58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mňa teší, že aspoň viete, o čom je opozičný návrh zákona. Ak tu nenachádzate vy ten zmysel, ja ho nachádzam. Myslím, že ho nachádzajú viacerí v tejto sále. Myslím si, že by sme mali byť trošku korektnejší, ale ja o tom tu nebudem poučovať. Začali ste vy, ja pokiaľ si pamätám, korektný som bol v tejto sále vždy, keď sa dalo. (Reakcia z pléna.) Vy si to nepamätáte. Dobre.
Takže, dámy a páni, chcel by som poďakovať veľkej časti opozície z niektorých klubov niektorých iných subjektov, ktoré sa momentálne nachádzajú v opozícii. Podarilo sa podľa mňa spojiť pre dobrú vec, ktorá je úplne samozrejmá. Osobitne chcem poďakovať pánovi Mičovskému, pánovi Novotnému, pánovi Poliačikovi, pánovi poslancovi Chrenovi za to, že nasvietili tak závažné oblasti, akým sú, akým je zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo a v neposlednom rade lesné hospodárstvo a byť korektný.
Hovoril som od začiatku, dámy a páni, buďte, buďte spravodliví a správajte sa tak, akoby ste očakávali, že sa bude správať ten druhý. Vaša zásada, teraz hovorím k vládnym poslancom, nevystupovať k opozičným bodom, nehlasovať za opozičné body vás práve v tejto chvíli dobehla. Vy ste mali dvakrát, dvakrát som navrhoval, aby sa programové vyhlásenie vlády vyhodnotilo na tejto schôdzi. Dvakrát ste to neodsúhlasili. Tento zákon tu nemusel byť. Teraz ste mali priestor na rozpravu, nevystúpili ste. Sa nemáte čím chváliť, dámy a páni. To je ten problém.
Viete, mojím úmyslom bolo zaviesť do tejto siene zákonnosti, do fungovania vlády, parlamentu a vzťahu občanov s vysokými ústavnými činiteľmi alebo s vysokými ústavnými orgánmi nejaký vzťah transparentnosti a vzťah zrkadlenia toho, čo sme sľúbili a čo sme dodržali, prvky akejsi modernej obchodnej spoločnosti, manažmentu, úloha, termín, koniec volebného obdobia, splnená, nesplnená. Toto ste odmietli. Takúto triviálnu a základnú vec. Ako môže byť zo Slovenska moderný a progresívny štát, keď sa neplnia sľuby, ktoré sa dávajú na začiatku? Ktoré majú právo zabezpečiť to, že na konci bude lepšie.
Týmto by som chcel aj z tohto miesta spraviť niečo ako výzvu či apel voči novinárom, ktorí sú v tých kukaniach, prípadne vo foyer, nech je to objektívne.
Dámy a páni, novinári, spravte vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády. Dajte si: splnené - nesplnené. Bude to objektívne. Novinári sú strážcovia demokracie. Tí možno jediní dokážu objektívne zhodnotiť to, či sme tu hovorili pravdu alebo nie. A na úplný, úplný záver si dovolím poďakovať za štvorročnú spoluprácu tu kolegom aj naľavo, aj napravo a vlastne aj v strede.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona. Toto nie je politická téma, hneď v úvode poviem, je to hodnotová téma, je to veľmi ťažká téma, ktorá veľakrát naozaj polarizuje spoločnosť, odborníkov, či v oblasti práva, medicíny, sociálnych vied, psychologických vied, ale nejde tu nám predkladateľom o polarizovanie a jatrenie tejto témy a polarizovanie spoločnosti, ale úprimne nám ide o ochranu ľudského života, ktorý je bezpochyby vysoko cenný alebo najcennejšie to, čo vôbec človek môže mať.
Návrh zákona, v návrhu zákona je pretavená niekoľkoročná práca nielen nás predkladateľov, ale hlavne odborníkov v oblasti práva, ústavného práva, legislatívy, medicíny, špeciálne v špecializovaných vedných disciplínach, gynekológia, pôrodníctva, sociálnych vied, psychológie, teológie, cirkevného práva. Začnem Jánom Pavlom II., ktorý bol celosvetovo uznávanou osobnosťou napriek tomu, že bol predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale bola to osobnosť, ktorú uznával, dovolím si povedať, celý svet. Mám tu jeden citát aj matky Terezy hneď v úvode, ktorá bola tiež takouto uznávanou osobnosťou, ktorá bola dokonca nositeľkou Nobelovej ceny. Ján Pavol II. bol kandidátom na udelenie Nobelovej ceny. (Zaznievanie gongu.)
"Stojíme tvárou v tvár neľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi kultúrou smrti a kultúrou života. Nie sme len jeho svedkami, nevyhnutne sme doň vtiahnutí, všetci sa ho zúčastňujeme a preto nemôžeme uniknúť povinnosti bezpodmienečne sa postaviť za život. Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj prirodzený zánik. Kde sú korene zločinu, nacizmu? V najťažšom hriechu, aké len človek môže spáchať v snahe postaviť sa na miesto Boha pri rozhodovaní o živote a smrti blížneho. K tomuto cintorínu obetí ľudskej krutosti v našom storočí sa pridáva aj ďalší veľký cintorín, cintorín nenarodených, cintorín bezbranných. Konajú nezákonne tie parlamenty, ktoré uzákoňujú potraty. Vari existuje taký parlament, ktorý by mal právo legalizovať zabitie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti, ktorý by mal právo povedať: zabitie sa povoľuje, či dokonca zabiť treba? Tam, kde treba maximálne chrániť a pomáhať žiť. Národ, ktorý zabíja vlastné deti, nemá budúcnosť." Toľko Ján Pavol II.
