58. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď. Áno, celý proces posudzovania aj ja sledujem. Viem teda o všetkom, čo ste hovorili. Narážala som naozaj viac-menej na proces, ktorý už existuje, už funguje. A jedná sa teda o povolenie, ktoré má firma na prevádzkovanie alebo na úpravu skládky z toho roku 2010, ako bolo spomínané.
Ale pre mňa je záhadou, že ak vy hovoríte, že bude posúdený vplyv a bude teda, vydá stanovisko ministerstvo životného prostredia, samozrejme, on nie je povoľovací orgán, toto mi je všetko jasné. Na túto celú vec ak vydá stanovisko ministerstvo životného prostredia po prebehnutí EIA, tak nerozumiem, že už môže v tomto čase prebiehať skúšobná prevádzka niečoho, čo ešte nie je povolené a umožnené. Preto som rada, ak teda podnet bude dostatočne preskúmaný. Len obávam sa, že to prepojenie firmy s inšpekciou alebo so životným prostredím, s oddelením životného prostredia na okresnom úrade nemusí veci celkom prospieť, alebo nemusí úplne otvoriť všetky, neviem sa ani vyjadriť teraz presne, ale jednoducho, ja tam vnímam určitú prepojenosť firmy a Okresného úradu v Dolnom Kubíne. Preto podľa mňa to nebude celkom relevantné zhodnotenie situácie.
Poukazujem preto na ministerstvo, aby sa možnože zainteresovalo do tejto veci, aby už teraz ľudia zbytočne netrpeli zdravotnými problémami z činnosti firmy.
Ďakujem pekne.

V podstate nebola žiadna otázka, neni v podstate ani na čo reagovať. Ja, pani podpredsedníčka, len z vlastnej skúsenosti, štrnásť rokov som riadil veľký chemický podnik a stanovisko životného prostredia bolo tak záväzné a myslím si, že inšpekcie životného prostredia boli tak nekompromisné, že dosť mám iné pocity, ako ste vy vyjadrila. Myslím si, že tie útvary životného prostredia na tých regiónoch sú dosť náročné a všetky výrobné podniky sme mali obrovský rešpekt pred nimi. Ďakujem pekne, skončil. som.

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ukončiť moje interpelácie, posledné v tomto volebnom období a možno aj posledné celkom. Nikto nevie. Som si uvedomil, že jak ten čas rýchlo zbehne, že už je to týždeň a niekedy sa človek zamyslí, že tie veci vôbec majú zmysel, keď ten život tak rýchlo vám utečie pomedzi prsty, a niekedy tá otázka je na mieste. Dokončím moje interpelácie. Verím, či radšej sa neobzriem za seba, či dodržiavate aspoň to, čo bolo dohodnuté, lebo nechcem byť za protivného, ale v novom rokovacom poriadku ste si, myslím, dohodli, že tretina, dúfam, že sa nebudete ospravedlňovať a zostane tu jeden. Lámete to, každým dňom to lámete a chutí vám to.
Prosím vás, ja chcem interpelovať všetkých členov vlády, ale tu interpelovať nebudem teda osobitne, poviem ju, lebo je v zásade tá istá, ale platí pre všetkých členov vlády. My sa tu boríme s niečím takým, akože internetizácia, hej? Cesty máme jak v Mogadišu, no, nevadí, deti cikajú pomaly do latrín jak za Prvej republiky, ale milióny až miliardy idú do internetizácie. Nuž, na čo vám je internet, keď nemáte kde ísť na záchod? Ale nevadí. Už keď sme sa rozhodli, že ideme internetizovať a chodí taká suma svetom, že už pomaly sa to blíži k miliarde, čo je dosť peňazí, tak je na mieste a podľa mňa úplne legitímne zistiť, že čo vlastne sme internetizovali a podľa príslušných rezortov. Nech sa každý minister teda pochváli.
A tá interpelácia je v tom, teda vyberiem si napríklad také ministerstvo, ja neviem, vnútra a otázka bude znieť: za volebné obdobie aké IT projekty ministerstvo vnútra v jeho gescii buď priamo, resp. prostredníctvom ním riadených organizácií realizovalo alebo zaviazalo sa realizovať, v akom rozsahu, aká je finančná náročnosť toho projektu? A poprosil by som aj stručne napísať, v čom je prínos pre občana, hej? V čom je prínos pre tých, ktorí sa okolo toho motali, to vieme, len či by prípadne niečo aj pre občana nezostalo, hej? Čiže tam by som to poprosil uviesť, hej?
Čiže ja by som si to predstavoval nasledovne, že máme ministerstvo vnútra, volebné obdobie 2012 - 2016, suma projektov IT v oblasti, príklad 50 mil. eur, z toho projekt, ja neviem, IT projekt elektronický, občiansky 5 mil. eur, hej, stručný popis projektu a teda to benefícium pre občana. Takto by som si to predstavoval a ľudia na to majú právo. Ja mám na to právo a zo zákona, čiže sa vás pýtam, interpelujem a očakávam odpoveď, slušnú odpoveď, dobre? Neočakávam nejakú ekvilibristiku slovnú nejakého ministra, ktorý ma tu bude presviedčať, že to nie je povinný robiť, hej? Žiadam vás o to, aby ste jednoznačne napísali v rámci vášho volebného obdobia, aké IT projekty váš rezort a vaše podriadené organizácie realizovali, plánujú realizovať. To znamená, že podpísali nejaký záväzok, v akej hodnote a v čom je benefícium pre občana. To je prvá interpelácia. Tá platí pre všetkých.
Druhú interpeláciu, zase platí pre všetkých a chcem ju dať a poviem pravdu, že ma inšpirovalo ministerstvo vnútra, kde som objavil položku ako údržba softvéru vo výške 6,5 mil. eur, čo je podľa mňa dosť, hej, 6,5 mil. eur je nejakých 200 mil. korún. Neviem, ako sa udržiava taký softvér, ale no nech, hej? Keď som si načítal položky technická infraštruktúra a neviem ešte, čo k tomu, k tým softvérovým, tak nám to vyšlo pomaly 30 mil., čo je už jedna miliarda pomaly v starých korunách, to je dosť. To je naozaj dosť za vyfúkavanie ventilátorov v počítačoch.
Čiže otázka pre každý rezort je, a poprosím, aby každý rezort mi uviedol, koľko za volebné obdobie v každom roku ten daný rezort alebo ním riadené organizácie investovali do hardvéru a softvéru. To je tiež podľa mňa legitímna otázka a ľudí má plné právo ju zaujímať, že za koľko sme nakúpili hardvéru a softvéru pre riadenie tejto krajiny a automatizácií. Lebo žijeme si tu, jak králi, hej, Estónsko je oproti nám Somálsko, (povedané so smiechom) to je šuviks, tak nech teda vieme, že čo to stálo. Čiže to bola tá druhá interpelácia.
Teraz, ak dovolíte, by som dal tretiu interpeláciu, ale znova, pán predseda, prepáčte, nedá mi to, znova máte z toho s prepáčením... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím pána podpredsedu vlády, ministra financií, ktorý je tu, aby došiel do sály. Poprosím aj kolegov ministrov, ktorí možno odišli na technickú prestávku po hodine, možno potrebovali na chvíľku odísť, aby sa dostavili. Sú tu, takže nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Je to možné. Ak ste si všimli, ja som nezačal ofenzívne na začiatku, hej, ale sa to zhoršuje, ten stav. Za chvíľku už pán Vážny dodebatuje tuná s pánom Vargom a už tu nebude nikto, no. Predsa len by som poprosil, dobre? Len kvôli tomu statusu, to je aj taká určitá, z formálneho hľadiska. (Reakcia z pléna.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči, pokračujme v interpelácii.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán kolega, vy ste ako moja žena. Tá vie robiť tri veci naraz. Takže aj ma počúva, (povedané so smiechom) aj počúva rádio, aj televízor, aj varí. Ja viem, že existujú, ale ja nie celkom som si istý, či sa to dá. No, takže budem pokračovať, alebo?

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pokračujte, oni počas vášho vystúpenia prídu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Hej? Dobre. Tak, jak dovolíte, tak by som interpeloval pána ministra Kaliňáka, ktorý je tu v zastúpení a tá otázka je, v zásade dve mám interpelácie. Jedna interpelácia je, že koľkokrát, kde a v akom časovom rozsahu sa zúčastnil na odovzdávaní hasičskej techniky? Nebudem ju komentovať. Ja by som potreboval len faktografickú odpoveď. Koľkokrát, kde a v akom časovom rozsahu sa zúčastnil akcie odovzdávania hasičskej a záchranárskej techniky? To je prvá interpelácia.
