bude súčasťou zrejme volebného programu, resp. vízie zdravotníctva vládnej strany SMER v ďalšom období, sú integrované centrá zdravotnej starostlivosti, znovu podľa mňa veľmi nešťastný, nepochopený projekt, pretože z eurofondov, ktoré budeme ešte mať v ďalšom programovacom období, sa vláda chystá stavať nové polikliniky, ináč to neviem nazvať, proste nejaké centrá, kde budú pracovať ambulantní lekári, a je úplne nejasné, akí ambulantní lekári tam budú pracovať, či budú zamestnancami, či budú prenajímať tie priestory, prečo majú ambulantní lekári odísť z tých priestorov, ktoré si už za dlhé roky sami zrenovovali, opravili, vynovili, a hlavne nie je jasné, kto to bude vlastniť, tieto nové polikliniky, čiže miesto toho, aby sme išli modernizáciou existujúcich kapacít, tak sa majú budovať akési nové kapacity. Veľmi vágny projekt, ktorý podľa mňa skončí veľmi podobne, ako skončil, ako skončí projekt novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Medzitým, kým teda vláda riešila miesto podstatných problémov slovenského zdravotníctva tieto sny, ktorými nás zabávala, či už laikov, ale hlavne odborníkov, situácia v slovenskom zdravotníctve sa postupne zhoršovala, chcem vás informovať, dámy a páni, hovoril som to pri štátnom rozpočte, že dlh štátnych nemocníc koncom tohto roka pohodlne prekročí hranicu 400 mil. eur a bez mihnutia oka, rovnomerným tempom zhruba 100 mil. eur ročne narastá ďalej. Je to veľmi vážna situácia, ktorou sa akosi vláda nezaoberala, a pán minister Kažimír sa tvári, že je to problém, ktorý sa ho netýka. Aspoň tak sa k tomu postavil v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý Národná rada hlasmi kolegov zo SMER-u schválila.
Blížiace sa voľby ale prinútili nakoniec ministra Čisláka riešiť aj také ľúbenejšie opatrenia, spomeniem dva. Tým prvým, spomeniem dve opatrenia, tým prvým opatrením bolo, že sa vláda druhýkrát pokúsila - prvýkrát to bola prvá Ficova vláda, teraz druhá Ficova vláda - zakázať poplatky v ambulanciách. Hovorili sme už tom veľa, škoda, že tu nie je môj kolega pán poslanec Blanár, ktorý nás z tohto miesta presviedčal, že sa už nebudú vyberať poplatky v ambulanciách. No tak zájdite na prvú ambulanciu a zistíte, že, žiaľ, som mal pravdu, keď som povedal, že zákon je napísaný zle, akurát sa poplatky premenujú. Premenovali sa, kritizuje to aj pán prezident Kiska.
No a druhý populistický zákon, ktorý mal byť takou čerešničkou na šľahačke torty SMER-u v zdravotníctve, je zákon o odmeňovaní sestier a zdravotníkov v nemocniciach. Minulý týždeň sme o ňom rokovali v pléne. No zákon, ktorý mal vyvolať všeobecnú radosť a potešenie u sestier a zdravotníkov, vedie k hromadným výpovediam sestier v štátnych nemocniciach, podotýkam, v štátnych nemocniciach. A myslím, že už ďalej ani nemusím analyzovať zákon, aby som povedal, že nebol dobre pripravený, nebol dobre predrokovaný, nie je krytý reálnymi peniazmi. No a záverom môžem povedať už len toľko, že to, aký je v podstate odpočet druhej vlády Roberta Fica v zdravotníctve, to je v podstate identické a totožné s odpoveďou na otázku, v akej situácii sa dnes nachádza slovenské zdravotníctvo. Musím konštatovať, že sa nachádza v situácii horšej, v akej bolo pred štyrmi rokmi, vláde sa nepodarilo ani zrealizovať veľké nadčasové cez funkčné obdobie siahajúce projekty, ani stabilizovať rezort tak, aby sa nezadlžoval, ani stabilizovať zdravotníckych pracovníkov tak, aby neodchádzali zo zdravotníctva, ani vyriešiť pálčivé problémy pacientov, čo sa týka výšky poplatkov.
Čiže otázka, čo urobila vláda SMER-u za štyri roky v zdravotníctve, je totožná s odpoveďou na otázku, v akej situácii sa nachádza slovenské zdravotníctvo. V zlej situácii sa nachádza.
A to, čo si asi všetci zapamätáme ako pachuť z týchto štyroch rokov vládnutia SMER-u v zdravotníctve, sú neuveriteľné škandály svedčiace o organizovanom tunelovaní verejných zdrojov v zdravotníctve nominantmi strany SMER cez spriaznené firmy, ktorého sme boli svedkami v ostatnom roku. Skóre: deväť verejných funkcionárov odišlo zo svojich funkcií pre vážne podozrenia z klientelistického a korupčného správania, osem konkrétnych osôb bolo obvinených políciou pre nezodpovedné hospodárenie, pre vážne podozrenie z toho, že tunelovali verejné zdroje. Musím povedať, že odhalilo sa niečo, čo pán prezident Kiska pomenoval zdravotníckou mafiou, neviem, či sa vám páči alebo nepáči tento výraz, faktom je, že boj s touto zdravotníckou mafiou táto vláda ani len nezačala. Okrem niekoľkých kozmetických opatrení, ktorými sa prezentovala, že ich ide urobiť, a boj s touto zdravotníckou mafiou bude čakať na nasledujúcu vládu. Keď v nej ale bude pokračovať SMER v zdravotníctve v podobnom štýle, neočakávajme žiadne výrazné zlepšenie, ani čo sa týka kvality a úrovne zdravotnej starostlivosti, ani čo sa týka organizovaného tunelovania verejných zdrojov v zdravotníctve.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Ešte chce v rozprave vystúpiť pán poslanec Kadúc. Zajtra.
Prajem vám pekný večer a prerušujem rokovanie.
A zajtra, zajtra teda budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Kadúca a potom nasleduje zlúčená rozprava o dvoch bodoch, prvým je návrh poslancov Kuffu, Kvasničku a Mikloška na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, a druhým je návrh poslancov Kuffu, Kvasničku a Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Takže ešte raz, pekný večer, uvidíme sa zajtra ráno o 9.00 hod.

(Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Július Brocka, Mikuláš Dzurinda, Jozef Kollár, Jozef Mihál, Ján Podmanický, Renáta Zmajkovičová. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadal poslanec Milan Géci.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, tlač 1841. Včera v rozprave už vystúpili všetci ústne prihlásení poslanci. Prihlásil sa ešte navrhovateľ poslanec Miroslav Kadúc, ktorému odovzdávam slovo a súčasne prosím spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani Janu Kiššovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1841.)