Ja dodávam, že v dnešných časoch ani Európa, sme práve toho svedkami. Ján Pavol II. povedal ešte tiež jeden z takých prorockých výrokov: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude."
"Mnoho ľudí sa veľmi zaujíma o deti v Indii a v Afrike, kde ich veľa umiera na podvýživu, hlad, ale milióny iných umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru. Lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiaden rozdiel." Matka Tereza z Kalkaty.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh ústavného zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško. Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku, t. j. od počatia - ten terminus technicus je veľmi, veľmi zložitý a komplikovaný, dovolím si tuná povedať, lebo človek alebo život nevzniká, ale život sa len prenáša, prenáša, my sme nositeľmi a odovzdávatelia toho života, otec a matka odovzdávajú život, teda život nevzniká - právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa vzhľadom na ich charakter a osobitné postavenie nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší. Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať kvôli jednoznačnosti spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave vyslovene zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možné vzťahovať aj nenarodené deti, napríklad právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať a pod.
Predkladatelia vzhľadom na systematiku slovenského právneho poriadku, napríklad Občianskeho zákonníka, neustanovujú výslovné zaručenie práv nenarodenému dieťaťu vo všeobecnosti.
Prerušíme, pán predseda.

Ďakujem pekne, dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 hod. máme rokovanie v našej miestnosti č. 149. Ďakujem.

Pán predseda, dovoľte mi pripomenúť cteným členkám a členom výboru pre nezlučiteľnosť, že zasadnutie výboru sa začína o 12.15 hod. v obvyklej zasadacej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne, tak isto by som chcel pripomenúť členom finančného výboru dnešné zasadnutie o 13.30 hod. v obvyklej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za ústretovosť. Chcem poprosiť, ja som sa pri poslednom hlasovaní, sa stala chyba, ja som, ma vykázalo, že zdržal a chcel som byť za. Ďakujem pekne.

Predkladatelia návrhu ústavného zákona sú pevne presvedčení, že právo na život je prirodzeným a primárnym základným ľudským právom, keďže bez neho nemajú ostatné základné práva a slobody význam. To len si tu takú krátku prestávku len urobiť a takú pomlčku. Spomínam si na veľmi ťažké časy, ktoré môj brat Maroš, ktorý je farárom v Žakovciach a mal podobné problémy, jak ja teraz, aj práve aj s medializáciou a podobne, boli to veľmi vážne a ťažké ataky, stará sa o telesne postihnutých bezdomovcov, núdznych ľudí a oni si napísali taký transparent, ktorý opreli o stenu fary a tam veľkými písmenami bolo napísané Právo na život. Právo na život je tým najzákladnejším ľudským právom, akékoľvek môže byť.
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeného v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky US12/01, citujem: "Právo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd."... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás naozaj, aby ste pri tejto téme vytvorili kolegovi priestor, aby mohol v kľude predniesť svoj návrh zákona.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
"Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať kľúčové miesto práva na život v systéme základných práv a slobôd. Ľudský život ako najvyššiu hodnotu je nevyhnutné chrániť od vzniku nenarodeného dieťaťa až po prirodzenú smrť a túto ochranu garantovať v ústave. Právny poriadok dovoľujúci úmyselné zabíjanie nenarodených detí a hrubé porušovanie ich ľudskej dôstojnosti jednoznačne nie je spravodlivý, morálne prípustný a nie je ani v súlade s prirodzeným právom. Slovenská ústava nepripúšťa trest smrti," s čím sa predkladatelia ústavného zákona stotožňujú, "preto je zvlášť zavrhnutiahodné, že dovolenie zabíjania nevinných nenarodených detí neschopných akejkoľvek obrany má v právnom poriadku Slovenskej republiky miesto. Nenarodené deti, ktoré sa nemôžu narodiť z dôvodu, že sú akýmkoľvek spôsobom úmyselne pozbavené života, nie sú subjektmi práva a priamo im neprináleží žiadna právna ochrana. Platí totiž podmienka, podľa ktorej má počaté dieťa spôsobilosť mať akékoľvek práva len vtedy, ak sa narodí živé."
Predloženie návrhu ústavného zákona je snahou napraviť tento neakceptovateľný stav, ochrániť okrem iného život, nedotknuteľnosť a ľudskú dôstojnosť nenarodených detí, ako aj dosiahnuť spravodlivosť a rešpektovanie prirodzeného práva v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo má osobitne chrániť tých najslabších a najzraniteľnejších, t. j. nielen deti, mladistvých a tehotné ženy - článok 41 platnej ústavy - ale aj nenarodené deti a ťažko choré nenarodené osoby.
Myslím si, že s touto skúsenosťou rovnako aj ja, ako aj môj brat máme tie možno, dá sa povedať jedny z najlepších skúseností v našej krajine. Maroš sa, náš Maroš sa stará o takéto deti a práve o tých, kde sú tlačení do kúta a sú porušované aj základné ľudské práva. Ja vo svojom osobnom voľne, ja sa starám zase o zomierajúcich ľudí. Myslím si, že o zomieraní by som vedel tuná veľmi dlho a veľmi veľa hovoriť. Dovolím si povedať, že mám viac ako desaťročnú skúsenosť práve s touto problematikou.