A druhú interpeláciu by som poprosil a budem ju dávať, že koľkokrát sa minister vnútra zúčastnil nejakej operatívnej debaty a operatívneho jednania ohľadom riešenia katastrofálnej situácie z pohľadu konania nebankových subjektov? Dobre? Čiže dve interpelácie. Koľkokrát, kde a v akom časovom rozsahu sa zúčastnil odovzdávania hasičskej a záchranárskej techniky? A druhá interpelácia: koľkokrát sa zúčastnil jednania, besedy, ani nieže besedy, ale nejakej operatívnej porady v rámci ministerstva, ktorá by riešila situáciu, ktorej sú vystavení naši občania z pohľadu konania nebankových subjektov?
Čiže tieto dve na pána ministra.
A posledná interpelácia a tou končím. Všeobecne je na pána Jahnátka, toho som tu aj videl a možno by to stálo za to, lebo myslím, že podľa rokovacieho poriadku mi minister môže odpovedať aj hneď, tak neviem, prípadne či počkám alebo ju položím a potom počkám. Interpeláciu mám vcelku aktuálnu. Trinásteho v piatok sa okrem tragédie v Paríži udiala aj iná, by som povedal, právno-sociálna tragédia na Slovensku. A nechcem to porovnávať, samozrejme. Trinásteho v piatok Okresný súd Bratislava II posvätil jeden z najväčších, z pohľadu primárnej škody, podvodov na Slovensku a jeden z najdrzejších podvodov nie v slovenských reáliách, ale dovolím si tvrdiť v európskych reáliách.
Čo sa týka primárnej škody, pán minister, to by teraz mohlo byť aj pre vás zaujímavé, že vy hľadáte každú korunu, tu sme zamenili, tento štát zamenil 24 hektárov tuná, presne oproti parlamentu pozemkov za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Jeden by neuveril, však? Čiže primárna škoda je niekde na úrovni 70 až 100 miliónov euro. Hovoríme o tomto type škody. Ale hovorme aj sociologickej škode na vedomí občanov. Pokiaľ sa dopracujeme do štádia, že prísť a ukradnúť, podvodne ukradnúť pod oknami parlamentu 24 hektárov pozemkov je legálne, tak hovorme o zlyhaní štátu, to by som naozaj. Hovorme o ranou päsťou medzi oči ľuďom tejto krajiny, špeciálne mladým ľuďom tejto krajiny, hej, keď ich chceme presvedčiť, že áno, ukradnúť 24 hektárov lesa pod parlamentom je normálne. Dovolím si tvrdiť, že hazardujeme v tomto prípade naozaj s niečím, čo sa nám môže kruto vypomstiť. My ten vzťah k tomu štátu, k tej krajine nevypestujeme, pokiaľ toto bude u nás normálne. To je popis. Vedel by som o tom dlhšie, ale nechcem zdržiavať.
Samotná interpelácia je v tom a má zmysel, po doručení rozsudku má 15 dní, myslím, Štátne lesy majú právo sa odvolať. A moja interpelácia je v tom, či ministerstvo pôdohospodárstva ako riadiaci orgán a myslím, ja neviem, ako sa to formálne povie, hej, priamo riadi Štátne lesy Slovenskej republiky, či zaviaže Štátne lesy Slovenskej republiky k tomu, aby sa odvolali.
A teraz, pán predseda, ja som bol korektný, koľko sa dalo a ako dlho sa dalo, hej, tak ak dovolíte, tak ja by som tú poslednú vetu z tej interpelácie zopakoval za prítomnosti pána ministra, ktorý sa tu mal zúčastniť tých interpelácií. A viete, zas odtiaľ-potiaľ. Ale vidíte, keď sa, nedá sa, no nedá sa, viete. Ako mali ste tu byť štyria, bol tu jeden, potom tu boli dvaja. Pán Počiatek, kdežeby on tu sedel. Na pána Jahnátka som mal a chcem sa mu pozrieť do očí a chcem sa ho spýtať, že či sa Štátne lesy odvolajú, lebo on riadi Štátne lesy. Prepáčte, ak mi na tom záleží... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím pána ministra Jahnátka, aby sa dostavil do rokovacej sály. Je v budove parlamentu a tu je. Nech sa páči, môžete.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Výborne. Pán minister, už sme mohli byť vybavení. Ja naozaj nechcem to zopakovať celé. No okomentujte. Môžem? Hej? Ďakujem pekne. Nechcem to spomínať celé, že čo je predmetom tej interpelácie z pohľadu, ale to podľa mňa poznáte, ten Pečniansky les, lebo už sme sa o ňom nie raz bavili. Nechcem ho popisovať. Ale Štátne lesy prehrali okresný súd trinásteho v piatok. Čiže bol nielen čierny deň z pohľadu toho, čo sa udialo v Paríži, ale aj pre slovenskú justíciu.
Ja viem, že vy to tak možno nechápete, vôbec sa vás to tak nedotýka. Ja som sa tu snažil vyakcentovať nielen primárnu škodu pre štát, ktorá by vznikla tým, že by prišli o tie pozemky, ale aj sociologickú škodu na vedomí obyvateľstva, že prísť a ukradnúť 24 hektárov pod parlamentom je legálne. Viete, to nedovoľme, lebo to je naozaj, to je fakt rana medzi oči. Rana medzi oči špeciálne mladým ľuďom, ak chceme, aby niekto tú krajinu po nás prevzal, alebo ju budoval, musia mať k nej vzťah. A vzťah nevybudujete vtedy, keď poviete, že keď ukradneš 24 hektárov pod oknami parlamentu, tak súd ti to posvätí, nič sa nedeje, že znova sa nič nedeje, hej? To je fascinujúce. Ako hovorím, hazardujeme s niečím, čo nás môže prekvapiť.
A tá samotná interpelácia je v tom, pán minister, a bol by som prípadne rád, lebo vy môžete reagovať priamo aj počas interpelácií. Po doručení rozsudku majú Štátne lesy 15 dní na to, aby sa prípadne odvolali. A chcem vás poprosiť, že či by ste vydeklarovali, že či Štátne lesy sa odvolajú. A bol by som rád a možno my si nerozumieme politicky, možno ani ľudsky, keď ja s tým nemám, ja s vami nemám problém, ale neviem to už posúdiť. Aleže či by sme sa možno nezhodli na tom, že ak môžme, pomôžme tomu, lebo to je aj našou hanbou.
Ja si dovolím tvrdiť, že neexistuje krajina na svete, kde by jej ukradli spred parlamentu 24 hektárov štátnych pozemkov. Viete, to nebola nejaká, že to nepatrilo anglickej kráľovnej, ktorá to po 300 rokoch a vyhrala to so Stuartovcami pred 300 rokmi. Nie. Toto boli štátne pozemky. Neverím tomu, že niekde na svete môžete prísť a urvať 24 hektárov lesa pod parlamentom, hej? Hovorme nielen o primárnej škode, hovorme aj o škode na vedomí obyvateľstva.
Čiže tá interpelácia je v tom, ak mi odpoviete teraz, tak nemusíte písomne, že ak môžete, ak sa štátne lesy odvolajú, budem naozaj veľmi rád. Prípadne kľudne príďte, my robíme teraz v stredu na Námestí SNP jednu akciu, kde je protest zachráňme, koncert za Pečniansky les. Vyzerá to veľmi sľubne, veľmi, ľudia sa pridávajú, cítime, že to má podporu. Naozaj v tejto veci, kto môže, nech pomôže. A jeden, kto má kľúče od bránky v tomto prípade, či od miešačky, či ako sa to hovorí, ste aj vy a váš rezort a vami podriadená organizácia Štátne lesy.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážení občania, moja interpelácia smeruje k ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a keďže tá interpelácia už bola doručená písomne, tak ja ju teraz len veľmi stručne okomentujem a využijem tiež prítomnosť pána ministra možno k tomu, aby, ak sa tak rozhodne, zaujal stanovisko a vyslovil základné tézy odpovede na moju interpeláciu už priamo tu.
Interpelácia sa týka oblasti rozpočtu rezortu pána ministra Jahnátka na rok 2016. Je to, je to, iste, ja rozprávam, nie je to dôležitá vec. Ja sa, pán poslanec Hlina, k tebe hlásim. Inak tento problém, on má čaro v jednom, keď by som ešte naviazal na teba, čaro v tom, že problém vznikol v novembri 2009, pár týždňov po tom, ako sme v Lesoch Slovenskej republiky poukázali na drancovanie tohto štátneho podniku, na drancovanie, ktoré dodnes, ako mi napísal minulý týždeň pán podpredseda vlády a minister vnútra, nie je vyšetrené a v tom čase sa diali veci v takom prekotnom režime. Prichádzali noví ministri pôdohospodárstva, to bolo v časoch prvej vlády Roberta Fica. Prichádzali noví generálni riaditelia a tak sa medzi tým v novembri 2009 voľáko šmykol aj Pečniansky les. Ja pevne sa pridávam z tohto miesta k presvedčeniu, že pán minister dá jasný pokyn, respektíve dohodne sa s vedením podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica k tomu, že sa odvolajú, pretože to, na čo si poukázal, je určite vec, ktorú označiť inak ako nehoráznosť sa veľmi ani nedá. Ale no rozhodujú súdy. Ja som bol tiež na tom súde prítomný a bolo to pozoruhodné.