Preto sa do ústavy ako právnej normy s najväčšou právnou silou dopĺňajú zákazy akéhokoľvek úmyselného potratu, pričom sa zaručuje ochrana života matky nenarodeného dieťaťa. Eutanázia asistovanej samovraždy, závažnosť a následky predmetných nemorálnych konaní si vyžadujú ústavný zákaz. Súčasná neprístupnosť eutanázie a asistovaného suicídia podľa prílohy č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (etický kódex zdravotníckeho pracovníka), ani trestnosť účasti na samovražde sa nejavia ako dostatočné.
V návrhu ústavného zákona sa tiež zakazujú viaceré ďalšie z morálneho hľadiska neprípustné činnosti porušujúce nedotknuteľnosť alebo ľudskú dôstojnosť nenarodeného dieťaťa alebo nenarodeného človeka. A navrhuje zákaz všetkých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúce ľudské prvky, zákaz všetkých druhov klonovania, zákaz umelého oplodnenia a ďalších činností, následkom ktorých je alebo môže byť ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Zákaz odoberania a získavania využívania buniek, vrátane embryonálnych kmeňových buniek orgánov a iných častí nenarodených detí (okrem výnimiek, ktoré sú v súlade s morálkou).
V záujme ochrany zdravotného a priaznivého všestranného vývinu detí sa ustanovujú v ústave aj základné podmienky adopcií, pričom sa sprísňujú podmienky osvojenia detí do zahraničia. Táto snaha je tiež reakciou na neakceptovateľnú prax adopcií v niektorých zahraničných štátoch, nezohľadňujúcu najlepší záujem dieťaťa, morálku, ani prirodzené právo, ale záujmy LGBTI aktivistov, s ktorou zásadne nesúhlasíme.
Z morálneho hľadiska je absolútne neprípustný návrh akčného plánu pre LGBTI ľudí na roky 2016 až 2019 predložený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, deštruktívne zasahujúci do oblasti vnútra, spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, vedy, výskumu a športu, zdravotníctva a kultúry. Návrh ústavného zákona zdôrazňuje suverenitu Slovenskej republiky v morálnych otázkach, ako aj hodnotových. Výlučnú právomoc Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach garantuje aj Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2002 o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach. Táto deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky zdôrazňuje princíp zvrchovanosti spočívajúci v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po prirodzenú smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii rešpektovanej Európskou úniou.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh ústavného zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, okrem tých, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona zosúladiť, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlučiteľný s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, pán predseda, k ústavnému zákonu a teraz mi, kolegovia a kolegyne, dovoľte predložiť návrh zákona. Je tu zlúčená rozprava, tak uvediem aj návrh zákona. (Reakcia z pléna.)
Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško.
Dovolím si tu takúto poznámku: tento zákon, tento, práve tento zákon, dovolím si povedať, že tento zákon je nositeľom zla v našej krajine. Je potrebné ho naozaj zrušiť, hovorím to s plnou vážnosťou tak, ako tu stojím. Tento zákon je nositeľom zla. Je to zákon č. 73/1986. Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na súvisiaci návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zdravie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s návrhom ústavného zákona o ochrane života zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú ochranu života, nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodených detí, ako aj ochranu ďalších práv zaručených nenarodenému dieťaťa v návrhu ústavného zákona o ochrane života. Ďalej zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a vyhlášku č. 74/1986, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Ďalej novelizovať dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona. Súčasne je potrebné celý právny poriadok Slovenskej republiky komplexne prehodnotiť s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života, predložiť do legislatívneho procesu aj ďalšie návrhy noviel súvisiacich právnych predpisov.
Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie - ak by teda mal, tak len tie pozitívne, dovolím si dodať - na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy. Ak by teda mal, tak by, ja si dovolím povedať, že by mal len ten pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky okrem tých ustanovení, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona o ochrane života zosúladiť. S rovnakou účinnosťou, ako nadobudne schválený návrh ústavného zákona o ochrane života, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlúčiteľný s právom Európskej únie. Toľko na úvod predkladaných návrhov zákona.
Ak by som ešte mohol, tak chcem dodať možno niekoľko slov. Tento návrh zákona nie je tuná proste predkladaný, že ten náš, možno tá príprava a ten proces naozaj trval niekoľko rokov, nebolo to napísané v priebehu týždňa, mesiaca, ale je to pretavená práca odborníkov, dá sa povedať, do niekoľkých rokov, v rámci rozpravy ja tieto veci priblížim. Chcem povedať, že predkladaný návrh zákona, to, že som to mohol tuná predniesť, myslím si, že za celé to krátke obdobie, ktoré som pôsobil v Národnej rade, bol som tuná veľmi silne atakovaný, musím povedať, veľakrát aj zo strany niektorých mojich kolegov, zo solidarity nebudem hovoriť tieto mená, ani sa na mená nepýtajte, ale bol som atakovaný do tej miery, aby tento návrh zákona toto volebné obdobie vôbec tuná nebol predložený. To, že tento návrh zákona tuná je predložený, je to aj vďaka tým ľuďom, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali. Musím sa priznať, ja ako praktizujúci katolík, bol som si pýtať nie tak dávno požehnanie aj otca arcibiskupa, ktorý mi dal na túto misiu svoje požehnanie, hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tie útoky voči mojej osobe, ktoré boli, boli skutočne takmer nevypovedateľné a v pondelok predtým, než som išiel do Národnej rady, sme sa rozprávali s mojím starším bratom. Mám dvoch starších bratov. Jeden z nich je ten farár v Žakovciach a Maroš bol ten, ktorý mi dal požehnanie a hovorí, že prehrať s Kristom je víťazstvo. Nebojím sa aj o tú možnú moju osobnú diskreditáciu, ktorá ma sprevádza a tú škandalizáciu mojej osobnosti. Je to jednoduchá obeta, obeta za tento zákon, že tu môže byť v tejto Národnej rade predložený.
Návrh zákona alebo ochrana života je tak vážnou a tak ťažkou témou, myslím si, že zaslúži si našu pozornosť, a to aj patrí aj vám, zároveň výzva tým, ktorí tu budete ešte aj to nasledujúce volebné obdobie, aby aspoň raz za jedno celé volebné obdobie tento návrh zákona práve sa ocitol tuná v Národnej rade dovtedy, kým naozaj neprijmeme účinnú ochranu ľudského života. Ľudský život je nenahraditeľný, jedinečný, neopakovateľný. Zo skúseností môžem povedať, že čím si bližšie k smrti, paradoxne tým máš väčšiu túžbu žiť. Ešte raz. Čím si bližšie k smrti, tým máš väčšiu túžbu žiť. Tie bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že ľudia chcú, aby boli usmrtení a eutanázia, za tými slovami treba dešifrovať tú skutočnosť, že človek sa bojí utrpenia. Zmiernite mi utrpenia a bolesť a v tom je zásadný rozdiel. Nieže ja chcem zomrieť a len podľa možností nechcem trpieť. Bolesti sa bojíme, bojíme sa utrpenia a najviac sa bojíme smrti. Pred smrťou všetci stíchneme, úplne všetci. Dnes môžeš byť poslancom Národnej rady, dnes môžeš byť ministrom, môžeš byť prezidentom, môžeš byť predsedom vlády, ale keď sa ťa dotkne smrť a budeš zomierať, všetci s bázňou a rešpektom budeme v tichosti a jednoducho tá smrť prichádza bez toho, že či ty ju prijímaš alebo ju neprijímaš, či sa s touto skutočnosťou stotožňuješ alebo nestotožňuješ.
Chcem podčiarknuť jednu vec, ktorú mi nedá, aby som ju nepodčiarkol. Sú to nenarodené deti a dieťa je to, ktoré jednoducho nemá možnosť prakticky žiadnej obrany. Dieťa nie je súčasťou matky, nenarodené dieťa v prenatálnom období. Je to, ak to môžem povedať takto, samostatný subjekt, samostatná jednotka. Prepáčte mi, možno tie termíny nie sú také veľmi celkom správne. Je to samostatný človek, samostatný jedinec. A mať právo na život toho druhého, tak to sa pasuje do pozície Boha, aby rozhodoval o takejto otázke, ako je bezpochyby otázka života a smrti. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval ako poverený spravodajca podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní k uvedeným návrhom zákonov, keďže sme na úvod rokovania Národnej rady odsúhlasili zlúčenie rozpravy o týchto dvoch návrhoch zákonov. Z hľadiska formálno-právneho obidva návrhy, jak návrh ústavného zákona, ako aj zákona o umelom prerušení tehotenstva spĺňajú všetky formálno-právne náležitosti a sú v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Pán predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, výbor pre zdravotníctvo, pre ľudské práva a národnostné menšiny a ako gestorský výbor navrhol výbor ústavnoprávny s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Predseda Národnej rady ďalej vo svojom rozhodnutí určil, aby návrh zákona tiež prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor ústavnoprávny ako výbor gestorský taktiež so stanovením lehoty na ich prerokovanie.
Dámy a páni, stručne, už pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, tak jak k predkladanému návrhu ústavného zákona, ale aj zákona o umelom prerušení tehotenstva, viackrát zdôraznil rozmer etický, morálny, náboženský, už menej ústavný a zákonný, ale to pri takýchto veľkých témach, ktoré sú o živote a smrti, rovnako to bolo zvýraznené, so sebou rokovanie o takýchto návrhoch zákonov prináša.
Ja som trošku smutný preto, lebo ja by som si rovnako želal, aby k takýmto zmenám - rovnako aj Kresťanskodemokratické hnutie - Národná rada Slovenskej republiky pristúpila. Trošku ma mrzí, pretože navrhovatelia podcenili rokovania, ktoré mali predchádzať predloženiu týchto dvoch návrhov zákonov. Možno by ten výsledok nebol iný, ako sme svedkami dnes, že ste podpísaní len traja, možno by boli podpísaní viacerí, už či v tom znení, ako je predložený, preto lebo je maximalistický alebo v pozmenenej podobe, to je v tejto chvíli hypotetická otázka. Nesporne vám neupieram zlý úmysel.
My sme s touto témou zápasili tak pred obdobím neslobody, ako aj po novembri 89 a aj v tejto sále, rokovacej, Národnej rady prebiehali veľmi náročné a ťažké, ale musím povedať korektné diskusie o ochrane života, od počatia až po prirodzenú smrť, čo som si nesmierne vážil, aj keď na túto problematiku nemusíme mať rovnaký názor. Nemusíme. Je to úplne legitímne, ale aj napriek tomu, že ako ideme na hranici možností, som pripravený aj s mojimi kolegami tento návrh zmien, ktorý predkladáte, podporiť. Už nech ten výsledok diskusie bude akýkoľvek a nerád by som bol svedkom toho, aby sme tu naozaj na tejto téme života a smrti robili teraz nejaký silný zápas politických a iných postojov k tak zásadnej otázke, ktorú ja považujem za svätú.