Ale k mojej interpelácii. Týka sa rozpočtu na rok 2016 rezortu pána ministra Jahnátka z pohľadu zabezpečenia lesnej taxácie, alebo aby som hovoril zrozumiteľnejšie, tých prác, ktoré vykonávajú špecialisti, lesníci pre lesnícke plány desaťročné. To znamená pre plány, ktoré sa robia už mnoho stáročí v istej podobe a vďaka ktorým máme stav lesov taký, že patríme po stránke lesníctva stále k lesníckej špičke.
No a pán minister vie, že v minulom roku, aj dosť nerád to počúva, mu ušli niektoré veci v jeho rezorte do takej miery, že sa porušil zákon, zákon o lesoch. Určite to nespôsobil kvôli tomu, že by sa rozhodol porušovať zákon, ale stalo sa. Možno ľudia, ktorí to mali zabezpečiť, neboli dostatočne opatrní, respektíve stav bol taký, že financovanie bolo naozaj otvorené do poslednej chvíle a to otvorenie financovania bolo tak zlé, že prešvihli sa aj termíny, ktoré ukladá zákon a riešili sa veci päť minút po dvanástej, ale vyriešili. Ľudia, ktorí mali už výpovede pripravené, špecialisti, taxátori, že musia odísť preč, pretože ich nemali súkromné taxačné firmy z čoho platiť - inak privatizácia taxácie bola veľmi nesprávnym krokom - tak sa v poslednej chvíli vrátili a máme to za sebou. Určite ani pán minister, ani ja, ale predovšetkým lesníci si neželajú, aby sa táto vec zopakovala a naopak, všetci vítajú to, a ja sa pridávam k slovám pána ministra, ktoré zazneli na výbore, že už to nebude tých 8 eur bez DPH za hektár zriaďovania lesa, ale pôjdeme na čiastku dvojnásobnú, až 16 eur, čo je primerané. To neni ako nejaký nárast z roztopaše, ale je to nárast, ktorý umožňuje riadne zriadenie lesných hospodárskych plánov alebo po novom programov starostlivosti o les. Takže naozaj je to veľmi dobré rozhodnutie a ani by interpelácia nemusela uzrieť svetlo sveta, keby tu nebol jeden otáznik, ktorý zaznel na výbore. Ale keďže na tom výbore sa nerobia záznamy a nie je celkom jasné, do akej miery teda tie veci bude možné sa na ne odvolať, využívam inštitút interpelácie člena vlády a spytujem sa ho na nasledovnú záležitosť.
Prečo v rozpočte rezortu pre rok 2016 na zabezpečenie programov starostlivosti o les je len čiastka 84 300 eur, keď sa dá odhadovať, že potrebná čiastka, tobôž pri tom výraznom zvýšení, a ja opakujem potrebnom navýšení týchto prác, je zhruba čosi cez 2 milióny eur?
Takže v rozpočte máme zlomok. Ja som si vedomý toho, že pán minister, keď predkladal rozpočet na výbor, tak mal tam aj ako kolegyňu generálnu riaditeľku sekcie ekonomických rozpočtov, alebo neviem presne, ako sa to nazýva, ktorá teda potvrdila, že naozaj, že čítam správne v rozpočte, že je tam iba táto čiastka 84 300, ktorá je teda zjavne nedostatočná. Aleže nemusím mať obavy, lebo celý ten chýbajúci zvyšok bude zabezpečený z prostriedkov Európskej únie.
No ak by sme si povedali, že programové vyhlásenie vlády Roberta Fica číslo dva bolo v sekcii lesníctvo zjavne napísané, že vláda sa pričiní o systémové zabezpečenie financovania hospodárskej úpravy lesov, nuž toto zjavne nebude celkom systémové riešenie, ale ja som si vedomý toho, že život prináša veľa rôznych vibrácií a nejasností, turbulencií a toto tiež nechcem vyčítať a priori, akože to je chyba rezortu. Nepodarilo sa jednoducho. Programové vyhlásenie vlády v tomto smere bolo nepresné a keby sme prijali zákon, o ktorom sme rokovali doobedu, tak zrejme by musel tu niekto stáť, pán minister alebo niekto z vlády a ktorý by potvrdil, že práve táto vec sa nepodarila. Ale dobre.
Teraz stojíme pred rokom 2016 a ja sa v interpelácii spytujem, pán minister, akým spôsobom bude teda ten zvyšný rozpočet zabezpečený tak, aby tá istota, že tie dva milióny, aj čosi navyše, neviem, koľko to bude presne pri tom navýšení, ktoré na tých, na ten jeden hektár v rozsahu 16 eur je vami garantované alebo teda aspoň verejne deklarované, bude naozaj zabezpečené, v akom termíne, ako to máme v tejto chvíli sľúbené. Aby sme zase sa nedostali k tomu, že by teoreticky 31. december 2015 ako zákonný termín, ktorý sa teda vlani nepodarilo dodržať, sa opäť nedodržal. Ja pevne verím, že táto otázka je teda zodpovedateľná a že vy určite už, súc poučený tým vlaňajškom, nedopustíte, aby sa takáto vec ozaj na neprospech lesníctva a tých pár desiatok špecialistov, ktorí sa venujú tejto oblasti, ozaj špecialistov, ktorí "sa učia" túto prácu vykonávať roky, kým ju vedia urobiť kvalitne, aby sa dostali do situácie, že sa budú cítiť ohrození vo svojich existenčných podmienkach.
A interpelácia, kde sa spytujem teda na hektáre, zdroje krytia týchto hektárov podľa jednotlivých zdrojov, je doplnená o časť II, kde sa tiež dotýkam rozpočtu tohto rezortu pre rok 2016 a kde som do istej miery bol prekvapený, že ak teda na lesné hospodárske plány je iba 84 300 eur a ten zvyšok sa teda doplní spôsobom, ako mi aj pán minister možno tu ústne alebo teda určite písomne odpovie, tak ma tam prekvapuje jedna položka, a je to položka 20 miliónov eur na protipožiarne systémy. Je to vec, o ktorej nechcem diskutovať z hľadiska účelnosti, či protipožiarna technika aj v podobe kamier je alebo nie je potrebná. Len ma prekvapuje tá istá presnosť a tá výška sumy, že na tento účel už peniaze garantované sú a na lesné hospodárske plány ešte len budú, pretože ešte sa to do rozpočtu rezortu nemohlo dostať.
Ja som presvedčený, že s tými kamerami to nie je celkom, nechcem povedať čisté, ale nie je to celkom tak presvedčivé, že by práve kamery za 20 miliónov eur mali byť garantom toho, že zvládneme požiarne opatrenia. Som toho názoru, že kamery môžu prispieť, ale určite protipožiarne opatrenia, keď by sme už chceli hovoriť o opatreniach, ktoré sa vykonávajú zo vzduchu, by sa dnes dali vykonávať oveľa lacnejšie. Tak ako sme pred časom sa zriekli vysielačiek a nahradili ich mobilmi a prestali sme platiť do lesného hospodárstva drahé vysielačkové systémy, možno tak práve dnes by bolo možné hovoriť o tom, že drahé kamerové systémy stacionárne sledované 24 hodín sú nahraditeľné relatívne zlomkovou cenou vyjadriteľné drony, ktoré by mohli byť na lesných správach, ktoré by dokázali možno v kritických chvíľach, keď je hrozba požiarov, nalietavať nad územím a dokonca by dokázali ten terén zistiť podrobnejšie.
Neviem, nevravím, že to je presne jediné riešenie, len ma zaráža ten rozdiel, že na protipožiarne systémy áno, a taká veľká čiastka a na lesné hospodárske plány, ktoré sú základom úspešnosti slovenského lesníctva, je tam istá pochybnosť, ktorú teda očakávam, že odpoveďou na moju interpeláciu bude vyvrátená alebo zodpovedaná.