Preto by som chcel touto cestou ako aj spoločný spravodajca poprosiť všetkých, ktorí sa chystáme vystúpiť, aby sme boli zdržanliví. Už aj vzhľadom na čas ročného obdobia, v ktorom sa nachádzame, lebo nejaký nový život prichádza, ktorý nám tú cestu tu ukazuje a tým chcem svoje dopovedanie ako spoločného spravodajcu k týmto dvom predloženým návrhom zákonov ukončiť.
Pán predseda, ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní podľa § 73. Rovnako navrhujem, aby Národná rada po všeobecnej rozprave o tom, že prerokuje aj návrh zákona, ktorý bezprostredne súvisí s predložením ústavného zákona, zákona o umelom prerušení tehotenstva prerokovala Národná rada v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby návrh bol pridelený výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného termínu, ktorý navrhol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia. Chcel by som, ja to vystúpenie mám tak trošku štruktúrovane zložitejšie, lebo tá prvá časť je taká, povedzme politologická, súvisí nejak s legislatívou, ktorá sa dotýka týchto veľmi, veľmi vážnych problémov, či teda prvá časť, neviem, jak to stihnem.
V druhej časti som si urobil takú analýzu zmyslu sexuality, lebo si myslím, že to je taký veľmi silný dôvod, prečo táto diskusia, prečo táto diskusia vzniká a tretiu časť mám o úcte k životu a súvisí to najmä s tou finálnou časťou fyzickej existencie človeka a najmä s tými formami, ktoré sa nám nepáčia a ktoré nám prídu obťažujúce.
Keď som ráno vstával, tak sa mi vybavila jedna pesnička českého pesničkára Petra Skoumala. Myslím, že zložil ju Ján Burian, ale preslávil ju práve Skoumal. Bolo to ešte za bývalého režimu a bola to taká predvianočná balada. Ten text mi prišiel taký silný, že som si ho teraz na internete našiel. Možno aj preto, že je advent. Tam horí sviečka a chystáme sa na, neviem, na čo sa chystáte vy, ale ja sa chystám vítať narodený život, takže ja len odčítam z tej ten text. "Zas budou Vánoce, kdekdo je před problémem, jak urvat aspoň tu hvězdu nad Betlehemem, jak vyhrát ve frontě a sehnat to, co není (to je bývalý režim) zas budou Vánoce, ty svátky zapomění." Sviatky sú dobrý dôvod na všeličo možné zabúdať a najmä na veci, ktoré nás obťažujú a sú nepríjemné. Aj tá téma je taká. "Zas budou Vánoce, ty svátky vkladních knížek. Dav najde Ježíška a hned ho sejme z kříže. Bude z nej manekýn tak do výkladních skříní, nade vším zakrouží solventní cherubíni. Zas budou Vánoce, proč chodit proti větru? Kdo na to doplatí? Těhotná Marie mačká se někde v metru, bojím se, miláčku, mám strach, že potratím." Na úvod báseň a text, ktorý mám veľmi rád a korešponduje aj s našou témou.
Štatisticky vzaté by konzervativizmus na Slovensku nemal byť neviditeľným Dávidom, ktorý bojuje so stále viac sa rozdrapujúcim Goliášom a liberalizmom. Štatistiky sú však veľmi zradné. Pamätám si jeden stranícky míting tesne po voľbách 2012, keď jeden z odborníkov na evaluáciu štatistických údajov vystúpil na tribúnu so záhadným kufríkom. O jeho obsahu povedal asi toľko: "Vážení, mám tu absolútne všetky štatistické údaje súvisiace s aktuálnymi voľbami." A teraz bola tá dôležitá otázka: "Aké? Aké výsledky chcete počuť? Dobré alebo zlé?"
Obávam sa, že tak je to aj s kresťanmi na takzvanom kresťanskom Slovensku. Folklór, púte, pochody, tribúny pre kresťanské VIP, to áno, konvencia do hĺbky bez marketingového kalkulu a zbožných fráz, to nie. Karikatúry kresťanstva nevstupujú do pálčivých problémov, ktoré ani náhodou nehrozia nečakaným ziskom nového elektrátu. Nie nadarmo Tomáš Halík v Reflexe slovenskej religiozity hovorí o potrebe novej rekatolizácie. Tá formálna totiž prestala prinášať plody a vybíja sa predovšetkým vo formalitách viery bez jej vnútorného ukotvenia v živote a v realite. Vleklá nediskusia, nie diskusia, ale nediskusia v ochrane počatého života s výnimkou Pro-life hnutia, aktivít, ktoré sú bohumilé, ale s nulovým praktickým dosahom na spoločenský život, je toho veľmi dobrým dôkazom.
Áno viem, sú za nami dva veľmi úspešné pochody za život, rozporuplné referendum, ktoré nedokázalo revitalizovať prirodzený pud národnej sebazáchovy zoči-voči trendom kultúry smrti, maskujúcej sa ako rozťahovanie zóny ľudských práv ad absurdum a donekonečna. Samozrejme, po všetkých týchto namáhavých podujatiach hraničiacich temer so zázrakom vznikli všelijaké deklarácie, dokonca veľmi podporné stanoviská cirkevnej hierarchie, nadšenie a tichý triumfalizmus v srdci, no v praktickej, spoločenskej a politickej praxi sa neudialo celkom nič. Ticho.
Pamätám si, že Milan Rúfus po jednej veľmi euforickej národnej slávnosti napísal esej, ktorej dal názov Prázdno po sviatku. Bez skúmania, či je vhodný čas, či zmena ústavy je adekvátny legislatívny nástroj, či vôbec má právo nezaradený poslanec, ak bol z iniciatívy straníckych orgánov dobrovoľne nasilu nezaradený, či má teda právo podávať návrhy takéhoto zásadného typu, neviem, skúšame to. Temer 25 rokov cítim a čítam tú našu konzervatívnu bojazlivosť a politickú mentalitu, o ktorej Jevgenij Jevtušenko napísal skvelú báseň "Len aby som nenarazil isti". Kedy je vhodný čas? Práve teraz, alebo už bol? A prepásli sme ho? Alebo ešte len príde? Najneskôr na svätého Dindy? Podľa zvláštnej, aj keď zrejme jedinej logiky, ja to tak vnímam, keď vlastne nikdy, keď vlastne nikdy nie je vhodný čas, tak je podľa mňa každý čas dobý. Brániť zdravý rozum a prirodzený zákon. Dokonca si myslím, že vždy je už neskoro. Ak si uvedomíme, že nožnice medzi populačným prírastkom, vlastne výpadkom a eskaláciou staroby sa rozdrapili nad akúkoľvek vitálnu, aj sociálnu ekonomickú udržateľnosť. Nielenže Slovensko vymiera, skapína, ešte aj legálne bránime možnú renesanciu vlastnej vitálnosti.
Počas uplynulých týždňov od podania nášho legislatívneho návrhu som podprahovo viackrát zaznamenal pochybnosť, či to robíme vážne a či nechceme z akéhosi trucu len maskovať vlastnú politickú frustráciu. Najmä som však zachytil výčitku, že niekto jak prihrávame na smeč liberálom, ktorí sa na tejto téme môžu profilovať pred svojím voluntaristickým voličom. Počas uplynulých týždňov som sa snažil prečítať všetky mne dostupné informácie a zdroje z oboch táborov, aj z tábora Pro-life, aj z tábora Pro-choice. Zistil som, že priepasť medzi týmito tábormi sa nedá prekryť nijakým kompromisom alebo strednou cestou, na konci ktorej by bola nejaká spoločná múdrosť.
Pri strednej ceste ma napáda jeden taký, jedna taká spomienka, myslím, že bol minister zahraničných vecí v Benešovej vláde Ján Masaryk, veľmi rád o tretích cestách, cestách kompromisu hovoril takým žartovným spôsobom jednu príhodu z Moravy, kedy sedliak majúci veľa detí potreboval orať a nemal koníky, tak vyslal synka, aby išiel za pánom grófom, že teda, či nemôže požičať kone. A ten gróf sa tak zamyslel a hovorí: "No keď mu ich požičiam, tie kone, tak mi ich strhá, zničí. Keď mu ich nepožičiam, bude hovoriť, že som lakomý a skúpy." A hovorí: "Vieš čo, povedz otcovi, to je tá tretia cesta, nech ide do riti."
Všetky tie múdre spisy, všetky tie múdre spisy sa točia okolo dvoch základných otázok. Teraz trošku vážnejšie. Kedy vlastne vzniká život a aký morálny, etický a ľudsko-právny status má, alebo môže mať plod druhu homo sapiens? Okolo týchto dvoch otázok rotujú všetky biologické, embryologické, filozofické, teologické, psychologické, aj sociálno-ekonomické právne odpovede, ale aj právne odpovede. Nepopieram, meritórnym kritériom je viera, dokonca viera tak povediac eschatologická, že náš stvoriteľský dizajn siaha za horizont fyzického zrodu a zmaru. Zistil som, že dorozumenie v tejto veci nie je možné, pretože každý tábor sa pohybuje v inej paradigme a komunikuje v kóde dvoch odlišných jazykov. Dvoch odlišných kultúr, kultúry života, kultúry smrti.
Preto cteným kolegom z liberálneho spektra nezazlievam celkom nič. Ani Jurovi Drobovi. Robia svoju prácu najlepšie, ako vedia a svoju slobodu opierajú o definíciu sekulárneho občianskeho štátu. Napokon robia to tak aj pravicoví liberáli, aj tí liberáli, ktorých Vlado Palko vo svojej štúdii "Levy prichádzajú" nazval "Leninovými bratrancami". Ak sa v tejto veci dá niečo vyčítať, tak sú to kresťanské demokracie, dá niekomu niečo vyčítať, tak sú to kresťanské demokracie a ľudové strany po celej Európe, ktoré rezignovali na konzervatívne hodnoty a postupne sa podriadili politicky korektnému mainstreamu, dampingových ľudských práv. Všetkých záujemcov o tento ničivý trend veľmi rád odkazujem na už spomínanú knihu a výborný zber, výnimočný zber informácií, ktoré priniesol Vladimír Palko v knihe Levy prichádzajú. Valuzína, hádzanie kresťanov levom v rímskych amfiteátroch. Nestranní čitateľ sa tam okrem mnohých káuz ľudsko-právnej povahy dočíta, ako "vzorne" presadzovali konzervatívne fundamenty takí páni ako Van Rompuy, Jose Barroso, pán Junker o takzvaných progresívnych ľudových stranách napríklad v Rakúsku, v Španielsku, v Portugalsku ani nehovoriac.