A posledná otázka, ktorá sa týka práve tejto časti protipožiarnych systémov, spytujem sa tam na niečo, čo sa týka obdobia, keď, myslím, pri vláde nebola vláda Roberta Fica a už boli tieto systémy nasadené, a to na Lesnom odštepnom závode v Kriváni, kde teda aj po istých expertízach a dodávok priamo z Južnej Afriky, myslím, že to bola, to bol štát, ktorý spolupracoval pri dodávkach týchto systémov. Takže my už máme skúsenosť a ja sa spytujem, aká je to skúsenosť zo závodu v Kriváni, kde kamery boli namontované? Celé Podpoľanie sa sledovalo, takže možno by bolo dobré sa zoznámiť so stavom, ako kamery v Podpoľaní namontované na odštepnom závode v Kriváni, ktorý je súčasťou Lesov Slovenskej republiky, boli účinné, efektívne a možno tam je skrytá aj odpoveď na to, že keďže účinnosť sa prejavila ako veľmi vysoká, tak možno ten krok, ktorý ministerstvo robí v smere k nákupu kamerových systémov protipožiarneho zamerania, je týmto odôvodniteľný. Ak je to tak, bude musieť uznať, že možno ten Brusel v tomto prípade nerobí chybu, ale keďže my vieme, že tie bruselské fondy sa niekedy považujú tak trocha, ako keby to boli darované peniaze, ktoré nemusíme brať úplne s plnou vážnosťou na, s pohľadom na efekt ich využívania - zaspomínajme na kauzu Forest portálu -, tak v tom prípade by som predsa len istú pochybnosť tu mal, či ten nepomer medzi plánmi, ktoré sa do rozpočtu nedostali, hoci to teda bude kryť bruselský fond a kamery, ktoré v rozpočte sú, či je celkom dôveryhodný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tuná niekoľko interpelácií. Začnem od predsedu vlády. Už viac ako mesiac počúvam na rôznych rozhlasových staniciach či v rámci vysielania v televízii sledujem reklamy, ako úspešne Slovensko čerpá eurofondy z rôznych programov a čo všetko sa už z eurofondov podarilo zrealizovať. Pokiaľ by tieto reklamy boli realizované len vo verejnoprávnych médiách a bezodplatne, bolo by to zrejme skôr v poriadku. Ja som však zaregistroval takúto reklamu v komerčných médiách a pokiaľ sledujem cenníky reklamy v komerčných médiách, tak čiastky za pár sekundový spot sa platia radovo alebo teda šplhajú radovo do desiatok tisíc eur. Nemyslím si, že financie z eurofondov investované do reklamy sú dobrým a zmysluplným využitím týchto financií určených na rozvoj. Keďže riadiaci orgán je úrad vlády, predpokladám, že bude mať najviac informácií aj z jednotlivých programov.
V tejto súvislosti sa obraciam preto na predsedu vlády s nasledujúcou interpeláciou, kde žiadam odpovede na nasledovné otázky: v koľkých a v ktorých súkromných médiách bola zaplatená reklama na úspechy v čerpaní eurofondov? Druhá otázka: aké sumy boli využité na túto propagáciu pre jednotlivé médiá, vrátane verejnoprávnych? A tretia otázka: aká celková suma bola vynaložená na takúto reklamu k 30. 11. 2015 a s akou sumou sa ešte počíta do budúcnosti?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra pôdohospodárstva, keďže je prítomný, neviem síce, či mi bude vedieť zfleku odpovedať, ale v každom prípade skúsime.
Pán minister, jedna z inštitúcií, ktoré sú pod vašou gesciou, je aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Okrem iného je jeho kompetenciou aj kontrola dodržiavania zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, konkrétne § 4, § 5 a § 6. Keď som posledné roky prechádzal naprieč Slovenskom, po výdatných dažďoch bola obmedzená premávka na niektorých komunikáciách, nakoľko sa na ne vyliala rozbahnená masa z priľahlého poľa. Evidentne išlo o odplavenie najkvalitnejšej časti ornej pôdy, čo je však v rozpore so zákonom o ochrane pôdy. Ďalej som si všimol, že niektoré polia sú posiate po svahu, teda kolmo na vrstevnicu, čo sú príčiny splavovania práve takejto kvalitnej vrstvy pôdy spolu s vodou.
V tejto súvislosti na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko pokút bolo za roky 2010 až 2015 udelených na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pred eróziou, pred degradáciou a pred zhutnením, teda koľkým subjektom a v akých sumách za každý rok samostatne? Druhá otázka: akým spôsobom robí ministerstvo pôdohospodárstva osvetu na to, aby sa pôda využívala tak, aby nedochádzalo k deštrukčným javom na pôde spomenutým vyššie?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 16. januára v roku, teda tohto roku 2015 ministerstvo zverejnilo informáciu o národnom projekte, ktorý mal pomôcť pri zamestnávaní matiek. V projekte sa písalo o podpore zamestnávateľov pri zamestnávaní matiek na rôzne pracovné úväzky, nie však, samozrejme, plné. V informácii sa písalo, že projekt bude spustený na konci januára a že podpora bude na desať mesiacov. Avšak neskôr boli informácie pozmenené na čas trvania podpory len do 31. 10. 2015. V tomto sa teda už skrátil čas čerpania podpory a tým aj eurofondov. Žiadosti sa mohli začať podávať až do 19. februára 2015, čo skrátilo čas o takmer 2 mesiace.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko zamestnávateľov využilo túto možnosť pri vytváraní nových pracovných miest či udržaní miesta po návrate z materskej dovolenky? Druhá otázka: koľko matiek využilo túto možnosť zamestnania sa na iný než celý pracovný úväzok? Samozrejme, v rámci projektu. Koľko financií bolo určené na čerpanie na tento projekt? Štvrtá otázka: koľko financií z tohto projektu ostalo nevyčerpaných? A posledná piata otázka: koľko z tých mamičiek, ktoré využili túto možnosť zamestnania sa s príspevkom, aj ostalo na danom pracovnom mieste po skončení podpory?
No a teraz budem mať interpelácie na ministra životného prostredia. Prvá moja interpelácia sa týka vodnej politiky. Pán minister, v týchto dňoch vaše ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania vodný plán Slovenska. V pripomienkach odbornej verejnosti k vodnému plánu je veľmi veľa pripomienok. Výčitky smerujú k nekomplexnosti, nekonkrétnosti a neadresnosti tohto dokumentu. Ďalej výčitky smerujú aj k budovaniu nevhodných vodných stavieb, ktoré nepovedú k zlepšeniu stavu vôd na Slovensku, skôr naopak. Výčitky smerujú aj k nedostatočným informáciám o znečisťovaní podzemných a povrchových vôd, ich pôvodcom a opatreniam proti nim.
Ďalším problémom v novom vodnom pláne je, že nikde nie sú zverejnené plány čiastkových povodí, ktoré má byť v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o vodách. Vodný plán Slovenska sa tak bez týchto podrobných plánov manažmentu čiastkových povodí stáva len formálnym a nevykonateľným dokumentom. Povrchne je riešená aj otázka prehľadu významných vodohospodárskych problémov ako prehlbujúce sa problémy ochrany riešených ekosystémov, teda zníženie početnosti významných biotopov, výstavba v záplavových územiach, výrubu vegetácie brehov potokov a riek a ďalšie.
Ďalším problémom je dostupnosť relevantných informácií. Každý členský štát musí totiž povinne spracovávať a zhromažďovať napríklad informácie o stave vôd a o rizikách vplývajúcich na kvalitu života obyvateľov. Tieto informácie sú nevyhnutné k návrhu opatrení a vypracovaniu zmysluplných plánov manažmentu povodí a bez nich nie je možné pripomienkovať ani podstatné časti vodného plánu Slovenska.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa na vás obraciam s interpeláciou a budem žiadať odpovede na nasledovné otázky. Prvá: je vodný plán Slovenska vypracovaný vaším ministerstvom dokumentom vypracovaným v súlade so všetkými ustanoveniami európskych dokumentov, najmä však európskej smernice o vode?
Druhá otázka: dokedy vypracuje ministerstvo podrobné plány manažmentu čiastkových povodí, aby vodný plán Slovenska bol aj vykonateľným dokumentom?
Tretia otázka: prečo ministri rezortov obrany, pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy nemajú v uznesení vlády zapracovanú úlohu zabezpečenia posúdenia sektorových programov v rámci procesu strategického posudzovania, teda SEA, ktoré bude obsahovať vyhodnotenie predpokladaných účinkov programu na stav vodných útvarov v súlade s čl. IV, VII rámcovej smernice o vode? Kedy takáto úloha pre ministrov doplnená bude?
Štvrtá otázka: prešli projekty Vodnej elektrárne Sereď, prečerpávacej Vodnej elektrárne Ipeľ, Vodného diela Slatinka a Vodárenskej nádrže Tichý Potok zaradené k výhľadovým infraštruktúrnym projektom posudzovaným vplyvu na životné prostredie v procese EIA v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a posudzovaním podľa čl. IV, VII rámcovej smernice o vode?
Piata otázka: kedy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zmení svoj doterajší prístup presadzovania energetických cieľov na úkor environmentálnych cieľov s odvolaním sa na koncepciu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky?