Mňa najviac prekvapila informácia o konzervatívnom senátorovi Kennedym, aj keď je to teda z amerického priestoru, keď za ktorý si americký štát parafoval právnu normu umožňujúci takzvanú nebolestnú humanizáciu interrupcie. Spočívala v tom, že plod sa v maternici otočí tak, aby mohol vychádzať dole nôžkami, keď už vyjde temer celé telíčko okrem hlavy, operatér vpichne do krku zariadenie, ktorým vysaje plodu mozog a miešny mok. Odborníci hovoria, že to vôbec nebolí. Nie som odborník, takže neviem. Každopádne, kým subjekt felácia prezident Clinton túto praktiku ratifikoval, prezident Busch ju zrušil ako nehoráznu a nehumanistickú. Myslím si, že Obamova administratíva sa vrátila k takzvanej humanizácii vraždy a nechcem o tom hovoriť, nechajme Američanov, nech si riešia svojich Indiánov.
Samozrejme, že náš návrh je brutálne maximalistický, no vari najviac preto, že za ostatné roky sú iniciatívy kresťanských demokratov opatrne minimalistické, ak už nechcem nespravodlivo povedať, že celkom nijaké. Mrzí ma, že moji bývalí kolegovia sa k iniciatíve verejne nepridali, no vari ešte viac skutočnosť, že sa ani nedištancovali. Vaša reč nech je áno, áno, nie nie. Píše sa v biblii. Farizeji s tým imperatívom mávajú problém vždy, pred voľbami ale zvlášť. Rovnako ma mrzí veľmi výrazne počuteľné mlčanie nových evanjelizátorov, ktorí sa pred pár rokmi nadrapovali takzvanou kresťanskou alternatívou, no ako všetky vajatajúce hory porodili myš, alebo ništ, alebo nič. Priznám sa, s tým maximalizmom som mal trochu problém aj ja. Majúc pred očami všetky dôvody, motivácie a pohnútky, pre ktoré sa žena či dievča rozhodne - ak môžem použiť citovo zavádzajúci pojem feministiek - ukončiť život a teraz citujem to feministické: "jej tela v jej tele". V tom stvoriteľskom dizajne, ktorý ja osobne v nemom úžase vnímam ako zázrak, to naozaj bez jej tela nejde. Aj keď mám na pamäti napríklad inkubátorovú substitúciu, kde to dneska medicína, neviem, od ktorého týždňa vie aj bez jej tela.
Otázka znie, či v jej tele je naozaj len jej telo. O vlastnom semene mám aký-taký prehľad. Nikdy by som si však nedovolil tvrdiť, že moje dcéry sú len ženine dcéry. Ale aj keby som to pripustil, ešte vždy je tu intervencia zhora, teda ja v to verím, bez ktorej by nepočala ani hruška. Ani hruška by bez intervencie zhora nerodila. Tak to cítim, tak v to verím.
Ale ešte k tomu maximalizmu. Pred dvomi týždňami som večer telefonoval známemu trenčianskemu gynekológovi basákovi legendárnej skupiny Bez ľadu a skladu primárovi Petrovi Kaščákovi. Netušil som, že práve odohrali koncert na spoločnom turné so skupinou Para. No napriek únave, aspoň mi hovoril, mi predsa len zdvihol telefón. Pýtal som sa na jedinú vec, myslím, že v odbornom diskurze sa jej hovorí problém dvojitého účinku. Myslím, že to je právna formulácia. A tá otázka znela: "Podľa našej legislatívy, ak matka môže zomrieť, dieťa alebo plod zomrieť musí. Dokážeš ty, Peter, ako lekár mať vôbec niekedy nejakú odbornú istotu, že matka by zomrela, keby sa rozhodla plod zachovať?" V prvej chvíli mi odpovedal, že takú istotu nemá lekár skoro nikdy. A že toto, teda vitálne konzekvencie, že práve toto, tieto vitálne konzekvencie sú najčastejšie zneužívaným dôvodom interrupcií. Na 90 % zavádzajúce zdravotné dôvody, o ktorých nikto, ani lekár nemôže mať stopercentnú istotu. Tie zdravotné dôvody sú takým maskotom vraždy, ťažko spochybniteľné alibi pre lekára, pre spoločnosť. O hodinu neskôr mi ten istý Peter Kaščák volal, že si predsa len spomína na tehotnú ženu, ktorá dostala infarkt myokardu, kde nespraviť nič by vlastne znamenalo usmrtiť oboch. Pravda, je to veľmi krehká pôda. Ako vždy, keď sa jedno ľudské právo dostane do kolízie s druhým právom.
Vie, dokáže v tejto sále niekto odpovedať, ktoré ľudské právo má väčšie právo? Našťastie na jeho, teraz myslím na Petrovom, Kaščákovom oddelení majú lekári právo uplatniť si právo vo svedomí, výhradu vo svedomí, aj keď nie je toto právo nikde formalizované.
V čítanke pre tretie ročníky gymnázií som našiel inšpiratívnu báseň predstaviteľa katolíckej moderny Janka Silana, farára z Važca pod Tatrami. Má názov Dievčatko a opisuje ťažkú chvíľu budúcej mladej ženy, ktorá sa v spovednici priznáva, že je gravidná a má problém, čo bude doma, v škole, v obci. Kňaz miesto moralizovania a planého mentorstva prijíma toto vyznanie s láskou a milosrdenstvom. Hovorí svojej penitentke: "Kašli na všetku hanbu, na zlú sociálnu situáciu, na potupu. Základná vec - zachovaj život vo svojom živote." A ešte jej povie, že keď bude v núdzi, aj sám jej pomôže v rámci svojich možností. Silanova báseň je ódou na život, nech už okolnosti jeho vzniku boli akokoľvek dramatické a mnohokrát tie okolnosti vzniku, alebo ak môžem v tej filozofii, o ktorej hovoril Števo, že život nezačína, že len pokračuje, tie okolnosti toho pokračovania naozaj niekedy môžu byť veľmi, veľmi dramatické.