Šiesta otázka: kedy ministerstvo pristúpi k zastaveniu prebiehajúcich procesov nezákonného povoľovania malých vodných elektrární, ktoré majú devastačný účinok na prírodu, život vo vodných tokoch a kvalitu životného prostredia občanov v daných lokalitách?
Siedma otázka: kedy ministerstvo pristúpi ku konkrétnemu definovaniu zón nezasahovania tzv. No-Go zón pre výstavbu malých vodných elektrární, ale aj priečnych hatí a iných opatrení, tzv. sivej infraštruktúry kvôli ochrane ekosystémov vodných tokov?
A posledná ôsma otázka: ktoré vodné stavby dokončené v rokoch 2004 až 2015 zhoršili stav vôd a na ne nadviazaných spoločenstiev ekosystémov zmenou fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo hladín podzemných vôd?
Ďalšia interpelácia je tak isto na ministra životného prostredia. Tentokrát sa týka zvýšenia teploty na území Slovenska. Na veľtrhu CONECO bol pokrstený tzv. Klimatický atlas Slovenska. Mapy v nej ukazujú aj trend narastajúcej teploty na našom území. Takýto trend určite nie je pozitívnym prínosom, nakoľko so zvyšujúcou sa teplotou sa nadmerne vysušuje krajina, klesajú hladiny povrchových i podzemných vôd. Tento stav môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny dopad na život občanov najmä v zásobovaní vodou v niektorých regiónoch nielen z podzemných, ale aj z povrchových vôd.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o odpovedanie na dve otázky. Prvá otázka: aké dlhodobé či strednodobé opatrenia prijalo ministerstvo životného prostredia na zníženie nárastu teplôt na našom území?
Za druhé alebo teda druhá otázka: aké riešenie má ministerstvo na zmenu negatívneho trendu s klesaním hladín povrchových aj v podzemných vôd v dôsledku zvyšovania teplôt na našom území?
Ďalšia informácia, a to by mohol počúvať aj minister pôdohospodárstva, ale otázka je smerovaná na ministerstvo životného prostredia. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať aj informácie o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA.
Môžem, poprosím, nech kolegovia trošku stíchnu, lebo ma rušia.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážení kolegovia, pardon, poprosím teda, rušíte pána kolegu. Ďakujem vám.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže ešte raz. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať alebo teda doklikať aj na informáciu o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA. Všimol som si, že v poslednom čase ministerstvo životného prostredia vydalo aj rozhodnutia na veľkochov ošípaných, kde pôvodné družstvá s ošíparňami s pomerne nízkou kapacitou chovu odkúpil aj dánsky investor a podľa predložených materiálov na posudzovanie EIA sa má zvýšiť v niektorých prípadoch aj enormne kapacita chovov. Napríklad farma Ipeľský Sokolec počíta so schválenou kapacitou 24-tisíc kusov ošípaných očne s produkciou hnojovice v objeme 35-tisíc m3. Niektoré takéto farmy na Slovensku už fungujú a občania majú negatívne reakcie na tieto veľkochovy. Otázka zápachu po hnojovici vyvezenej na polia je však vec jedna, ale ďalšie faktory ovplyvňujúce životné prostredie vec ďalšia.
Preto sa na vás, pán minister, v tejto súvislosti obraciam s interpeláciou a žiadam vás zodpovedať niekoľko otázok.
Prvá: aká koncentrácia fekálií ošípaných deklarovaných ako hnojovica je ešte neškodná pre našu prírodu a pre pôdu bez toho, aby nekontaminovala povrchové a podzemné vody a pôdu? Myslené na rozstrek určitého objemu na jeden meter štvorcový pôdy.
Druhá otázka: ako často sa vykonávajú kontroly s najnižšou úrovňou štátnej správy na úsekoch ochrany životného prostredia v okolí podobných mega fariem?
Tretia otázka: sú vykonávané kontroly povrchových aj podzemných vôd v blízkosti takýchto fariem a ako často?
Štvrtá otázka: kontrolujú sa obsahy zápachových látok v ovzduší, teda amoniak a sírovodík, po spustení prevádzky na farme a ako často?
Piata otázka: kontroluje sa kontaminácia pôdy po zavedení hnojovice do pôdy a v akých intervaloch?
A šiesta otázka: kontroluje sa prítomnosť antibiotík vo vode a v pôde a ich koncentrácia v povrchových a podzemných vodách v blízkosti takýchto fariem?
Ďalšia interpelácia. Z reklamných médií sa dozvedáme, že Slovensko je pripravené na povodne. To znie konkrétne v reklame. Z toho vyplýva, že ministerstvo sa postaralo o dostatočnú ochranu občanov vybudovaním určitej, určite technicky náročných stavieb, ktoré majú zabrániť vyliatiu vôd z ich korýt a tak zabrániť jej prieniku k obydliam občanom. Na druhej strane som si všimol rekonštrukcie rôznych významných ciest, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest. Krásne vyasfaltované vozovky a nádherne, plynulo vybetónované odvodňovacie žľaby a priekopy. Táto organizácia síce nepatrí do správy pod ministerstvo životného prostredia, ale opatrenia na odvod vody súvisia práve s opatreniami, ktorými sa hrdí vaše ministerstvo. V konečnom dôsledku vaše ministerstvo robí posudzovanie na životné prostredie pri rekonštrukciách v týchto komunikáciách a schvaľuje teda aj charakter technického riešenia odvodu dažďovej vody z komunikácií. Práve vybetónované priekopy sú nástrojom na rýchly odvod vody do korýt riek a potokov a ich rýchle napĺňanie, čo pri výdatných zrážkach môže viesť až k povodňovým situáciám. Zdá sa mi to trochu kontraproduktívne v tom, čo následne robí ministerstvo pre ochranu pred povodňami. Príde mi to tak, že si vlastne schvaľujete riešenia, na ktoré potom robíte opatrenia. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: nemyslíte si, že schválenia technických riešení na rýchly odvod do dažďovej vody z cestných telies sú kontraproduktívne ku vašim následným opatreniam na ochranu pred povodňami?
Druhá otázka: spolupracujete nejakým spôsobom, alebo teda spolupracuje nejakým spôsobom ministerstvo životného prostredia s organizáciami v pôsobnosti ministerstva výstavby pri návrhu riešení rekonštrukcií aj cestných komunikácií, aby nedochádzalo k protichodným opatreniam?
A tretia otázka: keďže Slovensko je podľa reklamných médií pripravené na povodne, beriete si na vlastnú zodpovednosť prípadné škody vzniknuté pri možných povodniach v nasledovných rokoch?
Ďalšia interpelácia sa týka obnoviteľných zdrojov, tak isto položená ministrovi životného prostredia. Vaše ministerstvo schvaľuje profily na výstavbu malých vodných elektrární. Malé vodné elektrárne sú obnoviteľným zdrojom elektrickej energie a preto by mali byť preferované pred elektrárňami spracúvajúcimi neobnoviteľné palivá. Vody v riekach máme zatiaľ na Slovensku dosť, čo však môže byť pri nastúpenom trende vysúšania krajiny v budúcnosti dosť veľký problém a teda výstavba malých vodných elektrární nám môže zvýšiť podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na požadovanú úroveň Európskej únie. Na stránke ministerstva sa dočítame pri téme obnoviteľných zdrojov energií aj nasledovné: členské krajiny EÚ sa zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie skleníkových plynov o 20 %, obnoviteľné zdroje energie budú predstavovať 20 % z konečnej spotreby energií a 10 % spotreby v doprave a energetická spotreba sa tak isto zníži o 20 % v porovnaní s jej prognózovanou hodnotou v roku 2007. V tejto súvislosti som si prečítal metodické usmernenie č. 3/12/2013 z 12. decembra 2013 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde v prílohe č. 1 sa nachádza tabuľka o podiele primárnych zdrojov na celkovom množstve elektriny v percentuálnom vyjadrení. Čo je však zaujímavé, je skutočnosť, že v tabuľke sú zvlášť uvedené vodné elektrárne s výkonom nad 5 MGW s podielom 18 % a zvlášť sú v obnoviteľných zdrojoch uvedené malé vodné elektrárne do 5 MGW s podielom 3 %.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: prečo sa primárny zdroj výroby elektrickej energie - teda voda - pri výrobe vo vodných elektrárňach a v malých vodných elektrárňach delí do dvoch odlišných skupín, a to oddelením hranice výkonu 5 MGW, pričom malé vodné elektrárne do 5 MGW sú zaraďované do obnoviteľných zdrojov a vodné elektrárne nad 5 MGW už nie?
Druhá otázka: kto a akým spôsobom určil hranicu 5 MGW, ktorá delí vodné elektrárne zaradené či nezaradené do obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko ani elektrárne nad 5 MGW neprodukujú skleníkové plyny?