V roku 2005 - 2006 Robert Fico a potom Richard Raši, nie som si istý, ale teda určite to bolo za Ficovej prvej vlády, parafovali zákon, ktorý umožňuje pochovávať nenarodené a v rozpore so svojou mohutnou intencionalitou teda, že je tam ten program v tej genetickej informácii muža a ženy, ja to nazývam intencionalitou, zabitie, vlastne zavraždenie plodu. V roku 2012 som mal česť v deň pohrebu otca biskupa Baláža odhaľovať jeden z pamätníkov nenarodeným deťom v obci Nevoľné nad Kremnicou, kde sa narodil. Neviem si predstaviť, že by niekto súdny mohol podpísať takúto právnu normu, kedy potratené dieťa - alebo ak chcete, iba tkanivo bez sebareflexie - nevnímal ako súčasť živého ľudského spoločenstva. Hoci tie možné deti a možno aj talenty a géniovia celkom určite však donátori dôchodkov vlastných aj iných rodičov a starých ľudí, nedostali šancu dôstojne zrieť, dôstojne žiť. A som rád, že takáto norma je a môžu byť aspoň dôstojne pochované. Tým nenarodeným deťom som napísal báseň, ktorá zaznela v Nevoľnom a ktorú s odstupom troch rokov rád dávam k dispozícii aj vám. Nie ako prejav pýchy, či, nebodaj, triumfu. S tým som sem nešiel, od toho mám ďaleko. Skôr ako výraz smútku nad našou pomätenou sexualitou, ktorá sa vymkla z krásnej hoci ťažkej zodpovednosti za splodený život.
A ak dovolíte, teraz tú báseň, bola to náboženská oslava, takže je tam trošku aj ten slovník religiózny, ale hádam vás neurazí a tým budem končiť a poprajem vám pekný obed.
"Nech je to všetkým známe,
ja veľmi rád to priznám bez akejkoľvek pýchy
až zo dna pokory.
Mali ste tvár, aj význam, aj písmo hovorí,
čokoľvek spravili ste, mne spravili ste vtedy.
Na kríži dodnes kričí krv detí po Bohu,
žíznivo pije z biedy a hľadá oblohu.
Povedzme pravým menom,
že zabíjať, najmä úmyselne, je vražda.
Tvár mali ste, aj meno, aj pečať osoby.
Mnohých tie slová dráždia, no pravda pôsobí.
Zvečnelí otec Rudolf nám do pamäti vštepil,
že nesmieme sa poddať zlým duchom včasných čias,
viac uvidia aj slepí.
Náš otec, otče náš,
ak nechránime život, už nás nič neochráni.
Toto je boží projekt k nám z lásky vysnený.
Vážené dámy, páni, bez detí my sme nič.
Veď nezabiješ, platí.
Mali ste tvár, aj meno.
Originálnu šancu už v lone mamičky,
v tom svete zauzlenom žmolíme pátričky,
voláme Pannu Máriu, nech rodiny nám chráni,
čo vedia prijať jarmu starosti o deti.
Nech život požehnaný nám v deťoch posvätí.
Nech otcovia a mamy si bránia to,
čo vzniká z dvoch milujúcich ľudí v manželskom objatí.
Veď čo je Boží príkaz, to sa vždy oplatí.
Pochovávame život, ktorému prišlo nežiť.
Tvár, meno, význam, dieťa, čo z pýchy mŕtve je.
Nad smrťou nádej sneží, nádherné záveje."
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, aj kolegovi Mariánovi Kvasničkovi za jeho prezentáciu. Presne tak, ako si to, pán kolega, rozprával, aby tak závažná téma, ako je ochrana života, neznela len na pódiách, na púťach, na pochodoch, na referende, ale predovšetkým aby takáto vážna téma, ako je ochrana ľudského života, nenarodeného života, zaznievala tu, priamo v parlamente. Naša konzervatívna bojazlivosť nemôže byť väčšia, ako to, aby sme nabrali odvahu a chránili právo na život. Právo na život je najzákladnejším ľudským právom, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné práva.
Nestihnem všetko reagovať, čo si tu spomenul, ale spomenul som si tiež a tak asociatívne, keď si spomenul tie Levy prichádzajú od pána Palka, túto publikáciu, tiež som sa cítil v posledných dňoch ako prorok Daniel, ktorého hodili levom do jamy a ráno prišiel kráľ Nabuchodonozor a sa ho pýtal: "Daniel, syn živého Boha, žiješ?" A on zdola medzi levmi mu hovorí: "Kráľu, žijem."
To je to, čo človek mal možnosť zažívať na vlastnej koži, že tie levy nás idú roztrhať. Ale aby to nebolo také, že sa naozaj len bojíme a schovávame sa za niečo a možno nejaký konzervativizmus, ale aby sme chránili predovšetkým ľudský život zákonom.
Ľudský život má byť darovaný s láskou, ale niekedy je plodom násilia. To, čo si spomínal, matka, ktorá pretrpela sexuálne znásilnenie, nemôže uskutočniť násilie na dieťati, ktoré v sebe nosí. Nesmie sa pridať násilie k násiliu. Nikdy, za žiadnych okolností to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)