A tretia otázka: aký percentuálny podiel výroby elektrickej energie by ste radi dosiahli pri výrobe v malých vodných elektrárňach, aby ste dosiahli celkovú požadovanú hranicu 20 % pokrytia výroby z obnoviteľných zdrojov energie?
Ďalšia otázka sa týka aj Krpelianskej priehrady, teda interpelácia. V rámci opatrení plánovaných vo vodnom pláne Slovenska a ďalších dokumentoch vodnej politiky majú pribúdať väčšie i menšie nádrže na rôzne účely - energetické, protipovodňové a iné. Tu však vyvstáva otázka efektívnosti už existujúcich priehrad. Jednou z takých je aj Krpelianska priehrada v našom Turčianskom regióne. Má plochu asi 126 hektárov a celkový objem asi 8,3 milióna metrov kubických. Z neho podľa odhadov odborníkov zhruba 7 miliónov metrov kubických zaberajú sedimenty splavené z vyšších častí povodia Oravy a Váhu, ktoré okrem iného silno obmedzujú energetickú a inú využiteľnosť priehrady. Tvorí ich prevažne jemnosť vyerodovaná z chybne obhospodarovaných poľnohospodárskych a lesných pozemkov, čo je ďalší problém. Ešte ďalší je, že tie sedimenty podľa dostupných poznatkov obsahujú viaceré kontaminanty z niekdajších Severoslovenských celulózok a papierní, Bavlnárskych závodov Vladimíra Iljiča Lenina, niekdajších Kožiarskych závodov, Oravských starozliatinových závodov a iných. Takže nie sú použiteľné ani pre potreby poľnohospodárstva a predstavuje vlastne obrovskú neasanovanú skládku nie práve bezpečného odpadu. Veľkým problémom napokon je, že v mase sedimentov sa tvorí aj množstvo silného skleníkového plynu metánu, ktorý uniká do atmosféry a svojím skleníkovým efektom prispieva ku globálnej zmene klímy. Všetky tieto problémy sa týkajú aj vodného diela Hričov, Nosice a vlastne celej slovenskej hydroenergetiky.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o zodpovedanie nasledovných otázok.
Prvá: kedy a kým bol robený posledný chemický rozbor sedimentov v Krpelianskej priehrade?
Druhá otázka: aké nebezpečné chemické látky a v akých koncentráciách boli zistené v sedimentoch?
Tretia otázka: ako sa zmenil celkový využiteľný objem zanesenej Krpelianskej priehrady a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie? Teraz sa myslí využitie proti povodniam.
Štvrtá otázka: ako sa zmenil objem na vodnom diele Hričov, vodnom diele Nosice a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie?
A posledná piata otázka: aké opatrenia vo vodnom pláne Slovenska či v iných dokumentoch sú pripravené na obnovu funkčnosti priehrad a na elimináciu ich negatívnych dopadov na kvalitu vody, pôdy a ovzdušia?
Ďalšia interpelácia je venovaná, ako samostatnej téme, vodnej politike. To som už prečítal, takže ešte jedna interpelácia. Týka sa malých vodných elektrární na Hrone a Malom Dunaji.
Na stránke vášho ministerstva sa pri téme obnoviteľných zdrojov energie dočítame aj nasledovné: "Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je jednou zo základných priorít energetickej politiky Slovenskej republiky. Obnoviteľné zdroje energie prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva, podporujú inováciu a rozvoj informačných technológií, otvárajú priestor pre nové smerovania a sú jedným z pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment domácich obnoviteľných zdrojov energie je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierov zdravého ekonomického vývoja spoločnosti." Toľko citácia.
Podľa dostupných informácií je záujem rozširovania malých vodných elektrární na dvoch tokoch slovenských riek, a to Hrona a Malého Dunaja. Na odpor voči takýmto krokom sa postavila i široká odborná i laická verejnosť, ktorá nemá záujem na devastácii týchto riek ich prehradením. Okrem negatívnych dopadov na niektoré aspekty cestovného ruchu je to aj dopad na rybné hospodárstvo a športové aktivity. Vodné elektrárne vybudované na týchto tokoch nebudú však vo vlastníctve štátu, ale v rukách súkromníkov.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledovné otázky.
Prvá: aký prínos budú mať pre bežných občanov takéto elektrárne, keďže drahý výkup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov budú musieť zaplatiť napokon samotní občania?
A druhá otázka: ako vaše ministerstvo chráni prírodu, keď vlastne zdevastuje prirodzený vodný tok dvoch slovenských riek s ich prirodzeným biotopom?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už v sále asi nie je nikto, ale pán minister Jahnátek je asi, ako mi povedal, hore, takže počuje ma, takže hovorím, pretože budem interpelovať naše ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Čoho sa to bude týkať? Už som tu ukazoval v tejto sále, táto zelená knižočka, (rečník predstavuje plénu malú zelenú publikáciu) ktorá vyšla v roku 1991 a boli v nej dva zákony, ktoré znovu sa snažili vliať vlastníkom pôdy síl, aby tých 45 rokov, ktoré museli oni sa skloniť pred užívateľom, tak tieto dva zákony verili, že im tú silu dajú, aby vlastnícke právo bolo nad užívacím právom. Je to zákon o pôde 229 a zákon 330 o pozemkových úpravách. Tieto zákony boli niekoľkokrát už novelizované a musím povedať, že zdá sa mi, že znovu ideme späť, ako keby sme to vlastnícke právo k nehnuteľnostiam poľnohospodárskym a lesným pozemkom prakticky znovu dali do úzadia a užívatelia budú mať väčšie právo, ako vlastníci.
Budem sa venovať zákonu o pozemkových úpravách, to znamená tej tristo tridsiatke, ako my hovoríme, a ja vám zacitujem, čo vlastne tie pozemkové úpravy sú, alebo mnoho ľudí si to pletie s komasáciami a s ďalšími vecami. Tak ja budem citovať zákon, aby som tu nemusel nejakým spôsobom to deformovať.
Takže obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Čo v sebe zahŕňajú? Pozemkové úpravy zahŕňajú:
a) zistenie vlastníckych a užívacích pomerov a nové rozdelenie pozemkov. To znamená scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov, to sú tzv. tie komasácie, čo sa im ľudovo hovorí;
b) pozemkové úpravy zahŕňajú technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.
Nič viacej, nič menej, vážení kolegovia a kolegyne. To znamená, je to aj tá oblasť, čo tu spomínal pán kolega Hraško predo mnou v interpelácii, že ako dochádza k tej vodnej erózii, koľko je tam splachu tej našej pôdy. To znamená, že sú to aj tie biologické a ekologické a technické opatrenia, aby sme zabraňovali tejto degradácii. To sú pozemkové úpravy. Nemeňme si ich s komasáciami, kde sú... (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) pozemkov, tu vytvárame aj tú protieróznu ochranu vodnej nádrže, poľnej cesty a ďalšie.
Aký chcem navodiť stav? Tieto pozemkové úpravy myslím si, že majú svoj zmysel. Musíme ich ukončiť, musíme ich robiť a som veľmi rád, že ministerstvo pôdohospodárstva do roku 2020 vyboxovalo v Bruseli na tento zámer 84 mil. eur. Myslím, že je to presne takáto suma, ktorá tu je. Pán minister síce ma veľmi nepresvedčil v rozpočte, že 1,5 mil. tohto roku, 1,5 mil. na budúci rok a 2,1 mil. na ďalší rok 2017, hovorí, že to bude iba z tých našich prostriedkov, čo budeme do toho dávať, že vraj pôjde 42 mil. do pozemkových úprav niekde inde zapísaných. Zatiaľ som to nevidel, ale dúfam, že je to pravda. Takže občania, aby ste vedeli, že pozemkové úpravy nebudú zastavené a pôjdeme do nich. A vlastne zmyslom tých pozemkových úprav by malo byť, aby ste boli vlastníkmi v jednej dedine, aby sa ste sa nemuseli nikoho pýtať, čo s tým pozemkom môžem urobiť, aby každý pozemok mal obrábateľný stav - hovorím o poľnohospodárskej a lesnej pôde - a aby ku každému pozemku bola cesta, samozrejme prístup, to je zmysel pozemkových úprav, v kocke povedané.
Môžem povedať, že pôvodný zámer tohto zákona z roku 1991, ktorý bol ešte federálny, bol taký, že pozemkové úpravy ukončíme do 10-15 rokov aj v Čechách, aj na Slovensku, tak to bolo vtedy spomínané. Žiaľ, tento stav sa nenaplnil, musím povedať, že v mnohých prípadoch, aj možnože zo subjektívnych, aj nejakých, by som povedal, že prekážok, pretože mnoho ľudí, teraz pôjdem do vlastných radov, aj na pozemkových úradoch a na Slovenskom pozemkom fonde podľa mňa nezvládlo úlohu, ktorú jej tieto zákony dávali a musím povedať, že osveta, ktorá podľa mňa mala byť prioritou, keď sa takéto prelomové zákony v roku 1991 prijímali, nebola táto osveta robená v primeranom množstve a v primeranej kvalite. Na porovnanie poviem, v Komárne, resp. v Dunajskej Strede, keď si dobre pamätám, mali okolo 400 reštitučných nárokov, proste nikto ich tam neupovedomil, ako to má vyzerať, v Prešove, kde sme chodili po obciach, osobne som absolvoval 58 obcí v roku 1991-1992, kde sme hovorili, čo sú pozemkové úpravy, čo sú reštitúcie, mali sme uplatnených 3 500 reštitúcií. Takže aj to sa odzrkadľovalo, ako ľudia pristupovali v jednotlivých okresoch na nové zákony, ktoré tu boli.
Ale poďme k meritu veci. Do dnešného dňa vyzerá tak, že tie pozemkové úpravy boli, prevádzali sa, boli výberové konania. Pán minister, keď nastúpil na svoj rezort, áno, trošku to pozastavil, pretože zistilo sa, že všade sú možné nejaké úniky, boli tam určité podozrenia, dokonca išlo niekoľko žalôb týkajúcich sa poľných ciest, ktoré sa v rámci týchto pozemkových úprav urobili.
Áno, kvitujem, pán minister, tak to malo byť, musíme zasiahnuť, je to predsa, sú naše peniaze. Takže áno, beriem, trochu sa to pozastavilo, ale potom sa to rozbehlo. Myslím, že momentálne máme okolo 400 katastrálnych území, kde sú pozemkové úpravy, to znamená aj to sceľovanie, aj tie poľné cesty, vodojemy, protierozívne opatrenia sú zrealizované. Ďalších okolo 150 je rozpracovaných v rôznom štádiu. Z celkového počtu 3 500 katastrálnych území to je zhruba jedna sedmina. Takže takto, aby ste boli v obraze, ako na tom stojíme.
Musím povedať, že tento pôvodný zákon zahŕňal pozemkové úpravy v celom katastrálnom území. To znamená, nemohli sme ísť na dielčie pozemkové úpravy, museli sme urobiť jeden veľký blok. Samozrejme, že všetko to závisí od vlastníkov, je to revolúcia v pozemkovom vlastníctve a boli aj metodické pokyny, ktoré hovorili, že pokiaľ neni adekvátny záujem, do toho sa nepôjde. Vyzerá, že tento stav v minulom roku, resp. v tomto volebnom období takýchto pozemkových úprav bol trošku prelomený a prijali sme tzv. jednoduché pozemkové úpravy zhruba pred rokom a štvrť. To bolo prijaté zákonom klasicky tu v tomto parlamente.
Tieto jednoduché pozemkové úpravy hovoria už aj z toho názvu, že prakticky pôjdeme do nejakej zjednodušenej schémy tých pôvodných veľkých projektov pozemkových úprav a samozrejme, museli sme zadefinovať aj, v akých prípadoch budú môcť tieto jednoduché pozemkové úpravy byť robené. Myslím, že keď si dobre pamätám, aj v rozprave som vtedy vystúpil tu v parlamente, tam sa hovorilo o nejakých plochách, výmerách okolo 50 ha plus-mínus, že by sa to malo vzťahovať na takúto plochu, kde môžeme ísť aj s jednoduchými pozemkovými úpravami. Pôvodné projekty pozemkových úprav boli hradené buď zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. Tu, samozrejme, to je podstatná, by som povedal, že položka pre vlastníkov, či do toho pôjdu alebo nepôjdu.
Dúfam, že to uznáte, že pokiaľ niečo hradí štát alebo eurofondy, tak samozrejme je to náchylnejšie aj pre toho vlastníka povedať, že áno, idem do toho, ako keď to mám hradiť z vlastného vrecka. Takže ľudia to berú tak, že tie pozemkové úpravy, samozrejme, že ich nebudú znovu oberať o nejaký ten majetok, o nejaké tie ich financie, ku ktorým sa horko-ťažko dostanú na Slovensku, pretože štát raz vzal, tak teraz nech to štát vráti a dá do takého stavu, ako to má byť.
Ale dobre, boli prijaté aj jednoduché pozemkové úpravy a tu je ten kameň úrazu, na ktorý chcem upozorniť, že tieto, aspoň podľa mojich vedomostí, pán minister, ma opravte, ak to je chybná interpretácia moja, tieto jednoduché pozemkové úpravy sa nebudú môcť hradiť z eurofondov, ani zo štátneho rozpočtu a ide to už na úkor nejakých investorov alebo vlastníkov. Investorov alebo vlastníkov, a tu sa dostávame do určitej, by som povedal, podľa mňa veľkého, no veľkého problému, ktorý môže vyvstať, že začínajú určití, nechcem ich nazvať nejakí špekulanti, ale proste nejakí podnikavci začínajú uvažovať, ako na to, aby sme prišli tiež k nejakým peniazom.
Takže tieto jednoduché pozemkové úpravy, ktoré v pôvodnom zákone 310 majú nejaký § 8c, 8a, 8c, 8d, 8e, môžeme začať z rôznych dôvodov. Jeden z nich je, ak dochádza k podstatným zmenám na poľnohospodárskom a lesnom využití vo vlastníckych a užívacích pomeroch. Vtedy môžete nariadiť aj jednoduché pozemkové úpravy, to znamená na menšiu výmeru, ako je celé katastrálne územie. Väčšinou musím povedať, že sa to robí na poľnohospodárskom pôdnom fonde, lebo filozofia je, aby bol majetok pred pozemkovými úpravami a po pozemkových úpravách bol plus-mínus 10 %. Lesný pôdny fond z tohto v mnohých prípadoch sa vylučuje, pretože je tam veľký problém s ocenením, pretože stromy predsa len každým rokom naberajú na svojom objeme, svojej cene a tým pádom, keď pozemkové úpravy sa robia tri až päť rokov, šesť, tak samozrejme cena spred šiestich rokov je celkom iná. Už nehovorím o lesných hospodárskych plánoch, že sa niečo vyrúbe, nejaká kalamita, takže proste je tam veľký problém, takže skôr ideme do tých, akože poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale v poriadku, raz dozrieme na to, aj na ten lesný pôdny fond.
Takže jednoduché pozemkové úpravy môžeme urobiť, keď dôjde k podstatným zmenám v užívacích a vlastníckych pomeroch. Môžeme ich robiť vtedy, ak ide nejaká investičná výstavba, to znamená, už nie sme v nejakej poľnohospodárskej a inej nejakej výrobe. To znamená, tu sa bojím, že tých rôznych investičných výstav môže byť kvantum. Nebol by som rád, keby sme poľnohospodársku pôdu brali iba tak, že čo si zmyslíme, tak to zaberieme a nebude tam nejaký, by som povedal, nejaká sankcia, resp. nejaké posúdenie, či nemáme iný vhodný priestor nie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale napríklad z bývalých hospodárskych dvorov alebo z priemyselných parkov na toto využitie, ktoré chce byť pri danej investičnej výstavbe realizované. Takže myslím si, že malo by sa aj toto zohľadňovať a toto prakticky sme schválili my tu v parlamente, aby sme mohli takéto jednoduché pozemkové úpravy robiť.
Dobre. Zo správy Úradu geodézie a kartografie som sa dozvedel, že v minulom roku, hodnotili sme ju v 2014, už sme takýchto jednoduchých pozemkových úprav na Slovensku zrealizovali 44. Štyridsať štyri. Tento zámer, ktorý v tomto zákone bol s tými jednoduchými pozemkovými úpravami, rátal asi s tým prevažne, že to bude nejaký investor, ktorý bude chcieť ísť do nejakého územia, ale vyzerá, že z mojich doterajších poznatkov, relatívne krátkej schválenej novely, ktorá už teda je v praxi, vyzerá, že aj určití zamestnanci sa snažia nejakým spôsobom to rozhýbať z pozemkových úradov a ide tam o podľa mňa malú informovanosť občanov, čo ich to bude, čo to bude obnášať, aby sme ich nezaviedli.
Nebol by som rád, aby občania boli alebo nadobudli dojem, že pozemkové úpravy chcú okrásť alebo ukradnúť im nejaké peniaze, dostať ich do nejakej biedy a preto by som bol veľmi rád, keby sa, to bude aj jedna z mojich otázok, keby sa ministerstvo možnože zasadilo za to, aby bola osveta robená medzi našimi občanmi, áno, pracovníkmi pozemkových a lesných odborov teraz, ktoré sú na okresných úradoch, aby išli hovoriť, čo vlastne znamenajú jednoduché pozemkové úpravy a tie veľké pozemkové úpravy, kde prakticky kosa padne na kameň pri cenách. Kto ich bude platiť a v akých cenách to pôjde.
A tu by som bol rád, keby sme mali jednu metodiku, pán minister, ktorá proste jasne povie, tak to chceme robiť, to sú veľké pozemkové, to sú jednoduché pozemkové a nebudú tu nejaké výkyvy vpravo, vľavo, hore, dole, ako si to nejaký okres zmyslí a nejakí pracovníci a už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, či to bude interpretovať celkom nejak ináč.
Takže bol by som veľmi rád, keby sme to dosiahli, aby občania nezanevreli na pozemkové úpravy, ani na registre, ani na vysporiadané reštitúcie a ďalších vecí, ktoré ešte im štát tento dlhuje. Takže bol by som veľmi rád, aby tá osveta bola nejak zaradená aj v programe možnože ministerstva v ďalšom volebnom období, keď možnože už ja tu nebudem, alebo aj kolegovia a budú tu iní, aby tam, kde nie je osveta, tam potom štát nevíťazí. Tam, kde nie je osveta, štát nevíťazí, hovorím z vlastnej skúsenosti, tam štát potom ťahá za kratší koniec, lebo to potom budú tie krčmové reči, to budú tie reči, že jeden tam bude mať tú mienkotvornú nejakú líniu, započuje nejaký ten, možnože nejakú tú hlášku niekde z médií a už sa to šíri po obci, že čo to je za blud. Tak bol by som veľmi rád, aby sme to dávali na správnu mieru a to tí ľudia, ktorí sú za to platení, to znamená štátna správa. Štátna správa v danej oblasti, to znamená, či už v pozemkovom, či lesnom alebo na iných oblastiach štátnej správy.
Takže, pán minister, aby sme mali jasné, čo vlastne chcem interpelovať, to bolo ako na úvod. Takže dávam konkrétne otázky, ktoré mám tu aj písomne, takže to aj odovzdám s tým, že nakoľko momentálne patríme pod ministerstvo vnútra, pozemkové odbory, aj lesné, sme pod tými okresnými úradmi, to znamená, dávam aj na jedného, aj na druhého ministra, aby sa nevyhovárali, že jedno ministerstvo môže, druhé nemôže. Takže interpelujem ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka a interpelujem tými istými otázkami aj podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka vo veciach pozemkových úprav. Takže pýtam sa nasledovné otázky.
Aká je cenová kalkulácia pri vypracovávaní projektov jednoduchých pozemkových úprav za mernú jednotku, akým spôsobom prebieha jej určenie a v akom vzťahu je ku cenníku na vypracovanie projektov pozemkových úprav tých veľkých, uverejnených na stránke ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka?
Po druhé, druhá otázka: ako môže do tejto ceny zasiahnuť správny orgán? Správny orgán je väčšinou odbor pozemkový a lesný, ktorý prevzal vlastne kompetencie pozemkových úradov bývalých a lesných úradov, ktoré boli.
Tretia otázka: aké je postavenie a aké aktivity iniciatívy sa vyžadujú od pracovníkov štátnej správy na úseku pozemkovom pri vypracovaní projektov jednoduchých pozemkových úprav? To znamená, čo vlastne od nich chceme, ako robia oni tú osvetu, čo sa od nich vyžaduje. To, že musia tam viesť tú evidenciu, to je jasné zo zákona, ale čo sa ešte vyžaduje ešte naviac, pokiaľ sú to jednoduché pozemkové úpravy, lebo o tie mi ide, lebo tam budeme asi zdierať našich občanov o peniaze, ktoré tvrdím, že by sme ich nemali takto zdierať.
Kto uhrádza poplatok pri projektoch pozemkových úprav, jednoduchých pozemkových úprav za pozemky, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond? To je veľká otázka, ktorú momentálne mi rôzni rôzne odpovedajú, keď sa pýtam. Predsa Slovenský pozemkový fond má aj štátnu pôdu, aj po neznámych vlastníkoch spravuje, to znamená, mal by si vykryť, vyzerá, že nie, v niektorom okrese to vysvetľujú tak, v niektorom inak, tak bol by som rád, keby ste jednoznačne vysvetlili, ako sa bude správať a hlavne, ako bude prispievať do týchto jednoduchých projektov pozemkových úprav Slovenský pozemkový fond, pretože v každom území, garantujem, v každom území, kde pôjdu pozemkové úpravy, jednoduché, budú aj neznámi vlastníci alebo štátna pôda. Neverím, že nájdeme územia, možnože nejaké 3-5-hektárové, keď bude také mini, ale kde budú tie väčšie 50-hektárové, bude tam aj neznámy vlastník. To je ďalšia otázka.
A posledná, a to je, myslím, že tá hlavná, ku ktorej som sa ešte ani nedostal a musím povedať áno, opomenul som ju aj v tých konaniach, ktoré boli o jednoduchých pozemkových úpravách, takže moja chyba, vážení občania Slovenska, že mal som na to myslieť ako poslanec Národnej rady, ušlo mi to, beriem to na seba, škoda, že z ministerstva nešla takáto iniciatíva, a síce: ako je garantované v katastrálnych územiach, kde sa uskutočnili už pozemkové úpravy, to znamená, už tam išli peniaze či už z eurofondov alebo zo štátnej kasy, ako je garantované aj pri tých jednoduchých, ktoré raz pôjdu, že nebude dochádzať v budúcnosti znovu k drobeniu tých vlastníckych podielov napríklad pri dedičských konaniach alebo iných úkonoch týkajúcich sa zmeny vlastníctva? Viete, čo myslím, pán minister? Proste my sme niečo zaplatili a aby sa ten stav zlepšil a zas ho my ho môžme po desiatich rokoch dostať do toho istého stavu, ako bol. To znamená, že mali by sme prijať nejakú legislatívu, ktorá jednoznačne povie, že mali to v Čechách pod 2 ha, nemôže sa dediť. A tým pádom sa musia ľudia vysporiadať, či sa im to páči alebo nepáči. Žiadna výnimka, museli to takto riešiť.
Takže preto sa pýtam, či už to asi teraz nestihneme, ale či, ak bude SMER vo vláde aj v budúcom volebnom období, či ministerstvo vôbec počíta s takýmto nejakým, aby sme zabezpečili, ja tvrdím, že hospodárne využitie týchto peňazí, aby sme sa nemuseli vracať do tých istých katastrálnych území po projektoch pozemkových úprav ešte o desať rokov, o pätnásť rokov znovu a tie isté peniaze budeme znovu preplácať, pretože niektoré obce, tvrdím, že majú takúto rozdrobenosť pozemkov, ktorú, keď sme tu mali kolegov z Holandska, ktorí nás prišli učiť v rokoch 1993-1994, že ako nám urobia pozemkové úpravy, tak si predstavte, že oni nám dali takú metodiku, ktorá vôbec nepočítala s tým, že tam budú menšie podiely ako nejakých tisíc metrov štvorcových a keď sme ukázali naše, ja tomu hovorím rezance, ktoré máme na Slovensku, tak povedali, že kto urobí pozemkové úpravy na Slovensku, hovorím teraz, citujem Holanďanov, ktorí sa cítili byť veľkými projektantmi pozemkových úprav, povedali, že kto urobí komasáciu alebo respektíve pozemkové úpravy, scelí pozemky na Slovensku, mal by dostať Nobelovu cenu.
To znamená, že, vážení, my tu máme tak rozdrobené vlastníctvo, to uhorské právo, že máme na meter štvorcový a preto myslím si, že keď raz už pozemkové úpravy v tom území prebehnú, nemôžme tie pozemkové úpravy ešte raz preplácať o ďalšie roky, takže, pán minister, musíme to nejako zadefinovať, aby tá deľba už neišla na menšie. Žiaľ, musím zas podotknúť aj to, že umožnili ste, vládni poslanci strany SMER, v pozemkových spoločenstvách drobenie podielov aj u lesných pozemkov z 50 árov na 20 árov. A to vám budem stále vyčítať, nehnevajte sa, lebo sme to zase zdrobili na menší kus a to sa mi nepáči.
Takže chcem vedieť aj otázku, teda odpoveď na túto otázku, ako to chceme garantovať, tú držbu, ktorá by mala byť vo veľkom po pozemkových úpravách, ďalším generáciám.
Ďakujem. Toľko z mojej strany. Takže, pán minister, ja to rozdávam aj riadiacej schôdzi, interpelácia písomne na jedno ministerstvo, na druhé a dúfam, že budem mať uspokojivé odpovede aj z jedného, aj z druhého ministerstva.
Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, že ste ma vypočuli.